You are on page 1of 217

RODOV POSTUPNOSTI A ICH GRAFICK VVOJ

RODOV POSTUPNOSTI A ICH GRAFICK VVOJ


Zuzana Oros Milan imi

RODOV POSTUPNOSTI A ICH GRAFICK VVOJ


Zuzana Oros Milan imi

Slovensk genealogicko-heraldick spolonos, Martin 2004

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Family Trees: Development of Their Design Text: Zuzana Oros, Milan imi Redakn spracovanie / Redaction: Milan imi Lektori / Read by: Zdenko G. Alexy, Duan Buran, Jozef Novk Resum / Summary: Mria Oklov, Duncan B. Gardiner Fotografie a reprodukcie / Photographs and reproductions: Michal isrik, Zdenko urika, Igor Graus, Marieta Hrkov, Jn Jurkovi, Blanka Lamrov, udmila Miurov, Zuzana Oros, Oga Novkov, Katarna Patschov, tefan Pchy, Alexander Psica, Branislav Strugar, Milan imi, Peter Vga, prslun archvy a intitcie (uveden pri konkrtnych vyobrazeniach) Oblka a grafick prava / Layout and design: Zuzana Oros ORFLEX, www.orflex.sk Technick spoluprca / Technical support: Jana Luprichov, Milan Novk, Ladislav Tom a al Tla / Print: Alfaprint, s.r.o. Martin Vydavate / Publisher: Slovensk genealogicko-heraldick spolonos, nm. J. C. Hronskho 1, 036 01 Martin, Slovakia +421-43-413 12 67, 413 17 07, 413 17 69 genealogy@snk.sk, www.genealogy-heraldry.sk Vylo v spoluprci s Kabinetom genealgie Slovenskej nrodnej kninice v Martine. Realizovan s finannou podporou Ministerstva kultry Slovenskej republiky a Transpetrol, a. s. Slovensk genealogicko-heraldick spolonos, 2004 ISBN 60-968717-5-7 Na oblke: Ukka zo svetovej kroniky Jna z Utina, asi Bratislava, medzi 1458 1462 (viac na s. 60)

POAKOVANIE

akujeme Prof. ubomrovi Longauerovi za dleit impulz k rozbehu tohto projektu, Prof. PhDr. Jozefovi Novkovi, DrSc. a Ing. Zdenkovi G. Alexymu, Prof. PhDr. Zdenovi Kolesrovi a PhDr. Duanovi Buranovi, heraldikom a historikom umenia, za posdenie rukopisu prce a cenn pripomienky v rznych fzach jej tvorby. akujeme aj Doc. PhDr. Duanovi Katukovi, PhD., Mgr. Petrovi Cabadajovi, Prof. PhDr. Leonovi Sokolovskmu, CSc. a alm kolegom zo Slovenskej nrodnej kninice, Slovenskej genealogicko-heraldickej spolonosti i alch intitci za mnohostrann podporu tohto asovo i heuristicky nronho projektu. Men vetkch sme sa poksili zosumarizova v tiri a v zvere tejto prce. Naostatok akujeme tie p. Martinovi Schoyenovi, Lordovi zo Salisbury a prslunm intitciam za lskav shlas s pouitm vyobrazen z ich zbierok.

RODOV POSTUPNOSTI A ICH GRAFICK VVOJ

vod

ol by som rd, keby si vedel, Sancho, e s dva druhy rodn na svete: niektor si odvodzuj svj pvod od knieat a panovnkov, ktor pomaly slabn, zmenuj sa do malikho bodu, ako obrten pyramda; druh si ho odvodzuj od jednoduchch ud, ktor vystupuj krok za krokom, a dosiahnu dstojnos vekch pnov. Tak toto je rozdiel medzi tmi, ktor boli na svete ale viac nie s, a tmi, ktor s, ale dvno neboli.

(Cervantes: Don Quijote, 1605 1615)

Historici budcnosti bud pravdepodobne s vekm asom pozera na mimoriadny rast popularity rodinnej histrie v poslednch desaroiach. udia mali v sebe odjakiva prirodzen zvedavos vedie, kto boli ich predkovia. Tak ve a zpal, s akmi skmaj svoj pvod nai sasnci, vak nem historickej obdoby. Genealgia (rodopis) sa vdefinciach najastejie spja shistriou, ako jej pomocn veda.1 Virom slova zmysle je hraninm odborom spolupracujcim sinmi disciplnami, predmetom skmania ktorch je rodina, resp. spolonos napr. santropolgiou, genetikou, historickou demografiou, sociolgiou, etnografiou apod. Li sa vak od nich najm uhlom pohadu na rodinu. Km napr. sociolgovia, demografi aetnografi ju skmaj ako veobecn kategriu, genealgovia ju rekontruuj, popisuj prbuzensk zvzky vrmci nej, resp. i vrmci irej spolonosti (priom tie nie s vymedzen len biologicky, ale iprvne). Genealgia m blzko ikalm vedm o loveku. Jej nzov je grckeho pvodu. Eugenie dobre sa narodi sa u vdobch antiky povaovalo za osi vemi dleit.

Defincie boli publikovan vmnohch prcach. Pozri napr. Krejkov Krejk, s. 199.
5

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj vod

Podobne ako sa vyvjali predstavy opvode loveka, rodov a rodn, vyvjali sa aj stvrnenia rodovch postupnost. Popri zznamoch ajednoduchch schmach vyhotovench bez nrokov na estetick vzhad sa u vantike (v trich rmskych patricijov) av stredoveku zaali objavova aj zvtvarnen genealgie pozoruhodnej umeleckej hodnoty. Mnoh, dnes sasti neznmi majstri ich zachytili vrukopisoch, na freskch palcov a chrmov i najm vnovoveku na obrazoch, ktor spolu sportrtmi viseli vpriestrannch galriach rodovch sdel. Krtko po vynjden knhtlae prenikli aj na strnky publikci. Vpredkladanej prci sa pokame onartnutie vvoja genealogickch zobrazen vEurpe sosobitnm zreteom na vvoj vnaom historickom prostred.

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj vod

HISTORICK PREHAD
jha, mu, ajha, ena. Zrodil sa mu za iernej tmy. Zrodila sa ena za hustej tmy. Tma doliehala na more, doliehala na s. Tma doliehala na rieky, doliehala na hory. Tma doliehala na redncu noc. Vypual vhonok ana om dev listov. Rstol do vky... Zvhonku ibali listy krov. Narodil sa mu Poeleele. Narodila sa ena Pohaha. Vhonok rstol. Taro sa dvhalo.

(Z havajskch mtov opvode sveta, zaznamenanch koncom 19. storoia)

Na svite hadania predkov Poda Johanna Christopha Gatterera (1727 1799), nemeckho historika ajednho zpriekopnkov modernej genealogickej vedy, genealgia je staria ako histria,2 pretoe ovea skr, ako zaali psomne zaznamenva dejiny, zaoberali sa udia otzkami vzniku vesmru asveta, pvodom bostiev iseba samch. Mty o pvode sveta audstva, teda genealgie virom slova zmysle, tak stli nielen pri kolske historiografie, ale aj literatry. V najstarch literrnych dielach udia spjali vlastn zaiatky so vznikom vesmru asvojim predkom pripisovali bosk pvod. Tieto predstavy, dlho iba tradovan, boli vchodiskom, zktorho sa vyvinuli neskorie formy genealgi, vrtane sasnch. Vmnohch kultrach ostali iv dodnes.3 Popri mysticko-mytologickch vchodiskch druhm vekm zdrojom genealogickch kontrukci boli svedectv o konkrtnychprbuzenskch vzahoch privilegovanch vrstiev formujcich sa triednych spolonost. Nstupncke prvo bolo treba oddvna doloi. To spsobilo, e so zrodkami genealgi sa stretvame u v staroveku.

2 3

Poda Kllay, s. 104. Napr. epos Rmajna dodnes tvor iv sas indickej kultry. Viac vvode jej eskho vydania.
7

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Historick prehad

Starovek priekopnci Knajstarm znmym popisovaom prbuzenskch vzahov patrili Indovia. U v 6. storo pred nam letopotom na zklade biblickch prikzan zostavovali svoje rodokmene aj idia. lenovia niektorch ich rodn preto mu doloi svojich predkov u od 3. storoia pred n. l. Hon na predkov pokraoval aj vantickom Grcku. Epos lias zachytva nejednu rodov postupnos. Popredn obania starovekho Grcka odvodzovali svoj pvod od bohov, polobohov a hrosov-hrdinov a ich rodokmene siahali do db trjskej vojny. Aj za Alexandra Vekho lenovia poprednch rodov, velitelia jeho vojsk, pokladali za dleit pri oslavch, pohrebnch obradoch a saiach vystavova na obdiv zsluhy svojich predkov. Rimania na rozdiel od Grkov svojich predkov spoiatku neheroizovali. Oceovali ich osobn vkony, cirkevn, ttne a vojensk zsluhy. Preto ich mono povaova za priekopnkov obianskej genealgie. Cudzinci dlho nemali prstup medzi plnoprvnych obanov Rma. Ke sa vak medzi nich dostali, vadilo im, e sa nemu honosi vznamnmi predkami. U vtomto obdob sa preto genealgie aj falovali. Ke sa na Apeninskom polostrove udomcnila grcka kultra, zaali sa tu obzera aj po mtickch predkoch. V rmskych rodokmeoch boli akceptovan aj adoptvni potomkovia. Nakoniec spomeme ete, e to bol cisr Augustus, ktor ako prv zakzal sob medzi pokrvnmi prbuznmi. Genealogick prax vstredoveku anovoveku Stredovek genealgie spravidla slili na obranu dynastie aospravedlnenie uzurpcie trnu. Boli zbraou vrukch najmocnejch. Pouvali sa aj ako didaktick pomcky na katedrlnych kolch.4

Kvvoju genealgi vstredovekej Eurpe, hlavne zpadnej, doposia najviac publikovala Ch. Klapisch-Zuber.
Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Historick prehad

Germni si oddvna zakladali na pokrvnosti. U v 5. 6. storo sa na nimi spravovanch zemiach objavuj tzv. Ahnenprobe - dkazy predkov. Od neskorho stredoveku boli vtomto prostred benmi; v niektorch mestch sa bez nich nepovoovalo naprklad vzdelvanie. Vaka tejto tradcii mono dnes vprameoch znemeckch zem njs mnostvo rodopisnch zznamov. Od ranho stredoveku sa takto zznamy objavovali napr. vkltornch kronikch. Ich autori sa detailne zaoberali pvodom zakladatea akltornch otcov. Aj tvorcovia tzv. kronk sveta, ktor bolipopulrne od 12. storoia, sa pokali o popis (a neskr ajvyobrazenia) jednotlivch panovnckych lni. Spomnali hlavne vznamnejch lenov, alch len vberovo. Ostatn privilegovan rody vo svojichgenealgich radi poukazovali na prbuzenstvo svldncou dynastiou. Renesancia priniesla niekoko novch momentov. Genealgie sa zaali vyleova zkontextu historickch prc. Naalej vak len zriedkavo odkazovali na pramene. Poiadavka ich hodnovernosti bola na jednom zposlednch miest. Od 16. storoia medzi rodmi celej (z kultrneho hadiska) zpadnej Eurpy rast tendencie prezentova savtvarne spracovanmi genealgiami. Sedemnste storoie prinieslo prv vedeck prce ponajc franczskymi. Ich autori dslednejie vychdzali z prameov, astejie ich tie uvdzali v poznmkach.

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Historick prehad

Cesty k modernej rodokmeomnii Osemnste storoie sa povauje za dobu veobecnho rozmachu (achtickej) genealgie. Franczske apo nich aj inozemsk lexikny a encyklopdie si zaali podrobnejie vma aj niiu achtu. Zlom priniesla Vek franczska revolcia, ktor odmietla dedin vsady. Rodokme, kedysi odrazov mostk ku karire, sa zrazu stal vstupenkou na popravisko. Atmosfra tohto obdobia poznaila atmosfru celej prvej polovice 19. storoia (aj vUhorsku). Nov vlnu genealogickch vskumov priniesla a doba spolkov 2. polovica 19. storoia. Zasiahla aj Ameriku. Oktbrov revolcia v Rusku (1917) apolitick zmeny valch krajinch Eurpy (po 2. svetovej vojne) prispeli kdoasnmu zmrazeniu genealogickho bdania na vchode kontinentu. Odmk tu nastal vpodstate a v80-tych a90-tych rokoch minulho storoia.5 Na zaiatku 21. storoia sa genealgii (najirch vrstiev) venuj tak historici, ako aj poetn amatrski bdatelia. Oproti predchodcom s podstatne lepie technicky vybaven. Nov posilnenie rozvoja tejto disciplny subuj rodiace sa spojenectv sinmi prbuznmi vedami, najm s genetikou.

Kvvoju genealogickho vskumu vUhorsku ana Slovensku pozri viac v prcach Chalupeckho, Pandulu, imia a alch.
Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Historick prehad

10

KVVOJU GENEALGIE V UHORSKU


agister zvan P aniekdaj notr najslvnejieho uhorskho kra Bela blahej pamti (posiela) svojmu najmiliemu priateovi N. ... pozdrav a (zves) osplnen jeho iadosti. Lebo ke sme kedysi spolu tudovali ... poiadal si ma, aby som ... napsal pre teba aj opvode uhorskch krov aich vemoov, (alej to,) ako sedem nelnkov, ktor sa nazvaj Hetumoger, odilo zo sktskej krajiny, ... preo sa prv maarsk kniea, od ktorho si uhorsk krli odvodzuj svoj pvod, vol lmo... astn je teda Uhorsko, ktormu s dan rzne dary. Nech sa kadou hodinou te zdaru svojho spisovatea, lebo m (u) rodokme svojich krov avemoov (a) od poiatkov.

(Z kroniky anonymnho notra, napsanej pre uhorskho panovnka Bela III. v 2. pol. 12. storoia)

Uhorsk zaiatky Prechod od tradovanch kzaznamenanm genealgiam na zem Uhorska mono sledova od 2. polovice 12. storoia, kedy uzrela svetlo sveta prv uhorsk kronika Gesta Hungarorum od anonymnho notra kra Bela III. U vvode autor tohto diela uvdza, e chcel napsa opvode Maarov aich inoch tak, aby sa t otom nemuseli dozveda z nepravdivch povest vidieanov alebo ztravho spevu igricov.6 Vsamotnej prci informuje o. i. o panovnckej dynastii amnohch uhorskch rodoch sasti existujcich asasti fiktvnych. Ich pvod vduchu doby odvodzuje od biblickch postv. Nadvzuje tak na starie idovsko-kresansk genealogick vchodisk. Srozvojom genealogickch zznamov sa stretvame v13. storo. Vplyvom zmtkov, ktor v Uhorsku nastali po vpde Tatrov (1241 1244), panovnci preverujc oprvnenos drby pdy vkrajine zaalivydva svedectv jej staro-novm i novm majiteom. Tieto listiny obsahovali aj daje o predkoch najstarch znmych driteov pdy uns lenoch pvodnch i vUhorsku usadench achtickch rodov. Od15. storoia sa vnaom prostred stretvame so zobrazeniami genealgi vrznych rukopisnch formch.

Mcska (2000), s. 35.


11

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj K vvoju genealgie v Uhorsku

Rozvoj kultu predkov estnste storoie bolo pre uhorsk achtu a kultru, ktor reprezentovala, obdobm rozkvetu. Vojny sTurkami motivovali stretnutia, poas ktorch sa hovorilo aj o mde. Toto storoie prinieslo rozmach domcej literatry (vrtane nboenskej; objavili sa prv domce preklady bibli) ivtvarnho umenia. achta, ctiacia pevnos svojej pozcie,doadovala sa nezvislosti na panovnkovi apodielu na moci. Mocensk nroky odvodovala aj zsluhami predkov. Demontrovala ich vetkmi dostupnmi prostriedkami, vtvarn nevynmajc. Najvekolepejmi znich boli portrtne galrie. Za ich priekopnka v Uhorsku sa povauje kr Matej Korvn (1440 1490), ktor seba a svojich prbuznch nechal portrtova znmymi talianskymi renesannmi portrtistami. Odvolvanie sa na predkov abudovanie rodovch galri patrilo k zvykom vldnucich vrstiev celej sdobej Eurpy. V Uhorsku sa zaalo ujma na prelome 15. a16. storoia, najm vak po nstupe Habsburgov cov na uhorsk trn. Postarali sa oto hlavne prslunci novej, prohabsbursky orientovanej aristokracie. Po galriach, ktor vznikli na jej dvoroch (od konca 16. storoia), sa tieto skoro zaali objavova aj vsdlach niej achty azemianstva. Rozkvet zaznamenali v17. a18. storo.7 Na nvteve vrodovch galriach Vgalriach viseli podobizne vznamnch imenej vznamnch osobnost, monch i domnelch hrdinov, skutonch ipredpokladanch predkov rodu. Nechbali medzi nimi biblick postavy, legendrne osobnosti uhorskch dejn, historicki doloen zakladatelia rodu. Ilo skrtka o aksi obrazov defil dvnych isasnch predstaviteov rodu. Na postavenie zobrazench malo poukazova prostredie, oatenie (obyajne uhorsk) aich pzy (menili sa poda dobovho vkusu).

Kvvoju portrtov arodovch galri pozri viac v prci Unkovej avkatalgu Fri sgalrik, csaldi arckpek.
Rodov postupnosti a ich grafick vvoj K vvoju genealgie v Uhorsku

12

Vlastn stvrnenie postv zviselo od zrunosti maliara azkladnch nrokov zadvateov. Boli ovea niie, ne naprklad uachty naich zpadnch susedov, podobali sa nrokom poskej achty. achtici dlho vyadovali predovetkm dokumentrne diela. Nekldli vek nroky na autorov. Neraz ilo o jednoduchch amatrov. Vina znich a do konca 18. storoia svoje prce nesignovala. Kee rodostromy poskytovali podobn, ba vistom ohade lepie monosti prezentcie predkov ako portrty, bolo snahou majiteov vleni ich do galri tie. Najstarch znich (predpokladanch zakladateov rodov) vnich nechvali portrtova vuhorskom alebo naopak tureckom oaten. Aj tmto spsobom chceli demontrova ich isvoje zsluhy o vlas.

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj K vvoju genealgie v Uhorsku

13

Slvni potomkovia fiktvnych predkov Pretoe spolonos vyadovala od tch, ktor sa chceli udra na jej vrchole, vzneen pvod, lenovia starch i novonobilitovanch rodov svoje genealgie dopali aj vymyslenmi postavami. Bol tozvyk, ktor sa akceptoval aj vinch krajinch. Nelo vdy o myseln deformovanie minulosti. Korenilo aj vdobovch predstavch obiblickom pvode nrodov arodov, v tbe po plnosti, ale aj vnedostatku prameov. Kvtvarne najpozoruhodnejm kontrukcim tohto druhu a doby patrili genealgie Esterhziovcov (77, 78), ktor si nechal vyhotovi samotn palatn, vtedaj najvy politick predstavite Uhorska. Podobne ako napr. genealgie an glickej krovnej i portugalskch panovnkov (63, 68) zachdzali a k biblickmu Adamovi. Star rody sa mohli vo svojich genealgiach oprie aj o svislejie lnie relnych predkov. erpali pritom zstneho podania i psomnch dokladov. Napr. Kroliovci, ktor patrili kstarej uhorskej achte, vychdzali vo svojom rozrode (urenom na postpenie krovi) od historickho prapredka Jna Kapona (99).

14

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj K vvoju genealgie v Uhorsku

Koncom 17. storoia dolo koslabeniu tureckej moci, vplyvu aristokracie arozvoju niej (radnckej) achty. Tieto zmeny vcelom habsburskom stt sprevdzali aj zmeny vspsobe myslenia, vpohade na lohu jednotlivca irodov v spolonosti. Odrazili sa aj na uhorskch portrtoch agenealgiach. Ich inpirtori a tvorcovia prestali zvrazovavojnov zsluhy zobrazench osb, usilujc viac ovtvarn pretlmoenie ich intelektulnych schopnost. radncke ardov rodostromy Produkciu genealgi 18. a19. storoia vrazne podnecoval rozvoj radov a intitci. Pri obsadzovan mnohch sa vyadovali osvedenia o achtickom pvode. iadali ich od dstojnkov, od radnkov viedenskho dvora, v stavoch pre achtin. Predkladali satzv. prby nemeck, talianske i uhorsk, teda rzne druhy vvodov (viac o nich v nasledujcejkapitole). Podklady knim si zaobstarvali samotn iadatelia na farskch radoch, od prbuznch i inde. Urodzen pvod bolo treba doloi aj pri vstupe do achtickch rdov. Vnajstarom z nich uhorskom Draom rde vyadovali vvod k smim predkom z oboch strn. V rakskom Rde Salamandra av Rde dm hviezdneho kra, vstup do ktorho znamenal sasne prijatie do sluieb cisrovnej, sa predkladala talianska prba (quatro italiano). Vnemeckch rdoch sa achtictvo do polovice 19. storoia preukazovalo obyajne nemeckmi prbami. Mnoh ztchto dokumentov mali charakter reprezentatvnych diplomov a v18. a19. storo boli vemi obben. Vemi astm dvodom zhromaovania genealogickch dajov vUhorsku boli aj achtick investigcie (vyetrovania pvodu). Podstupovali sa kvli oslobodeniu od platenia bench dan. Shlas knemu vydvali stolin rady. Sprievodnm produktom boli poetn rukopisn genealgie, ktor s dnes uloen vnaich ttnych archvoch.

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj K vvoju genealgie v Uhorsku

15

RODOPISN SYSTMY VCHODISKOV SCHMY


Vprocese vvoja sa vyprofilovali 2 zkladn systmy preukazovania, resp. evidencie prbuzenstva vvod a rozrod. Z nich vychdzali vetky vyobrazenia, aspo prehadne si ich preto popme.8 Vvody Vvody zachytvaj priamych predkov jednotlivca (probanta). Ich poet vjednotlivch generciach mono uri pomocou vzorca An = 2(n-1), kde n je slom genercie. Kad osoba m dvoch rodiov, mala by ma tyroch starch rodiov, ... v desiatej genercii 512, v dvadsiatej 524 288, v tridsiatej 536 870912 a v tyridsiatej a neuveritench 549 755 813888 predkov. Poet naich konkrtnych predkov je vak men. Vdeviatej genercii by sme ich poda vzorca mali ma 256. Vieme vak, e naprklad Karol IV. ich mal len 206, Mria Terzia 113, raksky nslednk trnu Frantiek Ferdinand 101 a panielsky krl Alfonz XIII. dokonca iba 51 osb. m je to? Vaka prbuzenskm sobom dochdzalo k javom, ktor genealgovia nazvali bytkom (stratou) a presunom predkov. Pri bytku sa predkovia opakuj v tej istej, pri presune v rznych generciach. Prklady prinaj napr. genealgie Rosztworowskch (40) aWilczekovcov (54). Druhy vvodov radn vvody (u spomnan prby) sa rzne upravovali. Nemeck prby obsahovali zznamy o predkoch do tvrtej a z otcovej strany a do piatej genercie. Takou boli napr. vvod grfa Sermageho (31). V talianskej prbe sa uvdzali predkovia do genercie starch rodiov, potom ich otcovia a star otcovia a pri babikch ete aj pradedovia. Prkladom je vTaliansku potvrden vvod grfky Plfi-Daunovej, rod. Villaniovej z roku 1864 (107).

Osystmoch evidencie prbuzenstva pozri viac napr. vprcach Krejkovej Krejka, Melichara a Pohanku.
Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Rodopisn systmy, vchodiskov schmy

16

Uhorsk a sedmohradsk prba mali tri varianty. Vetky zachdzali a do siedmej genercie. Pri prvej probant uvdzal muskch predkov z otcovej aj matkinej strany. Druh typ bol nesmern, votcovskej lnii bolo potrebn preukza aj achtick pvodmaneliek. Tret variant bol najjednoduch: votcovskej lnii sa obmedzoval len na dokzanie achtickho pvodu muov (7 generci), venskej lnii stailo dokza achtick pvod matky. Spomedzi zozbieranch vvodov najastejie boli smern 5-generan vvody. Zachytvali 16 predkov (47, 112). es a7-generan vvody boli zriedkav (82, 97, 113). Vvody na funerlnych pamiatkach, budovch a pod. boli formovan inak. Na rozdiel od radnch si obyajne vmali vznamnejch predstaviteov rodu. Doklady zUhorska vak nateraz nepoznme.

Schma nemeckej prby

Schma talianskej prby

Varianty uhorskej a sedmohradskej prby

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Rodopisn systmy, vchodiskov schmy

17

Rozrody Rozrody by mali zachytva vetkch potomkov jednho rodiovskho pru muskch ienskch, vrtane nemanelskch. Ich zostavovanie je ale nron a vpraxi sme sa stretli len sich torzami (89, 110). Aj vtchto zostavch meme sledova jav analogick kstrate predkov (z vvodov). Hovor sa mu bytok potomkov. Rodokmene Rodokmene s druhom rozrodu, ktor eviduje len nositeov rovnakho priezviska (rodovho mena). Dcry sa vnich uvdzaj, ale ich potomkovia u nie. Pri ich zostavovan sa uplatovalo prvne hadisko (nie biologick ako pri vvodoch a rozrodoch). Slili hlavne pri dokazovan nstupnckych alebo majetkovch prv. Hoci ide len ojeden zdruhov postupnost, jeho nzov zoveobecnel azvykli sme si nm oznaova vetkydruhy rodovch postupnost. Nie je to vak presn. Vnaom materili sme sa stretli s rznymi vbermi z rodokmeov. Ilo napr. o zobrazenia lni nasledovnkov trnu, muskch predkov, resp. potomkov nejakej osoby a pod. Niektor osoby pomocou takchto kontrukci poukazovali na svoj vzah k sdobm predstaviteom moci (niektor genealgie palatna Esterhziho i Karola Zaia, ktor bol v2. pol. 19. storoia generlnym inpektorom evanjelickej cirkvi v Uhorsku 79, 111).

18

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Rodopisn systmy, vchodiskov schmy

K VTVARNMU SPRACOVANIU VCHODISKOVCH SCHM

Kontrukn prvky Najjednoduchie genealogick zobrazenia boli schematick (schmy, diagramy, tabuky). lenov rodu spjali iarami alebo svorkami. Vyskytovali sa v najstarch rukopisnch materiloch (28)iv prvch vedeckch prcach, napr. vBelovch Notciach (138). Ojednvatelia vak prirodzene tili aj po zloitejch formch. Hadali vizulne pralivejie prvky kontrukn i dekoratvne. Zprvch sa najastejie pouvali stromy (59, 64). Tie klesajce od neba spolonho otca vetkch kposlednmu zpotomkov korenili vantike. Rastce zdola nahor sa objavili v stredoveku. Kompozcia Zhadiska kompozcie bola tvorba vvodov jednoduchia, ako tvorba rozrodov. Pri prvch sa toti dali aplikova univerzlne schmy. Na druhej strane kad rozrod si vyadoval individulne rieenie, hadanie primeranej kompozcie. lohou tvorcu bolo njs najvhodnejie umiestnenie mien, erbov, doplujcich informci apod. Knajjednoduchm (a historicky starm) kompozciam patrili priame rozvrhy (rozrodu i vvodu). Rozvjali sa zdola nahor, zhora nadol alebo zava doprava. Vvojovo novmi boli polkruhov, kruhov a podobne komponovan genealgie. Ilo hlavne o vvody (prkladmi s napr. vvody Mrie Eleonry Petvaldskej 97, resp. maneliek Pavla Esterhziho 81, 82). Stretli sme sa vak aj spolkruhovo rozvrhnutmi rozrodmi (rozrod Kiss-Jankovicsovcov, 110). Probant (i predok) v takto komponovanch zostavch bol obyajne umiestnen v strede kruhu (polkruhu, plochy) ajeho predkovia (potomkovia) vpoliach jednotlivch medzikru.

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj K vtvarnmu spracovaniu vchodiskovch schm

19

STROMY VRODOVCH POSTUPNOSTIACH

rna pravil: ivot je vn fkovnk, jen m koeny nahoe vnebi avtve dole uzem. Lidsk oi nevid zmny vjeho korun, ani jeho vrchol, ani jeho potek, ani to, co jej udruje apodpr. Ty vak ostrou sekyrou lhostejnosti roztpni ve dv tento pevn zakoenn strom klamu, abys nael cl, od neho se moudr lovk nikdy neodchyluje! Nebo J nesdlm vtomto vn rostoucm strom, nbr vonom nekoennm jdru, znho tento velikn vyklil.

(Z Bhagavadgty, zaznamenan v 4. storo p. n. l.)

O symbolike stromov Stromy, spolone s kamemi apramemi, patria knajastejie pouvanm symbolom udstva. Indovia aGermni ich vnmali ako symboly ivota a vesmru. V Mezopotmii symbolizovali aj mlados, u Izraelitov nesmrtenos a mdros. Vo viacerch starovekch kultrach vetvy stromov symbolizovali zdravie, pokoj, astie. Zelen farba ich lstia dvala loveku ndej na spsu. Pod posvtnmi stromami prichdzali na svet adospievali kpoznaniu vznamn duchovn osobnosti (Budha). Star Slovania ich povaovali za sdla du (ktor na ne sadaj v podobe vtkov) as touto predstavou ich sadili na hroby.9 Podobnos ich vegetanho cyklu ivotnm etapm loveka (zrod, rast, znik) nemohol ujs jeho pozornosti. Stromy v stredovekej kresanskej ikonografii Star zkon obsahuje poetn zmienky o posvtnch alebo zzranch stromoch. Poda Prvej knihy Mojiovej rstli uprostred raja stromy ivota a poznania. Znme s vyobrazenia Kristovho kra vtomto ponman (ako stromu poznania i ivota). Pochdzali z okruhu frantiknskych a dominiknskych mystikov 13. storoia.

Bednrik, s. 23; ksymbolike stromu viac vprslunch slovnkoch.


Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Stromy v rodovch postupnostiach

20

Po celej Eurpe (ponajc 12. storom) aneskr ivzmorskch katolckych komunitch sa rozrili rastlinn a stromov zobrazenia prbuzenstva Jeia Krista. Tento ikonografick symbol nazvali Jesseho stromom. Z lona Jesseho (Isaja), otca idovskho kra Dvida, vyrast strom na vrchole s Kristom. Kvyobrazeniu sa viau viacer citty zBiblie. Jeden znich hovor: Bude kore Jesseho a v Toho, kto povstane vldnu nad nrodmi, bud dfa nrody. (List Rmskym 15,12).10 Stromov zobrazenia biblickch genealgi (venovanch tak Kristovi, ako aj viacerm svticiam a svtcom) sa pouvali aj u ns (22, 23).

10

Biblia, s. 170.
21

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Stromy v rodovch postupnostiach

O stromoch v svetskchgenealgiach Predstava stromu ovplyvnila aj prbuzensk a neskr i genealogick terminolgiu.11 Vmodernej slovenine sa ujali oznaenia rodostrom, rodokme, korene rodu, rodov vetvy apodobn. U v stredoveku (od renesancie) prenikol motv Jesseho stromu ajdo profnnych genealgi. Prijali ho aj viacer rody z nho zemia. Esterhziovci, Kroliovci, Nozdrovickovci, Pongrcovci, Okoliniovci (77, 99, 94, 95, 101) ... Stromy sa vemi skoro (u v16. storo) objavili aj v zobrazeniach vvodov (70 Siebmacher). Probant sa v nich (anachronicky) ocit na rovni kmea, km jeho predkovia vkorune stromu. Stromov vyobrazenia mimogenealogickch svislost Stromov kompozcie prenikli aj do zobrazen zachytvajcich siete univerzlnych prbuzenskch vzahov jednotlivca i vzahov nejakej skupiny osb alebo javov. Vyuili ich napr. tvorcovia modernej paralely Jesseho stromu rodokmea loveka ako ivoneho druhu (7). Zo starch prkladov spomeme stromy zobrazujce sled panovnkov bez ohadu na ich prbuzensk vzahy (50, 71) i stromy zachytvajce spolupchateov astnkov Martinoviovho sprisahania (5, 6). Takto spracovanie znmej dejinnej udalosti bolo vemi populrne; v obrazovej asti publikujeme len dve jeho varianty, vskutonosti ich vak bolo podstatne viac. Stromov zobrazenia veobecnch svislost maj svoj pvod v renesancii (Boccaccio, 2).

11

K slovenskej prbuzenskej terminolgii pozri Etnografick atlas Slovenska.


Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Stromy v rodovch postupnostiach

22

ERBY A PORTRTY VRODOVCH POSTUPNOSTIACH


Dekoratvnymi prvkami, ktor sa objavuj vo vtvarne spracovanch genealgiach, mohli autori zvrazni postavenie, prostredie, vktorom dielo vzniklo aku ktormu sa rod hlsil. Ilo o veduty rodovch majetkov, erby, portrty, postavy, vysvetujce texty a pod. Kastm vzdobnm prvkom patrili erby. V 16. storo stratili svoju pvodn funkciu bojovch znamen a stali sa vyjadrenm identity majitea. Od tohto obdobia sa snimi stretvame aj vrodostromoch. Najvraznejie zastpenie nali vreprezentatvnych achtickch vvodoch 18., najm vak 19. storoia. Symboly fyzickch a prvnickch osb Erby fyzickch osb zdobili genealgie a signalizovali urodzenos ich majiteov (probantov). Najastejie sa pouvali vo vvodoch. Zastupovali tu hlavne jednotlivcov, niekedy rodov lnie (napr. vo vvode grfky Plfi-Daunovej, rod. Villaniovej, 107). Vrozrodoch a rodokmeoch symbolizovali kolektv vetkch lenov rodu (pozri napr. rozrody a rodokmene Ratkaiovcov 93, aploviovcov 48, Kiss-Jankovicsovcov 110, Miskiovcov 98, Kroliovcov 99 aalie). So zobrazeniami erbov rznych vetiev rodu (variantami) sme sa nestretli. Na druhej strane sme zaregistrovali zobrazenia erbov pred apo poven lenov rodu dogrfskeho stavu (jankoviovsk erb v rozrode Jankoviovcov zDaruvaru - 109). Stretli sme sa aj svariantnmi zobrazeniami toho istho erbu (tkliovskho vovvode Evy Tkliovej - 82). Odlinosti sa tkali klenotu a prikrvadiel. Erby prvnickch osb sa pouvali menej. Ilo zvyajne o znaky i symboly uhorskch, rakskych alebo inch zem. Boli pouit napr. v genealgiach Semereovcov (122), Esterhziovcov (81), uhorskch panovnkov (71), rakskych cisrov (96) i v rodinnom portrte cisrskeho dvora (105). Vrodostrome Martina Benku zaujali heraldizovan novotvary cechovch symbolov (127).

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Erby a portrty v rodovch postupnostiach

23

Heraldick knony v praxi Klasick pravidl heraldickej tvorby nabdali kmaximlnej jednoduchosti. Nepripali realistick zobrazovanie figr, len ich tylizciu pri zachovan zrozumitenosti. Povoovali iba tyri zkladn farby (erven, iernu, modr a zelen). Nepripali ich tieovanie a vyadovali striedanie skovmi (zlatom a striebrom, resp. ltou abielou farbou). To vak u vobdob rozvoja heraldickch genealgi neplatilo. Ich tvorcovia bene poruovali zsadu striedania farby akovu, pouvali neheraldick farby, rafovanie, mohutn, dekoratvne prikrvadl, ako aj mnoh alie prvky komplikujce vzhad erbov.12 Prstup kstvrovaniu erbov rozdelil heraldickch vtvarnkov na dva tbory. Liberlnej pri zachovan obsahu vonejie narbaj sformou. Raksky vtvarnk Hugo G. Strhl (1851 1919) vtomto duchu erby vo svojichrodostromoch zvtvaroval (116). Vposlednch rokoch sa erbami zdobenmi genealgiami preslvil esk vtvarnk Ji Louda (*1920, 145).

12

K tme viac Novk, s. 11 14, Vrte (2000, 2003), s. 13 14.


Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Erby a portrty v rodovch postupnostiach

24

Portrty v rodostromoch Ofunkcii portrtov vrodovch galriach sme u hovorili. Genealgie (hlavne rodokmene) ich dopali, ponkali monos rchlej orientcie v histrii celho rodu. Kspojeniu portrtov agenealgi dolo v portrtnych rodokmeoch, genealgiach ilustrovanch portrtmi lenov rodu. Ilo jednak ovyobrazenia postv (celofigurlne portrty prapredkov stvrnench poda kompozinho prkladu Jesseho stromu), jednak o podobizne lenov rodu. Boli obyajne fiktvne. Tvorba takchto rodokmeov si vyadovala viac asu a trpezlivosti (a teda aj nkladov), preto sa vyskytuj viac vpozostalostiach vysokej, ako strednej a niej achty. Dstojnm zstupcom tejto skupiny je rodokme Ratkaiovcov zChorvtska (93). Portrtmi doplnen genealgie vznikali aj neskr, hlavne v 18. storo. Na konci20. storoia ich obohatili genealgie Dubovskch (130) a Vaousovcov (133).

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Erby a portrty v rodovch postupnostiach

25

ALEGRIE A IN SYMBOLY
Alegria v zmysle umeleckho vkladu znamen personifikciu alebo znzornenie abstraktnch pojmov, mravnch ide vo vnmatenej podobe. Spomnali sme u prklady znzornenia rodostromov vo forme stromu. Vobraze stromu udia uctievali kozmos, mlados, ivot, nesmrtenos, mdros. Bola to prirodzen predstava o naich koreoch a naich potomkoch plodoch. Vniektorch rodostromoch sme sa stretli svyobrazenm jablone (v rodostrome Nozdrovickch z18. stor. 94). Spolu s prslovm Non procul a proprio stypite poma cadunt (Jablko nepadne aleko od stromu) poukazuje na obben tzu kultu predkov, poda ktorej sa oakvalo, e vynikajcim predkom sa bud rodi vynikajci potomkovia. Jablo je tu zobrazen vperspektve vprvom plne s muskmi, vdruhom so enskmi jablkami. Nakomponovanie prapredka pod alebo pred strom je tie alegorickm momentom. Prapredok stl v centre mylienky samotnej Eugenie ktor poukazovala na dleitos momentu sprvneho narodenia sa. Ak sa rodokme odvjal u od Adama (biblickho prapredka udstva), alegria vrchovate naplnila svoje poslanie. Symboly vnimonosti a starobylosti Zhromaden genealgie obsahovali mnoho prvkov bene pouvanch na zvelebovanie a oslavu rodu. Boli to fanfry aanjeli, znzornen hlavne pod vplyvom barokovho umenia (v rodostromoch Medanskch 87, Esterhziovcov 81, 82 avzobrazen rodiny Mrie Terzie, 90) alebo historizmu (rodokme Semereovcov, 122), alej vavrnov a kvetinov vence (rodina Mrie Terzie, 90), palmov list (vinou v rukch barokovch anjelov) a obelisk (v rodokmeni Miskiovcov, 98). Vetky tieto prvky sasne sa nachdzaj v rodostrome uhorskch panovnkov z 1. polovice 17. storoia (71). Na vyzdvihovanie dleitosti prapredka alebo uritch osb sa asto pouvali piedestly.

26

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Alegrie a in symboly

ami obbenmi prvkami na zvraznenie vnimonosti astarobylosti rodu boli zobrazenia mytologickch postv, bjnych i inch,pocit vzneenosti avnimonosti vzbudzujcich zvierat. Vyskytli sa pvy (rody bavorskch a saskch regentov 80, Eleonra Petvaldsk 97), jelene (vjav z Erddyovskho rodostromu 80), grifovia (orly slevm telom na rodostrome Erddyovcov-Esterhziovcov 86) i jednoroce (v rodokmeni Medanskch 87). Dedikan text vspodnej asti Esterhziovskho rodostromu (81) obstupuje Herkules a Minerva, rmska ochrankya remesiel). Vuhorskch rodostromoch sa stretvame aj s postavami siedmich vzneench (tzv. Hetumoger), siedmich legendrnych nelnkov a prapredkov maarskho nroda (strom uhorskch panovnkov 102, rodokme Semereovcov, 122). Symboly spojenia a priazne Rodinn zvzky najastejie znzorovali konre stromu, vetvy s lstm. Stretli sme sa aj so srdcami, symbolmi milujceho manelskho pru (vvod Esterhziovcov 81, rodina Mrie Terzie, 90), smenami manelov vpsanmi na spolonej stuhe (119), s reazami (121). Pekn alegorick stvrnenie manelskho zvzku - podan ruky - obsahuje vvod bavorskho rodu Wittelsbachovcov (70). V modernom rodostrome Dubovskch (130) autor v podobe lena rodu padajceho zkonra stromu zachytil aj jav, sktorm sme savtradinch rodostromoch nestretli rozvod. Vstarch rodostromoch ns zaujal aj iariaci trojuholnk sBom okom ako symbol Svtej Trojice, harmnie apoehnania na vrchole vvodu Pavla Esterhziho a jeho prvej manelky Uruly (81) a vjav ukriovania na rodostrome Esterhziovcov Erddyovcov. Nboensk symboly sa vak vprofnnych genealgich bene nepouvali.

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Alegrie a in symboly

27

Dokumentrne prvky Informatvno-dekoratvne prvky predstavuj veduty majetkov, resp. miest psobenia probanta. Vyskytuj sa napr. v rodokmeoch Esterhziovcov (48 katieov, 78) akyovcov (49). Takto vyobrazenia slili majiteom aj ako dkazn materily v majetkovch sporoch. Postavy vtureckch i husrskych odevoch (niekedy ako ttonosii) boli obben vrodostromoch osb, ktor mali potrebu demontrova svoje vlastenectvo. Podobn informano-alegorick charakter malo aj pouitie trojvria. V rozrode Ballakyovcov (44) z neho vyrast samotn rodostrom. Informciu ozemnej prslunosti rodu poskytovali aj erby zem (venovali sme im pozornos vyie). Ist vpovedn hodnotu maj aj doplnkov prvky, hovoriace ospoloenskom postaven, povolaniach i zubch lenov rodu. Vdynastickch rodostromoch ilo o korunovan insgnie (rodokme rakskych cisrov 96), vBenkovch dielach o hudobn nstroje afiktvne cechov erby (127). Genealogick znaky (piktogramy) Pre plnos spomeme ete znaky rodinnch vzahov a udalost. Dlho neboli ustlen avyskytovali sa prevane vtlaench genealgich (napr. 140).13 Vposlednch desaroiach nachdzaj astejie uplatnenie vtextoch (publikovanch genealogickch zoznamoch). Popri spomnanch prvkoch sme sa stretli aj smnostvom ozdobnch prvkov, ktor nemali charakter symbolov. Vychdzali zdobovch mdnych trendov napr. rokokov mule alebo zosobnho vkusu tvorcov.

13

Vsasnosti pouvan znaky publikoval napr. Pohanka, s. 18.


Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Alegrie a in symboly

28

RODOSTROMY VASE APRIESTORE TVORCOVIA A TRENDY

Zkladnpodmienky Na konen vyznenie genealgi mali vplyv mnoh faktory. el, materilne nklady, najm vak udia. lenovia menej zmonch rodn svoje genealgie skmali a kreslili sami; mnoh sa na reprezentatvnejie formy jednoducho nezmohli. Zmonej (u od ias antiky) svoje genealgie nechvali spracova viac i menej sksenm maliarom, ilumintorom i rytcom. T venovali vyhotoveniu diela as zvyajne priamo mern honorru. V tejto svislosti je pozoruhodn doklad onevyplatenom honorri za prcu ilumintorovi genealgie vyhotovenej pre brata portugalskho kra, ktor iste prve ztchto dvodov zostala nedokonen (68).14 Od itkovho tandardu kvtvarnm prototypom Mme doklady, ktor svedia o koprovan. Vniektorch prpadoch (pri odpisoch i novch vydaniach svetovch kronk) sa dokonca oakvalo. Mnoh objednvatelia vak tili po jedinench vyobrazeniach a vyhadvali tvorcov, ktor by im ponkli originlne rieenia. Tak vznikli aj genealgie svojm spsobom vnimon. Jedinen, prototyprne. Maovan rodokme Babenbergovcov zKlosterneuburgu (64) je tak detailne prepracovn, e ho pokojne meme nazva sgou jednho rodu v obrazoch. V kruhovch medailnoch zachytva vjavy zo ivota jednotlivch lenov tejto dynastie. Aj medirytina Caspara Schultza zobrazujca rody bavorskch asaskch regentov aich prbuzensk vzahy (80) bola komplexnm vtvarnm dielom smnostvom symbolov aalegorickch prvkov. Zo stredovekch prototypov spomeme ete nvrh vaznho oblka Habsburgovcov zroku 1515 (67) od znmeho nemeckho grafika Albrechta Drera (1471 1528).
14

Kren, s. 69.
29

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Tvorcovia a trendy

Jednm znajinvennejch inpirtorov a tvorcov novovekch genealgi vUhorsku bol u viackrt spomnan palatn Pavol Esterhzi (1635 1713). Spolupracoval na tvorbe niekokch vvodov a rodokmeov majcich vzah kjeho osobe (82 ai.). Kjedinenm dielam patrili aj genealgie Mrie Terzie (90) a prce z dielne rakskeho maliara Eugena Krahla. Jednm znich bol napr. vvod Gosztonyiovcov zprelomu 19. 20. storoia (119). Do kategrie prototypov rozhodne patr aj kompozine dobre zvldnut rodokme prvho eskoslovenskho prezidenta T. G. Masaryka (125) a genealgie z ateliru Martina Benku (127, 128). Vplyvy dobovch umeleckch tlov Vina vtvarnch diel odra dobov mdne trendy, technick a vyjadrovacie monosti. Tm je dan rozdiel medzi rodostromami 14., 17. anaprklad poslednch storo, ktor sa vyznauj zrchovanm vo vetkch oblastiach ivota, vou komunikatvnosou, otvorenosou atm aj tlovou pestrosou. Na druhej strane vak treba poveda, e dobov umeleck tly prigenealgiach nedostali toko priestoru prejavi sa, ako napr. pri inch, vumeleckch zbierkach podstatne poetnejie zastpench artefaktoch. Sviselo to sich zdhavou a finanne nronou prpravou (zberom a spracovanm historicko-genealogickch dajov). T mohla niekedy trva cel roky (jedna zEsterhziovskch genealgi sa rodila jedno cel desaroie).

30

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Tvorcovia a trendy

Prklady Na zaiatku radu vtvarne vnimonch genealgi, ktor sme vybrali, stoja rodokmene Karolovcov, Liudolfovcov (Ottovcov) a Salierovcov z12. storoia (57). Pochdzaj zdnenhostrednho Nemecka a uvdzame ich ako prklad vplyvu jednoduchho romnskeho slohu pri zobrazovan rodovch postupnost. Z nho zemia sa nm podobn materil ztohto obdobia zska nepodarilo. Oviacerch dielach ovplyvnench gotikou, vak u mono tvrdi, e boli znme aj uns. Ilo napr. o vyie zmienen rodostrom Babenbergovcov zo 14. storoia (64), ako aj o genealgie zo Schedelovej svetovej kroniky az alch tla zkonca 15. azaiatku 16. storoia (65, 66). Renesancia nala svoj jedinen odraz vrodokmeni portugalskch krov z30-tych rokov 16. storoia. Vma si iuhorskch panovnkov (68). Viacer rodostromy zo 17. a18. storoia odzrkaduj barokov myslenie. Ide napr. o diela iniciovan Pavlom Esterhzim (78, 79 ai.) a rodokme Medanskch z roku 1744 (87). V alch genealgiach, napr. vrodokmeoch Habsburgovcov (85) aPastyovcov (92), sa objavuje mua najvstinej prvok rokoka. Na obelisku serbom v rodokmeni Miskiovcov zChorvtska z roku 1794 (98) nachdzame prvky klasicizmu. Prvky eklektickho historizmu 19. storoia s badaten vo vvode grfky Plfi-Daunovej, rod. Villaniovej z roku 1864 (107, priom toto dielo obsahuje aj rokokov prvky). Historizmus ako dobov mdny trend inpiroval aj autora, ktor vyhotovil medirytinu Habsburgovcov obklopencharistokraciou (105). Pouit s vnej i neogotick prvky. am historizujcim dielom je rodokme Semereovcov z prvch rokov 20. storoia (122). Autorov rodokmeov ovplyvnil aj charakteristick tl prelomu 19. a 20. storoia secesia. Prejavuje sa vdielach viedenskch umelcov E. Krahla aH. G. Strhla(ktor pracovali ipre uhorskch zkaznkov 113, 115 ai.).

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Tvorcovia a trendy

31

Pozoruhodn prklad vplyvu vtvarnch tlov 20. storoia predstavuj rodostromy z dielne Martina Benku. Kreslil ich ako ilustrcie k svojej autobiografii. Publikovan rozrod (127) hoci vznikol a v rokoch 1956 57, nie teda v prvch dvoch desaroiach 20. storoia, ku ktorm sa tlovo hlsi m kubizujce prvky.

32

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Tvorcovia a trendy

K PREZENTCII RODOVCH POSTUPNOST VSASNOSTI

Dvadsiate storoie ponklo priaznivcom genealgie nov technolgie, ktor poznaili aj vtvarn vzhad vznikajcich genealgi. Ilo napr. o ofsetov tla (131 rodostrom Jna mosa Komenskho) a sieotla (129 rozrod Benickch). klu foriem rozril plagt. Modern pomcky Koncom tohto storoia nastpili informan technolgie. Na trhu sa objavuj nov, stle prepracovanejie verzie grafickch i pecializovanchgenealogickch softvrov. U ns s populrne americk programy Brothers Keeper, Family Tree Maker, Personal Ancestral File a vposlednej dobe i alie. Poskytuj rzne monosti textovho i vtvarnho spracovania rodovch postupnost. Popri nich sa objavuj aj nezvisl multimedilne genealogick prezentcie (147). Tradin techniky Neupad vak ani zujem o tradin postupy. Vznikaj kreslen i maovan vekoformtov rodostromy (132), modern grafiky (vi rodostrom Dubovskch 130), dokonca insitn, na skle maovan genealgie (rodostrom Vaousovcov od Zuzany Vaousovej 133), novie tie priestorov rodostromy (rodostrom Hekovcov 146).

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj K prezentci rodovch postupnost v sasnosti

33

Na eurpskom trhu sa prednedvnom objavila aj ojedinel praktick prruka - prca britskej kaligrafky Marie Lynskey (Family trees. Amanual for their design, layout and display. Chichester, Phillimore 1996). Uvdza rzne tipy, tkajce sa voby vhodnch prostriedkov na zobrazovanie neelektronickch foriem rodostromov, napr. informcie ovbere vhodnho papiera, urovan jeho formtu, rky polok, vekosti psma apod. Me posli aj naim tvorcom. Historick vzory V ttnych, cirkevnch iskromnch archvoch azbierkach uns ivzahrani sa zachovalo mnostvo genealgi tch bench, itkovch, itch vtvarne zaujmavejch. Aj oni mu inpirova sasnch tvorcov. Prklady uveden vnaej prci predstavuj len zlomok tohto materilu. Niektor boli u podrobnejie preskman, in akaj na zaradenie do alieho kontextu. Akkovek pokraujce vskumy vtomto smere preto primne vtame.

34

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj K prezentci rodovch postupnost v sasnosti

OBRAZOV PRLOHA

A: Zobrazenia svislost (diagramy a stromy) B: C: D: E: F: G: H: Schmy prbuzenskch vzahov Biblick a duchovn genealgie (pvod a prbuzenstvo Krista a svtch) Prvotn genealgie (profnne; rukopisn schmy a diagramy) Prechodn typy (popisno-dekoratvne genealgie) Reprezentatvne genealgie (profnne) Tlaen (sdzan) genealgie Priestorov a multimedilne prezentcie

35

36

ZOBRAZENIA SVISLOST (DIAGRAMY A STROMY)


Prloha A

udia oddvna uvaovali o svislostiach a hadali spsob, ako ich vyjadri. Nasledujce ukky s vberom zobrazen, ktor mohli predchdza vyobrazeniam genealgi, resp. v ase ich rozrenia mohli by nimi inpirovan.

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Zobrazenia svislost

37

1 Biblick knihy poda svtho Augustna z rukopisu biblie (Vulgta, Codex Amiatinus). Ilumincia (50,5 x 34 cm). Diagram zobrazujci knihy Starho a Novho zkona. V kruhu v hornej asti je holubica ako symbol Boha Ducha svtho, od ktorho sa odvjaj (zvl) knihy Starho a Novho zkona. Podobn vyobrazenia sa objavuj aj v dielach z nasledujcich storo. Dielo, z ktorho pochdza tto ukka, bolo vyhotoven ako dar Ceolfrida, opta z Monkwearmouth/Jarrow, ppeovi Gregorovi II.

Vznik: Wearmouth alebo Jarrow (Anglicko), pred 716 (koniec 7. storoia ?). Zdroj: Alexander, J. J. G.: Insular manuscripts 6th to the 9th century. London, Harvey Miller 1978, s. 26, popis na s. 32 35. Originl uloen vo Florencii (Taliansko), Bibliotheca Medicea-Laurenziana, MS Amiatinus I, f. 8

38

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Zobrazenia svislost

Giovanni Boccaccio

2 Pvod sveta poda antickej mytolgie. Knin grafika, iastone kolorovan drevorez (31,3 x 20,8 cm). Prv z 13 podobnch vyobrazen z neskorieho vydania prce talianskeho humanistickho bsnika a vzdelanca Giovanniho Boccaccia De genealogia deorum gentilium (Genealgia pohanskch bohov). Vznik: Bentky (Taliansko), do 1497. Autor diela: Giovanni Boccaccio (1313 1375) vyrastal a zva psobil vo Florencii. V mytologickej encyklopdii na zklade nespoetnch antickch, dnes sasti nezvestnch prameov zrekontruoval genealgie grckych a rmskych boskch svetov, do ktorch zahrnul bohov, polobohov i antickch hrdinov. Pracoval na nej od r. 1350 a do smrti. Prvho vydania sa vak toto dielo dokalo a v r. 1472. Po om nasledovali alie. Vyobrazenia v dochovanch rukopisoch i vydaniach sa navzjom lili. Niektor maj charakter stromovch zobrazen. Ich autora nepoznme. Publikovan vyobrazenie pochdza z inkunbuly, pvodne uloenej v kninici frantiknskeho kltora v Ninej ebastovej.

Zdroj: Boccatio, J.: Genealogia deorum. Bentky 1497 (Slovensk nrodn kninica v Martine, Inc B 219 [ prv. 1], s. VIIb) Literatra: Kotvan, I. Frimmov, E.: Inkunbuly Slovenskej nrodnej kninice Matice slovenskej v Martine. Martin, Matica slovensk 1988, s. 58, . 117 (popis exemplru z r. 1497); Genealogie deorum gentilium. In: Jens, W.: Kindlers Neues Literatur Lexikon 2. Mnchen, Kindler Verlag 1989, s. 832 833, Klapisch-Zuber, Ch.: The genesis of the family tree. In: I Tatti Studies. Essays in the renaissance. Florence, Vol. 4, 1991, s. 111 (alie vyobrazenia), 125 (tam aj alia literatra). Pozn.: Autorom prvho systematickho spracovania genealgi antickch bohov a hroov bol grcky epick bsnik Hesiodot. il na prelome 8. a 7. stor. p. n. l. Znme s aj mladie antick kozmognie, teognie a genealgie. (K tme pozri napr. Slovnk antick kultury. Praha, Svoboda 1974, hesl Hesiodos, genealgia, teognia ai.).

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Zobrazenia svislost

39

3 Strom so 443 erbami lenov anglickej obchodnej komory. Maba na stene Great Chamber v anglickom Yorkshire (detail). Strom tu vyjadruje stavovsk a politicko-ekonomick spriaznenos lenov komory. Vznik: Yorkshire (Anglicko), 1585.

Autor: Barnard Dinninghof (aj Dininckhof; pred 1583 okolo 1636), sklomaliar a architekt psobiaci v Yorkshire. Pochdzal asi z franskej alebo eskej rodiny. (Saur Allgemeines Knstler-Lexikon 27. Mnchen Leipzig 2000, s. 482) Zdroj: Hey, D.: The Oxford guide to family history. Oxford New York, Oxford University Press 1993, s. 39.

40

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Zobrazenia svislost

4 Ludendo discimus kola hrou. Strom v tomto prpade poukazuje na latinsk pvod naej vzdelanosti i na to, e k jej plodom treba dospie istm silm, priom to ide aj nensilnm spsobom. Plody nadobudnutho poznania s pritom na itok rovnako tm hore, ako aj tm dole. Tto medirytina s vedutou Bratislavy v pozad poslila ako ilustrcia v 3. vydan latinsko-nemecko-maarskoslovenskho slovnka, ktor poda podobnho diela K. Cellaria, svojho profesora na univerzite v Halle, spracoval Matej Bel (1684 1749; k Belovi viac pri obr. 138). Vznik: asi Bratislava, do 1777.

Autor medirytiny: Leopold Assner (1742 1781), rytec a ilustrtor. Rodk z Viedne, potomok starej kremnickej rodiny. Koncom 18. stor. tvoril v Bratislave, kde aj zomrel. (Slovensk biografick slovnk 1. Martin 1986, s. 81). Zdroj: Bel, M.: Christophori Cellarii latinitatis probatae et exercitae liber memorialis... Posonii 1777, frontispice (Slovensk nrodn kninica Martin, sign. SD 1813 D1). Vyobrazenie publikovali aj Tobolka, Z.: Kniha, jej vznik, vvoj a rozbor. Praha, Orbis 1949, prl. 83, . 201 a Repk, J.: Prehad dejn knhtlae na Slovensku. Bratislava, Pravda 1948, s. 81.

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Zobrazenia svislost

41

5 Strom astnkov Martinoviovho sprisahania (Martinovics Igncnak s trsainak kivgzse a Vrmezn). Strom je vsaden do kompozinho priestoru, v ktorom sa odohrva poprava. Vznik: asi Budn alebo Pe, 1795 Zdroj: Glatz, F.: A magyarok krnikja. Budapest, Officina Nova 1995, s. 355.

6 In zobrazenie stromu astnkov Martinoviovho sprisahania (Strom martrov). Strom v tomto prpade symbolizuje spoluas na protihabsburskom sprisahan. Jeho astnci, tzv. uhorsk jakobni, neboli pokrvne prbuzn. Tento spsob ich zobrazenia bol dos rozren. Strom je umiestnen v ploche bez pozadia. Vznik: Budn alebo Pe, asi 1795 Zdroj: Szilgyi, S.: A magyar nemzet trtnete 8. Marczali, H.: Magyarorszg trtnete III. Krolytl a bcsi congressusig (1711 1815). Budapest 1898, s. 563. Originl bol v ase vydania diela uloen v kninici Maarskho nrodnho mzea v Budapeti.

42

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Zobrazenia svislost

7 Stammbaum des Menschen Rodokme udstva. Stromov znzornenie vvoja loveka ako biologickho druhu (poda Ernsta H. Haeckela, apotola darwinizmu v Nemecku). Vznik: asi Lipsko (Nemecko), do 1874. Zdroj: Weigel, S.: Genealogy On the iconography and rhetorics of an epistemological topos (www.educ.fc.ul.pt/hyper/resources/sweigel). Pvodne publikovan v Haeckel, E.: Anthropogenie oder Entwicklungsgeschichte des Menschen. Gemeinverstndliche wissenschaftliche Vortrge ber die Grundzge der menschlichen Keimes- und Stammes- Geschichte. Leipzig 1874, Tafel XV.

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Zobrazenia svislost

43

44

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Zobrazenia svislost

SCHMY PRBUZENSKCH VZAHOV


Prloha B

Vyobrazenia univerzlnych prbuzenskch vzahov jednotlivca vvojovo predchdzali vyobrazeniam konkrtnych genealgi, ktorch tvorbu do istej miery podnecovali. Ich vvoju (od antiky) a rozboru sa venoval hlavne Hermann Schadt, ale aj Christiane Klapisch-Zuber. Vybran ukky s zlomkom z mnohch typov zobrazen tejto skupiny. V zsade ide o rzne dekorovan i ilustrovan schmy.

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Schmy prbuzenskch vzahov

45

8 Tabuka prbuzenskch vzahov. Ilumincia zo zbierky knonov (dionziovsko-hadrinovsk zbierka). Vekos listu 28,5 x 22 cm. Dielo je vyhotoven spiovm a ervenohnedm atramentom, komponovan do kra, tvorcov a romnskymi oblkmi ohranien oddelenia s povrazovite lemovan, krajn vbeky maj listov tvary. Termny prbuzenskch vzahov s v latinine, slovan rmskymi slicami. slovanie indikuje, e tabuku treba ta od stredu (I pater, I mater po VI tritavius a VI tritavia nahor a pod.).

Vznik: Wrzburg (Nemecko), koniec 9. storoia Zdroj: Bodleian Library, Oxford, MS Laud. Misc 421. Publikovali aj Pcht, O. Alexander, J. J. G.: Illuminated manuscripts in the Bodleian Library Oxford 1. German, Dutch, Flemish, French and Spanish schools. Oxford, Bodleian Library 1969 (1. vyd. 1966), s. 2, prl. 2, . 23.

46

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Schmy prbuzenskch vzahov

9 Tabuka prbuzenstva. Miniatra z rukopisu kanonickho prva, pravdepodobne Gratianovho dekrtu (zbierky asi 3800 textov a nariaden, ktor okolo 1149 zostavil benediktnsky mnch Gratian; zbierka sa stala zkladnm textom kanonickho prva, cel stroia sa poda nej vyuovalo na univerzitch). as zosobnen korunovanm krom driacim v rukch hierarchiu prbuzenstva. Reprezentatvna ukka z celho radu podobnch prloh, ktor tvorili sas stredovekch prvnickch diel. (Porovnaj le Goff, J.: Kultura stedovk Evropy. Praha, Odeon 1991, s. 670 671).

Autor: Gautier Lebaube, parsky ilumintor (postavy v dolnej asti dria zvitok s npisom Gautier Lebaube fit labre, t. j. Strom vyhotovil Gautier Lebaube). Vznik: Par, pol. 13. stor. Zdroj: de Hamel, Ch.: A history of illuminated manuscripts. Oxford, Phaidon Press Ltd. 1986, s. 118 119 (obr. 113), 120; originl uloen v Pierpont Morgan Library v New Yorku, USA (G. 37, f. 11).

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Schmy prbuzenskch vzahov

47

10 Tabuka prbuzenskch vzahov (Stepeni srodstva) z 399. flia tzv. ilovackho rukopisu Nomoknonu Svtho Svu. Kresba perom na pergamene (24 x 31 cm). Sv. Sva (vlastnm menom Rastko Nemanji, 1169 1236), len dynastie Nemanjiovcov, brat prvho srbskho kra tefana Prvovenanho, bol pravoslvnym mnchom, od 1219 prvm arcibiskupom samostatnej srbskej pravoslvnej cirkvi (do tohto obdobia bola sasou byzantskej cirkevnej organizcie). Vychdzajc z viacerch grckych (byzantskch) kdexov vyhotovil srbsk kdex cirkevnho prva a pravidiel pre duchovnch (Krmija, Svetosavska Krmija, Nomokanon), ktor v odpisoch dostali vetky vznikajce srbsk pravoslvne biskupstv (originlna predloha sa nezachovala). Dielo bolo od konca 13. stor. znme a iroko pouvan aj v Bulharsku a Rusku. Srbsk pravoslvna cirkev ho dodnes povauje za svoj zkladn prvny kdex. Jeho originlny text sa stratil, tzv. ilovack prepis (Ilovika krmija) z roku 1262 je jeho najstarm zachovanm odpisom. Pozostva zo 400 fli na pergamene formtu 24 x 31 cm (text 8,5 x 23,5 cm). Tabuka prbuzenskch vzahov je komponovan do kosotvorca na podstavci s jednoduchou vzdobou. Vntorne je lenen na priehradky s textom (prbuzensk termny). Text je psan cyrilikou v srbskom jazyku. Vznik: srbsk pravoslvny kltor Sv. Archanjela Michala, Miholjska Prevlaka, Tivat (Srbsko a ierna Hora), 1262. Zdroj: Archv Chorvtskej akadmie vied a umen, Zhreb, sign. III c. 9. Literatra: Petrovi, M. M.: Zakonopravilo ili Nomokanon svetoga Save. Iloviki prepis 1262 godina. Gornji Milanovac, Deje novine 1991 (faksimiln vydanie rukopisu); Moin, V.: irilski rukopisi Jugoslavenske akademije 1. Jugoslavenska akademija znanosti i umjetnosti 1955, s. 48 54 (popis rukopisu).

Svt Sva

48

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Schmy prbuzenskch vzahov

11 Komentovan stromy prbuzenskch vzahov (Commentarius arboris consanguinitatis). Knin maby na pergamene. Vyobrazenia z kdexu kanonickho prva (zostavenho za Gregora IX., ppea v rokoch 1227 1241). Rukopis, ktorho tvorcom bol Johannes de Deo, mnch panielskeho pvodu, minimlne od r. 1425 uchovvali v kninici bratislavskej kapituly. V medzivojnovom obdob bolo dielo predan do zahraniia a ostalo nezvestn. Zachovalo sa z neho len 8 fli. Autor malieb: neznmy stredoeurpsky alebo taliansky ilumintor.

Vznik: Taliansko alebo stredn Eurpa, koniec 13. za. 14. stor. Zdroj: Archv mesta Bratislavy, Bratislava, sign. EC Lad. 1/13, . Kat. 445, f. 2r. a EC Lad. 1/12, . kat. 500(c), f. 1v. Reprodukcie publikovali Sopko, J.: Kdexy a neplne zachovan rukopisy v slovenskch kniniciach. Martin 1986, s. 224 (komentr na s. 46 47) a 226 (komentr na s. 72), tie Buran, D. a kol: Gotika. Bratislava, Slovensk nrodn galria a Vydavatestvo Slovart 2003, s. 164 (obr. 122), 778 (aj popis).

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Schmy prbuzenskch vzahov

49

12 Strom prbuzenskch vzahov (Arbor affinit/atis/). Kolorovan drevorez. Vubov schma nemeckej proveniencie s termnmi v latinskom jazyku.

Vznik: Nemecko, okolo 1485. Zdroj: Bahn, P.: Familienforschung und Wappenkunde. Niederhausen, Bassermann Verlag 1998, s. 39.

50

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Schmy prbuzenskch vzahov

13 Tabuka prbuzenskch vzahov (Arbor consanguinitatis). Dvojfarebne sdzan, iastone dokreslen schma prbuzenskch vzahov (21,5 x 15,6 cm) z inkunbuly Liber sextus decretalium ppea Bonifcia VIII., vydanej v Bazileji 1494 Sebastinom Brantom. Tla: Johannes Froben, Bazilej (vajiarsko), do 1494. Zdroj: Slovensk nrodn kninica v Martine, Inc C 120, s. IIIb

Literatra: Kotvan, I. Frimmov, E.: Inkunbuly Slovenskej nrodnej kninice Matice slovenskej v Martine. Martin. Matica slovensk 1988, s. 60, . 124 (popis)

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Schmy prbuzenskch vzahov

51

14 Tabuka prbuzenskch vzahov zo kolskch poznmok pouvanm na augustininskej rehonej kole v Srospataku. Autor: Ladislav Salka (Szalkai; 1475 1526), iak spomnanej koly, neskor ostrihomsk arcibiskup a uhorsk hlavn kancelr. (Slovensk biografick slovnk 5. Martin 1992, s. 170)

Vznik: Srospatak (Maarsko), 1486 1490 Zdroj: Fgedi, E.: Az Elefnthyak. A kzpkori magyar nemes s klnja. Budapest, Magvet 1992, s. 112.

52

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Schmy prbuzenskch vzahov

15 Strom prbuzenskch vzahov (Hec est arbor affinitatis). Knin drevoryt (21,5 x 15,5 cm) Vznik: Viede, pred 1513

Zdroj: Andreas, J.: Lecture supra arboribus consaguineitatis et affinitatis... Viede 1513, list 111 (Slovensk nrodn kninica v Martine, sign. IC 51990, prv. 6).

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Schmy prbuzenskch vzahov

53

16 Strom prbuzenskch vzahov (Arbor consangvinitatis. Anno Domini 1579. Strom krevnosti aneb pirozenho ptelstv krevnho. Lta Pn MDLXXIX). Rytina z prvho vydania diela Prva mstsk krlovst eskho (Praha 1579) od Pavla Kristina z Koldna (asi 1530 1589). Autor prce pochdzal z Klatov, bol profesorom praskej univerzity, neskr kancelrom Starho msta praskho. Jeho dielo slilo od 1610 do 1812 ako zkonnk eskch a od 1697 aj moravskch miest. Vylo 1579, 1701, 1755 a potom aj 1876 a 1880. (Lexikon esk literatury 2. Praha, Academia 1993, s. 976 977)

Vznik: Praha, 1579 (tlail Samuel Adam z Veleslavna) Zdroj: z Koldna, P. K.: Prva mstsk krlovstv eskho. Praha 1579, listy 107 a 108 (v Slovenskej nrodnej kninici v Martine pod sign. IB 58672, presun z kninice Muzea krlovstv eskho z Prahy). Pozn.: Rytiny v mladch vydaniach vychdzali z pvodnej, boli vak modifikovan. Porovnaj druh vyobrazenie z vydania z roku 1701 (publikovan tie v Zpravodaji Klubu genealog a heraldik Ostrava z r. 1990, zadn strana oblky).

54

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Schmy prbuzenskch vzahov

17 Stromy prbuzenskch vzahov (Arbor Consaguinitatis, Arbor Affinitatis. De Iure tum Canonici tum Civilis). Medirytina, prloha moralistickej prce, ktor opakovane vychdzala v Trnave a slila tudentom prva, filozofie a teolgie. Zobrazuje stupne prbuzenstva poda kanonickho i obianskeho prva.

Autor: Johann Andreas Pfeffel (1674 1748), rodk z Bischoffingenu pri Alt Breisachu, absolvent viedenskej akadmie, cisrsky dvorn rytec vo Viedni, neskr umeleck obchodnk a vydavate v Augsburgu. Vznik: Viede 1725, poda predlohy z 1718 (uveden na rytine). Zdroj: Radvni, H.: Slovensk matrikrska terminolgia zo zaiatku 18. storoia. Genealogicko-heraldick hlas 2, 1992, . 1 2, s. 29 (tam aj alie informcie na s. 26 30).

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Schmy prbuzenskch vzahov

55

56

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Schmy prbuzenskch vzahov

BIBLICK A DUCHOVN GENEALGIE (PVOD A PRBUZENSTVO KRISTA A SVTCH)


Prloha C

Prv vyobrazenia Jesseho stromu (stromovho zobrazenia asti genealgie Krista) sa objavili pravdepodobne u v antickom Rme. Stredovek bol na ne bohat. Znme s vyobrazenia z 10. (panielsko) a 11. storoia (Franczsko), v 12. 15. storo nasledovan almi: sochami, katedrlnymi vitrami, kninmi iluminciami, freskami, dokonca vivkami. Pochdzaj z dnench zem Franczska, Anglicka, Nemecka, Belgicka, Talianska, panielska, Holandska, Cypru. Novovek obohatil tto skupinu o doklady z zem Armnska (vyobrazenie z iluminovanho rukopisu z roku 1542 z Akhlatu, uloenho v Britskej kninici v Londne), Rumunska (fresky v kltoroch vo Voronete /1547 1550/ a Sucevite, asi 1581 1584), eskej republiky (slonovinov oltr talianskej proveniencie z konca 16. storoia na zmku v Lednici), Ruska (ikony z r. 1668 z Moskvy), Poska (drevorez v kostole Najsvtejej Trojice v Starom Saczi v poskej asti Spia, 1671), Portugalska, Mexika (nstenn maba v Kostole Santa Dominga zo 17. stor. v Oaxaca), Maarska (barokov oltrna plastika zo 17. stor. z Gyngyspaty), Grcka (fresky vo Vekom kltore na hore Athos asi z 18. alebo 19. stor.) a in. V nasledujcom vbere priname hlavne ukky z nm geograficky najbliieho prostredia. Najstarie pochdzaj z polovice 15. storoia. Vchodiskom k tdiu tejto problematiky je pravdepodobne prca Arthura Watsona: Early Iconography of the Tree of Jesse (Oxford 1934). Zaujala ns tie tdia R. Coomaraswamyho The Tree of Jesse and Oriental paralels (pv. publikovan v Parnassus, Vol. VI., No. 8, January 1935, pp. 18 19), poukazujca na orientlne paralely tohto motvu.

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Biblick a duchovn genealgie

57

18 A vzde prt z kmea Jesseho a vhonok z jeho koreov vyd ovocie. Na om spoinie duch Hospodinov. (Proroctvo Izaiovo XI, 1-3): Jesseho strom, miniatra z rukopisu (odpisu) Chvl svtho kra. Autorom pvodiny bol teolg a vedec Raban Maur (asi 780 Mohu 856 Winkel), opt benediktnskeho kltora vo Fulde (pri Frankfurte nad Mohanom), neskr mohusk arcibiskup. Z Jesseho vyrastaj Dvid, Mria a Kristus obklopen Ezechielom, alamnom, Habakukom, Danielom, Sv. Jnom Krstiteom, Izaiom a Sofonziom.

Vznik: Franczsko, 2. pol. 12. stor. Zdroj: le Goff, J.: Kultura stedovk Evropy. Praha, Odeon 1991, s. 584 (popis na s. 585). Originl diela je uloen v mestskej kninici v Dovai.

58

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Biblick a duchovn genealgie

19 Inicila B s Jesseho stromom a vjavmi stvorenia. Ilumincia z tzv. Windmillskho altra. Jesse v spodnej, kr Dvid v strednej a Panna Mria s dieaom v hornej asti. Na vrchole je postava Boha v de odpoinku po stvoren, v prepleten s vjavy zo stvorenia univerza, vd, zeme, stromov, slnka, vtkov a rb, Adama a Evy. Njdeme tu tie vyobrazenia prorokov a pod. Vznik: asi Canterbury alebo vchodn Anglicko, koniec 13. stor.

Zdroj (repro): Calkins, R. G.: Illuminated books of the Middle Ages. Ithaca, New York Cornel University Press 1983, obr. . 16, s. 215. Originl uloen v The Pierpont Morgan Library v New Yorku, USA, MS M. 102 (Windmill Psalter).

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Biblick a duchovn genealgie

59

20 Biblick genealgia z nemecky psanej rukopisnej kroniky sveta. Jeden z najstarch dokladov zobrazenia biblickej genealgie z nho zemia. Popri biblickej genealgii na s. 97 101 popisuje aj genealgiu (rad) uhorskch panovnkov. Ich portrty mali vyzera podobne ako v biblickej genealgii, neboli vak dokonen (zostali len pripraven, no przdne krunice).

Vznik: predpoklad sa Bratislava, medzi 1458 1462 Zdroj: Johannes de Utino: Weltchronik. Archv literatry a umenia SNK v Martine, sign. J 324. Literatra: Buran, D. a kol.: Gotika. Bratislava, Slovensk nrodn galria a Vydavatestvo Slovart 2003, s. 512 (obr. 461), 788 789 (popis).

60

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Biblick a duchovn genealgie

21 Fiktvny, duchovn rodostrom svtcov pochdzajcich z Brabantska (Flanderska), ktor neboli sprbuznen s Karolom Vekm. Miniatra z hagiografickej prce Hagiologium Brabantinorum Johannesa Gielemansa. Ilumincia na pergamene. Ako idelny predok brabantskch svtcov vystupuje Svt Alena, pridajca sa stromu, ktor od neho odthaj dvaja drbi. V korune (ako plody vyrastajce z kvetov) zobrazen polfigry svtcov. Vyobrazenie inpirovan motvom Jesseho stromu.

Autor: Majster Johannesa Gielemansa (flmski minitori z okruhu Loyseta Lideta). Vznik: Rooklooster pri Bruseli (Belgicko), medzi 1470 1486. Zdroj: Pcht, O. Thoss, D.: Die illuminierten Handschriften und Inkunabulen der sterreichischen Nationalbibliothek. Flmische Schule II. Wien, Verlag der sterreichischen Akademie der Wissenschaften 1990, Tafelband, Abb. 217 (vyobrazenie), Textband, s. 112 115 (popis). Originl uloen v Rakskej nrodnej kninici vo Viedni.
61

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Biblick a duchovn genealgie

22 Biblick genealgia. Drevoryt zo znmej prvotlae svetovej kroniky Hartmana Schedela z 1493. Aj vtejto kronike biblick genealgie predchdzali panovnckym genealgiam. Autormi drevorytov vpublikcii boli Michael Wolgemut (1433 alebo 1434 1519), norimbersk maliar a drevorytec, ajeho nevlastn syn Wilhelm Pleydenwurff (+ 1494). Viac o tvorcoch pri obr. 65.

Vznik drevorytu: asi Norimberg (Nemecko), pred 1493 Zdroj: Bland, D.: Ahistory of book illustration. The illuminated manuscript and the printed book. Berkeley Los Angeles, University of California Press 1969, s. 106 Pozn. Okronike ajej tvorcoch pozri viac vasti venovanej profnnym genealgiam.

62

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Biblick a duchovn genealgie

23 Duchovn prbuzenstvo Sv. Albety. Tabuov maba (133 x 142 cm), jeden z obrazov z pohyblivho krdla bvalho hlavnho oltra v Spiskom Podhrad. Dielo z obdobia gotiky je jedinenm dokladom pouvania a stvrnenia motvu Jesseho stromu v naom prostred. Motv bol v tomto prpade pouit na vyjadrenie duchovnho (nie teda biologickho) prbuzenstva skupiny svtc a svtcov. Oltr ako celok je povaovan za dobovo a regionlne vnimon dielo. Pokia ide o vtvarn spracovanie, historici umenia odhaduj salzbursk tl, poukazujc na paraleln javy v sliezskom maliarstve.

Vznik: Spisk Podhradie (?), 1494 Zdroj: dielo, majetok r. k. cirkvi, je trvale deponovan v Slovenskej nrodnej galrii v Bratislave, na prelome rokov 2003/04 bolo v rmci vstavy Gotika vystaven v priestoroch SNG v Bratislave. Reprodukcia je uverejnen v publikcii Buran, D. a kol.: Gotika. Bratislava, Slovensk nrodn galria a Vydavatestvo Slovart 2003, s. 397 (obr. 344f), 721 722 (popis).

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Biblick a duchovn genealgie

63

24 Jesseho strom. Kolorovan drevoryt z eskej tboritskej i husitskej biblie, ktor v roku 1506 vyla nkladom Petra Lichtensteina v Bentkach. Autor: Luca Antonio da Giunta (dol. 1506 1522), rytec foriem, knhtlaiar a vydavate z Florencie, psobil v Bentkach. Bol autorom kovorytn i drevorytov v publikciach (hlavne biblich), ale i samostatnch.
64

Vznik: Bentky, do 1506 (Thieme, U. Willis, F. C.: Allgemeines Lexikon der bildenden Knstler 14. Leipzig / 1969/, s. 220) Zdroj: Nrodn galerie v Praze, inv. . R 52795 (evidovan ako Rodokmen Kristv), foto: 2003 Nrodn galerie v Praze.

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Biblick a duchovn genealgie

25 Pvod a rodokme Jeia Krista. Kolorovan drevorez z diela o genealgii Jeia Krista. Genealgia koren vo svetle-Slnku, pokrauje Adamom a Evou a almi biblickmi postavami. Kon op vo svetle, iariacom Jeiovi so zemskm jablkom, symbolom svetskej moci. Strom poas vvoja men svoj charakter, v jednej asti je zobrazen ako vini, v inch s rozkvitnutmi kvetmi. Postavy (zva polfigry), podobne ako v starch vyobrazeniach, s sasti zasaden do kalichov kvetov. Nezvyajn je umiestnenie erbu v zvere genealgie. Tla: Nikolaus Basse, Frankfurt nad Mohanom (Nemecko), 1594 Zdroj: Steier, S.: (Historiae genealogiae Domini nostri Ihesu Christi, dei et Davidis filii.) Frankfurt am Main 1594, nepag. (listy . 10a, 12b 13, 18b 19). Dielo sa nachdza vo fondoch Slovenskej nrodnej kninice v Martine.

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Biblick a duchovn genealgie

65

26 Jesseho strom zo skriovho oltra vyrezvanho zo slonoviny. Vznik: Taliansko, koniec 16. stor. Zdroj: dielo sa nachdza v kninici zmku v Lednici na Morav (R); lednick panstvo bolo od 1322 a do 1945 (s prestvkou v rokoch 1571 1576) v drbe Lichtensteinovcov.

66

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Biblick a duchovn genealgie

27 Jesseho strom z hlavnho oltra v r. k. farskom kostole v Gyngyspate v Maarsku. Vznik: po 1650. Zdroj: Szelnyi, K.: Eger. Heves County. Eger 1994, obr. 90.

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Biblick a duchovn genealgie

67

68

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Biblick a duchovn genealgie

PRVOTN GENEALGIE (PROFNNE; RUKOPISN SCHMY A DIAGRAMY)


Prloha D

Jednoduch genealgie v procese tvorby predchdzali reprezentatvnym formm. U ns i v inch krajinch slili vinou ako praktick, prv doklady o prslunosti k privilegovanm vrstvm. U v tejto fze sa na mnohch z tchto prc zaali prejavova snahy o zvtvarnenie.

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Prvotn genealgie

69

28 Nepln rozrody Kramerovcov a Mairhofovcov z bratislavskho magistrtneho protokolu (Genealogia Crameriana, Genealogia Mairhofiana). Systmy krunc pospjanch iarami patria k najstarm typom genealogickch zobrazen. Zo stredoveku poznme podobn doklady z nemeckho, franczskeho i anglickho prostredia. V naom prostred s doloen u od 15. storoia, boli

obben najm v 16. a 17. storo, no pouvali sa aj v storoiach alch. Vznik: Bratislava 1560 Zdroj: Archv mesta Bratislavy, fond Mesto Bratislava, protocollum actionale, sign. 2a 5, s. 210b a 222a.

70

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Prvotn genealgie

29 Rodokmene Stradomskch a Goluchowskch. Rukopisn schma na papieri. Reprezentuje nov typ znzorovania prbuzenskch vzahov v genealgiach, pri ktorch s skupiny osb spjan svorkami. Stretli sme sa s nm v 16. storo pozri tlaen prklady. astejie boli tieto genealgie rozvrhnut horizontlne, zava doprava (ako v tomto prpade), vyskytovali sa vak aj vertiklne rieenia (pozri nasledujci prklad). Jestvuje vea dokladov na tieto typy zobrazen zo strednej Eurpy. Tento pochdza z Ukrajiny.

Vznik: Hali (Ukrajina), pol. 17. stor. Zdroj: stredn ttny historick archv Ukrajiny v vove, fond 181, opys 2, sprava 201.

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Prvotn genealgie

71

30 Rodokme Gudenusovcov vychdzajci od Mrica Gudenusa (1596 1680). (Gudenisch Kilsttische Gehens Stammtafel). Genealgia vo forme diplomu, resp. potvrdenia ilustrovan kolorovanmi rodovmi erbami starm a novm, grfskym erbom rakskej lnie. Prklad vertiklne, zhora nadol rozvinutej svorkovej genealgie.

Vznik: Mohu (Nemecko), 30.1.1784 (dtum uveden na dokumente). Zdroj: Zemsk archiv v Opav, fond Velkostatek Velk Heraltice, inv. . 31.

72

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Prvotn genealgie

31 Vvod grfa Petra Sermageho. Rukopis na papieri (51 x 105 cm). Prklad tabukovho rieenia genealgie pvodne franczskej rodiny, ktorej lenovia sa usadili v Chorvtsku (Petrov otec zskal 1720 uhorsk barnsky titul, Peter 1764/65 uhorsk indigent a 1749 spolu so synom tie uhorsk grfsky titul. Bol zaom chorvtskeho bna Jna Drakovia). Tento (tabukov) typ genealgie v rznych obmench patr k mladm. Zd sa, e sa vraznejie presadil a v 18. a 19. storo, a patr medzi obben typy aj dnes. Vyuvaj sa napr. aj v genealogickch potaovch programoch.

Vznik: asi Franczsko, 1785 (overen vo Viedni). Zdroj: Brajkovi, V.: Wappen-, Wappenbrief- und Genealogiensammlung. Zagreb, Hrvatski povijesni muzej 1995, . 281 (s. 150, 151). Originl je uloen v Chorvtskom historickom mzeu v Zhrebe.

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Prvotn genealgie

73

32 Pvod Jna Langa a jeho syna Juraja, obyvateov Koc (Genealogica deductio Joannis senioris et Georgii amborum Lngh). Vvod v priamej lnii k predkovi, ktor v r. 1603 dostal armles. Langovci pochdzali zo Spiskej Novej Vsi. V dokumente mono sledova tendenciu ku grafickmu, nzornejiemu postihnutiu prbuzenskch svislost.

Vznik: asi Koice, 1818. Zdroj: ttny archv v Koiciach, fond Abovsk upa, Sprvne psomnosti, inv. . 1350, Jn, Juraj a Samuel Langovci z Koc, r. 1818, . spisu 71.

74

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Prvotn genealgie

33 Rozrod ovcov zo Solivaru (od zaiatku 16. storoia). Prklad iastone ilustrovanej a kolorovanej svorkovej genealgie. Obsahuje informcie o potomstve Petra a zo Solivaru pri Preove (z prelomu 15. a 16. stor.) o ovcoch, Fziovcoch a Kecerovcoch. Autor sa poksil vtesna zznamy o jednotlivch osobch a lniach do rovnako irokch stpcov.

Vznik: asi Solivar (dnes miestna as Preova), po 1820. Zdroj: ttny archv v Preove, fond Keczer KL, inv. . 326.

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Prvotn genealgie

75

34 Rodokme Majtniovcov (od Gregora Majtniho z 15. stor.). Dokumentrna genealgia (75 x 75 cm). Mlad doklad genealgie vyuvajcej systm krunc a spojovacch kriviek a sasne formu stromu (v nznaku).

Vznik: asi Moteice alebo Novky, 1. pol. 19. stor., doplnen v 2. pol 19. stor. Zdroj: ttny archv v Nitre, fond Rod Moteick (Majthnyi) z Motec a Novk, rozlin genealogick tabuky.

76

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Prvotn genealgie

35 Rozrod Jna Rakacaja a jeho manelky (rakacajovsk prbuzenstvo Kecerovcov). Podobne ako predchdzajce schematick stromov rieenie zo aria. Napriek pokusu o grafick stvrnenie si tto genealgia zachovva charakter diela prevane dokumentrnej hodnoty.

Vznik: po 1820 (v genealgii je najmladm asovm zznamom rok 1814) Zdroj: ttny archv v Preove, fond Keczer KL, inv. . 326.

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Prvotn genealgie

77

78

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Prvotn genealgie

PRECHODN TYPY (POPISNO-DEKORATVNE GENEALGIE)


Prloha E

Do tejto skupiny sme zaradili diela smerujce k reprezentatvnym formm, vraznejie dekorovan a ilustrovan. Potreba dokumentova v nich prevauje nad tbou reprezentova. Fakty tu spravidla dominuj nad formou, relatvne silno ju zvzuj.

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Prechodn typy

79

36 Zdruen vvody chorvtskeho grfa Kritofa Oria zo Slavetc (1718 1782) a jeho manelky Jozefny Ziiovej (1725 1778); ich sob sa konal 1744 v Peti. Akvarel kombinovan s kresbou a textom tuom na papieri (45 x 57,5 cm). Vznik: okolo 1744, resp. neskr Zdroj: Brajkovi, V.: Wappen-, Wappenbrief- und Genealogiensammlung. Zagreb, Hrvatski povijesni muzej 1995, . 278 (s. 40, 151). Originl je uloen v Chorvtskom historickom mzeu v Zhrebe.

37 Rodokme nrskych panovnkov z rukopisnho diela Snorra Sturlasona Sgy nrskych krov, zva prevzatho z diela Heimskringla Pedera Claussona vydanho v roku 1633. Kolorovan kresba, rukopis (32 x 21 cm). Cel dielo obsahuje 23 celostranovch rodostromov hnedo-zeleno kolorovanch. Vznik: Nrsko, asi 1711 1720 Zdroj: The Schoyen Collection. Checklist of 600 manuscripts spanning 5000 years by Martin Schoyen. Compiled by E. G. Sorenssen. Oslo, November 2002, 17. vydanie, internetov edcia zverejnen na www.nb.no/baser/schoyen. Originl je sasou skromnej zbierky p. Martina Schoyena, ktor spravuje Nrodn kninica Nrska, divzia v Oslo, sign. MS 2128.

80

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Prechodn typy

38 Vvod det Frantika Karola, slobodnho pna Chorinskho z Ledskej (1689 1741) a Mrie Katarny, rod. slobodnej pani Kotulnskej z Kotulna. Chornski pochdzali z Ledskej vo vchodnch echch. Ich kmeovm majetkom bola Chory pi Valaskom Mezi. Od 18. stor. do 1918 dedine zastvali funkciu zemskch koruhevnkov. Frantiek Karol, prsediaci zemskho sdu, hajtman uhersko-hraditskho kraja bol 1710 poven do stavu slobodnch pnov. Jeho synovia zastvali vznamn funkcie v ttnej a cirkevnej sprve.

Vznik: Brno, pred 24.11.1748 (dtum uveden na dokumente) Zdroj: Zemsk archiv v Opav, Velkostatek Velk Hotice, neinvent.

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Prechodn typy

81

39 Rodokme Metznerovcov od Imricha (1566 1636) a Michala (1617 1668) Mecnerovcov (Genealogia nobilis Familiae Meznerianae...). Kresba na papieri, uhodnovernen podpismi a peaami lenov rodu. Ornamentlny, v udovom tle rieen rodostrom.

Vyhotovil (podpsan): Samuel Mikovic (Miskovitz) Vznik: Bardejov, do 13.1.1796 (uveden na dokumente) Zdroj: ttny archv v Preove, fond arisk upa, 1790 1823, odd. 1, Zemianske zleitosti, sign. 8.

82

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Prechodn typy

40 Vvod synov grfa Frantika Xavera Rostworowskho (+ 1802) a grfky Izabely Malachowskej, sieradzskej vojvodkyne (Genealogia avitae domus ilustrissimorum de Rostworowo Rostworowskich...). Posk heraldick vvod, na ktorom mono pozorova bytok predkov (obaja manelia pochdzali z rodu-erbu Nalecz). Pod erbami s uveden nzvy kmeovch rodov. V dolnej asti piedestl so symbolmi vojenskej moci a slvy (obelisk, zbrane, tty, zstavy).

Rostworowskovci pochdzali z Vekoposka, z dediny Rostworowo v poznaskom vojvodstve. Najstar predok sa spomna 1430. F. X. Rostworowsk bol synom Jna Antona, zakroczymskho kastelna a kurfirsta, 1801 zskal grfsky titul. (Wodarski, A. Uruski, S.: Rodzina. Herbarz szlachty polskiej 15. Warszawa 1931, reprint Pozna 2000, s. 264 265) Vznik: Posko, 1802 (rok uveden na dokumente) Zdroj: Dr. Piotr Dymmel z Lublina, bez uvedenia pvodu.

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Prechodn typy

83

41 Rozrod Hoffmanovcov. Tla. Vertiklne komponovan genealgia, ktorej nosnm grafickm prvkom je krk s kamennmi heraldickmi ttmi (padkovho tvaru). Popri Hoffmannovcoch zachytva vetvy rodov Kapi, Berzevici, Mederi, Grgei, Vicmandy a inch.

Vznik: asi Spi (Levoa?), pravdepodobne 1. pol. 19. stor. (najmlad priamy asov zznam v genealgii sa vzahuje na rok 1763) Zdroj: ttny archv v Levoi, M SpH, B. IV. a/6.

84

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Prechodn typy

42 Vvod Kajetna Sobecha-Kaunica, barna sliezskeho pvodu. Jednoduch prba s psobivm kaligrafickm spracovanm textu v spodnej asti. Prklad kombincie tabuliek, svoriek a ilustratvnych prvkov (erbov). Vznik: potvrden vo Viedni 25.4.1823 (uveden na dokumente)

Zdroj: Brajkovi, V.: Wappen-, Wappenbrief- und Genealogiensammlung. Zagreb, Hrvatski povijesni muzej 1995, . 282 (s. 39, 151). Originl je uloen v Chorvtskom historickom mzeu v Zhrebe.

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Prechodn typy

85

43 Rodokme Plfiovcov (Stamm-Baum des hochgrflich und frstlichen Hauses Plffy von Erdd vom Jahr 1028 bis 1825 als Beilage zur Stemmatographie dieser hohen und durchlauchtigen Familie). Kolorovan kresba na papieri (54,3 x 44,5 cm). Abstrahovan strom s dubovmi listami. Kme je kolorovan hnedou, listy zelenou vodovou farbou. Poda zznamu na diele ide o prlohu vej genealogickej prce.

Vznik: 1825, resp. neskr Zdroj (originl): Slovensk nrodn archv Bratislava, fond Plfi (Plffy), stredn plfiovsk archv, nesprac.

86

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Prechodn typy

44 Rodokme Ballakyovcov (Stammbaum und Wappen der adeligen Familie von Ballaky). Kresba (ceruza, pero) na papieri, von list (60 x 43 cm). Strom je zobrazen plasticky, na vrchole trojvria, ktor tu vystupuje ako symbol Hornho Uhorska (Slovenska). Vpravo dole je erb rodu. daje o rode sme nenali v iadnom z dostupnch genealogickch lexiknov.

Vznik: asi pol. 19. stor. (po 1830, o je posledn uveden asov daj v rodokmeni). Zdroj: Oravsk mzeum P. O. Hviezdoslava, Doln Kubn, aploviova kninica, sign. XII/514/325 (neg. . 365/96).

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Prechodn typy

87

45 Rodokme Plfiovcov (od Pavla Kontha). Kresba tuom na papieri (53,5 x 40 cm). Zachytva 16 generci rodu po bratov Pavla (*1827), Antona (*1829) a Mikula (*1831) Plfiovcov. Abstrahovan strom s netandardnm rieenm pozadia. Kontrast vznik vyrafovanm zkladnej plochy a pridanm fiktvneho tiea.

Vznik: po 1831 Originl: Slovensk nrodn archv Bratislava, fond Plfi (Plffy), stredn plfiovsk archv, nesprac.

88

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Prechodn typy

Albert Zai

46 Vzah Zaiovcov k Drugetovcom (Condescensio Comitum Zay de Csmr perpetuorum in Zay-Ugrcz ex Comitibus Drugeth de Homonna). Ukka z viazanho rukopisu (Chemeri Grf Zay-Zay-Ugrcz rksei csaldjnak szrmazst bizonyit hiteles okmnyoknak kivonata, formtu cca 100 x 70 cm) s vodnou genealogickou tdiou a kolorovanmi genealogickmi tabukami (vvodmi, rozrodmi). Ide o dielo s elementrnou stromovou kompozciou a vzdobou, ktor koncom 80-tych rokov 19. stor. slilo ako vchodisko maovanch verzi zaiovskch genealgi. Aj toto vyobrazenie je viac popisn ako dekoratvne. Objednvate: asi Albert Zai (1825 1904), uhorsk politik a statkr v Uhrovci. Od 1864 tu hospodril na rodovch majetkoch a venoval sa podnikaniu. Od 1887 bol poslancom uhorskho snemu. Zomrel v Budapeti. (Slovensk biografick slovnk 6. Martin 1994, s. 398) Vznik: cel dielo vznikalo azda v Uhrovci po 1858 s doplnkami v 60-tych rokoch 19. stor. Niektor asti mu by aj starie. Zdroj: Archv literatry a umenia Slovenskej nrodnej kninice, Martin, sign. J 4118.

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Prechodn typy

89

47 Pvod grfa Imricha Zaia (1765 1831), vojenskho velitea, c. k. komornka, zemepna v Uhrovci ai. (Proba 16. Majorum Nobilium Emerici Comitis Zay.). Na pltne maovan vvod k 16 predkom probanta. achtick pvod zdrazuj hodnostn, potom cpov odliujce sa korunky i ttky heraldickho tvaru. Dielo zastupuje rad podobnch prc (prb k 16 predkom) od jednho autora z pozostalosti Zaiovcov, ktor sa zachovali na Bojnickom zmku. Objednvate: asi Karol Zai (1797 1871), Imrichov syn, uhorsk politik a podnikate. Narodil sa v Soprone. V rokoch 1840 1860 bol generlnym inpektorom ev. a. v. cirkvi v Uhorsku. Bol stpencom mylienky nrodnostne jednofarebnho Uhorska, politickm odporcom trovcov. il zva v rodovom katieli v Uhrovci, na sklonku ivota v Buanoch. V r. 1830 bol spolu s otcom poven do grfskeho stavu. (Slovensk biografick slovnk 6. Martin 1994, s. 399 400) Vznik: medzi 1833 1871 Zdroj: Slovensk nrodn nzeum Mzeum Bojnice, inv. . G-531. Karol Zai

90

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Prechodn typy

48 Rozrod aploviovcov, oravskho zemianskeho rodu (od Ladislava aplovia Skubu, 1732 1815). Kolorovan kresba na papieri (55 x 40 cm) s vlepenou kresbou erbu Vavrinca aplovia, zakladatea aploviovej kninice v Dolnom Kubne. Genealgia zachytva vetvy rodov aplovi, Medzihradsk, Orszgh, Bruck a Medveck, 5 generci. Jednoduch, stromovo komponovan genealgia so slovenskm textom. Autor: Alexej aplovi (1846 ?), zeman, hospodr v Jasenovej. Dielo spracoval na zklade genealgie, ktor mu poskytol Leopold Bruck (1800 1866), uite, udovchovn pracovnk, 1852 66 knihovnk aploviovej kninice. (Odpisal s Genealogie u Leopolda Bruck ... Alexius Csaplovics...) Vznik: asi Jasenov, do 7. 2. 1876 (dtum uveden na dokumente). Leopold Bruck Zdroj: Oravsk mzeum P. O. Hviezdoslava, Doln Kubn, aploviova kninica, sign. XII/514, neg. . 1/96.

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Prechodn typy

91

49 Rodokme kyovcov. Kolorovan stromov genealgia s podrobnmi dajmi o jednotlivch lenoch rodu od 13. do 2. pol. 18. storoia. Svojou kompozciou pripomna reprezentatvnejie esterhziovsk rieenia spred vye storoia (1670 a 1687). Z grafickch prvkov dominuj miniatry budov, v ktorch sdlili a ktorch vstavbu kyovci podporili. Toto dielo je zstupcom skupiny achtickch genealgi 2. polovice 19. storoia, ktor vznikali jednak zo snahy vedecky zdokumentova dejiny rodu, jednak z istej nostalgie za zalmi zlatmi asmi uhorskej achty. Ilo o genealgie obdobia rozvoja spolkov, vedeckho genealogickho a historickho bdania i zberateskej innosti. Mnoh z nich predstavuj typy na pomedz dokumentov a vtvarnch diel (porovnaj andriovsk rodokme z roku 1891, zaiovsk genealgie, tlaen genealgie panovnckych dvorov a i.). Vznik: do 1884 (rok vyryt v spodnej asti rmu), spracovan na zklade starej predlohy, asi z 2. pol. 18. storoia. Zdroj: Mzeum Spia Spisk Nov Ves, katie Markuovce; dielo je vystaven v expozcii mzea.

92

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Prechodn typy

50 Rodostrom panovnkov eurpskych ttov (Larbre gnalogique de tous les tats de lEurope et de leurs souverains). Tla na papieri. Vekorozmern zvesn obraz z roku 1889. Strom predstavuje Eurpu, konre eurpske tty s rznymi formami vldy (krovstv, knieatstv, republiky ai.). Vetvy nes men dynasti a listy men jednotlivch panovnkov. Dielo je lemovan dekoratvnymi ttmi so znakmi jednotlivch krajn.

Autor: Jn C. Grleanu, rumunskho pvodu Vznik: 1889 Vydanie a tla: H. Engel a synovia, Viede (H. Engel & Fils, Imprimerie J. R. de la Cour) Zdroj (tla): Mzeum vo Svtom Antone.

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Prechodn typy

93

51 Rodokme Andriovcov (Csikszentkirlyi s krasznahorkai Grf Andrssy nemzetsg leszrmaztatsi tblazatja). Graficky spracovan schma, kolorovan a iastone ilustrovan. Dielo patr do skupiny genealogickch prezentci odrajcich padok uhorskej achty (podobne ako genealgie Berzeviciovcov 1845, kyovcov 1884, Zaiovcov 1889 i starie). Inpirtor a objednvate: pravdepodobne Gejza Andri (1856 1938), uhorsk politik a podnikate, predposledn majite katiea v Betliari (viac Slovensk biografick slovnk 1. Martin 1986, s. 59) Autor: rpd Szent Pteri (na pasparte, Kszitette K. H. Vraljn 1890v Janur h 26n Szent Pteri rpd). Vznik: Krsnohorsk Podhradie, do 26.1.1890 (uveden), posledn daje doplnen v 30-tych rokoch 20. stor. Zdroj: Slovensk nrodn mzeum - Mzeum Betliar. Dielo je vystaven v interiri mzea-katiea.

Gejza Andri

94

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Prechodn typy

52 Strom uhorskch panovnkov (Stammbaum smmtlicher 53 Knige von Ungarn) od tefana I. po sdobo panujceho Ferdinanda V. (1793 1875; uhorskm krom bol v rokoch 1830 1848, vldy sa ujal v roku 1835). Farebn tla. Dielo vylo zrejme s prlohou Erklrung des Stammbaums smmtlicher 53 Knige von Ungarn, vydanou vo Viedni 1840.

Autor: Ignaz Lenk von Treuenfeld (1766 1842), c. k. generl, topograf. Rodk z Kszegu, tudoval vo Viedni, kde aj zomrel. Od 1803 psobil zva v Sedmohradsku, vydal jeho topografick lexikn. (sterreichisches biographisches Lexikon 1815 1950, 22. Lieferung. Wien Kln Graz 1970, s. 135 136; Szinnyei, J.: Magyar rk lete s munki 7. Budapest 1900, s. 1091 1092). Vznik: 1840, resp. predtm Zdroj (originl): samostatn list v zbierkach Mestskho mzea v Bratislave.

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Prechodn typy

95

53 Prbuzenstvo Matthiasa Offermana v 16. 19. storo. Offermannovci pochdzali z Nemecka, od hranc s Belgickom. V 19. stor. lenovia rodu patrili k vznamnm moravskm priemyselnkom (v Brne). Potomkovia dnes ij o. i. v Bratislave. Jednm z nich bol skladate a interpret populrnej hudby Gustv Offermann (1919 1978), v ktorho rodine sa zachovala kronika rodu. Genealgia m tvar tylizovanho stromu bez listov s ornamentlnymi geometrickmi obrazcami. Vznik: 1907 Zdroj: kronika vo vlastnctve p. Kristny Offermannovej, Bratislava.

96

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Prechodn typy

54 Vvod grfa Stanislava Wilczeka (1792 1847), c. k. komornka. Sas vieho materilu, vyhotovenho asi pre potreby rodiny a neskr vydanho tlaou. Graficky jednoduch, prehadn rieenie. Novtorsk je privrten zobrazenie manelskch erbov. Autor: Dr. Ferdinand Wilczek (1893 1921), prvnik vo Viedni; Stanislavov pravnuk.

Vznik: asi Viede, pred 1921. Zdroj: propagan letk k publikcii Wappen und Ahnentafeln: die Ahnen des Reichsgrafen Dr. Ferdinand Wilczek, Frei- und Bannerherr von Hultschin und Gutenland (Wien, Bhlau 1983).

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Prechodn typy

97

55 as rozrodu Schwarzenbergovcov. Zvtvarnen tabuka, ilustrcia ku genealogickej tdii. Ukka vtvarnho spracovania genealgie z doby, kedy sa prce tohto druhu (v echch i na Slovensku) z ideologickch dvodov objavovali len vnimone.

Autor: Zdirad J. K. ech (* 1949), heraldick vtvarnk. Ilustrtor heraldickch, genealogickch a historickch tdi. ije v Kladne. Vznik: Kladno, 1986, resp. skr. Zdroj: Palt, P. ech, Z. J. K.: Vvoj schwarzenberskho erbu. In: Heraldick roenka 1986. Praha 1986, s. 87

98

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Prechodn typy

56 Rodokme Swinburnovcov z Capheatonu (Descendants of Sir John Swinburne of Capheaton, Northhumberland). Ukka jednho zo sasnch spsobov spracovania rodokmea pre skromn pouitie: jednoduch schma s kaligraficky spracovanm textom a ilustrciou (erbom rodu). Prklad pochdza z Anglicka, kde tradcia tvorby zvtvarnench rodostromov zostala po stroia nepreruen. Dnes ju tu rozvjaj desiatky vtvarnkov. Autorka: Marie Lynskey. V rokoch 1975 80 tudovala dizajn, kaligrafiu a iluminciu na Reigate School of Art and Design,

potom absolvovala 3-ron vy diplomovan kurz v heraldike, kaligrafii a ilumincii. Je autorkou praktickch prruiek z tchto discipln, dekoratvnych rodostromov, diplomov, certifiktov a pod. ije vo Fetchame v grfstve Surrey v Anglicku. (Biografia publikovan v mjovom vydan Pen People z r. 2004, asopise britskch kaligrafov; pozri aj autorkinu internetov strnku www.ml.clara.net) Vznik: 1998 Zdroj: originl vo vlastnctve autorky.

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Prechodn typy

99

100

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Prechodn typy

REPREZENTATVNE GENEALGIE (PROFNNE)


Prloha F

Nebolo vea takch diel, v ktorch sa forma a obsah dostali do istej rovnovhy. Tie, ktor ju dosiahli alebo aspo vraznejie dosahovali, sme sa poksili zoradi do nasledujcej skupiny. Vo vine z nich dominuje forma, obraz (fakty akoby neboli a tak podstatn). Skutone kvalitnch genealgi tohto typu sa nezachovalo vea (ich tvorba bola nron a nkladn). Aj dnes vznikaj len ojedinele.

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Reprezentatvne genealgie (profnne)

101

V prvom vyobrazen (vavo hore) navrchu v strede zakladate Karolovcov Arnulf, biskup z Mt, obklopen rodimi (v celofigurlnom zobrazen). Od neho sa odvja lnia ku Karolovi Vekmu (748 814), franskmu krovi a rmskemu cisrovi (zobrazen v strede v okne s podrobnejm popisom). Nasleduj fiktvne vyobrazenia jeho potomkov, vldcov, ktor psobili na dnench zemiach Nemecka, Talianska a sasti Franczska. Na druhom vyobrazen (vpravo hore) genealgia Liudolfovcov, starosaskej achtickej a panovnckej dynastie (vldli do 1024, kedy vymreli a boli vystriedan Salierovcami). V strede hore sask grf Liudolf, zakladate dynastie, po stranch jeho synovia Bruno a Otto (+ 912), od ktorho sa odvja niekoko generci potomkov krov a cisrov Svtej re rmskej po Otta III. (980 1002) v strede dole a jeho nstupcu Henricha II. Svtho (973 1024) s manelkou Kunhutou (portrty vavo dole za sebou). Tretie vyobrazenie (vavo dole) zachytva rskych cisrov z dynastie Salierovcov (franskej achty psobiacej v oblasti Wormsu) od Henricha III. (1017 - 1056) po Henricha V. (1086 1125), ktorm tto dynastia vymrela. Autor: Ekkehard z Aury (+ po 1125), stredovek dejepisec, benediktnsky mnch, od 1108 prv opt kltora v Aure pri Bad Kissingene v Nemecku. Vo svojej kronike zachytil najm udalosti z rokov 1098 1125. (Brockhaus. Die Enzyklopdie 6. Leipzig Mannheim 1996, s. 237). Vznik: benediktnsky kltor v Aure (pri Bad Kissingene, stredn Nemecko), 1. pol. 12. stor. (po 1125). 57 Rodokmene Karolovcov, Liudolfovcov (Ottovcov) a Salierovcov z kroniky sveta od Ekkeharda z Aury. Knin ilustrcia, kolorovan rukopisn kresba. Jedno z najstarch nm znmych papierovch zachyten genealgie. Zobrazuje fransk a nstupncke dynastie formou fiktvnych portrtov zasadench do romnskej architektry. Zdroj: Orlandi, E. Buzzi, G.: Karl der Grosse und seine Zeit. Wiesbaden, Emil Vollmer Verlag 1968, s. 6 7. Originl kroniky je uloen v Staatsbibliothek zu Berlin Preuischer Kulturbesitz, Handschriftabteilung, MS. Lat. fol. 295. Vyobrazenia na fol. 80v, 81r a 81v.

102

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Reprezentatvne genealgie (profnne)

58 Genealgia saskej dynastie z kroniky Kolna nad Rnom (Chronica regia coloniensis). Vznik: Koln nad Rnom (Nemecko), okolo 1150 1160. Jeden z najstarch dokladov medailnovej genealgie znzorujcej vvoj rodu pomocou krunc s vkreslenmi portrtmi, ktor s navzjom pospjan linkami. Tento vzor, spoiatku pouvan nesystematicky, neskr zoveobecnel. Bol populrny najm na britskch ostrovoch (ale aj inde) najm vaka poetnm odpisom historickch kompendi Petra z Poitiers, krovskch histri a kronk sveta, ktor sa tu rozrili zvl po 1250. Petrus z Poitiers (asi 1080 1161), jeden z hybnch duchov tohto procesu, bol mnchom

benediktnskeho kltora v Cluny, vo Franczsku. Jeho dielo, ktor sa stalo takm populrnym, nieslo nzov Compendium historiae in genealogia Christi. Ilo o genealgiu Krista, rozren o sdob dynastick genealgie. Je pravdepodobn, e aj publikovan zobrazenie bolo inpirovan tmto vzorom (Ch. Klapisch-Zuber: The genesis of the family tree. In: I Tatti Studies. Essays in the renaissance. Florence Vol. 4, 1991, s. 116 118) Zdroj: Klapisch-Zuber, Ch.: The genesis of the family tree. In: I Tatti Studies. Essays in the renaissance. Florence Vol. 4, 1991, s. 115 (obr. 3). Originl uloen v Herzog August Bibliothek, Wolfenbttel, Cod. Guelf. 74. 3 Aug. 2.
103

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Reprezentatvne genealgie (profnne)

59 Rodokme Welfovcov z rukopisu Historia Welforum, zostavenho v roku 1170. Pergamen, knin maba krycmi farbami, kolorovan perokresba (32,4 x 22 cm). Najstarie znme vyobrazenie genealgie stredovekho achtickho rodu vo forme stromu. Kme tylizovanho stromu prechdza stredom a v hornej asti sa sta doava. Zana zdola najstarm znmym lenom rodu Welfom I. (+ 876), ktor il za ias Karola Vekho. Pokrauje provmi vyobrazeniami lenov rodu, z ktorch historicky doloen s a lenovia tvrtej a piatej genercie Rudolf a jeho syn Welf II. Vyobrazenie kon na jednej strane potomkami knieaa Henricha ierneho Welfom VI. (+1191) a Welfom VII. (+1167), na druhej strane Henrichom Hrdm (+1139), knieaom saskm a bavorskm, a jeho synom Henrichom Levom

(+1195, druh zhora, celkom vavo). Dcra Henricha ierneho Judita (celkom hore vpravo) bola matkou cisra Fridricha I. Barbarossu (+1190). Tto vetva, smerujca k cisrovi, je na vyobrazen zvraznen, aj ke jeho portrt (v strede hore) chba. Vznik: kltor Weingarten (Nemecko, vbsko), medzi 1185 1191. Zdroj: Hochschul- und Landesbibliothek Fulda, Cod. D. 11, f. 13v. Literatra: Die illuminierten Handschriften der Hessischen Landesbibliothek Fulda 1. Stuttgart, Anton Hiersemann 1993, Kat. 48 (s. 96 101).

104

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Reprezentatvne genealgie (profnne)

60 Rodokme anglickch krov od saskch ias po Henricha IV. (zva poda Petra z Poitiers). Dielo reprezentuje cel rad pergamenovch zvitkov s medailnovmi genealgiami, ktor sa stali vemi populrnymi v Anglicku. Niektor z nich boli i viac ako 10-metrov dlh. K ich rozreniu tu dolo po 1250 (pozri k tomu aj text pri obr. 58). Vyobrazenie je sasou pergamenovho zvitku napsanho v anglo-normanine a francztine. Kompletn zvitok rozmerov 651 x 25 cm tvor 9 membrn. Obsahuj 161 perokresbovch miniatr anglickch krov a ich predkov v kruniciach so slabm svetlozelenm a ervenm kolorovanm. Prv ukka zachytva panovnkov od Egberta po Ethelberta. Egbert bol sasnkom Karola Vekho, na dvore ktorho il. Dielo na svoju dobu nezvyajne vysokej kvality pochdza od 2 umelcov. Patr do relatvne homognnej rodiny asi 40 podobnch zvitkov, z ktorch as vznikla koprovanm tohto rukopisu. Ten je povaovan za jeden z najbohatie dekorovanch genealogickch zvitkov svojho obdobia. K rozkvetu ich tvorby dolo po smrti Henricha III. (1272) a ich produkcia trvala a do zaiatku 15. stor. Osobitn vznam mali poas panovania Eduarda I. (1272 1307) a jeho syna Eduarda II. (1307 1327). Slili pravdepodobne hlavne na dokumentovanie dynastickch vzahov a posilnenie preste panujceho rodu. iadne z nich vak neposkytuje dkazy, e vznikli z podnetu panovnka.

Vznik: Anglicko (East Anglia?), 1321 27 a 1399 1413. Zdroj: de Laborderie, O.: Les gnalogies des rois dAngleterre sur rouleaux manuscrits (milieu XIIIe sicle dbut XVe sicle). Conception, diffusion et functions. In: La gnalogie entre science et passion. Zost. T. Barthelemy a M.-C. Pingaud. Paris, CTHS 1997, tituln strana. Originl bol pvodne uloen v The Schoyen Collection, Oslo a Londn, MS 250, as 2. Medziasom bol predan a jeho sasn vlastnk je neznmy. Literatra: Sorenssen, E. G.: The Schoyen Collection. Checklist of Manuscripts 1 2867 by Martin Schoyen. Oslo, Principio Press 1999 (15th edition), s. 32; de Laborderie, O.: c. d., s. 181 205.

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Reprezentatvne genealgie (profnne)

105

61 Rodokme srbskej panovnckej dynastie Nemanjiovcov od zakladatea tefana Nemanju (Simeona Srbskho, + 1200) po panujceho tefana Duana (+ 1355). Freska v nartexe kltornho komplexu v Pei, historickho sdla srbskej pravoslvnej cirkvi (Pe nm bol s prerueniami od cca 1253 do 1766). Zstupca skupiny prvch znmych stromovch genealgi z prostredia pravoslvnej cirkvi (a Srbska).

Vznik: Pe (Kosovo-Metohija, Srbsko a ierna Hora), asi 1330. V diele je uplatnen motv Jesseho stromu so zakladateom dynastie dole a sdobm srbskm panovnkom na vrchole. Pod vekm portrtom Krista, po bokoch s anjelmi znajcimi z nebies krovsk koruny, s celofigurlne zobrazenia lenov dynastie, vdy po 5 v 4 horizontlnych radoch (s portrtmi mladch lenov dynastie v hornch medzikrunch priestoroch). Postavy s obkolesen

106

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Reprezentatvne genealgie (profnne)

tylizovanmi viniovmi ponkami (tu nie takmi bohatmi ako v inch verzich). Hlavn draz je kladen na stredov vertiklnu znu, ktor zdola nahor zobrazuje tefana Nemanju, tefana II. (Prvovenanho), tefana Uroa I. a Milutna, po pravici so synom tefanom Deanskm a bratom Kontantnom, po avici s alm synom imonom-Simeonom a vnukom Duanom. Inicitor: tefan Duan (Uro IV., + 1355), srbsk kr. Mylienka tvorby dynastickch rodostromov bola v srbskom prostred iv od ias kra Milutna (tefan Uro II., panoval 1282 1321), Duanovho otca. Poda viacerch srbskch historikov umenia nemala pvod v byzantskom prostred, z ktorho Srbi prevzali vinu vtvarnch vzorov. Tieto diela mali zdrazova posvtnos lnie a jej lohu pri obrane pravoslvia. Milutn dal zhotovi prv takto genealgiu v kltore v Graanici (zal. 1315). Duan ju akceptoval a trikrt zopakoval v kltoroch v Pei, Deanoch (zal. 1327 1335) a Matejii pri Kumanove (zal. pred 1346). Do genealgie v Matejii, ktor vznikla krtko pred jeho korunovciou

za srbskho cra (1346), s zahrnut aj niekok byzantsk cisri, zobrazen ako jeho vlastn predchodcovia. Tmto si Duan elal justifikova svoje politick nroky na byzantsk trn. Na tieto genealgie nadviazala maba lnie srbskch panovnkov na vrchole s Lazarom Hrebeljanoviom (+ 1389), nasledovnkom Nemanjiovcov, na fasde vstupnej vee kltora v Studenici. V srbskom prostred ide o uniktne diela, ktor nemali pokraovanie. Autori: 2 majstri; jeden pracoval vo vych, druh v nich znach. Literatra: www.suc.org/culture/history/Hist_Serb_Culture/ html/nemanjic.html, www.suc.org/culture/history/ Hist_ Serb_Culture/chf/Middle_Ages_Art.html (tdia Vojislava N. Djuria Art in the Middle Ages), www.rastko.org.yu/ kosovo/pecarsija/hramovi/priprata_eng.html (The Patriarchate of Pec: The Narthex), www. Kosovo.com/ epatriar3.html (Patriarchate of Pec. History and Art. Part 2. The Narthex).

Poznmka: Predstavitelia srbskej panovnckej dynastie boli do objavenia sa vyie spomnanch stromovch genealgi v duchu byzantskej tradcie zobrazovan vo forme rodinnch portrtov i v genealogickch portrtnych radoch (zoraden za i nad/pod sebou). Podobn prezentcie predkov a prbuzenstva panovnkov s z tohto obdobia znme aj zo strednej Eurpy. Porovnaj tzv. luxembursk rodokme, cyklus fresiek (podobizn) z rokov 1355 1357, ktor dal v cisrskom palci na Karltejne vyhotovi Karol IV. Cyklus zanal Noem a konil Karlom IV. a jeho manelkou Blankou. Fresky v 15. 16. storo zanikli (najskr schtrali a potom boli pri prestavbe hradu v 16. stor. odstrnen). Z doby Karla IV. je znmy aj cyklus tabuovch obrazov, ktor spodobovali asi 120 jeho predchodcov, zakladateov tyroch svetovch r a cisrov rmskych a byzantskch. Portrty, ktormi bola vyzdoben hlavn sla praskho hradu, ostali nezvestn. (esk umn gotick 1350 1420. Praha, Academia 1970, s. 177 178; Stejskal, K.: Matou Ornys a jeho Rod csae Karla IV. In: Umn, 24, 1976, . 1, s. 13 58; tene: Die Rekonstruktion des Luxemburger Stammbaums auf Karlstein. In: Umn, 26, 1978, . 1, s. 535 563; pozri aj Kub, N.: Hrad Karltejn. Prvodce. Praha (1994), s. 20, tam aj fotografia sasnej rekontrukcie Sly predkov.). Podobn cykly sa mohli v tomto obdob i u skr pouva aj v uhorskom prostred ak vezmeme do vahy, e figurlne zobrazenia lenov vldncej dynastie sa objavuj u na platnikch byzantskej knieacej koruny-diadmu z 11. storoia. Tu ide o vyobrazenia byzantskho cisra Kontantna Monomacha, jeho manelky Zoe a jej sestry Theodory z obdobia medzi 1042 1050. Diadm bol njden (vyoran) 1860 v Ivanke pri Nitre a dnes je uloen v Maarskom nrodnom mzeu v Budapeti. (Vrte, L.: Otzniky nad korunou. In: Historick revue, 3, 1992, . 2, s. 4). D sa tie predpoklada, e podobne ako v Srbsku i inde aj v Uhorsku nali linkami spjan a neskr stromov vyobrazenia dynastickho prbuzenstva (vo forme fresiek, tabuovch malieb i kninch iluminci) uplatnenie podstatne skr, ako o nich vieme (pozri nedokonen medailny uhorskch panovnkov, ktor nadvzuj na biblick medailnov genealgie z rukopisu kroniky sveta z rokov 1458 1462, Archv literatry a umenia SNK, Martin obr. 20).

Karol IV.

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Reprezentatvne genealgie (profnne)

107

Eduard IV.

62 Genealgia anglickho kra Eduarda IV. (1442 1483, panoval 1461 1470 a 1471 1483) z rukopisnej kroniky sveta (as zvitku). Vyobrazenie sa odvja zhora nadol, spja panovncke lnie Anglicka, Franczska a panielska v osobch Richarda, vojvodu z Yorku (trojfarebne rmovan obdnik v spodnej asti) a Eduarda IV. (vek farebne rmovan plochy len sasti viditen dole). Dielo obsahuje panovncke i rodov symboly (sokol, zmok, biela rua, svtojursk kr Yorkovcov). Uzatvoren koruna v strede hornej asti patr Henrichovi III. (1207 1272) z lnie Plantagenetovcov. In koruna v blzkosti so slnkom uvdza panielsku lniu. Bohat dedistvo Eduarda IV. zvrazuj mnohofarebn linky, na rozdiel od jednoduchch ltch rmov pri Henrichovi IV., V. a VI. Tri obdniky vavo dole rmovan prslunmi farbami obsahuj zdvodnenie Eduardovch dediskch nrokov na koruny vetkch troch spomnanch krovstiev. Vznik: Anglicko, asi 1461 (po korunovcii Eduarda IV. v jni 1461, pred jeho sobom v mji 1464) Zdroj: internetov strnka Free Library of Philadelphia (www.library.phila.gov/medieval/lewis_e201/part5.html), originl je uloen v zbierkach tejto kninice (Rare Book Department, MS Lewis E201).

108

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Reprezentatvne genealgie (profnne)

Albeta I.

63 Rodostrom anglickej krovnej Albety I. (1533 1603, panovala od 1558), as pergamenovho zvitku. Zlatom a farbami iluminovan rodostrom siahajci po Adama je reprezentantom obdobia, kedy v Anglicku vrcholil zujem o prestne genealogick a heraldick prezentcie. Vznik: Londn, 2. pol. 16. stor. (asi po 1558) Spomnan mdna vlna trvala od vldy Henricha VIII. (1509 1547) po vldu Karola I. (1625 1649) a zasiahla najm nov achtu. Genealogick zvitky v tomto obdob u vyhotovovali profesionlni genealgovia a heraldici heroldi (mnoh z nich boli nimi signovan a speaten). Pravda, tto radnci anglickho panovnckeho dvora mali naalej aj amatrsku konkurenciu. Za Albety boli zvl populrne genealgie zobrazujce paraleln vvoj rznych rodovch lni a dekorovan nielen erbami, ale aj imaginrnymi postavami primitvnych predkov a niekedy ilustrciami rodovch nhrobnkov, listn a peat, teda historickch dokladov achtictva. Vlastn genealogick obsah sa opieral sasti o tieto a sasti o tradovan fakty. Najimpozantnejie, obrie (a niekokometrov) diela tohto druhu vznikli v 1. polovici 17. storoia. Bene vak boli tieto prce relatvne mal (porovnaj genealgie Byronovcov a Darellovcov). Ich tvorba preva v College of Arms (anglickom heraldickom rade) v Londne doposia. Miesto zvitkov s vak v popred knin formy. (Wagner, A. R.: The records and collections of the College of Arms. London, Burkes Peerage 1952, s. 15, 16, 18). Zdroj: The Marquess of Salisburys Library, Hatfield house, Hatfield, Hertfordshire, Cecil Papers 357. Publikoval aj Hey, D.: The Oxford guide to family history. Oxford New York, Oxford University Press 1993, s. 38.

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Reprezentatvne genealgie (profnne)

109

64 Rodokme rakskej panovnckej dynastie Babenbergovcov. Tabuov maba, 344 x 805 cm (stredn as 344 x 405 cm, bon krdla po 344 x 200 cm). Pvod Babenbergovcov nie je jednoznan, pochdzali z Bavorska alebo zo vbska, v 10. 13. storo boli rakskymi markgrfmi, 1246 v muskej lnii vymreli. V strednej asti dielo zachytva muskch lenov rodu 27 osb z 9 generci v typickch scnach z ich ivota. Po stranch (na bonch krdlach, ukky napravo) s portrty ich maneliek. Dielo inpirovalo vznik alch prc, svojou vekosou i formou vak zostalo jedinenm. Vznik: augustininsky kltor v Klosterneuburgu (Augustiner Chorherrenstift), Raksko, 1489 1492. Dielo vzniklo z iniciatvy prepota Jakoba Paperla, predstavenho kltora v Klosterneuburgu, krtko po beatifikcii Leopolda III., ktor bol v kltore pochovan.

Autor genealgie: Ladislaus Sunthaym (okolo 1440 1512/13), historik-genealg, mnch. Rodk z juhonemeckho Ravensburgu, 1450 1465 tudoval vo Viedni, od 1485 1489 psobil v kltore v Klosterneuburgu, potom a do smrti ako historik a genealg na dvore cisra Maximilina I. Od 1504 bol lenom kapituly pri Dme Sv. tefana. Autor viacerch topografickch a genealogickch prc. Genealgiu Babenbergovcov spracoval v rokoch 1485 1489, 1491 vyla pod nzvom Der lblichen Frsten und des Landes sterreich Altherkommen und Regierung v Bazileji; znma je aj z neskorch odpisov. (Deutsche biographische Enzyklopdie 4. Mnchen, K. G. Saur 1999, s. 633) Autori triptychu: Hlavn as vytvoril Hans Part, viedensk maliar, tvorcov bonch krdel nepoznme. Zdroj: originl diela uloen v kltornom mzeu (Stiftsmuseum) v Klosterneuburgu v Raksku. Literatra: Rhrig, F.: Der Babenberger Stammbaum im Stift Klosterneuburg. Wien, Edition Tusch 1975, ISBN 3-85063-042-0.

110

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Reprezentatvne genealgie (profnne)

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Reprezentatvne genealgie (profnne)

111

65 iaston rozrod Liudolfa (+866), saskho grfa, zakladatea dynastie Liudolfovcov, resp. pvod a prbuzenstvo cisra Svtej re rmskej Henricha II., 973 1024 (Saint kaiser Heinrichs geschlecht). Formt jednej strany 44,6 x 27 cm. iastone kolorovan drevoryt z prvho, latinskho vydania svetovej kroniky Hartmana Schedela (1440 1514), norimberskho humanistu, mestskho lekra a zberatea knh. Dielo vzniklo z podnetu norimberskho obchodnka Sebalda Schreyera (+1520). Vylo najskr v latinskej 326-stranovej verzii tlaenej talianskou rotundou (12. jla 1493) a potom aj v nemeckej 297-stranovej verzii (23. decembra 1493), tlaenej neogotickm psmom; v oboch verzich s rovnakm potom 1809 drevorytov (vyhotovench zo 645 drevench tokov). as z nich tvoria biblick genealgie zanajce Adamom, nasledovan genealgiami alch panovnckych rodov a osobnost, starovekch i stredovekch. Ide o cel sady rodostromovch (asi 37) a portrtnych vyobrazen. Dielo malo vplyv na vzhad alch svetovch a mestskch kronk. Ukka (prevzat z latinskej verzie) je predposlednm genealogickm vyobrazenm v kronike. Polovin postavy s atribtmi svetskej i duchovnej moci (me, kopija, ezlo, berla) zasaden do kalichov kvetov s pospjan rastlinnmi vhonkami vyrastajcimi z brucha alebo z hrude ien (maneliek-matiek). V tomto vyobrazen s na rozdiel od viny ostatnch v kronike (anachronicky) zobrazen i rodov erby. Rozrod zachytva 7 generci Liudolfovcov, v poslednej tie prvho uhorskho kra tefana I. (okolo 797 1038), jeho manelku Gizelu, ktor bola sestrou Henricha II., a (v 8. genercii) ich syna Imricha (1007 1031), uhorskho krovia. Vznik: Norimberg (Nemecko), podklady 1492 1493, tla pred 12. 7. 1493.

Autori: Michael Wolgemut (1433 alebo 1434 1519), norimbersk maliar, tvorca drevorytov, oltrnych a tabuovch malieb, a Wilhelm Pleydenwurff (+ 1494), jeho nevlastn syn. Wolgemut bol iakom Pleydenwurffovho otca Hansa (1420 1472), tie maliara, vzal si za manelku jeho vdovu. Tvoril pod vplyvom nizozemskch maliarov, bol uiteom Albrechta Drera; ten psobil v jeho dielni 1486 1489. Tla: Anton Koberger (+1513). Okolo 1490 bol najznmejm tlaiarom v Nemecku, poznali ho tie v Krakove, Budne, Milne, Bentkach, Pari, Lyone i inde. Vlastnil 24 tlaiarenskch lisov a vo svojej manufaktre zamestnval vye 100 tovariov (korektorov, tlaiarov, ilumintorov, knhviazaov...). Na prelome storo mal na svojom konte okolo 250 vydanch titulov teologickch, prvnickch, filozofickch, ktor sa predvali na vetkch vznamnejch eurpskych trhoch. Mapu predpokladanch trhov, na ktorch sa predvala Schedelova kronika pozri vo Fssel, s. 47; nm najbliie to boli Praha, Viede, Budn a Krakov. Vyobrazenie pochdza z exemplra, ktor vlastnila Mria Steiger Zamoysk, psobiaca zrejme na Spii. Zdroj: Slovensk nrodn kninica v Martine, Inc A 16, fol. CLXXXVIb CLXXXVIa. In exemplre s uloen v Univerzitnej kninici v Bratislave. Literatra: Kotvan, I. Frimmov, E.: Inkunbuly Slovenskej nrodnej kninice Matice slovenskej v Martine. Martin. Matica slovensk 1988, s. 136 137, . 430, I. exemplr (popis); Die Schedelsche Weltchronik. Nachwort von R. Prtner. Dortmund, Harenberg Kommunikation 1979 (2. vyd., bibliofilsk reprint nemeckho vydania); Fssel, S.: Die Welt im Buch. Buchknstlerischer und humanistischer Kontext der Schedelschen Weltchronik von 1493. Mainz, Gutenberg-Gesellschaft 1996, ISBN 3 -7755-2111-9.

112

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Reprezentatvne genealgie (profnne)

66 Genealgia panovnckej dynastie Jagelovcov. Drevoryt (knin ilustrcia) z tzv. Statutu askiego (Commune inditi Poloniae Regni privilegium. Krakov 1506), prvho tlaenho sboru poskho prva, ktor zostavil posk krovsk sekretr Jan aski (1456 1531), diplomat a neskr prmas Poska. Drevoryt zobrazuje rodinu poskho kra Kazimra IV. (1427 1492, panoval od 1447) a Albety (1438 1505), dcry uhorskho kra Albrechta Habsburskho. Z hrude oboch rodiov vyrastaj samostatn vhonky, synovia s netradine zobrazen v dvoch radoch vavo nad sebou (na otcovskej strane), dcry podobne vpravo, nad matkou. Autora genealgie ani drevorytu nepoznme.

Vznik: Krakov (Posko), do 1506 (dielo vzniklo na dvore Alexandra Jagelonskho, ktor je na rytine oznaen ako Alexander Rex a panoval 1501 1506) Tla: Johann Haller (okolo 1467 1525), krakovsk kupec, knhkupec a vydavate. Pochdzal z Rothenburgu ob der Tauber (v Nemecku). Spoiatku podporoval knhtlaiara Gapara Hochfedera (psobil v Norimbergu, v Metch, vaka Hallerovi 1502 1505 v Krakove, potom op v Metch). Od 1505 prevdzkoval v Krakove vlastn tlaiare, tlail pre posk panovncky i prmask dvor. (Deutsche biographische Enzyklopdie 4. Mnchen, K. G. Saur 1999, s. 347) Zdroj: Biekowska, B. Chamerska, H.: Tysic lat ksiki i bibliotek w Polsce. Wrocaw Warszawa Krakw 1992, s. 27.

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Reprezentatvne genealgie (profnne)

113

67 Vazn oblk s rodokmeom Habsburgovcov (vo vzahu k cisrovi Svtej re rmskej, rakskemu arcivojvodovi Maximilinovi I., 1459 1519). Kolorovan drevoryt (341 x 292 cm). Cisr Maximilin I. mal osobitn vzah ku genealgii, za jeho panovania vznikli 6-zvzkov dejiny Habsburgovcov (veden od Noema). Genealgiou vlastnho rodu po mnoho rokov zamestnval cel tb vzdelancov, predovetkm Ladislava Sunthayma (o om viac pri genealgii Babenbergovcov), Jakoba Mennela, Johannesa Stabiusa a Johanna Trithemiusa (Wiesflecker, H.: Kaiser Maximilian I. Band I. Wien, Verlag fr Geschichte und Politik 1971, s. 44). Z vtvarnkov to boli o. i. Hans Burgkmair st. a autor tohto drevorytu. Vznik: asi Viede, 1515 Autor: Albrecht Drer (1471 1528), maliar a grafik. Narodil sa a podstatn as ivota preil v Norimbergu, kam sa jeho otec 1455 presahoval z Uhorska (z Gyuly). Bol iakom Michaela Wolgemuta, drevorytca Schedelovej kroniky. Patril k najvznamnejm grafikom svojej doby, ovplyvnil tvorbu celch generci autorov. Pre cisra Maximilina pracoval v rokoch 1512 1519. Na vyobrazen sa mal podiela (podkladmi?) i Hans Burgkmair st. (1473 1531). Ten psobil prevane v Augsburgu a v rokoch 1509 1512 vytvoril pre cisra Maximilina I. sriu 92 drevorytov portrtov panovnkovch predkov a prbuznch (publikovan s sasti v prci Hollstein, F. W. H.: Dutch and Flemish Etchings, Engravings, and Woodcuts, ca 1400 1700, Volume V. Amsterdam, Menno Hertzberger 1957, . 324 415, pozri aj Laschitzer, S.: Die Genealogie des Kaisers Maximilian I. In: Jahrbuch der Kunsthistorischen Sammlung des a. h. Kaiserhauses, 7, 1888, s. 1 an.). Zdroj: Schrder, A. Sternath, M. L.: Albrecht Drer. Wien, Hatje Cantz Verlag 2003, s. 449, 451. Originl uloen v Albertina, Wien, Inv. DG 1935/973.

Albrecht Drer

Maximilin I.

114

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Reprezentatvne genealgie (profnne)

68 Rodokme portugalskch krov. Renesann maba na pergamene (55,9 x 39,4 cm). List z 13-listovho sboru sasti nedokonench vyobrazen, ktorho vyhotovenie objednal Ferdinand Portugalsk (1507 1534), brat portugalskho kra Jna III. (panoval 1521 1527). Jeden z vizulne najpralivejch genealogickch cyklov svojej doby. Zana biblickmi, vzorom primitvnymi predkami (vychdzajc od Magoga, vnuka Noeho). Na publikovanom liste pokrauje Henrichom Burgundskm (+ 1112), prvm portugalskm grfom, ktor je zobrazen na vrchole stromu. Vyobrazenie zachytva aj Sv. tefana, uhorskho kra (1001 1030) a jeho prbuzenstvo. Autori: Genealogick podklady k cyklu spracoval Damiao de Gis, ktor mal na pokyn zadvatea poas svojho diplomatickho psobenia v Antverpch zhromadi k tme vetku dostupn, dovtedy vydan literatru. Kresby vyhotovil Antnio da Hollanda, ilumincie sasti Simon Bening a sasti da Hollanda (vybran vyobrazenie kreslil a iluminoval da Hollanda). Predpoklad sa, e boli ovplyvnen A. Drerom, resp. inmi nemeckmi grafikmi.

Damiao de Gis (1501 1573), portugalsk humanista, historik a diplomat, zaas psobil ako vyslanec portugalskho dvora v Antverpch. Antnio da Hollanda (medzi 1480-1500 1557), portugalsk miniaturista a knin maliar, pochdzal z Nizozemska alebo Portugalska, tudoval v Taliansku, od 1518 alebo 1519 bol heroldom portugalskho kra Manuela I. Bol portrtistom portugalskho panovnckeho dvora, ilustroval knihy, aj alie genealogick prce. (Allgemeines Knstler-Lexikon 4. Mnchen Leipzig, K. G. Saur 1992, s. 397 398). Vznik: Dielo vznikalo v Lisabone a Brugch (Belgicko) medzi 1530 1534. Publikovan as vznikla pravdepodobne v Lisabone. Zdroj: British Library, Londn, Add. 12531, fol. 6. Literatra: Genealogy of the Infante Dom Fernando of Portugal. In: Kren, Th.: Renaissance Painting in Manuscripts. Treasures from the British Library. New York, Hudson Hills Press London, The British Library 1983, s. 69 78 (tam aj alie vyobrazenia a odkazy na literatru).

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Reprezentatvne genealgie (profnne)

115

69 Rodokme bavorskej panovnckej dynastie Wittelsbachovcov. as zo sboru kolorovanch drevorezov. Tto dekoratvna, bohato ilustrovan genealgia bola zrejme sasou vej publikcie. Wittelsbachovci vldli v Bavorsku od 1180 do konca 1. svetovej vojny.

Vznik: Nemecko (Bavorsko), 16. storoie. Zdroj: Bahn, P.: Familienforschung und Wappenkunde. Niedernhausen, Basserman Verlag 1998, s. 29

116

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Reprezentatvne genealgie (profnne)

70 Vvod k 16 predkom (Arbor genealogica XVI. indiciariorum maiorum) princezny Anny Mrie Falckej z rodu Wittelsbachovcov, pornskej palatnky (1575 1643), vyhotoven z prleitosti jej soba so sasko-weimarskm vojvodom Fridrichom Viliamom (konal sa 29. augusta 1591 v Neuburgu). Faktograficky podrobn, preczna a vizulne psobiv prba. Nosnm prvkom je strom, manelsk zvzky predkov umocuj podania rk, vyrastajcich z erbov prslunch rodov. Vznik: Neuburg (Nemecko), do 1591.

Autori: Genealogick podklady dodal miestny farr, grafiku vyhotovil Hans Sibmacher (Johann Siebmacher, pred 1590 1611), medirytec a heraldick vtvarnk (na vyobrazen, vavo dole od vekho erbu signovan HS). Pochdzal z Norimbergu, kde psobil i zomrel. Venoval sa tvorbe kninch ilustrci, vedt, panovnckych portrtov, mp a pod. Bol zakladateom znmeho, po om pomenovanho erbovnka (Siebmacher Wappenbuch), ktorho pvodn 2 zvzky vyli 1605 a 1609. (Vollmer, H.: Allgemeines Lexikon der bildenden Knstler von Antike bis zur Gegenwart 30. Leipzig 1969, s. 580 582). Zdroj: Warnecke, F.: Heraldisches Handbuch. Grlitz, Verlag von C. A. Starke 1880, s. 47 (popis), Tafel XXXI (vyobrazenie).

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Reprezentatvne genealgie (profnne)

117

71 Postupnos uhorskch panovnkov (vo vzahu k Matejovi II. Habsburskmu, 1557 1619, eskmu a uhorskmu krovi, od 1611 cisrovi Svtej re rmskej, resp. k alm panovnkom z dynastie Habsburgovcov). Medirytina neznmeho autora (53 x 39 cm), list zo zatia neidentifikovanej publikcie. Dielo spja dynastie Arpdovcov (od Takoa) a Habsburgovcov (po Ferdinanda III.), dokladajc takto nstupncke prva druhch na uhorsk trn. Rodostrom v podobe vnnej rvy dopaj ilustratvno-dokumentrne i symbolick prvky (portrt Mateja II., erby Rakska a Uhorska, obelisk s trbiacim anjelom ai.), veduty Budna a Viedne.

Vznik: Praha, okolo 1612, doplnen okolo alebo po 1625 (poda dajov na liste) Zdroj: Galria mesta Bratislavy, sign. C 6455. Publikoval tie io, M.: Gloria et miseria. Pohady na spolonos 16. a 17. storoia v grafike zo zbierok Galrie mesta Bratislavy. Bratislava, Galria mesta Bratislavy 2002, s. 15 (vyobrazenie i popis).

118

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Reprezentatvne genealgie (profnne)

72 Rodokme brandeburskch grfov (potomkov Fridricha I., + 1440) po Juraja Viliama (1595 1640), od 1619 pruskho vojvodu, zakladatea vekho a vplyvnho pruskho ttu. Knin medirytina, sas dobovej genealogickej prce (formtu 31,5 x 19 cm), ktorej autorom bol Johann Cernitius, archivr psobiaci v Berlne. Genealgia je komponovan do tvaru vzy s barokovmi prvkami. Autor medirytiny: pravdepodobne Peter Rollos (dol. 1619 1639), medirytec a obchodnk s umeleckmi dielami (signoval vetky portrtne medirytiny v citovanej prci). Pochdzal z Frankfurtu (nad Mohanom?), psobil v Prahe a 1628 1639 v Berlne. (Vollmer, H.: Allgemeines Lexikon der bildenden Knstler von der Antike bis zur Gegenwart 28. Leipzig (1969), s. 538)

Vznik: Berln, medzi 1619 1628. Zdroj: Cernitius, J.: Decem e familia burggraviorum nurnbergensium electorum brandeburgicorum eicones... Berln 1628 (Slovensk nrodn kninica Martin, IB 67953, prv. 4, pred pag. 1).

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Reprezentatvne genealgie (profnne)

119

73 Genealgia Byronovcov od Radulphusa Burona (1086) po prvho barna Byrona Johna (1599 1652). On bol inicitorom vytvorenia tohto iluminovanho genealogickho rukopisnho zvitku, ktor neskr vlastnil aj znmy bsnik Lord George Byron (1788 1824). Zvitok pozostva z 8 membrn, je kompletn, v celkovej vekosti 76 x 530 cm. Obsahuje 68 erbov a 5 vch miniatr Byronovskch rodinnch hrobiek.

Vznik: Anglicko, 1626 Zdroj: The Schoyen Collection, Oslo a Londn, MS 557. Publikovan tie v The Schoyen Collection. Checklist of 600 manuscripts spanning 5000 years by Martin Schoyen. Compiled by E. G. Sorenssen. Oslo, November 2002, 17. vydanie (www.nb.no/baser/schoyen).

120

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Reprezentatvne genealgie (profnne)

74 Rodokme Darellovcov, vychdzajci od Sira Roberta Darella z Calchillu, detail (A Genealogicall Discripsion of the Auncient, Worthy and Numerus Famyly of the Darells). Dielo bolo namaovan pred obianskou vojnou v Anglicku. Svojou geometrickou kontrukciou silne kontrastuje s bizarnm a emotvnym rodokmeom Albety I. Aj tu s vak erby zobrazen v duchu dobovch domcich tradci, teda jednoducho. Pozoruhodn je rozmanitos pouitch ilustrci, zva dokumentrnej hodnoty (portrtne miniatry,

celofigurlne portrty, miniatry dokumentov, peat, nhrobnch dosiek) Vznik: Anglicko 1637 (rok uveden na diele). Zdroj: Centre for Kentish Studies, Maidstone, Kent, Vek Britnia, kat. . U386 F1. Publikoval aj Hey, D.: The Oxford guide to family history. Oxford New York, Oxford University Press 1993, s. 55.

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Reprezentatvne genealgie (profnne)

121

75 Vber z rodokmea etvertynskch (34 potomkov kyjevskho knieaa Sviatoslava). Drevoryt z dobovej tlae popisujcej zzraky peerskch mnchov, vydanej v potine. Nosnm prvkom je vini (symbol Krista: Pn Jei povedal: Ja som prav vnny kme a vy ste ratolesti. Zostate vo mne a ja vo vs. /J 15.5.4/) v strede s rodovm erbom ertvertynskch (Sv. Juraj), odvodenm od erbu kyjevskch knieat. Drevoryt je psobiv svojou grafickou jednoduchosou. Abreviatra HXSCRIKM = Heliasz Xiaze Swentopelk-Czetwertynski Rotmistr Iego Krolewskiej Mosci. ertvertynskovci patrili k najvplyvnejm ukrajinskm achtickm rodom, svoj pvod odvodzovali od Rurikovcov Monomachovcov, neskr sa popotili alebo porutili. (Fedunkiv, Z.: Do problemy pochodena ukrajinskoho Kjazivskoho rodu Svjatopolk-etvertynskych. In: osta naukova heraldyna konferencija. viv 1997, s. 158 160)

Objednvate: kniea Illja (Eli) Svjatopolk-etvertynsk (1606 1640; Heliasz na vrchole genealgie), psobil ako velite v poskom vojsku, astnk ukrajinskch protikozckych povstan v 20-tych a 30-tych rokoch 17. storoia. Bol stpencom a ochrancom pravoslvia (voi katolicizmu). Autora diela nepoznme. Vznik: asi Kyjev, do 1638 Zdroj: Afanasij Kanofojskij: Teratourgima lub cuda, ktore byly tak w samym swietocudotwornym Monastyru Pieczarskim Kiiowskim. Kyjev 1638 (tla z kltornej tlaiarne Kyjevsko-peerskej lavry)

122

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Reprezentatvne genealgie (profnne)

76 Rodokme franczskej panovnckej dynastie Bourbonovcov. Medirytina z dobovej genealogickej monografie.

Vznik: asi Par, do 1645 Zdroj: Neubecker, O.: Heraldik. Wappen Inr Ursprung, Sinn und Wert. Augsburg, Battenberg Verlag Luzern, EMB-Service fr Verleger 1990, s. 48 49. Originl pochdza z diela Charles Bernard: Gnalogie de la Maison Royale de Bourbon, vydanho v Pari 1645.

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Reprezentatvne genealgie (profnne)

123

77 Rodokme Esterhziovcov. Maba, olej na pltne. Genealgia vychdza od biblickho Adama (leiaci pred stromom). V pozad krajina s rodovmi majetkami, medzi ktormi dominuje o. i. katie v Galante (vpravo dole). Objednvate: asi Pavol Esterhzi (1635 1713), vojensk velite a hodnostr na krovskom dvore, od 1681 uhorsk palatn. Vedci predstavite uhorskej katolckej prohabsbursky orientovanej achty. Podporoval rozvoj umen, sm litertne tvoril najm prce s marinskou tematikou. (Slovensk biografick slovnk 2. Martin 1987, s. 32) Autor: asi Tobi Sadler (Sattler), medirytec. V 18. storo spracoval marinske obrazy pre kostoly v eskch Budjoviciach a v Bechyni (Toman, P.: Nov slovnk eskoslovenskch vtvarnch umlc 2. Praha 1950, s. 393) Vznik: do 1670 Zdroj: Turul, 72, 1999, . 1 2, medzi s. 24 a 25 (ilustrcia k prspevku L. Bernyiho: Hrom vtized nagytveg alatt. Eszterhzy Mikls fiatalsga). Originl uloen v Maarskom krajinskom archve v Budapeti.

Pavol Esterhzi

124

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Reprezentatvne genealgie (profnne)

78 Rodokme Esterhziovcov (Arbor genealogica inclytae familiae Esterhas.nae ab orbe condito usque ad A.num D.ni MDCLXX). Medirytina, grafick verzia vyie uvedenej maby. Obom predchdzala aj prpravn kresba. Jedna z najzloitejch zvtvarnench genealgi obdobia kultu predkov (17. storoia). Hore zobrazuje portrty Esterhziovcov (maba ich nem), dole ich majetky hrady a katiele. Poukazuje nielen na starobylos, ale aj na bohatstvo rodiny.

Vznik: 1670 Autor: Tobi Sadler (18. stor.), medirytec. Viac pri obr. 77. Zdroj: Fri sgalrik, csaldi arckpek. Budapest 1988, kat. A5 (s. 47 48, prl. 29).

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Reprezentatvne genealgie (profnne)

125

79 Theatrum geneaologicum. Portrtno-erbov rodostrom. Vber z rozrodu Karola Vekho, vysvetuje vzahy medzi uhorskm palatnom Pavlom Esterhzim (1635 1713) a eurpskymi panovnkmi. Medirytina (59 x 38,6 cm) publikovan v prlohe tlaenej prce o Esterhziovcoch. Autori: Jacob Hermundt a Jacob Hoffmann, medirytci psobiaci vo Viedni. Literatra ich pozn ako spoluautorov niekokch medirytn, Hermundta aj ako tvorcu portrtov.
126

(Vollmer, H.: Allgemeines Lexikon der bildender Knstler 16. Leipzig /1969/, s. 515) Vznik: Viede, do 1677 (na diele je uveden rok MDCLXXVII) Zdroj: Tropheum nobilissimae ac antiquissimae domus Estorasiane in tres divisum partes. Viede 1700, prloha; popis publikovan vo Fri sgalrik, csaldi arckpek. Budapest 1988, s. 49 (A 10).

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Reprezentatvne genealgie (profnne)

80 Rody bavorskch a saskch regentov a ich prbuzensk vzahy (Stamm- und Regentenbaum der durchleuchtigsten Herzogen zu Braunschweig und Lneburg). Medirytina z prce o genealgii pruskch panovnkov (31,5 x 19 cm), ilustrcia s mnostvom symbolov a alegorickch prvkov. Autor diela, Johann Michael Heinecius (pv. Heinecke, 1674 1722), bol evanjelickm farrom v Goslare, neskr farrom a superintendentom v Halle. Bol lenom brandeburskej krovskej vedeckej spolonosti, autorom

viacerch historickch prc. Venoval sa aj sigilografii. (Allgemeine deutsche Biographie 11. Berlim 1969, s. 363) Autor rytiny: Caspar Schultz (signovan) Vznik: asi Quedlimburg (Nemecko), 1677 Zdroj: Heinecius, J. M.: Diatribe genealogica de domus augustae prussico-brandeburgicae ex stirpe Carolina... Quedlimburg 1707 (uloen v Slovenskej nrodnej kninici v Martine, sign. IB 67953, prv. 5, vloen za s. 24).

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Reprezentatvne genealgie (profnne)

127

81 Srdce Esterhziovcov (Cor Esterasianum seu genealogia ... Ursulae ... Esteras) vvod det uhorskho palatna Pavla Esterhziho (1635 1713) ajeho prvej manelky Uruly, rod. Esterhziovej (1641 1682). Esterhzi na om pracoval 10 rokov. Vyhotoveniu genealogicky i vtvarne vekolepej medirytiny (108,2 x 80,2 cm) barokovho tlu predchdzala tvorba dvoch podobnch skc. Zachytva prslunkov 8 generci (v poslednej a 128 predkov!), v strede s portrty P. Esterhziho a jeho manelky. Zhora, zBoieho oka, sla svetlo na erby uhorskch zem. Spodn rohy s vyplnen erbami rodov z vvodu. Vznik: Viede, 1681 1682 (manelia boli soben 7.2.1655, 1681 sa P. Esterhzi stal uhorskm palatnom, 1682 jeho prv manelka zomrela).

Autor (signovan): Matej Greischer (pred 1670 1689 alebo 1712), medirytec. Pochdzal pravdepodobne zFrankfurtu nad Mohanom. Asi od 1670 psobil vo Viedni ako knin ilustrtor. Okrem popisovanho diela urobil niekoko desiatok rytn do prce Pavla Esterhziho Az egsz vilgon..., vydanej 1690 vTrnave. (Thieme, U. Willis, F. C.: Allgemeine Lexikon der bildenden Knstler von der Antike bis zur Gegenwart 14. Leipzig 1921, s. 590) Zdroj: Maarsk krajinsk archv Budape, OL, p. 108, hg. Eszterhzy csald levltra, Rep. 49, 315 csom, sfk, A. kteg, Nr. 15. Publikovan vo Fri sgalrik, csaldi arckpek. Budapest 1988, prl. 60 (text na s. 48 49, A 8).

128

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Reprezentatvne genealgie (profnne)

82 Vvod Evy Tkliovej (1659 1716), druhej manelky palatna Pavla Esterhziho (Tabula Progonologica Euae Tkli Celsissimae Principissae Celsissi. Principis Pauli Estoras Reg. Hung. Palatini Coniugis). Medirytina (59,5 x 38,6 cm), prloha diela o Esterhziovcoch. Ide o vvod zo 64 predkov, doloen erbami. Vznik: Viede, 1688 (rok uveden na vyobrazen; manelia boli soben 9.8.1682) Objednvate: Pavol Esterhzi (1635 1713).

Autori: Jacob Hermundt a Jacob Hoffmann, medirytci psobiaci vo Viedni. (Vollmer, H.: Allgemeines Lexikon der bildender Knstler 16. Leipzig (1969), s. 515). Ako spoluautor diela sa spomna aj Pavol Esterhzi. Zdroj: Tropheum nobilissimae ac antiquissimae domus Estorasiane in tres divisum partes. Viede 1700, prloha; popis publikovan vo Fri sgalrik, csaldi arckpek. Budapest, Magyar Nemzeti Galria 1988, s. 49 50 (A 11).

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Reprezentatvne genealgie (profnne)

129

83 Rozrod knieacieho rodu Blagajski. Vzhad diela predchdza svoju dobu; odkazuje na tl rokov 1770 80. Vznik: Chorvtsko, 1688. Zdroj: Brajkovi, V.: Wappen-, Wappenbrief- und Genealogiensammlung. Zagreb, Hrvatski povijesni muzej 1995, . 266 (s. 36, 148). Originl je uloen v Chorvtskom historickom mzeu v Zhrebe.

130

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Reprezentatvne genealgie (profnne)

84 Rodokme Habsburgovcov od cisra Rudolfa I. (1218 1291) po Filipa I. (1478 1506), burgundskho vojvodu, od 1504 panielskeho kra. Medirytina (27,5 x 17,3 cm), prloha z prce venovanej dejinm Habsburgovcov. Autor diela: Gerardo de Roo (? 1590), Holanan z Oudewateru. Psobil v Innsbrucku ako dvorn knihovnk arcivojvodu Ferdinanda (1529 1595; bol bratom nemeckho cisra, eskho a uhorskho kra Maximilina II.). Jeho prca o dejinch Habsburgovcov vyla po prvkrt po jeho smrti 1592 v Innsbrucku v nie vom ako 100-kusovom nklade, preto nebola a tak znma. Dve novie vydania uzreli svetlo

sveta v Halle v roku 1709. (Jcher, Ch. G.: Allgemeines Gelehrten Lexicon 3. Leipzig 1761, stpce 2211 2212) Autora medirytiny nepoznme. Vznik: Raksko alebo Nemecko, do 1709 Zdroj: de Roo, G.: Annales rerum belli domique ab Austriacis Habsburgicae gentis principibus a Rudolphi I. usque ad Carolum V. gestarum. Halle - Magdeburg 1709 (2. hallsk vydanie), prl. po s. 24. Dielo je uloen v zbierkach Slovenskej nrodnej kninice v Martine (sign Zay 1643, star signatra M 2148), pochdza zo Zaiovskej kninice v Uhrovci.

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Reprezentatvne genealgie (profnne)

131

85 Rodokme Habsburgovcov od Rudolfa I. (1218 1291; leiaci pod stromom) po Jozefa I. (1678 1711) a Karola III. (1685 1740), otca Mrie Terzie (v rodokmeni oznaenho ako VI.). Olej, maba na pltne (237 x 136 cm). Dielo neznmeho autora so zretenmi rokokovmi prvkami (kartue) a poetnmi symbolmi svetskej a duchovnej moci (panovncke korunky, mitry). Jednou z predlh bola nepochybne grafika z prce de Rooa (obr. 84).

Vznik: 1736 (v tomto obdob za pozornosti panovnckeho dvora vznikla aj monumentlna genealgia Habsburgovcov, ktor spracoval Marquard Herrgott /1694 1762/; vyla v roku 1737 vo Viedni pod nzvom Genealogia diplomatica Augustae gentis Habsburgicae) Zdroj: Slovensk bansk mzeum v Banskej tiavnici, UH 2213, prr. . 2204/68 (fotoarchv, . negatvu 38411)

132

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Reprezentatvne genealgie (profnne)

Juraj Erddy

86 Rodokme Erddyovcov. Olej, maba na pltne. Popri jeleovi z rodovho erbu (ku ktormu sa viae poves) dielo obsahuje aj mnostvo alch symbolov heraldickch, vojenskch i duchovnch (prilbice, vlajky, mitry, berly, kre, anjeli v ehnajcom svetle). (K rodovej povesti pozri Novosedlk, P.: Poves o zakladateovi rodu Plfiovcov. In: Genealogicko-heraldick hlas, 3, 1993, . 2, s. 40; Plfiovci a Erddyovci maj spolon pvod.) Objednvate: grf Juraj Erddy (1674 1759) s manelkou Terziou, rod. Esterhziovou. Erddy slil v armde, od 1713 bol tekovskm upanom, od 1714 sprvcom oravskho komposesortu a od 1747 uhorskm krajinskm sudcom, skutonm tajnm radcom. Kpou a prenjmom zskal poetn majetky (Hlohovec, Streno, Ostrie ai.), vaka omu poas jeho ivota vyvrcholilo majetkov panstvo rodu. (Slovensk biografick slovnk 2. Martin 1987, s. 21) Autor genealgie: Adam Rajni (? 1760). Pochdzal z rodu z Nitrianskej stolice. Od 1738 bol archivrom Uhorskej krovskej komory (podriadenm J. Erddyho), od 1743 komorskm radcom. Autor diela: Matej Igc (Matthias Ignatius) Fidler, maliar psobiaci na Slovensku. Od polovice 20-tych rokov 18. storoia bol takmer 20 rokov dvornm maliarom Juraja Erddyho. (Saur Allgemeine Kunst Lexikon.

Bio-bibliographischer Index A Z, 3. Mnchen Leipzig 1999, s. 650 ho m doloenho len v rokoch 1732 1737) Vznik: 1743 (uveden na obraze). Zdroj: Slovensk nrodn mzeum Mzeum erven Kame (inv. . O-860), deponovan vo Vlastivednom mzeu v Hlohovci. Poznmka: Rajni u v roku 1734 zostavil genealgiu pre Pavla Antona Esterhziho (1711 1762, synovca Juraja Erddyho a vnuka palatna Pavla Esterhziho), poda ktorej Fidler (v 40-tych rokoch?) namaoval rodostrom tlovo podobn popisovanmu rodokmeu Erddyovcov (Condescentia ducum et principum sanguine Teresiae Esterhazy de Galantha). Ide o vvod v priamej lnii kombinovan s rozrodom. Zachytva pvod a prbuzenstvo Terzie Esterhziovej, dcry palatna Pavla Esterhziho a manelky Juraja Erddyho. Zachoval sa v Slovenskom nrodnom mzeu Mzeu erven Kame (inv. . O -859), momentlne je deponovan vo Vlastivednom mzeu v Hlohovci. Literatra: Endrdi, G.: Fejezetek a Galgci betlehem trtnetbl. Mveszettrtneti rtest, 47, 1998, . 1 2, s. 7, 27; Tene: Kapitoly z dejn hlohoveckho relifu Narodenia Krista. In: Galria 2001 - Roenka Slovenskej nrodnej galrie v Bratislave. Bratislava 2001, s. 19 ai.)
133

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Reprezentatvne genealgie (profnne)

87 Rodokme Medanskch (Merasus seu arbor genealogica familiae Mednyanszky de Medgyes). Olej na pltne, 173 x 225 cm. Genealgia zachytva 7 generci rodu. Rodostrom s barokovmi prvkami (piedestl s leiacim predkom, anjelici plnch tvarov, kartue). Vavo veduta Mednho, vpravo Trenna. Objednvate: Adam Rajan (de Raicsan), potomok zemianskeho rodu z Lietavskej Lky, majite Lietavskho hradu. Dielo dal vyhotovi na pamiatku Jlie Medanskej z Mednho.

Autor: bratislavsk maliar z 1. pol. 18. stor. Vznik: Bratislava 1744 (uveden na obraze). Zdroj: Originl diela je majetkom Slovenskej nrodnej galrie v Bratislave (inv. . O-6653). Od 1992 je vystaven v expozcii katiea v Strkach. Literatra: Pocta Marinovi Horvtovi (1953 1998). Bratislava, Slovensk nrodn galria 1999, s. 17, 23.

134

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Reprezentatvne genealgie (profnne)

88 Genealgia ruskch crov. Ilumincia z rukopisnej svetovej kroniky s dejinami Ruska (37 x 24 cm). Vodovmi farbami kolorovan grafick vyobrazenie dekorovan kvetmi a vtkmi orlicami z crskeho (ruskho ttneho) znaku. Cel dielo na 40 fliach obsahuje o. i. biblick, idovsk a babylonsk genealgie, genealgie rmskych, byzantskch a ruskch panovnkov. Napsan je v rutine, cyrilikou. Autor (textu i ilustrci): Ivan Jakovlev (dol. 1752 1770). Bol jerejom kazom alebo mnchom.

Vznik: Rusko, 1752 1770 Zdroj: Sorenssen, E. G.: The Schoyen Collection. Checklist of Manuscripts 1 2867 by Martin Schoyen. Oslo, Principio Press 1999 (15th edition), prloha pred s. 117 (vyobrazenie), s. 118 119 (popis). Originl uloen v the Schoyen Collection, Oslo Londn, MS 1998.

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Reprezentatvne genealgie (profnne)

135

89 Pvod a rozrod Toma Bosniaka (1572 75, resp. 1580 1634), tekovskho upana a hornouhorskho hlavnho kapitna, resp. jeho dcry Judity, manelky Imricha Balau. Olej na pltne (147 x 98 cm). Kme stromu vyrast z tela mua v tureckom odeve. Literatra uvauje o poskom pvode tohto rodu, o koreponduje aj s dajmi, ktor poskytuje vyobrazenie: konkrtna genealgia tu zana poskm vojvodcom Bartolomejom Bosniakom (+ 1367), ktor bojoval v Rusku. Od Toma Bosniaka, resp. jeho dcr, sa rozvetvuje, zachytva ich muskch i enskch potomkov a teda vetvy rznych rodov (Veelniovcov, Perniovcov, Esterhziovcov,

Balaovcov, Ilehziovcov, Kohriovcov, Moteickch, Medanskch, Bartodejskch, Barkciovcov, Kroliovcov, Hallerovcov, Kegleviovcov, Berniovcov ai.). Dielo dali azda vyhotovi Kohriovci, v ktorch archve sa zachovalo. Vznik: 60-te roky 18. stor. (pred narodenm Frantika Kohriho 1766, neskorieho uhorskho kancelra, ktor bol do rodostromu vpsan dodatone). Zdroj: ttny archv v Banskej Bystrici, fond Kohry-Coburg I, . 148.

136

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Reprezentatvne genealgie (profnne)

Mria Terzia

90 Rodina Mrie Terzie (Divae virgini matri Maria. Teresia. Aug. et cariss. coniugi Francisco I. stemma familiae). Medirytina antependia (vzdoby elnej steny oltrnej menzy) v klenotnici baziliky v Mariazelli. Znme ptnick miesto, ktor navtevovali a navtevuj aj veriaci zo Slovenska. Rokokov portrtny rodostrom so symbolmi lsky (aj duchovnej: horiace srdcia), spokojnosti (vrazy anjelov i rodinnch prslunkov), vnimonosti, moci, bohatstva a slvy (vavrnov ovenenia s korunkami, girlandy, piliere a pod.). Dielo zachytva 19 prslunkov cisrskej rodiny; ich men s vpsan okolo portrtov. Autor medirytiny: Baltazr Ferdinand Moll (1717 1785), len sochrskej rodiny z Innsbrucku. Bol profesorom na vtvarnej akadmii a potom slobodnm umelcom vo Viedni (na rytine uveden ako c. k. sochr), kde tie zomrel. Preslvil sa ako tvorca reprezentanch, rokokovch nhrobnkov v Raksku i na Slovensku v bratislavskom dme Sv. Martina, v Krovej pri Senci. (Slovensk biografick slovnk 4. Martin 1990, s. 214)

Vznik: Viede, do 5.9.1769 (dtum uveden na diele). Poda tejto medirytiny B. F. Moll spolu s Antonom Domanckom ml. 1769 vyhotovili aj skuton, strieborn antependium, ktor potom Mria Terzia darovala bazilike v Mariazelli. Poas vojny s Franczskom ho 1794 roztavili a 1803 nahradili podobnm, ktor darovala Mria Karolna z Neapolu, dcra cisrovnej (obr. b). Toto nov antependium sa dnes nachdza v klenotnici mariazellskej baziliky. Z pvodnho antependia sa dajne zachovali dve dreven, vyrezvan kpie jedna na cisrskom hrade v Innsbrucku, druh na zmku Ambras. Zdroj: Szilgyi, S.: A Magyar nemzet trtnete 8. Marczali, H.: Magyarorszg trtnete III. Krolytl a bcsi congressusig (1711 1815). Budapest, Athenaeum 1898, s. 326 (vyobrazenie), 620 (popis). Originl medirytiny je uloen v galrii (Sekundrgalerie) v Mariazelli.

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Reprezentatvne genealgie (profnne)

137

91 Predkovia (v priamej lnii) a prbuzenstvo Jona Darreho. Kolorovan kresba, papier podlepen pltnom (45 x 34 cm). Originlna stromov kompozcia z Nrska. stredn postava genealgie, rytier Jon Darre, bol okolo 1380 lenom nrskej krovskej rady a veliteom hradu Bergenhus.

Vznik: Trondheim (Nrsko), okolo 1770. Zdroj: Genealogen, 11, (Oslo) 1997, Nr. 1, tituln strana. Originl uloen v Riksarkivet, Oslo, Manuscript collection, 4to no. 134.

138

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Reprezentatvne genealgie (profnne)

92 Rodostrom Pastyovcov s dominujcim rodovm erbom a zretenou rokokovou vzdobou. Kresba na papieri. Autor: asi Frantiek Trublani (uveden na dokumente) Vznik: Uhorsko (asi Slovensko) 1773 (na dokumente je uveden presn dtum)

Zdroj: originl sa nachdza vo vlastnctve Milana Pstvyho, potomka rodu, v Hlohovci. Kpia vo Vlastivednom mzeu v Hlohovci.

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Reprezentatvne genealgie (profnne)

139

93 Rodokme Ratkaiovcov, chorvtskeho rodu pochdzajceho zo severnho Uhorska (Copiata arbor genealogica ex originalii 1782). Olej, maba na pltne (190 x 110 cm). Psobiv rodostrom s prapredkom (Mikul de Ratkay) v Jesseho polohe, s mnostvom portrtnych miniatr, vojenskou symbolikou a vedutou Velikeho Tabora v Chorvtsku, ktor Ratkaiovci zskali donciou v roku 1502.

Vznik: Chorvtsko, 1782. Zdroj: Brajkovi, V.: Wappen-, Wappenbrief- und Genealogiensammlung. Zagreb, Hrvatski povijesni muzej 1995, . 280 (s. 36, 151). Originl je uloen v Chorvtskom historickom mzeu v Zhrebe.

140

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Reprezentatvne genealgie (profnne)

94 Rodokme Nozdrovickch z Nozdrovc (Genealogia familiae Nozdroviczky), jednho z najstarch znmych rodov Trenianskej stolice. Olej, maba na pltne (78 x 96 cm). Krajinrsky poat genealgia. Lky, polia a vrchy azda vykresuj relne prostredie, v ktorom rodina ila. Jablo, ben strom hornho Povaia, umocuje realistick dojem z vpovede. Povimnutiahodn je odlenie vetiev ivch

(svetl plody) a vymretch, resp. v enskej lnii pokraujcich (hned plody). Vznik: horn Povaie (?), 1784 Zdroj: Trenianske mzeum v Trenne, inv. . 3068; obraz je vystaven v stlej expozcii na Trenianskom hrade.

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Reprezentatvne genealgie (profnne)

141

95 Rodokme Pongrcovcov (od 13. storoia). Kolorovan kresba na papieri (52 x 88 cm). Zrune spracovan genealgia liptovskho zemianskeho rodu. Nosnm prvkom je strom. Miesto plodov vypaj kruhovit plochy s menami. Strom i pod nm sediaci husr s vyobrazen plasticky. Rodov vetvy s farebne odlen, o vyvolva predstavu vejra.

Vznik: Liptov (Liptovsk Mikul?), koniec 18. alebo za. 19. stor. (po 1791; dopan v 2. pol. 19. a v 1. pol. 20. stor.) Zdroj: Mzeum Janka Kra Liptovsk Mikul; reprodukcia je vystaven v stlej expozcii.

142

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Reprezentatvne genealgie (profnne)

96 Rodokme, resp. lnia rakskych panovnkov od Alberta I. po cisrov Jozefa II. (1741 1790) a Leopolda II. (1747 1792) (Stambaum des streichischen Kaiserthums). Kolorovan medirytina (32,5 x 24,5 cm), papier. Pod kmeom stromu pololeiaci vojvoda Albert I., v korune portrty cisrovnej Mrie Terzie a jej manela Frantika II. V pozad je takmer topografick zobrazenie krajiny okolo

pvodnho rodovho majetku Habsburgovcov - hradu Habsburg. V spodnej asti vpravo chronologick zoznam rakskych miestodriteov z rodu Babenbergovcov. Vznik: asi Viede, 1794. Zdroj: Galria mesta Bratislavy, sign. C 4349.

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Reprezentatvne genealgie (profnne)

143

97 Pvod grfky Mrie Eleonry Petvaldskej (1725 1800). Dekoratvny heraldick vvod (zo 64 predkov) komponovan do postavy pva, ktor bol erbovm znamenm Petvaldskch. Viae sa k nemu poves, poda ktorej vyakan pvy v ase protitureckch vojen zobudili obrancov hradu, ktorm velil Petvaldsk, a tm ich zachrnili. lenovia rodu sdlili v 18. storo na hrade Buchlove pri Uherskom Hraditi. Mria Eleonra bola dcrou poslednho muskho potomka rodu.

Autor: Aneka Eleonora z Collona Felsu Vznik: Morava, 2. pol 18. stor. Zdroj: Originl vystaven v interiri hradu Buchlov, v tzv. pohostinskej izbe na 1. poschod zpadnej hranolovitej obrannej vee. Vyobrazenie publikoval aj Stibor, J.: Vvod Marie Eleonory Petvaldsk z Petvaldu na hrad Buchlov. In: Zpravodaj, 4, (Klub genealog a heraldik Ostrava 1982, . 15), predn strana oblky.

144

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Reprezentatvne genealgie (profnne)

98 Rodokme Miskiovcov (Stablo plem... Miski). Autor (podpsan): Ed. Miski, len rodu Vznik: Chorvtsko, po 1794 alebo zaiatkom 19. stor. (na rodokmeni uveden rok 1794, kedy bol rod poven do achtickho stavu).

Zdroj: Brajkovi, V.: Wappen-, Wappenbrief- und Genealogiensammlung. Zagreb, Hrvatski povijesni muzej 1995, . 274 (s. 37, 149). Originl je uloen v Chorvtskom historickom mzeu v Zhrebe.

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Reprezentatvne genealgie (profnne)

145

99 Rodokme Kroliovcov (Arbor genealogiae Karolinae...). Olej na pltne (234 x 204,5 cm). Vekoformtov, maovan kpia starieho rodostromu z konca 17. storoia. Jablo nebola vnimonm, ale ani dominantnm prvkom stromovch genealgi. Uhorsk (i tureck?) odev predka (v Jesseho pozcii) i ttonosia poukazuje na pvod rodu i jeho vlasteneck ctenie. Drak okolo vavrnom ovenenho rodovho erbu signalizuje lenstvo niektorho z lenov rodu v Draom rde.

Vznik: 18. storoie (poda predlohy z 1698). Autor: Gabriel Bellawicz Zdroj: Fri sgalrik, csaldi arckpek. Budapest, Magyar Nemzeti Galria 1988, kat. A. 13 (s. 50, prl. 31). Originl uloen v Maarskom krajinskom archve v Budapeti.

146

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Reprezentatvne genealgie (profnne)

100 Rodostrom Bielskch, zhotoven na pergamene. Vznik: zemie dnenho Poska alebo Ukrajiny, 1803 Zdroj: stredn ttny historick archv Ukrajiny v vove (fond 575, opys 1, sprava 201).

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Reprezentatvne genealgie (profnne)

147

101 Rodokme liptovskho zemianskeho rodu Okoliniovcov zOkolinho (dnes miestna as Liptovskho Mikula). Maba, olej na pltne. Dielo obsahujce vetky zkladn prvky, charakteristick pre prce tohto typu: strom sgenealogickmi dajmi, pod nm leiaci achtic (symbolizujci prapredka rodu), rodov erb, vpozad hory azda Nzke alebo Zpadn Tatry.

Vznik: Liptov (Okolin?), 1827. Zdroj: Mzeum vLiptovskom Hrdku Mzeum liptovskej dediny vPribyline. Dielo je vystaven vjednom zobjektov skanzenu (vkatieli).

148

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Reprezentatvne genealgie (profnne)

102 A magyar kirlyok szrmassi fja strom uhorskch panovnkov. Kolorovan tla (57,5 x 44,5 cm). Dielo zobrazuje historick (sasti aj genealogick) postupnos uhorskch panovnkov po Ferdinanda V. (1793 1875; vldol v rokoch 1835 1848). Dominantami s siedmi uhorsk vemoi (Tuhutum, Huba, Tas, Horka, Zord, Szabolcs, rpd) zhovrajci sa pod dubom, v konroch s miniatrami panovnkov, resp. panovnok (s uvedenmi menami a rokmi panovania). Na listoch s uveden men ich maneliek, srodencov, resp. potomkov. Radenie srodencov za sebou (napr. bratov Frantika I.) je nezvyajn a neprispieva k dobrej orientcii v genealgii. Kolorovanie (ervenou, modrou, iernou), ktor bolo uroben dodatone a odliuje jednotliv vetvy, na druhej strane orientcii napomha.

Vznik: medzi 1835 1848 (poas panovania Ferdinanda V.) Zdroj: Archv literatry a umenia Slovenskej nrodnej kninice Martin, Oddelenie fotodokumentov, inv. . 296/1997 (do 1997 vo vlastnctve p. elmry Volkovej v Liptovskom Mikuli, predtm uchovvan v rodine jej manela).

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Reprezentatvne genealgie (profnne)

149

103 Rodokme Berzeviciovcov (Arbor genealogica familiae Berzeviczy...). Kolorovan kresba. Asi kpia starej predlohy. Zachytva lenov rodu od 13. do 19. storoia s motvom prapredka sachtica leiaceho pod stromom. Dielo viac historicko-dokumentrne ako vtvarno-reprezentatvne, spracovan prznane pre dobu svojho vzniku dobu padku achty, spomnania na zal slvu predkov. Objednvate: Bernard Berzevici, len rodu.

Autor: Ferdinand Kacini (Kacziny, uveden) na zklade genealogickch podkladov, ktor spracovali lenovia viacerch generci rodu. Vznik : Brezovica, jl 1845 na zklade predlohy z janura 1816 (poda dajov na materili). Zdroj (originl): ttny archv v Preove, fond Berzeviczy Brezovica, i. . 237.

150

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Reprezentatvne genealgie (profnne)

104 Rodokme Maffeiovcov de Maffei. Taliansky rod, lenovia ktorho sa usadili vo Zvolene a ili tu v niekokch generciach. Rodokme veden od Mattheusa de Maffeis a jeho otca (s asovm dajom o jli 1558) po posledn genercie asi z 1. pol. 19. stor.; zachytva asi 10 generci. Pokoden maba na pltne (77 x 103 cm). Obraz, zvl rodostrom je kompozine dobre zvldnut. Prapredok je zobrazen na spsob Jesseho (s kmeom vyrastajcim z lona) - ako spiaci rytier v brnen, v pozad s vojenskm tborom (stanmi, delami). Texty v kruhovitch poliach rozprvaskm

spsobom popisuj rast rodu, niektor nevyplnen (podobne ako napr. v prpade rozrodu Bosniakovcov zo 60-tych rokov 18. stor.). Symbol rovnoramennho krika signalizuje vymretie vetvy. Obraz obsahuje 2 varianty rodovho erbu. Vznik: (Zvolen?), 1. pol. 19. stor. Zdroj: Lesncke a drevrske mzeum vo Zvolene.

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Reprezentatvne genealgie (profnne)

151

105 Cisrska rodina v popred s panujcim Frantikom Jozefom I. (1830 1916) (Der allerdurchlauchtigste Kaiserstamm Habsburg Lothringen). Litografia (42 x 60,5 cm po oreze; pvodn vekos bola via), papier. Habsburgovci zobrazen s poprednmi predstavitemi politickej moci (aristokracie) v galrii predkov (pravdepodobne fiktvnej). V hornej asti erby habsburskch zem, v strede s rodovm erbom Habsburgovcov. V pozad vavo pvodn rodov sdlo - Habsburg, vpravo Viede. Znme s i starie podobn vyobrazenia habsburskch panovnkov.

Vznik: asi Viede, po 1848 (v tomto roku nastpil Frantiek Jozef I. na trn). Zdroj: Galria mesta Bratislavy, sign. C 6760.

152

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Reprezentatvne genealgie (profnne)

106 Rodokme Zmekalovcov (od Vclava Zmekala, dol. 1548; Arbor Genealogica Inclytae Familiae Zmeskal de Domanovecz et Lesstine). Olej na pltne (94,5 x 121,5 cm bez rmu). Dielo uren na reprezentciu zobrazuje postavu prapredka, erb a realisticky vyobrazen sdlo rodu renesann katie v Letinch. Ovlne ttky s menami ien v korune stromu s farebne odlen. Signovan: hl. par Adolphum Medzihradszky Lestine 1860 Autor: Adolf Medzihradsk (1835 1919), osvetov pracovnk. Pred 1900 bol uiteom v Letinch, Vynom a Dolnom Kubne, potom il na penzii v Letinch. Venoval sa genealgii oravskch a liptovskch zemianskych rodov, zo zuby aj maovaniu. Zanechal rukopis venovan erbom a rodom Oravskej stolice. (Slovensk biografick slovnk 4. Martin 1990, s. 140). Vznik: Letiny, 1860 s neskormi doplnkami (zachyten s vnuci Jba Zmekala, ktor il 1778 1855) Adolf Medzihradsk Zdroj: Oravsk mzeum P. O. Hviezdoslava, Doln Kubn, inv. . H 1020 (do 1968 vo vlastnctve p. Ireny Banckovej z Letn, Medzihradskho prbuznej) Pozn. In, jednoduch rodokme Zmekalovcov (olej na pltne), pravdepodobne tie od A. Medzihradskho, je uloen v Oravskej galrii v Dolnom Kubne pod sign. OG-O-1265.

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Reprezentatvne genealgie (profnne)

153

107 Vvod grfky Anity Plfi-Daunovej, rod. Villaniovej (1845 1907). Probantka bola manelkou Viliama Vincenta Karola Plfi-Dauna (1836 1907), dedinho bratislavskho hlavnho upana (sobili sa 1862). Narodila sa v Milne a zomrela v Montebello, tie v Taliansku. Jej syn Viliam (1867 1916) psobil v sprve bratislavskej a moonskej upy a bol tie poslancom uhorskho parlamentu.

Maba na papieri (59,5 x 45 cm) so sprievodnm rukopisnm textom v talianine. Dielo bolo najskr predkreslen ceruzkou a potom domaovan vodovmi farbami. Ide o typick prklad talianskej prby. Umeleck tl by sa dal nazva eklektickm historizmom. Rohov geometricko-organick ornament bol inpirovan liatinovmi perkami. Vznik: Milno (Taliansko), 1864 (v textovej asti s uveden tieto miesta a dtumy: Milno, 4.3.1864 a Padova, 4.5.1864). Zdroj: Slovensk nrodn archv Bratislava, fond Plfi (Plffy), stredn plfiovsk archv, nesprac.

154

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Reprezentatvne genealgie (profnne)

108 Vvod grfky Ceclie Mrie Filipny Karolny dAffryovej, manelky barna Mrica dOttenfelsGschwindta (*1820), korutnskeho vrchnho sokoliarskeho majstra, c. k. komornka a vyslaneckho radcu v Rme; ich sob sa konal 1859. DAffryovci boli vajiarskm achtickm rodom, od 15. storoia psobili vo Fribourgu. Z rodu pochdzalo niekoko vznamnch vajiarskych a franczskych politikov. Doklad v Eurpe vemi rozrenho typu vvodu.

Vznik: Fribourg/Freiburg (vajiarsko), 1873 Zdroj: Brajkovi, V.: Wappen-, Wappenbrief- und Genealogiensammlung. Zagreb, Hrvatski povijesni muzej 1995, . 265 (s. 148). Originl je uloen v Chorvtskom historickom mzeu v Zhrebe.

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Reprezentatvne genealgie (profnne)

155

109 Rozrod Jankoviovcov z Daruvaru (Genealogia illustris familiae Jankovi, Daruvar). Tlaen kresba na papieri (62,5 x 48 cm). Rodostrom chorvtskej proveniencie so zemianskym a grfskym erbom rodu. Men lenov rodu s umiestnen v heraldickch ttoch so zemianskymi (plovmi) a grfskymi (devlovmi) korunkami.

Vznik: Chorvtsko, 1882. Zdroj: Brajkovi, V.: Wappen-, Wappenbrief- und Genealogiensammlung. Zagreb, Hrvatski povijesni muzej 1995, . 272 (s. 37, 149). Originl je uloen v Chorvtskom historickom mzeu v Zhrebe.

156

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Reprezentatvne genealgie (profnne)

110 Rozrod Kiss-Jankoviovcov (A Kiss-Jankovics alaptvnyi csald szrmazsi tblja. 1883), potomkov grfa Antona Jankovia s prediktom z Daruvaru (1728 1789) a Katarny, rod. Kissovej (+ 1792). Publikovan grafika. A. Jankovi, rodk z Pcsu, bol hlavnm upanom Poegskej stolice, c. k. tajnm radcom a ku koncu ivota predsedom septemvirlnej tabule. V r. 1772 bol poven do grfskeho stavu. Po spojen s Kissovcami z Nemeskru v opronskej stolici niesla jeho rodov vetva oznaenie Kiss-Jankovicsovci.

Polkruhov stromov genealgia rieen formou plonch spojov. Mimo rodiovskho pru zachytva 6 generci rodu (selne ich oznauje) a netradine aj rodiov K. Kissovej (Alexander Kiss, ofia Darciov). Zvltnosou je portrt K. Kissovej na kmeni - toto miesto zvyklo by vyhraden takmer vlune muom - a pomenovania rodovch vetiev (na ttkoch medzi prslunmi generciami). Vznik: 1883 (rok uveden na dokumente). Zdroj: Slovensk nrodn mzeum Turianske mzeum Andreja Kmea, Martin, neg. 16032.

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Reprezentatvne genealgie (profnne)

157

111 Prbuzensk vzah grfa Karola Zaia (1797 1871) a Frantika Jozefa I. (Sanguinis Nexus Comites Zay de Csmr inter et Augustam Domum HabsburgoLotharingicam). Olej na pltne. Genealgia poukazujca na spolon pvod prominentnho uhorskho politika a panovnka. Dominuj tu erby s detailne spracovanmi hodnostnmi korunkami. Z genealogickho hadiska ide o lnie rodiovskch prov, ktor spjaj probantov s ich spolonmi prarodimi. Reprezentatvnejia zo skupiny podobne stvrnench genealgi, ktor vychdzali z rukopisnch podkladov (zobrazench vyie).

Vznik: 1889, resp. skr (spracovan poda starej rukopisnej predlohy; dielo mohlo vznikn v Budapeti, resp. v niektorom zo sdiel Zaiovcov v Uhrovci, Buanoch, prp. inde) Zdroj: Slovensk nrodn mzeum Mzeum Bojnice, inv. . XI-135. Dielo je vystaven v expozcii mzea na Bojnickom zmku.

112 Vvod 5 det grfa Frantika Bellegardeho (1833 1912), c. k. komornka, a grfky Rudolfny Kinskej (1836 1899). Sobili sa v r. 1857 a ich deti sa narodili v rokoch 1858 1873. Rodostrom obdobia secesie, s erbami, zltenm. Tento spsob zobrazovania vvodov bol v 2. pol. 19 stor. najm v rakskych krajinch vemi populrny. Podobn doklady poznme aj z inch oblast Eurpy.

Vznik: asi 90-te roky 19. stor. (urite po 1873). Zdroj: Zemsk archiv v Opav, Velkostatek Velk Heraltice, neinv.

158

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Reprezentatvne genealgie (profnne)

113 Pvod princeznej Mrie Antnie Gabriely Kohriovej (1797 1862), dcry dedinho hontianskeho upana, uhorskho kancelra a krovskho pohrnika Frantika Jozefa Antona Kohriho (1766 1826), manelky generla Ferdinanda Juraja Augusta Koburga (1785 1851), cisrskeho generla, uhorskho podnikatea. Profesionlne, psobivo spracovan vvod odobia secesie. Prba zo 64 predkov. Autor: Ernst August Krahl (1858 1926). Rodk z Dran, jeho strko a od 1891 aj on bol c. k. dvorskm heraldickm maliarom vo Viedni, V rokoch 1884 1918 robil uhorsk achtick diplomy, vytvoril poetn dvorsk, rdov a dmske prby, vznamne ovplyvnil heraldick vtvarn prejav svojej doby. Bol spoluzakladateom rakskeho heraldicko-genealogickho spolku Adler. Zomrel vo Viedni. (sterreichisches biographisches Lexikon 1815 1950. 4. Wien Kln Graz 1969, s. 193) Vznik: Viede 1894 Zdroj: Repro originlu zo ttneho archvu v Banskej Bystrici. Publikovali aj , M., Lichner, K. a kol.: Katie vo Svtom Antone. Bansk Bystrica, tdio Harmony 2000, oblka. Mria Antnia Kohriov

114 Vvod Idy Brczayovej (nar. 30.7.1898), prvho dieaa z 3. manelstva Jliusa Brczaya (1864 ?). Matkou bola Judita Rakovsk (1873 ?). Reprezentatvna prba z 32 predkov. Nosnmi prvkami s strom, texty a erby znzornen v prvej, druhej a iestej genercii.

Autor: Aladr Rkczy. Vznik: 1898, resp. po 1898 Zdroj: archv Lszla Kviho, Viede.

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Reprezentatvne genealgie (profnne)

159

115 Rodokme Kohriovcov (vo vzahu k princezne Mrii Antnii Gabriele Kohriovej, 1797 1862, manelke generla Frantika Jozefa Antona Kohriho). Graficky profesionlne spracovan genealgia. Stromovo-erbov typ s barokovosecesnmi prvkami. Pozoruhodn je symbolika heraldickch ttov: pri muoch s tradin, pri manelkch (vydatch ench) ovlne, pri slobodnch prslunkach rodu pikov.

Autor: Ernst August Krahl (1858 1926), c. k. dvorsk heraldick maliar vo Viedni. Viac pri obr. 113. Vznik: Viede 1894 Zdroj: Repro originlu zo ttneho archvu v Banskej Bystrici. Publikovali aj , M., Lichner, K. a kol.: Katie vo Svtom Antone. Bansk Bystrica, tdio Harmony 2000, s. 59.

160

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Reprezentatvne genealgie (profnne)

116 Rodokme Strhlovcov zo Straubingu v Bavorsku (Stammbaum der Freiherren v. Strhl zu Straubing in Bayern). Profesionlne spracovan grafika. Autor do malej plochy vtesnal mnostvo prvkov vypovedajcich o pvode rodu i vzniku diela: strom-dub (vypovedajci o etnickch vzahoch rodu), vedutu (azda) kolsky rodu, erby, vlastn popis - nzov diela i svoj podpis. Secesn stuhy vypovedaj o dobe vzniku tejto prce.

Autor: Hugo Gerard Strhl (1851 1919), raksky vtvarnk a ilustrtor. Narodil sa vo Welse. Absolvoval Akadmiu vtvarnch umen vo Viedni, kde si v r. 1878 otvoril vlastn Atelier fr Kleinkunst. Ilustroval Heraldischer Atlas (1898, 1899), Japanisches Wappenbuch (1906) a rad alch heraldickch prc. Zomrel v Mdlingu. (W. Killy R. Vierhaus: Deutsche biographische Enzyklopdie 9. Mnchen 1999, s. 591 592) Vznik: asi Viede, do 1899 Zdroj (repro): Strhl, H. G.: Heraldishes Atlas. Stuttgart, Julius Hoffmann Verlag 1899, s. 225.

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Reprezentatvne genealgie (profnne)

161

117 Vvod Aloisa J. N. Strhla (zo 16 predkov). Spojenia pomocou nr s uzlami vypovedaj o prslunosti probanta k duchovnmu stavu. Autor: Hugo Gerard Strhl (1851 1919), raksky vtvarnk a ilustrtor. Viac pri obr. 116. Vznik: asi Viede, do 1899 Zdroj (repro): Strhl, H. G.: Heraldishes Atlas. Stuttgart, Julius Hoffmann Verlag 1899, s. 228.

162

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Reprezentatvne genealgie (profnne)

118 Vvod grfky Margity Telekiovej (1860 1922), manelky uhorskho politika a ttnika Karola Khuen-Hdervryho (1849 1918; 1903, 1910 1912 bol predsedom uhorskej vldy a sasne ministrom vntra).

Autor: Ernst August Krahl (1858 1926), c. k. dvorsk heraldick maliar. Viac pri obr. 113. Vznik: Viede, prelom 19. 20. storoia (Krahl tvoril takto vvody hlavne v rokoch 1884 1918). Zdroj (repro): archv Lszla Kviho, Viede.

119 Vvod Mikula a Tibora Gosztonyiovcov (druh il v rokoch 1867 1946), synov c. k. komornka Jna Gosztonyiho a Izabely Rudnaiovej (s maarskm textom). Zlat tt s korunkou (vavo hore) a vyobrazenie ka s pouit ako symboly vzneenho pvodu a pozcie na cisrskom dvore. Stuhy s maovan typickm krahlovskm tlom.

Autor: Ernst August Krahl (1858 1926), c. k. dvorsk heraldick maliar. Viac pri obr. 113. Vznik: Viede, prelom 19. 20. storoia (medzi 1884 1918). Zdroj (repro): archv Lszla Kviho, Viede.

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Reprezentatvne genealgie (profnne)

163

120 Vvod grfky Eleonry Kaunitzovej (1862 1936), manelky grfa Gejzu Andriho (1856 1938), politika a podnikatea, predposlednho majitea katiea v Betliari (sobili sa 17.5.1882 v Prahe). Dekoratvna, vtvarne vemi dobre zvldnut prba dvornej dmy, lenky Rdu hviezdneho kra. Maba na papieri s privesenmi peaami. Vznik (datovan): Viede, 10. aprl 1901. Zdroj: Slovensk nrodn mzeum Mzeum Betliar. Dielo je vystaven v interiri mzea katiea.

Eleonra Kaunitzov

164

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Reprezentatvne genealgie (profnne)

121 Rodokme Edelsheimovcov a Edelsheim-Gyulaiovcov (Arbor genealo. familiarum Edelsheim et Edelsheim-Gyulai). Maba na pltne. Rodostrom zo zaiatku 20. storoia siahajci po tradinch motvoch (rytiersky prapredok leiaci pod stromom, erby, npisy na stuhch). Zana Jnom Jurajom Seyfertom (1639 1723), rskym grfom z Edelsheimbu, a jeho manelkou. Zachytva 8 generci muov i eny.

as erbov a popisnch pol je ponechan na neskorie doplnenie (podobne ako v rozrode Bosniakovcov z 2. pol. 18. stor., rodokmeni Maffeiovcov z 1. pol. 19. stor.). Vznik: medzi 1906 1912, niektor daje dopsan 1935. Zdroj: Slovensk nrodn mzeum Mzeum Bojnice, inv. . XI-212.

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Reprezentatvne genealgie (profnne)

165

122 Rodokme Semereovcov (od 12. do zaiatku 20. storoia) z publikovanej rodovej monografie. Tlaen grafika s vsdzanm textom (33,5 x 53 cm); tla je 3-farebn (ierna, hned kme a konre, zelen listy a plody). Dielo s historizujcimi prvkami - trojvrie a pruhy ako symboly Uhorska, vpravo dole zstup siedmich legendrnych maarskch nelnkov - Hetumoger (Semereovci odvodzuj svoj pvod od jednho z nich Hubu), prapredok (Huba)
166

zobrazen ako rytier nad porazenm nepriateom. Dielu dominuje vyobrazenie stromu-duba. Autor: J. Martinka (Pinx. Martinka) Vznik: asi Budape, do 1910 Zdroj (repro): Zarndy, G. A.: Huba vre Szemere. Budapest 1910, s. 143 147 (tla: Hornynszky Viktor csszri s kirlyi udvari knyvnyomdja)

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Reprezentatvne genealgie (profnne)

123 Rodokme Medzihradskch. Tempera na kartne (70 x 40 cm). Vtvarne jednoduch, dalo by sa poveda insitn dielo s historizujcimi prvkami, pravdepodobne nesvisiacimi bezprostredne s dejinami rodu (postava kra, uhorsk jazdci, pripomnajci siedmich uhorskch nelnkov z genealgie Semereovcov z r. 1910). Autor: Adolf Medzihradsk (1835 1919), uite, genealg, amatrsky maliar. Viac pri obr. 106.

Vznik: asi Letiny, za. 20. stor., pred 1919 (dielo zachytva vnukov autora, neskr boli dopsan pravnuci) Zdroj: Oravsk mzeum P. O. Hviezdoslava, Doln Kubn, inv. . 1021. Dielo v 50-tych rokoch vlastnil Medzihradskho syn Jn v Dolnom Kubne, potom do r. 1967 jeho dcra Elvra Franekov. Dnes je vystaven na Oravskom hrade.

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Reprezentatvne genealgie (profnne)

167

124 Rodokme Uzovcov, moidlanskej a uzovskoalgovskej vetvy rodu. Maba, olej na pltne (163 x 163 cm). Jedno z najoriginlnejch modernch spracovan genealgie z nho prostredia. Vtvarn prvky prevauj, dielo si vak sasne zachovva aj charakter dokumentu vaka informatvnym textom, ktor s vlepen na maovan podklad. Pozoruhodn je tie stvrnenie jablone (s plodmi, ale bez listov), hlavnej i bonch vetiev rodu (kme a vedajie vhonky). Autor (Festette Liptay A.): Alexander Liptay (1895 asi 1956), profesionlny vtvarnk. Rodk z Preova, tudoval na akadmii vtvarnch umen v Budapeti, podnikol

tudijn cesty do Talianska, Franczska a Anglicka, od 1926 il v Nemecku. Posledn zmienka o om je z roku 1956. (H. Vollmer: Allgemeines Lexikon der bildenden Knstler des XX. Jahrhunderts 3. Leipzig /1967/, s. 244; za spresnenie roku narodenia akujeme p. PhDr. Milanovi Belejovi zo ttneho archvu v Preove) Vznik: Uhorod (Ukrajina), medzi 1910 1926 (miesto uveden na obraze: Ungvr) Zdroj: arisk mzeum v Bardejove. Dielo je deponovan v ttnom archve Preov, poboka v Bardejove; vystaven v bdateni.

168

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Reprezentatvne genealgie (profnne)

125 Rodokme Masarikovcov-Masarykovcov vo vzahu k Tomovi Garriguovi Masarykovi, prvmu prezidentovi eskoslovenskej republiky. Knine vydan a sprievodnou tdiou opatren krahlovsko poat rodostrom. Veden od Jna Masarika (1620 1700) po deti T. G. Masaryka. Lipa poukazuje na slovansk (moravsko-slovensk) pvod Masaryka, veduta na kraj, z ktorho pochdzal, odev predka na prslunos k vzdelaneckm vrstvm. Autor: Josef Pilnek (1883 1952), skromn genealg, tvorca genealogickch monografi (Masarykovcov, Baovcov ai.) a lexiknov (Staromoravt rodov, 1930). Psobil v Brne a vo Viedni, kde od 1933 viedol nm zaloen s. vlastivedn stav a kde aj zomrel. Bol lenom rakskeho genealogicko-heraldickho spolku Adler. (Kulturn adres SR 2. Zost. A. Dolensk. Praha 1936, s. 411; za spresnenie dajov akujeme Dr. Karlovi Mllerovi) Vznik: Brno (R) alebo Viede, 1927 Zdroj: Pilnek, J.: Rodokmen a vvod T. G. Masaryka. Brno (1927). Dielo vylo aj v reprintoch v rokoch 1990 (Klub genealog a heraldik Ostrava) a 1995 (Masarykovo demokratick hnut). Poznmka: V diele je publikovan aj jednoduch stromov vvod Masaryka zostaven ve form staroeskch, u ns oblbench vvod (J. Pilnek).

T. G. Masaryk

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Reprezentatvne genealgie (profnne)

169

126 Rozrod Milana Hodu (1878 - 1944), s. politika a ttnika (Rodostrom rodu Dr. Milana Hodu, ministerskho predsedu Republiky eskoslovenskej). M. Hoda bol predsedom vldy SR v rokoch 1935 1938. Kolorovan grafika (vo forme zvitku). Dielo vzniklo dajne ako dar k 60. narodeninm Dr. M. Hodu (ktor pripadli na 1.2. 1938). Zostavila ho suianska evanjelick cirkev a vtvarne spracoval v tom ase u znmy martinsk grafik. Ide v podstate o ilustrovan genealogick tabuky. Maj najm dokumentrnu hodnotu. Genealgia sa odvja od anonymnho prapredka a historicky doloench prastarch rodiov M. Hodu (Juraja Hodu a Mrie Hrzovej). Zachytva vetvy viacerch rodov (Hoda, Bzlik, Ruman, Lehotsk, Bujnk, Helvigh, Mikovsk, Ursny, Biskup, enel, Izk, Polonec, urkovi, Starika, Rysua, Pfitzner, Doleal, Szebernyi, Kutlk, Pit, Ivanka, tefanovi, Schnfeld, Hudec, Hladk, Kulek, Langsfeld, Dobruck, Kavlek, Hrivnk, Hrianka, Filipa, Krian, trba, Dlbik, Thurzo, Brxa, Kompi, Styk, Fenelon, Tussay, Navara, Okruck, Havelka, Ormis a in) po lenov rodu, ktor ili v dobe vzniku diela.

Kresba v spodnej asti upomna na legendu o pvode rodu. Poda nej predkami Hodovcov boli urniovci z urinej pri Rajci. Jeden z nich v asoch prititureckch vojen padol do zajatia. Za staton vystupovanie si poas tureckho vznenia vyslil prezvku hoda (duchovn), ktor mu ostala i po nvrate do vlasti. (Thurzo, I.: Pvod rodiny Hodovskej. Roncka osveta, 5, 1938, . 1 - 3, s. 7 - 9). Autor: Jaroslav Vodrka (1894 1984), esk vtvarnk psobiaci na Slovensku. Narodil sa a zomrel v Prahe, 1923 39 il a tvoril v Martine, potom v Prahe. Znmy najm ako ilustrtor detskch kniiek. (Slovensk biografick slovnk 6. Martin 1994, s. 301 303) Vznik: 1936 (signovan V 36) Zdroj: Originl je v rodinnom archve p. Zory Frkovej, rod. tetkovej v Martine. Reprodukciu publikovali Eli, M. arluka, V.: Nrodn svetlica. Vber dokumentov k dejinm Matice slovenskej. Martin 1988, farebn prloha medzi s. 144 145. Repro aj v archve Nrodnho biografickho stavu SNK v Martine, prr. . 77/3/86. Dielo vylo (v ierno-bielom preveden) aj tlaou (Rodostrom rodu dr. Milana Hodu. B. m., b. r., Slovensk nrodn kninica, Martin, sign. LSB 317 D1).

Jaroslav Vodrka

170

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Reprezentatvne genealgie (profnne)

127 Rozrod Benkovcov vo vzahu k maliarovi Martinovi Benkovi (Rodostrom rodu Benka rodom v Kiripolci okr. Malacky). Ilustrcia k publikovanej autobiografii. Grafika s kubizujcimi prvkami a symbolmi poukazujcimi na nrodn (lipa) a socilny pvod rodu (remeselncke nstroje; otec Benku bol tesrom), ako aj na vzah autora k hudbe (hudobn nstroje). Autor: Martin Benka (1888 1971), slovensk maliar. Rodk z Kostolia v okrese Malacky, tudoval a zaas psobil v Prahe, od roku 1940 v Bratislave a Martine. Venoval sa aj hudbe a vrobe hudobnch nstrojov. (Slovensk biografick slovnk 1. Martin 1986, s. 216 218) Vznik: asi Martin, 1956 1957. Zdroj: Slovensk nrodn mzeum Etnografick mzeum, Mzeum Martina Benku, Martin. Reprodukcia publikovan v prci Benka, M.: Za umenm. Spomienky a vahy. Bratislava 1958, s. 8.

Martin Benka

128 Rozrod Benkovcov (Rodostrom Benka). Nepouit ilustrcia k autobiografii M. Benku (Za umenm. Bratislava 1958). Autor: Martin Benka (pozri vyie). Vznik: asi Martin, 1956 57. Zdroj: Slovensk nrodn mzeum Etnografick mzeum, Mzeum Martina Benku, Martin, inv. . B 7839.

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Reprezentatvne genealgie (profnne)

171

129 Rozrod liptovskej vetvy Benickch z Benc a Miinej. Plagt formtu A2 vyhotoven technikou sieotlae. Genealgia sa odvja od lnie zanajcej Mikulom a koniacej synmi Duana Emila Benickho (nar. 1953). Graficky ide o originlne a efektn rieenie, ktor vak zastiera vzahy medzi zobrazenmi osobami (s aie sledovaten, miestami a neprehadn). Zatia o vyobrazenie nesie rukopis profesionlneho vtvarnka, text prezrdza laickho genealga. Inicitor: Duan Milan Benick (1921 1993). Rodk z Levoe, neskr psobil ako riadite poboky eskoslovenskch aerolni v Bratislave. Bol portovm organiztorom,

zakladateom medzinrodnho vodnho slalomu v Zamagur, spoluorganiztorom majstrovstiev sveta v lyovan vo Vysokch Tatrch (1970), astnkom viacerch olympid. Neskr emigroval do Kanady, psobil vo Vancouvri. (Gregu, C.: Slovensk rodci svetu. Trnava, Spolok Svtho Vojtecha 1999, s. 192 a informcie p. Bojana Radovanovia z Bratislavy) Vznik: Bratislava, po 1982 (vnuci D. M. Benickho, v diele uveden, sa narodili v rokoch 1980 a 1982). Zdroj: archv Slovenskej genealogicko-heraldickej spolonosti, Martin (dielo daroval B. Radovanovi).

172

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Reprezentatvne genealgie (profnne)

130 Potomstvo (rozrod) manelov Dubovskch. Maba (49 x 45 cm). Dielo bolo vyhotoven pri prleitosti 75. narodenn Jozefa Dubovskho (* 1908), autorovho starho otca. Realisticky, vtipne poat rozrod. Oslvenec s manelkou sedia pod dubom (vystupuje aj ako hovoriaci symbol strom, ktor dal rodu meno). Ich potomkovia s partnermi (celofigurlne postavy) s zobrazen spsobom (obleenie, sprievodn symboly, pzy) poukazujcim na ich pozciu v rodine, povolania a zuby. Autor: Ladislav isrik ml. (* 1953 v Tepliciach, R), grafik, heraldick vtvarnk. ije v Bratislave. Venuje sa hlavne tvorbe erbov. Je spolutvorcom erbov a peat slovenskch obc, spoluautorom ttnych symbolov Slovenskej republiky. (Genealogicko-heraldick hlas 4, 1994, . 1, s. 32 33). Vznik: Bratislava, 1983. Zdroj: originl vo vlastnctve autora. Ladislav isrik ml.

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Reprezentatvne genealgie (profnne)

173

131 Prbuzensk vzahy Jna mosa Komenskho (Rodokmen Jana Amose Komenskho a jeho potomk). Samostatn tla vydan pri prleitosti 400. vroia narodenia Komenskho. Grafick prepis vzahov poda publikcie J. V. Klmu J. A. Komensk, vydanej v Prahe v roku 1947. Prbuzensk tabuka zachytva vemi irok prbuzenstvo. Tvary ttkov zastupujcich muov a eny v sebe ukrvaj symboliku spojenia rozumu a srdca. Nov prvok predstavuje tie pouitie dobovej mapy z dielne samotnho Komenskho (namiesto tradinch vedt).

Autor: nezisten vtvarnk, podklady pripravila PhDr. Jana tursov Vznik: Praha, 1991, resp. skr Zdroj: Rodokmen Jana Amose Komenskho a jeho potomk. Praha, Pedagogick muzeum J. A. Komenskho 1991.

174

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Reprezentatvne genealgie (profnne)

132 Rodokme grfov Abensbergovcov a Traunovcov. Kolorovan kresba tuom na papieri (2 listy formtu 200 x 300 cm), detaily. Dielo zachytva vvoj rodu v rokoch 1114 1653 a 1653 1919. Vznikalo 14 rokov, vlastnmu vtvarnmu stvrneniu predchdzalo tdium genealgie rodu a dobovch heraldickch reli. Erby a popisy autor najskr spracoval jednotlivo, na tvrdom papieri, potom ich prekreslil na priesvitn papier, nsledne preniesol na nov podklad, obahoval tuom a domaovval. Vznik: Viede, 1979 1993 Autor: Lszl Kvi (* 1949). Rodk z Vacova, vytudoval kompozciu a jazzov piano na budapetianskom konzervatriu, do 1974 hudobnk a uite hudby v Budapeti, od 1975 (po pobyte vo vajiarsku a Nemecku) ije vo Viedni, od 1991 psob na viedenskom konzervatriu. Od 1975 len rakskej heraldicko-genealogickej spolonosti Adler. Heraldickej tvorbe sa venuje od detstva, profesionlne viac ako 40 rokov. (Informcie: autor) Zdroj: originl vo vlastnctve autora.

Lszl Kvi

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Reprezentatvne genealgie (profnne)

175

133 Rodostrom rodiny Vaousovej. Maba na skle. Jednoduch a vtipn vpove o jednej rodine, ktorej lenov (v celofigurlnom zobrazen) autorka posadila na jablo (v tomto prpade evokujcej predstavu jednoduchosti, istoty prostredia, z ktorej rodina vyla). ttky s menami s rieen vo forme transparentov. Zobrazenie prarodiov spja v sebe symboliku biblickho pru i ud, ktor sa jednoducho maj radi. Autorka: Zuzana Vaousov (* 1922 v Stakove na Kysuciach), insitn maliarka, sestra herca Jozefa Krnera. Psobila ako redaktorka podnikovch novn. ije a tvor v Povaskej Bystrici. Venuje sa najm mabe na sklo, stvrovaniu motvov z udovho prostredia. (vikruha, J.: Maovan pesniky Zuzany Vaousovej. Trenn, Galria slovenskho naivnho umenia 2002). Vznik: Povask Bystrica, 1997 1998. Zdroj: originl vo vlastnctve autorky Zuzana Vaousov

176

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Reprezentatvne genealgie (profnne)

134 Rodokme Sklenovcov. Kresba ceruzou na papieri (42 x 29,7 cm). Ukka zo sasnej eskej rodostromovej tvorby. V eskej republike sa jej dnes systematicky venuje niekoko autorov. Vina tchto prc vznik na objednvku. Tento rodokme bol spracovan pre podnikatea Ivana Sklena z Moravskho Krumlova (* 1943) ako dar k Vianociam (zadvatekou bola manelka). Pekr v avom dolnom rohu poukazuje na vznam rodovho remesla (v danom roku uplynulo 100 rokov od zaloenia rodinnej pekrskej tradcie; v sasnosti podnik preber u tvrt genercia). Priami predkovia I. Sklena s uveden

v ozdobnch rmikoch zodpovedajcich umeleckm tlom doby, v ktorch ili. Autor: Jan Knbel (* 1979, Ostrava). Venuje sa vonej tvorbe, kresbe a mabe rodostromov od 2002. V spoluprci s Tomom Tylom z Brna ai. vtvarne stvrnil rodokmene viacerch eskch a moravskch rodn. ije v Brne. (Informcie: T. Tyl) Vznik: Brno, 2002. Zdroj: originl vo vlastnctve rodiny Sklenovej, Moravsk Krumlov, R
177

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Reprezentatvne genealgie (profnne)

178

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Reprezentatvne genealgie (profnne)

TLAEN ( SDZAN) GENEALGIE


Prloha G

Krtko po vynjden knhtlae v polovici 16. storoia sa v inkunbulch zaali objavova aj genealgie. Spoiatku ilo o drevoryty, niekedy kombinovan so vsdzanm textom (pozri napr. genealgie v Schedelovej kronike, genealgiu z prce o Babenbergovcoch ai.). Neskr sa objavili medirytiny sprevdzan samostatnmi genealogickmi tabukami. Sdzan tabuky (bez ilustrci) v publikciach postupne previli. Od polovice 18. storoia sme zaznamenali aj genealgie tlaen na vonch listoch. Ich objednvatemi boli achtici ako skromn osoby a v ich rukch plnili tieto diela podobn funkcie ako rukopisn genealgie: slili najm ako radn doklady o pvode. Boli ale reprezentatvnejie, lepie vypovedali o zmonosti rodiny; za tla bolo treba plati, preto si takto prce nemohol dovoli hocikto. Vvoj genealogickch vyobrazen v tlaiach predstavuje samostatn kapitolu. V tejto prci sme sa jej nechceli venova podrobne. Pripojen vyobrazenia teda dokladaj len niektor tendencie vo vvoji sdzanch genealgi. Vybrali sme tie, ktor vznikli v naom historickom prostred, alebo do prenikali. Drevoryty, medirytiny a niektor alie vtvarne spracovan genealgie, ktor vyli ako sas publikci, sme zaradili do ast venovanch prechodnm a reprezentatvnym formm.

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Tlaen (sdzan) genealgie

179

135 Rodokme uhorskch panovnkov od Takoa. Sdzan genealgia s dekoratvnym prvkom - drevorezom (33,5 x 21,5 cm) z dobovej historickej prce. Predstavuje svorkov typ. Dielo obsahuje rad podobnch genealogickch schm. slovanie pln charakter odkazov na charakteristiky a podrobnejie biografick daje o jednotlivch postavch, ktor nasleduj v texte. Vznik: Bazilej (vajiarsko), do 1559 (dielo prvkrt vylo 1550). Tla: Heinrich Petri, tlaiar v Bazileji. Zdroj: Mnster, S.: Cosmographiae uniuersalis Lib. VI. ... Bazilej 1559, s. 871 (Slovensk nrodn kninica Martin, sign. IB 33812)

136 Rodokme Habsburgovcov (Rod Krlw Ceskch a Csaw Rimskch). Tlaen genealgia s dekoratvnym prvkom - drevorezom (31 x 19 cm) z dobovho kalendra. Autor a tlaiar: Daniel Adam z Veleslavna. Psobil v Starom Meste Praskom. Vznik: Praha, do 1590. Zdroj: z Veleslavna, D. A.: Kalend Hystorycky... Praha 1578, nepag. (Slovensk nrodn kninica Martin, sign. IB 31)

180

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Tlaen (sdzan) genealgie

137 Potomstvo eskho a uhorskho kra a nemeckho cisra Ferdinanda I. Habsburskho (1503 1564). (Vivat Austria! Dies ist der grosse Stamm der Kayser Ferdinanden...). Dekoratvnejie spracovan, vo forme samostatnho listu vydan rozrod. Sadza pracoval s psmami rznych typov a vekost, tlaiar s farbou. Pouit s grafick prvky (typografick ozdoby, koruna plniaca sasne funkciu symbolu moci).

Tla: Karol Rosenmller (Carl Rosenmller), tlaiar v Prahe. Rodinn dielu, jednu z najlepch praskch tlaiarn doby, viedol od 1680. Jeho pokraovateom od za. 18. stor. bol syn Karol Frantiek (1678 1727). Vydval esk i nemeck noviny, kalendre, slovnky i nun spisy, o.i. Prask potovsk noviny, prv esk periodick noviny; od 1719, vychdzali do 1772 (Jireek, J.: Rukov k dejinm literatury esk 1. Praha 1875, s. 198). Vznik: Praha 1706 Zdroj: Alle jetzt in Europa herrschende christliche betroehnte Hauser ... seit Anno 1527.... Praha 1706, samostatn list (Slovensk nrodn kninica Martin, sign. IB 67953, prv. 2).

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Tlaen (sdzan) genealgie

181

138 Rodokme Plfiovcov (a Tabula genealogica comitum Plffy ab Erdd) z prvho a rodokme Forgovcov (b Genealogia vetustissimae gentis comitum Forgch de Ghymes) zo tvrtho zvzku znmych Notci Mateja Bela, vlastivednej prce. Podobn genealgie Bel zaradil aj do alch zvzkov Notci. Spracovan boli na zklade rukopisnch podkladov, ktor on alebo jeho spolupracovnci zskali od lenov prslunch rodov. Nemali jednotn spracovanie. Autor diela: Matej Bel (1684 1749), polyhistor. Rodk z Oovej, ev. kaz a uite v Bratislave, patril k najvznamnejm postavm uhorskho vedeckho ivota v 18. storo. Notcie boli jeho hlavnm, ivotnm dielom. Z plnovanch 6 7 zvzkov poas jeho ivota vyli len tyri (vo Viedni 1735 1742). alie zostali v rukopise. (Slovensk biografick slovnk 1. Martin 1986, s. 184 185) Tla: Johann Peter van Ghellen (1673 1754), viedensk knhtlaiar a vydavate. Pochdzal z knhtlaiarskho rodu z Vestflska, ktorho lenovia psobili zaas v Antverpch. R. 1721 prevzal rodinn firmu, ktor 1672 vo Viedni zaloil jeho otec (zaas bola oficilnou tlaiarou talianskych a viedenskch univerzitnch prc). Bol o. i. vydavateom periodk Wiener Diarium a Mercurius. Firma psobila do 1858. (Allgemeine deutsche Biographie 9. Berlin 1968, s. 142) Vznik: Bratislava Viede, do 1735 a do 1742. Zdroj: Bel, M.: Notitia Hungariae novae historico-geographica 1. Viede 1735, medzi s. 64 65 a 4. Viede 1742, medzi s. 382 383 (Slovensk nrodn kninica v Martine, sign. SA 41/1, SA 41/4)

Matej Bel

182

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Tlaen (sdzan) genealgie

139 Rodokme Martinkoviovcov (Tabella genealogica nobilis familiae Martinkovics). Vtvarnejie poat genealgia vytlaen na samostatnom liste. Martinkoviovci boli pravdepodobne chorvtskym rodom. Asi od 16. storoia psobili na Zhor (Sekule, Borsk Svt Jur, Gajary). V Bratislavskej stolici ili aj v 2. polovici 18. storoia. Genealgia vychdza od predka (Juraja Martinkovia), ktor 1640 zskal pre rod armles. (Informcia: R. Raga.)

Vznik: asi Bratislava alebo Viede, medzi 1756 1780. Zdroj: ttny archv Bratislava, fond upa Bratislavsk I., Nobilitaria, Martinkovics.

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Tlaen (sdzan) genealgie

183

140 Vvod grfa Jna Frantika Kolovrata-Krakovskho a jeho synov zo 16 predkov (Sexdecim Majores Illustrissimi Joannis Francisci Krakowsky de Kolovrat, D. in Chlum). Vyobrazenie z prce Bohuslava Balbna z roku 1687, zameranej na genealgiu eskch rodov, dopracovanej Jnom Diesbachom, profesorom cirkevnch dejn na Karlovej univerzite v Prahe. Dielo obsahuje desiatky podobne spracovanch vvodov a rozrodov. Autor pvodnej predlohy: Bohuslav Balbn (1621 1688), jezuita, esk vlasteneck historik a genealg. Pochdzal z metiansko-zemianskej rodiny z Hradca Krlov. Spracoval genealgie mnohch v echch psobiacich rodov. Tla: tlaiare Spolonosti Jeiovej; faktor Jn Adam Hagen. Vznik: Praha, do 1770. Zdroj: Diesbach, J.: Bohuslai Balbini ... tabularium bohemo-genealogicum. Praha 1770, nepag. listy 8 9. (Slovensk nrodn kninica, Martin) Bohuslav Balbn

184

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Tlaen (sdzan) genealgie

141 Rodokme kyovcov. Horizontlne, zava do prava rozvrhnut genealgia na vonom liste. Patr do skupiny svorkovch genealgi. Zaujmav je slovanie generci v spodnej asti. Zachytva ich ptns od tefana (dol. 1396) po genercie ijce v 19. storo.

Vznik: za. 19. stor. (po 1809) Zdroj: ttny archv v Levoi, Cs H, i. . 93, kr. 11.

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Tlaen (sdzan) genealgie

185

142 Vvod Mrie Terzie, grfky z Vrbna (1789 1823). (Carte gnalogique de mademoiselle Marie-Threse de Wurben et Freudenthal. Aspirante). Genealgia tlaen na samostatnom liste. Prklad zo skupiny tabukovch genealgi. Vznik: Bergen (Mons), jun, flmske Belgicko, pred 1823.

Tla: M. J. Wilmet, tlaiar v Bergene (na tlai uveden A Mons, chez M. J. Wilmet, Imprim. de S. M. sur la grand Place). Zdroj: Zemsk archiv v Opav, fond Velkostatek Len, inv. . 31.

186

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Tlaen (sdzan) genealgie

143 Rodokme grfov z Reischachu (Stammtafel der Freiherren von Reischach) zo znmeho rakskeho biografickho lexiknu z 2. polovice 19. storoia, detail. Kontrukne jednoduch, vertiklne komponovan svorkov genealgia. Publikujeme ju ako prklad genealgie z vedeckej prce 19. storoia. Podobn prlohy boli zaraden aj do alch zvzkov tohto diela, vydvanch v rokoch 1856 1891.

Sadzba a tla: c. k. dvorsk a ttna tlaiare vo Viedni (Druck und Verlag der k. k. Hof- und Staatsdruckerei Wien) Zdroj: von Wurzbach, C.: Biographisches Lexikon des Kaiserthums Oesterreich 25. Wien 1873, tab. medzi stranami 240 241.

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Tlaen (sdzan) genealgie

187

144 Rodokme oravskho rodu krabkovcov. Rune sdzan genealogick tabuka zo znmeho maarskho genealogickho lexiknu Ivna Nagya (vyiel v 13. zvzkoch v rokoch 1857 1868). Podobnch tabuliek Nagyova prca obsahovala stovky. Faktograficky i kompozine neboli tak prepracovan, ako tabuky v sasti sbene vychdzajcom rakskom Wurzbachovom lexikne. Sadzba a tla: Gusztav Emich, Pe. Vznik: do 1863. Zdroj: Nagy, I.: Magyarorszg csaldai czmerekkel s nemzkrendi tblkkal 10. Pest, Mr Rth 1863, s. 251.

Ivn Nagy

188

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Tlaen (sdzan) genealgie

145 Habsburgovci v 18. 19. storo. Modern ilustrovan rozrod. Ukka rieenia genealgie panovnckej dynastie z diela venovanho genealgii a heraldike eurpskych panovnckych rodov. Ide o kombinciu rune spracovanch, erbami ilustrovanch schm s vsdzanm textom. Podobn rieenia sa objavuj aj v alch Loudovch prcach, vydanch v 90-tych rokoch 20. storoia v eskej republike. Autor: Ji Louda (* 1920), esk genealg a heraldick vtvarnk. V rokoch 1952 76 psobil v ttnej vedeckej kninici v Olomouci. Publikoval a ilustroval rad genealogickch a heraldickch prc, z ktorch najznmejie s prve Lines of Succession (v spoluautorstve s M. Maclaganom; obsahuj 150 genealogickch tabuliek). Zasiahol do tvorby eskoslovenskej a eskej ttnej symboliky, eskch mestskch, obecnch a cirkevnch erbov. ije v Olomouci. (Kaleta, P.: K osmdestinm heraldika Jiho Loudy. In: Genealogick a heraldick informace 1999. Brno 2000, s. 3 8) Vznik: Olomouc, do 1981 Zdroj: Louda, J. Maclagan, M.: Lines of Succession. Heraldry of the royal families of Europe. London 1981, tab. 81 (alie vydania v rokoch 1984, 1991 an.).

Ji Louda

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Tlaen (sdzan) genealgie

189

190

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Tlaen (sdzan) genealgie

PRIESTOROV A MULTIMEDILNE PREZENTCIE


Prloha H

V poslednch rokoch sa objavili aj trojrozmern a multimedilne prezentcie genealgi. Prv ideovo a formlne nadvzuj na priestorov rieenia Jesseho stromu zo 16. a 17. storoia (hoci vznikli nezvisle na nich), druh s vtvarne bohatmi pendantmi genealgi, vznikajcich pomocou dnes rozrench genealogickch softvrov.

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Priestorov a multimedilne prezentcie

191

146 Rodostrom Hekovcov. Objekt reprezentujci genealogick vzahy troch generci v Hekovskej rodine. V centre koruny stromu sa nachdza Blahoslav Heko (1915 2002), znmy slovensk prekladate, brat Frantika Heku, manelka Mria (1921) a okolo nich s zastpen jeho deti s rodinami. Vzahy medzi jednotlivcami udvaj prstence na spojoch medzi jednotlivmi drevenmi kockami - eny s definovan poda zrezu v hranole. Objekt m sli predovetkm na prezentciu vsledkov genealo- gickho vskumu v priestore a taktie na dokrlenie interiru. Koruna me by vystaven zavesenm, alebo prezentovan na stojane. Autor: Marcel Heko (1983), tudent priemyselnho dizajnu na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave (http://www.hecko.net) Vznik: Bratislava, 2002 (ako semestrlna prca na katedre dizajnu Slovenskej technickej univerzity) Zdroj: archv autora Marcel Heko

192

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Priestorov a multimedilne prezentcie

147 Multimedilna prezentcia rodinnch vzahov autorky. Ukky z experimentlnej tdie s interaktvnym rodostromom. Prezentcia obsahuje rodinn historick dokumenty, ako aj fotografie predkov a mesta Bratislavy. Vznik: Bratislava, 2001 (ako as diplomovej prce na katedre grafickho dizajnu Vysokej koly vtvarnho umenia) Autor: Zuzana Oros, rod. Agrdyov (1977). Profil publikovan v zvere tejto publikcie. Zdroj: archv autorky (Senec)

Zuzana Oros

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Priestorov a multimedilne prezentcie

193

194

Rodov postupnosti a ich grafick vvoj Priestorov a multimedilne prezentcie

POPIS VYOBRAZEN NEZARADENCH DO OBRAZOVEJ PRLOHY


(Strana 6) Alegorick rodostrom. Ilustratvna medirytina zo zveru notcie Tekovskej stolice, vlastivednej prce Mateja Bela (viac pri obr. 138). Motv sme si vysvetlili ako hold rodu predkom a tie tm, ktor pripravuj skvel budcnos svojim potomkom. Takto odkaz vyobrazenia umocuj symboly (asi Minerva, rmska bohya mdrosti, siahajca po jablku s menom Eugenius s vznamom urodzen, blahorod z grckeho eugenios dobre uroden, naroden) a citty rmskych autorov: Progenies non inficianda parenti Potomstvo nem pokvrni predka (Ovidius), Virtute decet non sanguine niti Uachtilosti nesved skvie sa krvou (Claudius), Sic mundo natura favens Takto svetu i prroda (Claudius). Autor: neidentifikovan; d sa predpoklada, e vznik medirytiny inicioval samotn Bel Vznik: asi Bratislava, do 1742 Zdroj: Bel, M.: Notitia Hungariae novae historico-geographica 4. Viede 1742, s. 290 (Slovensk nrodn kninica v Martine, sign. SA 41/4). (Strana 29) Rodokme Hurbanovcov. Nrt z pozostalosti znmeho slovenskho nrodovca. Vytvoril ho pre potreby vlastnej rodiny. Autor: Jozef Miloslav Hurban (1817 1888), politik, jeden z hlavnch predstaviteov slovenskho nrodnho hnutia v 19. storo, litert. Rodk z Beckova, od 1843 evanjelick farr v Hlbokom. (Slovensk biografick slovnk 2. Martin 1987, s. 435 437) Vznik: asi Hlbok, 80-te roky 19. storoia Zdroj: originl v Archve literatry a umenia Slovenskej nrodnej kninice v Martine, sign. M 23 R 1, publikovan tie v Genealogicko-heraldickom hlase, 1, 1991, . 2, s. 44.

Popis vyobrazen nezaradench do obrazovej prlohy

195

196

Popis vyobrazen nezaradench do obrazovej prlohy

LITERATRA
a) Zkladn vber k vodnej tdii
1. BAKOS, Ferenc: Idegen szavak s kifejezsek sztra. Budapest, Akadmiai Kiad 1984 (7. vyd.) 2. BEDNRIK, Rudolf: udov nhrobnky na Slovensku. Martin, Matica slovensk 1949 3. Biblia. Psmo Svt Starej aNovej zmluvy. Liptovsk Mikul, Tranoscius 2000 4. Bhagavadgta neboli Zpv Vzneenho. Peloil Rudolf Janek. Praha, Lyra Pragensis 1989, s. 167 168 5. BOTKOV, Marta VECOV, Soa JAKUBKOV, Kornlia: Tradcie slovenskej rodiny. Bratislava, Veda Medzinrodn stredisko pre tdium rodiny1997 6. BRAJKOVI, Vlasta: Grbovi, grbovnice irodoslovlja (tie Wappen-, Wappenbrief- und Genealogiensammlung). Zagreb, Hrvatski povijesni muzej 1995 7. CZEIZEL, Endre: Csaldfa. Honnan jvnk, mik vagyunk, hov megynk? Budapest, Kossuth 1992 8. Etnografick atlas Slovenska. Bratislava, Veda 1990, s. 68 69 (as Prbuzenstvo aprbuzensk terminolgia) 9. Fri sgalrik, csaldi arckpek. Szerk. Enik Buzsi. Budapest, Magyar Nemzeti Galria 1988 10. le GOFF, Jacques: Kultura stedovk Evropy. Praha, Odeon 1991 11. HEY, David: The Oxford guide to family history. Oxford New York, Oxford University Press 1993 12. HLAVEK, Ivan KAPAR, Jaroslav NOV, Rostislav: Vademecum pomocnch vd historickch. Praha, Svoboda 1988 (3. vyd.) 13. CHALUPECK, Ivan: Genealgia. In: Pomocn vedy historick sasn stav aperspektvy. Zost. Ladislav Vrte. Doln Kubn, ttny okresn archv 1986, s. 84 89 14. KLLAY, Istvn: Genealgia. In: A trtnelem segdtudomnyai. Szerk. Istvn Kllay. Budapest 1986, s. 102 123 15. KLAPISCH-ZUBER, Christiane: Lombre des ancetres. Essai sur limaginaire mdival de la parent. Paris, Fayard 2000 16. KREJKOV, Jarmila KREJK, Tom: Zklady heraldiky, genealogie asfragistiky. Praha, Sttn pedagogick nakladatelstv 1987 17. KREN, Thomas: Renaissance Painting in Manuscripts. Treasures from the British Library. New York London 1983, s. 69 78 (Genealogy of the Infante Dom Fernando of Portugal)

Literatra 197

18. KRUPA, Vojtech: Havajsk mty. Bratislava, Tatran 1981, s. 16 17 19. LYNSKEY, Marie: Family trees. Amanual for their design, layout and display. Chichester, Phillimore 1996 20. MELICHAR, Rudolf akol.: Sbornk kzkladm genealogie. Praha, Klub pro eskou heraldiku agenealogii Zvodn klub ROH Tesla Stranice 1988 21. MCSKA, Vincent: Kronika anonymnho notra kra Bela. Gesta Hungarorum. Budmerice, Rak 2000 22. NOVK, Jozef: Rodov erby na Slovensku 1. Kubnyiho zbierka peat. Martin, Osveta 1980 23. PL, Jzsef JVRI, Edit: Szimblumtr. Budapest, Balassi Kiad 1977. 24. PANDULA, Attila: Genealgia. In: Atrtnelem segdtudomnyai. Szerk. Ivn Bertnyi. Budapest, Pannonica 1998, s. 11 28 25. POHANKA, Henry: Sm proti toku asu aneb sgenealogi kvlastnm koenm. Litvnov, Dialog 2002 26. Rmajna. Podle Vlmikho sanskrtskho textu pevyprvl Duan Zbavitel. Praha, Argo 2000 27. ROYT, Jan EDINOV, Hana: Slovnk symbol: kosmos, proda a lovk v kesansk ikonografii. Praha, Mlad fronta 1998 28. SCHADT, Hermann: Die Darstellungen der Arbores Consanguinitatis und der Arbores Affinitatis. Bildschemata in juristischen Handschriften. Tbingen, Verlag Ernst Wasmuth 1982 29. Slovnk antick kultury. Praha, Svoboda 1974 30. IMI, Milan: Genealogick vskum na Slovensku. In: Biografick tdie 20, Martin 1993, s. 77 82 31. UNKOV, Danuta: Historick portrt na Slovensku. Martin, Osveta - Bratislava, Slovensk nrodn mzeum 1980 33. VRTE, Ladislav: Osem storo slovenskej heraldiky. Martin, Matica slovensk 1999 (2. vyd. 2003)

b) Literatru v obrazovej prlohe uvdzame pri jednotlivch vyobrazeniach. Pri urovan pvodu rodn arodov sme vychdzali zdostupnch genealogickch lexiknov a informci archivrov.

198 Literatra

INFORMTORI A SPOLUPRACOVNCI
V nasledujcom zozname uvdzame men kolegov a priateov, ktor nm poskytli pomoc pri zskavan, dohadvan a technickom spracovan potrebnch informci. Vetkm za tto pomoc akujeme.

Zlatica Adamiakov, Slovensk nrodn galria, Bratislava Ing. Zdenko G. Alexy, Bratislava Mgr. Katarna Babiov, Trenianske mzeum, Trenn Rigmor Batsvik, Bodleian Library, Oxford (UK) Mgr. Kristna Becaniov, Novohradsk mzeum, Luenec PhDr. Blaej Belk, Martin PhDr. Milan Belej, CSc., ttny archv v Preove Dr. Michael Bernd, Staatsbibliothek, Berln (DE) akad. mal. Ivan Bl, Martin Mgr. Iveta Blaekov, Mzeum Janka Kra, Liptovsk Mikul Tricia Buckingham, Bodleian Library, Oxford (UK) PhDr. Anna Buzinkayov, Archv hl. mesta SR Bratislavy Prof. Dr. Slavko Cvetni, Hrvatska akademija znanosti i umjetnosti, Zhreb (HR) Mgr. Michal ajka, Oravsk mzeum, Doln Kubn Mgr. Martin i, Galria mesta Bratislavy Ladislav isrik, Bratislava akad. mal. Emlia isrikov, Bratislava Mgr. arlota Drahoov, ttny archv v Nitre Dr. Piotr Dymmel, Lublin (PL) PhDr. Karol Dzuriak, Liptovsk mzeum, Ruomberok Peter urk, Martin Mgr. Zdenko urika, Slovensk nrodn kninica, Martin Ing. Ludovt Emanuel, Pedagogick mzeum J. A. Komenskho, Praha (CZ) PhDr. Frederik Federmayer, Filozofick fakulta UK, Bratislava Nelda Ferace, Villa I Tatti, The Harvard University Center for Italian Renaissance Studies, Florencia (IT) Mgr. Iveta Florekov, Oravsk mzeum, Doln Kubn PhDr. Eva Frimmov, Historick stav SAV, Bratislava Prof. Dr. Gza Galavics, Magyar Tudomnyos Akadmia, Budape (HU) Daniela Gondoov, Slovensk nrodn kninica, Martin

PhDr. Alexandra Homolov, Slovensk nrodn galria, Bratislava Elizabeth Gano Sorenssen, The Schoyen Collection, Oslo (NO) PhDr. Igor Graus, ttny archv v Banskej Bystrici, poboka Bansk Bystrica Dr. Andrij Greylo, Archeografick stav Ukrajinskej akadmie vied, vov (UA) Mgr. Mariana Hatalov, Slovensk nrodn kninica, Martin Dr. Sabine Heym, Bayerische Verwaltung der staatlichen Schlsser, Grten und Seen, Mnchov (DE) Ingrid Hriovcov, Mzeum vo Svtom Antone Mag. Wolfgang Huber, Stiftsmuseum, Klosterneuburg (AT) Mgr. Katarna Chmelinov, Slovensk nrodn galria, Bratislava Mgr. Katarna Ileninov, Oravsk mzeum, Doln Kubn PhDr. ubomr Jankovi, CSc., Slovensk nrodn kninica, Martin PhDr. Darina Janovsk, Slovensk nrodn kninica, Martin Mgr. Terzia Kaayov, Martin Sylvia Kerekeov, SNM Mzeum Betliar Teresia Kerny, Magyar Tudomnyos Akadmia, Budape (HU) Mgr. Daniel Kianika, NBS Mzeum minc a medail, Kremnica PhDr. Mria Kovov, Doln Kubn Lszl Kvi, Viede (AT) PhDr. Nadda Kub, hrad Karltejn (CZ) PhDr. Jana Kurucrov, ttny archv v Byti Jana Lamoov, Slovensk nrodn kninica, Martin PhDr. Eva Lzrov, SNM - Mzeum Betliar Gerda Lobe-Rder, Hochschul- und Landesbibliothek, Fulda (DE) Ji Louda, Olomouc (CZ) PhDr. Jn Lukaka, CSc., Historick stav SAV, Bratislava PhDr. Eva Luptkov, Oravsk galria, Doln Kubn Marie Lynskey, Fetcham, Surrey (UK)

Informtori a spolupracovnci

199

Joe Maldonado, British Library, Londn (UK) Mgr. Katarna Malekov, SNM Mzeum Bojnice Mgr. Adriana Matejkov, Slovensk bansk mzeum, Bansk tiavnica Mgr. Pavol Mu, Slovensk nrodn kninica, Martin PhDr. Marta Melnkov, Slovensk nrodn archv, Bratislava PhDr. Klra Meszrosov, Univerzitn kninica, Bratislava Peter Michalcius, Buchlovice (CZ) PhDr. Karel Mller, Zemsk archv, Opava (CZ) Jana Mukov, Oravsk mzeum, Doln Kubn Mgr. Peter Novosedlk, Vlastivedn mzeum, Hlohovec Zora Ondrejekov, Slovensk nrodn galria, Bratislava PhDr. Frantiek Oslansk, Historick stav SAV, Bratislava PhDr. Milena Ostrolcka, ttny archv v Koiciach Ji Oanec, Olomouc (CZ) PhDr. Attila Pandula, Magyar genealgiai s heraldikai trsasg, Budape (HU) ubica Papcov, SNM Mzeum Bojnice Denis Pongrcz, Bratislava Eve Prajzlerov, Nrodn galria, Praha (CZ) PhDr. Vladimr Rbik, Trnavsk univerzita, Trnava Bojan Radovanovi, Bratislava PhDr. Radoslav Raga, stav pamti nroda, Bratislava

Mgr. Peter Sabov, Slovensk nrodn kninica, Martin PhDr. Helena Saktorov, Slovensk nrodn kninica, Martin Karl Schauer, OSB, benediktnsky superiort, Mariazell (AT) Erika Skalianov, Slovensk nrodn kninica, Martin Mgr. Vlastimil Sochor, Nrodn pamiatkov stav, Brno (CZ) PhDr. Milan imi, Trenn Mgr. Mria orecov, Lesncke a drevrske mzeum, Zvolen Mgr. Monika urdov, Mestsk mzeum, Bratislava Dr. Branislav Todi, Belehrad (YU) Erika Thmmel, Graz (AT) Mgr. Tom Tyl, Brno (CZ) Zuzana Vaousov, Povask Bystrica Mgr. Peter Vga, Archv hl. mesta SR Bratislavy Tor Weidling, b. a., Nrodn archv Nrska, Oslo (NO) Robin Harcourt Williams, kninica Markza zo Salisbury, Hatfield, Herfordshire (UK) Mgr. Petra Zelenkov, Nrodn galria, Praha (CZ) Lvia Zvedelov, Slovensk nrodn kninica, Martin PhDr. Jn ilk, CSc., ttny archv v Banskej Bystrici PhDr. Frantiek ifk, ttny archv v Levoi a al

200

Informtori a spolupracovnci

MENN REGISTER
Abensbergovci 175 Adam 14, 59, 65, 109, 112, 124 Agrdyov, Zuzana 193 Albrecht Habsbursk 113 Albert I. 143 Alexander Jagelonsk 113 Alexander Vek 8 Alfonz XIII. 16 Albeta Habsbursk 113 Albeta I. 109, 121 Andrssy 94 Andri, Gejza 94, 164 Andriovci 94 Andreas, J. 53 Anjouovci 189 Anna Mria Falck 117 Anonymus 11 Arnulf 102 Arpdovci 118, 180 Assner, Leopold 41 Augustus 8 lmo 11 rpd 149 Babenbergovci 29, 31, 110, 143, 179 Balaa, Imrich 136 Balaovci 136 Balbn, Bohuslav 184 Ballaky 28, 87 Barkciovci 136 Bartodejsk 136 Brczay, Jlius 159 Brczayov, Ida 159 Basse, Nikolaus 65 Baovci 169 Bzlik 170 Bel, Matej 6, 19, 41, 182, 195 Bellawicz, Gabriel 146 Bellegarde, Frantiek 158 Belo III. 11 Benickovci z Benc a Miinej 33, 172 Benick, Duan Emil 172 Benick, Duan Milan 172 Benick, Mikul 172 Beniczky de Benice et Micsinye 172 Bening, Simon 115 Benka, Martin 24, 29, 30, 171 Benkovci 171 Berniovci 136 Berzevici 84, 94, 150 Berzevici, Bernard 150 Berzeviczy 150 Bielskovci 147 Biskup 170 Blagajski 130 Boccaccio, Giovanni 22, 39 Boccatio, J. 39 Bonifcius VIII. 51 Bosniak, Bartolomej 136 Bosniak, Tom 136 Bosniakov, Judita 136 Bosniakovci 151, 165 Bourbonovci 123 Brant, Sebastin 51 Bruck 91 Bruck, Leopold 91 Brxa 170 Budha 20 Bujnk 170 Burgkmair, Hans st. 114 Buron, Radulphus 120 Byron, Lord George 120 Byronovci 109, 120 Cellarius, Christophorus 41 Cellarius, Kritof 41 Ceolfrid 38 Cernitius, Johann 119 Cervantes 5 Claudius 195 Clausson, Peder 80 Collona Felsu, Aneka Eleonora z 144 Coomaraswamy, R. 57 Cramer 70 Csaplovics, Alexius 91 ky, tefan 185 kyovci 28, 92, 94, 185 aplovi 91 aplovi, Alexej 91 aplovi, Vavrinec 91 aplovi Skuba, Ladislav 91 aploviovci 23, 91 ech, Zdirad J. K. 98 ertvertynsk 122 isrik, Ladislav ml. 173 dAffryov, Ceclia Mria Filipna 154 dAffryovci 155 dOttenfels-Gschwindt, Mric 155 Daniel 58 Darell z Calchillu, Robert 121 Darellovci 109, 121 Darciov, ofia 157 Darre, Jon 138 Dvid 21, 58, 59 Deansk, tefan 107 Deo, Johannes de 49 Diesbach, Jn 184 Dininckhof, Barnard 40 Dinninghof, Barnard 40 Dlbik 170 Dobruck 170 Doleal 170 Domanck, Anton ml. 137 Drakovi, Jn 73 Drugeth de Homonna 89 Drugetovci 89 Dubovskovci 25, 27, 33, 173 Dubovsk, Jozef 173 Drer, Albrecht 29, 112, 114, 115

Registre 201

urniovci z urinej 170 urkovi 170 Edelsheim 165 Edelsheim-Gyulai 165 Edelsheim-Gyulaiovci 165 Edelsheimovci 165 Eduard I. 105 Eduard II. 105 Eduard IV. 108 Egbert 105 Ekkehard z Aury 102 Emich, Gusztav 188 Engel, H. 93 Erddyovci 27, 133 Erddy, Juraj 133 Esterhzi, Pavol 18, 19, 27, 30, 31, 124, 126, 128, 129, 133 Esterhzi, Pavol Anton 133 Esterhziov, Terzia 133 Esterhziov, Urula 27, 128 Esterhziovci 14, 22, 24, 26, 27, 28, 30, 124, 125, 136 Esterhazy de Galantha, Teresia 133 Ethelbert 105 Eva 59, 65 Ezechiel 58 Fenelon 170 Ferdinand, arcivojvoda 131 Ferdinand Portugalsk 115 Ferdinand I. Habsbursk 181 Ferdinand III. 118 Ferdinand V. 95, 149 Fidler, Matej Ignc 133 Fidler, Matthias Ignatius 133 Filip I. 131 Filipa 170 Forgovci 182 Forgch de Ghymes 182 Franekov, Elvra 167 Frantiek I. 149 Frantiek II. 143 Frantiek Ferdinand 16 Frantiek Jozef I. 152, 158

Fridrich Viliam, sasko-weimarsk vojvoda 117 Fridrich I., brandebursk grf 119 Fridrich I. Barbarossa 104 Frkov, Zora 170 Froben, Johannes 51 Fziovci 75 Grleanu, Jn C. 93 Gatterer, Johann Christoph 7 Ghellen, Johann Peter van 182 Gielemans, Johannes 61 Giunta, Luca Antonio da 64 Goluchowski 71 Gosztonyi, Jn 163 Gosztonyi, Mikul 163 Gosztonyi, Tibor 163 Gosztonyiovci 30 Gis, Damiao de 115 Grgei 84 Gratian 47 Gregor II. 38 Gregor IX. 49 Greischer, Matej 129 Gudenus, Mric 72 Gudenusovci 72 Habakuk 58 Habsburgovci 12, 29, 31, 85, 114, 118, 131, 143, 152, 158, 180, 189 Haeckel, Ernst H. 43 Hagen, Jn Adam 184 Haller, Johann 113 Hallerovci 136 Havelka 170 Heko, Blahoslav 192 Heko, Frantiek 192 Heko, Marcel 192 Hekov, Mria 192 Hekovci 192 Heinecius, Johann Michael 127 Heinecke, Johann Michael 127 Helvigh 170 Henrich Burgundsk 115

Henrich II. Svt 102, 112 Henrich III. 102, 105, 108 Henrich IV. 105, 108 Henrich V. 102, 108 Henrich VI. 108 Henrich VIII. 109 Hergott, Marquard 132 Hermundt, Jacob 126, 129 Hesiodos 39 Hesiodot 39 Hetumoger 11, 27, 149, 166, 167 Hladk 170 Hoda 170 Hoda, Juraj 170 Hoda, Milan 170 Hoffmann, Jacob 126, 129 Hoffmannovci 84 Hochfeder, Gapar 113 Hollanda, Antnio da 115 Horka 149 Hrebeljanovi, Lazar 107 Hrianka 170 Hrivnk 170 Hrzov, Mria 170 Huba 149, 166 Hudec 170 Hurban, Jozef Miloslav 195 Chorinsk z Ledskej, Frantiek Karol 81 Ilehziovci 136 Imrich, uhorsk krovi 112 Isaj > Jesse Ivanka 170 Izai 58 Izk 170 Jagelovci 113 Jakovlev, Ivan 135 Jankovi 156 Jankovi, Anton 157 Jankoviovci z Daruvaru 23, 156 Jn III. 115 Jesse 20, 22, 57, 58, 59, 63, 64, 66, 67, 140, 151

202

Registre

Jei Kristus 20, 21, 57, 58, 65, 103 Johannes de Deo 49 Johannes de Utino 60 Jozef I. 132 Jozef II. 143 Juraj Viliam, brandebursk grf 119 Kacini, Ferdinand 150 Kacziny, Ferdinand 150 Kapi 84 Kapon, Jn 14 Karol I. 109 Karol III. 132 Karol IV. 16, 107 Karol Vek 61, 102, 105, 126 Kroliovci 14, 23, 136, 146 Karolovci 31, 102 Kaunitzov, Eleonra 164 Kavlek 170 Kazimr IV. 113 Kecerovci 75, 77 Keczer 75, 77 Kegleviovci 136 Khuen-Hdervry, Karol 163 Kinsk, Rudolfna 158 Kiss, Alexander 157 Kiss-Jankovics 19, 23, 157 Kiss-Jankoviovci 157 Kissov, Katarna 157 Kissovci z Nemeskru 157 Klapisch-Zuber, Christiane 8, 45 Knbel, Jan 177 Koberger, Anton 112 Koburg, Ferdinand Juraj August 159 Kohri, Frantiek 136 Kohri, Frantiek Jozef Anton 159, 160 Kohriov, Mria Antnia Gabriela 159, 160 Kohriovci 136, 160 Kohry-Coburg 136 Koldna, Pavel Kristin z 54 Kolovrat-Krakovsk, Jn Frantiek 184 Komensk, Jn mos 33, 174

Kompi 170 Kontantn Monomach 107 Konth, Pavol 88 Kotulnska z Kotulna, Mria Katarna 81 Kvi, Lszl 159, 163, 175 Krahl, Ernst August 30, 31, 159, 160, 163 Krakowsky de Kolowrat, Joannes Franciscus 184 Kramerovci 70 Kristus > Jei Kristus Krina 20 Krian 170 Krner, Jozef 176 Kulek 170 Kutlk 170 Laborderie, O. de. 105 Lang, Jn 74 Lang, Juraj 74 Langovci 74 Langsfeld 170 Lazar Hrebeljanovi 107 Lngh, Georgius 74 Lngh, Joannes 74 Laski, Jan 113 Lebaube, Gautier 47 Lehotsk 170 Lenk von Treuenfeld, Ignaz 95 Leopold II. 143 Leopold III. 110 Lichtenstein, Peter 64 Lichtensteinovci 66 Lidet, Loiset 61 Liptay, Alexander 168 Liudolfovci 31, 102, 112 Louda, Ji 24, 189 Luxemburgovci 189 Lynskey, Marie 34, 99 Maclagan, Michael 189 Maffeiovci de Maffei 151, 165 Maffeis, Mattheus de 151 Magog 115

Mairhof 70 Mairhofovci 70 Majtni, Gregor 76 Majtniovci 76 Majthnyi 76 Malachowsk, Izabela 83 Manuel I. 115 Mria > Panna Mria Mria Karolna z Neapolu 137 Mria Terzia 16, 26, 27, 30, 132, 137, 143 Martinka, J. 166 Martinkovics 183 Martinkovi, Juraj 183 Martinkoviovci 183 Martinovi, Ignc 22, 42 Masarik, Jn 169 Masarikovci 169 Masaryk, Tom Garrigue 30, 169 Masarykovci 169 Matej Korvn 12 Matej II. Habsbursk 118 Maximilin I. 110, 114 Maximilin II. 131 Mecner, Imrich 82 Mecner, Michal 82 Mederi 84 Mednyanszky de Medgyes 134 Medansk, Jlia 134 Medanskovci 26, 27, 31, 134, 136 Medveck 91 Medzihradsk, Elvra 167 Medzihradsk 91, 167 Medzihradsk, Adolf 153, 167 Medzihradsk, Jn 167 Mennel, Jakob 114 Metznerovci 82 Milutn 107 Miski, Ed. 145 Miskiovci 23, 26, 31, 145 Miskovitz, Samuel 82 Mikovic, Samuel 82

Registre 203

Mikovsk 170 Moji 20 Moll, Baltazr Ferdinand 137 Monomach, Kontantn 107 Moteick 76, 136 Nagy, Ivn 188 Navara 170 Nemanja, tefan 106 Nemanji, Rastko 48 Nemanjiovci 106 Noe 114, 115 Nozdrovickovci z Nozdrovc 22, 26, 141 Nozdroviczky 141 Offermann, Gustv 98 Offermann, Matthias 96 Offermannov, Kristna 96 Offermannovci 96 Okoliniovci z Okolinho 22, 148 Okruck 170 Ormis 170 Oros, Zuzana 193 Orszgh 91 Ori zo Slavetc, Kritof 80 Ottovci 31, 102 Ovidius 195 Plffy (ab Erdd) 86, 88 Plfi 86, 88 Plfi, Anton 88 Plfi, Mikul 88 Plfi, Pavol 88 Plfi-Daun, Viliam 154 Plfi-Daun, Viliam Vincent Karol 154 Plfi-Daunov, Anita 16, 23, 31, 154 Plfiovci 86, 133, 182 Panna Mria 58, 59 Paperl, Jakob 110 Part, Hans 110 Pastyovci 139 Pstvy, Milan 139 Perniovci 136 Petri, Heinrich 180

Petrus z Poitiers 103, 105 Petvaldsk, Mria Eleonra 19, 27, 144 Petvaldskovci 144 Pilnek, Josef 169 Pit 170 Plantagenetovci 108 Pleydenwurff, Hans 112 Pleydenwurff, Wilhelm 62, 112 Pfeffel, Johann Andreas 55 Pfitzner 170 Poitiers, Peter z 103, 105 Polonec 170 Pongrcovci 22, 142 Prvovenani, tefan 48, 107 Raban Maur 58 Raicsan 134 Rajan, Adam 134 Rajni, Adam 133 Rakacaj, Jn 77 Rakovsk, Judita 159 Ratkaiovci 23, 25, 140 Ratkay, Mikul de 140 Rkczy, Aladr 159 Reischach, von 187 Richard, vojvoda z Yorku 108 Rollos, Peter 119 Roo, Gerardo de 131, 132 Rosenmller, Carl 181 Rosenmller, Karol 181 Rosenmller, Karol Frantiek 181 Rostworowski, Jn Anton 83 Rostworowski, Frantiek Xaver 83 Rostworowskovci 16, 83 Rudolf I. 131, 132 Rudnaiov, Izabela 163 Ruman 170 Rurikovci-Monomachovci 122 Rysua 170 Sadler, Tobi 124, 125 Salierovci 31, 102 Salka, Ladislav 52

Sattler, Tobi 124, 125 Semereovci 24, 26, 27, 31, 166, 167 Sermage, Peter 16, 73 Seyfert, Jn Juraj 165 Schadt, Hermann 45 Schedel, Hartman 31, 62, 112, 179 Schnfeld 170 Schreyer, Sebald 112 Schultz, Caspar 127 Schwarzenbergovci 98 Sibmacher, Hans 117 Siebmacher, Johann 117 Simeon Srbsk 106 Sklen, Ivan 177 Sklenovci 177 Skrabk 188 Sobech-Kaunic, Kajetn 85 Sofonzius 58 Stabius, Johannes 114 Starika 170 Steiger Zamoysk, Mria 112 Stradomskovci 71 Strhl, Alois J. N. 162 Strhl, Hugo Gerard 24, 31, 161, 162 Strhl zu Straubing 161 Strhlovci zo Straubingu 161 Sturlasson, Snorr 80 Styk 170 Sunthaym, Ladislaus 110, 114 Sv. Alena 61 Sv. Albeta 23 Sv. Augustn 38 Sn. Jn Krstite 58 Sv. Sva 48 Sviatopolk-ertvertynsk, Ilja (Eli) 122 Sviatoslav, kyjevsk kniea 122 Swentopelk-Czertwertynski, Heliasz 122 Swinburne of Capheaton, John 99 Swinburnovci z Capheatonu 99 Szabolcs 149

204

Registre

Szalkai, Ladislav 52 Szebernyi 170 Szemere 166 Szent Pteri, rpd 94 alamn 58 enel 170 krabkovci 188 , Peter 75 ovci 75 tefan Deansk 107 tefan Duan 106, 107 tefan Nemanja 106, 107 tefan I. 95, 112, 115 tefan II. Prvovenani 48, 107 tefan Uro II. 107 tefanovi 170 tetkov, Zora 170 trba 170 tursov, Jana 174 Tako 118, 180 Tas 149 Telekiov, Margita 163 Thurzo 170

Tkliov, Eva 23, 129 Traunovci 175 Trithemius, Johannes 114 Trublani, Frantiek 139 Tuhutum 149 Tussay 170 Tyl, Tom 177 Ursny 170 Utino, Johannes de 60 Uzovci 168 Vaousov, Zuzana 33, 176 Vaousovci 25, 33, 176 Veleslavna, Daniel Adam z 180 Veleslavna, Samuel Adam z 54 Veelniovci 136 Vicmandy 84 Villaniov, Anita 16, 23, 31, 154 Vodrka, Jaroslav 170 Volkov, elmra 149 Vrbna, Mria Terzia z 186 Watson, Arthur 57 Welfovci 104 Wilczek, Ferdinand 97

Wilczek, Stanislav 97 Wilczekovci 16 Wilmet, M. J. 186 Wittelsbachovci 27, 116, 117 Wolgemut, Michael 62, 112, 114 Wurben et Freudenthal, Marie-Threse 186 Wurzbach, C. von 187, 188 Zai 131 Zai, Albert 89 Zai, Imrich 90 Zai, Karol 18, 90, 158 Zaiovci 89, 94, 158 Zay, Emericius 90 Zay de Csmr 89, 158 Ziiov, Jozefna 80 Zmeskal de Domanovecz et Lesstine 153 Zmekal, Jb 153 Zmekal, Vclav 153 Zmekalovci 153 Zord 149

Registre 205

MIESTNY REGISTER
Akhlat (AM) 57 Alt Breisach (DE) 55 Ambras (AT) 137 Anglicko 57, 59, 105, 108, 109, 120, 121, 168 Antverpy (BE) 115, 182 Armnsko 57 Athos (GR) 57 Augsburg (DE) 55, 114 Aura (DE) 102 Bad Kissingen (DE) 102 Bardejov 82 Basel (CH) > Bazilej Bavorsko 110, 116 Bazilej (CH) 51, 110, 180 Beckov 195 Bechyn (CZ) 124 Belgicko 57, 96 Bentky (IT) 39, 64, 112 Benice 172 Bergen (BE) 186 Berln (DE) 119 Betliar 94, 164 Bischoffingen (DE) 55 Borsk Svt Jur 183 Brabantsko 61 Bratislava 41, 49, 60, 71, 96, 134, 137, 143, 154, 171, 172, 173, 182, 183, 192, 193, 195 Braunschweig (DE) 127 Brezovica 150 Brno (CZ) 81, 96, 169, 177 Brugy (BE) 115 Brusel (BE) 61 Buany 90, 158 Budapest (HU) > Budape, Budn, Pe Budape (HU) 89, 107, 158, 166, 168, 175 Budn (HU) 42, 112, 118 Buchlov, hrad (CZ) 144 Bulharsko 48 Canterbury (GB) 58 Cluny (FR) 103 Cyprus 57 erven Kame 133 esk Budjovice (CZ) 124 Daruvar (HR) 156, 157 Deani (YU) 107 Doln Kubn 91, 153, 167 Drany (DE) 159 Dresden (DE) > Drany urin 170 Edelsheimb (DE) 165 Fetcham, Surrey (GB) 99 Flandersko 61 Florencia (IT) 39, 64 Franczsko 57, 58, 73, 168 Frankfurt am Main (DE) > Frankfurt nad Mohanom Frankfurt nad Mohanom (DE) 58, 65, 119, 128 Freiburg (CH) 155 Fribourg (CH) 155 Fulda (DE) 58 Gajary 183 Galanta 124 Goslar (DE) 127 Graanica (YU) 107 Grcko 57 Gyngyspata (HU) 57, 67 Gyula (HU) 114 Habsburg, hrad (CH) 143, 152 Hali 71 Halle (DE) 41, 127, 131 Hlbok 195 Holandsko 57 Hontianska stolica 159 Hradec Krlov (CZ) 184 Chorvtsko 73, 130, 145, 156 Chory pi Valaskom Mezi (CZ) 81 Innsbruck (AT) 131, 137 Ivanka pri Nitre 107 Jarrow (GB) 38 Jasenov 91 Kanada 172 Karltejn, hrad (CZ) 107 Kiripolec 171 Kladno (CZ) 98 Klatovy (CZ) 54 Klosterneuburg (AT) 110 Koln nad Rnom (DE) 103 Kln am Rhein (DE) > Koln nad Rnom Kostolite 171 Koice 74 Kszeg (HU) 95 Krakov (PL) 112, 113 Krakw (PL ) > Krakov Krov pri Senci 137 Krsnohorsk Podhradie 94 Kremnica 41 Kumanovo (YU) 107 Kyjev (UA) 122 Lednice na Morav (CZ) 57 Ledsk (CZ) 81 Leipzig (DE) > Lipsko Len (CZ) 186 Letiny 153, 167 Levoa 84, 172 Lietavsk Lka 134 Lipsko (DE) 43 Liptov 142, 148 Liptovsk Mikul 142, 148, 149 Lisabon (PT) 115 Lisboa (PT) > Lisabon London (GB) > London Londn (GB) 109

206

Registre

Lneburg (DE) 127 Lyon (FR) 112 Maarsko 57 Malacky 171 Mainz (DE) > Mohu Mariazell (AT) 137 Martin 107, 170, 171 Matejii (YU) 107 Mety (DE) 102, 113 Medn 134 Mexiko 57 Miin 172 Milno (IT) 112, 154 Mohu (DE) 58, 72 Mons (BE) 186 Montebello (IT) 154 Morava 144 Moravsk Krumlov (CZ) 177 Moskva (RU) 57 Moteice 76 Mdling (AT) 161 Nemecko 50, 57, 96, 131, 168, 175 Nemeskr (HU) 157 Neuburg (DE) 117 Nitrianska stolica 133 Nzke Tatry 148 Nizozemsko 112, 115 Nin ebastov 39 Norimberg (DE) 62, 112, 113, 114, 117 Nrsko 80, 138 Novky 76 Nozdrovice 141 Nrnberg (DE) > Norimberg Oaxaca (MX) 57 Oov 182 Okolin 148 Olomouc (CZ) 189 Oravsk stolica 153 Ostrava (CZ) 177 Ostrihom (HU) 52 Oudewater (NL) 131 Padova (IT) 154

Paris (FR) > Par Par (FR) 47, 112, 123 Pe (YU) 106 Pcs (HU) 157 Pest (HU) > Pe Pe (HU) 42, 188 Posko 57, 83, 122, 136, 147 Portugalsko 57, 115 Povaie, horn 141 Povask Bystrica 176 Poegsk stolica 157 Praha (CZ) 54, 107, 112, 118, 119, 164, 170, 171, 174, 180, 181, 184 Preov 75, 168 Quedlimburg (DE) 127 Raksko 131 Ravensburg (DE) 110 Rm (IT) 57, 155 Roma (IT) > Rm Rooklooster (BE) 61 Rothenburg ob der Tauber (DE) 113 Rumunsko 57 Rusko 48, 57, 135, 136 Srospatak (HU) 52 Sedmohradsko 95 Sekule 183 Slavetice (HR) 80 Sliezsko 85 Sopron (HU) 90 Solivar 75 Spi 57, 84, 112 Spisk Nov Ves 74 Spisk Podhradie 63 Srbsko 106, 107 Stary Sacz (PL) 57 Stakov 176 Straubing (DE) 161 Studenica (YU) 107 Suevita (RO) 57 Suany 170 ari 77 opronsk stolica 157

panielsko 49, 57 vajiarsko 175 Taliansko 49, 57, 66, 115, 168 Teplice (CZ) 173 Tivat (YU) 48 Trenn 134 Trnava 128 Trondheim (NO) 138 Uhersk Hradit (CZ) 81, 144 Uhrovec 89, 90, 131, 158 Ukrajina 71, 122, 147 Uhorod (UA) 168 Vc (HU) > Vacov Vacov (HU) 175 Vancouver (CA) 172 Veliki Tabor (HR) 140 Velk Heraltice (CZ) 72, 158 Velk Hotice (CZ) 81 Vekoposko 83 Vestflsko 182 Viede (AT) 41, 53, 55, 73, 85, 93, 95, 97, 110, 112, 114, 118, 126, 128, 129, 132, 137, 143, 152, 159, 160, 161, 162, 163, 164, 169, 175, 182, 183, 187 Voronet (RO) 57 Vysok Tatry 172 Vyn Kubn 153 Wearmouth (GB) 38 Weingarten (DE) 104 Wels (AT) 161 Wien (AT) > Viede Winkel (DE) 58 Worms (DE) 102 Wrzburg (DE) 46 York (GB) 108 Yorkshire (GB) 40 Zhorie 183 Zakroczym (PL) 83 Zamagurie 172 Zpadn Tatry 148 Zvolen 151

Registre 207

PROVENIENN REGISTER
(miesta aktulneho uloenia pouitch vyobrazen)

Bansk Bystrica 136, 159, 160 Bansk tiavnica 132 Bardejov 168 Betliar 94, 164 Berln (DE) 102 Bojnice 90, 158, 165 Bratislava 49, 63, 71, 86, 88, 95, 96, 112, 118, 134, 143, 152, 154, 173, 183 Budapest (HU) > Budape Budape (HU) 124, 125, 128, 129, 146 Buchlov, hrad (CZ) 144 erven Kame 133 Doln Kubn 87, 91, 153, 167 Dovai (FR) 58 Fetcham, Surrey (GB) 99 Florencia (IT) 38 Fulda (DE) 104 Gyngyspata (HU) 67 Hatfield, Hertfordshire (GB) 109 Hlohovec 133, 139

Klosterneuburg (AT) 110 Koice 74 Lednice na Morav (CZ) 66 Levoa 84, 184 Liptovsk Hrdok 148 Liptovsk Mikul 142 Londn (GB) 105, 115, 120, 135 vov (UA) 71, 147 Maidstone, Kent (GB) 121 Mariazell (AT) 137 Markuovce 92 Martin 39, 41, 51, 53, 60, 65, 89, 112, 119, 127, 131, 149, 157, 170, 171, 172, 180, 181, 182, 184, 195 Moravsk Krumlov (CZ) 177 Nitra 76 New York (US) 47, 59 Opava (CZ) 72, 81, 158, 186 Oravsk hrad 167 Oslo (NO) 80, 105, 120, 135, 138

Oxford (GB) 46 Pe (YU) 106 Philadelphia (US) 108 Povask Bystrica 176 Praha (CZ) 64 Preov 75, 77, 82, 150 Pribylina 148 Spisk Nov Ves 92 Strky 134 Svt Anton 93 Trenn 141 Viede (AT) 61, 114, 163, 175 Wien (AT) > Viede Wolfenbttel (DE) 103 Zagreb (HR) > Zhreb Zhreb (HR) 48, 73, 80, 85, 130, 140, 145, 155, 156 Zvolen 151

208

Registre

O AUTOROCH
Zuzana Oros, rod. Agrdyov (1977) tudovala na katedre dizajnu Fakulty architektry Slovenskej technickej univerzity (1995 1999) a na katedre grafickho dizajnu Vysokej koly vtvarnch umen v Bratislave (1999 2001). V rmci praktickho diplomovho projektu spracovala vlastn rodostrom s rodinnmi dokumentami a fotografiami ako multimedilnu prezentciu, ktorou zskala ocenenie Mlad vtvarnk roka (2001). Teoretick as jej diplomovej prce tvorila vchodisko pre tto publikciu. Svoje prce prezentovala na vstavch na Slovensku, v Maarsku a Franczsku. Od roku 2001 psob ako grafick dizajnrka multimdi a tlaench prezentanch materilov (www.orflex.sk).

Milan imi (1964) tudoval histriu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenskho v Bratislave (1985 1989). Pracuje v Nrodnom biografickom stave Slovenskej nrodnej kninice v Martine. Je tajomnkom Slovenskej genealogicko-heraldickej spolonosti (od 1991), redaktorom periodika Genealogicko-heraldick hlas. Publikoval tdie k dejinm niekokch rodov (Holubyovcov. Bobokovcov, Daxnerovcov), prspevky k dejinm a sasnmu stavu genealogickho bdania na Slovensku. Je zostavovateom viacerch zbornkov so zameranm na genealgiu, heraldiku a prbuzn disciplny, prruky ku genealogickmu vskumu na Slovensku a v slovaciklnom zahrani.

O autoroch

209

210

O autoroch

FAMILY TREES: DEVELOPMENT OF THEIR DESIGN


This book is an attempt to give an idea about the development of genealogies and genealogical depictions generally but especially in the East-Central Europe and mainly on the samples from Slovak collections - from the Middle ages till present. In the earliest writings, the beginnings of mankind were connected with the rise of the universe and our ancestors were supposed to have had divine origin. These ancient concepts were the starting point that gave rise to genealogies too. Among the oldest known chroniclers of family relations were the Indians and the peoples of the Near East. On the basis of the Ten Commandments, the Jews compiled their pedigrees as early as the 6th century B.C. Ancestry research went on in ancient Greece. Its prominent citizens derived their origin from Gods and heroes of the Trojan War. The ancient Romans, on the other hand, did not give heroic features to their ancestors at first. They appreciated their earthly virtues and therefore are considered to be pioneers of civic genealogy. In the Middle Ages, genealogies usually served to defende dynasties and as an excuse to seize the throne. They were a weapon in the hands of the mightiest. We can find them in both manuscript and later on illuminated chronicles. The development of genealogical records in Hungary can be traced back to the 12th and 13th centuries, when the first known chronicles and land boundary records (giving data about the land ownersancestors) appeared. The earliest kinship depictions from Hungary (and Slovakia) go back to the late 13th century. As they preceded genealogical charts, they undoubtedly inspired their creation too. The first known genealogical charts in this region go back to the 15th century. They suitably presented the development and achievements of family members. Thats why they moved from manuscripts also to portrait galleries of the nobility. Their founder is considered to be King Matthias Corvinus (1440 1490), who along with his relatives were portrayed by famous Italian Renaissance portrait painters. The enlargement of ancestorsgalleries took place in the Kingdom of Hungary after the accession of the Hapsburgs. The modern age brought in the Austria, Hungary and Bohemia the development of genealogy in all the forms we know today. The break in Hungary was the 18th century, when the first scientific works appeared (Belius Notitia, Wagners Collectanea, Lehotzkys Stemmatographia and others). The new boom took place in the second half of the 19th century, the period of development of learned societies - historical and genealogical. Political changes after the World Wars I and II resulted in the slowing down of genealogical research in the countries created on the former territory of the Austro-Hungarian empire (mainly in those ones under the communist reign). New revival took place as late as the 1980s and the 1990s. Since that time, modern genealogy works

Family Trees: Development of Their Graphic Design Summary

211

in these countries (Slovakia, Czech Republic, Hungary, Ukraine etc.) have appeared and genealogy societies have been revived. In the Middle Ages it was customary to note mainly ones male forefathers or only particular lines, later also all the other ancestors and descendants. All these forms found their expression in simple or artistically more complex genealogical depictions, too. Tree-shaped charts became the most popular and frequent. They started to appear in the Biblical genealogies (used all over the Europe), represented mostly by the so-called Tree of Jesse Jesus Christs ancestry depicted in the form of a tree issuing from Jesse, Christs biological ancestor. The Renaissance introduced also secular versions of the motif. In the Kingdom of Hungary tree-shaped genealogical charts can be traced back to the 17th century. They were utilized also in the depictions recording relations or the ancestry in the broader sense (depictions of dynasty sequences, of the political conspirators regardless their family relations etc.). It took a relatively long time to produce an artistic genealogical chart. Along with data collecting (research) it could take many years. If we add costs connected with final processing, it is no wonder that only a relative few high quality genealogies appeared and have been preserved. Some of them can be seen in the pictorial part of the book. They bear the traces of various artistic styles of the times. Our selection starts with the 12th century pedigrees of the Karl, Liudolf and Salier families from todays Middle Germany which are also examples of the simple Romanesque style influence. The Austrian genealogy of the Babenbergs (14th century) as well as e.g. genealogical charts taken from German and Polish prints from the late 15th and early 16th centuries, were influenced by the Gothic style. A visually atractive Renaissance genealogical chart of the kings of Portugal was produced in the 1530s. Most of these works were known also in the Kingdom of Hungary (and the territory of todays Slovakia). Many domestic works from the 17th and 18th century (genealogies of the Esterhzi, Medansk, Hapsburg families and others made in the territories of contemporary Slovakia, Hungary or Austria) responded to Baroque and rococo influences. Producers of other works (genealogies of the Miskis of Croatia from 1794, pedigree of Countess Plfi-Daun-Villani from 1864 and others) were inspired by Classicism, and specifically ecclectic historicism. Secession style, characteristic of the late 19th and early 20th centuries, can be seen in the work of Viennese artists E. Krahl and H. G. Strhl, both of whom produced genealogies for clients from todays Slovakian or Hungarian territories Testimony to the influencies of 20th century art styles in Slovakia (particularly Cubism) are family trees from the workshop of the famous national artist Martin Benka. In the last decades both traditional and modern technologies have played a significant role in the depiction of genealogies.

212

Family Trees: Development of Their Graphic Design Summary

OBSAH
Poakovanie Rodov postupnosti a ich grafick vvoj vod Historick prehad Na svite hadania predkov Starovek priekopnci Genealogick prax v stredoveku a novoveku Cesty k modernej rodokmeomnii K vvoju genealgie v Uhorsku Uhorsk zaiatky Rozvoj kultu predkov Na nvteve v rodovch galriach Slvni potomkovia fiktvnych predkov radncke a rdov rodostromy Rodopisn systmy vchodiskov schmy Vvody Druhy vvodov Rozrody Rodokmene K vtvarnmu spracovaniu vchodiskovch schm Kontrukn prvky Kompozcia Stromy v rodovch postupnostiach O symbolike stromov Stromy v stredovekej kresanskej ikonografii O stromoch v svetskch genealgiach Stromov vyobrazenia mimogenealogickch svislost Erby a portrty v rodovch postupnostiach Symboly fyzickch a prvnickch osb Heraldick knony v praxi Portrty v rodostromoch Alegrie a in symboly Symboly vnimonosti a starobylosti Symboly spojenia a priazne Dokumentrne prvky Genealogick znaky (piktogramy) Rodostromy v ase a priestore tvorcovia a trendy Zkladn podmienky Od itkovho tandardu k vtvarnm prototypom Vyplyvy dobovch umeleckch tlov Prklady K prezentcii rodovch postupnost v sasnosti Modern pomcky Tradin techniky Historick vzory 3 5 5 7 7 8 8 10 11 11 12 13 14 15 16 16 16 18 18 19 19 19 20 20 20 22 22 23 23 24 25 26 26 27 28 28 29 29 29 30 31 33 33 33 34

Obsah 213

Obrazov prloha A: Zobrazenia svislost (diagramy a stromy) B: Schmy prbuzenskch vzahov C: Biblick a duchovn genealgie (pvod a prbuzenstvo Krista a svtch) D: Prvotn genealgie (profnne; rukopisn schmy a diagramy) E: Prechodn typy (popisno-dekoratvne genealgie) F: Reprezentatvne genealgie (profnne) G: Tlaen (sdzan) genealgie H: Priestorov a multimedilne prezentcie Popis vyobrazen nezaradench do obrazovej prlohy Literatra Informtori a spolupracovnci Registre Menn register Miestny register Provenienn register O autoroch Family trees: development of their design (English summary)

35 37 45 57 69 79 101 179 191 195 197 199 201 201 206 208 209 211

214

Obsah

akujeme sponzorom za poskytnut podporu

Ministerstvo kultry Slovenskej republiky

Podobne ako sa vyvjali predstavy o pvode loveka, rodov a rodn, vyvjali sa aj stvrnenia rodovch postupnost. Popri zznamoch a jednoduchch schmach sa u v antike zaali objavova aj zvtvarnen genealgie pozoruhodnej umeleckej hodnoty. Mnoh, dnes sasti neznmi majstri ich zachytili v kronikch, na stench palcov a chrmov, na tabuovch mabch i na pltnach obrazov. Krtko po vynjden knhtlae prenikli aj na strnky publikci. V predkladanej prci ponkame pohad na vvoj tchto zobrazen v Eurpe s osobitnm zreteom na vvoj na Slovensku.

ISBN 60-968717-5-7

9 7 8 8 0 9 6 8717 5 9

You might also like