Najstarie rody

na Slovensku
Zbornk prspevkov zo sympzia o najstarch rodoch na Slovensku, ktor usporiadala
Slovensk genealogicko-heraldick spolonos pri Matici slovenskej v spoluprci so Sekciou
archvnictva a pomocnch vied historickch Slovenskej historickej spolonosti pri SAV
a so ttnym okresnm archvom Bratislava-vidiek pod ztitou Ministerstva kultry
Slovenskej republiky a Ministerstva vntra Slovenskej republiky 4.-6. oktbra 1993
v astej-Papiernike.
Zostavila Mgr. Katarna tulrajterov
tajomnka Sekcie archvnictva
a pomocnch vied historickch SHS pri SAV
Slovensk genealogicko-heraldick spolonos pri Matici slovenskej, 1994
ISBN 80-967103-0-3
PREDHOVOR
V doch 4. a 6. oktbra 1993 sa v priestoroch vldy Slovenskej republiky v
astej-Papiernike uskutonilo vedeck sympzium na tmu "Najstarie rody
na Slovensku". Jeho usporiadatemi boli Slovensk genealogicko-heraldick
spolonos pri Matici slovenskej, Sekcia, archvnictva a pomocnch vied
historickch pri Slovenskej historickej spolonosti a ttny okresn archv
Bratislava-vidiek. Tmto podujatm sa nm podarilo splni predsavzatie,
poda ktorho jedno sympzium je vdy venovan pomocnm vedm, druh
archvnictvu. Na jubilejnom X. sympziu sme sa teda venovali genealgii.
Sympzi Sekcie archvnictva a pomocnch vied historickch s uren
predovetkm pracovnkom vo vetkch typoch archvov. Sympzium v as-
tej-Papiernike poskytlo sasne tart vedeckm stretnutiam dlho pripra-
vovanej a teraz u dynamicky sa rozvjajcej Slovenskej genealogicko-heral-
dickej spolonosti pri Matici slovenskej. innos tejto spolonosti je vemi
vtan, pretoe vznamne roziruje doterajiu bdatesk a poznatkov
aktivitu v pomocnch vedch historickch. Tri disciplny (genealgia, heral-
dika a sfragistika) maj tak aliu intitciu, v rmci ktorej sa bud
pestova. D sa predpoklada, e lensk zklada oboch naich spolonost
sa bude stle viac a viac zjednocova. U teraz s. desiatky archivrov lenmi
v oboch spolonostiach a to je pre rozvoj tchto discipln vemi priazniv jav.
Uskutonenie vedeckho sympzia o najstarch rodoch na Slovensku bolo
doslova srdcovou zleitosou prvho predsedu Slovenskej genealogicko-
heraldickej spolonosti RNDr. Romana Zelenaya, CSc. Mal velk zujem na
tom, aby sa vsledky tohto podujatia uverejnili, aby sa. tak mohli nielen
vyuva, ale aj alej zveaova. Ako ttny tajomnk Ministerstva kultry
Slovenskej republiky vynaloil vek silie na to, aby sa texty sympzia
publikovali v osobitnom zbornku. Tragick smr mu u nedovolila realizova
tto nesporne oson mylienku. Zanietenos pna Zelenaya o vec v uritom
zmysle zavzuje aj ns. elme si, aby bol tento zbornk prijman ako napl-
nenie tby pna Romana. Zelenaya.
Prof. PhDr. Jozef Novk, DrSc,
predseda Sekcie pomocnch vied historickch a archvnictva SHS
a predseda Slovenskej genealogicko-heraldickej spolonosti
pri Matici slovenskej
3
GENEALGIA AKO HISTORICK DISCIPLNA
Jozef Novk
Genealgia ako j edna z odborov pomocnch vied historickch, je u svojim
zaraden m historickou disciplnou. Nie je ale tak j ednoznan, i sa ako
historick vedn odbor skutone aj pestovala, a o je najdleitejie, i sa ako
skuton historick disciplna pestuje dnes a prve u ns. Tto otzka a jej
osvetlenie j e hlavnou npl ou mj ho vodnho vystpenia.
Je nm vetkm dobre znme, ako sa dlh desaroia preferovala plebejsk
historiografia, ako paul ne bola odsden achta ako celok, ako sa genealgia
nesmel a ani len spomen. Genealgia sa do uebnho pl nu arch vneho tdia
po prvkrt dostala a r. 1969. Dovtedy sa od r. 1948 skutone neprednala.
V atmosfre, ke bohatie vrstvy boli vyhlsen za tri edneho nepriatea, sa
genealgia nemohl a vbec pestova. Tch niekoko drobnch zmi enok o maji-
teoch hradov, katieov, i inoch vojvodcov z radov achty sa za pestovanie
genealgie ned nazva.
Avak nielen po druhej svetovej vojne bola naa historiografia ignorantsk
voi genealgii. Negatvne sa k nej odbornci stavali aj v predchdzaj cich desa-
roiach. Nemme j edi nho historika, ktorho by sme mohl i charakterizova ako
slovenskho genealga - teoretika. Pn prof. Hava svoje genealogick tdie
nepsal so zmerom poloi zklady genealogickmu bdani u na Slovensku. Jeho
rodopi sn prce zapadaj do programu poloi na Slovensku zklady pomocnm
vedm historickm ako celku a nie osobitne genealgii. Nakoniec vetky j eho
genealogick tdie s rieenm konkrtneho genealogickho probl mu bez
akhokovek metodickho nvodu pre probl my naej disciplny'
1
' . Ukazuje sa,
e slovensk historici mali v kadom obdob nevysloven dvod ignorova
probl emati ku achty, tto as naej spolonosti im bola vdy cudzia. Postoj
historikov i obanov k achte azda najvstinejie charakterizoval pater J.
Braneck r. 1931 vo svojom diele Ke r umy oij. V zamyslen sa nad slovenskou
achtou vyriekol tto vetu: naa spolonos "achtu odsdila skr ako by ju bola
sdila"(
2
).
Sm som nikdy nemal ambcie pestova genealgiu. Neustle som sa
profiloval ako heraldik. Aj v 70-tych rokoch, ke som sa rozhodol presedla
z mestskej a obecnej heraldiky na rodov, myslel som si, e budem bda
skutone iba v heraldickej oblasti. K t omut o rozhodnuti u som pristpil vtedy,
ke som si uvedomil, e je u ns u dos archivrov a absolventov archvnictva,
ktor sa zaali zaobera mestskou a obecnou heraldikou, e je potrebn rozri
zber heraldickch tdi. Najdleitejm podnet om k t omut o rozhodnut i u bola
skutonos, e dovtedy sa mi nepodarilo uri ani j eden rodov erb, o ktorho
identifikciu ma iadali muzealisti, retaurtori, ale aj skromn osoby. Pri
hadan neznmych erbov som si uvedomil, e rodov heraldika ma azda ete
viu vypovedaciu schopnos, ako maj erby miest a obc. S umelecky
rozmanitej ie a bohatie. Ako vlastncke symboly identifikuj predmet , asto
mi mori adnej historickej i umeleckej hodnoty. Vemi presne datuj vznik
pr sl unho predmet u (mm na pamti predovetkm aliann erby manelov).
Variabilita erbov v j ednom rode spsoben vznikom jednotlivch vetiev rodu,
(1) Bibliografia prc univ. prof. dr. Alexandra Havu. V: Hist. tdie, 11, 1966, s. 317-319.
(2) Braneck J.: Ke rumy oij. Historick povesti a lnky. Trnava, Spolok sv. Vojtecha 1931.
5
postupom na spoloenskom rebrku, priberanm symbolov viaucich sa na
verejn funkciu, dobov vkus at. to vetko znsobuje hodnotu rodovho erbu.
Uvedomenie si tchto prednost rodovej heraldiky som najprv zaal s mapo-
vanm rodov, ktor maj vzah k Slovensku. Na samom zaiatku evidencie som
zistil, e je priam nemon u v tejto fze prce zamera sa vlune na slovensk
rody, ktor ma zaujmali predovetkm. Vyplva to z faktu, e bezpene
slovensk pvod maj len tie rody, ktorch priezvisko koren v historickom
nzve prslunej slovenskej lokality (ide o priezvisk typu Lehotsk, Pruinsk,
Medansk). Takto zko si vymedzi bdatesk zujem je nakoniec aj skresu-
jce. Slovensko bolo v kadom historickom obdob domovom aj poetnch
cudzincov. T s rovnako sasou naej minulosti v pozitvnom i negatvnom
zmysle, a to bez ohadu na to, i tu ili v jednej, dvoch i desiatich genercich.
Tak sa pvodn mapovanie obsahu rodovej heraldiky rozrilo na cel achtu,
i cudziu, ktor na Slovensku mala majetky a vykonvala verejnoprvnu funkciu.
Tento program predstavoval poas poslednch siedmich storo existencie
achty tak obrovsk materil, e od samho zaiatku mi bolo plne jasn, e je
jednotlivcom nezvldnuten. Prv zkladn evidencia rodov ijcich na
Slovensku poas 13. - 20. storoia predstavovala pribline 25 tisc samostatnch
v literatre evidovanch rodov, ku ktorm sa alej radia nespoetn rody utajen
v najrznejch nepublikovanch spisoch achty i v inch archvnych
materiloch.
U poas tejto prpravnej prce som si uvedomil jeden vemi vznamn meto-
dologick fakt, e sa nemem vo svojej prci sstredi iba na erby, ale e ich
musm skma v najtesnejej svislosti s vvinom prslunho rodu. To plat aj
opane - bdatelia v oblasti genealgie nemu ignorova heraldiku.
Azda niet ete jednej disciplny z pomocnch vied historickch, ktor by mala
tak obrovsk linernu produkciu, akou je prve genealgia. Hned za ou sa rad
heraldika. Ak si bliie vimneme tto tvorbu, ahko sa presvedme, e dlh
desaroia sa tieto dve disciplny pestovali izolovane. U heraldickch prc sa
genealogick daje obmedzili na identifikciu prslunho rodovho erbu
a u genealogickch prc bol erb v podstate efektnou ilustrciou vkladu bez
akhokovek bliieho vyuitia vypovedacej schopnosti erbu.
Za prv a najzvanej poznatok, ktor chcem teraz vyslovi je presvedenie
e je plne vylen a doslova neprpustn, aby sa rodov heraldika pestovala
samostatne. Obmedzenie sa iba na heraldick analzu rodovho symbolu zna-
men nielen ochudobnenie a neoprvnen zjednoduovanie vkladu, ale nevy-
hnutne sa stva zdrojom mnohch nepresnost a omylov. Na rodov prbuznos
markantnejie poukazuj erby ako vlastn genealogick materil. Tto ist tza
plat aj pre genealgiu. Poda mojej mienky musia genealgovia v rovnovnej
miere vyuva pri svojej prci heraldick materil, aby sa nedopustili omylov.
Svoje tvrdenie sa poksim zdvodni jednm, avak vemi markantnm
prkladom. Kempelen vo svojom 11-zvzkovom genealogickom diele uvdza 47
samostatnch rodov Bornemisovcov. Pri mnohch tchto rodoch opisuje aj
podobu erbu prslunho rodu. Ak svoju pozornos sstredme iba na erby,
zistme, e obsah 10 tu uvedench erbov Bornemisovcov je takmer rovnak, o
znamen, e tchto 10 rodov je pokrvne prbuznch, a teda Kempelenov daj o 47
samostatnch rodoch Bornemisovcov je nesprvny. Iba poda opisov erbov sa ich
poet o 9 rodov zniuje (3).
Uvedomenie si prve naznaenho bdateskho programu v svislosti
s obrovskm materilom, ktor sa viae k Slovensku navodil u ma doslova
(3) Kempel en, B.: Magyar nemes csaldok II. Budapest 1911, s. 357-366.
6
tvoriu krzu a pri bench rozhovoroch s kolegami, ako tento problm riei,
vdy sa naskytla odpove: urobi vber, spracova predovetkm slovensk rody.
U som spomenul , e uri, ktor z rodov m slovensk pvod je nepredstavitene
nron tdi um, mnohokrt s neistm vsledkom. Druh odporuenie -
spracova najvznamnejie na Slovensku psobiace rody - je tie spojen
s obtiaami. Najvznamnejie rody s pomerne iroko spracovan u aj v starej
literatre. Mal som viu ctiiados, ako iba pretlmoi doterajie starie
vsledky bdateov. Pri takomto vymedzen sa mi vak vynoril al vny
problm: ktor rod je vlastne najvznamnej? Pre kadho je in rod ten
najiadanej. Kronikr mesta i obce sa najviac zaujma o miestnych zemepnov.
Vojensk historik sa zaujma o cel bojujcu achtu. Pre l iterrneho historika by
boli v naom prostred najvznamnej napr. Rakovskovci. Tieto vetky dvody
ma nakoniec viedli k rozhodnuti u spracva jednotliv celky. Prvm pokusom
boli erby turianskej achty poda spisu tunajej achty z r. 1709. Nasledovali
dve knin publikcie ktorch obsahom boli dve zbierky peat. Tretm pokusom
bolo spracovanie bratislavskch armlesov, ktor ostali v rukopise iba preto, e
vek vina z nich prislcha rakskej a nemeckej achte (
4
). Z tchto mojich
doterajch pokusov sa predsa len d vyvodi niekoko platnch poznatkov.
Nielen v svislosti s nam sympziom, ale aj objektvne je najzaujmavejia
a aj najdleitejia otzka vzniku a vvoja najstarch rodov na Slovensku. Nie
nhodou je otzka postaven ako "najstarie rody na Slovensku", o znamen, e
ide o achtu psobiacu na Slovensku ako celok, bez ohadu na jej pvod.
Uvedomuj eme si vak, e bez ohadu na pvod je najstaria achta na Slovensku
anonmna? Ve a takmer do 13. storoia sa priezvisk vbec nepouvali. Zd sa
mi, e ide o problm, ktor sa bude dl h dobu len riei a vsledky v tejto oblasti
bud ete dlhiu dobu vemi torzovit.
Otzka vzniku a vvoja achty je azda najzanedbanejm probl mom v naej
historiografii. Je nesporn, e patr medzi najaie, pretoe ho treba skma
v dl hom asovom seku a na pozad komplikovanho ekonomicko-sprvneho
vvoja uhorskej feudlnej spolonosti. achta navye netvorila homognny
celok. In postavenie, in psobenie, in vplyv a in l ohu v dejinch mala
drobn achta, in aristokracia. Nie je mon stotoova svetsk achtu s cir-
kevnou hierarchiou, a to zo strnky ekonomickej, ani z politickej. Rieenie otzok
vzniku a vvoja achty m ete aj viac skal. Treba predpoklada, e vsledky
dnenho sympzia bud hlbokou sondou do parcilnych otzok, ktor umoni a
urit zoveobecnenie tejto problematiky. V sasnosti sa azda celkom sprvne
predpoklad, e feudlna achta m svoje korene hlboko pred vznikom
uhorskho ttu. Hoci nesmelo, predsa sa len pripa, e niektor rody ako s
Huntpoznanovci, Diviackovci, Bogatradvanskovci maj svoj pvod u v asoch
velkomoravskch alebo aspo bezprostredne povekomoravskch. Spojitos
medzi velkomoravskou a uhorskou achtou mus me predpoklada, pretoe vznik
feudalizmu ako ekonomicko-spoloenskej formcie a vznik feudlnej achty
mus by toton. Zostva vak naalej sporn, i tento vasn pvod skutone
maj aj tie konkrtne rody, pri ktorch sa to dnes predpoklad. Opiera sa o
vsledky genealogickho bdania urite nie je dostaujce. Star genealgovia
toti mnoh rody len na prv pohad dos hodnoverne vyvdzaj prinajmenej
z 11. storoia, niektor i z 10. storoia, ba i zo skorieho obdobia. Je to vak
(4) Novk, J.: Turianske rody. Spis turianskych rodov z 18. storoia. V: Kmetianum. Vlastivedn zbornk
Turianskeho mzea Andreja Kmea. 4, 1976, s. 75-109; Erby turianskych rodov. Tame, 5, 1979, s. 69-
100; Rodov erby na Slovensku I. Kubniho zbierka peat. Martin, Osveta 1980. 575 s., 40 s. obr. prl.;
Rodov erby na Slovensku II. Pekova zbierka peat. Martin, Osveta 1986. 220 s., 16 s. obr. prl.
Bratislavsk armlesy. Rkp. z r. 1982.
7
prevane novodob kontrukcia historikov-genealgov, ktor pri vznamnej
achte nechceli pripusti jej neskor pvod.
Nedostatok prameov spsob mnoho akosti kadmu, kto by chcel
konkrtne dokza prepoj enie uritho rodu z vekomoravskch ias do obdobia
uhorskho ttu. Takto konkrtnu identifikciu nemono vykona. Je pravde-
podobn, e vina vojenskej aristokracie vekomoravskho obdobia na
bojiskch padla a zanikla. as z nej vak u za vekomoravskho obdobia
spolupracuje s maarskmi nel nkmi a as po pde Vekej Moravy sa plne
a rchlo prispsobuje novm pomerom. Zkladnm atri btom feudlnej achty
je pozemkov vlastnctvo, ktor sa vak vyvjalo vemi pomaly. Velkomoravsk,
ale aj vasnouhorsk achta vemi dlho je zviazan pri amo s panovnckym
dvorom, sdli v blzkosti panovnka, vykonva vetky vojensk, admi ni strat vne i
prvne funkcie, ktormi ju panovnk poveruje a z toho titulu m podiel
z krovskch prjmov. Panovnk je toti patri moni l nym (vrchnostenskm)
vlastnkom krajiny a udu, ktor v nej ije a hospodri, a z toho titulu pober
ttnu da, ktor prerast v da feudlnu. Rodiaca sa achta, t m e sa
zastuje na tejto feudlnej krovskej rente, vchdza do organizcie feudlnej
spolonosti a postupne majetkovo bohatne. A neskr dostva za svoje sluby
pri amu odmenu vo forme vlastnctva zeme a ud, ktor na nej pracuj. Deje sa to
v svislosti s celkovm dobudovan m vasnostredovekho ttu, ke nov prvne
a admi ni strat vne uspori adani e ttu (napr. v hradskej-komittnej sstave) si
vyaduje trval rozloenie achty do jednotlivch oblast krajiny (5).
Nov i staronov podmi enky pre vznik feudlnej achty nastvaj teda od
vzniku uhorskho ttu. Aj v tomto novom tvare je spoiatku hlavnou oporou
moci vojensk aristokracia, ku ktorej sa postavenm pribliuje narastajca
radn cka achta. Radcovia a vysok krovsk hodnostri pri prvch
Arpdovcoch s asto cudzinci, ktor prichdzaj z krajn, kde s feudlne vzahy
u zakorenen. V Uhorsku od 11. storoia sa u plne doceuje vlastnctvo pdy
nielen pre cirkev, ale postupne poda jej vzoru aj pre svetsk vrchnos. Nov
achta zana budova svoju moc na pozemkovom vlastnctve. Kr je stle
tedrej v rozdvan pdy, maj etn vrstva sa zveauje, obohacuje aj vojnovou
korisou a post upne sa z nej vyvja feudlna achta so vetkmi atri btmi
vrtene pouvania erbov.
Prvmi vlastnkmi erbov na naom zem s cudzinci, ktor si ich priniesli na
konci 12. storoia zo svojej vlasti. Poda nich asi od polovice 13. storoia zana
erby pouva aj domca achta. Pouva ich pochopitene naj m t naj-
majetnejia, ktor okrem spravovania svojho vekho ponohospodrskeho
majetku sa zastuje na regionlnej sprve krovstva a v ase vojny, na zklade
banderi l neho vojenskho systmu, poda velkosti svojho maj etku stavia
predp san poet vojakov a pod vlastnm znamen m ich vedie do boja. Uhorsk
feudlna achta sa pozvonm vvinom v pl nom a pravom zmysle slova vo
vom pote objavuje teda a okolo polovice 13. storoia. Je to predovetkm
vojensko-radncka achta, ktor sa do sprvnych (najm upnch) funkci
dostva aj sptnou cestou vaka svojmu relatvne vekmu pozemkovmu
vlastnctvu v rmci prsl unho reginu. Erby ako vonkaj prejav vsadnho
postavenia zavdza taktie v dsledku svojej radnej innosti, na ktor sa
nevyhnut ne viae overovanie psomnost pod vlastnm symbolom(6).
Tento trochu dlh vklad som potreboval k t omu, aby som mohol kontatova
zoveobecnenie, e najstaria achta na Slovensku vznikla v dobe veko-
(5) Kuera, M.: Slovensko po pde Vekej Moravy. Bratislava, SAV 1975.
(6) Novk, J.: Rodov erby na Slovensku I, s. 25.
8
moravskej , ktor povine nepreila vznik uhorskho ttu. Cel j e anonmna
a anonmna je aj t, ktor pd Vekej Moravy preila. Najstarie achtick rody
uhorskho ttu reprezentuj predovetkm cudzinci. Aj spom nan Hunt-
poznanovci sa pokladaj za achtu nemeckho pvodu. Vlastn uhorsk a teda aj
slovensk achta vznik v podstate a v polovici 13. storoia. Pravda, toto
kontatovanie neznamen, e by sme nemal i rody, ktorch pvod sa hlsi hlboko
pred polovicu 13. storoia. Dokazovanie takejto starobylosti je vak vemi
obtiane.
Vznamnm pomocn kom pre datovanie vzniku pr sl unho rodu j e
priezvisko. Je veobecne akceptovaten, e najstarie rody pouvaj priezvisko
odvoden od historickho nzvu lokality, od ktorej si odvodzuj pvod. S to
priezvisk typu Diviacky, Paldzsky, Ztureck. Tto tza pl ne neplat a ani ju
nes mi eme mechani cky vyuva. Kee priezvisko odvoden od nzvu majetku
bolo u v mi nul osti pokl adan za vonkaj prejav starobylosti a vzneenosti, dos
asto sa stvalo, e mladia achta svoje pvodn priezvisko zanechala a povila
na priezvisko pr domok, ktor zskala spolu so achtickmi vsadami. Tak napr.
Bakcovci pouvajci pr domok z Erddu sa zaali nazva Erddyovcami,
Lackoviovci z Ilavy si osvojili za priezvisko pr domok a zaali sa nazva
Ilavskovcami (7).
Tak isto neplat veobecne tvrdenie, ktor sa vyuva ako dkaz na starobylos
Diviackovcov. O nich sa toti meme dota, e rod Diviackovcov musel zska
majetky naj neskr v 12. storo, lebo v ase udeovania, darovania krovskch
pozemkov v 13. storo niet p somnch sprv o darovan pozemkov pre nich (8).
Nepochybuj em o t om, e Diviackovci s skutone star achtick rod. Avak
koko dalch rodov nem p somn svedectvo z 13. storoia na svoje pozemky.
V svislosti s priezviskami je nesporn, e priezvisk odvoden od krstnho
mena (Lacko, Lackovi, Petrovi), od zamestnani a (Kov, Tk), od nzvov zvierat
a rastln (Vlk-Farka, Jedlika), od zemnej i nrodnej prslunosti (Horvt,
Poliak, Vlach-Olh), od osobnch zvltnost (ierny-Fekete, erven-Vere, Vek-
Nad) alebo od dalch, asto ako vysvetlitench nzvov (Bakc, Dci, Turzo)
predstavuj mlad horizont achty. K tejto probl emati ke ete dodvam, e k
vzniku a vvoju najstarch rodov na Slovensku nm vemi nepomha ani
heraldika. Odhl i adnuc od toho, e z najstarch ias mme vemi mlo
originlnych listn a ete menej originlnych peat. Ide toti o odtlaky
i ndi vi dul nych typri, ktor boli v pouvan iba vemi krtku dobu. Najstarie
achtick rody by mali pouva tty s herol dskmi figrami, alebo tie
naj j ednoduchie veobecn znameni a (krik, hviezdiku, polmesiac, slnko, kvet
a pod.). V tejto svislosti si spom nam op na j eden mechani cky pouvan
poznatok. Heraldici t akmer bezvnimky vetky erby, ktor maj v tte polmesiac
a hviezdu, pokladaj za rody pochdzajce z Huntpoznanovcov. Je to nezmysel
a neustl e pretrvvajca chyba. V Huntpoznanovcoch by mali pvod nielen grfi
z Pezinka a zo Sv. Jura, ale aj Buniovci a mnoho dalch celkom ml adch
achtickch rodov nielen u ns, ale aj v zahrani, napr. Pavlovskovci i
Martinkovci v echch( 9) . Je ist, e erb je datovacm prostri edkom, avak
typologick rozbor figr, ak mme uroben v mestskej a obecnej heraldickej
tvorbe, v rodovej heral dike nm zatia chba. Poda doteraz spracovanch
rodovch erbov mono kontatova, e najstar horizont ttovch znamen zatia
(7) Novk, J.: Rodov erby na Slovensku I, s. 15.
(8) Niansk E. a kol.: Turianske Teplice. 700 rokov od prvej psomnej zmienky o teplch prameoch na
zem mesta. Martin, Osveta 1982, s. 87 n.
(9) Hrabtov, I.: Erbovn povesti v eskch spisech Bartolomje Paprockho z Hlohol. Brno, Masarykova
universita 1992, s. 75.
9
nepoznme. Heroldsk figra, na ktor je poloen veobecn figra, tvor typ
rodovho erbu typick pre 14. storoie. Pre 15. storoie s typick "civiln"
motvy zo skromnho ivota: achov figrka, erven "uvaren" rak, uka na
rani, tancujci medve, zuby, uloven zver. Erby z prel omu 15. a 16. storoia
pozostvaj iba zo ttu a znamenia na om - chba im prilba, klenot
a prikrvadl. Tzv. ttovch erbov z obdobia vldy Vladislava II. (1490-1516)
a udovta II. (1516-1526) poznme niekoko. Je to charakteristick rys iba pre
toto obdobie a povauje sa za vplyv talianskej renesancie. Kee za vldy
Ferdinanda I. (1526-1564) na nau heraldick tvorbu op psobil
zpadoeurpsky vplyv, dochdza k ubovolnej vobe klenotu, a tak kon ra
ttovch erbov. Mlad horizont heraldickej tvorby z obsahovho hadiska nie je
zatia preskman(
1 0
).
Nakoniec by som sa rd zaoberal sasnm stavom genealogickho bdania
a j eho hodnoten m z hadiska naej historiografie.
Prinajmenej od r. 1969 sa aj na Slovensku obnovil zujem o genealgiu.
Pravda, jej pestovanie v rmci vchovy archivrov nikdy nepredstavovalo
dostaton bzu na pri meran rozvoj, ak si tto disciplna skutone zasluhuje.
Ten nastal a koncom 70-tych rokov, ke sa u ns zintenzvnil zujem
o genealgiu v celej spolonosti. Poiatky tohto zujmu boli vemi nesmel.
Najstaria genercia sa najprv zaujmala iba o genealogick a heraldick
literatru, postupne zaala navtevova archvy a v nich tudovala matriky. V tom
ase u archvy boli schopn poskytova v tomto smere zasvten informcie a
pomoc, pretoe mali u bohat sksenosti s vybavovanm genealogickch reer
pre zahraninch zujemcov o vlastnch predkov. V tomto ase som mal dos
konzultci o praktickch problmoch nejednho zujemcu o zistenie vlastnho
pvodu. Bol som z celej tejto renesancie genealgie trochu nervzny, pretoe vo
vine prpadov tento netajen zujem mal prchu snobizmu, ktor bol v tom
ase pre nau disciplnu vemi nebezpen. V ase, ke sa preferovali najnovie
dejiny, z minulosti iba pokrokov tradcie a vetky tudovan tmy sa hodnotili
pod zornm uhl om politickej angaovanosti, zujem o achtick pvod mohol
doslova bezbolestne spsobi oznaenie genealgie ako kodlivej pavedy.
Vimnime si, akm smerom sa uber nae dnen genealogick bdanie.
Kad zujemca o otzku, odkia pochdza, zana u seba a sleduje svojich
bezprostrednch predkov. Ak sa dostal po tvrt generciu, zmen tento postup
a zana sledova matriky farnosti, v ktorej predpoklad svoje korene. M jedin
cie - zostavi genealogick tabuku svojho rodu, da monosti pl n. Ke
vyerpal matrin daje, tuduje alie pramene, op iba za elom doplnenia
chbajcich predkov na rodostrome vlastnej famlie. Len okrajovo si vma, i
boli j eho predkovia bohat, ak mali zamestnanie, vetky alie otzky povauje
za podrun. Pomerne ahko, samozrejme nie celkom bez nmahy, sa d v naich
pomeroch zostavi genealogick tabulka od 17. storoia, pravda, spravidla trochu
preruovan. Prbuzensk vzba medzi Janom a Ferom nie je vdy jasn,
nehovoriac o menovcoch, ktor stoja celkom nezaraden. Tieto problmy kad,
kto sledoval svoj pvod pozn a tieto snaenia a akosti okolo nich, ktorch je
nepomerne viac, som uviedol len preto, aby som zaujal stanovisko k takmuto
spsobu genealogickho bdania.
Nerd by som niekoho odradil od tejto innosti. V tejto svislosti vak
nemem neuvies, e zostavenie genealogickej tabuky bez ohadu na jej plnos
neme by cieom bdania, pritom ia, u vetkch tch, s ktormi som priiel do
(10) Novk, J.: Erb ako historick prame. Sbornk pspvk III. setkn genealog a heraldik Ostrava
1986. Ostrava, Klub genealog a heraldik Ostrava DK ROH VSKG 1987, s. 130.
10
styku, nemal i vie ambcie. Genealogick tabuka bola a je alfou a omegou ich
zuj mu. Neustle ju prerbaj, dopluj , ale aj kazia. Medzery v tabuke, ktor
poas pri ameho bdani a povaovali za dsledok nedostatku prameov, postupne
odstrauj a sami seba presviedaj, e prbuzensk vzah medzi Janom a Ferom
je j asn a ich tabuka sa post upne stva pl n.
Pokladm za svoju povinnos, aby som prve dnes, pri prleitosti sympzia,
ktor je cel venovan genealgii, vyjadril svoj nzor, zskan uritou
sksenosou v tejto oblasti. Som hlboko presveden, e naznaen silie je pre
kadho jednotlivca zaujmajceho sa o svoj pvod prirodzen, pochopiten a aj
logick. Faktom zostva, e tento pr stup je prejavom istho pragmati zmu
a akhosi zpalu pre vec bez teoretickej pripravenosti a bez uri tho nadhadu, o
vlastne svojim silm sleduje. Takto pioniersky pr stup je prznan pre zaiatky
genealogickho bdani a a pretrvva ete aj v 19. storo. Exempl rnym prkl adom
s prce Horanskho o jednotlivch achtickch rodoch Liptova (11).
Z tohto rmca nevybouj ani diela Nagy Ivna a Blu Kempelena, ako aj
poetn j edno i viaczvzkov monografie o vzniku a vvoji poetnch rodov (12).
Tieto prce sa tie sstreuj na poskytnutie genealogickej tabulky pr sl unho
rodu, avak sasne maj bohat textov as, v ktorej sa snaia kadho
jednotlivca pribli spravidla ako spenho aktra svojej doby. Nie je, pravda,
vni mkou, e o ni ektorom lenovi je iba zmienka, e vbec il.
Charakteristika starej genealogickej tvorby sa ned urobi na mal om
priestore. Z doterajch vhrad azda predsa len vyplva, e met du 19. storoia
nememe uplatova v sasnosti, a to nielen z dvodov edinch, eko-
nomickch i inch, ale hlavne z dvodov poslania a cieov genealogickho
bdani a. iadne vydavatestvo nebude ochotn publikova a do kninej podoby
vtla obrovsk plachty rodostromov. Nebude vydva medai l ny tiscky lenov
rodu uspori adanch poda modernho selnho oznaenia jednotlivcov. Konene
pre koho s tieto daje uren a ak maj vznam? Ja viem, e pre kadho
zuj emcu o vlastnch predkov je kad daj cenn, avak urit hierarchia hodnt
tu zachovan mus by. Mus me presne vedie, ak metda je dnes aktulna
a prospen a poda nej je iaduce rozvja nau disciplnu.
V svislosti s posl anm genealgie v naom prostred a v nach podmi enkach
sa teda vytvoril zvan metodologick probl m, a tm je otzka v akej rke
a do akch detailov opisova prslun rod. Je veobecne znme, e vetky
doterajie genealogick prce sa usilovali, aby ich vklad bol pln, dopl nen
rodostromom koment ovanm v kadej jednotlivej poloke. Podobn metdu
upl atuj aj sasn geneolgovia - amatri vo svojom sil zachyti vetky
dosiahnuten daje o vetkch svojich zistitench predkoch, Je nesporn, e
takto postup je samoeln a dnes si ho vo vedeckej prci nememe za
iadnych okolnost dovoli. Genealgia je historick disciplna a jej vsledky
musi a by prospen predovetkm histrii. Pre nikoho, ani pre genealga
neme by uiton zistenie, e Peter mal tyroch synov a dve dcry, o ktorch
nevi eme ni bliieho. Objektvne mlo zaujmav s aj zistenia, e t en len
rodu bol upnm radn kom, onen zasa vojenskm hodnostrom. Genercie
nobilitovanch jednotlivcov pravidelne dokazovali svoj achtick pvod najm
preto, aby tieto funkcie mohli zastva. Treba upozorova na in profesie
a innosti, napr. lekrov, prvnikov, technikov, ekonmov, umelcov kadho
(11) Hornszky, P.: A benedekfalvi Detrich csald leszrmazsa 1230-tl. Budapest 1934. 7 s., 3 prl.;
A benedekfalvi Luby csald leszrmazsa 1230-tl. Budapest 1936. 19 s., 5 prl.; A liptszentivnyi
Szent Ivny csald leszrmazsa. Budapest 1940. 5 tab.
(12) Nagy, I.: Magyarorszg csaldai czmerekkel s nemzkrendi tblkkal I-XIII. Pest 1857-1868.
Kempelen, B.: Magyar nemes csaldok I-XI. Budapest 1911-1932.
11
druhu, pre ktorch vykonvanie achtick pvod nebol nevyhnutnm
predpokladom.
vahy zameran na uitonos a vyuitenos sasnho genealogickho
bdania ma priviedli k zveru, e dnes jedin nosn metdu spracovania rodov
predstavuje spsob, ktor mono charakterizova ako encyklopedick. Schma
spracovania je vemi jednoduch, plne vyuiten tak z genealogickho,
historickho i heraldickho hadiska. Na prvom mieste treba objasni vznik rodu
a jeho vetiev. Potom strune vymenova tie oblasti v krajine, prpadne v cudzine,
kam jednotliv lenovia preli, aby sme vedeli, kde vade meme oakva
pramenn materil. Osobne treba upozorni, kde bola uverejnen, prpadne kde
sa dnes nachdza genealogick tabuka. (Optovn publikovanie obsiahlch
rodokmeov, ako som u spomenul, nie je dnes ani mon ani eln.)
V heraldickej asti vkladu, ktor neme chba, sa v rovnakej miere sleduj
dejiny erbu. V prvom rade sa riei zkladn typ rodovho erbu. Podrobne sa
analyzuj vetky zisten varianty, ktor spravidla vyjadruj existenciu
samostatnch vetiev rodu. Sleduje sa proces obohacovania erbu o prvky, ktor
vyjadruj postup prslunkov radu na spoloenskom rebrku. Osobitne sa
upozoruje na publikovan reprodukcie erbu. Kompletn citcia literatry
a prameov je dleit pre sptn vyhadvanie niektorch dajov, ktor
nemohli by zahrnut do vkladu o prslunom rode a jeho erbe(
13
).
Celkom na zver pripjam u iba jednu poznmku. Genealogickm
vskumom sa ako v minulosti, tak aj dnes na celom svete i u ns zaoberaj
v najvej miere zujemci o vlastnch predkov. Je to zbava i pouenie, a najm
v naom prostred aj mimoriadne uiton innos. Vemi odporam, aby prve
tto najpoetnej pestovatelia genealgie nezotrvali iba na zostaven tabuky
svojich predkov, ale aby vo svojom zujme pristpili aj k tej druhej - obtianejej
fze prce a skmali konkrtne osudy svojich predkov. Naa historiografia je
v podstate anonmna a tento stav je dsledkom nedostatonej rozpracovanosti
genealgie. Tm zaudnme nae dejiny a tm najviac dokeme, e genealgia je
historick disciplna a pre nae nrodne dejiny disciplna nepostrdaten. Vetky
spomenut elania neplatia iba pre achtu, ale aj pre vetky ostatn vrstvy naej
spolonosti.
Resum
It is well known that the existing genealogic studies tried to submit their
analyses in as complex a form as possible. It is indisputable that, under the
present conditions, we cannot afford such a complex study. Genealogy must be
comprehended as a historical discipline, and its result must first of all contribute
to the study of history as such. The finding that Peter had four sons and two
daughters and that there is little or nothing known about them can be of no value
to anyone, including the genealogist himself. The same is true of the discovery
that this or that member of the family was a county official, and another one a
high-ranking army officer. The generations of nobilized persons, however, were
regularly proving their aristocratic origin, mainly because they wanted to use
every means to prove their social status and their right to the posts they
occupied. Anyhow, it is important to devote more attention to other professions,
(13) Novk, J.: Heraldika na Slovensku. Autorefert dizertcie na zskanie vedeckej hodnosti doktora
historickch vied, Bratislava, Univerzita Komenskho 1985, s. 20-24.
12
eg. to physi ci ans, t echni ci ans, artists of all sorts etc., to st udy mor e closely all
t hose professions whi ch wer e far of demandi ng any aristocratic origin.
Consi derat i ons focussed on t he meri t s, usefulness and exploitability of t he
cur r ent genealogic st udi es lead to t he conclusion t hat t he only rel evant met hod of
st udy in our present conditions is t he met hod whi ch can be briefly characterized
as encyclopaedic. The scheme of el aborat i on is si mpl e to pur sue and fully
exploitable from bot h t he genealogic and historical poi nt s of view. First - t he
origin of t he family and its part i cul ar branches shoul d be st udi ed. Secondly, it is
very useful to trace briefly all t he regions and count ri es (i ncl udi ng foreign
countries) wher e part i cul ar member s of t he family were to be found, so t hat we
can make a pl an wher e t he wor ki ng mat eri al shoul d be collected from. Of special
i nt erest for t he st udy is also to find out wher e t he genealogie table (pedigree) of
t he family has been publ i shed or wher e it is available now. Fr om t he present
poi nt of view, it is completely useless to publ i sh anew extensive pedi grees of
part i cul ar families. Finally, t he most i mpor t ant member s of t he families st udi ed
shoul d be ment i oned individually. The descri pt i on shoul d also i ncl ude t he
hi st ory of t he family coats of ar ms, since t hei r origin, devel opment and vari ant s
cont ri but e considerably to our knowl edge of t he family, somet i mes even
correct i ng t he data obt ai ned t hr ough t he genealogie met hod of investigation. The
compl et e list of literary references and of all t he sources dat a used in t he
genealogie work is i mpor t ant for t he future fi ndi ng of data t hat could not be
included in t he present description of a particular family.
13
GENEALOGICK METDY VSKUMU
NAJSTARCH RODOV
Roman Zelenay
MENN KRITRIUM
Otzka genealogickho vskumu obdobia ranho stredoveku na naom zem
je vemi komplikovan. Je to spsoben nielen chbanm vieho mnostva
psomnch zdrojov akhokovek typu, ale aj zkladnch identifikanch prvkov
osb i rodov, ako s ich vizulne i akustick oznaenia (erby, priezvisk).
Historici a genealgovia XIX. i XX. storoia preto pri skman tohoto obdobia
zaali vychdza :
- zo sasnch antroponymickch systmov, ktor plnia semantick funkciu :
oznauj osoby ako aj vzjomne rozliuj a spjaj nasledujce genercie jednej
rodiny, (1)
- z faktu, e v ranom stredoveku sa osoby oznaovali iba j ednm menom,
- z predpokladu, e ten ktor rod pouval vlune niektor men, ktor sa
dedili po mei (agntske men) a a po uritom ase zaali do nich prostred-
nctvom manelstiev prenika men inch rodov (kogntske men).(
2
)
Takto vzniklo menn kritrium, ktor sa poksilo stanovi zkonitosti ako aj
presn a nemenn pravidl opakovatelnosti mien v uritch rodoch. Na jeho z-
klade sa urovala rodov i rodinn prslunos jednotlivch osb, etnick pvod
rodov a v hraninch prpadoch aj filian vzah a vekov poradie srodencov (3).
Po jeho vodnom nadenom prijat koncom XIX. a v prvej polovici XX. storoia
ako aj po zdrvujcej kritike a absoltnom odmietnut (4) v tom istom ase sa op-
tovne zaalo pouva koncom osemdesiatych rokov. Menn kritrium je nutn
chpa v celom rozsahu danho pojmu ako skmanie individulneho osobnho
oznaenia jedinca nm samm alebo inmi osobami ako aj uritch genea-
logickch zvislost a vzahov, ktor v danom ase pre dan osobu i skupinu
osb boli charakteristick. Musme pritom bra do vahy i fakt, e na zklade
jeho aplikcie predloen uzvery sa musia bra s vekou opatrnosou a vdy
potvrdzova na zklade inch znmych faktov a prostrednctvom dalch kritri.
Menn kritrium pouvame na hodnotenie dvoch etp:
1. stredoveku
2. novoveku
1. St r edovek
Vzhadom na chbanie alebo na vemi mal mnostvo zdrojov, hlavne v X-XIII.
storo, sa menn kritrium v ranom stredoveku u ns me aplikova vlune na
najvznamnejie dynastick a achtick rody, ktor sa v tchto prameoch
vyskytuj. asto iba meno me by stopou rodinnch alebo rodovch vzahov
(1) Grodziski, E.: Zarys oglnej teorii imion wlasnych, Varava, 1973, s. 148.
(2) Jasinski, K.: Dokumentacyjne funkcje imion w sredniowieczu na przykladzie dynastii piastowskiej
i n : Materialy I. Sympozjum nauk dajacych poznawac zrdla historyczne, Problemy warsztatu
historyka, Toru, 1978, s. 65.
(3) Mosingiewicz K.: Imie jako zrdlo w badaniach genealogicznych. in. Genealogia Toru, 1982
(4) pln odmietnutie mennho kritria vychdza vinou od historikov, ktor sa genealgiou praktic-
ky nezaoberali.
14
a vzieb. Preto je nut n definova pravidl, pl atn u slovanskch mi en na naom
zem v danom ase ako aj monos ich vyuitia pri genealogickom vskume.
Slovansk men sa tvorili z prvkov ivho jazyka tak, aby v sebe obsahovali
dobr vetbu pre diea alebo elanie dalch dobrch ivotnch osudov ich
budci ch nositeov (5). Niekedy sa men mohl i zmeni poas postrin a vtedy
bolo mon v novom mene uvies informciu o charakterologickch alebo fyzic-
kch vlastnostiach dieaa (6). Preto monost vzniku novho mena boli prakticky
neobmedzen. V slovanskch jazykoch vystupovali dva typy mi en:
a. nezloen
b. zloen
a. nezl oen (appel ati va )
Boli vemi popul rne v spolonosti na ni om st upni vvoja alebo v nich
spoloenskch vrstvch a stotoovali sa s vlastnosami aj alegoricky. asto vy-
chdzali zo zvieracch mi en : Vlk, Medve, Baran, Baa, Hol, at.(7)
Tieto men sa pouvaj na naom zem od IX. a do XIV. storoia skoro
vlune v niej asti spoloenskho rebrka.
b. zl oen (composi t a )
V slovanskch jazykoch existovalo okolo 220 prvkov, z ktorch bolo mon
zostavova zloen men(
8
). Ke by sme vychdzali z toho, e kad prvok me
by na prvom i na dr uhom mieste, t akmt o spsobom zskame okolo 50 tisc
mi en. Vskumy tohoto typu sa u ns zatia neurobil i, preto bude nut n zisti,
koko sa skutone takchto mi en u ns zachovalo. Pre porovnani e v Posku je ich
okolo 600(
9
).
Zloen men boli charakteristick pre vyie spoloensk vrstvy. Pretoe
irie kontakty, prekrauj ce kmeov i rodov zemi e, mali skoro vlune
predstavitelia elity, stretnuti a osb s t m istm menom nebolo prli prav-
depodobn. Meno teda ete dos dlho, pribl ine asi do zaiatku XIII. storoia,
plnilo svoju funkciu oznaovania a rozliovania j ednotlivch osb, ale v poiat-
koch v i adnom pr pade nepl ni l o funkciu priezviska, ie vzby medzi jednot-
livmi generci ami r odu(
1 0
) . Opakovatelnost mi en t t o vzbu v uri t om zmysle
zana vytvra. Zrove meme definova i obdobie, v ktorom meno bolo uie
spojen s rodmi . Jeho zaiatok stanovuje opakovatelnost mi en dynastickch
panovn kov Vekej Moravy na prel om VIII. a IX. storoia, j eho koniec na dr uh
dekdu 12. storoia uruj e objavenie sa prvch sekundrnych oznaen jednot-
livch osb (11).
Opakovatelnost mi en u Slovanov je spsoben pravdepodobne dvoma fak-
t ormi :
- petrifikciou slovanskho ant roponymi ckho systmu
- cudz m vplyvom.
(5) Milewski, T.: Slowianskie imiona osobowe na tle porwnawczym in : Indoeuropejskie imiona
osobowe, Wroclaw, 1969, s. 11,12, 213 .
(6) Gasiorowski, A.: Postrzyyny, Slownik Staroytnosci slowiaskich, d. IV. Wroclaw 1970, s. 249-250.
Postriiny sa konali po ukonen si edmeho roku ivota syna, ktorho matka odovzdvala do opatery
otcovi. poas tohoto aktu sa mu ostrihali po prv raz vlasy (poda toho nzov postriiny) a syn
obdral nov meno.
(7) Pei, M.: The story of language, New York, 1966, s.78.
(8) Milewski, T.: Zloone imiona osobowe typu indoeuropejskiego, in: Indoeuropejskie imiona osobowe,
Wroclaw, 1969, s. 11-12.
(9) Malec, M.: Budowa morfologiczna staropolskich imion osobowych, Wroclaw, 1971, s. 133.
(10) Mosingiewicz, K.: tame s. 80.
(11) Queledte de Bache, Saul de Bichar, 1111. in. Marsina, R.: Codex diplomaticus, I. s. 64.
15
Uzavretie sa slovanskho ant roponymi ckho systmu spsobilo, e sa pos-
t upne prestali vytvra nov men a zaali sa pouva men, ktor u boli
znme, pri om sa opakovali najastejie men naj znmej ch predstaviteov toho
ktorho rodu(12). Je vemi pravdepodobn, e t t o petrifikciu spsobili i cudzie,
skoro vlune fransk vplyvy na naom zem , viditen u v prvej polovici IX.
storoia (13). Preto je nut n aspo v skratke uvies zvyky Germnov v tejto oblasti.
Pokusy o vytvorenie mennej vzby medzi generci ami sleduj eme u Germnov
u od IV. storoia. Uskutoovalo sa to poda dvoch mennch systmov.
Prvm bol takzvan aliteran systm (Stabreim), zaloen na zmene alebo
rozirovan mi en nasleduj cich lenov rodu. A tak napr kl ad burgundsk krli
mali nasleduj ce men: Gibica - Godemari s - Gislaharius - Gudnahari us - Gude-
rechus - Gudobal dus - Godegisilus - Gislahadus . Tieto kombi nci e najastejie
vznikali medzi menom otca a syna, ale nachdzame ich aj u enskch mi en (14).
Dr uhm bol varian systm (Variationssystem), ktor sa pouval pri dvoj-
lnkovch mench najrznejm spsobom:
a. rovnak prv lnok: Theo-derich, Theo-debert, Theo-debald
b. rovnak dr uh lnok: Erla-frid, Wol-frid
c. prv lnok otcovho mena sa objavuje ako druh lnok synovho mena :
Wolf-kis, Liu-bolf
d. dr uh lnok otcovho mena sa objavuje ako prv lnok synovho mena:
Rau-dolf, Wolf-kak.
e. kombi nci ou al iteranho systmu a zhodnosti dr uhho lnku mena : Ala-
ricus, A-ma-la-ricus.
f. v mene dieaa vystupuj asti mi en oboch rodiov: Irmin-frid x Amala-
berga = Amalafrid.
Charakteri sti ckm prvkom je vak to, e prakticky ni kdy diea nenosilo rov-
nak meno ako otec alebo in pokrvn pr buzn (15). Zvyk pomenovva najstar-
ieho syna po otcovi v nezmenenej forme je ml ad*
1
"' , astejie sa objavuje a
zaiatkom IX. storoia a je pecifickm prej avom legitimizcie prv stareinstva,
nevyhnut nho v l ennom systme. V t omt o obdob sa zrove objavuje zvyk
pomenovvani a det po predkoch. V knieacch a rytierskych rodoch sa pomer ne
skoro zakoreuj e i zvyk opakova j edno alebo dve obben men. Niekedy bratia
dostali podobn men: meno starieho bolo dvojlnkov, ie dstojnejie, zatia
o meno ml adi eho sa obmedzi l o iba na prv as: Karolman, Karl (
1 7
),(
1 8
).
Germni v r anom stredoveku pouvali oba tieto systmy paralelne, pret o j e
vemi ak stanovi obdobie alebo zemi a , kde bol domi nant n j eden alebo
dr uh systm. Obecne je vak mon poveda, e u vchodnch Germnov
domi noval varian systm vaka t omu, e ho pouvali naj vznamnej ie
rody(
1 9
). Hoci oba systmy s v stredoveku hodnot en ako germnske pe-
(12)
Mosingiewicz, K.: tamtie, s. 80.
(13) To by sa zhodovalo i s podobnmi poznatkami inch autorov, zaoberajcich sa touto problematikou
u Slovanov.
(
1 4
) Bach, A.: Deutsche Personennamen, Berlin, 1943, s. 380-381.
(15) Bach, A.: Deutsche Namenkunde. Die deutschen Personennamen, Aufl. 2.d. Heidelberg, 1953, s. 60-
65.
(16) naprklad Henrik v rode Ludolfingovcov.
(17) Bach, A.:L Deutsche Personennamen, ...s. 384-385.
(18) Werner, K. F.: Liens de parent et nom de personne in : Familie et parent dans l Occident
medieval, Rm, 1977, s. 17.
(19) Eckhard, K. A.: Irdische Unsterblichkeit. Germanische Glaube an die Wiederverkrperung in der
Sippe, Weimar, 1937, s. 53.
16
cifikum, stopy po podobnch zvykoch s znme i v starovekom Grcku a v ovea
vom rozsahu aj v Indi i (
2 0
).
S prvmi p somne doloenmi zpadoslovanskmi menami sa stretvame
v Taliansku. V severotalianskom Cividale sa zachoval evanjelir zo VI. storoia,
v ktorom sa nachdza viac ako 300 zapsanch mi en slovanskch ptnikov
z prel omu VIII-IX. pr padne z prvej polovice IX. storoia. Medzi ni mi s i men
velkomoravskch panovnkov (?) Rastislava, Svtopluka, Svtoplukovej manelky
Svtoizny, ako i dalch lenov panovnckej rodiny (?) Mojatu, Mojislavky, alebo
knieacieho dvora (?) Trebatu(
2 1
). Opakovatenos mi en ako aj pouvanie
varianho systmu v panovnckom rode Vekej Moravy: Mojmr I. Mojmr II.,
Slavomr, Mojata, Mojislavka, Svtopluk L, Svtopluk II., Svtozna(
22
) -
poukazuje na vrazn vplyv zpadnej kultry, ale i na vvin spolonosti starch
Slovanov. Poukazuje i na to, e medzi panovnckym rodom na Velehradskom
stolci a Nitrianskym panovnckym rodom pravdepodobne nebol prbuzensk
vzah, a e Nitra sa asi v tomto obdob ete spene brnila pred cudzmi
vplyvmi(
2 3
). Postupne tento zvyk zaali prebera i jednotliv vemosk rody, a to
tm skr, m bliie panovn ckemu dvoru boli. Charakteristickm prkl adom
bol rod Huntovcov, u ktorho meno Hunt bolo dedin dokzatene od konca X.
a do XIII. storoia a nevyskytovalo sa v i adnom i nom rode(24). V rode
Diviakovcov sa v XIII. a XIV. storo vo viacerch vetvch vyskytuje meno
Folkmar, ktor je j edinen prve u Diviakovcov. V rmci Folkmarovej boianskej
vetvy rodu (Folkmar pred 1290) u oboch zkladnch lnii, ie Bnovej (Bn 1258-
(20) Milewski, T.: tame, s. 11.
(21) Vychdzajc z predpokladu o dynastickch mench, ktor bolo mon pouva vlune
v panovnckom rode a v svislosti s asovm sekom, do ktorho sa zpis datuje, by sa mohlo skr
uvaova o predkoch vekomoravskch panovnkov, o otcovi, prpadne bratovi Mojmra I. V prpade
posunu datovania na prv polovicu 9. storoia by tu mohlo skutone s o panovnkov Vekej Moravy.
Vzhadom na chbanie inch zdrojov nie je vak mon ich totonos uri na 100 percent. o sa
tka niektorch dalch astnkov pte, d sa predpoklada, e do pamtnej knihy sa zaznamenvali
vlune najvznamnej lenovia sprievodu a prve poda mennho kritria na zklade spolonho
zkladu mena je mon uvaova o ich prbuzenskom vzahu s panovnckym rodom, o by
zodpovedalo i zvykom tohoto obdobia. Aby prbuzn ako potencilni kandidti na panovncky stolec
nevyuili neprtomnos panovnka v svoj prospech, a neobsadili trn, asto tvorili povinn doprovod
panovnka na j eho blich, ale predovetkm dalch cestch. Podobn zvyk vidme v tomto i trocha
neskorom obdob aj na inch panovnckych dvoroch Eurpy. D sa zrove predpoklada, e cieom
astnkov nebola iba p na niektor so svtch miest, ale asi predovetkm nvteva niektorho
z panovnckych dvorov Eurpy. V tomto obdob sa pokojn prechod cez nepriatesk zemia,
ktormi zemia Frankov nepochybne pre Slovanov i predstaviteov Vekomoravskej re boli, nedal
zarui in, ako osobnm pozvanm, prpadne posolstvom k prslunmu panovnkovi alebo jeho
vazalovi.
(22) D sa predpoklada, e i manelka Svtopluka Svtozna bola pokrvnou prbuznou z bonej lnie
panovnckeho rodu, o by zodpovedalo i zvyklostiach pri dynastickch soboch.
(23) Z nitrianskeho panovnckeho rodu poznme iba men Pribinu a Kocea. Ich men vak nemaj
iaden spolon znak. U v prpade njdenia mena tretieho panovnka by sme nejak zkonitos
mohli hada. I ke pravdepodobnos njdenia novch prameov je nerelna, a preto ostvame iba
v sfre hypotz , poznme men Pribinovych vemoov, uvedench pri vysviacke kostola Mrie
Panny 24. j anura 850 na j eho hrade v Conversio Bagoariorum et Carantanorum, napsanom v 871.
roku a z ktorch niektor boli mono i sprbuznen s panovnckym rodom: Chezil (Koce), Unzat,
Chotemir, Liutemir, Zcurben, Siliz, Wlkina, Witemir, Trebiz, Brisnuz, Zuemin, Zeska, Crimisin,
Goimer, Zistilo. Po Pribinovom synovi Koceovi sa uvdza ako v porad dal najdleitej Unzat, o
ktorom sa v 865 roku uvdza, e na svojom propriu postavil kostol, ktor zasvtil arcibiskup ku cti
svtho Petra, o sved o j eho vnimonom postaven. Analza jeho mena poukazuje na podobnos s
menom Pribinu, pretoe obe znamenaj pribdanie a mohlo by sa psa i Pribina. D sa preto
predpoklada, e medzi oboma mumi bol prbuzensk vzah, vyjadren menom. In.: Stanislav, J.:
Pribinovi vemoi, SUS, Bratislava, 1940, 35 s.
(24) Marsina, R.: Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae, Bratislava 1971, I, 1987 II, Bratislava. (CD)
Sedlk, V.: Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae I , 1980 Bratislava (R)
17
1275) i Kozmasovej (Kozmas 1258-1277) sa vyskytuje meno Barlev(
25
), ktor
odliuje nielen Diviakovcov od ostatnch rodov, ale prve Folkmarovu vetvu od
ostatnch vetiev rodu, u ktorch sa toto meno vbec nevyskytuje. D sa
predpoklada, e po vskume dalch dynastickch rodov na zem Slovenska,
ktor v t omt o obdob toto postavenie vzhadom na neupevneni e moci uhorskho
ttu ako aj vzhadom na izolovanos podhorskch a horskch zem Slovenska
vinou mali(26) ako s Bogath - Radvanovci, Ludanovci a niektor dal, sa
preuke i podobn vzba jednotlivch rodov na niektor men, charakteristick
pre t en ktor rod ako sme to uviedli u Huntovcov i Diviakovcov. Vychdzame tu
zo zsady, platnej nielen u Slovanov, e m je rod vznamnej, t m s men
exkluzvnejie a menej stretvan v inch rodoch. Okrem toho v dynastickch
rodoch s filian vzahy jasnejie a zdroje s bohatie. Tm nm vznikne nielen
agntska menn zsoba, ale prve na zklade jej poznania i poznani a dalch
p somnch zdrojov, nm meno pouke na prslunos k tej ktorej vetve. Je to
pomerne bezpen spsob, pretoe zdroje nm u v XIII. ale predovetkm v XIV.
storo uvdzaj i rodov prslunos skmanej osoby (poznme naprklad jej
majetkov drbu i pr padne pea), ale neuvdzaj informciu o presnej om
zaraden v rmci rodu(27).
Vskum by mal zrove preukza i to, i pri osdlen sa v novej lokalite
nasleduje prerueni e tradcie, vyjadrujcej sa menami , a i si jednotliv vetvy
rodov tvoria vlastn menn zsobu. Je to vemi pravdepodobn, pretoe pri
osdlen sa v novej lokalite a tm i po odt rhnut sa od hlavnch rodovch sdiel
spech a bezpenos tchto osb zvisela predovetkm od manelskch vzieb,
uzatvranch na mieste novho psobiska. Preto asi ochotne dvali svojmu
potomstvu evi dentne kogntske men, ktor sa potom stali charakteristickmi
vlune pre t ktor vetvu danho rodu(
2 8
).
Prijatie kresanstva z Byzancie a zavedenie slovanskho rtu spsobilo, e na
Slovensku pozoruj eme in vvin v zavdzan kresanskch krstnch mi en ako
v okolitch ttoch. Napriek t omu, e p somn zdroje z X-XI.storoia sa zachovali
iba vo vemi mal om pote, meme kontatova, e:
1. slovansk ritul umoni l a potvrdil pouvanie slovanskch mi en ako
rovnocennch s krstnmi menami , pouvanmi v ostatnom kresanskom svete.
Tm sa neutvorili podmi enky na zavedenie pre Slovanov cudzieho i ke kres-
anskho mennho kalendra.
2. porka a pd Nitrianskeho knieatstva, nasledujci znik Vekomoravskej
re a vznik Uhorskho krovstva ako aj neuspori adan pomery na zem Slo-
venska, ktor v Uhorsku tvorilo aut onmnu j ednotku ete mi ni ml ne do zaiatku
XII. storoia, umoni l o prei nielen pvodnm velkomoravskm rodom, ale
zachova si i pvodn slovansk menn zsobu.
3. slovansk osobn men sa pouvaj na zem Slovenska monopol ne
a prakticky vlune cel XI. a XII. storoie.
(25) Genealogick tabuky najstarch lenov rodu Diviakovcov vrtane zkladnho lenenia na jednot-
liv vetvy a zakladateov viacerch slovenskch rodov publikoval Lukaka, J.: Vvin osdlenia
a majetkovch pomerov v oblasti hornej Nitrice do XVI. storoia. In: Horn Nitra, Vlastivedn
zbornk, Martin, 1990. s. 82-105.
(26) Vojsko starch Maarov tvorila jazda. Jej prenikanie ku sdlam starch velkomoravskch rodov cez
hlbok lesy a hory, plne nevhodn pre pouitie jazdy, bolo skoro nemon. Vhodnejie preto bolo
dohodn sa s hlavami jednotlivch rodov, mlky uzna ich skoro neobmedzen suverenitu a tm
i dynastick charakter na danom zem a postupne ich zapja do truktry uhorskho ttu
udeovanm funkci na krovskom dvore, o je zvyk v inej forme pouvan do dnench ias.
(27) Mosingiewicz, K.: tamtie, s.90
(28) Bieniak, J.: Glos w dyskusji, s. 218 in : Mosingiewicz, K. : Imie... s. 90.
18
4. je pravdepodobn, e poas krstov jednotliv osoby obdrali i kresansk
krstn men, ich nositelia ich vak vbec nepouvali. Na zklade mennho
kritria je pre toto obdobie mon pomerne j ednoznane stanovi slovensk alebo
neslovensk pvod skmanej osoby a pr padne i rodu, ktor reprezentuj e.
5. v pr pade priberania kresanskho krstnho mena bola snaha, aby slo-
vensk i kresansk meno mali rovnak poiaton p smeno.
6. pri vbere kresanskho krstnho mena sa v poiatonom obdob -
pravdepodobne mi ni ml ne do konca XIII. storoia vychdzalo predovetkm
z j eho vznamu. Jakub - druhoroden, Tom - dvoja, Jn - dan Bohom, Peter -
skala, tefan - vaz, Mikul - vazn v ude, Andrej - mun, odvny, Pavol -
mal, skromn, Matej - bo dar, Michal - podobn Bohu, Marta - pani, Eva - iv,
Katarna - ist, cudn.
U za ias Vekej Moravy sa u ns sporadicky stretvame s kresanskmi
menami , ako naprklad so Svtoplukovm legtom Jnom v 879. roku(
2 9
). Po
pde Vekomoravskej re vak nastva na naom zem urit vkuum nielen
v politickej a t m i cirkevnej oblasti, ale i v oblasti pouvanch mien. Nov
di menzi e sa zanaj definova a v novom tte. A vtedy zana urit
nepretrit menn konti nui ta a vznikaj urit zkonitosti, ktor urili vvoj
mi en u ns. Preto prvm krstnm menom kresanskho mennho kalendra,
ktor pouil obyvate Slovenska, je Andrej (
30
) v 1075. roku, koncom storoia
v 1093. roku pri bda Peter(
3 1
) a o nieo neskr, zaiatkom XII. storoia v 1111.
roku Jn(
3 2
). Zaiatok vskytu a popul ari tu jednotlivch mi en na Slovensku
dokumentuj e tabuka . 1 a 2. Ako vidme, kresansk krstn men v XI. storo sa
okrem dvoch vni mi ek ete vbec neobjavuj. Naalej sa pouvaj vlune
slovansk men, i ke sa zd, e sa intenzifikuje nielen stabilizcia ich potu, ale
i formy jednotlivch mien. V XII. storo sa neslovansk kresansk krstn men
vyskytuj iba sporadicky. Obmedzeni e potu pouvanch mi en vak spsobuje
znen monos identifikcie osb iba poda mena. Je to spsoben stabilizciou
ttneho tvaru, o nielen zvilo poet obyvatestva, ale aj j eho pohyblivos,
migrciu a tm i zven poiadavky na presnejiu identifikciu osb. Preto u
v druhej polovici XII. storoia sa ku menu pre presnejiu identifikciu danej
osoby zana masovo pridva i miesto pvodu(
3 3
) a postupne i meno otca.
Tabuka . 1 : Vskyt a poetnos kresanskch krstnch mi en na Slovensku
v rokoch 1000-1235
( 34)
.
A. mu s k kr s t n me n
meno
Abrahm
Absoln
Adrianus
Albertus
rok najstarieho
znmeho vskytu
1216
1214
1158
1105
poetnos vskytu
1000-1235
4
2
5
6
1301-1314
16
18
(
29
) Jn bol cudzincom. In: Marsina, R. : CD, I. s. 22.
(30) Marsina, R. : CD, I. s. 57.
(
3 1
) Marsina, R. : CD, I. 61.
(
3 2
) Marsina, R. : CD, I. s. 64.
(33) V rokoch 1100-1199 sa v dokumentoch 65x vyskytuje spojenie mena s miestom pvodu: "de villa".
(34) Spracovan na zklade tatistickho hodnotenia CD I., II. a R I., II. diplomatra (SD).
19
Alexander
Alexasius
Ambr osi us
Anani as
Andreas
Arnold(us)
Bart ol omeus
Benedi ct us
Blasius
Boleslaus
Cepanus
a
Chepanus
a
Cosmas
Demet r i us
Desi deri us
Detric
Di oni si us
Domi ni cus
Egidius
Elias
Emeri cus
Felicianus
Forcasius
Foreos
Gabriel
Georgi us
Gervasi us
Got har dus
Gregori us
Gui do
Henri chus
Her man
Jacobus
Johannes
Ipolitus
Ladislaus
Lamper t us
Laurent i us
Lazar(us)
Leustach(us)
Luca(s)
Machareus
Marcelus
Marc(us)
Mar t i nus
Mateus(thias)
Maur i t i us
Michael
Moys
Nana(s)
Nicolaus
Ot hmar i us
1139
1135
1222
1120
1105
1239
1214
1206
1208
1190
1206
1220
1113
1209
1075
1214
1198
1002
1135
1233
1225
1111
1183
1164
1138
1111
1124
1206
1111
1209
1151
1135
1135
1078
1113
1218
1111
1111
1075
1214
1156
1156
1111
1111
1111
1111
1221
1135
1209
1124
1111
1124
11
3
7
3
27
16
6
21
29
1
4
5
11
6
4
4
4
5
9
21
3
4
3
6
3
11
3
3
11
3
3
3
18
45
7
8
7
28
5
4
7
5
11
9
26
9/ 6
3
33
10
5
33
4
28
129
69
17
33
36
30
27
54
63
19
15
151
300
124
72
22
11
19
71
65
13
125
387
20
Paulus
Petrus
Philippus
Pous(a)
Robertus
Salomon
Sebastianus
Symon
Smaragdus
Stephanus
Thomas
Urbanus
Valentinus
Walter(us)
1111
1093
1218
1183
1111
1135
1214
1111
1206
1135
1111
1214
1214
1138
28
57
-
9
5
5
3
17
5
29
24
5
3
5
156
311
28
12
13
38
235
129
17
a - pravdepodobne dve transkripcie j ednho mena
B. ensk krstn men
Agnes
Albeta
Anna
Elena
Katarna
Margarta
Mria
1100-1235
1
a
1236-1257
-
3
-
-
2
1
1
a
1300-1314
9
24
5
11
17
19
2
a - krovn
V prvej polovici XIII. storoia sa situcia zana postupne meni. Kresansk
krstn men zanaj postupne vytla slovansk men, i ke ete stle s
v menine(
3 5
). Je to spsoben okrem inho i priklonenm sa uhorskch krov
ku ppeskej krii proti stpencom Byzancie i staroslovenskch kresanskch
tradcii ako aj zakladanm kltorov a fr a zavdzanm celho radu novch
sviatkov. Prelomom je obdobie po tatrskom vpde (1241-42), ke na opusten i
Tatrmi vyplienen zemia prichdzaj "hostia", predovetkm z Nemecka. Tto
okrem inho prinaj zo sebou i klasick kresansk zvyky vrtane kultu
svtch, uctievanch v pvodnej vlasti. Zrove sa roziruje moc jednotlivch
magntskych rodov.
Na identifikciu a hlavne na jasn preukazovanie dedinch i majetkovch
prv u meno nepostauje. Meno teda prestalo dostatonm spsobom plni
rozliovaciu funkciu. Masovo sa zanaj pouva prmen, prezvky, patro-
nymik, posesva i oznaenia rodov a protopriezvisk. I ke pramene z druhej
polovice XIII. storoia ete nie s spracovan, poda dajov z konca prvej polovice
XIII. a zaiatku XIV. storoia, ktor mme k dispozcii, meme kontatova, e
(35) Pomer kresanskch a i nch krstnch mi en bol zaiatkom XIII. storoia 46:54 % ( 950: 1100) , 50
mi en sa vyskytuje viac ako 4x.
21
zkladn prel om v pouvan krstnch mi en z kresanskho kal endra
a odstpeni e od slovanskho mennho systmu sa uskutonilo niekedy zaiat-
kom druhej polovice XIII. storoia. Vrchol menn krza, ktor sa vyriei a o sto
rokov neskr zaveden m priezviska.
Druh polovica XIII. a prv polovica XIV. storoia je teda prechodnm
obdob m medzi predpriezviskovou a priezviskovou dobou.
Tabuka .2: Vskyt najpopulrnejch mi en na Slovensku v XI - XIV. stor.(35).
meno
Andrej
Jakub
Jn
Martin
Michal
Mikul
Pavol
Peter
tefan
Tom
1000-1100
-
1
-
-
-
-
1
-
-
1101-99
6
1
8
1
5
5
7
3
5
8
1
5
2
1200-35
20
18
33
2
21
27
3
26
23
48
1
24
21
1235-49
46
35
47
34
28
87
1
41
66
2
55
3
49
1301-14
129
97
300
3
71
125
387
1
156
311
2
235
129
1315-1325
130
96
337
2
41
111
371
1
143
262
3
192
108
1,2,3 : poradi e popularity v skmanch asovch sekoch
Vznam mennho kritria ako idenfikanho stanovenia rodovej prslunosti
na zklade mena strca svoju platnos. Menn kri t ri um vak zskava nov
zamerani e na identifikciu nrodnej prslunosti a iastone i politickej orien-
tcie a postavenia danej osoby z toho ktorho rodu v danom ase.
V XIII. i XIV. storo meme teda kontatova, e:
1. Nositelia neslovanskch kresanskch mi en patrili vinou do okruhu
krovskho dvora, pr padne sa do chceli zaradi. Mohli to by tak predstavitelia
starch rodov ako i rodov cudzej proveniencie i s ete neuschnut ou farbou na
erbe.
2. Nositemi slovenskch krstnch mi en v tomto obdob boli predstavitelia
najstarch a najsilnejch rodov, ktor si to vzhadom na svoje postavenie a vplyv
mohl i dovoli bez ohadu na zvyky, panuj ce na krovskom dvore i na nzor
cirkevnch hodnostrov. asto to bol i prejav opozcie voi krovskmu dvoru.
3. Dlhodobejie opakovanie sa niekokch mi en v j ednej lokalite (majetku,
dedine) m vek genealogick vznam a napoved na monos filianho vza-
hu, napri ek chbani u zdokumentovanch pri amych prbuzenskch vzieb(36).
4. V dokument och sa asto vyskytuj aj zdrobneliny mi en, ktor s v inch
nahradzovan pvodnm znen m mena. Tto dvojitos asto spsobuje chybn
identifikciu a nami esto pvodne j ednej dostvame osoby dve. Menn kri tri um
preto nie j e mon pouva samotn!
Charakteristickm j avom XIII. storoia je preberani e a adaptcia pvodnch
kresanskch mi en do slovenskho mennho systmu. Paraleln existencia oboch
systmov priniesla cel rad novch, dovtedy neznmych prvkov. Po pl ne
ojedinelom vskyte na slovensk jazyk adaptovanho mena (Petrus/Petre - 1111,
(36) Mus sa vak zachova maximlna opatrnos. Prkladov rovnakho mena a rozdielneho pvodu
u majiteov toho istho majetku je viac.
22
Joanes/Iuandi, Michael/Michal - 1138)(
37
) zaiatkom XIII. storoia zana vskyt
kresanskch krstnch mi en v niekokch podobch:
1. v pvodnej forme Jacobus, Benedictus
2. so zmenenou koncovkou Benedictus/Benedik, Petrus/Petrislav
3. v zmenenej forme Joanes/Ivan, Benedictus/Benka
4. v doslovnom preklade Adalbert/Vojtech, Laurentius/Vavrinec
Zrove pozoruj eme poetn vskyt slovenskch foriem pvodnch neslo-
vanskch kresanskch mien. Najviac s zastpen u mena Jn a Michal. Tm sa
zana tradcia ich pouvania, ktor pretrv a do XX. storoia.
Tabuka .3: Slovensk modifikcie mena Joanes a Michael v XIII. a zaiatkom
XIV. storoia'
37
' .
me no
Joannes
Mi chael
1200-1235
12
10
1236-124.
52
37
1301-1314
62
60
Joannes :
Mi chael :
I oan
I ua ndi
I wanch
Ivo
Mi ca
Mi che
Mi ke
I oanc
I vachi nus
I wancha
Mi cov
Mi chel et
Mi kov
I oanka
Ivan
I wanka
Mi hal
Mychol ous
Mi kol a
I oany
I wa ha n
I wannes
Mi cha
Mychus
Mi ks
Johanka
I wan
I wanus
Mi chal
Mi ka
Jednou z najdleitejch otzok bolo i to, kto vyberal meno pre diea. Je to
problm, ktor bude musie by preskman na zklade pr stupnch zdrojov.
V kadom pr pade sa meno nikdy nevyberalo nhodne. Obyajne meno asi
vyberali krstn rodiia, ktor asto diea pomenovvali svojim vlastnm menom.
Volba krstnch rodiov bola vemi dleit a zd sa, e o ich vbere a tm
sekundrne i o vbere mena rozhodovalo postavenie rodu otca alebo matky.
V prpade, e rod otca bol "silnej ", krstn rodiia boli vyberan z neho a diea
dostvalo i agntske rodov meno. V pr pade vyieho postavenia rodu matky
diea obdralo kogntske meno. Ak obaja rodiia pochdzali z drobnej achty,
pravdepodobnos pomenovani a dieaa obom rodom pl ne cudz m menom bola
vyia, pretoe zkladnou motivciou vberu mena bolo presvedenie, e osudy
dieaa bud toton s osudmi j eho predchdzaj ceho (znmeho, bohatho,
silnho, spenho i vysoko postavenho) nositea. Tento jav je charakteristick
pre cel obdobie stredoveku i novoveku.
Vber mena ovplyvovala aj mda, ktor taktie m nadasov charakter
a plat rovnako v XII. ako v XX. storo. Kulty svtch na rozdiel od zpado-
eurpskych ttov vak nie s u ns doteraz spracovan. Preto meme definova
iba obecne platn defincie. Najvou popul aritou sa teili t svt, ktor boli
povaovan za patrnov celch reginov alebo ttov. A tak v echch to bol svt
Vclav, v Posku svt Vojtech a neskr svt Stanislav, v Uhorsku svt tefan.
(
3 7
) Marsina, R.: tame, s. 63,75.
23
Slovensko sce malo svtho Andreja, ale jeho kult nemal celoslovensk dosah.
A preto najpopulrnejm menom bol v XII. storo fn, Peter a Mikul.
Zaiatkom XIII. storoia sa naalej najastejie pouva meno Peter pred
Jnom a Michalom. Na prelome prvej a druhej polovice XIII. storoia je u
najastejie pouvan meno Mikula pred Petrom a zana sa rozirova i kult
svtho tefana. V XIV. storo je naalej najmdnej Mikul pred Jnom
a Petrom. Nie je vak jasn, o spsobilo vysok popularitu u jednch a nzku
u druhch mien. Je mon, e to bolo spsoben ich pvodnm vznamom
(Jakub - druhoroden, Pavol - mal, Andrej - odvny, Tom - dvoja).
Popularita tchto i inch kresanskch mien sa mohla spja aj s pami. Preto
by bolo potrebn preskma naprklad zvenie frekvencie pouvania mena
Jakub zaiatkom XIV. storoia v svislosti s pami do Santiaga de Compastella,
ktor sa v tomto obdob uskutoovali(
38
).
Vber mien vrazne ovplyvoval i loklny kult svtch. V takomto prpade
bu prslun magnt alebo i rod si vybral jednho zo svtch, zaal ho uctieva
ako svojho patrna, postavil mu kostol a tm ovplyvnil vber mien nielen v svo-
jom rode, ale na celom svojom zem a prpadne i v irokom okol. Takmto
prpadom je i rozrenie mena Vclav v Trenianskej stolici zaiatkom XVI.
storoia po tom, o Blaej Podmanick v druhej polovici XV. storoia pomenoval
svojho jedinho syna prve menom Vclav'
39
' .
Druhm prpadom bolo primrne postavenie kostola, jeho zasvtenie tomu
ktormu svtmu, o potom sekundrne ovplyvnilo vber mena v rode miest-
neho patrna i v celej farnosti, prpadne i alom okol.
Jednotliv svtci sa stvali i patrnmi jednotlivch stavov alebo povolan, o
sekundrne ovplyvovalo vber a popularitu pouitch mien u prslunch
spoloenskch i stavovskch skupn: Juraj - achty (rytierov), Hubert - lovcov,
Barbara - bankov.
D sa predpoklada, e urit men boli astejie pouvan v uritch
socilnych vrstvch i triedach , o po preskman by taktie mohlo napoveda na
spoloensk postavenie ich nositeov.
XIV. storoie prina nielen nhradu slovanskho mennho systmu kres-
anskm, ale aj stratu vznamu osobnho mena vo verejnom ivote, ktor
v celom rozsahu prebralo a rozvinulo do dovtedy nepoznanch rozmerov priez-
visko. Meno ostva vznamnm individulnym identifikanm doplnkom
priezviska. V iadnom prpade vak nememe hovori o skonen pouvania
slovanskch osobnch mien, hoci ich vskyt je meninov a okrajov.
V metianskych vrstvch, ktor sa v ojedinelch prpadoch daj u skma
i v tomto obdob, dominuje vplyv nemeckho mennho systmu, prpadne mda
na men svtch, populrnych v pvodnej vlasti. U poddanch rozhodujcim
spsobom ovplyvoval vber ich mena zemepn, na zem ktorho ili. Koncom
XIV. a v prvej polovici XV. storoia sa hlavne v severnch astiach Slovenska
pozoruje vplyv Poska, o sa prejavuje i vo vskyte osobnch mien. Objavuje sa
meno Stanislav, ktorho kult v Posku v tomto obdob dosahuje jeden zo svojich
vrcholov a meno Boleslav. Je zaujmavm faktom, e meno Boleslav, hoci m
slovansk pvod, prve vzhadom na jeho predchdzajcich nositeov,
(38) Tto tematiku spracoval I. Mieck, v : Osteuroper in Santiage de Compastella, " Forschungen zur
osteuropischer Geschichte", d. 25, 1978, s. 248.
(39) Jeho brat Ladislav vlastnil panstvo Brumov a Slavin na Morave, odkia kult svtho Vclava sa
udomcnil i v tomto rode a v XV. a XVI storo sa vemi rozril , predovetkm medzi zemianstvom
Trenianskej stolice. In: Varsik, B.: Otzky vzniku a vvinu slovenskho zemianstva. Bratislava, 1988,
S.106.
24
predovetkm poskho kra Boleslava Chrabrho, ritea a ochrancu
kresanstva, sa zaalo povaova za kresansk meno a ako tak i pouva.
XV. storoie, predovetkm jeho druh polovica, je v znamen vplyvu husitov
a iech. Bude vemi zaujmav zisti ako sa u pribline polmilionovho obyva-
testva Slovenska pohybuje popularita mena Jn (poda Jna Husa) a inch,
v echch v tom ase populrnych mien a porovna so znmymi dajmi o sym-
patiach toho ktorho rodu k husitizmu.
Na zaiatku XVI. storoia sa kon nielen obdobie stredoveku, ale zsadnm
spsobom sa men pouvan menn systm u ns. Menn kritrium prechdza
medzi pomocn kritria genealogickho skmania.
2. Novovek.
Menn systm v XVI. storo na Slovensku ovplyvnili dve vznamn udalosti,
porka pri Mohi a vznik reformcie.
Porka pri Mohi presunula ohnisko bojov priamo na nae zemie.
Slovensko sa takto stalo toiskom mnohch tiscov uteencov neslovenskho
pvodu i miestom koncentrcie cudzch armd, zloench z vojakov z celej
Eurpy. Tmto sa stalo nielen miestom stretu kultr, ale sa zrove rozbil menn
systm a naruili sa stroiami budovan menn vzby. Druhm detruknm
faktorom mennho systmu u ns sa stala reformcia, ktor odmietala kult
svtch. Tento menn chaos pretrvval cel XVI. i XVII. storoie, poas ktorch sa
postupne a vemi pomaly zaali vytvra zklady mennho systmu, ktor potom
pretrval a do dnench ias. Reformcia, ktor v XVI. i v prvej polovici XVII.
storoia dominovala na naom zem(
4 0
) potrebovala nahradi kult svtch,
vyjadrovan i v mennom systme, preto priniesla nov menn zsobu v podobe
starozkonnch mien(
4 1
) Preto men ako Izk, Gedeon, Samuel, Zachari i
Ester alebo Rebeka s v tomto obdob charakteristick vlune pre prslunkov
protestantskch rodov(
42
). Podobne je to i s menom Jozef a predovetkm Mria,
ktor sa dovtedy nepouvali. Katolci v tomto obdob povaovali za svt
i samotn meno Mrie a iadna ena nebola poda ich nzoru hodna toho, aby
ho mohla pouva. Namiesto neho pouvali meno Marianna. Preto nositelky
tohoto mena v XVI. i v prvej polovici XVII. storoia pochdzali s vekou
pravdepodobnosou z protestantsky orientovanch rodov. Reformovan achta
s obubou pouvala slovansk men aj ako prejav uritho druhu opozcie.
Zrove sa zo zpadu smerom na vchod zana ri viacmennos, vyvolan
v poiatkoch potrebou rozlenia stle poetnejch lenov magntskych rodov.
Bolo to spsoben veobecnm zenm potu pouvanch krstnch mien,
opakovatenosou uritch mien v rmci jednho rodu i potrebou presnejieho
urenia dediskch i majetkovch vzahov, na o u kombincia jednho mena a
priezviska nepostaovala. Preto sa zaala pouva najprv u magntov, neskr
tento zvyk prebrala stredn i drobn achta a bohat mestsk patricit. To u
vak nebolo ani tak podmienen majetkovmi i dediskmi vzahmi, ako mdou
a napodobovanm zvykov najvych vrstiev. Takto sa u jednej osoby postupne
stretvame s pouvanm 3, 4 a v extrmnych prpadoch a 20 krstnch mien.
Vemi astm javom bolo, e nosite viacerch mien v radnom i osobnom styku
(40) Podrobnejie sa tm zaober nboensk kri tri um.
( 41)
Starozkonn meno Abrahm sa sporadicky pouvalo u i pred reformciou.
(42) Starozkonn men boli v tomto obdob pravdepodobne charakteristick predovetkm pre
idovsk obyvatestvo.
25
nepouval prv, ale druh, pr padne tretie i alie meno. Prve prehl i adnuti e
tohoto faktu asto spsobuje zaseknutie sa genealogickho bdania,
predovetkm u menej sksench genealgov. Menn kri t ri um v t omt o obdob
tu pln l ohu pomocnho genealogickho kritria pri stanovovan nboenskej
prslunosti a spoloenskho postavenia skmanch osb. Z Talianska sa zrove
priniesol na nae zemi e zvyk, e v pr pade narodeni a dieaa na Vek tde sa
dt um narodeni a presunul na Vekonon nedeu. Zrove sa deom, narodenm
v neastnom dni, napr kl ad na Velk Piatok, dvali men ochranu poskytujcich
patrnov ako s Anton, Tade i Lucia. Kanonizciou novch barokovch svtcov
sa zanaj objavova men Terzie, Karola, Frantika a Antona, ktorch
popul ari tu zvilo i ich pouvanie rodom Habsburgovcov. XVIII. storoie pri na
ni el en uri t stabilizciu mennej zsoby u ns, ale aj vrazn zmeneni e potu
pouvanch mi en. V t omt o obdob sa pouvalo iba okolo 40 muskch a 26
enskch mi en. Niektor, predt m vlune protestantmi pouvan men, sa
psoben m protireformcie a prechodom asti protestantov na katolcku vieru
udomcuj i u katolckej asti obyvatestva(
4 3
).
Vrazn zmeny prebiehaj v XIX. storo, v ktorom sa prelna niekoko
vplyvov. Po vlne ruskch i pre Rusko charakteristickch mi en, poas vlny
rusofilstva, vyvolanej prechodom ruskej armdy cez Slovensko a jej psoben m
poas napol eonskch vojen, ako s Igor, Ivan, Viera, Soa, prila v prvej polovici
XIX. storoia mda na j uhoslovansk men: Duan, Milan, Marko, Danica, Zlatica,
inpirovan popul ari tou bna Jelaia a j eho podporou nrodnch snh Slovkov.
Sasne sa predovetkm v nrodne uvedomelej asti inteligencie zanaj
optovne pouva i dokonca i nanovo vytvra slovansk men ako Svetozr,
Horislav, Miloslav, Samo a u asti achty, ovplyvnenej maarizciou staroma-
arsk men Arpd, Elek i zmaarizovan men ako s Bela, Ferenc, Pita a in.
Protireformcia zrove prina snahu obnovi kult svtch, m sa vrazne
spopularizovalo meno Jn Nepomuk. Tento stav pretrvva prakticky a do vzniku
esko-Slovenskej republiky. Menn kri t ri um v XIX. storo ostva pomocnm
genealogickm kri tri om a umouj e nm pomocne urova a sledova politick
i nrodn orientciu jednotlivch rodn i rodov.
Resum
Slovak genealogical research in t he early Middle Ages is complicated due to
lack of sources and t hus also due to the lack of i nformati on renderi ng
identification of family relations among individuals, families and kins. There is
often j ust a name of particular person. This is why it is i mport ant to know t he
devel opment and social functioning of t he names so that we could make use of
the i ncompl ete information.
Personal names have always designated and differentiated individual persons,
in the begi nni ng, however, they did not point out to relations among t hem. The
origin of this j uncti on can be traced back to t he break of th 8th and 9th centuries
when some names or thei r parts began to repeat in particular clans (e.g., in t he
Great Moravian dynasty: Mojmr I, Mojmr II, Slavomr, Mojata, Mojislavka,
Svtopluk I, Svtopluk II, Svtoizna). In t he 12th century, also secondary
designation of persons - to t he name, place of origin or seat and, still more
frequently, father' s name was added - began to emerge. Approximately from t he
second half of t he 13th and t he begi nni ng of t he 14th centuries, by-names,
(43) Jozef, Mria, Samuel.
26
nicknames, patronyms, possesives and protosurnames began to be used on
a mass basis. This period was a transition to utilization of hereditary personal,
family and kin names.
Upon knowing the development and functioning of personal names in the
oldest period, kid and family pertinence of their holders, their family relations,
ethnic origin, succession of children of same parents, social position, political
orientation, etc., can be deduced. These facts can be applied also in genealogical
research in modern age where they, howevar, fulfil only auxiliary function due to
great number of other information. In both cases, if it is possible, it is necessary
to confront the information flowing from the name with other facts which can be
achieved, and to be cautious when formulating final conclusions.
27
VVIN POMENVANIA OSB NA SLOVENSKU
Milan Majtn
0. Veobecne sa prijma nzor, e dnen spsob pomenvani a osb sa
stabilizoval v 17. a 18. storo a radne bol kodifikovan v obdob jozefnskych
reforiem koncom 18. storoia. Za vznamn predel sa pokladaj aj rozhodnutia
Tridentskho koncilu (1545-1563) o pouvan mien. Ak hovorme, e pre stredo-
vek je prznan pri pomenvan osb j ednomenn sstava a pre novovek dvoj-
menn sstava osobnch mien, to neznamen, e vvin priezvisk nemono
sledova od samho ich zrodu, od obdobia dopania mena rozlinmi prme-
nami , pr domkami a pod.
1. Zpisy osobnch mi en z obdobia Vekej Moravy obsahuj vdy pre j ednu
osobu iba j edno meno. Tak je to pri mench Pribinovch vemoov, pri mench
ptnikov zapsanch na okrajoch textu tzv. Cividalskho evanjelia i pri mench
z inch psomnost (Stanislav, 1939-1940, 1947-1948 a i.).
2. V kresanskom povekomoravskom obdob sa osoby v latinskch listinch
uvdzali tie iba s j ednm menom. Ako prklady mono uvies srie mi en napr.
zo Zoborskej listiny z roku 1111 (Deda et Cace, qui ambo filii Buquen a alie
Una, Bacha, Penet, Seuin, Martinus filius Marci, Petre, Cap, Subissa, Figa,
Peregrin, z toho iba meno Martin je doplnen menom otca a vone sa otcovo
meno spom na aj pri mench Deda a Kaa), aj v Bzovckej listine z roku 1135 sa
jedens svedkov uvdza iba s j ednm menom (Zobozlo, Dedemest, Bank, Gur-
man, Budes, Wergeb, Zacka, Ozima, Louh, Bogdan, Duda), rovnako ako tyria
dal obyvatelia Badna (quatuor viros cum eodem predio, quorum nomi na haec
sunt Ded cum filiis suis Welten, Radyk, Domagosta). Podobne by sa mohli uvies
men rybrov z osady Chaba (Helemba) z roku 1138 a alie a alie men, ktor
sprstupuj Slovensk dipl omatr (zatia po rok 1260 - CDS1) a Slovensk
regestr (zatia 1301-1323 - RDS1).
3. Ako ukazuj uveden edcie, od 13. storoia sa situcia pri pomenvan
osb zaala vraznejie meni. oraz astejie sa pri mene osoby pouvalo meno
otca alebo i nho pr buznho, oznaenie prbuzenskho alebo vbec spoloensk-
ho zaradenia, zamestnania, etnickej i rodovej prslunosti, miesta sdla rodu
a pod. A tak popri mench j ednoznane jednoslovnch sa zanaj stle viac
a viac objavova kontexty s blim uren m osoby, v ktorch mono zretene
vidie vchodiskov podoby pr men, ba i samotn pr men. A od nich u vedie
cesta k sasnm priezviskm.
Vi mni me si niektor z nich v takchto kontextoch. Roku 1255 sa v Turci
spomnaj tyria synovia Uzdu - Meko, Strme, Martin a Drahomil (quatuor filii
Uzda, videlicet Mechk, Sctremen, Mortwn et Drachmel), roku 1230 v Preporskej
stolici urodzen pani Angelka, dcra komesa Bukena (nobilis domi na Angelka
filia comitis Buken), roku 1260 komes Buken syn komesa Bukena z rodu Hont-
Poznan (Buken filius comitis Buken de genere Huntpaznan) a j eho dcra Kata
(filia comitis Buken Katha nomine). Pravda, u roku 1214 a 1217 sa spom na
Pova Ryav (Rufus Pousa), roku 1230 v Ostrihome Vavrinec Talian (v texte: ena
menom Amanda dcra Danielova, manelka niekedy Vavrinca Taliana,
ostrihomskho zlatnka - mul ier Amanda nomi ne, filia Danielis, uxor quondam
Laurentii Latini, auri malliatoris de Strigonio), roku 1236 Andrej Ryav (Andreas
Ruphus), roku 1243 komas imon pn (comes Simon Yspanus), roku 1251 v
Honte Ivanka Pleiv (Ivanca Calvus), roku 1258 v Ostrihome Peter "s rozbitou
28
hlavou" (v texte Rubi num et Johannem filios Petri Collicaponis), roku 1258 v
Trnave Heinz Uhor (Haintz Ungarus) a pod. Najviac takchto viacslovnch mi en
bolo vak s ur en m pomocou mena otca alebo i nho pr buznho a
pr buzenskho vzahu, alebo pomocou nzvu bydliska i rodovho sdla (s
predl okou de).
4. V 14. storo sa poet dop aj cich ast mena zvil. Vyadovala si to
potreba presnosti identifikovania osb pri prvnych konoch. Ilo naj m o ure-
nia pomocou mi en predkov ni el en z druhej (predchdzajcej), ale i z tretej , ba
i zo tvrtej genercie, napr. v roku 1305 Jn syn Petra syna Omodej ovho (Johan-
nes filius Petri filii Omodei ), roku 1315 na Spii Jn a Arnold synovia Petra
Jurkovho syna a Andrej syn Blaeja Petrovho syna, ktor bol Jurkovm synom
(v texte Johannes et Arnol dus filii Petri quondam filii Jurk ac Andreas filius Blasii
fratris eorum), alebo roku 1321 Juraj syn maj stra Mikula Biterovho syna (ad
pet i t i onem Georgii filii magistri Nicolai filii Byter), roku 1322 maj ster Mikul
syn Boku syna i monovho (magister Nicolaus filius Boxa filii ei usdem Simonis).
K me nu otca pri stupoval i asto nzov sdla rodu alebo rodov meno alebo
obidva tieto dop aj ce prvky, napr. roku 1323 sa spom naj pani Kata a tefan
syn Ibora zemana z Deviia (domi ne Kate nec non magi stro St ephano filio Ybur,
nobili de Devczen). Majster Andrej syn Dionza z Brehova z rodu Koplon sa
v listinch zo zaiatku 14. storoia spom na osem rz (1310 Andrea filio Dyonisy
de Imbr egh de genere Koplon, 1311 Andreas filius dyoni sy de Imbregh, 1316
magistri Andree filii Dionisi, 1317 i udex nobi l i um de comi t at u Zeml i ni ensi
magi ster Andreas filius Dionisi; magi ster Andreas filius Dyonisy de Imbreg de
genere Koplon, 1322 contra magi s t r um Andr eam filium Dionisii; magi stri Andree
filii Dionisi, 1323 comes Andreas filius Dyonisii, homo regius).
Takto podrobn a presn identifikcia osoby v dokument och prvneho
charakteru nebol a nadbyton, pretoe na zaiatku 14. storoia sa v zachovanch
listinch spom nal i ete tri osoby s menom Andrej syn Dionza - j eden z Kravy,
ktor mal brat ov Mikula, Petra a Vavrinca 1302), dr uh z Hont u, ktor mal
bratov Jna a Michala (1304, 1305), a tret, ktor mal brata Ladislava (1306, 1309).
Nezri edka sa vyskytovalo, e syn, resp. j eden zo synov dostval otcovo meno
(doklad z roku 1260 sa uvdza vyie), napr. roku 1302 sa spom naj zemani a
z Brana Moj a Domi ni k synovia Mojovi z Brana (Moys et Domi ni cus filii
Moys, nobil es de Berench), roku 1306 liptovsk zemani a Vavrinec, Dionz
a Bogomer synovia komesa Bogomera (magister Laurenci us, Dyonisius et Bogo-
meri us filii comitis Bogomerii, nobiles de Lypthov), roku 1316 v Kaanoch pri
Trnave sa spom na zeman maj ster Mikul syn maj stra Abu Abovho syna (nobilis
vir magi st er Nicolaus filius magi stri Abee filii Abee), roku 1318 komes Gerlach zo
Spiskej Soboty so svojimi synmi Jnom, Kristinom, Mi kul om, Gerl achom,
Petrom a tefanom (comes Gerlacus de Monte Sancti Georgii cum filiis suis
Johanne, videlicet et Cristiano, Nicoiao et Gerlaco, Petro et Stephano) a pod.
Inokedy syn dostval meno blzke otcovmu menu, napr. roku 1315 v Kaanoch
Mikul syn Mikov (Nicolai filii Mikou) alebo roku 1318 a 1321 v Myli Miko syn
Mikula zvanho i erny (Lachk, Mykou et Johannes, filii Nicolai dicti Feketheu,
nobiles de iuxta Myzla; Lochk, Myko et Johannes, filii Nicolai Nigri de Barcha [!]),
v Barci Moj syn Mojtu z Barce (1301-1304 contraEdus et Moys, filios Moyta de
Barcha). Men Moj i Mojta boli skrt en podoby mena Mojtech, ktor patril o
medzi zloen slovansk osobn men (ako Mojmr, Vojtech a pod.), ale je znme
iba zo sloveniny (1277 Moyteh de Koplyan - Majtn, 1992), z neho boli ut voren
osadn nzvy Majcichov a Moteice (*Mojtechov, *Mojteice), z mena Mojta nzov
obce Mojtn, z mena Moj nzvy obc Moj, Mojova Lka, Moovce (*Mojovce).
29
Varianty mi en sa vyskytuj aj pri pomenvan tej istej osoby (z veko-
moravskho obdobia s znme varianty Rastislav - Rastic), napr. Bokov syn zo
Stredy nad Bodrogom sa v rokoch 1320-1323 spom na tri razy s menom
Franti ek (Franciscus) a tri razy ako Franck (1320 Franchik, 1322 Franchyk:
magister Cozma filius Franchyk, filii ei usdem Boxa, 1323 Francyk: nobiles viri
Nycolaus et Francyk, filii Boxa de Zerdahel).
Druh, dopaj ce men, pr men sa v 14. storo objavovali astejie ako v 13.
storo, asto to boli neknoni ck men popri knonickch kresanskch mench.
Typick j e spojenie pr mena s menom slovkom zvan (dictus), teda napr. roku
1301 bol v Hanigovciach Peter zvan Tt (relicta Petri dicti Toth), 1303 Pavel
zvan Hraja (Paul um di ct um Hraya), 1311 v Haniske pri Preove Peter zvan
Hruka (Petro dieto Pyrus), 1313 v Podolnci olts Pavel zvan Treba (Paulus
dictus Treba, scultetus de Podolino), 1314 Jakub zvan Roh (Iacobo Roh dicto),
1319 Mikul zvan Stojan (villa comitis Nicolay dicti Stoian), 1320 Miko zvan
Latka (Miko Lathka dictus), 1322 v Spiskch Vlachoch Peter zvan Rdzik
(Petrus dictus Ridzik de villa Latina) a pod. Pri tom knonick meno nemusel o by
a azda ani nebolo vdy zkl adnm menom takto nazvanej osoby. Mono to
ukza na t akomt o prklade:
Jeden z Etenedovch synov, zemanov z Ruskej, sa nazval Andrej i Bycko
(Bydko ?). V listinch z rokov 1306-1322 sa spom na naj menej estns rz, vdy
ako syn Eteneda z Ruskej, pri t om trins rz ako Bycko (napr. 1306-1322 Bydke
filius Ethened, nobilis de Ruzka, 1309 Mogy et Bychkem filios Etened, nobiles de
Ruzka, 1319 Bycke filius Etened de Ruska), ale iba dva razy ako Andrej (1317
Andreas filius Ethened, nobilis de Ruzka; Andreas, filius Ehetened, nobilis de
Ruska) a raz ako Andrej zvan Bycko (1322 Andreas dictus Bychke filius Ethened
de Ruzka).
5. Ptnste storoie znamenal o vo vvine priezvisk na Slovensku v istom slova
zmysle prel om. Ako mono sledova v zpisoch ilinskej kni hy pred mestskou
radou iliny, v mench meanov prevldali dvojlenn men s pr menami .
Pr men sa oraz viac dedili, hoci nemal i ete predp san r adn podobu a
vyskytovali sa spravidla v jazykovej podobe zodpovedajcej jazyku textu, napr.
Faber - Kov (1460 Valentinus Faber, 1466 Walent Kowacz a pod.), Carnifex -
Fleischer - Msiar (1418 Marti nus Carnifex i Merten Fleysser a pod., in 1450
Merten Carnifex i Merten Messar, 1460 Marti nus Carnifex i Martin Masarz, 1468
Marti n Masar a pod.), Cultellifaber - Noiar (1444 Benedictus Cultellifaber, 1451
Benedictus Nozer a pod.), Pannifex/Lanifex - Skenn k (1441 Mathias Pannifex,
1444 Mathias Lanifex, 1453 Matias Sukennyk, 1454 Matey Sukennyk i Matis
Sukennyk a pod.), Sutor - vec (1460 Michalko Sswiecz i Michael Sutor, 1462
Michalko Sutor, 1481 Michalczyk Sswiecz a pod.,; 1462 Barthol omeus Sutor i
Barthosius Sutor, 1466 Bartoss Sswiecz a pod.), Ungarus - Uhrinovi (1403 Laczko
Ungarus, 1416 Laczko Vhrzynowycz, 1419 Ladislaus Vhrenouicz, 1430 Laczek
Vhrzynouicz a pod.), Polonus - Polk (p. niie) a pod., vyskytovali sa v rozlinch
hlskovch i slovotvornch obmench, napr. Hostko - Hostek (1466 Mykolay
Hostek, 1469 Mikulass Hostko a pod.), Pnko - Pnek (1462 Martyn Panko i Martin
Panek), Polk - Polako - Polek (p. niie), ba aj Nosko - Beznos - Beznos (1451
Mikolassem Nosskem, 1453 Mikolassowy Beznosowy, 1457 Nicolaus, Nosko
dictus, 1469 Mikulass, rzeczeny Nosko i Mikulass Nosko, 1485 za Mikulassem
Beznosym a pod.), Mokr - Mokropysk - Mokropysk (1457 Gregor Sukennyk,
1460 Hrzehorz Mokropisk, 1464 Gregor Sukennyk, ginacze Mokry i Gregor
Mokropisky, 1469 Gregor Mokry a pod.), Kulka - Kulic (p. niie), i mon -
imonovi (1409 Nykel Symon, 1418 Nicolaus Symon i Symon, 1419 Niclos
Symon i Nicolaus Symonis, 1422 Niclos Schimonowicz, 1424 Niclos Symonowicz,
30
1 43Ni c l os Si moni s a pod.), Abrahart - Abrahartovi (1451 Mathiss Abrahart i
Mathiss Abrahartowycz, 1457 Mathey Abrahart) a pod., alebo sa osoby
pomenval i striedavo rozlinmi pr menami (napr. Manko - Medve (p. niie),
vb - vec (p. niie), Mokr - Skenn k (p. vyie), Mistr - Pisr (1469 Jan, pisarz
a sskolnik nass i Jan Pisarz, 1474 Jan Mistr i magi ster Johannes, 1479 mi str Jan a
pod.), Prchal a - Brz (p. niie) a pod.
Striedavo sa pouvali aj latinsk, nemeck, esk a domce podoby (krstnch)
mi en, napr. Bart hol omeus - Barto - Bartoius, Jacobus - Jakub, Johannes - Jn -
Hanzel, Georgius - Jik, Gregor - Heho, Nicolaus - Nikel - Niklo - Mikolaj -
Mikol - Mikul, Mart i nus - Marti n - Mert en - Mertu, Mathias - Matej - Matis,
Michael - Michal - Michalko - Michalk (!), Andreas - Andrej - Andres - Andris -
Ondrej - Ondru, Petrus - Peter - Petr - Petr, Val enti nus - Valent, Vavrinec -
Vavro, Ladislaus - Lacko - Lacek a pod.
Ako dokl ady na dedeni e pr men mono uvies pr pady, ke sa vslovne
spom naj otec i syn, napr.
Juraj vb a j eho syn Marti n (1453 Georgius Swab ... filio suo Marti no Sutori,
1453 u Marti na Sewcze, 1454 Swabowy Sewczowy (!), 1457 Marti n Swab, 1457-
1478 j edens rz Mart i nus Sswab);
fojt Mat Manko a j eho syn Marti n (1468 Mathuss Manko, 1469 Mathuss
Manko, Mart i n syn geho i Martin, foyt, rzeczeny Manko i Marti n Medwed, fogt
a 1472 od Matusse Manka z Belusse ... Marti nowi Nedwi edowi z Zaprazyna [!]);
Mikul Polk a j eho syn Marti n (1430 Niclos Polacko, 1451 Nikloss Polak
i Niklos Polac, 1453 Nyklos Polak i Polaczko Nyklos i Nicolaus Polaczko, 1454
Polaczek; 1454 Marti n Polakowicz, 1457 Mart i nus filius Poloni i Mart i nus Polak,
1459 Mart i n syn Polakow i Mertuss Polacowicz, 1460 nebot k Mikulass Polak,
Marti nus Poloni i Mertuss Polacowicz a pod.);
Jn Kulka j eho syn alebo vnuk Bernard (1444 i nt er Johannem Kulczicz i Kul-
czicz Hanssel, 1450 Hanzel Culczicz; Bernart h Kulczicz i Bernart h Kulka a pod.);
Michal Prchala a j eho syn [?] Pavol (1450 Michael Przchala, 1459 Michal Prcha-
la, 1466 Michal Prchal; 1469 Pavla Brzieho [na okraji: Prchala, in l ocum Brzy]
a pod.).
Pou vani e a stri edani e rozlinch vari antov pr men i rozlinch pr men
ukazuje, e zkl adnou asou osobnho mena bolo (krstn) meno, no aby bolo
mon osobu presne identifikova spomedzi nositeov toho i stho mena, sa p-
meno stvalo nevyhnut nou sasou osobnho mena.
Pr men, ktor vznikali poda nzvu zamestnani a, mono, pochopitene, ako
odli od apelatv oznauj cich toto zamest nani e, lebo osoby s t mi t o pr menami
spravidla vykonvali uveden zamest nani a, ale z hadiska funkcie (pretoe prve
ony presnej ie identifikovali pomenvan osoby od i nch osb s rovnakm
(krstnm) menom) ich mono hodnoti ako vlastn men, hoci sa ich jazykov
podoba meni l a poda jazyka textu. Podobne sa vak zhodovala s j azykom textu aj
jazykov podoba i nch pr men a jazykov podoba (krstnch) mi en.
6. Vvin v 16. storo meme dokumentova osobnmi menami z najstarej
jelavskej mestskej kni hy. Rovnako ako pri mench z predchdzaj ci ch storo
i tu nachdzame stri edani e pr men alebo vari antov pr men, zmeni l sa poet
j ednol ennch osobnch mi en (bez pr men), nachdzame viac dokl adov na dede-
nie pr men.
Stri edani e pr men: Lanius - Msiar - Brezovsk (1594 St ephano Lanio alias
Brezowsky i St ephanus Lanius i St ephano Brezowsky, 1595 Ssteffana Mesiare,
1607 Steffana Mesiare Brezowskeho a pod.), Lieansk - Chl ebu (1593 Georgius
Liesstensky, 1596 Georgio Chl ebusch, 1603 Di ura Chl ebusch i Di ura Liessten-
skeho), Mi strn - Rokei (1594 Matthias Rokej, 1595 Mattey Mi strny anebo Rokey
31
i Mattegowy Mi strnemu), Kopka - Tomoki (1593 Paulo Thomoky i Paulo Kopka,
1595 Paula Thomokowho i Pawla Kopkowho), Krammer - Pisr (1575 Joannem
Cromeri um, t unc tempori s praedicti oppidi notari um ac concivem, 1595
Johannesa Crommera i Hannesa Crommera, 1602 Hannes Pisar), Derda - Derdk
(1602 Mattege Derda i Mattege Derdaka, [matka] Zoffige Derdacska). Mi mori adne
je striedanie v mene Silvestra tefnika, pretoe v zpise po tyridsiatich rokoch
sa z (krstnho) mena stalo pr meno a z pr mena meno (1592 provido viro
Sylvestrio, 1593 Sylvester Stephanidis, 1594 Vester, 1596 Syluestrio Stephanik
i Vestra Ssteffanika, 1603 pana Vestra a pod. 1648 od stariho otcze Westryk
Sstefana).
Prklady na dedenie pr men:
Vido (1572 [otec] Wido Gergely, [syn] Wido Lukacz), Niklo (1595 testament
puoboneg a dobre zachowaley matrony Orssoly Niklossowey, cztyhodneho pana
farare Georgiusa Niklosa nasseho y Galla, Benczeka y Hanesa Niklosa matki),
ipk (1574 Tomasch Cypkesch, 1593 post mort em Floriani Czipkiasch...[synovi]
Thomae Czipkiasch et filio eius Johanni Czipkiasch a pod.).
Zreten je vak aj doklad na rozlin pr men otca a syna, otec mal pr meno
ern, syn pr meno Martinko (1569 Melicheor Martinko i Melchioris, filii pie
memori ae Christophoris Cherny).
Mnostvo podobnch prkladov mono uvies aj z inch mestskch a obecnch
knh, i z inch psomnost administratvno-prvneho charakteru z rozlinch
oblast Slovenska.
V tovnch kni hch zemi anskeho banskho sdu na Boci bolo na konci 16. a
na zaiatku 17. storoia najastejm typom dvojlenn pomenovani e, kde prvm
lenom bolo rodn meno, druhm sa oznaovalo zamestnanie, pvod alebo in
vzahy nositea, dvoj menn sstava nadobdal a prevahu nad j ednomennou. V
mench ien prevldal spsob pomenovani a pomocou prechlenej podoby mena
mua, napr. Varekov (z Vareka), urov Remenrka (z ura Remenr),
najm vak Hans ustrov (Hans uster), Andrej Medveov (Andrej Medve) a
pod. (Blanr, 1961, s. 141-142).
7. Zo zvolenskch mestskch kn h zo 17. storoia s doklady Juraj Vrtielka ie
Jaka (1618 Georgius Wrtyelka alias Jakssa), uro Ponick ie Kaa (1627 Diuro
Ponyzky alias Kanya, 1634 Georgii Kanya), tefan Sabo ie Postrih (1617
Stephanis Szabo aliter Postryhacz i Sabo Isstwanowy), Jn Rupriegel ie Ryplk
(1618 Michel Ryplik, otez Johannesa Rupriegla aliter Ryplika, Michael Ryplik od
syna sweho Johannesa Rupriegla), Albeta Debnrka ie Zajacka (1620 Lizbeta
Debnarka aliter Zagaczka) a pod. Vemi pestr s podoby mena zvolenskho
feliara Wolfganga Rettallera (1612 domi nus Wolfgangus i Wolfgangi Rettaller,
1618 Balbir Farkass, 1619 Wolfgangi Balbjr, 1620 Borbel Farkass, 1631
Wolffgango Farkas, 1634 Wolfgangi Barbier a pod.). Jeho nemeck meno
Wolfgang sa striedalo so svojm maarskm ekvivalentom Farka [vlk], pr meno
Barbier [mad. Borbly] vzniklo ako oznaenie j eho zamestnania, p meno
Rettaller sviselo tie s j eho remeslom, v podobe mena Wolfgang Farka sa
vlastne maarsk ekvivalent mena stal pr menom (Majtn, 1966).
Na dokumentovani e pestrosti v pouvan osobnch mi en ete v 18. storo
uvedi eme spsoby pomenovani a jednej osoby z inkvizinch zpisov sdnych
procesov so strigami v Krupine z rokov 1716-1729.
V roku 1716 vypovedala ako svedkya Juditha Adami Bohuniczky uxor.
V roku 1722 vypovedala t ist osoba ako Juditha consors Javornk a viacer
dal svedkovia ju nazvali Adamova ena Juda, Adamov, Adamka.
32
V roku 1726 vypovedali svedkovia proti ml ynrke Jude. Vo vpovediach sa
spom na ako Juda, ml ynrka Juda, Juda ml ynrka. Jej mu Juraj Javornk bol
ml ynrom.
V roku 1728 sa tto osoba zapisuje ako svedkya menom Judi tha Danielis
Rusnak consols, vo vpovediach inch svedkov sa spom na ako Juda Daniova
ena, Juda Mlynrka (peme s vekm p smenom, lebo jej dal mu nemusel by
ml ynrom a pomenovani e sa stalo pr menom) . Juda Adamov, Juda Adamka, i
Juda Adamki na. Svedkovia vypovedali aj o t om. e sa pri predchdzaj com
procese pomi atl a. Neskonila na hranici, umuen pomt en enu nechali
v mestskej vznici.
V roku 1729 sa pe contra Judi tam Adamkovej, v slovenskom kontexte sa
spom na ako Adamki na Juda. Po tdni spsali jej t est ament . V j eho zhlav sa
pe Test ament Judity, Daniela Rusnaka manel ky a na mieste podpi su Juda
Adamova aneb Daniela Rusnaka manelka. O rok neskorie, roku 1730, bol
t est ament dopl nen a v j eho texte je k k pochopeni u tokch pr men: taku
dispositiu robi m, aby pr emenuwane diwca moge Yutka, gdyby nekcela uznavat
ri msku katolicku wi ru a w nejgj do smrt i byt, ta gista moga wynica (:ponewacz
esste od nagprwsseho meho manel a Adama, a ne od geho otca Georgiusa
Gawornika, ml i nara, na mna zustala:) leguge sa a porucza na kostol katolicku
ri msku krupi nsku. Yudka Tokar, manel ka Danissa Rusnaka, kri geg. Na druhej
strane t est ament u j e nadpi s Test ament um Judithae Tokar.
Je pravda, e kad ena nevystrieda za dvans rokov troch manel ov
(posledn pr meno Tokr je iste po otcovi) a mono vzia do vahy, e vo
vpovediach svedkov sa nemusel a zachytva oficilna podoba mena (Majtn,
1980).
8. Ke zhr ni eme pozorovania o osobnch mench od 12. do 18. storoia,
meme kontatova, e u od 13. a zo zaiatku, vlastne z prvej tvrtiny 14.
storoia vo vine pr padov samot n j edno meno na spol oensko-prvnu
identifikciu j edinca nevystaovalo, dop ala ho alia charakteristika osoby
vyj adren oznaen m
a) j eho spol oenskho zaradenia alebo povolania,
b) pr buzenskho zaradenia spolu s menom osoby alebo s menami osb
pr buzensky sptch, a to z tej istej alebo z druhej , tretej, ba i zo tvrtej genercie,
c) rodovej alebo etnickej prslunosti,
d) nzvu mi esta bydliska alebo sdla rodu alebo
e) nejakej vlastnosti pomenvanej osoby.
Vo viacerch pr padoch sa pouvali dva dopaj ce leny mena, i viac. Ak
dop aj ci m l enom bolo pr meno oznaujce nejak vlastnos pomenvanej
osoby, pripjalo sa k menu bezprost redne alebo pomocou slova zvan (lat.
dictus). Nezriedka sa kresansk kanonick meno v latinskej podobe dop alo
j eho domckou podobou alebo i nm nekanoni ckm menom, ale prvnu identi-
fikan hodnot u a funkciu mal o takto dopaj ce meno pri naj menom rovnak,
ba ako uruj ci len mena vlastne azda rozhoduj cu.
Men sa nededili, ale stvalo sa, e j eden zo synov dostval meno po otcovi
alebo meno ut voren z toho istho zkladu.
Na pomenvame osb sa pouvali kanoni zovan i domcke, nrodn podoby
mi en, ako i pr men utvoren z apelatv. V t akomt o spsobe pomenvani a
mono v dopaj cich lenoch mena u vidie zrodky budci ch a sasnch
hlavnch lenov osobnch mi en v dvoj mennej sstave, zrodky priezvisk. Od 16.
storoia, naj m vak v 18. storo u vlastne dedin pr men existovali, mohl i by
sme hovori aj o priezviskch. Ak terminologicky odliuj eme pr meno a
priezvisko, je to predovetkm so zreteom na zkonn kodifikciu priezviska v
33
obdob panovania Jozefa II. Priezvisk ako sas osobnch mien nevznikli v ase
ich kodifikcie, ale ich zrod a postupn vvin mono sledova od stredoveku,
povedzme od 13. storoia, a to i napriek tomu, e osobn men 13. a 14. storoia
mali podstatne in podobu ako, povedzme, osobn men 17. a 18. storoia.
Rovnako postupne sa menilo aj postavenie prmen, od pomocnej, dopajcej
sasti osobnch mien v nededinch prmench prezvkovho charakteru a v
prmench oznaujcich zamestnanie alebo predchdzajce bydlisko nositea, cez
dedin prmen, achtick rodov men a prdomky k povinne dedinm
priezviskm dnenho typu, ktor s zkladnou sasou sasnch osobnch
mien na Slovensku i v Eurpe.
Resum
In the oldest period of continual development of Slovak language from
proto=Slavonic language base there were equally used Slavic first names of
pre=Christian type in all Slavic languages. After the adoption of Christianity the
Christian names dominated. The origins of surnames can be searched back since
13th century in spite of the different from of first names of those used later in
17th and 18th centuries. The position of surnames has constantly changed from
supporting part of the surname in unherited surnames of nickname ccharacter,
to surnames describing profession or previous settlement, to hereditary
surnames, names of the peers of the realm and attributes to hereditary surnames
of present type which are the basic part of today's names in Slovakia and Europe.
Literatra
BLANR, V.: Osobn men v potovch kni hch zemianskeho banskho sdu na Boci z rokov 1588-
1602. Jazykovedn asopis, 12, 1961, s. 140-149.
CHALOUPECK, V.: Kniha ilinsk. Bratislava, Uen spolenost afakova 1934. 239 s.
KUCHAR, R.: Vlastn men v ilinskej kni he. In: Nrodnostn vvoj miest na Slovensku do roku 1918.
K 600. vroiu vydania vsad pre ilinskch Slovkov. Red. R. Marsina. Martin, Osveta 1984, s. 83-86.
LEHOTSK, . - ORLOVSK, J.: Najstaria jelavsk mestsk kniha 1566 - 1710. Martin, Osveta 1976.
480 s.
MAJTN, M.: K vvinu pomenovani a osb na Slovensku. Jazykovedn asopis, 17, 1966, s. 148-153.
MAJTN, M.: Dedistvo praslovaniny v najstarch slovenskch vlastnch mench. In: Jazykovedn
tdie. 14. Stanislavov zbornk. Red. J. Ruika. Bratislava, Veda 1977, s. 193-206.
MAJTN, M.: Prspevok k metodike vskumu historickej antroponymie. Jazykovedn tdie, 15, 1980,
s. 151-155.
MAJTN, M.: Kontinuitn vvin sloveniny vo svetle vlastnch mien. Slovensk re, 57, 1992, s. 65-72.
RYNEK, F.: Slovnk k ilinsk knize. Bratislava, Vydavatelstvo SAV 1954, s. 45-47.
Slovensk diplomatr - Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae. T. 1-2. Ed. R. Marsina. Bratislava
1971, 1987.
Slovensk regestr Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae. T. 1-2. Ed. V. Sedlk. Bratislava
1980, 1987.
STANISLAV, J.: Pribinovi vemoi. Linguistica Slovaca, 1-2, 1939-1940, s. 118-147.
STANISLAV, J.: Zo tdia slovanskch osobnch mi en v Evanjeliu cividalskom (Ev. Civ.). Slavia, 18,
1947-1948, s. 87-100.
34
TRUKTRA ACHTY NA SLOVENSKU V 9. - 13.
STORO
Richard Marsina
Oznaenie achta mono chpa v dvojakom zmysle, vzname. Mono pod
n m rozumie v najveobecnejom slova zmysle popr edn vedcu vrstvu
spolonosti, ktorej pomenovani e je odvoden od slova achetn, oznauj ceho
nezitnho, mdr eho, schopnho, pomha ochotnho loveka (atp. vyme-
novvanie vlastnost by bolo mono ete rozri), riadiaceho sa pevnmi
zsadami. Poda mi enky mnohch historikov iba v t omt o zmysle mono hovori
o achte v t akom vekom asovom rozpt, ako je to v nadpi se tohoto prspevku.
In o achte v pravom uom alebo t radi nom slova zmysle mono hovori a
na istom st upni spoloenskho vvinu, v naich podmi enkach a v obdob pre-
vldania feudl neho spoloenskho systmu, ktor pre Uhorsk krovstvo,
ktorho bolo Slovensko sasou je lepie nazva donanm systmom. Za
tchto okolnost je achta presne definovanou spoloenskou skupi nou s mno-
hmi jej prislchaj cimi atri btmi .
Prv ne prej deme ku konkrtnej npl ni tohoto prspevku treba vak
vyzdvihn j edno, a dnes, nezonurovan marxistickmi poukami , to meme
urobi tak, ako si to skuton pri ebeh historickch procesov vyaduje: achta to
nie je len predmet nejakej pomocno-vednej historickej disciplny, to je len
druhot n, ale achta je jav socilny, jestvujci v udskej spolonosti v rudi-
ment rnej podobe u aj v predfeudlnej spolonosti, v definovanej podobe,
v naich podmi enkach od ias udomcovani a sa feudl neho i donanho
systmu(1) u ns. Je pravda, e ete len pred niekokmi rokmi sme boli radi ak
sme sa mohl i zaobera fenomnom achta a genealgiou iba pri sasnom
zdrazovan, e je to j edna z pomocnovednch historickch discipln, ktor
prispieva k pochopeni u pri ebehu historickho vvoja a k j eho interpretcii.
Z marxistickho hadiska bola achta j ednm z viacerch vemi negatvnych
javov historickho vvoja, o ktorom ak sa mohl o alebo mal o hovori, bolo to treba
urobi z istch predp sanch pozci, ktor znamenal i povinnos odsdi tto
skupi nu i tri edu spolonosti. Dnes u tento postoj nemme predpsan. Preto
meme j ednoznane poveda, e achta, to boli iv udia, ktor aj v naich
podmi enkach po cel stroia vo vekej mi ere riadili stav verejnch
spoloenskch zleitost, politickch, hospodrskych, kul trnych, ktor tvorili
svojm spsobom to, o sa zvykne nazva spoloenskou elitou. V pomerne
nedvnom obdob sa elita, elitrstvo zaznvali, hoci aj marxi zmus i tzv.
praktick socializmus a j eho prokl amovan nosite komuni sti ck strana sama
tvorila elitu, pri ktorej vak pravidl prslunosti k nej boli trocha zdeformovan,
take ilo viac o kastovncku ne elitrsku spolonos. Ak elitu v kadej
spolonosti treba chpa ako jav prirodzen, lebo nie vetci udia s rovnak,
kastovnctvo je deformcia elity i elitrstva. V kadej slobodnej spolonosti sa do
popredi a dostvaj tzv. elity, konkrtne prslunci spolonosti s istmi
vlastnosami, vykazujcimi v istom smere a zmysle nadpri emer, nie vdy
rovnakho, ale aj nie vdy elatenho pvodu (jestvuj aj negatvne "elity"). Pri
(1) LUBY, .: Dejiny skromnho prva. Bratislava 1946, s. 327-328 oznauje u ns (v Uhorskom krovstve)
jestvujci systm za donan sstavu, ktor sa podstatne odliovala od l nneho zriadenia v tom, e sa
obmedzovala len na pomer achty a kra a netvorila veobecn a totlny systm ttneho zriadenia ako
lnna sstava.
35
prirodzenom vbere vdy len urit vynikajce, i nadpriemern vlastnosti
umoovali sta sa sasou elity, hoci vo vemi vnimonch prpadoch tu svoju
lohu mohol zohra u len phy pvod, protekcia alebo skok. Plat to veobecne,
aj ke od najstarch ias pritom jestvovali pravidl, ktor sa poda miesta a asu
menili a modifikovali. O achte v pravom slova zmysle mono hovori, a ke
ilo o dedin postavenie (stav), o sa tie len postupne vyvjalo, a vdy bol treba
ist as na to, aby sa situcia a postavenie ustlili, no o achte v pravom slova
zmysle mono hovori a v svislosti so ttom.
Konkrtne historick doklady o tom, ak bola truktra spolonosti u ns v 9.
stor. nemme, mme iba ist nznaky(2), ktor nm dovouj usudzova,
predpoklada ako bola tto spolonos trukturovan. Aj tak je pokus o nartnutie
truktry vtedajej spolonosti viac vahou ako historickm spracovanm.
V starej predttnej spolonosti, o v naom prpade bolo pred 9. stor. hrala
v organizcii spolonosti vek lohu pokrvn prbuznos, ilo o tzv. rodov
spolonos. So vznikom ttu, o bol dlhodob proces, sa menili aj spoloensk
vzby, teda truktra spolonosti. Nemono si vak predstavova, e k pre-
rueniu, i nulite rodovch vzieb dolo vo vemi krtkom ase. Skr sprvnym
sa vid predpoklada, e aj pri vznikajcej ttnej organizcii, pri jej prvej fze
alebo predfze nedolo ani nemohlo djs k pl nmu zrueniu rodovch vzieb,
ale k ich paralelnmu prevaniu, i dovaniu, prirodzene, e v zoslabenej
forme, ale nerovnako na rozlinch miestach a aj nerovnako dlho trvajcich na
rozlinch miestach.
Vemi dleit je uvedomovanie si tejto skutonosti pri vyslovovan
predpokladov o truktre spolonosti u ns v 9. storo. Je otzne, i mono u
predpoklada jestvovanie zemnho rozdelenia zavedenho vldcom (knie-
aom), alebo i pri zemnom lenen sa vychdzalo zo starch rodovch
zemnch truktr. V prvej tretine 9. stor., teda za Pribinu mono azda
predpoklada v prevanej vine prpadov jestvovanie starch zemnch
rodovch truktr (nie kmeovch). Na ich ele vak azda len v malom pote
prpadov boli slobodne volen alebo poda istch zreteov delegovan (uren)
popredn prslunci rodov. Dleit bol aj ich vzah k vladrovi, ktorho
poiadavkm sa museli prispsobova, ak si chceli udra svoje postavenie. Iste
vak boli medzi nimi aj tak, o len panujcemu vladrovi alebo jeho otcovi at.
mohli akova za svoje postavenie. Tto boli na om ete viac zvisl. Vemi mlo
vieme a vlastne pre to nemme ani opr, ako bola zostaven druina vtedajieho
vladra. i pochdzala z jeho rodu alebo len z niekokch prbuznch rodov,
alebo mnohch rodov a viacerch kmeov (lebo tt treba chpa ako
nadkmeov tvar). Vzhadom na osudy Pribinu, jeho vypudenie, me sa skr
zda pravdepodobnm, e jeho druina sa skladala z prslunkov len menieho
potu domcich rodov a prpadne aj (no nemuselo to by) aj z externch
(najatch) lenov. Tto vaha je preto pravdepodobn, lebo pri vyhnan, i teku
Pribinu pravdepodobne spolupsobili aj domci predstavitelia a to pravdepo-
dobne z tch rodov, o nemali svoje zastpenie v druine vladra.
Za Pribinu sa teda vedca vrstva ("achta") skladala z troch zloiek: 1/ z jeho
najblich spolupracovnkov, sdliacich (majcich svoje postavenie-zadelenie)
priamo na jeho knieacom dvore; 2/ z regionlnych predstaviteov vykon-
vajcich svoju funkciu so shlasom knieaa a pochdzajcich asi v istej miere
z predstaviteov prslunch rodov. Napokon najpoetnejiu zloku tvorila 3/
druina, ktor predstavovala vkonn moc v rukch knieaa, schopn aj printi
(2) Podrobn predstavu o truktre (veko)moravskej spolonosti por. RATKO, P.: Slovensko v dobe
vekomoravskej. Koice 1988, s. 84-96.
36
i vynti pl neni e j eho nari aden . Tto schma plat aj v t om pr pade, ak by to, o
nazvame Pri bi novm i Ni tri anskym kni eatstvom bolo ete aj okolo r. 830 len
j ednokmeovm kni eatstvom (j ednho vekho kmea). Ak aj pri pust me, e
Nitrianske knieatstvo vzniklo ako pl ne samostatn koncom 8. stor., aj tak to bol
ete krtky as, aby v om bolo mono predpoklada vznik tzv. dedinej "achty",
pri om vtedy pri postupnosti nestaila j edi ne dedinos (pvod), ale ete
zvanejou urujcejou bola sluba. U regionl nych predstaviteov mohl o s
o kont i nui t u aj z predt t neho obdobia vvoja (teda i rodov postupnos).
Po vyhnan Pri bi nu zostala zkl adn truktra "achty" v zsade podobn,
dolo sasti len k zmene jej prslunkov. S Pri bi nom odili j eho najbli
spolupracovnci, mono aj niektor regionlni predstavitelia a iste prevan as
drui ny - ich poet raksky historik Helwig Wolfram odhaduj e asi na 500 ud (asi
vrtane aj rodi nnch pr sl un kov niektorch z nich). Okrem toho mono viacer
prslunci "achty" Ni tri anskeho knieatstva, ktor boli vernmi st pencami
Pri bi nu a nestihl i ujs, boli odstrnen . "achta" v Ni tri ansku sa teda poetne
zmenila. Z jej pvodnej zostavy ostali iste niektor regionlni predstavitelia,
ktor mono boli aj predt m proti Pribinovi a (mono) v spojen s Moravanmi
a azda aj ni ektor lenovia drui ny; z lenov kni eaci eho dvora pravdepodobne
nikto (ak l en nelo o vyloen zradu na knieati, o vak tie nemono pl ne
vyluova). "achtu" v Ni tri ansku rozmnoili "achtici" z Moravy, ktor
z povereni a Moj mra 1. zaujali a spravovali centrl ne hradi sko, potom
novovymenovan predstavitelia regionlnej sprvy, ktor mohl i by sasti alebo
pl ne domceho pvodu (teda aj udia, o boli u aj predt m v tchto funkcich)
a drui na z Moravy, do ktorej boli mono prijat aj udia domceho pvodu.
Vetko nasveduj e t omu, e poas tritvrtestoronej existencie t t neho tvaru,
ktor naa historiografia tradi ne nazva Vek Morava(3), jestvoval na nej
z politicko-sprvneho hadiska dual i zmus, o znamen, e osobitn, svojm
spsobom centrl ny dvor s drui nou a pr sl unm apart om jestvoval aj pre
vchodn as (Vekej) Moravy(4). Vzhadom na tri tvrtestoron trvani e tohoto
t t neho t varu a silnch vldcov, je pravdepodobn, e jestvovala dvoj stupov
regi onl na sprva, v men om regi onl nom rmci stareinovia (nelnci) a vo
vom regi onl nom rmci vladykovia alebo vladri (comites)(5), o vak mono
bolo u (azda len v stave zrodu) aj za Pri bi nu. Tie treba predpoklada, e
vladykovia boli iste dosadzovan cent rom, aj ke mohl i (no iste nie vdy!)
pochdza z pr sl unho regi nu a vzhadom na stle sa viac uvoujce rodov
vzahy mono dosadzovanie iastone predpoklada aj u nich regionlnych
j ednoti ek. Celkove vak a do konca trvani a (Vekej) Moravy neboli pl ne
preruen (anulovan) rodov vzby, ktor vak vtedy u pravdepodobne
nadobdal i viac regionlny ako rodov charakter. Tto okolnos iste zohrala svoju
l ohu aj v ase ohrozeni a a zniku (Vekej) Moravy.
(3) V svekch prameoch sa ttny tvar, ktor my nazvame Vekou Moravou, nazva len Morava. A
byzantsk cisr KONSTANTIN BAGRIANORODNYJ: Ob upravleniji imperiej . Moskva Nauka 1991, s. 52
(grcky) 53 (rusk preklad) pouil slovn spojenie (i oznaenie) "megal Moraba", o sa zaalo potom
neskr preklada ako Vek Morava. Modern historiografia je vak toho nzoru, e "megal" je
sprvnejie preklada ako (od Byzantska) "vzdialenejia" Morava. V sasnosti sa term n Vek Morava
pouva iba v slovenskej a eskej historiografii, iastone v ruskej a poskej, vo svetovch zpadnch
jazykoch zva len vtedy, ke je autorom ech alebo Slovk (atp); vo svojom alom texte budem
pouva nae tradi n pomenovani e s tm, e "Vek, veko " budem dva do ztvorky.
(4)
Ilo asi o asymetrick model pri ktorom vchodn as (Vekej) Moravy spravovan ako del, zva asi
nstupcom trnu, mala ist aut onmne postavenie (a tie sa zemne rozirovala).
(5) Pri rodzene nepoznme autentick zneni e vtedajch hodnostnch oznaen; pomenovani e "vladr"
(vladrstvo) je v Bojnickom urbre z r. 1614; por. Urbre feud. panstiev na Slovensku II. Vyd. R. Marsina
a M. Kuk. Bratislava 1959, s. 49. 52, 55, 56.
37
Pri pr chode starch Maarov sa teda vedca vrstva (veko)moravskej
spolonosti - "achta" skladala z viacerch zloiek: 1/ z vladykov (comites) pso-
biacich na dvore knieaa v j eho hl avnom sdle, 2/ z vladykov, psobiacich v sdle
del nho vojvodu v Nitre, 3/ z regionlnych sprvcov vladykov i vladrov a 4/
z predstaviteov najnich regionlnych j ednotiek - stareinov; do tejto vedcej
vrstvy patrila aj 5/ druina, ktorej bojovnci (nie ich pomocnci) boli nielen
bojovm zoskupen m, ale aj potencilnym zdrojom funkcionrov pre vetky
spom nan st upne "achty". Treba zdrazni, e zaiatkom 10. stor. mali u na
(Vekej) Morave vetci lenovia spom nanch skup n sluobnostn charakter
v t om zmysle, e boli odvisl od knieaa i vojvodu; pl ne odvisl od neho boli t,
o boli ako funkcionri presaden do pre nich novho prostredia. No prinaj menej
u asti prslunkov "achty" treba u vtedy pota aj s majetkovou pozemkovou
drbou, udeovanou, popri tzv. rodovom majetkovom podiele, najprv len na as
zastvania funkcie, potom doivotne, mono vo vnimonch pr padoch aj
dedine. Rovnako mono predpoklada, e sa u prslunos k tejto "achte"
zanala chpa, poklada za dedin, hoci ete stle jej dleitou zlokou bolo
pl neni e povinnost v slubch knieaa (vojvodu).
V porovnan so truktrou vedcej vrstvy - "achty" na (Vekej) Morave bola
truktra vedcej vrstvy staromaarskho kmeovho zvzu pri j eho prchode
do Dunajskej kotliny a kontaktovan sa s naimi predkami , z hadiska dosia-
hnut ho stupa spoloenskho vvoja na niej rovni, pretoe ilo ete
o kmeov zriadenie. Poda nzorov terajej maarskej historiografie vedca
vrstva staromaarskej spolonosti sa skladala z dvoch zloiek: 1/ z pnov (r), ku
ktorm patrili nelnci kmeov a od nich zvisl nelnci rodov; 2/ tto vedca
vrstva si svoje postavenie udriavala svojimi vojenskmi sprievodmi, vytvore-
nmi z bojovnkov-iobaginov(6).
Nejestvuj konkrtne j ednoznan doklady, k akm stretom dolo medzi
vedcou vrstvou starch Maarov a vedcou vrstvou na vchodnej asti (Vekej)
Moravy, ktor star Maari postupne obsadzovali. Listina nemeckch biskupov
z r. asi 900 hovor, e Slovania sa hne po prchode starch Maarov s ni mi
spjali, spolu s ni mi bojovali a chodili na koristncke vpravy(7). Vzhadom na
as, z ktorho je tto sprva - ak je vbec pravdiv - me sa to vzahova iba na
Slovanov, ijcich na vtedajom j uhovchodnom a vchodnom okraji (Vekej)
Moravy v Potis, na vchod od Dunaja, lebo Zadunajsko, teda zpadnejie zemia,
zaujali star Maari a r. 900 a neskr. Celkom iste na vchod od Dunaja, najskr
v Potis, mohl o djs k tej udalosti, o ktorej sa hovor v neskorej tradcii ako
o predaji krajiny-zemia za bieleho koa(8). Ak sa to skutone stalo, tak dohodu
uzatvoril iste regionlny sprvca, mono so shl asom del nho vojvodu - sprvcu
vchodnej asti (Vekej) Moravy, ktorm bol vtedy syn Svtopluka I. vojvoda
Svtopluk. Pri tejto prleitosti mono aj niektor prslunci miestnej "achty"
alebo z centra vyslan a t am psobiaci hodnostri sa dali do sluieb starch
Maarov a zastovali sa na ich koristnckych vpravch.
Do druhej vrstvy dotykov, k omu mohl o djs a po roku 900, je u Anonyma
spom nan daj, e obyvatelia (asi v oblasti) Gemera sa zo strachu podrobili
(6) Magyarorszg trtnete I. Budapest 1984, s. 621 a nasled. (Gy. Gyrffy).
(7) MARSINA, Ft. (ed.): Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae I. Bratislavae 1971, s. 34, v . 39.
(8) Hovor sa o tom v P. Magistri, qui Anonymus dicitur. Gesta Hungarorum (aj v inch uhorskch
stredovekch kronikch); por. Scriptores rerum Hungaricarum (alej SSRH) I. Ed. E. Szentptery.
Budapestini 1937, s. 54 a 60, kde sa tie hovor o daroch a poadovan zemia za ne atp. Priamo o bielom
koovi, pozltenom sedle a uzde sa hovor v Turciho kronike, II. as, 3. kapit. (ktor to prevzala z tzv.
Viedenskej obrzkovej kroniky); por. SCHWANDTNER, J. G.: Scriptores rerum Hungaricarum I.
Vindobonae MDCCLXXII, s. 101-102.
38
Maarom, ktor ich pot om presdlili na in mi esta(9). Tie nevi eme, i medzi
tmi to dobrovone podrobenmi boli aj prslunci miestnej "achty" z zemi a,
ktor bolo j uhovchodnm okrajom pvodnej vchodnej asti (Vekej) Moravy.
Spom nan Anonymus najobrnejie hovor o dl hom (v porovnan s i nmi
akciami) dobjan Nitry(10), o znamen, e t un dolo k voj enskmu stretu, ie
"achta" aktvne bojovala proti starm Maarom. (Pravda, ak Anonymus
skutone odra sprvne tradciu, ak sa ona nevzahovala na chronologicky
o nieo neskorie obdobie.) Z povedanho vyplva, e z predpokl adanho prie-
behu stretov starch Maarov s (Vekou) Moravou, ako mono usudzova na
poetnejie zapojenie sa domcej (veko)moravskej "achty" medzi vedce vrstvy
starch Maarov(11).
Na druhej strane je zaujmav, e u dvoch druhov hodnostrov sa vyskytuj
pomenovani a slovanskho pvodu "Vojvoda-voivoda" sa sce v uhorskch prame-
och vyskytuje pravidel ne a od r. 1201, no u Kontantn Porfyrogenetos
v polovici 10. stor. pe, e "archn" sa u Maarov vol "vovodos"(
12
). Tak isto
z byzantskch prameov 12. stor. je doklad, e Maari stratgov volaj
"zupanos"(
1 3
). Celkove ale, ak si aj niektor prslunci predt m (veko)moravskej
"achty" udral i aspo iastone svoje postavenie, za naj pravdepodobnej ie treba
poklada, e oskoro sa jazykovo asimilovali, ak len neili v oblastiach, ktor sa a
post upne a pomer ne neskr dostali do pr i ameho organi zanho zvzku
uhorskho ttu. Pri ame a konkrtne dkazy vak pre to doteraz nepoznme. Na
zemi ach obsadench starmi Maarmi sa teda vedcou vrstvou (takmer bez
vnimky?) stali prslunci vedcej vrstvy maarskho kmeovho zvzu.
V prvej polovici 10. stor. sa oslabila moc vekoknieaa maarskho
kmeovho zvzu a nelnci j ednotlivch kmeov sa usilovali na zaujatch
zemi ach samostatne vldnu a samostatne podnika aj koristncke vpravy.
Vtedy najvyvinutejia as Slovenska patrila bezprostredne do domny
Arpdovcov, poane im podliehaj cich kozrskych-kabarskch kmeov
(spojenho kmea)(
1 4
). V druhej polovici 10. stor. smeroval vvoj k posil neniu
centrlnej moci knieat z rodu Arpdovcov. V svislosti so vzni kan m uhorskho
ttu, k omu dolo v poslednej treti ne 10. stor., sa pretrukturoval a aj vedca
vrstva tohoto vznikaj ceho ttu(
1 5
). Pri t omt o procese j asne vystupuj e do
popredi a sl uobnostn charakter vedcej vrstvy "achty". Poda mi enky
sasnch maarskch historikov pri vznikan ttu dolo k vyvlastneniu dvoch
tret n pozemkovho vlastnctva starch rodov v prospech vznikajcej centrlnej
moci tak, e treti na pri padl a vznikaj cemu ttu a treti na panovn ckemu rodu.
U takch kmeovch vldcov a nelnkov rodov, ktor sa protivili prebie-
haj cemu procesu dolo k ich pl nmu vyradeni u z vedcej vrstvy a na ich
miesto sa dostali tak, o boli ochotn zachovva vernos k panovnkovi
a dynastii. Teda zo starej vedcej vrstvy do novej vedcej vrstvy dostali sa len t,
o podporovali panovn ka. To ist plat aj o niej zloke vedcej vrstvy, z ktorej
sa medzi "jobaginov" dostali tie len t, o sa pridali k panovnkovi alebo j eho
pr vrencom, protiviaci sa sa dostali medzi sluhov. Na druhej strane tento proces
umooval aj ni ektorm pr sl un kom prostch slobodnch (o ktorch sa tu
podrobnej ie nehovor) dosta sa do vedcej vrstvy.
( 9 )
RRSA I, s. 74-75.
( 1 0 )
RRSA I, s. 78-79.
(11) Najastejie sa v tejto svislosti v najstarej vrstve zvykne spomna rod Bogat-Radvan.
( 1 2 )
KONSTANTINOS PORFYROGENETOS: c. d s. 158-161.
(13) GYRFFY, Gy.: Istvn kirly s mve. Budapest 1977, s. 468.
( 1 4 )
MOT I, s. 624 (mapka).
(15) Por. MARSINA, R.: truktra achty na Slovensku (v Uhorsku) do zaiatku 16. storoia. In: Struktura
feudln spolenosti na zem eskoslovenska a Polska. Praha 1984, s. 134-154.
39
Od zaiatku 11. stor., ke vzniklo krovstvo, lenovia hornej zloky vedcej
vrstvy pochdzali 1/ zo starej rodovej "achty"; 2/ z lenov ozbrojench drun, 3/
z prslunkov predtm strednej vrstvy obyvatestva, ktor boli poven za svoje
vern sluby panovnkovi a 4/ z cudzch rytierov, ktor (niekedy so svojimi
sprievodmi) vstpili do sluieb uhorskho panovnka, za o boli odmenen
pozemkovmi maj etkami a zva sa stali zakladatemi mocnch achtickch
rodov(
1 6
). Maarsk staria aj sasn historiografia predpokladala, e vedca
vrstva Uhorskho krovstva sa skladala prevane z prslunkov starch
maarskch rodov.
V pri ebehu 11.-12. stor. sa stretvame s dvojakmi "iobagiones": 1/ s kr-
ovskmi servientmi, ktorch predkovia boli dajne j obaginmi u za prvho
uhorskho kra tefana I. a 2/ s hradnmi j obaginmi, ktor sa do tejto skupiny
dostali a v pri ebehu 11.-12. storoia. Jobagini spolu s "milites" (o je sprvne
preloi ako rytier, nie ako vojak) boli nimi vojenskmi velitemi a sprvnymi
radn kmi . V 11.-12. stor., hoc aj tu ilo u j ednoznane o dedin zatriedenie do
prslunej skupiny, nemono ete hovori o pl ne uzavretch skupinch. Najm
najniia skupina rytierov a jobaginov, u ktorch uvanie prepoianho
pozemkovho vlastnctva bolo j ednoznane viazan na preukazovan sluby
a bolo ni mi podmi enen, bola pomerne otvoren aj smerom hore aj nadol. Za
zsluhy boli do nej prijman stle nov udia a sasne niektor jej prslunci
postupovali do vyej zloky vedcej vrstvy. Servientes regis-krovsk servienti
(sluobnci) u aj vtedy boli povinn vojenskou slubou len v pr pade vyhlsenia
vojenskej hotovosti, o j ednoznane dokazuj zachovan hodnovern doklady zo
zaiatku 13. storoia.
Svojm spsobom uzavretou, jasne definovanou a jasne ohrani enou stala sa
vedca vrstva v pri ebehu 13. stor., odkedy j ednoznane mono hovori o achte
v tom zmysle, v akom sa ona chpala potom ete po cel stroia. Ako je
veobecne znme o istej prvej petrifikcii mono hovori na zklade Zlatej buly
z r. 1222, kde sa niia zloka vedcej vrstvy nazva ete stle servi ent mi (
1 7
). Pre
vyiu zloku vedcej vrstvy sa v nej pouva oznaenie "nobiles", hoci sa pre tto
zloku u od r. 1222 obas stretvame s oznaenm "barones", o vystupuje u aj
v renovcii Zlatej buly z r. 1231(
18
). Z ias po tatrskom vpde sa stretvame
s oznaeniami "nobilis serviens" a "nobilis iobagio". Napokon v potvrden Zlatej
buly Belom IV. r. 1267 sa veobecne hovor o "nobiles", ktor sa volaj aj
"servientes regales", ie obe oznaenia sa stotouj(19). Od tchto ias mono
hovori o niej achte, ako rovnocennej, z prvneho hadiska, s vyou achtou,
ku ktorej vtedy patrili krovsk hodnostri, vek pozemkov vlastnci a upani.
Okrem spom nanch krovskch servientov a vekej asti hradnch jobaginov
sa sasou niej vrstvy achty stali aj tzv. synovia jobaginov a desiati spisk
kopijnci, ktorch dovtedajie vsadn postavenie malo kolektvny charakter.
Niia vrstva achty sa naalej ustavine doplovala pri j man m i povyovanm
prslunkov nich socilnych vrstiev prevane za vojensk zsluhy. Dosta sa
medzi vyiu achtu bolo spravidla mon len prslunkom niej achty, aj to
zva, prevane za vojensk zsluhy. V tomto obdob prslunci achty (vyej
aj niej) s vlastnkmi majetkov, s ktormi maj von dispozin prvo
(obmedzovan len pri vymret). Celkove sa teda v 13. stor. dovil r>roces
(16) Poda kronikra imona z Kzy pochdzali z cudziny aj rody Hunt a Poznan, Hedrich (Hder), Ratold,
aj Bogat a Radvan (z iech) atp.; SSRH I, s. 188-190.
(
17)
CDSI I, s. 200, v . 270.
( 1 8 )
CDSI I, s. 267-268, . 375
(
19
) MARCZALI, H. (ed.): Enchiridion fontium historiae Hungarorum. Budapest 1901, s. 167 169.
40
vyvjania sa achty v pravom slova zmysle, so vetkmi k tomu patriacimi
atribtmi.
Napokon otzka, na ktor iste oakvate odpove: Bola, jestvovala slovensk
achta?(
20
) Pokladal som za potrebn uvies vopred cel vvoj, jeho peripetie,
a a to umouje primerane odpoveda na poloen otzku. Ako sme videli
v obdob do polovice tridsiatych rokov 9. storoia nepochybne vedcu vrstvu
vtedajieho Nitrianskeho knieatstva tvorili udia domceho slovienskeho i
slovenskho pvodu. U od polovice 30. rokov 9. storoia as vedcej vrstvy
tvorili Moravania. Situcia sa skomplikovala po prchode starch Maarov, ktor
pokladali za svojich nepriateov v prvom rade prslunkov (veko)moravskej
vedcej vrstvy a teda ich nemohli prija do svojej vedcej vrstvy, len ak vo vemi
vnimonch prpadoch. Aj pri nich vak treba pota s pomerne rchlym
prispsobenm sa Maarom, najneskorie v druhej tretej genercii.
Pre 10. stor. za otvoren treba poklada monos pretrvvania starej
(veko)moravskej vedcej vrstvy tam, kde ete nezasahovala bezprostredn
maarsk okupcia. Jestvuje na to aj konkrtny prklad - Ducov -, v ktorom je
archeologicky dokzan kontinuita zemepanskho dvorca s kostolom a do tretej
tvrtiny 10. storoia(
21
). Pri vahch, ktor sa vyskytuj v naej historiografii u
vye storoia o slovenskom pvode rodu Hont-Poznan(
22
), treba myslie azda tie
na tto kategriu, na pretrvanie mi mo zemia bezprostredne obsadenho
Maarmi a do poslednej tretiny 10. stor. a potom zskanie zsluh pri pomhan
tefanovi I. svtmu proti Kopovi, za o mono dostal potom rod vrten aj tie
majetky, ktor leali na zem obsadenom ete starmi Maarmi. Je to vak iba
phy predpoklad - domnienka, pre ktor treba njs aspo indcie; ak sa to
nepodar, nem zmyslu tto domnienku pripomna a opakova. Iste mono za
indciu poklada men, lene niekedy menej je viac. Aj pri niektorch slovansky
i slovensky znejcich mench treba pripusti, e mohlo s o meno vemi skoro
osvojen si aj starmi Maarmi. Za takto meno pokladm napr. meno Ivan,
Ivanka. Aj pri kladnom vyrieen prslunosti i pvodu rodu Hont-Poznan (alebo
len j ednho z tohoto zdruenho rodu) treba myslie na to, e do 13. stor. iste u
prinajmenom viacer jeho vetvy sa prispsobili Maarom, boli zasimilovan.
Slovensk pvod sa predpoklad aj u Diviackovcov(
23
) a Ludanickovcov(
24
). Nov
impulzy v tomto smere mono prinesie budci detailn vskum.
Za nepochybn treba poklada, e do niej vrstvy achty sa poas trvania
Uhorskho krovstva dostalo vek mnostvo ud slovenskho pvodu, z ktorch
mnoh, pokia po genercie ili v slovenskom prostred udrali si vedomie svojej
prslunosti k Slovensku a Slovkom a do konca 18., polovice 19. stor., vo
vnimonch prpadoch aj neskr. Napriek tomu mono hovori o slovenskej
achte len v tom zmysle, e mnoh ni achtici mali slovensk pvod. Od
zaiatku 10. stor. sa Slovci (predkovia Slovkov) postupne stali obyvatemi
(poddanmi) ttneho tvaru, ktorho hegemnom boli Maari a v ktorom sa
Slovci mohli dosta medzi vedcu vrstvu len za mimoriadne zsluhy, prevane
(20) Posledne sa celkove touto problematikou zaoberal SEDLK, F.: Genza, rozvoj a padok slovenskho
zemianstva. Sloven. archivistika XVIII/2. 1983, s. 44-63; por. aj LUKAKA, J.: loha achty slovenskho
pvodu pri stabilizcii uhorskho vasnofeudlneho ttu. In: Typologie ran feudlnch slovanskch
stt. Praha SAV 1987, s. 191-200.
( 2 1 )
Por. TEFANOVIOV, T.: Osudy starch Slovanov. Osveta (Martin), s. 115-118.
(22) Najobrnejie slovensk spracovanie tejto problematiky (starie) por. HODL, J.: Pvod, sdla
a hodnos predkov rodu Hunt-Pzmny. Historick sbornk IV. Matica slovensk Tur. Sv. Martin 1946, s.
136-164.
(23) LUKAKA, J.: Vvin osdlenia a majetkovch pomerov v oblast hornej Nitrice do 16. storoia. In: Horn
Nitra 14. 1990, s. 82-104, aj s genealogickmi tabulkami Diviakovcov.
(24) LUKAKA, J.: Majetky a postavenie Ludanickovcov na Slovensku do zaiatku 14. storoia. Hist. as. 38.
1990, s. 3-14.
41
vojensk, o sce rovnako platilo aj pre Maarov z nich vrstiev, no potreba
prispsobi sa svojmu novmu postaveniu (ak len neostali vegetova vo svojom
domcom prostred), ie postupne rchlejie alebo pomalie sa da zasimilova,
bolo spravidla len delom Slovkov. Teda opakujem: ak chceme by presn,
nemono hovori o achte slovenskej, ale len o achte slovenskho pvodu,
pretoe nejestvovala politick truktra, v ktorej alebo pri ktorej by sa bola mohla
tzv. slovensk achta ako tak spolone (celkovo) legitmne uplatni. achtici
slovenskho pvodu sa mohli relne uplatova aj rozhodova i spolurozhodova
v rmci stolc a stolinch kongregci do konca 18., niekde a do polovice 19.
storoia, take mono hovori oprvnene o stolinej achte konkrtnej stolice,
napr. O trenianskej, turianskej, oravskej, liptovskej, nitrianskej, zvolenskej,
spiskej, ariskej, zemplnskej, gemerskej (at.) achte, ktor vak takmer
v kadej stolici boli do konca 18., niekde a do polovice 19. storoia nrodnostne
zmiean(25). Prve monos pouva na stolinch radoch a zhromadeniach
materinsk jazyk (najviac ak v kombincii s latininou) spsobila, e drobn
achta, ktor tvorila prevan vinu v kadej stolici sa vo vlune alebo
prevane slovenskch stoliciach nectila diskriminovanou, hoc aj vyia achta
(krom menovan upani) bvali zva maarskho pvodu, no najm
v starom obdob zvyajne ovldala aj sloveninu. Maarizan tlaky medzi
achtou zaali u v prvej polovici 18. stor(26), no vtedy sa ete aj stolin achta
vedela proti tomu ako celok postavi, o toleroval aj vtedaj dedin upan(
2 7
).
V priebehu 18. stor. dosiahla maarizcia achty v slovenskch stoliciach vysok
stupe a zkonmi zo zaiatku 90. rokov 18. stor. sa v zmysle snemovch
rozhodnut mala maarina vyuova (povinne) na vetkch kolch
v Uhorsku(28). Takmer pln maarizcia aj najniej achty sa dosiahla
v priebehu 19. stor., najm po raksko-maarskom vyrovnan, take u koncom
19. stor. sa hovorilo o achte ako o suchej ratolesti nroda, o sa stalo
veobecnm presvedenm na cel genercie(
29
). Takouto bola vak situcia,
z historickho hadiska nie vemi dlho, azda okolo poldruha storoia. Nie je teda
sprvne hovori o Slovkoch ako o vlune plebejskom nrode poas celej ich
historickej minulosti
(25) O presadzovan sloveniny ako rokovacieho jazyka na stolinch kongregcich ete koncom prvej
polovice 19. stor. por. SEDLK, F.: c. t., s. 44-45.
(26) Dokladom toho je spis profesora prva na Trnavskej univerzite BENCS1K, J.: Novissima diaeta
nobilissima (at.). Tyrnaviae 1722.
(27) Bencsikovi odpovedal na urky slovenskch obyvateov Trenianskej stolice MAGIN, J. B.:
Murices...sive Apologia pro inclyto comitatu Trenchiniensi. Pchov 1728. Trenianskym hlavnm
upanom bol vtedy Jozef Illhzy.
(28) S to zkony zo snemov v r. 1790/91 a 1792 o (veobecnom) vyuovan maariny na kolch v celom
Uhorsku, o bol prv krok na ceste k zavedeniu maariny ako radnho jazyka; Pehled djin
eskoslovenska I/2. Praha 1982, s. 553.
(29) Pomaarovanie Slovkov-achticov v druhej polovici 19. stor., ktor si u uvedomovali svoju
prslunos k slovenskmu nrodu v modernom slova zmysle opsal Svetozr Hurban Vajansk v romne
Such ratoles, ktorho prv vydanie vylo 1884. Spomnan veobecn presvedenie o (vlunej)
plebejskosti Slovkov (slovenskho nroda) sa odrazilo aj v eseji Vladimra Mina: Dchanie do pahrieb,
ktor po prv raz vyla 1970 a zohrala ist vznamn lohu v ase svojho vjdenia aj neskr. Ak sa
hovor o slovenskom vedom achty v 18. stor. a predtm, bolo to prirodzene vedomie na kvalitatvne
inej rovni, ne modern nrodn povedomie; jednoznane ale aj vtedy ilo o identifikovanie sa
s zemm a jazykom, teda aj so spoloenstvom, ktor toto zemie (vlune alebo prevane) obvalo
a tento jazyk pouvalo.
42
Resum
In den letzten Dezenien hat sich die Geschichtswissenschaft bei uns sehr
wenig mit der genealogischen Forschung beschftigt. Aus dem 9. Jahrhundert
haben wir fast keine direkten Angaben ber die Gesellschaftsstruktur. Im
Neutraer Frstentum Pribina' s im ersten Drittel des 9. Jahrhunderts kann man
sicher noch nicht ber den Adel im wahren Sinne des Wortes sprechen, obwohl
die Anstze zu ihrer Bildung schon vorkamen. hnlich war das auch in der Zeit
des sog. Gromhrens bis Anfang des 10. Jahrhunderts, wann die Fhrungssicht
noch i mmer mehr einen dienstlichen als erblichen Charakter hatte.
Nach der Ankunft der alten Magyaren kann man nicht eine breitere
Zusammenarbeit der alten Fhrungsschicht mit den Eroberern voraussetzen. Ab
Anfang 11. Jahrhunderts began sich im Knigreich Ungarn allmhlich der
Erbadel zu entwickeln, welcher teils aus den Mitgleidern der alten
Fhrungsschicht, teils aus neuen treuen Dienern der Dynastie und auch aus
fremden Rittern sich rekrutierte. Im 11. - 12. Jahrh. differenzierte sich die
Fhrungsschicht deutlicher auf die sog. kniglichen Servienten, welche direkt
dem Knig unterstellt wurden, dann auf Ritter (miles) und Burgjobagionen, bei
welchen die Zuteilung des Lehensguts durch militrische und andere Dienste
bedingt wurde.
Erst im 13. Jahrhundert kann man im Knigreich Ungarn eindeutig ber den
Erbadel als Fhrungsschicht sprechen. In der niederen Schicht des Adels Befand
sich im Knigreich Ungarn eine grere Zahl von Leuten slowakischer
Abstammung, welche sich in slowakischer Umgebung ihren slowakischen
Bewutsein manchmal bis in die erste Hlfte des 19. Jahrhunderts behielten.
Trotzdem kann man ber den slowakischen Adel im wahren Sinne des Wortes
nicht sprechen, weil keine politischen Strukturen existierten, bei welchen der
sog. slowakische Adel als Ganze legitim zur Geltung kommen konnte. Deswegen
kann man nur ber den Adel einzelner Komitate sprechen, (zum Beispiel ber
den Trentschiner, Turzer, Liptauer, Oravaer, Zvolener (Altsohler), Neutraer usw.
Adel) in welchen der Klein- und Mitteladel bis 18. Jahrhundert vorwiegend
slowakisch oder national gemischt waren. (Nur im bertragenen Sinne des
Wortes, in Bezugnahme auf die Muttersprache, kann man als "slowakischen Adel"
die Adeligen slowakischer Abstammung bezeichnen.)
43
ANONYMOVO DIELO AKO GENEALOGICK
PRAME
Vincent Mcska
Zhadn postava anonymnho notra uhorskho kra Belu III. (tradine na-
zvanho Anonymus i magister P.) a j eho Gesta Hungarorum zamestnvaj his-
torikov u viac ako dve storoia. Poas tohto dl hho obdobia vznikli stovky prc,
ktorch autori preskmal i Anonymove Gesta zo vetkch monch i nemonch
strn(1). Mj prspevok je teda tie len spracovanm j ednho z mnostva
pr stupov k tokokrt u preoranmu textu.
V prvom rade chcem zvl upozorni na t en znmy fakt, e Anonymove Gesta
nemono povaova za historick pr ame v t om slova zmysle, ako pon mame
tradin naran pramene. Viacero bdateov j ednoznane prijalo nzor, e ide
o romnov rozprvanie, t.j. o literrny tvar, ktor sa v Eurpe 12. storoia teil
vekej obube. Napriek t omu sa vak Anonymove Gesta povauj za najstariu
kompl etne zachovan uhorsk kroniku(2).
Zo zvltneho charakteru vypovedacej hodnoty tohto textu vyplvaj aj
monosti pre j eho rozbor ako genealogickho pramea. U v prolgu si autor
okrem i nho stanovil, e ope " ... genealogiam regum Hungarie et nobi l i um
suorum"(
3
). Z realizcie tohto autorovho zmeru pre ns vyplva, e z hadiska
genealgie meme v Gesta sledova dva relatvne samostatn celky:
a/ genealgiu panovnckeho rodu Arpdovcov
b/ genealgiu jednotlivch vemoskch rodov
A/ Genealgia panovnckeho rodu.
I.
Poiatky genealgie Arpdovcov u Anonyma s vlastne synkreti zmom starch
mtickch a neskorch kresanskch prvkov:
a/ Odvodenie arpdovskej dynastie od Jafeta(
4
) je pozostatkom z mytolgie
kaukazskch a stredozijskch etnk (k ni m patrili aj star Maari), ktor vetky
svorne odvdzali svoj pvod od tohto Noemovho syna(
5
).
(1) Charakteristiku zkladnch problmov bdania o Anonymovi a jeho diele (asov zaradenie vzniku
diela, otzka autorstva at.) podva vo vecnom i chronologickom prehade Gy. GYRFFY v
Anonymus - Gesta Hungarorum. Budapest 1975, s. 7 - 23. (alej len Gyrffy, faksimile - ide o j eho
vod k faksimilnmu vydaniu "kroniky", v ktorom vak nie s bliie bibliografick daje.)
Bibliografiu prc zaoberajcich sa z najrozlinejch pohadov Anonymom a j eho dielom mono
njs napr. v MAGYARORSZG TRTNETE 1/2 (Elzmnyek s a magyar trtnet 1242 - ig.)
Budapest 1984, s. 1710 - 1711. (dalej len MT I/2) a novie v PRAK, R.: Legendy a kroniky koruny
uhersk. Praha 1989, s. 182 187. Podrobn bibliografiu obsahuje aj nateraz posledn edcia kroniky
- Die "Gesta Hungarorum" des anonymen Notars. Hrsg. G. SILAGI. [Ungarns Geschichtsschreiber, Bd.
4.] Sigmaringen 1991, ktor m ambciu kritickho vydania a zachytva aj sasn stav bdania,
(dalej len Die Gesta ...)
(2) RATKO, P.: Anonymove Gesta Hungarorum a ich pramenn hodnota. Historick asopis 31, 1983,
. 6, s. 825 - 870.; MARSINA, R.: Stredovek uhorsk rozprvacie pramene a slovensk dejiny. In:
Zbornk SNM Histria (24) 78, 1984, s. 167 - 195.; GYRFFY, faksimile, s. 12., podobne aj v MT I/2,
s. 1402, kde autorom prslunej asti je Gy. KRIST.
(3) P. magistri, qui Anonymus dicitur, gesta Hungarorum. Scriptores rerum Hungaricarum I. ed.
E. SZENTPTERY, Budapestini 1937, s. 33. (dalej len SRH I.),
(
4
) SRH I., s. 35.
44
b/ Prbeh o zzranom sploden lmoa vo sne jeho matky je reliktom
totemistickho mtu, ktor preval v stnom podan v podobe rodovej
genealogickej tradcie panovnckej dynastie aj v obdob Anonyma a klerik
Anonymus si pravdepodobne uvedomoval jeho formlnu podobnos s novo-
zkonnm prbehom o nepokvrnenom poat Panny Mrie. Vymyslel si teda
dal vznam mena lmo ("... Almus, id est sanctus . . . ")'
6
' , ktor mal by sasou
Anonymovej "pozitvnej propagandy" svojho nroda a jeho dejn v zahrani. Je to
pravdepodobn o to viac, e v Anonymovom obdob prichdza aj k zsadnej
zmene duchovnej klmy v Uhorsku'
7
). Koniec - koncov, na viacerch miestach
svojho diela nechva autor pova Maarov, hoci pohanov, podporu a pomoc
kresanskho Boha i Ducha Svtho(8).
II.
Anonymn notr ako prv sformuloval tradciu hunskho pvodu Maarov'
9
'
- aj spojenie arpdovskho rodu s hunskm krom Atilom je aplikciou tejto
tradcie.
III.
Samotn genealgia arpdovskho rodu na zklade Anonymovho textu vyzer
nasledovne(10):
(5) NAGY, G.: Az rpdhz mondai genealgija. Turul 12, 1894, s. 3. (dalej len NAGY, Az rpdhz ...)
Autor nepodmieuje prienik biblickch nmetov do mytolgie jednotlivch nrodov prijatm
kresanstva.
(6) SRH I., s. 38.
(7) Porovnaj MARSINA, R.: c.d., s. 184 a RATKO, P.: c.d., s. 827 - 828; dalej KRIST, Gy.: Nhny
megjegyzs a magyar nemzetsgekrl, s. 34 a n. In: KRIST, Gy.: Tanulmnyok az rpd korrl.
Budapest 1983, s. 26-50. (alej len KRIST, Tanulmnyok)
(8) SRH I., s. 44, 100.
(
9
) GYRFFY, Gy.: Krnikink s a magyar strtnet. Budapest 1948. s. 126 a n. (dalej len GYRFFY,
Krnikink) Gy. Gyrffy predpoklad, e tradcia hunskho pvodu Maarov vznikla v zpadnej
Eurpe v 10. storo a Anonymus ju prevzal od zpadoeurpskych vzdelancov, s ktormi bol v styku.
Podobne aj KRIST, Gy.: Volt-e a magyaroknak si hun hagyomnyuk? In: KRIST, Tanulmnyok ...,
s. 313 - 329. In, idealistickejie laden interpretciu ponka NAGY, Az rpdhz ..., s. 2- 3.
(10) SRH I. s. 35, 38, 39, 40, 41, 52, 59, 62, 75, 101, 111, 116.
45
Ostatn genealogick daje o arpdovskej dynastii v 10. storo, teda v storo,
ktor je strednm asovm rmcom diela, uvdza Anonymus takto:
a/ V porovnan s komplexnou genealgiou arpdovskho rodu(
1 2
) pozn ano-
nymn notr z Arpdovch piatich synov len j ednho - Zultu(
13
). Akiste to bolo
preto, lebo od neho la priama descendenn lnia ku tefanovi I. Svtmu. (Je
pravdepodobn, e ostatn Arpdovi synovia ani neboli sasou arpdovskej
rodovej genealogickej tradcie, z ktorej v prvom rade Anonymus erpal, resp. aj
ke v nej pvodne mono boli, v Anonymovom obdob boli z nej u vytlaen.)
b/ Takoovho syna Gejzu uvdza Anonymus ako piate maarsk kniea(
14
).
Nespomna vak, e je zrove otcom tefana I. Svtho (pozri pozn. . 11) a nevie
ni ani o Gejzovom bratovi Michalovi. Spsobilo to mono to, e autor sa v zvere
"kroniky" u nechcel viac rozpisova, no pravdepodobne vnejm dvodom pre
povrchnos bola samotn osobnos knieaa Gejzu, ktor svojho brata Michala dal
zavradi a zapudil aj svoju prv manelku arlotu - matku tefana I. Svtho(
15
).
Tieto fakty, napriek tomu, e prve z Michalovej vetvy arpdovskho rodu
pochdzali neskor uhorsk krli, boli v rozpore so zmerom a celkovou dikciou
diela, ktorou anonymn notr psal o svojej "nobilissima gens Hungarie".
B/ Genealgia jednotlivch vemoskch rodov.
Pri tomto okruhu problmov je najprv potrebn rozli vznamy, ktor vo
vzahu ku genealgii nachdzame pod pojmom rod:
a/ "pvodn" rod, ktor vystupuje ako kontitutvna zloka kmea a nsledne
celej spolonosti
b/ "listinn" rod, ktor sa v Uhorsku objavuje od zaiatku 13. storoia
a predstavuje sbor vieho i menieho potu rodn spojench spolonm
predkom a pokrvnmi vzahmi(
16
).
V texte Anonymovch Gesta Hungarorum sa stretvame s druhm prpadom,
t.j. s listinnmi rodmi. Nie je to sce jasn hned na prv pohad, lebo tvoriv
(11) Z Anonymovho textu priamo nevyplva, e arlota bola manelkou Gejzu a e Gejza je otcom
tefana; jednoznane udva iba to, e arlota je tefanovou matkou. Porovnaj SRH I., s. 69.
(
1 2
) napr . v MT I/2, medzi s. 1000 - 1001; podrobnejie WERTNER.M.: Az rpdok csaldi trtnete.
Nagy-Becskerek 1892.
(
1 3
) SRH I., s. 101.
(
1 4
) SRH I., s. 111, 116.
(15) de VAJAY, SZ.: Grofrst Geysa von Ungarn - Familie und Verwandschaft. Sdostforschungen 21,
(Mnchen) 1962, s. 64, 99.
(
1 6
) KOMROMY, A.: A nemzetsgekrl. Turul 5, 1887, s. 102.
46
fantzia autora zasadzuje postavy "kroniky" do asovho rmca 10. storoia, kedy
ete staromaarsk et ni kum ilo prve v kmeovom (rodovom) spoloenstve.
Detailnej rozbor vak dva zapravdu uvedenmu kontatovani u.
Obdobie, v kt orom Anonymus pe svoje Gesta (na prel ome 12. a 13. storoia)
je obdob m, ke v Uhorsku vznikaj spom nan listinn rody. Prinou ich
vzni ku j e zmohut neni e hospodrskeho potencilu achty. Zdroj tohto potencilu
- vlastnctvo pdy, vak nebolo v mnohch pr padoch zdokument ovan. Chbali
teda prvne podklady, ktormi by sa dokzala j eho oprvnenos.
Tmto prvnym podkl adom vlastnctva pdy sa mal o sta odvolvanie sa na
starobylos rodu, resp. predkov, ktor u odpradvna (v uhorskch podmi enkach
to znamenal o od "zaujatia vlasti" alebo od ias kra tefana I. Svtho) na danej
pde sdlili a vlastnili ju. Zintenzvnilo sa pestovanie tradcie predkov, ktor tu
bolo sce aj predt m, no vo vzahu k maj etku nehral o i adnu l ohu(
1 7
). (Rody,
ktor takchto predkov - prvch vlastnkov nemal i , si ich j ednoducho vybjili.
Navye, o rodoch sa neviedli iadne zznamy: ktokovek si svoju rodi nu vlastnm
r ozhodnut m mohol povi na rod(
1 8
). )
Anonymn autor Gesta Hungar or um napsal vedomo svoje dielo na obhajobu
pvodnch vlastnkov pdy, na obhaj obu vlastnctva "de genere" proti bohato
obdarovvanm prielcom, ktor do Uhorska prdi l i za vldy Ondrej a II(
1 9
)
Ako uvi d me, vber rodov, ktorm sa Anonymus podujal vytvori "genealgiu"
a t m dokladovat ich prvny status, bol z vekej asti det ermi novan osobnou
sksenosou a spoloenskm prostred m, v ktorom sa autor pohyboval.
V prvom rade sa treba pozrie na postavy skrvajce sa za oznaen m
Hetumoger, o je poda Anonyma spolonm pomenovan m "siedmych vznee-
nch". Pvodne to bol spolon nzov si edmych staromaarskch kmeov, no
v 11. storo (v ase vzniku nedochovanch tzv. Gesta Hungar or um Vetera,
z ktorch Anonymus daje o "siedmych vzneench" iastone prevzal) sa
personifikoval na pomenovani e si edmych maarskch vemoov(
2 0
).
Kede vak Anonymovo dielo je v prvom rade opi som hrdi nsti ev "zaujatia
vlasti" a koristnckych vprav, nemohol vystai so "si edmymi vzneenmi "
a musel dej svojej "kroniky" zaudni. Preto vytvoril ete postavy si edmych
kumnskych a dvansti ch dalch vemoov i hrdi nov(
2 1
). Ich men s sasti
prevzat z Gesta Hungar or um Vetera a sasti vpl odom tvorivej fantzie autora,
ktor bola i npi rovan genealogickou tradciou j ednotlivch achtickch rodov
z Anonymovej sasnosti(
2 2
).
I. Rody, ktor pochdzaj od "siedmych vzneench" (Hetumoger)
Anonymus uvdza "siedmych vzneench" nasledovne:
" ... Almus pater Arpad, Eleud pater Zobolsu, a quo genus Saac descendit,
Cundu pater Curzan, Ound pater Ete, a quo genus Calan et Colsoy descendit,
Tosu pater Lelu, Huba, a quo genus Zemera descendit, VII-us Tuhut um pater
(
1 7
) MT I/2, s. 1292 a n., k uctievaniu predkov pozri aj NAGY, Az rpdhz, s. 5. a KOMROMY, A.: c.d.,
s. 100 a n.
(
1 8
) MT I/2, s. 1293.
(19) GYRFFY, faksimile s. 21, in nzor prezentuje KRIST, Gy.: Szempontok Anonymus gestjnak
megtlshez, s. 384. In: KRIST, Tanulmnyok .... s. 369-403.
(20) SRH I., s. 39 - pozn. 4. Porovnaj GYRFFY, Krnikink s. 98.
(21) GYRFFY, Krnikink, s. 108, 122. K menm: SRH L, s. 41, 46, 56, 59, 62, 70, 86, 89, 100, 107.
(22) GYRFFY, Krnikink, s. 122.
47
Horca, cuius filii fuerunt Gyyla et Zombor, a quibus genus Moglout des-
cendit."(
23
)
a/ rod kovcov
Predka rodu kovcov Eleuda Anonymus zaradil hned na druh miesto za
lmoa. Malo to viacero prin: prvou bolo, e magister P. ako ostrihomsk
prepot bol vo vemi zkom vzahu k Ugrinovi z rodu kovcov, ktor sa v roku
1204 stal j eho bezprostrednm nadriadenm, t.j. ostrihomskm arcibisku-
pom(
2 4
) . alm dvodom bolo to, e v Gesta Hungarorum Vetera bol Eleud
zapsan ako lmoov otec. Anonymus ho do svojej genealgie Arpdovcov
nezaradil, no "odkodnil ho" druhm miestom v porad vzneench (
2 5
).
b/ rod Kalnovcov (Bar)
Ound a jeho syn Ete boli sasou genealogickej tradcie rodu Kalnovcov.
Anonymn notr sa o nich, ako aj o dajnom prbuzenstve s rodom Koloj
(Szente-Magcs), dozvedel od krovskho kancelra - biskupa Kalna, ktor tak
isto ako Anonymus psobil na dvore Bela III(26).
c/ rod Zemera (Szemere)
Pri tomto rode Anonymus op preniesol situciu zo svojej sasnosti do
obdobia spred troch storo. "Prudens Zemera", ktorho magister P. spomna ako
Hubovho syna, bol v skutonosti v obdob Belu III. comesom v intave.
Anonymus mohol Zemeru ako aj jeho rod, ktor niesol comesovo meno, vemi
dobre spozna poas svojho inkovania na ele ostrihomskho prepotstva, lebo
majetky rodu sa nachdzali v kompaktnom celku v 20 a 30 kilometrovej
vzdialenosti od Ost ri homu(
2 7
).
d/ rod Moglout (Gyula - Zsombor)
Genealogick tabulka tohto rodu vyzer poda Anonyma takto:(
28
)
(
23
) SRH L, s. 41.
(24) GYRFFY, Krni ki nk, s. 109 110; porovnaj KARCSONYI, J.: A magyar nemzet s gek a XIV. szzad
kzepi g I., Budapest 1900, s. 295, 307 a n. (dalej l en KARCSONYI, MNemz) a aj SERIES
EPISCOPORUM ECCLESIAE CATHOLICAE. ed. P. P. B. GAMS O.S.B. Leipzig 1931, s. 380.
(25) GYRFFY, Krni ki nk, s. 110. In vkl ad NAGY, Az rpdhz, s. 1. (Poukazuj e na svi s mi e n El eud
a Levedi as, kt or uvdza Kont ant n Porfyrogenet. )
(26) GYRFFY, Krni ki nk, s. 111 112.
( 27) GYRFFY, Krni ki nk, s. 112 - 113; KARCSONYI, MNemz III., s. 58; pozri aj Codex di pl omat i cus ac
epi stol ari s Slovaciae I. (ed. R. MARSINA) Bratislava 1971, s. 89, . 93.
(
28
) SRH I., s. 68-69.
48
Anonymus spojil v tejto genealgii dva rody a ich rodov tradcie, konkrtne
rody ula-Zombor (Magld) a Zsombor: Tradcia Tuhutumovho syna Horcu
a jeho synov ulu a Zumbora patrila k rodu ula-Zombor, s ktorou autora urite
zoznmili prslunci tohto rodu sdliaceho v oblastiach, ktor neznmy krov-
sk notr vemi dobre poznal(
29
). Tradciu dcr s menami Karolna a arlota zas
pripojil k sedmohradskmu rodu Zsombor, s niektorm lenom ktorho sa
Anonymus asi osobne poznal. Okrem toho, na krovskom dvore iste zneli
piesne igricov o prvom uhorskom kresanskom krovi a jeho rodioch, ako aj
o bojoch tefana I. Svtho proti odbojnm vemoom, teda aj ulovi.
Nepochybne boli pre anonymnho notra zdrojom inpircie, hoci on sm sa
vyjadroval vemi nelichotivo o "falsis fabulis rusticorum vel garrulo cantu
ioculatorum."(30)
To, e ide o spojenie tchto dvoch tradci, je zrejm zo zistenia, e kapitola,
v ktorej Anonymus tto genealgiu podva - ako aj ete alie tri kapitoly, s
neskorou interpolciou, ktor nenadvzuj logicky na kapitoly, v ktorch autor
u skr pe o potomstve Tuhut uma(
3 1
).
D sa predpoklada aj to, e anonymn notr sa o-to ete dozvedel aj
o pomenovaniach hodnost pohlavrov v staromaarskom spoloenstve [dula,
harka/karchas, kende]. Boli to vak akiste u len poznatky povrchn a zdefor-
movan a preto autor pvodn vznamy pomenovan personifikoval na postavy
svojej kroniky.
e/ rod Curzan (Kartal-Korczn)
Anonymus priamo neuvdza, e by od Cundu a jeho syna pochdzal nejak
rod, no vo svojich Gesta nechva tieto postavy inkova na tch zemiach
(mimochodom j emu dobre znmych), kde v 15. storo sdlil rod Curzan.
Z tradcie tohto rodu sa dozvedel o Cundu-ovi, ktor mal by otcom Curzana(
32
).
Ani rodov tradcia a ani Anonymove vedomosti vak u netuili, e "Cundu"
bolo pvodne oznaenie poprednho hodnostra v staromaarskej spolonosti,
ktor znelo asi "kende(h)" a e aksi Curzan ( Arpdov sasnk) bol nositeom
tejto hodnosti(33).
f/
Tosu ako jedin zo "siedmych vzneench" nie je u Anonyma predkom
niektorho rodu a ani z autorovch dajov sa ned sptne rekontruova, e by
patril do genealogickej tradcie niektorho sdobho rodu. Anonymus vak toto
meno odniekia poznal, no nevedel, e ide o Arpdovho vnuka(34). Nesprvne
teda uvdza aj to, e jeho synom bol Ll, ktorho v skutonosti popravili po bitke
pri rieke Lechu v roku 955, z oho vyplva, e Ll a Tosu boli vlastne sasnci.
(29) GYRFFY, Krnikink, s. 113 - reviduje tvrdenie T. Karcsonyiho, ktor povazuje oba rody za jeden.
(KARCSONYI, MNemz II., s. 109 a n.)
(30) SRH I., s. 34,87.
(31) KARCSONYI, J.: A Szent-Istvn anyjrl szl adatok j megrostlsa. Turul 27, 1909, s. 4.
(32) GYRFFY, Krnikink, s. 110.
(33) MT I/1, s. 529 a n., 596. K pvodu a vznamu citovanch mi en pozri NAGY, G.: rpdkori
szeml yneveink s az Osl nemzetsg eredete. Turul 9, 1891, s. 49 - 57, 112 - 150. Taktie PR, A.: Vlasz
Nagy Gza ily czm rtkezsre: "rpdkori szemlyneveink s az Osl nemzetsg eredete." Turul 9,
1891, s. 179- 188.
(34) Kontantn Porfyrogenet: De admi ni strando imperio, kap. 12. In: Az rpd-kori magyar trtnet
biznci forrsai. ed. Gy. MORAVCSIK, Budapest 1984, s. 49. Pozri aj literatru v pozn. 12
49
Taktie aj tvrdenie, e Tosu bol prbuzn s Botondovm otcom Culpunom je len
vplodom Anonymovej fantzie, ktor nem racionlne j adro'
3 5
' .
II. Rody, ktor pochdzaj od siedmych kumnskych vojvodov.
Anonymn notr uvdza vo svojich gesta men siedmych kumnskych(
3 6
)
vojvodov takto:
"... Ed, Edumen, Etu, Bunger pater Borsu, Ousad pater Ursuuru, Boyta, a quo
genus Brucsa descendit, Ketel pater Oluptulma ..."(
37
)
a/ rod Abovcov
Predkami tohto rodu, ktorho majetkov pomery a rodov tradciu pozn
Anonymus najlepie zo vetkch, s poda magistra P. Ed a Edumen. Detailn
poznatky a zaujatos, s ktorou autor o tomto rode pe, dovolili Gy. Gyrffymu
predpoklada, e autor mal k tomuto rodu vemi blzky vzah a e pravdepodobne
z neho aj pochdzal. (Konkrtne z Abovcov z junho Zemplna.) Svedilo by o
tom aj to, e Anonymovo dielo je jedinm dokladom, ktor okrem jeho vlastnch
minc, zachoval meno uhorskho kra Samuela Abu(
38
).
b/ rod Mikovcov (Miskolcz)
zemie, ktor Arpd daroval Bungerovi otcovi Borsa sa nachdzalo tam, kde
v 13. storo vlastnil majetky rod Mikovcov'
39
' . Anonymovm sasnkom bol
ist upan Bors, syn bna Dominika z tohto rodu. Tto vemoi sprbuznen
s krom Belom III. boli zaiste astmi hosami na krovskom dvore a takto
mohol krovsk notr z ich rodovej tradcie erpa materil pre svoje gesta'
4 0
' .
c/ rod Ursuur (rsr)
Je to dal rod, ktor bol prbuzn s krovskou rodinou, no nevedno, kedy sa
do tohto prbuzenskho vzahu dostal. Je pravdepodobnejie, e poznatky o rodo-
vej tradcie tohto rodu zskal Anonymus nie na krovskom dvore, ale ako len
rodu, ktorho majetky susedili s majetkami rodu Ursuur v Borsode. Meno Urs
vystupovalo u aj v Gesta Hungarorum Vetera ako meno j ednho zo "siedmych
vzneench", km meno Ousad je asi vtvorom anonymnho not ra'
4 1
' .
d/ rod Brua (Baracska)
Poda Gyrffyho tu ide tie o vern premietnutie majetkovch pomerov z ias
autora Gesta do obdobia "zaujatia vlasti". O tchto pomeroch, ako aj o rodovej
tradcii stelesnenej v osobe Boytu sa Anonymus dozvedel priamo od niektorho
lena rodu'
4 2
' .
(
35
) SRH I., s. 85. Porovnaj GYRFFY, Krnikink, s. 112.
(36) Na otzku, e koho treba rozumie pod Anonymovmi Kumnmi, nie je medzi bdatemi jednotn
odpove. Najirie akceptovan je nzor, e ide o Kovarov, ktor sa odtiepili od Chazarov a pridali sa
ku starm Maarom. Pozri napr. Die Gesta ..., s. 148 - pozn. 76.
(37) SRH I., s. 46.
(38) GYRFFY, Krnikink, s. 115.
(39) SRH I., s. 72. Pozri aj KARCSONYI, MNemz II., s. 364 a n.
(40) GYRFFY, Krnikink, s. 116.
(41) GYRFFY, Krnikink, s. 116 - 117; KARCSONYI, MNemz II., s. 420.
(42) GYRFFY, Krnikink, s. 117.
50
e/ rod Katapn (Koppn)
Stolinobelehradsk prepot Katapn, z ktorho sa neskr stal j gersk biskup,
bol v ase Anonymovho psobeni a ako krovskho not ra krovskm
kancel rom. Z ich vzj omnho vzahu, podobne ako zo vzahu Anonyma s pred-
chodcom Katapna v t omt o rade - bi skupom Kalnom, sa dostala do Gesta alia
rodov tradcia, ktor reprezentoval i men Ketela a j eho syna Ol upt ul mu(
4 3
) .
Pre plnos uvedi eme aj si edmeho z kumnskych vojvodov - Etuho, otca
Euduho, ktor j e vak poda Gyrffyho pl ne vymysl enou postavou, resp. sm
Anonymus ho neskr stotonil s osobou Eteho, syna Ounda. In nzor m D.Pais
(autor maarskho prekl adu Anonymovej kroniky a poznmok k jej kri ti ckmu
vydani u v SRH L), ktor tieto dve postavy poklad za rozdi el ne(
4 4
).
III. Rody, ktor pochdzaj od ostatnch Anonymovch vemoov.
Men ostatnch Anonymom uvdzanch hrdi nov s tieto:
"... Zuard et Cadusa, Bulsuu filis Bogat, Botond filius Cul pun, Usubuu pater
Zoloucu, Velec, a cuius progeni e Turda episcopus descendit, Eusee pater Urcund,
pat er Opaforcos Ogmand, Huhot, Tursol, Eculsu, Sepel."(
45
)
a/ rod Zuard (Zovrd)
V ase Anonymovho psobeni a na ele ost ri homskho prepotstva bol j ednm
z naj vznamnej ch vemoov v ostri homskej upe V z rodu Zuard(
4 6
). Ich
vzj omn vzah musel by vemi blzky a v dsl edku toho anonymn notr pouil
rodov genealogick trad ci u rodu Zuard, ktor mi mochodom pretrvvala ete
i v 14. storo, pre svoje dielo. Jeho pri aze voi t omut o rodu la tak daleko, e
Zuarda nechal v kroni ke vykona mi mor i adne skvel iny a dal ho spolu s brat om
Cadusom do pr buzenstva s rodom Arpdovcov(
4 7
).
[Pri Zuardovi , Cadusovi a vyie s pomenut om Hubovi a Borovi treba sn
spomen, e magi ster P. nechal vykona vek as ich hrdi nskch inov na
zem Slovenska. Z hadiska nho pr obl mu to vak nehr t akmer i adnu
l ohu. ]*
4 8
)
b/ rod Bulu (Vr-Bulcs/Ld)
O postave Bulu, "mua krvi," sa Anonymus pravdepodobne dozvedel
z povest a hrdi nskej epiky. Pri Balatone il sce ete v 13. storo rod Vrbulu,
no bol to rod schudobnel a ml o vznamn na to, aby ho anonymn notr, ktor
do svojej kroni ky zaradoval trad ci u rodov naj mocnej ch predstaviteov svojej
doby, zalenil do svojho di el a(
4 9
).
c/ rod Botond (Botond)
(43) GYRFFY, Krnikink, s. 117 - 118.
(44) GYRFFY, Krnikink, s. 116; GYRFFY, faksimile, s. 146.
(45) Na viacerch miestach v kronike; pozri napr. kapitoly 7, 14, 19, 21, 25, 28, 30, 41, 44, 48.
(
4 6
) KARCSONYI, MNemz III., s. 150.
(
4 7
) SRH I., s. 41; GYRFFY, Krnikink, s. 118.
(48) O zem Slovenska u Anonyma pozri podrobnejie MARSINA, R.: c. d., s. 185 a n.
(49) GYRFFY, Krnikink, s. 119; KARCSONYI, MNemz II., s. 343.
51
Majetky tohto rodu sa v 13. storo rozkladali pribline tam, kde poda
Anonyma postavil Culpun-otec Botonda hrad(
5 0
). Pri tomto rode ide o rovnak
pr pad ako pri predchdzaj com rode Vrbulu: Pre zaradenie Botonda do
kroniky mala ovea v vznam j eho pamiatka prechovvan v st nom podan
ne pr padn rodov tradcia slabho vemoskho rodu.
d/ rod Zoloucu (Szalk)
O rodovej tradcii tohto iroko rozvetvenho rodu sa Anonymus dozvedel od
patrna kltora Okormonostor istho Baju, ktor sa v ase Anonyma - notra
pohyboval v krovskej kancelrii(51).
Pri dalch postavch Anonymovch hrdi nov sa u ned ani pri najlepej vli
rekontruova nejak svislos s konkrtnym sdobm rodom. Aj kontatovania
Gy. Gyrffyho sa pohybuj viac - menej u len v polohe vah(52).
alej si treba poloi otzku, e ako odra z hadiska sledovanho probl mu
kronika anonymnho notra pomery na slovenskom zem (na zem dnenho
Slovenska)(53). Vchodiskom pre odpove je op u viackrt opakovan tza, e
Anonymus preniesol do svojho diela aktulne pomery zo svojej sasnosti, t.j.
z prel omu 12. a 13. storoia.
V tomto obdob boli rody, o ktorch sa veobecne, hoci zatia iba hypoteticky,
predpoklad, e maj domci (slovansk) pvod, t.j. Bogat-Radvanovci, Divia-
kovci, Lipovnikovci a Ludanovci, ete mlo rozvinut a ich rozmach nastal a
okolo polovice 13. storoia(
5 4
) - nemohl i teda Anonyma vraznejie zauja.
Vnimku z nich tvorili rody Hunt-Poznanovcov a Mikovcov.
Rod Hunt-Poznanovcov erpal svoju rodov tradciu istotne z pamiatky svojich
slvnych predkov z obdobia tefana I. Svtho a takto sa vymkli z asovho
rmca Anonymovho diela.
Rod Mikovcov je prkl adom toho, ako si rody, hoci nemaarskho pvodu,
vytvrali svoju rodov tradciu v spojen s postavami a di an m z maarskho
prostredia. Prina tohto javu je j ednoznan: Ak si vemosk rod chcel zachova
svoje postavenie, majetky a vplyv, musel sa prihlsi k staromaarskej tradcii,
ktor v danom obdob tieto j eho vsady mohla garantova. In tradcia bola
z hadiska Anonymovej (a urite z vekej asti aj ttnopolitickej) "ideolgie"
neprijaten.
Zverom mono kontatova, e z hadiska tradine chpanej genealgie, nie je
rozbor diela anonymnho notra, okrem malch vnimiek, produktvny.
Neslobodno vak strca zo zretea pvodn zmer autora, s ktorm svoj text
psal, t. j. e mu v prvom rade ilo o ideologicky a propagandisticky laden
literrny tvar, ktor mal nepochybne zodpoveda aj istm estetickm kritrim.
O to je zaujmavejie pozorova spsob, ako sa Anonymus so svojm autorskm
zmerom vyrovnal a tento pohad nm odkryje nov svislosti a podnety aj pre
genealogick bdanie.
(
5 0
) KARCSONYI, MNemz I., s. 273 - 274.
(51) GYRFFY, Krnikink, s. 120.
(52) GYRFFY, Krnikink, s. 120 - 122.
(53) Komplexnejie sa vzahom Anonymovej kroniky k zemiu dnenho Slovenska zaoberal R.
MARSINA v tdii, ktor citujem v pozn. . 2.
(54) rod Bogat-Radvan: KARCSONYI, MNemz I. s. 248 - 260, Diviakovci: tame, s. 397 - 410. Hont-
Poznanovci: KARCSONYI, MNemz II. s. 182 a n., Lipovnik: tame, s. 345 - 350, Ludanovci: s. 356
362, Mikovci: tame, s. 363 a n.
52
* - Men v texte (okrem genealogickch tabuliek) uvdzam v tej podobe, v akej
sa udomcnili v slovenskej historickej spisbe. Nzvy rodov (okrem tch, ktor
maj aj slovensk tvar) uvdzam poda Anonymovho textu. Pre ahiu orientciu
uvdzam pri vine z nich v ztvorke nzov, ktor mono njs v publikcii
KARCSONYI, J.: A magyar nemzetsgek a XIV. szzad kzepig. I. - III. Budapest
1900- 1901.
Resum
The author deals with the Anonym's Chronicle as a genealogic source. The
value of the Gesta Hungarorum as an observes a consistently critical attitude
towards this source. He tries to reconstruct the motivation of Magister P., his
thinking and professional approuch, as well as the souces from which he might
have draw the information for his work.
Because of thelimited size of paper, the author deals only with the most
important critical analyses of Anonym's Chronicle (G. Gyrffy and others). He
analyses two main concentrations: first, the genealogy of the ruling Arpd
dynasty (including its union of old myths and later Christian elements, its
formulation of the tradition of the Huns as progenitors of the Magyars, and its
reconstruction of the Arpd line); and second, the genealogy of perticular noble
families of significance (emphasising the importance of the socio-political
situation in Hungary in the late 12th and early 13th centuries as the motivation
for creation of the work and Anonym's fictional piacament of it in 10th century).
The author also tekes note of sections that related to the situetion in the territory
of modern Slovakia.
From the point of view of traditional genealogy, the author does not regard
the analyses of Anonym's work (apart from a few exceptions) as productive. He
characterises these analyses as written with ulterior motives and influenced by
ideological and propagandistical ends.
53
PANOVNCKA DYNASTIA V 10.-11. STORO
Ladislav Vrte
Tabuka, ktorou uvdzame n prspevok j e kvli prehadnosti podstatne
zj ednoduen, zobrazuje vak vetkch podstatnej ch muskch potomkov
Takoa do konca 11. stor(1). Vidno z nej, e Tako, vnuk Arpda a syn Zaltasa
mal dvoch synov Gejzu-tefana a Michala(2).
Gejza-tefan mal j ednho syna tefana I. svtho, t en dvoch (troch) synov,
z ktorch vak je rel evantn iba Henrich-Imrich, svt. N m v roku 1031 vymrel a
hl avn vetva rodu.
Mlad Gejzov brat Michal mal dvoch synov, starieho Ladislava Lysho, ktor
mal j edi nho znmeho syna Bonuslava. Mlad Michalov syn Vasil (Vazul) mal
troch synov - Leventeho, Andreja, a Bela (I.)(3). Andrej mal syna alamna(4)
a Belo troch synov, a to Gejzu-Magnusa, Ladislava I., svtho a Lamberta(5). Vetva
dalej pokraovala Gejzovm synom - Kol omanom.
Tu by s me s vypotavanm l enom rodu mohl i presta. Zaujmavejie ne
takto enumerci a osb a ich genealogickch vzahov toti bude poksi sa
o rekontruovani e vzj omnch vzahov medzi dvomi vetvami panovnckej dy-
nastie a tie vzahov medzi dynasti ou a vemoskmi rodmi v 10. a naj m 11. stor.
(1) Podrobnejia tabuka je uveden : Vajay de, Sz.: Grossfrst Gejza von Ungarn Familie und
Verwandschaft, In: Sdostforschungen 21, 1962 s.45-101, tie: Marsina.R.: deln vojvodstvo na
Slovensku, Zbornk Slovenskho nrodnho mzea LXXXI, 1987, Histria 27 s. 199-212.
(2) Iste Thoxon habuit duos filios. Primus fuit dux Geycha, pater beati Stephani regis. Secundus vero
fuit Michael. Chronicon Zagrabiense In Szentptery E.: Scriptores rerum hungari carum tempore
ducum regumque stirpis arpadiane gestarum (SSRH), Budapestini 1937, I. s.206. "At rex Stephanus
plures qui dem genuit filios, sed inter alios habuit unum filium nomi ne Emericum." SSRH, I. s. 312
(3) Dux iste Michel habuit duos filios. Primus fuit dux Wazul, secundus fuit dux Ladizlaus Calcus. Iste
dux Wazul habui t tres filios. Primus fuit dux Andreas, postea factus rex. Secundus fuit dux Bela...
Tertius fuit dux Leuente. Dux autem Ladizlaus...habuit filium, qui vocatus est Bonuzlo. SSRH, I s.206.
(4) SSRH, I., s. 208.
(5) Hic (Belo) reliquit duos filios, scilicet ducem Geycham, postea regem et Sanctum Ladizlaum regem.
SSRH, I., S.209. "Ladislaus rex...et frater eius Lampertus dux". SSRH, I. s.126. 1071 Solomon rex cum
magno Geyza, Annales posonienses, SSRH I. s.126. 1976 Magnus rex obiit et frater eius Ladislaus in
regem elevatur, tame, SSRH I. s. 26.
54
Zrove sa poksime predstavi domce vemosk rody ako aktvneho
politickho initea, s uritm vplyvom zrejme aj na vber osb, majcich zasad-
n krovsk, knieac, i vojvodsk stolec.
Z hadiska nho prspevku je potrebn predovetkm jasne rozli dve vetvy
rodu - Gejzovu a Michalovu - a vidie ich ako dva osobitn subjekty, majce
viacero odlinch charakteristk. Poksime sa ich tu predstavi.
Pramene a argumenty podporujce akkovek celkom jednoznan tvrdenie
v tomto obdob, ak o takch vbec mono hovori, s vemi skromn. Dosia sme
vak, zd sa, nedocenili jeden vemi vznamn prame a tm s samotn men
lenov oboch vetiev a odlinos ich charakteru. Nie je azda potrebn zdrazova,
e meno v minulosti nebolo jednoduchm identifikanm znakom, ale bolo
naplnen najvym obsahom(
6
).
Pri pohade na men v Gejzovej vetve dominuje meno tefan. Spomen treba
u Gejzu-tefana, tefana I., svtho a napokon aj jeho predpokladanho
najstarieho syna tefana. Toto meno upozoruje na ppesk stolec. Ved prve
tam bolo mimoriadne frekventovan, do konca 10. stor. sedelo na ppeskom
stolci u osem ppeov nescich meno tefan*
7
). alie vznamn meno Henrich,
je tak trochu zakryt hungarizovanou formou Emerich, Imrich, v prameoch
vak vystupuje asto prve pod tmto pvodnm menom Henricus(
8
). Svoje
meno dostal nepochybne poda svojho ujca cisra Henricha II. (1002-1034). Aj
meno alieho tefanovho syna Otto upozoruje na zpadn orientciu*
9
).
Doplme ete meno predpokladanho najstarieho tefanovho syna, ktor sa mal
tie vola tefan(
10
).
Na druhej strane v Michalovej vetve samotn meno Michal ukazuje do
Byzantska, kee ide o jedno z vbec najastejch mien byzantskch cisrov.
Medzi menami korunovanch hlv na Zpade ho v tch asoch nevidme. Jeho
syn Vasil, je v naej historickej spisbe znmej pod menom Vazul(11), ide vak
jednoznane o skomolen meno Bazileos (Bazil), inpirovan zrejme menom
najmocnejieho cisra byzantskho stredoveku - Bazileom II. Bulharobijcom (976-
1025).
Ak prjmame nzor, e vber mien panovnckeho rodu nebol vecou nhody,
treba, poda nho nzoru, vber takchto odlinch mien povaova za svedectvo
odlinej politickej, kultrnej , azda aj cirkevno nboenskej orientcie spome-
nutch dvoch vetiev. Niektor historici v tom dokonca vidie spor pohanstva
a kresanstva, priom ako pohansk predstavuj men oboch Michalovch synov,
(6) O vzname mena v kultrnohistorickch svislostiach porovnaj Vrte. L.: Kultrnohistorick aspekty
tdia heraldiky. In: Sbornk pspvku z III. setkn genealog a heraldik. Ostrava 1986, s.209-214.
(7) tefan I., sv., 23.ppe (254-257), tefan II., 92ppe (752-757), tefan III., 94.ppe (768-772), tefan
IV., 97. ppe (816-817), tefan V., 110. ppe,(885-891), tefan VI, 113. ppe, (896 897), tefan VII.
124. ppe, (928-931), tefan VIII. 127. ppe (939-942).
(8) 1031 Henricus filius Stephani regis obiit. Annales posonienses, SSRH, I. s. 125. Henricus dux
Ruisorum... Annales hildesheimenses...pozri poznmku .34.
(9) Et rex Stephanos plures qui dem genuit filios... SSRH, I. s. 312. Filii parvuli, videlicet Otto et alii,
quorum nomi na tacentur diu ante mort em regis decesserunt". Lska de, O.: De beato Stephani rege
Hungarorum sermo, in: Biga salutis intitulati, Hagenau, 1499. Por.:Vajay de, Sz.: c.d. s.59, s.90. Vajay
uvdza, e najstar syn tefana I., svtho, sa volal tie tefan (nar. okolo r. 1000), potom nasledovali
dve alie deti (nar. r. 1002 a 1004), dalej Henrich -Imrich (nar. 1007) a Otto (nar. 1010). Vetky deti
okrem Henricha zomreli ete v detstve.
(
1 0
) tame
(11) Obvykle vystupuje pod menom Wazul, Vazul: SSRH II. ss. 329, 501. Formy Waczul, Waczaul, Wanczul,
i dokonca Wenczel zvdzaj k vahe o svislostiach s menom Vclav, o je zasa poda niektorch
kontrukci zhodn s menom Venceslav, vznamovo teda Stephanus. Vajay nepochybuj e o tom, e
forma Vazul pochdza z grckeho Basileos, pri pom na vak Gyrffyho nzor, e ide nie o osobn
meno, ale o hodnos, grcky preklad nomdskeho titulu "kagan". Gyrffy v tomto zmysle interpretuje
aj men Gejza, Vajk a in.
55
Ladislava aj Vasila. To pravdae neobstoj, i ke t m vbec nechceme tvrdit, e
spomenut osoby nemohl i by pohanmi (
1 2
) .
V pr pade Michalovej vetvy ilo nepochybne aj o vraz osobi tnho zahrani no
politickho smerovani a, danho azda (a to povauj eme za dleit) silm o poli-
ti ku oraz nezvislejiu od panovnka. Smerovani e k oraz vej suverenite
mohl o by vyjadren aj koketovan m s byzantskou vemocou pri j man m mi en
vznamnch byzantskch ttnikov v Michalovej vetve. Vzahy Michalovch po-
tomkov k Byzantsku neboli pochopitene vdy rovnako intenzvne, ich prej avom
vak iste bolo aj to, e Belo (I.) ete ako kniea, prijal od by z a nt s k ho cisra
kor unu (diadm) a o osi neskr to ist urobil j eho syn Gejza-Magnus. A to je iste
politick gesto, ktor si zasluhuje pozornos*
1 3
' .
Odlinos mono predpoklada nielen vo vzahu k Byzantsku, ale aj vo vzahu
k slovanstvu. Pozri me sa z tohto aspektu na ich sobnu politiku. Km Gejza
a j eho potomkovi a sa neorientovali tak vrazne na slovansk svet(14), Michal
a j eho potomkovi a nachdzali svoje partnerky vemi asto prve v okolitom
slovanstve. Sm Michal mal za manel ku "Bielokanu" Adelajdu (957-997),
sestru poskho Meislava Piasta a ich syn Ladislav Lys (973-1029) si zasa vzal na
manel ku Premysl avu (989-1010), dcru sv. Vladimra Sviatoslavia (956-1015) z
Kyjevskej Rusi(15). Aj Michalovi vnuci ostali vern tejto tradcii - Andrej si vzal
Rusku Anastziu dcru kyjevskho knieaa Jaroslava Mdreho (978-1054) a Belo
Polku Rixu, dcru knieaa Meislava. Spomenut sobe boli dan aj vyhnan-
stvom Vasilovch synov, ijcich 15 rokov v slovanskom svete ( tu sa narodil aj
sv. Ladislav). Sobe vak ostvaj faktom, rovnako ako ostva faktom, e v ilch
lenov Michalovej vetvy panovnckej dynastie kolovalo aj vea neodtajitenej
slovanskej krvi.
Nie div, e pri eni k slovanstva do rodovch zvzkov Michala a j eho potomkov v
10.-11. stor. sa odrazil aj v ich mench. Ved popri byzantskch, nemeckch,
maarskch, i hebrejskch mench (Michal, Vasil, Levente, Andrej, Lambert,
Koloman, Gejza-Magnus, lmo-Kontantn, alamn)(16) je toti oividn vek
frekvencia slovanskch mi en. Star Michalov syn dostal meno Ladislav(17), j eho
(12) Zvyajne je j eho meno psan ako Calvus Ladislaus, (Latislaus), pr padne Zaar Ladizlaus. SSRH, II.
s. 35. Poda niektorch autorov oznaenie "calvus", teda "lys" znamen pohanstvo Ladislava, kee
pohania si mali dajne holi hlavy. V tomto kontexte vak pri pomeme meno Karola Lysho, kra
(842) a cisra (875), o ktorho kresanstve netreba pochybova. Nie je teda vylen, e v oboch
prpadoch ide o narku na fyziognmiu tchto a alch, podobne prezvanch osb. Pre plnos
spomeme ete nzor, e ide o narku na nemajetnost nositea takhoto mena.
(13) O korune z 11. stor. byzantskho pvodu njdenej v Ivanke pri Nitre pozri: Tie: Vrte, L.: Otzniky
nad korunou, In: Historick revue, 2/1992, s.4-5, por. tie pozn. . 23, z ktorej tie vysvit, e knieat
pouvali ako svoju vladrsku insgniu di adm (jednoduchiu korunu)..
(14) Gejza tefan si vzal za manelku arlotu (954-998), dcru sedmohradskho ul u. "Geula genuit duas
filias quarum una vocabatur Caroldu et altera Saroltu, et Sarolt fuit mater sancti Stephani regis".
P. Magistri, qui Anonymus dicitur Gesta Hungarorum, SSRH I. s. 69. Pozri poznmku . 29.
tefan I. svt si vzal za manelku Gizelu, sestru Henricha bavorskho:" Hoc tempore s. Hainricus
adhuc non imperator, sed tantum rex Babariae existens, dedit regi Ungariae beato Stephano sororem
suam, nomi ne Gyslam, in uxorem".Anonymi Leobiensis Chronicon, in: SSRA, zv. I. s.761.
Tri Gejzove dcry (starie od tefana), ktor mal so svojou oprvou enou arlotou, vydal Gejza
tefan do Poska (matka Besprima), Durnska a Bulharska. alie dve, ktor mal s Adalhaidou vydal
za bentskeho Orseola a Abu Samuela. Por. pozn. . 29
Henrich-Imrich svt mal pravdepodobne manelku z byzantskho dvora, hoci in zdroje uvdzaj
Posko, ba aj Chorvtsko.
(15) ...Calvi Ladislai, qui uxorem de Ruthenia dicitur accepisse..., SSRH I. s. 344
(16) Almus...inposuit sibi nomen Constantinus...SSRH I. s. 442. Por. pozn. . 1
(17) Jednoznane slovansk meno Ladislav sa neskr kronikri pokali vysvetova z neslovanskho
zkladu. In hiis itaque primis gratie donis exortus, Ladislaus est vocatus, quod utique nomen non
presagio futurorum videtur ei ndem esse impositum. Nam si ethymologie nomi ni s eius alludamus,
Ladislaus quasi laus divinitus data populis dicitur. Laos enim populus interpretatur, dosis autem
56
syn zasa Bohuslav (Bonuslav, Domoslav). Jeho bratanec, Vasilov syn Belo, dostal
meno biskupa sv. Vojtecha Adalberta z rodu eskch Slavnkovcov. Stalo sa tak
chybnou etymolgiou, vychdzajcou nie zo skutonho germnskeho zkladu
mena Albertus (Adalbertus), ale zo zdanlivo latinskho zkladu "albus" - biely,
z oho vzniklo meno Belo, psan tie ako "Bela Belin", resp. "Bela Belijn", tie
"Belen", "Belan"(18). Je ist, e meno sa muselo transformova v slovanskom pros-
tred. Napokon k nositeom slovanskch mien v Michalovej vetve treba pripota
Belovho syna, sv. Ladislava, narodenho v Posku (1040-1095).
Na slovansk vplyv vak mono usudzova aj na zklade ohosi alieho. Tu sa
(v snahe preds obvineniam z prli odvnych vah) oprieme o autoritu
renomovanho maarskho historika Szabolcsa de Vajayho, ktor na zklade
dajov zo stredovekch kronk uvauje dokonca o odlinej fyziognmii Micha-
lovch potomkov, spsobenej rodinnmi zvzkami so Slovanmi. Poda neho
nielen meno (prezvka), Michalovej Bielokany, ale aj jej vnuka Andreja,
uvdzanho ako Biely Andrej (Andreas Albus), i zmienky o belovlasom Belovom
synovi sv. Ladislavovi a v slade s tm aj u spomenut meno Belo-Belijn, Belen,
mali upozorova na bled ple a blond vlasy, v arpdovskom rode vtedy zrejme
nezvykl a preto zaznamenania hodn. Poda tchto vah Michalovo potomstvo
vplyvom prlevu slovanskej krvi pomerne rchlo stratilo typick rty nomdov
vchodnch step(19).
A ak si v tejto svislosti pripomenieme zznam z Helmholdovej kroniky
z 12. stor. o tom, e: "obyvatelia Uhorska sa od ostatnch Slovanov nelia ani
reou ani mravmi", bude to asi plati aj na Michalovo potomstvo, ktor sa aj v Ni-
triansku prestalo vnma ako cudz element ako sa o tom ete zmi eni me'
2 0
' .
Ak sme spomenuli Nitriansko nememe obs problematiku vojvodstva na
Slovensku v 10.-11. stor. V prameoch vystupuje ako "ducatus", prp. "tercia pars
regni". V literatre sa nazva rzne, raz deln vojvodstvo, pohranin voj-
vodstvo, vojvodska tretina krovstva, niekedy sa nazva tie knieatstvom (poda
niektorch indcii nie neoprvnene). Pomenovania tohto sprvneho zemia s
teda rzne a v podstate vetky s, poda nho nzoru, sprvne, pravda ak ich
pouijeme pre konkrtne obdobie a konkrtnu situciu. Je toti zrejm, e
spomenut knieatsvo-vojvodstvo nemalo vdy rovnak mieru samosprvnosti,
ba ani rovnak teritrium. V niektorch obdobiach ilo o jednoduch del, alebo
niekoko drobnejch delov (do Bela), potom to bol subjekt so vetkmi
podstatnmi znakmi samostatnho ttneho tvaru (hranicami, ttnou a cir-
kevnou sprvou, armdou, menou, zahraninou politikou... (za Bela, Gejzu a La-
dislava) a ete neskr u iba v titule mladch krov. Jednotliv tdi vvoja
dans vel dat um, sive datio. Prima vero sillaba nomi ni s eius laus est per paragogen. Legenda
S. Ladislai regis, SSRH II. s. 516. Nie je j asn, i v tomto pr pade ilo o cieavedom "odslovanenie"
mena, prost neznalos slovanskho vznamu mena, alebo o silie doda menu viu vzneenos.
(18) Bela, Belyn, Belen, Belan, Belijn SSRH I. ss. 180,208, 421, SSRH II. s.161.
(19) Uxor aut em ejus Beleknegini, id est pul chra domi na, Slavonice dicta... Thi etmari Merseburgensis
Lib. VIII. kap. 3 in: Monument s Germani ae historica, SS zv. III. s.862. Zo spomenut ho cittu
zaznieva in i nterpretci a mena, no vo veobecnosti sa prij ma ako neprvna. Autor zrejme
nedsl edne ovldal "lingvu slavonicu", na ktor sa odvolal. Poda niektorch nzorov je spomenut
vznamov posun spsoben vplyvom jazyka luickch Srbov, por. Vajay de, Sz.: c.d. s. 79. Iste
qui dem Andreas Albus et Catholicus est vocatur. SSRH I. s. 344 Belo-Albinus, Adalbertus, pozri Vajay
de, Sz.: c.d. s. 71. K fyziognmii spomenutch lenov opanovnckej dynastie pozri Vajy de,Sz.: c.d.
s. 55.
(20) Ak pr i dme k slovanskm zemi am Uhorsko, ako to niektor chc, pretoe ani mravmi , ani reou
sa od Slovanov neodliuj, rozrast sa rozloha slovanskej rei tak vemi, e sa t akmer ned
odhadn" , pe v 12. stor. kroni kr Helmold (1125-1177), Holsteinsk farr. Helmolda, keze
Buzovskho, Slovansk kronika. Prel. Vrtn, K.: Vyehrad, Praha 1947, s. 13.
57
vojvodstva analyzuje Richard Marsina v j ednej zo svojich tdi(21). Vojvodstvo-
knieatstvo treba v kadom pr pade povaova za nst upcu vel komoravskho
ni t ri anskeho knieatstva, pravda, pokia ide o etnicitu obyvatestva, u nie
vlune slovanskho, rovnako ako Michalovu knieaciu vetvu dynasti e nemono
povaova za etnicky isto maarsk. Toto povauj eme za vemi dleit zver.
(byzantsk knieacia koruna-di adm z 11. stor. z Nitry)
Nie j e na t omt o mieste pot rebn bliie sa touto probl emat i kou zaobera,
vojvodstvo tu s pom name len preto, lebo osudy Michalovej vetvy s n m vemi
zko svisia. Niektor maarsk historici ho volaj "dedi nm zem m Micha-
lovej vetvy"(22). Ve na vojvodskom stolci sa vystriedali Michal, po om j eho
synovia Ladislav Lys, Vasil, Bonuslav, Belo, Gejza, sv. Ladislav, po om viac-
menej u l en forml ne Lampert. Za panovani a Kolomana bol v podobnej situcii
j eho brat lmo-Kontantn(23). Fakticky vak po sv. Ladislavovi u mono hovo-
ri iba o dozni evan Ni tri anskeho kni eatsva(
2 4
).
(21) pozri pozn. . 1.
(22) "Napokon, po smrti Bonuslava a pri rozdelen moci medzi Vasilovch synov, pridelil Andrej prve
toto zemie, t.zn. dedin majetky vetvy (Erb-Besitztumer des Zweiges) svojmu bratovi Belovi. Tak
vetko nasveduje tomu, e u Michal...dostal ako vojvodstvo zemie medzi Moravou a Hronom".
Vajay de, Sz.: c.d. s. 66.
(23) Michal dral vojvodstvo asi v rokoch 971-978, po om ho zrejme spravovala Adelajda (978-997), alej
Ladislav Lys (997-1021), a po j eho vyhnan Henrich-Imrich (1021-1031). Po j eho smrti Vasil, no
krtko nato (1033) bol uvznen a r. 1037 oslepen. V rokoch 1038-1041, za vldy Petra I. Orseola
(1038 1041) dral del Aba Samuel. Bonuslav spravoval vojvodstvo v r. 1042-1046,1047, kniea Belo v
r. 1048-1060, po om spolu Gejza-Magnus a Ladislav, sv. 1060-1074, alej Ladislav spolu s Lampertom
(1077-1077). Po korunovcii Ladislava I. bol vojvodom, (avak iba formlne) sm Lampert (1077-1095)
a napokon Kolomanov syn Almus-Kontantn (1095-1115). Marsina, R.: c.d. ss. 208-209.1098
Col omannus rex coronatur et frater eius Almus di adema i ndui tur, Annales posonienses, SSRH I.
s. 126. Tento daj je potvrden m toho, e medzi insgnie vojvodov a knieat sdliacich v Nitre patril aj
di adm. Por. pozn. . 13.
(
2 4
) por. Ratko.P.: Dejiny Slovenska 1986 s. 175.
58
Spomenuli sme u vojvodu Michala a jeho potomkov, ako aj vojvodstvo, ktor
spravovali. Poksme sa teraz nartn predstavu o vzahu vemoskch rodov k
lenom Michalovej vetvy a vojvodstvu.
Pd Vekomoravskej re znamenal sce likvidciu centrlnej sprvy v Ni-
trianskom knieatstve, neznamenal vak absoltne preruenie kontinuity
s predchdzajcim stavom. Mono si predstavi, e jednotliv rodov domni,
zjednoten kedysi Pribinom a Mojmrovcami do knieatstva a re, sa op
uzatvrali do seba, mocnejie a dravie rody rozirovali svoje teritri na kon
inch, ktorch vojensk sila v bojoch proti njazdnkom utrpela vmi. ako
odhadn poet vemoskch rodov, no vzhadom na rozahlos ich predpok-
ladanch teritri (domini) sa priklame k nzoru, e ich nebolo mnoho.
K najvznamnejm patril rod Poznan v Ponitr, Hont v Poipl, Diviak na Hornej
Nitre a azda aj v Turci, Radvan v Zemplne a iste viacer alie. K pvodnm
vemoskm rodom pribudli s prchodom starch Maarov nov, a alie rody
nepochybne pribdali s kadm novm sobom lenov panovnckej dynastie
s cudzmi princeznami. Spolu s nimi do Uhorska prichdzali cudz dvorania,
perspektvni zemepni a zakladatelia novch rodov, ktor sa v tunajom pros-
tred postupne naturalizovali. Aj v Nitriansku pvodn nrodnos strcala
vznam, meme tu vak postrehn formovanie akhosi "vlastenectva" vo
vzahu k Nitriansku a lojlnosti s Michalovou vetvou rodu. Priny mono vidie v
niektorch smeroch.
Mono predpoklada, e Michal a jeho nstupcovia v Nitriansku nevyhadvali
konfrontcie s tunajmi vemoskmi rodmi a ponechali im dedin domny.
Napokon z ich hadiska iste predstavovali aspo ako tak organizovan celky.
Vemoi teda azda ani nemali dvod rebelova proti svojmu vojvodovi.
Nie bez vznamu bolo aj to, e Michal si vzal za manelku (u spomenut
posk Adelajdu " Bielokanu"), ktor treba povaova za vemi vrazn postavu
tohto obdobia(
25
). Vaka prtomnosti poskch dvoranov dostal nitriansky
knieac dvor slovansk zafarbenie. Nepochybne na om nachdzali svoje uplat-
nenie aj prslunci domcich (i autochtnnych, alebo naturalizovanch) ve-
moskch rodov. Je teda pravdepodobn, e tunajie obyvatestvo vemi skoro
prestalo Michala a jeho potomkov pociova ako cudz, i i dokonca nepriatesk
element.
Ktovie, i u za Michalovej vldy bolo rozren, e jeho babika pochdzala
z rodu velkomoravskch Mojmrovcov a on sm teda patril k dediom "Morava-
novho krovstva" (Menumorouta) Anonymovej kroniky, alebo ide o neskoriu
genealogick kontrukciu (ktor vak mus ma svoju pr i nu(
2 6
). Stoj v kadom
prpade za zmienku, e obyvatelia Nitrianska niekokokrt demontrovali, e v
Michalovch potomkoch vidia legitmnych vldcov Nitrianska. Spomeme
naprklad situciu poas rozvratu po smrti tefana I. Nemeck cisr Henrich III.,
ke nepochodil v sil dosadi na uhorsk trn bentana Petra Orseola, usiloval
sa dosta ho aspo na nitriansky knieac stolec. Tunajie vemosk rody vak
(25) V uri tom zmysle mono Adelajdu povaova za vznamnej iu postavu ako samot nho Michala -
zakladatea vetvy. Pozri pozn. . 14.
(26) Dux vero Arpad initio consilio suorum nobi l i um mandat a Menumorout ei usdem etatis ut filius suus
Zultus iam esse audivisset, peti ti onem Menumorout differe noluit, et filiam suam in uxorem Zulte
accepit cum regno sibi promisso. Et misssis legatis ad Usubu et Veluc mandavi t, ut celebratis nuptiis
filiam Menumorout filio suo Zulte in uxorem acciperent... Silagi,G.:Die Gesta Hungarorum des
anonymen Notars, Jan Thorbecke Verlag Si gmari ngen 1991, s. 120. Morout vo vzname Moravan sa
vyskytuje u od r. 1135. Problm predstavuje identifikcia postavy Menumorout a. Poda niektorch
nzorov ide o Svtopluka, resp. urit remi ni scenci u, viaucu sa na tohto vldcu, poda inch ide
o postavu Mojmra II. Prv nzor zastva naprkl ad Pais, D.: SSRH I. 1937, alebo najnovie G. Silagi,
c.d. r. 1991. Slovensk historici ho povauj skr za Mojmra II. (Tibensk ,J.: 1963, Lukaka, J.:1990).
59
tohto cudzinca rzne odmietli. Akceptovali vak inho kandidta na knieac
diadm - Bonuslava, syna Ladislava Lysho. Nie je vylen, e ho chpali ako
prslunka Michalovho rodu s legitmnym nrokom na knieaciu hodnos(27).
Konsolidovanie Michalovho knieatstva medzi Moravou a Hronom sce ve-
koknieau Gejzovi vyhovovalo, pretoe predstavovalo nraznkov tvar, ktor
mohol (aj vaka sobu s Adelaidou) tlmi posk, ale aj esk ambcie. oraz
suvernnejia politika mladieho brata mu vak vyhovovala u menej. A ak musel
Michal v mladom veku zomrie (976/978) netreba dlho hada toho, kto mohol
ma na jeho nsilnej smrti zujem a podiel. Nie je tie bez zaujmavosti, e krtko
pred Michalovou smrou sa Gejzovi narodil syn tefan (975). Dolo teda k stretu
dvoch princpov nstupnctva -seniortu a primogenitry. Kede poda prvho by
mal po Gejzovi nastpi na trn Michal, Gejza sa teda rozhodol pre bratovradu a
Michala odstrnil(
28
).
Vdova po Michalovi Adelajda Bielokana v snahe zachrni knieac stolec
pre svojich maloletch synov Ladislava a Vasila, shlasila s novm sobom
s Vekoknieaom Gejzom. Ten zapudil svoju manelku arlotu sedmohradsk a s
Adelajdou, ktor bola v ase soba asi 30 ron mal ete dve dcry(29). Po
dosiahnut plnoletosti sa skutone Ladislav Lys ujal otcovho delu v Nitriansku.
Bolo to niekedy v ase, ke sa tefan I. ujmal vldy ako vekokniea(
30
).
Ladislavova vlda v knieatstve bola spoiatku nevrazn. Vojvoda politicky
balansoval medzi uhorskm a poskm krom. Zaas bolo jeho knieatstvo tak-
mer plne obsaden poskmi vojskami Boleslava Chrabrho. Ba niekedy sa
predpoklad, e sa ujal vojvodstva a po odchode Boleslava, v roku 1018(31).
Kee vak Ladislav bol bratancom Boleslava, je pravdepodobn, e mu vldu
v Nitriansku ponechal.
Situcia sa zmenila po naroden krovia Henricha (Imricha), syna tefana I.
a Bavorskej princezny Gizely (r. 1007) a najm potom, o dosiahol plnoletos (teda
r. 1021). tefan svojho bratanca Ladislava z Nitry nsilm odstrnil a na knieac
stolec dosadil svojho syna Henricha. Ladislav zomrel v cudzine v roku 1029(
32
).
Vyhnanie Ladislava malo teda za nsledok rozrenie priamej moci prslunkov
Gejzovej vetvy do Nitrianska, a to na kor potomkov Michala. A zrejme by sa
takto situcia ustlila definitvne, keby nie nhlej Henrichovej smrti v roku
1031.
Kee smr mladho krovia znamenala vznamn zvrat vo vvoji udalost,
zvrat v otzke nstupnctva na uhorsk trn a v konenom dsledku trval
prevzatie koruny prslunkmi Michalovej (nitrianskej) vetvy, stoja okolnosti tejto
udalosti za osobitn povimnutie.
Iste, mohla to by neastn nhoda, ktor zainkovala prve v tomto
najzranitenejom bode. No ak vieme ako konievali nepohodln lenovia rodu,
ak vieme, e Michal zomrel nsilm, Ladislav vo vyhnanstve...(
33
). Najdleitejia
(27) Tak to interpretuje napr. Marsina R.: c.d. s. 208.
(28) S odvolanm sa na pramene vid Michalovu smr ako bratovradu aj Vajay de, Sz. : c.d. ss.64 a 99.
(29) "Mesco habuit sororem nomine Adilheiden, Quam Iessa rex Ungariae accepit in uxorem. Annales
cisterciensium in Heinrichow, in: MGH, SS, zv. XIX s. 544."...Adelhaida, secunda uxor Geisae regis
Ungariae". Genealogia regum Polonorum, in: Poloniae historiae corpus, Basel 1582, zv. III, s. 148. Por.
k tomu pozn. . 14.
(30) Ide teda pravdepodobne o rok 997.
(31) Marsina, R.: c.d.: s. 207.
(
3 2
) Marsina, R.: c.d.: s. 207.
(33) Poznme aj zmienky o akomsi nepodarenom pokuse o atentt na tefana I.: Videns autem quatur
nibilissimi palatinorum diu graviterque laborantem (sc. regem sanctum Stephanum), nam ipsi adhuc
in perfidia cordis errabant...occasumque eius in mortem conati sunt tractare. iam die
60
j e vak odpove na otzku, komu prospela Henrichova smr? Kto mohol ma
zuj em na j eho odstrnen ? Odpove iste ni komu net reba napoveda. Nemono
sa pret o udova vahm niektorch historikov o monom atentte na nsl edn ka
t r nu (hoci aj v rmci poovaky).
V Hi l deshei mskch anloch, predstavuj cich kompi l t starch autorov z 10.-
12. stor. sa zachoval daj , e Henri ch zahynul na poovake, roztrhan
diviakom(34). Tento daj sa v historickej spisbe veobecne akceptoval. V roku
1977 sa vak objavila teria maarskho historika Szkfa o t om, e Henrichova
smr nebol a neastnou nhodou, ale kl adnou vradou(
3 5
). Ide toti o interpre-
tciu vrazu z Hi l deshei mskch anlov "AB APRO DISCISSUS", ktor neprekl ad
ako "diviakom roztrhan", ale ako "Diviakom rozat". Pri t om v onom Diviakovi
vid i stho "vojaka knieacieho rodu" Thonuzobu, znmeho z Anonymovej kroni-
ky(
3 6
) a j eho meno etymologicky vysvetuje z t ureckho zkladu s vznamom
"diviak", i "diviai otec". Stoj za poznamenani e, e teria o zavraden Henri cha
sa pri j ma pomer ne zhovievavo. Zsadne ju neodmi et a napr kl ad ani R. Prak,
ktor len pri pom na, e "nemono bezpene doloi svislos medzi vrazom
APER Hi l deshei mskch letopisov a t ureckm menom Thonuzoba"(
3 7
).
Je lkav nezavrhn hne myl i enku o Diviakovi - vrahovi krovia, no
vidie ho ni e v nepravdepodobnom cudzincovi, ale v ni ekt orom prslunkovi
starho domceho rodu - Diviakovcov. Ved ich pvodn rodov meno skutone
znelo Diviak, /DIWEG/(
3 8
).
Uveden hypotza (aby j u bolo mon vbec za hypotzu poklada) sa vak
mus opiera o pozitvne odpovede na niekoko otzok, predovetkm:
1. i je mon, aby bolo rodov meno Diviak zapsan v anloch v latinskej
podobe ako Aper,
2. i rod vbec existoval u v prvej polovici 11. stor.
3. i rod existoval v Ni tri ansku a i mohol ma na ni t ri anskom dvore urit
postavenie, alebo i mohol ma in dvod na angaovanie sa na pr padnom od-
st rnen Henri cha.
Pokia ide o prv otzku, mono poveda, e v stredoveku nebol o pri sp-
somovan (a pri neexistencii ustl enho rodovho mena) prekl adani e i adnou
vni mkou. Ved popri zpisoch mi en v ich pvodnej podobe (Bacha-Baa, Buquen-
Bukan, i Diweg-Diviak) sa st ret me aj s menami , ktor s iste prekl adom do
latininy. Ak sa obmedz me iba na men pr buzn predpokl adanej dvojici Diviak-
Aper, meme uvies napr kl ad Tur (Zubor)-Urus, i Medve-Ursus, comes Tur
/1217/, Vros de Nitria /1255/, j obagio Vruz /1217/, comes Vrsius /1037/(
39
).
adverspertascente... unus eorum audacer...ingressus est et ad i ugul andum regem ensem nudat um
cub clamide tegemat. Legenda S. Stephani regfis, cap. 21. SSRH II. s. 430.
(34) Henricus, dux Ruizorum, in venatione ab apro discissus periit flexibiliter mortuus. Annales Hildes-
hei menses, Monument a Germani ae historica, SS, III. s.98. Janus Pannoni us, Epigrammata, Budapest
1972 s. 204.
(35) Szkf, L.: A Thonuzoba monda, A Szegedi Tanrkpz Fiskola Tudomnyos Kozlemnyei, 1974
s. 275-288. Por. Prak.R.: Legendy koruny uhersk, Vyehrad, Praha 1988 s.260.
(36) Anonymi (P. Magistri) Gesta Hungarorum, SSRH I. s. 116.
(37) Poda R. Praka treba otzku, i naozaj Thonuzoba zabil Henricha-Imricha, svtho, povaova
naalej za otvoren, a to preto, lebo nemono dokza vzah medzi tureckm menom Thonuzoba a
latinskm vrazom aper- diviak. Prak teda poklad bez dalch dkazov Szkfho teriu iba za
vtipn hypotzu. Prak, R.: c.d. s. 260.
(
3 8
) Diweg, 1210, CDS1 I. s. 130, Dyuek, Dywek, generatio, genus, 1252 CDS1 II. s. 279, 1260 CDS1 II.
ss. 449, 451.
(39) CDSI I. ss.50, 127, 175, II. 349. Nespom name tu men ako Magnus, Rufus, Calvus a pod., ktor
dostali latinsk podobu iste a vaka pisrovi, v domcom prostred mohli ma podobu mi en typu
Staro, erve, Pleko a pod.
61
Zd sa, e ani o starobylosti rodu nemono pochybova. Sta pripomen, e v
r. 1210 zapsan prslunk rodu s rodovm menom v dynastickej forme Blasius
de Diweg(
40
), o ns oprvuje predpoklada existencie rodu u niekoko
generci, priom u otec, syn a vnuk predstavuj jedno storoie.
Tie samotn meno je vemi starobyl. Nie je teraz priestor na podrobnej
exkurz, no je ist, e je prastar a azda skutone spojen s rezduami predkres-
anskho magickho myslenia.
Pokia ide o tretiu poloen otzku, tkajcu sa postavenia rodu na nit-
rianskom knieacom dvore treba vychdza z toho, e domna rodu sa rozkladala
na Hornej Nitre a v Turci. K centrm iste patril mimoriadne vznamn Vyehrad,
kontrolujci star prechod z Nitrianska do Turca. Vldca Vyehradu nemohol by
druhoradou osobou a on sm, i jeho synovia mali iste svoje miesto na dvore v
Nitre.
Ako sa situcia na nitrianskom dvore vyvinula po vyhnan Ladislava Lysho
a nastolen vldy Henricha ako poveda. Mono len usudzova, e tu nastala
situcia podobn tej, ke v roku 996 prilo v sprievode bavorskej Gizely do
Ostrihomu mnostvo cudzch dvoranov, o sa stretlo s nevou domcich rodov.
Aj do Nitry prili s Henrichom cudz dvorania, m postavenie domcich rodov
pokleslo. Je tie mon, e dokonca museli Nitru spolu s vyhnanm Ladislavom
Lysm opusti. Ak by tomu bolo tak, boli by domce rody prirodzenmi spo-
jencami Vasila, ktor sa po smrti Ladislava stal seniorom Michalovej vetvy
a zrejme aj hlavou protihenrichovskej opozcie v Nitriansku.
Zd sa, e odpove na otzku, i
pri smrti krovia Henricha ilo
o vradu, alebo neastn nhodu
ostane navdy len v rovine doha-
dov. Ist vak je, e jedin, ktor
mohol ma na Henrichovom skone
eminentn zujem a teda i dobr
dvod "nhode pomc" (hoci pri
poovake) bol Vasil a s n m spojen
vemoi. Ved Henrichova smr by
mu umonila nielen zasadn na
nitriansky knieac stolec (ktor mu
po otcovi a starom bratovi patril),
ale aj perspektvny nrok na
krovsk korunu po smrti tefa-
na I.
Boli to len tieto Vasilove per-
spektvne nroky na krovsk
korunu, a obava tefana o osud
(40) CDSI I. s. 130. Ak aj pripustme, e zznam z r. 1210 sa neviae na rod ale na lokalitu, z ktorej Blaej
pochdza, alebo ktor vlastn, len o nieo mladie zznamy (napr. z r. 1252) u vslovne uvdzaj, e
ide o "generatio". Pri pouit pravidla o prve na pouvanie oznaenia "de genere" najskr po piatich
genercich meme o existencii rodu Diviakovcov uvaova u prinajmenom v 11. stor. P. Ratko
povauje Diviakovcov za domci rod prinajmenom z 10. stor. Por. Dejiny Slovenska I. Bratislava
1986, s. 199. Tie M. Mik ich povauje za autochtnnu domcu lachtu, por. Mik, M.: Osdlenie
Hornej Nitry in: Historick zbornk kraja 2, B. Bystrica 1965, s. 22 a 61. Poda J. Lukaku s Diviakovci
vetvou Hont-Poznanovcov. Usudzuje na to najm poda situcie v majetkovej drbe, por. Lukaka, J.:
Vvin osdlenia a majetkovch pomerov v oblasti Hornej Nitrice do 16.stor.in: Horn Nitra 14, Osveta
Martin 1990 ss. 82-105.
62
kresanstva v krovstve, ktor kra viedli k tomu, aby poslal na nitriansky hrad
svojich hrdlorezov s prkazom oslepi kniea a jeho synov, alebo mono vari
v tomto akte vidie aj akt pomsty za vradu Henricha?
Nevedno kedy k oslepeniu Vasila dolo. S istotou mono tvrdi len to, e sa tak
muselo sta niekedy medzi rokmi 1031 (smrou Henricha) a 1038 (smrou
tefana). Krtko po smrti Henricha r. 1033 bol Vasil uvznen a neskr oslepen.
Je pravda, e niektor autori klad jeho oslepenie tesne pred rok 1038(41), no
spravidla sa obe udalosti vyslovuj jednm dychom :"Ke syn Imrich zomrel,
tefan I. s manelkou Gizelou sa postarali o oslepenie Vazula v Nitre..."(
42
)
celkom v shlase s Viedenskou obrzkovou kronikou, ktorej XLI. kapitola je
nadpsan :"De morte sanctissimi Emerici ducis et orbacione oculorum Vazul"(43).
Aj v ilustrcii sa spjaj oba hrozn vjavy v jednej miniatre - dolu ukladanie
Henricha do hrobu, v strede oslepenie Vasila a hore tek jeho synov za hranice.
Synovia sa vrtili a po vye
desiatich rokoch, Andrej bol r. 1047
korunovan na kra a nm prela
koruna natrvalo na hlavy Micha-
lovch potomkov. Ak m pravdu
Vajay, ktor povauje Nitriansko za
ich dedin del(44) potom meme
"cum grano salis" poveda, e
Michalovi potomkovia preniesli
sdlo vetvy rodu z Nitry do Ostri-
homu. Tak, aby jednm okom
kontrolovali Zadunajsko druhm
Nitriansko, ktor ostalo do konca
12. stor. jadrom delnho knie-
atstva so sdlom v Nitre.
Definitvnu politick, cirkevn, i
literrnu bodku za spormi medzi
dvomi vetvami panovnckej
dynastie urobil sv. Ladislav I. (1077-
1095), ktor akoby chcel vylepi
rodinn obraz, a zmierni postaral
sa r. 1083 kanonizovanie sv. tefana
(ktor mu dal oslepi starho otca a
bol prinou vyhnanstva jeho otca)
ako aj o kanonizovanie sv. Imricha (Henricha), ktor sa mono stal obeou vrady
riadenej jeho starm otcom. Ladislav, ktor dal spsa ivotopisy oboch novch
svtch sa zrejme usiloval napravi prpadn kvrny na sv. tefanovi, ke
kronikr pe zvauje vetku vinu nie na kra, ale na krovnu. tefan vraj prve
naopak, poslal Vasilovi posolstvo, v ktorom mu oznamuje jeho nstupnctvo na
trn, Gizelino posolstvo s prkazom na oslepenie vak bolo vraj rchlejie(
45
).
(41) R. Marsina uvauje o roku 1037, pr padne 1038. Marsina, R.: c.d. s. 208
(42) "Ke syn Imri ch zomrel, tefan I. s manel kou Gizelou sa postarali o oslepenie Vazula v Nitre, na o
j eho synovia Andrej, Belo a Levente zo strachu pred talianskymi a nemeckmi dvoranmi tefana I.
uli..." Ratko, P.: c.d. s. 170.
(43) Chroni con pi ctum vi ndobonensi s, SSRH I. s. 319. Pozri ilustrciu mi ni at ru zo spomenutej
kroniky.
(44) Vajay de. Sz.: c.d., por. pozn. . 22
(45) Cronicon pictum... tame.
63
Zaujmav je aj vytvranie obrazu Henricha - Imricha, svtho, ako loveka
j emnho a zbonho, ba preduchovnelho, hoci poda inch zdrojov velil a prli
drsnej normanskej garde (Dux Ruizorum) a holdoval lovu na zver, o si iste dos
protire. Aj sprvy o tom, e il sce v manelstve, ale zrove v celibte, ako by
mali itatea presvieda o tom, e by aj tak nebol bval mal potomkov, teda skr
i neskr by aj tak Michalova vetva zasadla definitvne na trn(46).
Poznanie vvoja v prvch dvoch storoiach po zniku Vekej Moravy s
v naich dejinch mimoriadne vznamn. Doznievanie vekomoravskho nit-
rianskeho knieatstva v modifikovanej podobe ako uhorskho duktu (voj-
vodstva, knieatstva) v Nitriansku do konca 11. stor., vznamn slovansk prvok
v Michalovej (nitrianskej) vetve panovnckej dynastie, ktor Andrejom I. zasadla
na uhorsk trn - to vetko predstavuje poda nho nzoru nielen k
k pochopeniu stredovekho Uhorska, ale tie k k osobnostnmu prijatiu tohto
obdobia. Nemono iste povaova knieatstvo za etnicky isto slovensk, ako by
azda niektor chceli, rovnako vak nemono naich panovnkov oznaova za
etnicky isto maarskch, ako by zasa chceli druh. Na takto tvrdenia
jednoducho niet presvedivej argumentcie. Tak, i onak, v iadnom prpade nie
je dvod pociova vetko povekomoravsk ako osi odcudzen, ak sa tomuto
obdobiu a tejto dynastii u dopredu neodcudzme sami.
Resum
The author attempts to reconstruct the relations between two branches of
ruling House in the 10th - 11th centuries. Several differences between the branch
of the Grand Duke Gejza - Stephen and the branch of his brother Michael ruling
the domain in the North of Hungary - in the territory of Slovakia - are stated. The
wedding policy of Michael's branch is pointed out. From this point of view the
strong influence of the Slavs and the high frequency of the Slavs names is
mentioned - Ladislav Lys /Ladislaus Calvus/, Vasil /Wazul/, Belo /Adalbertus/,
St. Ladislaus. According to hungarian historian Szabolcs de Vajay even this
influence became evident by the different physiognomy of the members of this
branch. There were feuds and struggles between these two branches resulted in
Michael's assassination or Ladislaus' banishment. In this connection a heed is
paid to the circumstances of the death of St. Henry - Emeric in the year 1031. His
violent death is not excluded. Some correlation between Michael's death, Wazul's
violent blinding and exodus of his sons is anticipated. Sz. de Vajay's opinion is
pointed out and other historians as well that Nitria in the western Slovakia was
the hereditary dukedom - principality of Michael's branch of the family in the
11th century. The members of this Ruling House gained by Andrew I the royal
crown up to the year 1301.
(46) Poda Dlugoa il kniea Henrich-Imrich v ustavinej istote a cudnosti so svojou enou, vidiac v nej
iba svoju sestru. Joannis Dlugosii Annales seu chronicae inclili regni Poloniae, Warszawa 1961, II.
r. 1022.
64
NAJSTARIA ARISK A USK ACHTA.
Ferdinand Ulin
V tomto prspevku sa venujeme najstarm achtickm /v irom zmysle/
rodom v ariskom a Uskom komitte, teda tm rodom, ktorm v uvedench
oblastiach dokzatene patrili zemn majetky do prelomu 13. a 14. storoia.
Zaiatky najstarch achtickch rodov boli spoloensky spt najm s ich
dedinm vlastnctvom zemnch majetkov, preto aj skmanie zaiatkov
najstarch achtickch rodov mono najspoahlivejie rekontruova v svislosti
s vskumom dedinho vlastnctva zemnch majetkov achticmi, teda
z donanch aj inch listn uhorskch krov, ako aj z listn inch vydavateov.
Z praktickch dvodov /primeran rozsah prspevku/ sme sa zamerali len na
zaiaton obdobie tohto procesu, teda na tie achtick rody, ktor na uvedench
zemiach vlastnili majetky do prelomu 13. a 14. storoia.
Pri skman najstarch achtickch rodov sme sa zamerali najm na
nasledovn:
1. obdobie /rok/ nadobudnutia majetkov, o umouje zisti
starobylos rodov;
2. krajov /domovsk/ prslunos i pvod achticov, teda to,
i achtici v ase nadobudnutia ariskch i uskch
majetkov bvali mimo ariskho a Uskho komittu, alebo
bvali v tchto komittoch. Skrtka, boli to domci, i cudz
obyvatelia?
3. socilny pvod achticov, teda to, i v ase nadobudnutia
majetkov na tchto zemiach u boli achticmi, alebo sa
achtici stali a v ase nadobudnutia, i krtko po
nadobudnut dedinho majetku v ariskom, i Uskom
komitte;
4. nrodn /etnick/ pvod achticov, teda to, k akmu etniku,
i nrodu patrili pred alebo v ase nadobudnutia majetkov
v uvedench krajoch.
Z uvedenho je zrejm, e nerekontruujeme jednotliv achtick rody
v genealogickom /!/ zmysle, ale sstredili sme sa na viacer spoloensk strnky
svisiace so zaiatkami najstarch achtickch rodov.
arisk achta.
Vavrinec syn Opuda /Ompuda/
Tomuto achticovi neznmeho pvodu patrili majetky okolo Lipovca /teraz
Kecerovsk Lipovec/ na prelome 12. a 13. storoia. Je to najstarie zistiten
vlastnctvo zemnho majetku achticom v tomto kraji a prv menovite znmy
arisk achtic. Majetok mu vak kr Ondrej II. skonfikoval pred rokom 1229
pre viny Vavrinca v Slavnsku a lipoveck majetky dal vlastnmu synovi
Kolomanovi, haliskmu knieau(1).
(1) Marsina, R.:Codex diplomaticus Slovaciae I. Bratislava 1971, /alej Marsina CDSI/ s. 252, .352. Ulin,
F.:Dejiny osdlenia aria. Koice 1990, /alej Ulin, Osdlenie/ s. 128.
65
Abovci
Abovcom, achticom maarskho , resp. kabarskho pvodu patrili v 13.
storo rozsiahle majetky v junej asti ariskho komittu, priom starie
majetky mali v priahlej severnej asti Abova. Abovci patrili k najstarm
achtickm rodom a jednotliv vetvy k najbohatm v arii v 13. storo.
Jednotliv vetvy mali hrad nad Kecerovskm Lipovcom, Obiovcami, Kysakom,
Brestovom a Tuhrinou. Roku 1229 kpili od Kolomana, syna kra Ondreja II.,
ktor bol vtedy haliskm knieaom rozsiahle majetky panstva Lipovec /okolo
Kecerovskho Lipovca/. Neskr zskali aj in panstv v arii. Postupne sa v 13.
storo niektor rodiny usadzovali v jednotlivch dedinch, vznikali miestne
vetvy Abovcov v Budimre /de Budamer/, Drienove /de Somos/, Kecerovskom
Lipovci /de Lipolch/, Ploskom /de Lapispatak/, ehne /de Segne/ a v 14. storo aj
v Bertotovciach /de Bertholth/, Friovciach /de Frych/, irokom /de Syroka/(2).
Bank z rodu Br
achticovi Bankov, ktor v prvch desaroiach 13. storoia zastval
sporadicky funkciu palatna a bna Slavnska, patrilo panstvo Svia v zpadnom
arii. Kee sa roku 1213 zastnil na sprisahan a zavraden Gertrdy,
manelky kra Ondreja III., bol mu arisk majetok skonfikovan, ale dvorsk
funkcie neskr op zastval(3).
Privard
V polovici 13. storoia patril majetok ahanoviec achticovi Privardovi.
V roku 1264 vdova /poda mena neznma/ po tomto achticovi testamentrne
poruila onen majetok svojim srodencom. Meno Privar /bez maarskej prpony
-d, porovnaj Sarus, Sarusd/ sved o slovenskom pvode tohto bliie neznmeho
achtica(4).
Jn zo Spia
Krovi tefan v roku 1261 odmenil za zsluhy, nepochybne vojensk,
preukzan j emu aj krovi Belovi IV. darovanm majetku dediny Biela Cela
v severnom arii. Slovensk tvar jeho mena Jn /Ian/ dosveduje, e bol
slovenskho pvodu. Vlastncky vzah Jna a jeho potomkov k dedine Biela Cela
spsobil zmenu jej nzvu na Janovce(5).
Tekulovci
Rod Tekulovcov /Tekele/ v strednom arii nepochybne usadili uhorsk krli
v 2. polovici 11., prpadne v 12. storo s prevane vojenskmi povinnosami.
V 13. storo postupne nadobdali do vlastnctva zemn majetky v susedstve
a okol Svtho Dzura /teraz sas obce Huboovce/, v ktorom mali prv spolo-
n kostol, krie a jeho nzov pouvali v prdomku.
Tekulovci sa usadzovali aj v inch dedinch, ktor im darovali uhorsk krli
v 13. storo. Tak vznikali viacer vetvy Tekulovcov z Babinho Potoka, Dubovice,
Hubooviec, Rokovian, Terne, Uzoviec. Nadobudli aj asti majetkov Radomy
a Smilna v severnom arii, ale tam sa neusadili. lenovia rodu Tekule zskali
(2) Marsina, CDSI I. s. 252, .352. Karcsonyi, J.:Magyar nemzetsgek a XIV. szzad kzpeig I. Budapest
1900, s. 4 a n. Ulin, Osdlenie, s. 30, 44, 65, 78, 127-8, 243, 319, 372.
(3) Ulin, Osdlenie, s. 302. Karcsonyi, c.d., s. 155 a n.
(4) Ulin, Osdlenie, s. 322-323.
(5) Ulin, Osdlenie, s. 113-114.
66
sce poetn majetky, avak neobyajn popul an roz reni e ich rodiny
spsobilo, e zostali vo vrstve zemanov(6).
achtici z Kameni ce
Kr tefan V. roku 1270 daroval hr adn panstvo Kameni ca za vojensk
zsl uhy Detmarovi , Detborovi, Detkovi, imonovi, Herbordovi, Mikovi a Langovi,
synom Detrika, ale aj ich spol onkom tevkovi, synovi Mokola a Jnovi, synovi
Mikula. Niektor z nich, naj m synovia Detrika nepochybne trvalo i prechodne
sdlili na hr ade Kamenica, avak v ich pr domku sa to neprejavilo. Tto achtici
/de Keech/ roku 1296 zmenou dali kameni ck panstvo synom Rikolfa,
achticom spisko-nemeckho pvodu, ktorm a do prvej polovice 13. storoia
patril o aj susediace rozsiahle panstvo Torysa. Tto sa trvalo usadili na hrade
Kamenica. Ich potomkovi a a dediia nzov hr adu pouvali v pr domku od 14. do
polovice 16. storoia /de Tarkw/(7).
achtici zo Svine /Svinia/
Kr Belo IV. V roku 1262 odmeni l za vojensk zsluhy svojho rytiera Mereho
/Merse/ darovan m panstva Svia, leiaceho v dol i ach potokov Velk Svinka
a Mal Svinka. Najvou dedi nou t am bola dedi na Svia /teraz Svinia/, kde sa
Mere, j eho synovia a dediia natrvalo usadili a pouvali v pr domku jej nzov
/de Swyna/. Peter, j eden z Mereho vnukov ijcich v prvej polovici 14. storoia
mal pr meno Touth, m sasnci vyjadrili j eho slovenskos. Hrad mali nad
dedi nou Lipovec(
8
).
achtici zo ebea
achtic Sinka syn Toma nadobudol dedi nu ebe pravdepodobne koncom
13. storoia. Zaiatkom 14. storoia bol dokzatene jej vl astn kom. Na vhodnom
kopci /nad neskorou dedi nou Podhrad k/ dal postavi hrad, v kt orom bvali aj
j eho potomkovi a. Od nzvu dedi ny ebe a r ovnomennho hr adu vznikol
predi kt t oht o r odu /de Sebes/(9).
achtici zo ovaru
achtic Juraj, syn i mona v roku 1288 zskal od kra Ladislava IV. dedi ny So
/Sopatak/ a ovar s rozsiahl ymi zemnmi maj etkami . Jurajovi a j eho
pot omkom, achticom z rodu Boka /Baksa/ patrilo toto zemi e trvalo. Juraj dal
na bl zkom vhodnom kopci postavi hrad, kde sdlili aj j eho potomkovi a, achtici
zo ovaru /de Sovar/(
1 0
).
Zemani a z Buclovian
Dedi na Budovany ako sas panstva Koprivnica patrila pred rokom 1283
zemanom Jurajovi a Petrovi, synom Teodora. Tto vak v roku 1283 koprivnick
panstvo predal i Jnovi, synovi Makrabea zo Zdiela. Buclovany vlastnili aj Jnovi
potomkovi a, ktor t am bvali a nzov dedi ny de Buzlo pouvali v pr domku ete
v 15. storo(11).
(
6
) Ulin, Osdlenie, s.117-118, tie 18, 69, 101, 272, 326-327, 338. Karcsonyi, c.d., s. 80,229.
(
7
) Ulin, Osdlenie, s.119-121.
(8) Ulin, Osdlenie, s.302-303.
(
9
) Ulin, Osdlenie, s.211-212, 245.
(
1 0
) Ulin, Osdlenie, s.289-293. Karcsonyi, c.d., s. 158 a n.
(
1 1
) Ulin, Osdlenie, s.43.
67
Zemania z Fintc
Kr tefan V. v roku 1272 daroval rytierom Jnovi a tefanovi, synom
achtica Guda, pochdzajcim zo Slavnska majetok dediny Fintice v strednom
arii. Je pravdepodobn, e tto mui boli poslednmi zo skupiny krovskch
strcov pohraniia, umiestnench vo Finticiach. Obdarovan sa vo Finticiach
usadili a ich potomkovia tam bvali aj v prvej polovici 14. storoia. Neskr
vymreli(
12
).
Zemania z Gregoroviec
Tamoj zemn majetok patril v prvej tretine 13. storoia neznmemu
zemanovi Gregorovi. Z jeho iniciatvy vznikla dedina po maarsky pomenovan
poda jeho mena /Gregorfalva, Gregurfelde, od 14. storoia Gergellaka/.
Tto dedinu od kra Ladislava IV. v roku 1274 nadobudli Peter a Alexander,
synovia Michala z Mikovca. Tto a ich dediia mali v Gregorovciach kriu a jej
maarsk nzov pouvali od 14. storoia v prdomku(
1 3
).
Zemania z Hanisky
achtic Juraj, syn imona, pn panstva Solivar v roku 1288 odmenil svojho
vazala Petra Hruku /Pirus/, ktor ho sprevdzal na vojenskej vprave vedenej
krom Ladislavom IV., darovanm majetku Hanisky. Potomkom a dediom
Petra, zemanom Hrukovcom /Pirusovcom/, ktor bvali v Haniske, patrila tto
dedina v nasledujcich storoiach(
14
).
Zemania z Haragu /teraz Zhorsk/
Tamoj zemn majetok nadobudol od kra Ondreja III. /1290-1301/ achtic
Sinka, syn Toma. Z podnetu Sinkovho syna Peteja vznikla na prelome 13. a 14.
storoia dedina Harag, v ktorej sa Petej usadil. Bvali tam aj jeho potomkovia
a jej nzov pouvali v prdomku /de Hassagh/(15).
Zemania z Haguta /Podhorany/
V Hagute ete v 2. polovici 13. storoia ili krovsk strcovia lesov
v pohrani. Z nich Inuk, Eli, Tubul, Bolya a Peter sa aj vojensky zaslili, preto
im kr Ladislav IV. v roku 1283 daroval polovicu hagutskho chotra a povil
ich na zemanov. Ich potomkovia bvali v Hagute v 14. storo.
as tamojieho majetku zaiatkom 14. storoia nadobudli synovia Boda. Aj
ich potomkovia, zemania Bodovci, Botovci tam bvali'
16
' .
Zemania z Kelemea /teraz ubotice/
Koncom 13. storoia patril tamoj majetok nepochybne k panstvu ovar
/Solivar/, avak na prelome 13. a 14. storoia patril Puovi a neskr jeho
potomkom, miestnym zemanom /de Kelemes/(17).
Zemania z Kendc
(12) Ulin, Osdlenie, s. 75-76.
(13) Ulin, Osdlenie, s.83.
(14) Ulin, Osdlenie, s.86.
(15) Ulin, Osdlenie, s.364-365.
(16) Ulin, Osdlenie, s.243-244.
(17) Ulin, Osdlenie, s. 176.
68
Okolo roku 1284 as kendi ckho maj etku patrila bliie neznmemu
zemanovi Michalovi. Kr Ladislav IV. /1272-1290/ daroval maj etky v Kendiciach
zemanom Petrovi, synovi Juraja a Jbovi. Okolo roku 1310 as maj etku patrila
synom zemana Poa. Jeho potomkovi a a dediia, zemani a z Kendc /de Kende/,
t am ili v nasl eduj cich storoi ach(
1 8
).
Zemani a z Kokooviec
Na dvore kra tefana V. u ako ml ad k slil, mono ako pa, Alexej, syn
Andrej a z Velkho aria. Kr ho roku 1272 za vernos odmeni l darovan m
maj etku v dol potoka Dela v st r ednom arii. Pravdepodobne neskr tamoj ie
maj etky nadobudl i in zemani a, synovia Il ma a Ot mara. Tto zemani a sa na
nadobudnut om maj etku usadili a latinizovan nzov de Deine, de Delnefeu
pouvali v pr domku. Il ma mal vnukov i pravnukov pomenovanch menom
Koko. Od ni ch nadobudl a dedi na nov a trval nzov Kokoovce(
19
).
Zemani a z Komloa /teraz Chmeovec/
Kr Belo IV. v roku 1245 zmeni l povi nnosti troch hradn kov /iobagiones
castri/ hr adu Beckov. Boli to Teodor, syn Budika, Visobur, syn Ompuda a Dema,
syn Farkaa. Za ich zsluhy proti Tatrom ponechal im u van majetok, vyal
ich zo vzahu k beckovskmu hr adu a zaradil ich do krovskho vojska.
Visoburov syn Ger man u pred rokom 1251 bval v ariskom Komloi a slil
krovi. Ako sprievodca doprevdzal posla Bela IV. k hal i skmu knieau
Danielovi. Za t t o innos kr Belo IV. v roku 1251 Ger mana a j eho bratov
Rennal da a Iwuda povil medzi hr adnch j obagionov, zvanch aj synovia
j obagi onov svtho kra.
Nevedno kedy a ako Ger man a j eho potomkovi a nadobdal i zemn majetok
Komloa a susedn majetky. Ist je, e ich vlastnili, bvali v Komloi a j eho nzov
uvali v pr domku /de Komlos/.
Zemanom z Komloa , ich poet nm pr buznm a zemanom podobnho
pvodu patrili aj susedn dedi ny Dukovce, Kalnite, Kukov, Pro, Puovce,
Nadvej /arisk Trsten/, kde bvali a ili mi est ne vetvy zemanov z Koml oa(
2 0
).
Zemani a z Moidlian
Kr Ladislav IV. v roku 1286 potvrdil Tomovi Talpaovi vlastnctvo moid-
lianskych majetkov. Zaiatkom 14. storoia as moi dl i anskych maj etkov patrila
synom zemana Pua, ktor t am mal i kri e a aj neskr pouvali nzov Moidlian
v pr domku /de Machala, de Vezeueres/(
2 1
).
Zemani a z ari an /teraz Raany/
V aranoch psobili ete v 2. polovici 13. storoia krovsk strcovia lesov
v pohrani . Dvoch z ni ch Gepua /Gepus/ a i mona, synov El em ra /Elemeres/
kr Ladislav IV. V roku 1283 povil na zemanov s darovan m polovice maj etku
arian. Potomkovi a tchto novch zemanov bvali v aranoch aj v 14.
storo (
2 2
).
Zemani a z Radaova
(
1 8
) Ulin, Osdlenie, s. 130.
(
1 9
) Ulin, Osdlenie, s,137.
(20) ulin, Osdlenie, s.106.
(
2 1
) Ulin, Osdlenie, s.202.
(22) Ulin, Osdlenie, s.263-264.
69
Kr Ladislav IV. roku 1273 daroval achticovi Jbovi, synovi imona, sprv-
covi krovskch kuchrov radaovsk majetok. Jbovi potomkovia si dali
v Radaove postavi kriu, usadili sa tam a v 14. storo pouvali nzov dediny
v prdomku /de Radach/(
23
).
Zemania zo algovka
achtic Juraj, syn imona, pn solivarskeho panstva roku 1298 daroval
svojim vazalom Petrovi a Tomovi, synom Hypolita, zemn majetok algovka,
vylenen z majetkov panstva ovar. Potomkovia Petra a Toma, zemania zo
algovka /de Salgho/ tam bvali aj v nasledujcich storoiach(
24
).
Zemania z Teriakoviec
Teriakovsk majetok na prelome 13. a 14. storoia nadobudol Peter Teriak
nepochybne od pnov panstva Solivar. Zemanom Teriakovcov patrila dedina aj
neskr a mali v nej krie /de Souspatak, de Terykfalua/(
25
).
Zemania z Tolemea /teraz arisk Sokolovce/
Na prelome 13. a 14. storoia tamoj majetok, prpadne jeho as, patril
miestnemu zemanovi Jakubovi, synovi Lengena /Poliak/. Poliak, prpadne jeho
predkovia zaiste patrili do skupiny krovskch sokoliarov, zakladateov dediny.
Kr Karol Rbert roku 1313 daroval tto dedinu zemanovi Mikulovi, synovi
Mateja.Mikul, zvan Aprd /pa/ si dal v nej postavi kriu. On aj jeho
potomkovia pouvali v prdomku jej maarsk nzov /de Toth Solyumus, de
Thotzelmes/. Mikulov vzdelan syn magister Jn psobil v kancelrii kra
udovta I. a napsal jeho ivotopis(
26
).
Zemania z Troian
Kr tefan V. v roku 1270 daroval troiansky majetok Jnovi, zvanmu
Zhradnk /Kyrtes/, synovi Nazuada. Zaiste a Jn, nepochybne vak jeho synovia
a dal potomkovia bvali v miestnej krii a nzov dediny pouvali v predikte
/deTrochan/
( 2 7 )
.
Zemania z Raslavc
V polovici 13. storoia raslavick majetok patril Jurajovi a Petrovi, synom
Teodora, zlatnka grckeho pvodu. T vak po akchsi preinoch utiekli do
Poska a majetok pripadol krovi.
Kr Ladislav IV. niekedy v rokoch 1272 a 1276 daroval as raslavickho
majetku achticovi Tibovi a Tiburciovi, synom Vojtka /Woyck/ z Abovskej upy.
Nadobudnut raslavick majetok patril potomkom Tiba aj v 14.-16. storo.
Nepochybne u Tibo sa tam usadil a jeho potomkovia pouvali v prdomku
maarizovan nzov Raslavc /de Razlawycha/(
28
).
Zaiatky vlastnctva zemnch majetkov v arii spadaj do prelomu 12. a 13.
storoia, priom majetky v junej asti nadobudli skr ako v strednej a severnej
(
23
) Ulin, Osdlenie, s.256.
(
24
) Ulin, Osdlenie, s.304-305.
(
25
) Ulin, Osdlenie, s.325.
(26) ulin, Osdlenie, s.313-314.
(
2 7
) Ulin, Osdlenie, s.334-335.
(28) ulin, Osdlenie, s.261.
70
asti kraj a(
2 9
). V dsledku donci zemnch majetkov zostalo vo vlastnctve
kra zaiatkom 14. storoia len niekoko dedn hradnho panstva ari a zemne
rozsiahle panstvo Makovica v severnom arii.
Prvotn darovania majetkov nie s listinne dokumentovaten. A od polovice
13. storoia boli darovania zemnch majetkov pravidelne potvrdzovan
listinami.
Poda zemnho /domovskho/ pvodu v ase nadobudnutia zemnch
majetkov boli achtici cudzieho ale aj domceho, ariskho pvodu. Nea-
riskmi obyvatemi boli achtici Vavrinec, Abovci, Bank, Privard, Jn, ako aj t,
ktor nadobudli ebe, ovar, Budovany, Fintice, Gergelak, Komlo, Radaov
a Raslavice. Boli nielen poetn, ale najm nadobudli najvie majetky.
ariskmi, teda miestnymi obyvatemi boli Tekulovci, ale aj zemania z Hanisky,
Haragu, Haguta, Kokooviec, arian, algovka a Teriakoviec. Z hadiska
socilneho arisk maj etky nadobudli u achtici, alebo t /neachtici/, ktor sa
achticmi stali a po nadobudnut tunajch majetkov. achticmi u prv boli
Vavrinec, Abovci, Bank, Privard, achtici z Kamenice, ebea, Buclovian,
Gergelaku, Haragu, Kendc, Radaova, Tolemea a Raslavc. Neachticmi boli
Tekulovci, zemania zo Svine, Hanisky, Haguta, Kelemea, Komloa, Moidlian,
arian, algovka, Teriakoviec, Troian. O etnickom pvode zva sved
jazykov prslunos, men, prpadne prmen achticov, ale aj nzvy sdlisk,
zaloench z iniciatvy zemanov. Slovenskho pvodu bol Privard, Jn, niektor
zemania z Hagutu, Komloa, arian a Raslavc. Maarskho pvodu boli
Abovci, Bokovci/?/, Tekulovci, zemania z Gregoroviec, Haragu, Hagutu,
niektor z Kelemea, Komloa a arian. Nemeckho pvodu boli achtici
z Kamenice, mono i niektor zemania z Komloa. Poskho pvodu boli zemania
z Tolemea. Grckeho pvodu boli zemania z Buclovian a Raslavc. Franczske-
ho pvodu pravdepodobne boli niektor zemania z Komloa.
Usk achta.
Boleslav
Boleslav, ke bol vacovskm biskupom /1188-1211/, obdaril kltor
premontrtov v Lelesi poetnmi majetkami v Zemplnskom komitte, ale aj
v Uskom, teda majetkami Velkch Kapuian a Vysokej. V listine kra Ondreja II.
s Boleslavove majetky charakterizovan ako dedin a zskan(1). Z toho
vychod, e dedin majetky ako achtic vlastnil u Boleslavov otec, o je
najstar nepriamy doklad vlastnctva zemnch majetkov v Zemplnskom
a Uskom komitte, spadajci do poslednej tvrtiny 12. storoia.
Poda mena bol Boleslav slovenskho pvodu.
Sebeslav
achtic Sebeslav /Zobuslo/ syn Apa, bna Slavnska, bol vlastnkom
rozsiahlych majetkov panstiev u v prvej polovici 13. storoia. Jeho syn Peter
roku 1244 as dedinho panstva, a to revitiansky majetok, dal ako veno dcre
Katarne a zaovi Jakovovi. Poda mena bol Sebeslav alebo as jeho predkov
(29) V t omt o zmysle koriguj em star nzor Ulin, F.: Vznikanie cirkevnho a achtickho vlastnctva
pdy a osdlenie aria v 13. storo. In:Prspevky k dej inm vchodnho Slovenska. Bratislava 1964, s.55-
62.
(1) Marsina, CDSI I. s. 144-146.
71
slovenskho pvodu. Pravdepodobne u j emu, nepochybne vak j eho synovi
Petrovi pred rokom 1248 patrili aj majetky panstva Michalovce. Peter nemal
synov a tieto majetky vyenil achtic Jakov, predok achticov z Michaloviec(
2
).
Matej, syn Rolanda
achtic Matej, syn bna Rolanda, nadobudol opsk majetok pred rokom
1281. Vt om roku prepusti l op achticovi Silvestrovi, synovi Mikula. Od 14.
storoia boli vlastnkmi tejto dediny achtici z rodu Boka, ktor t am aj bvali(
3
).
achtici z Michaloviec
achticovi Jakovovi /Jakou, Jako/ a j eho pr buznm nepochybne patrili
v polovici 13. storoia jasenovsk majetky, ktor po doasnej strate kr Ladislav
IV. v roku 1279 vrtil j eho synovi Andrejovi ako dedin majetok.
V polovici 13. storoia Jakov enbou s Katarnou, dcrou Petra syna Sobeslava
zskal zpadne susediace revitianske a michalovsk majetky. Jakov bol
zakladateom michalovskej vetvy rodu Kaplon, ktor bol maarskho pvodu.
Jakovovi synovia Ondrej a Jakov roku 1290 kpili od uskch hradnch
jobagionov, resp. zemanov tibavsk majetky(4).
Od konca 13. storoia patrilo Jakovovm synom zemepi sne svisl zemi e od
Michaloviec po Tibavu. achtici si dali postavi hrad nad dedi nou Vinn, hrad
nad Podhoroom a hrad nad Chokovcami.
achtici z iaroviec
iarovsk majetky patrili v 2. polovici 13. storoia viacerm synom joba-
gionov. Mikovi a j eho vnukovi Mixovi, kt ormu ju zobral Sebeslav /Zobozlow/,
ale okolo roku 1263 mu ju vrtil. as majetku drali Gl, in Ladislav a od roku
1279 vdova po Egidovi(5). Pravdepodobne aj imonovi, ktorho syn Jb v roku
1292 a 1297 nadobudol susediace majetky. Jbovi synovia Domi ni k a Mikul
dokzatene bvali v iarovciach a ich nzov pouvali v pr domku, ako aj ich
potomkovia /de Checher/(6). Dve vetvy miestnych achticov mali pr men
Ormo a Oros, ktorm patrili aj majetky inch dedn.
Zemani a z Batvy
V druhej polovici 13. storoia majetok Batvy, ale aj as susediacich majetkov
u vlastnili zemania, bval hradn ci Uskho hradu. Niekokch poznme
menovite, ako s zapsan v listinch z rokov 1271 a 1293: Beadik /(?)Benenyg/,
Sebeslav /Zubuzlaus/, Felicin, imon, Duruzlaus, Jozef, Porchal, Chedra, Pana,
Cheme, Buda, Drazlo.
Od 14. storoia tamoj zemani a pouvali nzov dedi ny v pr domku /de
Bat va/(7).
(2) Marsina, CDSI II. Bratislava 1987, s. 119, . 178, s. 220, . 314, s. 228, . 326, s. 229, . 327, s. 231, . 330,
s. 232, . 331, s. 432, . 623.
(3) Adalkok. Zemplnvrmegye trtnethez. Storalyaujhely 1902, s.273 /alej Adalkok/.
(4) Nagy, Gy.: A nagymihlyi s sztray grf Sztray csald oklevltra I. Budapest 1887, s. 21-22,34 /alej
Nagy, Sztray/. Ulin, F.: Vvin feudlneho panstva Sztrayovcov na vchodnom Slovensku od 13. do 15.
storoia. In Sbornk FF UK XV. Bratislava 1964, s. 139-146. Tam pozri aj genealogick literatru o rode
Kaplyon, Kaplan.
(5) Nagy, I.: Codex diplomaticius patrius VIII. /alej Nagy, CDP/ Budapest 1891, s. 91. Magyar Orszgos
Levltr, Budapest /alej MOL/ DL 31 179,"terra Galli...terram Mykedeus"(?). Borsa, I.:Regesta regum
stirpis Arpadianae cririco-diplomatica II-2,3. Budapest 1961. /alej Borsa, RRSA/ s. 255, . 3028.
(6) Sedlk,V.:Regesta diplomatica et epistolaria Slovaciae II. Bratislava 1987. /alej Sedlk, RDSI/ . 865,
z r. 1322.
(7) Nagy, CDP VI, s. 181; s. 440.
72
Zemani a z asloviec /aslivci, Ukrajina/
Majetok asloviec, pr padne j eho as vlastnili v polovici 13. storoia zemani a,
ktorch poznme menovi te Toma a j eho syna Jna z druhej polovice 13.
storoia. Zaiste tto a ich potomkovia, pr padne inch zemanov, tu mal i kri e
a nzov dedi ny od 14. storoia pouvali v predi kte /de Chasloch/(8).
Zemani a z Darmy
V polovici 13. storoia patrila dedi na Darma zemanovi Odunovi . Kee t en
nemal potomkov, dedi na pri padl a krovi a Ladislav IV. ju v roku 1285 daroval
Jnovi, synovi Jakuba. Jn sa t am usadil a j eho potomkovi a od 14. storoia
pouvali nzov dedi ny v pr domku /de Darma/(9).
Zemani a z Haloa
V druhej polovici 13. storoia ili v Haloi krovsk sokoliari Michal a Strach,
ktor drali as tamoj ieho majetku. Pravdepodobne potomkovi a tchto, prpad-
ne inch sokoliarov sa stali zemanmi , v 14. storo t am bvali a nzov dedi ny
pouvali v pr domku /de Galuch, Gaaloch/(10).
Zemani a z Chl mca /Cholmec, Ukrajina/
V druhej polovici 13. storoia patrila tto dedi na viacerm zemanom. V roku
1298 si tamoj majetok rozdelili na dve asti, pri om pat ront ne prvo ku
kostolu zostalo spolon. Jednu skupi nu zemanov tvorili Demeter, zvan Oros,
Jn, syn Andreja, al amn, syn tefana a imon, dr uh tefan, Batyz, Andrej
a Gregor, synovia Jakova, tie Maria a i mon synovia Dera. Potomkovia tchto
zemanov /de Helmech/ t am ili aj neskr a mal i pr men napr. Hupka
a Korl t(
1 1
).
Zemani a z Chraste
V druhej polovici 13. storoia patrila dedi na Chras /leala v severnom
susedstve Velkch Kapuian/ achticovi Ivanovi synovi Budura. Ivan v roku 1290
dal chrasti ansky maj etok ako veno dcram /Kunech, Gund/ a ich manel om, teda
Mikulovi zvanmu Bog a Adrinovi. Ich potomkovi a tie bvali v Chrasti
a nzov dedi ny od 14. storoia pouvali v pr domku /de Harazty, de Harazth/(
1 2
).
Zemani a z Maoviec
V druhej polovici 13. storoia patrila tto dedi na mi est nym zemanom,
z ktorch j ednho, Felicina, menovi te poznme z listiny z roku 1292. Zemani a
t am bvali aj neskr(
1 3
).
Zemani a z Moke
U pred rokom 1280 dral dedi ny Moku a epe Dionz, syn ema
/Cheemee/, usk hr adn j obagion. V t om roku kr Ladislav IV. povil Dionza
na achtica ponechvaj c mu uveden majetky. Zaiste u Dionz, nepochybne
(8) Szentptery, L: Regesta regum stirpis Arpadianae critico-diplomatica II-1. Budapest 1943, s. 172, .
1893a. Nagy, I.: Codex diplomaticus Hungaricus Andegavensis III. /alej Nagy, CDHA/ s. 283.
(
9
) Nagy, CDP VIII, s. 236.
(
1 0
) Nagy, CDP VIII, s. 441.
(11) Slovensk nrodn archv Bratislava, HM Leles. konv., Metales c. de Ung, nr.58.
(12) Nagy, CDP VIII, s. 287.
(
1 3
) Borsa, RRSA II-4, . 3897.
73
vak j eho potomkovia, zemani a z Moke /de Moscha/, bvali v tejto dedi ne
v nasleduj cich storoiach(
1 4
).
Zemani a z Minaja /Mynaj, Ukrajina/
Z listiny z roku 1273 zisujeme, e v tretej tvrtine 13. storoia majetok dedi ny
s vtedajm nzvom Ninaj patril post upne Felicinovi, Egdiovi a Jnovi.
Tamoj m zemanom /de Ninai/ patrila dedi na aj v 14.-16. storo(15).
Zemani a z Ni nho Nemeckho
Na prel ome 13. a 14. storoia t am bvali spr buznen zemi anske rodi ny
menovi te zemani a Eli, syn Mikoucha, Jn syn Michala /brat Elia/, Mikul
a Beud synovia Boloseja. V 14.-15. storo mali zemani a po Zoikovi synovi Jna
pr meno Zoik /de Nenepty/(
1 6
).
Zemani a z Palada
Kr Ladislav IV. niekedy medzi rokmi 1272 a 1279 daroval sce t t o dedi nu
palatnovi Fintovi, zakrtko ju vak vmenou op zskal a napokon roku 1280
daroval Beadikovi, synovi Jna a Marcelovi, synovi epana /Chypan/. Ich
potomkovi a t am bvali ete v 16. storo a nzov dedi ny pouvali v pr domku
/de Palag/(
1 7
).
Zemani a z Ptruke
Okolo roku 1281 majetok dedi ny Ptruka patril synom Pavla a neskr
nepochybne ich pot omkom, tamoj m zemanom /de Pupsa, Puxa/(18).
Zemani a z Ratoviec /Rativci, Ukrajina/
Krovi tefan roku 1263 daroval majetok dedi ny Ratovce achticovi Jaku-
bovi, synovi Gregora z Pnyoka. Avak roku 1284 ju kr Ladislav IV. daroval
achticom Bokovi, Tomovi a Jurajovi, synom imona. Jedna vetva sa t am
usadila, m u v 14. storo vznikla ratovsk vetva rodu Boka /de Raad/(
1 9
).
Zemani a zo Stretavy
V polovici 13. storoia stretavsk majetok drali tamoj j obagioni Uskho
hr adu. Desa tamoj ch j obagi onov, okrem inch Sebeslav, syn Dubrona, Buda,
Cheme, roku 1266 predal o ich majetky achticom tefanovi a Mikulovi, synom
Fila. Potomkovia tchto v Stretave aj bvali a jej nzov od 14. storoia pouvali
v pr domku /de Zirutua/. Potomkovia zemana Ramaa /Ramacha/ dostali
pr meno Ramacha (20).
achtici zo Surty /Strumkivka, Ukrajina/
achtic Matej, syn Rolanda roku 1288 predal t t o dedi nu achticom Bokovi
a Tomovi, synom imona, l enom rodu Boka. Ich dediia sa t am usadili a od
14. storoia pouvali nzov dedi ny v pr domku /de Struthe/(21).
(
1 4
) Nagy, CDP VIII, s. 207.
(
1 5
) Nagy, CDP VIII, s. 440.
(16) Sedlk, RDSI I, s. 77, . 116.
(17) Wenzel, G.: Codex diplomaticus Arpadianus continuatus IX. Budapest 1871, /alej Wenzel, CDAC/ s.
269.
(
1 8
) Adalkok 8, 1902, s. 273.
(
1 9
) Nagy, CDP VI, s. 117. Borsa, RRSA II-2,3, . 3332.
(20) Fejr, G.:Codex diplomaticus Hungariae ecclesiasticus ac civilis IV-3, Budapest 1829, s. 380.
(
2 1
) Borsa, RRSA II-4, s. 388, . 3471.
74
Zemania zo Slemeniec /Vek Slemence/
as tamojieho majetku v druhej polovici 13. storoia patrila zemanovi
Marcelovi, ktor mal v dedine kriu o om je doklad k roku 1298 /de Zelementh/.
Neskorie osudy tamojch zemanov s neznme(
22
).
Zemania a achtici z Tibavy
V polovici 13. a poas viny 13. storoia tibavsk majetky drali, resp.
vlastnili poetn synovia jobagionov Uskho hradu, teda hradnci. Z listiny
z roku 1284, kedy hradnci predali tamojie majetky achticovi Felicinovi,
synovi Gla, ich poznme menovite. Hradnkmi boli Andrej, syn Hercega
/Herchegh/, Valentn, syn Milhozta /Myluztha/, Volf, syn Toma, imon ierny
/Niger/, imon Biely /Albus/, Hothen, Hustugh, Domazlo, Tiba, Gregor, Donk, ale
aj Tobi a Dionz, synovia Zubuska, Peter, syn Elesegha, Miko /Mikche/,
Beadik, syn Dorislava /Doruslo/, Dominik, syn Stacha, Edeuch, syn Petra,
Andrej, syn Dionza, Felicin, syn Felicina, Michal, syn Esbolcha a Luka, syn
Vavrinca, ktor svoje majetky nepredali.
Hradnci sa spoloenskm postavenm pribliovali k zemanom, niektor
z uvedench sa zemanmi zaiste stali.
Od roku 1290 tibavsk majetky vlastnili achtici Andrej a Jakov, vlastnci
panstva Michalovce. Po debch sa v Tibave usadila vetva achticov z Tibavy /de
Tyba/. Tibavsk achtici mali hrady pri Podhorodi a Chokovciach(
23
).
Zemania z Vynho Nemeckho
Z obsahu listn z rokov 1262 a 1284 je zrejm, e v druhej polovici 13. storoia
tamojie majetky vlastnil miestny zeman Ladislav, ako aj Gl a ich potomkovia.
Zemanom z Vynho Nemeckho /de Felsenemethy/ patrila tto dedina aj
v nasledujcich storoiach(
24
).
Zemania zo Zbudze
Poda mena neznmi zemania nadobudli as zbudskho majetku od kra
Bela IV./1235-1270/. V dedine mali kriu a nzov Zbudza na prelome 13. a 14.
storoia pouvali v prdomku. Ladislavovi, synovi Bodislava a Jnovi, synovi
Petra patrila as tamojieho majetku od roku 1301. Menovan boli vazalmi
achtica Jakova, zemepna panstva Michalovce. Zbudsk zemania /de Zubugya,
Sbugya/ tam ili aj v nasledujcich storoiach(25).
V Uskom komitte zaiatky achtickho vlastnctva zemnch majetkov
spadaj do tvrtej tvrtiny 12. storoia /otec, prpadne dedo Boleslava/. Nie s
vak priamo listinne dokumentovaten. Vzahovali sa k majetkom v junej asti
komittu /Vek Kapuany, Vysok/. Vyhotovenie listn v krovskej kancelrii
o darovan majetkov achticom sa ustlilo v polovici 13. storoia. Odvtedy sa
vydvanie darovacch listn stalo pravidelnou sasou donanho aktu.
Prv, najstarie rody, ktorch lenovia zskali usk majetky zva zemne,
domovsky pochdzali odinakia, nie z tamojieho zemia /Matej syn Rolanda,
Kaplonovci, Bokovci/. Poda rozsahu nadobudnutch majetkov patrili
k najbohatej a najvplyvnejej skupine uskch achticov v 13. storo.
(
2 2
) Wenzel CDAC X, s. 289.
(
2 3
) Nagy, Sztray I, s. 30, 34.
(24) ttny oblastn archv Preov, Vei S, miestny elench F. Nagy, CDP VII, s. 186.
(
2 5
) Nagy, Sztray II, s. 37, 66.
75
Domceho pvodu boli poetn zemania, najm zakladatelia tch rodov, ktor
pochdzali zo socilnej skupiny synov jobagionov Uskho hradu a tamojch
sokoliarov. Tak a podobn pvod malo okolo 20 rodov, ktorch zaiatky spadaj
do druhej polovice 13. storoia. Pribline 30 dalch mladch zemianskych
rodov sa vyvinulo v 14. storo.
Socilny pvod uskch achtickch rodov bol pestr. U ako achtici, ktor
prv vlastnili majetky v inch komittoch a nsledne v tomto kraji bol nepo-
chybne otec Boleslava, Sebeslav, Matej, syn Rolanda, Kaplonovci, Bokovci.
Neachtick pvod mala poetn skupina zemianskych rodov, ktorch
predkovia pochdzali zo skupiny jobagionov /zemania z Batvy, iaroviec,
Moke, Stretavy a in/, zo skupiny krovskch sokoliarov /zemania z Haloa/
napokon z poddanch uskch achticov ako ich familiri, vazali /zemania zo
Zbudze, Porostova/.
Etnick pvod, ktor sa sporadicky jav z jazykovej prslunosti mien nie-
kokch achticov m nasledovn skladbu:
- slovenskho pvodu boli nepochybne achtici Boleslav, Sobeslav, ale aj
viacer zemania z Batvy, Chlmca, Chraste, Stretavy, Tibavy, Zbudze;
-maarskho pvodu boli achtici Kaplonovci a Bokovci;
-ruskho pvodu boli niektor zemania z Chlmca.
Resum
The paper deals with the most ancient gentry kins on a part of Eastern
Slovakia in the ari and U comitates, i.e. those who acquired hereditery
territorial immovables from the late 12th through the late 13th centuries. The
most ancient gentry families in these regions can be ascertained and
genealogically reconstructed since the late 12th century. The most ancient
gentry families are descended from original Slovak population, immigrants and
foreigners.
Territorial immovables were acquired by noblemen who also owned other
immovables; or, they served for some sons of "jobagions" and retainers to
acquire the status of noblemen.
The most ancient gentry families are descended from the Slovak, Hungarian,
Polisch, Russian, Greek, German, and French progenitors.
76
NAJSTARIA ACHTA NA SPII
I. Chalupeck
Na zklade psomnch dokladov, archeologickch nlezov a architektonic-
kch pamiatok mono povaova za ist, e Spi sa stal sasou uhorskho ttu
na prelome 11. - 12. storoia.(1) V svislosti s tm sem prichdzali aj prslunci
cudzch bojovch drun a rodov. Zana sa systematick kolonizcia krajiny,
ktorou sa aj postupne formuje severn hranica. Nevieme, v akom stave sa zacho-
vala a prevzala slovansk achta, ktor tu nesporne bola. Vieme, e na koloni-
zcii, i dosdlen Spia sa zastoval aj sm panovnk povolvanm "host"
z nemeckch oblast a ich zvhodovanm pred domcim obyvatestvom.
Vznamn as na osdlen hlavne severnho Spia vak treba pripsa nieko-
km achtickm rodom, ktor dostanc obrovsk zemia od panovnka povol-
vaj na osadnkov a osduj ho na oltskom prve.(
2
) V naom prpade ide len
o niekoko vznamnejch achtickch rodn, u ktorch uznva aj Fekete Nagy
Antal, e boli rznej nrodnosti.(3) Ide o rody Brezovick (Berzevici), Mrii
a Hrhovsk (Grgej). V poslednch desaroiach sa im u ns ani v zahrani
nevenovala sstavnejia pozornos, preto s tie rody znme predovetkm zo
svojej kolonizanej innosti. Z toho dvodu nie je ani mon hlbie sa nimi
zaobera, ak to na alch naich historikov.
Okrem tchto vekch rodov vieme, e na Spii psobila u aj v prvej polovici
13. storoia vznamn drobn achta - spisk kopijnci. Ich samosprva sa
zachovala a do zaiatku 19. storoia v podobe tzv. Malej upy. Akmsi medzi-
stupom medzi riadnou achtou a metianstvom sa javia tzv. auridtori, s ktor-
mi sa hojne stretvame v 15. a 14. storo. Vimnime si jednotliv skupiny.
Najstarou listinou, ktor sa pre Spi zachovala, daruje Andrej I. prepotovi
Adolfovi a jeho sestre rozsiahle zemie pod Vysokmi Tatrami severne od rieky
Poprad, ktor predtm vlastnil brat krovnej Gertrdy bambersk biskup
Ekbert. Na tomto zem vznikla obec Velk Lomnica, prv sdlo rodiny Brezo-
vickch. Sm zakladate rodu a jeho sestra pochdzali z Meranu. Adolf bol
v slubch krovnej a jej bratov a pre nich sa zastnil na posolstvch k ppe-
ovi i cisrovi. Jeho sestru povolala krovn z jej vlasti do Uhorska, ako sa to
v listine vyslovene spomna.(4) Manelom Adolfovej sestry bol Rutger i Rdiger.
Nevieme, i bol u manelom Adolfovej sestry, ke doli na Spi, alebo i
pochdzal z nemeckch spiskch kolonistov. V roku 1246 u neil, pretoe jeho
dvaja synovia Rikolf a Herman poiadali o konfirmciu doncie z roku 1209.
Nevieme, i Rdiger mal len tchto dvoch synov, alebo ete tretieho syna Polana.
Herman sa toti vyskytuje len raz, Polan neskr vemi asto a do zaiatku 90.
rokov, kedy zomrel. Nie je vylen, e Herman je toton s Polanom, len pisr
prvej listiny napsal jeho meno nesprvne.(5) Obaja bratia pomhali v rznych
bojoch, za o dostal v roku 1272 Polan obrovsk zemie severnho Spia od
Kemarku a po Dunajec. Vyvinul na om, spolu so svojimi potomkami obrov-
sk
(1) Beko, J.: Osdlenie severnho Slovenska. Koice 1985, s. 143.
(2) Bruckner, Gy.: A soltzsg intzmnye a Szepessgen. In: Dolgozatok Bkefi Remig egyetemi tanri
mkdsnek emlkre, Budape 1912, s. 106-117.
(3) Fekete Nagy, A.: A Szepessg terleti s trsadalmi kialakulsa. Budape 1934, s. 312.
(4) CDSI I,s. 122.
(5) Wertner Mr: Az els Dunajeciek. In: Turul, XXIX, 1911, s. 134 137; Zachorowski, St.: Wegierskie i polskie
osadnictwo Spizu do polowy XIV wieku. Krakov 1909, s. 26n.
77
kol oni zan innos, v dsl edku ktorej bola kolonizovan a definitvne pri l enen
k Uhorsku velk as Zamaguri a. Ich innosou - naj m aktivitou Rikolfovho syna
Kokoa - vznikli obce Frankov, Fri dman, Kacvn, Spisk Star Ves, Nedeca,
Lechnica, Reov a in.(6) Koko dostal as zemi a aj pre vlastn zsluhy a v roku
1319 daroval as z ni ch na zaloenie kartuzi nskeho kltora, ervenho
Kltora.(7) Je mon, e postavil aj hrad Nedeca. Poda neho sa pot om as rodu
nazvala "z Dunajca". Aktivity Brezovickovcov sa vak rozrili aj do aria po
t om, o v roku 1274 zskali vmenou majetky okolo Torysy. V tej dobe sa asto
nazvaj aj "z Kamenice", aby neskr prijali meno poda ich ariskho sdla
Brezovica. Spisk vetva si a do 20. storoia ponechal a ako svoje sdlo Vek
Lomnicu. Rod vykonal pri osdlen Spia najviu prcu spomedzi ostatnch
rodov. Prslunci lomnickej vetvy pouvali aj meno Lomnick, de Lomnica. Rod
zohral vznamn l ohu aj v rmci dejn celho Uhorska.(8)
Jedi nm z vekch spiskch rodov, u ktorho mono predpoklada maarsk
korene, s Mriiovci. Prv z nich, Batyz, sa sce tu objavuje l en v roku 1264, ke
za svoje zsluhy dostal obrovsk les Chetenye pod Tatrami , medzi Popradom a
ervenm potokom, ale z viacerch p somnost vyplva, e j eho otcom bol
Marek, ktorho otcom zas bol ist Gala.(9) Tto, ako aj ich potomci , sa zastuj
mnohch bojov po krovom boku a tak si post upne zskavaj doncie a majetky.
Zd sa, e ich prvm maj etkom boli dnen Markuovce, kde bola obec sv.
Michala, pri Hornde. Oficilne ju, pravda, dostali a neskr. Z toho azda mono
usudzova, e sa predkovi a tohto rodu sem dostali pvodne ako strcovia hran c
(nzov obce: Sv. Michal, by nasvedoval strnu funkciu osady). Batyz zaklad
v darovanom lese obec Batizovce, ale krovi i naalej sli s meom v ruke.
V roku 1275 dobja pre panovn ka Spisk Hrad, ktorho sa zmocnil Roland. Pri
tejto bitke bol aj na ruke ako zranen. Preto mu Ladislav IV. dva ete obce
Matejovce a Slavkov.(10) Aj neskr bojuje proti echom. Musel by slvnou
osobnosou, pretoe sa uvdza aj ako "comes Boctiz magnus".(11) V roku 1290
patr Mriiovcom u aj Brzotn v Gemeri , pretoe odtia poveruj istho
oltsa, aby v lese Hnilk zaloil obec. Vznik tak Vondriel.(
1 2
) V roku 1345
zakladaj nad Markuovcami Tepliku a obec Sv. Peter. (
1 3
) Batyz mal viacerch
bratov, spomedzi ktorch s znmej Mikul, Marek - Mri, Peter zvan Dond
a Jn zvan Kassan.(14) Im sa prisudzuj e aj vybudovani e hr adu Krsna Hrka. Ak
by sa to dalo doloi, prve t ent o rod by dokladal renie sa uhorskho ttu na
sever, pretoe nemono vyli, e pvodne vykonvali strnu sl ubu
a kol oni zan funkciu v Gemeri , pot om pri Hornde a napokon pri Poprade.
U Mriiovcov je zaujmav, e u azda od 13. storoia sa venuj banctvu, hoci
kutacie prvo dostali od panovn ka l en v roku 1344. V roku 1352 si podelili svoje
majetky na Spii a v Gemeri , neskr sa aj na Spii rozdelili na vetvu batizovsk
a markuovsk. Mriiovci boli vemi aktvni v slubch panovn kom a ttu aj
neskr. Napr kl ad v 14. storo sa Markov syn Peter so svojimi synmi Jnom
(6) Pavlk, E.: Zamagursk zemepni . In: Spi, Vlastivedn zbornk 1, Koice 0967, s. 37-40.
(7) Wagner, C: Analecta Scepusii sacri et profani, I, Viede 1773, s. 403.
(8) Nagy, I.: Magyarorszg csaldai czmerekkel s nemzkrendi tblkk, Pe 1858, I, 37-59.
(9) Tame, VII, s. 307.; Kayser, C: Compendi um historicum familiae Mrissy de Mrkusfalva. Bratislava
1803.
(10) Ivnyi, B.: A Mrkusfalvi Mrissy csald levltra. Levoa 1917, s. 16; Schmauk, M.: Suppl ement um
Analectorum terrae Scepusiensis, II, Sp. Podhradie 1889, s. 12.
(11) Ivnyi, c.d., s. 17, v listine z roku 1279.
(12) Ivnyi, c.d., s. 18, v listine z roku 1279.
(13) Ivnyi, c.d., s. X, v listine z roku 1279.
(
1 4
) Nagy, I.: c.d., VII, s. 307
78
a tefanom zastnili na bojoch proti Turkom, roku 1414 vidme Stanislava
Mriiho v krovskej druine, v roku 1436 je Juraj Mrii vbera dane
urenej bazilejskm snemom pre Spisk upu, koncom storoia je tefan
Mrii ariskm podupanom, potom ariskm hradnm kapitnom. V tej
dobe sa rod pridva na stranu Zposkch a po ich porke prichdza aj o niek-
tor majetky.(
15
)
Silnou spiskou achtickou rodinou, ktorej pvod vak treba hada v me-
tianstve i medzi oltsmi, s Hrhovsk. U najstar znmy z nich, Arnold, m
titul comes, o me znai upana, ale aj tzv. grfa spiskch Sasov. jeho syn
Jordn sa vemi inil jednak v diplomatickch slubch, ale aj v zskavan
kolonistov pre Spi zo vetkch strn. Preto dostal v roku 1256 donciou majetok
v okol Toporca a po Zamagurie, teda zemie zpadne od zemia Brezo-
vickovcov.(
16
) V roku 1260 dostal alie zemie medzi riekami Poprad a Dunajec
a tak sa on a jeho potomci stvaj koloniztormi severovchodnho Spia.(
17
)
Z Toporca kolonizuj irok oblasti a po Haligovce, Lipnk, Lesnicu.(
18
) Je
zaujmav, e obec, z ktorej maj svoj predikt, Spisk Hrhov, zskavaj a
v roku 1276. Tento rod vak je osobitn v tom, e v dobe, ke sa prsne
rozliovali vsady achty a vsady metianctva, asto sli metianstvu. Pred-
pokladajme, e Arnold a Jordan boli spiskmi upanmi. Ich potomkovia vak
boli jednoznane v slubch meanov. Zastvali funkciu comes Saxonum, t.j.
grfa spiskch Sasov, o bola funkcia volen spomedzi meanstva.(19) Takmto
spiskm "grfom" bol Jordnov brat Ditrich, jeho syn Eli, tohoto synovia
Jordn a tefan, pri om tefan bol napr. v roku 1310 spiskm grfom, ale
v roku 1317 spiskm upanom - comes terrestris - spod ktorho prvomoci boli
spisk Sasi vyat.(20) Je prirodzen, e Hrhovskovci museli pri svojej aktivite
narazi na susednch Brezovickovcov. Pri tom dolo dokonca k tomu, e tto
zavradili v roku 1507 Thydrika z rodu Hrhovskovcov. Boli za to odsden na
ak verejn poknie.(21) Azda hodno ete spomen, e Jordn II. bol lenom
spiskho bandria v bitke pri Rozhanovciach v roku 1512 a v nej padol. Rod sa
rozvetvil a neskr po stroia sa zastoval na sprve Spiskej upy v rznych
funkcich.(
22
) Z Hrhovskovcov sa zaiatkom 14. storoia vylenila zvltna vetva
s menom vby.
Spi mal vak aj drobn achtu zvltneho charakteru. V roku 1245, teda
krtko po odchode Tatrov, dostali od Bela IV. listinu, ktorou im potvrdil vetky
vsady, ktor v minulosti uvali.(23) lo o vsady nemal. S osloboden od
vetkch dan a poplatkov okrem tch, ktor mus odvdza aj ostatn achta.
Ich povinosou je v prpade zvolania krovskho vojska vysla do jednho
ozbrojenho kopijnka za kad 4 usadlosti, ktor maj viac zeme ako 4 popluia.
Maj dokonca aj dedin prvo, o nemala ani vysok achta. Boli osloboden
spod prvomoci spiskho upana, a na niekoko vec. Privilgium im teda
umonilo irok samosprvu, ktor aj vyuili. Vytvorili si samosprvny celok
(
1 5
) Ivnyi, c.d., s. X1V-XV.
(16) CDSI II, s. 382-383.
(17) Beko, c.d., s. 149.
(18) Pavlk, c.d., s. 45; Beko, J.: Osdlenie severnho Spia do polovice 14. storoia. In: Historick tdie, XV,
1970, s. 168-171.
(19) Chalupeck, I.: Prehad vvoja verejnej sprvy na Spii. In: Sbornk archvnch prac, XIII, 1963. 119n.
(20) Zacharowski, c.d., s. 38-39.
(21) Sedlk, V.: Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae, I, Bratislava 1980, s. 213-214.
(22) Nagy, c.d. IV, s. 437-444; Grgey, A.: A Topporci s Grgi Grgey nemzetsg ... trtnetbl. Spisk
Nov Ves, 1909.
(23) CDSI II, s. 88-89.
79
zorganizovan ako upa, ktor bol zruen a v roku 1802.(24) Pvodne do ich
spoloenstva patrilo asi 25 obc v oblasti okolo Spiskho hr adu a medzi Spi-
skm tvrtkom a Popradom, na koniec ostalo iba 15 obc. Otzkou ich pvodu sa
zaoberal j ednak autor ich monografie Jozef Hradszky,(
25
) j ednak aj Fekete
Nagy.(26) Uvaovalo sa o tom, i nie s pot omkami hradnch j obaginov i synov
jobaginov. Hradsky ich povaoval za Maarov, Fekete Nagy tie, dokonca im
prisdil l ohu gemerskch strcov. Treba poveda, e tieto nejasnosti o ich
pvode bude mc odstrni len hl boko pecializovan t di um. Na nich j e vak
zaujmavch niekoko vec. Nzvy ich obc - t akmer vetky odvoden od
osobnch mi en - s pre Spi a cudzo slovensk: epanovce, Gran, Korytn,
Hrka, Zaluany, Hozelec, Pikovce, Haduovce, enice ... Okrem toho, ke si
vi mneme ich vlastnch mi en, ako sa uvdzaj v listinch 15. storoia,
nachdzame tu men rzne. Azda naj menej maarskch: Szentes, Kormos, Becs,
Tiba, Ugron, Dezs, Szalk, Zdor. Vea je mi en nemeckch: Menhard, Heim,
Hencman, Adolf, Ditrich, Gobl, Jordn, Gebhard, Gottschalk, Heibrand, Herman,
Rikolf. Azda najviac je vak slovanskch mi en: Mikul, tefan, Gahala, Ivan,
Gan, Bazil, Mahal, anta, Dobk, Petk, Stanislav, Demeter, Lack, Jurk, epan,
Deda, akan, Velk, Marcel. Neme ns nenapadn otzka, i to nie s zbytky
slovanskej achty, ktor prela do sluieb novho ttu. Ve kopijnci urite u
tu boli v 12. storo, pretoe v roku 1245 by sa v opanom pr pade nedal o hovori
o starch vsadch. Aj neskr poas dejn s to rdzo slovensk obce, hoci s si
svojich vsad vedom. Mme tu osi podobn ako turianska i liptovsk drobn
achta.
Na koniec aspo zbene treba spomen zvltny dr uh ud, ktor sa na Spii
spomnaj od polovice 15. storoia nepretri te a do 14. storoia. S to udia,
vinou akiste nemeckho pvodu, ktor dostvaj zeme, za ktor musi a plati
uren s umu zlata, teda tzv. auridtori.(
2 7
) Okrem povi nnosti plati za zem
zl atom nemaj iadne in povinnosti voi panovnkovi, ani povinnos vojensk.
Nejde teda o skuton achtu, mono e ide o aksi prenj om pdy. Vyskytuj
sa t akmer len v irom okol Levoe.
Spi mal istee aj alie rody, nazdvame sa vak, e nateraz stailo poukza
nielen na samot n achtick rody, ale i na zvltnosti, ktor sa okolo ni ch vys-
kytuj.
Resum
The earlier history of Spi is bound up wi th t hree i mport ant nobl e families:
t he Brezovicks, who arrived to Hungary in t he reti nue of t he queen Gertrude
from Merno, t he Mriis, who could be of Hungari an (Magyar) origin, and t he
Hrhovsks, who obviously descended from t he German bourgeoisie colonizing
Spi. The said families colonized t he Nort of Spi and one part of t he Middle of
Spi and t hey took part in t he formation of t he nort hern frontier of Hungary. In
t he Middle of Spi, t he petty nobles - t he lances of Spi were formed since t he
12th century. Their origin could be searched for in t he Slavonic nobility.
(
2 4
) Chalupeck, c.d., s. 126-130.
(25) Hradszky, J.: A szepesi "Tz-lndssok szke" vagy a "Kisvrmegy" trtnete, Levoa 1895.
(
2 6
) Fekete Nagy, c.d., s. 252-301.
(
2 7
) Fekete Nagy, c.d., s. 318-319.
8 0
NAJSTARIA TURIANSKA, LIPTOVSK
A ORAVSK ACHTA
Jn Beko
Turiec, Liptov i Orava s tri prastar kraje Slovenska, ktor na rovni
dnenho stavu bdania s dokzatene kontinuitne osdlen naimi predkami
Slovanmi - Slovienmi najneskr od 8. - 9. storoia(1). Pritom nzov Turca je
nepochybne odvoden od tura, zvieraa, ktor sa tu v tom ase hojne vyskytovalo
a v ich mytolgii patrilo k uctievanm bostvm(2); Liptova s najvou
pravdepodobnosou od rovnomennho slovanskho osobnho mena i predpo-
kladanej dediny(3); Oravy azda u od keltskho slova arvos, arva, oznaujceho
bystro tecu vodu(4).
Otzkou spoloenskho a socilno-majetkovho rozvrstvenia Turanov, Lipt-
kov a Oravcov v 8. - 12. storo a ttnou prslunosou tchto krajov v tom ase sa
tu nemienime zaobera. Povaujeme vak za nutn pripomen, e u v obdob
jestvovania Nitrianskeho knieatstva a Vekej Moravy - vychdzajc
z archeologickch nlezov - v Turci, nepochybne aj v Liptove a na Orave boli
vemoi, majetnej ale i prost Slovieni(5), vlastniaci, i uvajci pdu na princ-
poch zvykovho, nepsanho slovanskho prva(6).
Turiec, Liptov a Orava po ich nejasnej ttoprvnej prslunosti od zaiatku 10.
do druhej polovice 11. storoia boli za vldy uhorskho kra Ladislava I. asi
v rokoch 1092 - 1094 prilenen k uhorskmu krovstvu(7) a zalenen do
Zvolenskho komittu. V tomto obdob znivoen a zaniknut hrdky a stre(8)
i poetn alie indcie nasveduj, e prilenenie tchto krajov k Uhorsku sa
nezaobilo bez krviprelievania a vyvradenia domcich vemoov, vladykov
i prostho sedliackeho udu. Na druhej strane je vak pravdepodobn, e nov,
uhorsk vladri pod svoju sprvu prevzali a sasti azda aj zachovali dovtedajie
spoloensk i socilne rozvrstvenie obyvatestva. Otzne je vak v akej miere.
Nato dnes, ia, ete nevieme da precznejiu odpove. Predpokladme vak, e
as miestnych vladykov, vyie spoloensky i majetkovo postaven vrstvu
domceho obyvatestva - povekomoravsk achtu - vyuvajcu osobitn
privilgi, na zklade nepsanch, no zvykovm prvom petrifikovanch prv na
pdu, ktor i u z vlastnej vle (poznania nevyhnutnosti) alebo dontenia bola
ochotn kolaborova s novou ttnou mocou - ponechali uhorsk panovnci
prostrednctvom svojich sprvcov novodobytch zem v ich dovtedajom
(1) Petrovsk - i chman, A.: Slovansk osdlenie severnho Slovenska. In: Vlastivedn sbornk Povaia 6,
1964, 91, 99; Vznamn slovansk nlezisk na Slovensku. Bratislava 1978, 96, 121, 144; aplovi, P.:
Ostr skala nad Vynm Kubinom /Pchovsk a slovansk sdlisko/. In: Vlastivedn asopis 26, 1977, 75 -
78.
(2) milauer, V.: Vodopis starho Slovenska. Praha a Bratislava 1932, 320; Stanislav, J.: Dejiny slovenskho
j azyka III. Bratislava 1973, 106; Kiss, L.: Fldrajzi nevek etimolgiai sztra. Budapest 1980, 662.
(3) Stanislav, J: Dejiny, I. 567; Ulin, F.: Dejiny osdlenia Liptova do konca 16. storoia. In: Vlastivedn
zbornk Liptovskho mzea v Ruomberku, 1987, III. as, 111; Beko, J.: Znova o star Liptov, ale aj
ari. In: Historick asopis 39, 1991, 658.
(4) Kiss, L.: Fldrajzi, 64; Kavuljak, A.: Historick miestopis Oravy. Bratislava 1955, 7.
(5) Budavry, V.: Zprva o vskume "Homlky" v Malom epne /okr. Turiansky Sv. Martin/ r. 1936. In:
Sbornk MSS 30, 1936, 94 - 95; Budinsk - Krka, V.: Prv staroslovansk radov pohrebitia v Turci a v
Liptove. Martin 1944; Vznamn slovansk nlezisk, 28.
(6) Beko, J.: Osdlenie severnho Slovenska. Koice 1985, 11, 48, 93, 142 a in; tene: Star Turiec. Rkp /v
tlai, v Martine/, kap. Populi a tzv. turiansko - liptovsk privilgi.
(7)
Tame, text a pozn. 160.
( 8 )
Tame.
81
vsadnom spoloenskom postaven. Zrejme ich prostredn ctvom vojensk
velitelia a sprvcovia postupne podriadili obyvatestvo turianskych, liptovskch
a oravskch ded n uhorskej sprve a zkonom.
Spoloensky i majetkovo privilegovanch jednotlivcov, i skupi nu obyvate-
stva - vlastnkov pdy z Turca, Liptova a Oravy, u ktorch by bolo mon
bezpene predpoklada, e si svoje vsadn postavenie i majetok z pove-
komoravskch (preduhorskch) ias zachovali aj v uhorskom krovstve nepoz-
nme.
V najstarch doncich z 13. storoia sa sce ojedinele stretvame so starmi
vlastnkmi pdy v Turci (v roku 1224 s Ot marom a Leonardom v dedi ne Turiec,
1244 s Mistrkom, i Mefrikom v Rakove, 1248 s Andrejom v Konotope(
9
), neskr
aj s dalmi) a v Liptove (v roku 1286 s Havranom v Marcelovej(
10
) a inmi),
o ktorch u v neskorch prameoch niet zmienky, ale u nich nepredpokl adme
povekomoravsk pvod.
Naprost vinu p somne znmych achticov v tchto troch pantoch, i
ditriktoch Zvolenskho komi ttu od 13. storoia tvorili drobn zemania, ktor
svoje majetky a achtick vsady zskali od uhorskch krov, resp. zvolenskch
upanov, ktor Turiec a Liptov pri amo spravovali a do roku 1339, Oravu do 1370,
ke sa z nich kontituovali samostatn zemianske stolice(
11
).
Prv znma doncia pre svetskch feudlov v Turci je z roku 1224, kedy Hork
a Velt, usadiv sa v Uhorsku prvom host, kpili od spom nanho Otmara
a Leonarda as majetku dediny Turiec. alm starm spoluvlastnkom tejto
dedi ny bol pravdepodobne ich pr buzn Leustach z rodu Ludanovcov(
1 2
).
U vetkch piatich u uhorskch achticoch je odvodnen predpoklad, e
pochdzali z iech(13). Ist je, e boli v slubch Ondreja II., a to nepochybne ako
majetnej rytieri. Ako vazali uhorskho panovnka si s j eho shl asom tu zakpili
majetok, usadili sa a stali sa prvmi menom znmymi prisahovalcami v Turci
(
1 4
). K eskm hosom v Turci by mal patri aj "rybr" Uzda, ktor v roku 1245,
ke dostal donciu na Hostie u "odpradvna" vlastnil Zturie(
1 5
).
Najstaria doncia na majetok v Liptove je z roku 1230. Vtedy Ondrej II.
daroval Beuchovi, Haukovi a Polkovi "Uhorsk Ves"(
16
). Polkovi pred 1239 aj
Hybe(
1 7
). Aj tto achtici, podobne u ako spom nan turianski, pochdzali
z iech. Ich dediia znmy Bohum r a j eho brat Serafn v roku 1286, ke ich
Ladislav IV. vyal z potu host a zalenil medzi achticov sliacich pri amo
krovi, toti uvdzaj, e ich predkovia pochdzali zo achty eskho
krovstva(
18
).
Majetky Horka a Velta v Turci zdedili ich potomkovia bratia Reko a Kru-
pec(19) pr buzn liptovskho Bohum ra a Serafina, priom je pravdepodobn, e
liptovsk Beuch z roku 1230 je toton s turi anskym Rekom(
2 0
).
( 9 )
Marsina, R.: CDSI I, nr. 296; II, nr. 159, 305.
(10) Liptovsk register, 11.
(11) Beko, J.: Osdlenie, 60, 132; tene Star Turiec, kap Stolica na Sklabini.
(12) Marsina, R.: CDSI I, nr. 296; Beko, J.: Star Turiec, kap. Cudz vldca pod Vyehradom; Lukaka, J.:
Majetky a postavenie Ludanovcov na Slovensku do zaiatku 14. storoia. In: Historick asopis 38, 1990, 3
- 14 Leustacha medzi Ludanovcami nepozn a povauje ich za povekomoravsk rod slovenskho
pvodu.
(13) Varsik, B.: Otzky vzniku a vvinu slovenskho zemianstva. Bratislava 1988, 55; Beko, J.: Star Turiec,
text a pozn. 207-221.
(14) Tame.
(15)
Marsina, R.: CDSI II, nr. 193; Nagy. E.: CDP VIII, 92; Turiansky register, 11.
(16) Marsina, R.: CDSI I, nr. 361; Beko, J.: Osdlenie, 94 - 97.
( 1 7 )
Marsina, R.: CDSI II, nr. 54.
(18) Huava, A.; Kolonizcia Liptova do konca XIV. storoia. Bratislava 1930, 80; Varsik, B.: Otzky vzniku,
14.
(19) Beko, J.: Star Turiec, text a pozn. 614.
82
Ondrej II. V roku 1233 daroval v Liptove predkom znmeho rodu Balaovcov
Ianovo a pribline v t om istom ase aj Vrbicu(21), pred rokom 1235 Hont-
poznanovcom ist majetok na Orave(
2 2
); v Turci Diviakovcom vyehradsk
maj etky(
2 3
), Dominikovi a Vclavovi z hontianskych Plachtiniec Mutn(24),
v roku 1230 Buchtovi a Natkovi z okolia Slanej Sebeslavce(
25
), v roku 1235
Radunovi a j eho synom z Oslian Prbovce(
2 6
). Tene panovn k dalej v roku 1231
daroval v Liptove i stmu Beharovi as majetku Bobrovca(
27
), v roku 1233
Hudkovi Revce(
2 8
) a v t om istom roku Porsonovi, Vavrincovi a Sopynovi as
maj etku arnovice v Turci (
2 9
), Behar, Hudko i arnovick zemani a svoje doncie
dostali za vern sluby na Zvolenskom hrade a je pravdepodobn, e pochdzali
z j eho okolia. Azda j edi nmi domci mi umi (pvodne prostmi popul mi zo
Sklabine), ktorch Ondrej II. povil za vojensk zsluhy medzi achticov aj
p somne, boli synovia Dvora Mikula a Drako. Obidvoch Belo IV. v roku 1242,
ke im daroval majetok neskorej dedi ny Drakovce, oznauje za pravch
achticov - synov j obaginov z Turca(
3 0
), ktor sa s n m zastnili bitky pri Slanej
a boli lenmi j eho sprievodu na teku pred Tatrmi do Chorvtska(
3 1
).
Starie doncie ako Ondreja II. pre Turiec, Liptov a Oravu nepoznme. Ak aj
jestvovali, predpokl adme, e neboli sp somnen (naprklad pre Uzdu na
Zturie).
Z uvedench, najstarch donci, i potvrdeni a kpy majetku a prv host
sme dospeli k poznatku, e Ondrej II. darovan m majetkov v tchto troch
ditriktoch Zvolenskho komi ttu sa v prvom rade odmeni l za vojensk zsluhy
achticom a i nm sluobnkom z radov eskch host, i inch, junejch krajov
Slovenska, resp. Uhorska. Toto zistenie plat len pre sp somnen doncie, pretoe
v t om ase tu u jestvovala niia vrstva starej domcej achty, ktor svoje
vsady i majetky zskala bu zvykovm prvom, j eho pot vrden m uhorskmi
krmi, resp. zvolenskmi upanmi alebo oni im ich darovali. O nich, ako aj o
Diviakovcoch, Ludanovcoch a dalch spom nanch p somn pr amene mlia.
A na Hontpoznanovcov, ktor svoj majetok na Orave vymenili a z Oravy
odili, Ludanovcov a Diviakovcov, ktor vmenou za turi anske majetky dostali
in v Poni tr (
3 2
), vetci ostatn, resp. ich potomkovia sa v Turci a v Liptove
(Balaovci Ianovo a Vrbicu v Liptove zamenili za armoty v Honte a Suany
v Turci (
3 3
); neskr zskali aj alie majetky: v Liptove Belsko, v Turci Tr ebos t ovo,
Benice, Mut n a Trnovec i panstvo Oravskho hradu, v roku 1267 ho vymenili za
majetky v Treni anskom komitte(
3 4
)) udrali aj v neskorch asoch a bohat
(
20
) Beko, J.: Star Turiec, text a pozn. 616.
( 2 1 )
Marsina, R.: CDSI I, nr. 416; Wenzel, G.: CAC III, 156.
( 2 2 )
Marsina, R.: CDSI I, nr. 458.
(23) Beko, J.: Star Turiec, text a pozn. 262 - 267; nie je vylen, e Diviakovci Vyehrad zskali u v 12.
storo.
( 2 4 )
Nagy, E.: CDP VI, 284; Beko, J.: Star Turiec, text a pozn. 232.
( 2 5 )
Marsina, R.: CDSI I, nr. 364; Varsik, B.: Otzky vzniku, 55.
(
26
) Marsina, R.: CDSI I, nr. 456.
(27) Tame, nr. 378; Beko, J.: Osdlenie, 98; Varsik, B.: Otzky vzniku, 14; Ulin, F.; Dejiny osdlenia, I.
as, 55.
(
28
) Marsina, R.: CDSI I, nr. 302; Varsik, B.: Otzky vzniku, 14.
(
29
) Marsina, R.: CDSI I, nr. 418; Varsik, B.: Otzky vzniku, 55; Beko, J.: Star Turiec, tex a pozn. 244- 259.
(
30
) Marsina, R.: CDSI II, nr. 115; Beko, J.: Star Turiec, text a pozn. 349 361.
(
31
) Tame.
(32) Marsina, R.: CDSI II, nr. 230; Lukaka, J.; Majetky, 3 - 14. Obidva rody u aj predtm vlastnili v
Nitrianskom komitte viacer majetky. V roku 1284 sa Diviakovci prostrednctvom svojho lena
Vavrinca, syna Kozmasa znovu vrtili do Turca zskanm Malej Bystrice /Borsa, I.: RRSA II, 2 - 3, nr. 3319,
3330/.
(
33
) Varsik, B.: Otzky vzniku, 15; Wenzel, G.: CAC III, 156.
( 3 4 )
Varsik, B.: Otzky vzniku, 15; Wenzel, G.: CAC III, 156.; Beko, J.; Osdlenie, 97.
83
z nich svoje majetky dalmi donciami z druhej polovice 13. storoia ete
zveadili. Z potomkov turianskeho Reka a Krupca sa vyvinuli achtick rody
z Bodovc, Borcovej i Pravna. Z Balaovcov pochdzali achtici z Hja. Z po-
tomkov dalch menovanch achtici z Dolnej Mutnej, Sebeslaviec, Prboviec,
Zturia, Hostia a Drakoviec. Potomkovia Bohumra a Serafina boli zakladatemi
znmych liptovskch rodov Svtojansk, Pangrc, Okoliiansky, Smreiansky,
Podturniansky a inch.
Po Ondrejovi II. v darovan majetkov a povyovan jednotlivcov do ach-
tickho stavu pokraoval jeho syn Belo IV. V 40. rokoch daroval len majetky
v Turci, a to zemanom z Kaamenovej, Rakova, Zanaan, Konotop a Jordnu(
35
),
v roku 1250 dedinu Bobovnk predkom ertovcov a Veliovcov(
36
). Viacerch
z nich i dalch u pri ich prvom psomnom spomenut i prvom znmom obda-
rovan nazva achticmi - synmi jobaginov. To znamen, e medzi niiu
achtu - zemianstvo sa tu v tom ase potala aj staria vrstva domcej achty,
ktorej vsady a drba majetku neboli spsomnen a iste aj bohat, osobne
slobodn krovsk populi, ktor pdu uvali len zvykovm prvom. T sa ctili
rovn so synmi jobaginov a domhali sa takch prv, ak oni zskali privilgiami
Ondreja II. a Bela IV. Preto Belo IV. v roku 1255 pri svojom letnom pobyte na
hrade Turiec stanovil ich poet na 40 rodn(
37
). V inej listine z toho istho roku
pe: "kee synovia jobaginov z Turca sa rozmnoili a prekroili povinn poet,
uznali sme za dobr niektorch z nich retituova medzi svojich kondicionlnych
populov"(
38
). To znamen, e v druhej polovici 13. storoia prslunos k
privilegovanej vrstve achticov a s tm spojen drba majetku boli podmienen
krovskm privilgiom.
almi privilgiami Belo IV. a jeho nasledovnci na uhorskom trne povili
medzi achticov v Turci predkov zemianskych rodov Trnovsk, Zborsk,
Benick, Vrtock, Zorkovsk, Rakansk, Jesensk, Kot a dalch. V Liptove
Rztockch, Benickch, Paludzkch, emickch, Belopotockch, Rakovskch,
Turanskch a poetnch inch. Na Orave len Chotimra, predka Revickovcov,
ktor za svoje zrejme vojensk zsluhy a smr syna v krovskch slubch dostal
v roku 1272 Revin(
39
).
Uhorsk panovnci v 13. storo rozdali takmer vetok krovsk majetok
v Turci a v Liptove drobnm zemianskym rodom. In situcia bola na Orave. Tu
a v 14. storo vznik v pravom zmysle slova domca oravsk achta. Jej as
pochdzala z Liptova: Kubnskovci i Medzihradskovci z Revc, Dvidovci z Bel-
ska, aploviovci asi z Neitoviec; Zskalskovci z Turca; Dedinskovci sa vylenili
z Revickovcov, predkovia Medveckch a Letinskch zemanov boli pravde-
podobne pvodom z Oravy.
Popri eskch hosoch, ktorm uhorsk panovnci uznali ich dvnejie
v echch zskan postavenie achticov, resp. ich povili do radov uhorskej
achty, stretvame sa v Turci i v Liptove ojedinele aj so achticmi inho ne
domceho, slovenskho pvodu. Tak v roku 1256 Belo IV. daruje istmu
Mladkovi Rutenovi, predkovi Trnovskch, za poianie 30 hrivien a vojensk
zsluhy dedinu Trnovo v Turci(
40
). Tento Mladk, ako vyplva z jeho prmenia
a textu listiny pochdzal z radov ruskch achticov - bojarov, ktor sa do Uhorska
( 3 5 )
Marsina, R.: CDSI I, nr. 80; II, nr. 159,205,305,321 ; Beko, J.: Star Turiec, text a pozn. 371-382.
( 3 6 )
Marsina, R.: CDSI II, nr. 347.
( 3 7 )
Tame, nr. 478.
(38) Tame, nr. 497; Jerov, M.: Jordanfelde - Wold - Dolina. In: Sbornk na poes J. kulttyho. Bratislava
1933,331.
( 3 9 )
Wenzel, G.: CAC IV, 1.
( 4 0 )
Marsina, R.: CDSI II, nr. 541.
84
uchlil pred Tatrmi. Inho Rutena v roku 1280 nachdzame v turianskej Raki
a alieho Dominika Rutena koncom 13. storoia v Liptove(
41
). Jn Galikus dostal
v roku 1262 pravdepodobne za vojensk zsluhy 4 popluia zeme v Liptove(
42
).
Jeho romnsky pvod odraj nzvy dedn Vlachy a Vlaky. Okrem zemanov -
kopijnkov z Belska v Liptove, spomnanch v roku 1316, ke vmenou za
dostali Istebn na Orave(
43
), ktor mohli, ale aj nemuseli by potomkami
maarskch strcov v "Uhorskej Vsi" a azda aj Nevetlena, jednho z vrtockch
zemanov z roku 1285(
44
), nepoznme z 13. a 14. storoia iadnych inch
achticov v Turci, v Liptove a na Orave, u ktorch by bolo mon dokza, resp.
predpoklada maarsk pvod.
Medzi turianskymi, liptovskmi a oravskmi rodmi boli, ako sme uviedli,
zke rodinn i majetkov vzahy. Okrem nich naprklad Andrej z Albertovej
v Turci zskal v roku 1269 majetok neskorch liptovskch Andc(
45
), v 14. storo
oravsk Kubnskovci, pvodom z Liptova, zskali in majetky v Liptove, oravsk
Dvidovci, pvodom tie z Liptova, v Turci, turianski Necpalskovci na Orave(
46
)
a pod.
Sptos malopoetnej oravskej achty s turianskou je ete aj koncom 14.
storoia (ba aj v prvej polovici 15. storoia) zrejm aj z toho, e v roku 1391 pri
revzii donci v tchto troch stoliciach, v dsledku falztorskej innosti Jna
literta z liptovskch Madoian, si oravsk zemania dali svoje doncie zapsa do
Turianskeho registra. Aj ke Liptovsk a Turiansky register neobsahuj vetky
vtedy tu jestvujce achtick rodiny, ani spis vetkch donci, predsa s len
dos presnm odrazom ich potu. Do Turianskeho registra vtedy dalo zapsa
svojich 158 listn 54 turianskych achtickch rodn, 13 listn 5 oravskch rodn
a do Liptovskho registra 194 listn 65 liptovskch rodn.
Medzi achtictvom, resp. povenm do achtickho stavu a darovanm
i drbou majetku bol zky vzah. Navzjom sa jedno druhm podmieovalo(
47
).
Mnoho achtickch rodov m svoje meno prve od zkladnho majetku - dediny,
ktorou boli prvotne obdarovan: Jesensk od Jasena, Vrtock od Vrtok,
Medzihradsk od Medzihradnho, Revick od Revinho, Smreiansky od
Smreian at. Ale aj opane Zorkovce od Zorka, Demnova od Damiana a pod.
Naprost vina achty tchto troch stolc patrila k niej achte, k tzv. filii
jobagionum(
48
). T pri svojom poven do achtickho stavu dostali do
vlastnctva cel dediny, resp. 1 - 12 poplu pdy starch krovskch dedn, na
ktorej potom vystavali nov dediny. asto v nich (v svojich kriach) bvalo len
privilegovan obyvatestvo a preto ich nazvame kurilnymi.
Vznamnou rtou achticov - zemanov tchto troch stolc, ktor tvorili
naprost vinu ich achtickho stavu je fakt, e viacero ich predkov
dokazatene pochdzalo z radov domcich krovskch populov: Turansk
z Teplej, Iipovsk zo Sielnice, Drakovsk zo Sklabine a pod.(
49
). Tto, ale aj in
povenie do achtickho stavu dosiahli za svoje zsluhy na vojnovch vpra-
vch uhorskch krov, pri obrane uhorskho krovstva a jeho hradov, alebo in
(41) Turiansky register, 62; Beko, J.: Star Turiec, text a pozn. 874; Liptovsk register, 27.
(
42
) Nagy, E.: CDP VI, 232; Ulin, F.: Dejiny osdlenia, III. as, 99; Varsik, B.: Otzky vzniku, 16; Fgedi, E.:
O stredovekej uhorskej achte slovenskho pvodu. In: Historick asopis 30, 1982, 401.
(43) Turiansky register, 13.
( 4 4 )
Nagy, E.: CDP VIII, 240; Varsik, B.: Otzky vzniku, 63.
(
45
) Beko, J.: Znova o star Liptov, 659.
(
4 6
) Kubnyi, F.: A fels-Kubynyi csald trtnete I. Budapest 1901, 25 a nsl.; Beko, J.: Star Turiec, text a
pozn. 968 - 970; tene: Osdlenie, 58.
(47) Fgedi, E.: O stredovekej, 397.
(48) Rapant, D.: Filii j obagi onum. In; Slovensk archivistika 9, 1974, 61.
( 4 9 )
Beko, J.: Osdlenie, 122, 110; tene: Star Turiec, text a pozn. 349 - 361.
85
zsluhy a sluby pri, resp. v prospech Zvolenskho krovskho hradu, ktormi
ich uhorsk panovn ci aj naalej u ako achticov zavzuj aj p somne (naprklad
zemani a z turianskej Doliny boli povi nn od iestich krii postavi do
krovskho vojska j ednho dobre ozbroj enho jazdca, Ztureckovci boli aj
naalej povi nn poovnmi a rybolovnmi sl ubami krovi pri j eho pobyte
v Turci a pod. (
5 0
)).
Prvoradou a zkl adnou povinnosou viny tchto zemanov - synov joba-
ginov bola vojensk sluba v krovskom vojsku pod zstavou zvolenskho
upana. Vetci pvodne podliehali sdu zvolenskho upana (odvolacou
i ntanci ou pre nich bol krovsk sd). Z tohto hadiska a z asti v bandri u
zvolenskho upana ich meme poklada aj za zvolenskch hradnch
j obagi nov(
5 1
). Pod vlastnou koruhvou mohl i v krovskom vojsku od roku 1287
bojova l en liptovsk Bohum rovci (
5 2
), od roku 1279 aj Rekovci z turi anskeho
Pravna, ktorch Ladislav IV. oslobodil z prvomoci zvolenskch upanov, a t m
povil medzi vyiu achtu(53).
V 13. storo sa turianska, liptovsk, ale aj oravsk achta len na dve
zkladn skupiny, mal opoetn vyiu a poetnejiu niiu, ktor post upne
splvaj v j ednu privilegovan vrstvu, od roku 1351 j ednot ne nazvan nobiles.
Jej zkl adnou charakteristikou u nie je vojensk, i in povinnos, ale
pozemkov vlastnctvo(54). Vnos a postavenie j ednotlivch achtickch rodov
v uhor skom krovstve i v pr sl unch stoliciach zostvaj vak aj naalej zvisl
od ich majetkovch pomerov, ktor sa v nasleduj cich storoiach menil i.
Aj ke od 15. - 16. storoia sa tu udomcni l i aj alie cudzie achtick rody,
napr kl ad Rvajovci v Turci, zkl adn a prevauj cu vrstvu turianskej , liptov-
skej a oravskej achty a do novoveku tvorili potomkovi a niej achty - zemian-
stva domceho pvodu, ktor svoje privilgi zskala v 13. a 14. storo.
Resum
Turiec, Liptov and Orava - t hree t he very old regions of Slovakia - were settled
from t he Paleolithic Age. The ancestors of t he Slovaks - t he Slavs were settled
here from t he 8th - 9th centuries at t he latest. At t hat t i me these regions were
a part of Ni tran principality and Great Moravia. The society was formed by t he
magnates, more rich and common Slavs as well. Land and privileges were used
on t he basis of common law of Slavs.
Probably at t he begi nni ng of t he 10th century after t he fall of Great Moravia
t here was an influence of t he Kingdom of Poland over Turiec, Liptov and Orava.
These regions were affiliated dur i ng about 1092 - 1094 years to Hungary.
The first wri t t en sources about these regions apart from two deeds of
covenant (litterae donationales) for ecclesiastical institutions are from t he 30's of
t he 13th century only. Then Andrew II (Ondrej II.) donated his vassals t he l and in
Turiec, Liptov and Orava. In these t hree regions t he first l and possesors donated
by l anded propert y on t he basis of deed of covenant descended from t he Czech
(
50
) Jerov, M.: Jordanfelde, 331; Marsina, R.: CDSI II, nr. 478.
(51) Beko, J.: Star Turiec, text a pozn. 1118 - 1119. Na Zvolensk i upiansky hrad liptovsk i turianski
achtici ete aj zaiatkom 14. storoia chodili na sboje /Szzadok 1909, 890; Luby, .: Liptovsk a
turiansky register z roku 1391. Bratislava 1932, 6./
(52) Szentptery, E. - Borsa, I.: RRSA II, 2 - 3, nr. 3444.
(53) Slovensk nrodn archv, Kali, f. 1, lit. R.; Fejr, G.: CDH, V 2, 545.
(54) Fgedi, E.: O stredovekej, 397.
86
nobility (ancestors of the Family Svtojnsky, the Family Pongrc, the Family
Ludanick, the Family Pravniansky). They also descended from the nobility and
the landed nobility of other regions of Slovakia (the Family Diviacky, the Family
Balaa, the Family Hontpoznan, the Family Sebeslavsk, the Family Revick);
only exceptionally of Turiec (the Family Drakovsk). In the first half of the 13th
century in Turiec and Liptov as well the autochthonous landed nobility is already
found; in Latin the landed nobility was called "filii jobagionum". However its
privileges and the tenure of landed estate were based on the common law only.
Up to the end of the 13th century the hungarian kings donated almost the
whole landed estate of the king's domain in Turiec and Liptov as well. Many
autochthonous families were raised to the landed nobility. They were donated by
whole older villages or by a part of their cadastre. On this donated landed
property the new villages originated where the only privileged inhabitants of the
landed nobility lived. In Orava this process passed not before the 14th century
over.
Descendants of the landed nobility mentioned above have also represented
almost the whole of nobility of these three regions of the North of Slovakia in the
following centuries.
87
RODY TRENIANSKEJ UPY (STOLICE)
Richard Marsina
Hovori o rodoch Trenianskej upy (stolice) v pri ebehu mnohch storo, d
sa v rmci pomer ne krtkej prednky len v zoveobecujcom slova zmysle. Na
zoveobecnenie by vak bolo treba ma k dispozcii predprce, ktorch vsledky
by sa zoveobecnili. Modern predprce o mi nul osti (achtickch) rodov
Trenianskej upy nejestvuj, naj m nie z poslednch desaro. Preto sa tu
pertraktovan probl emati ka zi a prednost n pozornos sa bude venova
obdobi u najstarieho vvoja, teda pokia to dovouje zachovan pr amenn
zklada aj asom pred 13. storom, v zhode so stavom zachovanej pramennej
zkladne vak prevane 13. a 14. storoiu, s obasnmi presahmi aj do 15.
storoia. Prirodzene, e sa bude hovori iba o achtickch rodoch, pretoe iba tie
s spravidla zdokumentovaten pr amemi od 13. storoia (a od 14., ale naj m
15. stor. by pot om bolo mono hovori, pravda v obmedzenej ej mi ere, aj
o metianskych rodoch - rodoch meanov).
Jedi nm pr ameom pre vvoj najstarch rodov v Trenianskej upe s
zachovan listiny na vvoj pozemkovho vlastnctva. Jedin celkovejie
spracovanie stredovekch achtickch (ale aj niektorch metianskych) rodov
v Trenianskej upe-stolici od najstarch ias do zaiatku 16. stor. je od Antala
Fekete-Nagya; vo svojej historickej geografii (alebo topografii) Trenianskej upy
polovicu rozsahu celho svojho spracovania venuje tm achtickm rodom
Trenianskej stolice, na ktor naiel daje v zachovanch p somnosti ach do roku
1526(1).
Najstarie p somn doklady u ns (ako aj v okolitch krajinch) sa zvyajne
tkaj majetkov cirkevnch intitci. Tak je to aj v Trenianskej upe. Najstarou
v pl nom znen zachovanou listinou, v ktorej s aj daje na Treniansku upu, je
Zoborsk listina z roku 1113(2). Medzi i nm sa v nej ohraniuj e aj majetok
Zoborskho optstva na j uh od Tren na (neskorie Opatovce). V metcii sa a na
j edin prklad nespom naj okolit dritelia pozemkovch majetkov, ale len
nzvy okolitch dedn. Jedin konkrtne menovi te spom nan mu (Mala)
vystupuj e iba v tejto listine, take nevi eme, i j eho rod (potomstvo) preilo aj
naalej (teda, i nie najstarm znmym predkom ni ektorho z neskr znmych
achtickch rodov).
V Trenianskej upe na sever od Trenna za Vhom mal viacer majetky aj
nitriansky biskup. V listine ni tri anskeho upana Toma, ktor z poverenia
panovn ka vykonal okolo r. 1208 ich ohrani eni e sa dozvedme men viacerch
pozemkovch vlastnkov, zva asi j obaginov Treni anskeho hradu(3), ktor
mu by prvmi poda mena znmymi predkami viacerch neskorch
achtickch rod n v Trenianskej upe (stolici). Popredn mu Trenianskeho
komi t t u (iste z rodu tzv. j obaginov svtho kra - tefana I.) Benedikt, obvinil
vtedajieho ni tri anskeho biskupa (Jna II.), e neoprvnene zaujal a na troch
miestach majetky, patriace krovskmu Treni anskemu hradu. Pri podrobnom
vyetrovan a dokazovan sa vak toto nari eknuti e nepodarilo dokza. Osoby
spom nan v tejto listine nepochybne ili v 12. alebo aj v 13. storo. Kde vo
vtedajom Treni anskom komi tte mal majetok spom nan Benedikt (ktor mal
( 1 )
FEKETE NAGY, A.: Trencsn vrmegye. Budapest 1941, s. 214-414.
(2) MARSINA, R. (ed.): Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae (alej CDSI) I. Bratislava 1971, s. 66,
v . 69.
( 3 )
CDSI I, s. 116, v . 148.
88
svoje meno iste poda miestneho svtca trenianskeho reginu muenka
Benedikta) nevieme. Rovnako konkrtne nevieme, komu predtm patrila sporn
as Skaly. Zem eny zvanej Dvese, dcry Dobroslavy a manelky Egida leala asi
popri Skale. Zem nebohho Bud(i)slava, azda sprvnejie Buclava, syna Vojtecha
(Vojta - Woyte) leala mono v chotri Boleova. Vo vetkch troch prpadoch ilo
asi o majetky hradnch jobaginov, ktor u vtedy vymreli bez muskho
potomstva, take neprimeranm by bolo chcie zisti ich potomstvo. Kee sa tu
vak v pomerne malom priestore spomnaj a tri jobaginske rody, o boli
vymret u na prelome 12./13. storoia, je to dkaz, e pvodne vrstva hradnch
jobaginov bola vemi poetn a jej zkladn (prepoian) majetkov drba
bvala pomerne mal. Sasne to mono aj ukazuje, e postavenie hradnch
jobaginov malo charakter vemi rizikovho povolania, pretoe sa museli
zastova na vtedy astch vojenskch vpravch, zva za hranice Uhorskho
krovstva.
Zo spomenutej listiny sa vak dozvedme aj men dalch vtedy ete ijcich
predstaviteov rodov (prevane) hradskch jobaginov, ktorch tie nememe
konkrtnejie zaradi, pretoe nevieme, kde boli ich (prepoian) majetky. Ak
sem nepotame vtedajieho trenianskeho upana Martina, ktor mohol
pochdza z inho komittu Uhorskho krovstva, s to velite trenianskeho
(hradnho) vojska Stoja a jeho bratia Andrej a Vojtech (Wotich), dalej stotnci
Michal a Radislav. Jedine o lovekovi vtedajieho trenianskeho upana Martina
(tie) Stojovi vieme, e pochdzal z Rybnka (neskorie v chotri Trenna).
Stretvame sa teda v tejto jedinej listine s najstarmi znmymi predkami
viacerch (neskorch) trenianskych achtickch rodov: Benedikt, Stoja a jeho
bratia Andrej a Vojtech, stotnci Michal a Radislav a napokon Stoja z Rybnka.
Len vemi detailn analza a priazniv pramenn zklada by boli vstave
umoni sledovanie potomstva (ak ho vetci mali) spomnanch siedmych zva
hradnch jobaginov Trenianskeho komittu na prelome 12./13. storoia.
Najstarm dokladom v Trenianskom komitte na pozemkov vlastnctvo len
svetskch (teda nie cirkevnch) driteov, je listina Bela III. z r. 1193. Listina sa
zachovala len v pomerne vemi neskorom jednoduchom odpise, jej hodnovernos
nie je bezchybn, no pokia ide o zkladn daje (spomnan men a majetky)
mono sa o ne opiera(4). Z listiny sa dozvedme, e traja bratia Vraclav
(Vrat(i)slav?), Stoja a Piskina (Peina?) boli jobaginmi Trenianskeho hradu
a svoje zkladn zdeden majetky mali v Dubnici (nad Vhom) a v Ostraticiach.
Vraclav a Stoja sa zastnili viacerch vprav v krovskom vojsku, priom
Stoja padol a Vraclav bol ako poranen. Za svoje aj bratove sluby panovnkovi
dostal Vraclav uprzdnen majetky v Kamenianoch a v Predmieri so Sovom.
So shlasom kra dal Vraclav v novodarovanch majetkoch v Kamenianoch a
v Predmieri so Sovom po dve popluia svojmu bratovi Piskinovi. Svoje dedin
majetky si tie so shlasom kra rozdelili tak, e v Dubnici zem okolo potoka
Dubnica patrila Vraclavovi a zem okolo Lieskovskho potoka dostal Piskina;
majetok v Ostraticiach si tie rozdelili napoly. Nezachovali sa hodnovern
doklady, ktor by nm umoovali zoznmi sa s bezprostrednm potomstvom
Vraclava a Piskinu (len v roku 1274 sa spomna Jakub, syn komesa Chebka zo
Sova, o ktorom nevieme koho bol synom). Iba o niekoko generci neskr sa
stretvame s vlastnkmi (dritemi) majetkov v Sove (zo Sova - neskr
Sovsk), v Dubnici (z Dubnice - neskr Dubnick), v Lieskovci (z Lieskovca -
neskr Lieskovsk), v Kamenianoch (z Kameniian - neskr Kamenick),
v Ostraticiach (z Ostratc - neskr Ostratick). Prirodzene, vzhadom na to, e
( 4 )
CDSI I, s. 95, v . 102++.
89
pvodne ilo o majetky hradnch jobaginov, asi nelo v najstarom ase o drbu
(potom vlastnenie) celej Dubnice, Ostratc ani Lieskovca. Nemono vak
mechanicky vyluova, e za najstarch poda mena znmych predkov
spom nanch achtickch rodov mono poklada Vraclava a Piskinu. Je to vak
len predpokl ad a potvrdi alebo vyvrti by ho mohol len vemi podrobn,
mi nuci zny analytick vskum.
Pokia ide o pvodn etnicitu spom nanch najstarch p somne doloench
(zva) j obaginov Trenianskeho hradu, nesporne prevldaj men pvodu
slovanskho, ktor vzhadom na uie zemi e, na ktorom sa vyskytuj mono
presnejie oznai za slovenskho pvodu. Oproti pi ati m spom nanm veobecne
kresanskm menm (Andrej, Benedikt, Egd, Martin a Michal) je tu dev mi en
slovenskho pvodu (Buclav, Dobroslava, Vojtech dvakrt, Vraclav, Radislav,
Stoja trikrt) a dve men neuri tho pvodu (Dvese a Piskina). Preto mono
kontatova, e na zaiatku 13. storoia vedca vrstva Trenianskeho komi ttu
(Trenianska achta, ak u vtedy mono o achte j ednoznane hovori) bola
nesporne prevane etnicky a asi aj jazykovo slovenskho pvodu. Ilo prevane o
niiu (vnimone stredn) zloku vedcej vrstvy, nie o prslunkov vyej
(najvyej) zloky vedcej vrstvy, ktor poda maarskch historikov pochdzali
vlune z maarskch alebo pr padne z cudziny prisahovanch rodov(5).
Hoc aj Treniansky komitt nebol do polovice 14. storoia kolskou ani
j ednho z tzv. vekch vznamnch rodov Uhorskho krovstva, viacer z tchto
rodov zskali na urit as majetky v Trenianskej upe. Nepochybne
naj znmej m z nich je rod k, ved Mat k Treniansky je j ednou
z najvznamnejch osobnost stredovekch slovenskch dejn. Rod k zskal
prv majetok v Trenianskej upe roku 1244 (Prusk, pot om Tuneice)(
6
) a do
konca 13. stor. vlastnili kovci v Trenianskej upe aj cel panstv (Uhrovec,
Trenn)(
7
). Po smrti Mata ka Trenianskeho (1321) boli vetky tieto majetky
skonfikovan v prospech Koruny(8) (stali sa korunnmi , moderne povedan
ttnymi majetkami). Predkovia neskorch Balaovcov (Balassa) sa u za vldy
Ondrej a II. stali vlastnkmi velkch majetkov v severnej asti Trenianskej
upy(
9
), ktor si potom ete rozrili. Potom sa tchto majetkov zmocnil Mat
k Treniansky a po j eho smrti im dal kr Karol Rbert vmenou majetky
v inch astiach Uhorskho krovstva(
10
). Treniansky upan Bohumr, syn
Sebeslava z rodu Hont - Poznan dostal roku 1244 od Bela IV. rozlohou vek
majetky Sa a Kysuca (na zpad od dol nho a asti strednho toku rieky
Kysuce)(
11
), ktor vak po j eho smrti, pretoe nemal muskch potomkov,
pripadli sp krovi. Vetva rodu Hont - Poznan Pogovci (Pogny) vlastnila
v Trenianskej upe majetky v rokoch 1243-1329, naj m v Zhorskom okrese
v okol Bnoviec nad Bebravou(
1 2
). Krtkodobo vlastnili majetky v Trenianskej
stolici aj lenovia inch velkch znmych rodov (Bejc-Bejcs, Diviakovci)(
13
). Stoj
za zmi enku, e v Trenianskej upe sa vyskytuj dva mi estne nzvy, ktorch
zkladom je starobyl oznaenie "bn"; s to Bnovce nad Bebravou a Bnov
(5) Tento nzor zastvaj vo svojich zkladnch genealogickch prcach tak M. Wertner (A Magyar
nemzetsgek a XIV. szzad kzepig. I.-II. Temesvr 1891, 1892), ako aj J. Karcsonyi (A Magyar
nemzetsgek a XIV. szzad kzepig. I.-III. Budapest 1900).
( 6 )
CDSI II. Bratislava 1987, s. 104, v . 153.
(7) Por. KRIST, Gy.: Csk Mt tartomnyri hatalma. Budapest 1973.
( 8 )
Por. KRIST, Gy.:Tame, najm s. 202-203.
(9) WENZEL, G. (ed.): Codex diplomaticus Arpadianus continuatus. V, s. 180.
(10) FEJR, G. (ed.): Codex diplomaticus Hungariae ecclesiasticus ac civilis. VIII/3, s. 489.
( 1 1 )
CDSI II, s. 111, . 167.
(12) CDSI II, s. 82, v . 124; FEKETE NAGY, A.: c. d., s. 334.
(13) lenovia rodu Bej mali Bytu; o Diviakovcoch por. prspevok J. Lukaku.
90
(dnes m. . iliny), p somne doloen u v prvej treti ne 13. storoia(
1 4
). Zistenie
konkrt neho pvodu obidvoch tchto pomenovan by mono tie pomohl o
osvetli najstar politickosprvny vvoj na zem Treni anskeho komi ttu.
Mnoh pvodne j obaginske rody pochdzajce z Trenianskej upy sa
post upne dostali medzi stredn, ba aj vyiu lachtu. Spom nan Piskina bol
pravdepodobne naj starm znmym predkom rodu pouvaj ceho neskr
predi kt z Koece, alebo z Lieskovca. Smaragd z Koece vystupuj e 1272 ako
drite Koeckho hradu, ktor vak pot om a do konca 14. stor. bol krlovskm
hr adom. Rod z Lieskovca mal potom vznamn l ohu a do esdesiatych
rokov 15. storoia(
1 5
). Mono tie domceho (trenianskeho) pvodu bol rod
pouvajci predi kt zo Slopnej, ktor vak dostali a roku 1339. Postupne zskali
viacer majetky v okol Slopnej, v tretej tvrtine 15 . stor. aj panstvo Vratec,
poda ktorho zaali pouva predi kt (Oroszlnkevy, ale aj Vrateck-Versetezky
1520). V 15. a za. 16. stor. boli najvmi pozemkovmi vlastnkmi
v Trenianskej stolici(
16
). Domceho pvodu boli aj Hatanskovci (Hatnanski,
Hatnenski , Hatnai) ktorch pvodnm maj etkom bolo Hatn nealeko Povaskej
Bystrice. Od dvadsiatych rokov 15. stor. post upne zskali viacer majetky v okol
Povaskej Bystrice, roku 1439 hrad a panstvo Budatn, v 60. rokoch 15. stor. aj
Ilavu s hr adom a panstvom. Koncom 15. stor. rod upadol a zaiatkom 16. stor.
v muskej lnii vymrel (
1 7
).
Z cel ouhorskho hadiska vemi vznamnm rodom boli Podmanickovci.
Pochdzali z Podman na a z Lky (dnes Fakov), kde mali svoje majetky
najstar znmi predkovi a tohoto rodu v prvej polovici 14. storoia. V pri ebehu
15. a 16. storoia sa Podmanickovci stali vl astnkmi viacerch hradov a panstiev,
pri om ich hl avnm sdlom bol Povaskobystrick hrad, ktor im patril od roku
1458. Vznamn l ohu zohrali aj v bojoch medzi Jnom Zposkm a Ferdi-
nandom Habsburskm, k omu dolo a po roku 1526. Vymreli v polovici 16.
storoia(
1 8
).
Napokon vemi vznamnm rodom v Trenianskej stolici koncom stredoveku
sa stali aj Pongrcovci. Ich pvodn majetky dokzatene od 13. storoia boli
v Liptove. V 15. stor. zskal rod viacer hrady a panstv, medzi i nm aj v Tren-
ianskej stolici, naj m panstv Star Hrad a Streno. Star hrad a k nemu patriace
panstvo ostalo natrvalo ich maj etkom a do roku 1945 a dodnes ij u ns
potomkovi a tohoto kedysi vznamnho achtickho rodu(
1 9
).
Okrem doteraz spom nanch rodov je ako majetkovch vlastnkov v stre-
doveku v Trenianskej stolici doloench niekoko sto dalch rodov, ktor
trvalejie alebo doasnejie pouvali ako predi kty nzvy lokalt v Trenianskej
stolici. as prsl unkov tchto rodov sa dostala do Trenianskej upy a stolice po
udel en majetkovej doncie v pri ebehu 13.-15. storoia, pri om niektor z nich
v pri ebehu niekokch generci vymreli. Pochdzali z najrozlinejch ast
Uhorskho krovstva a bolo medzi ni mi aj hodne prslunkov maarskho
etnika. Jestvuje vak nepochybne aj velk poet achtickch rodov v Trenianskej
stolici, ktor s domceho pvodu. U mnohch z nich sa pvodne im prepoian
maj etok za sluby upnmu (alebo i nmu krovskmu) hr adu stal ich dedi nm
zemi anskym (achtickm) maj etkom, na ktor pr padne dostali aj krovsk
( 1 4 )
Por. CDSI I, s. 116, v . 148, a s. 283, . 396.
15) FEKETE N A G Y , A.: c. d., s. 289-293.
16) FEKETE N A G Y , A.: c. d., s. 368-375.
( 1 7 )
FEKETE N A G Y , A.: c. d., s. 258-260.
(18) K dej inm rodu Podmanickovcov je vydan pdielny listinr; LUKINICH, I. (ed.): A Podmani ni
Podmaniczky csald oklevltra. I.-V. Budapest 1937-1943.
(19) FEKETE NAGY, A.: c. d., s. 335-340.
91
donci u. V druhej polovici 14. a v 15. storo sa achticmi (zemanmi ) stali aj
ni ektor dedi n ri cht ri (
2 0
). Od 13. do 15. stor. vak dochdzal o obas aj
k udeovaniu pozemkovho vlastnctva a k povyovaniu ud neachtickho
pvodu do achtickho stavu, pochdzaj cich z Trenianskej alebo inch stolc
celho Uhorskho krovstva. K nobil itovaniu (povyovaniu do achtickho
stavu) dochdzal o v prevanej vine pr padov za vojensk zsluhy.
V alom sa poksi me vytypova niekoko takch zemi anskych (achtickch)
rodov, ktorch aj pvodn korene boli asi v Trenianskej upe-stolici a aj ich
potomkovi a (alie genercie) strvili na svojich maj etkoch v Trenianskej stolici.
Bude to vak l en odhad, pretoe istotu by bolo mono zska iba pri j ednoznane
dokzatenej genealogickej postupnosti , o bva vak l en vemi zriedka mon,
pretoe aj u vznamnch rodov so zachovanmi arch vmi sa obas vyskytuj
pr pady prerueni a genealogickej postupnosti (nslednosti). Hoci j e vemi
pravdepodobn, e napr. rod Hrabovskch z Hrabova m zachovan nepr er u en
rodov postupnos od 13. storoia, za ist to mono ma iba pri nepreruenej
dokumentovatenosti tejto achtickej postupnosti , o je napr. u tohoto rodu
prakticky nemon pre stredovek a ete komplikovanej ie a obanejie je dovies
to a do 18.-19. storoia. Mon a predstaviten s pri vymret muskho
potomstva aj osvojovania si a adaptcie, o vak treba chpa ako (aj genealogicky)
leglny prostri edok. Preto podani e j ednoznanho dokl adu o nepreruenej
genealogickej postupnosti v pokrvnom zmysle je mon len s vel km silm,
a len zriedkavo sa j ednoznane podar.
Spomenut rod Hrabovskch z Hrabovho pri Byti j e pravdepodobne
domci m r odom s nepreruenou genealogickou postupnosou od 13. storoia
s t m, e u od tretej tvrtiny 13. stor. genealogick postupnos zachovala Helena,
dcra Gurgusa, ktor sa vydala za Al tmanna (Ol tuman) a ich potomkovi a pot om
pouvali predi kt "z Hrabovho". Rod sa vemi rozkonril, ni ektor j eho
prslunci pouvali predi kt "z Hrabovho" aj ke u v Hrabovom nebvali. Od
zaiatku 16. stor. sa vyskytuje aj forma Hrabovsk(
2 1
). Zr odu Hrabovskch
pochdzal a aj mat ka znmeho slovenskho a uhorskho historika Samuel a
Ti mona(
2 2
).
Asi j obagi nskeho pvodu bol rod zemanov z Koteovej, ktorch najstar
znmi predkovi a s menovi t e doloen roku 1234 alebo 1244(
23
). Je otzne, i pre
achtick rod, ktor pouval predi kt "z Borc" (potom Borick) t reba za
naj starieho predka poklada "Stolka" z u spom nanej listiny z roku 1193 (pri
om me s o koruptel u) alebo a "Borka", spom nanho v listine z roku
1229(
24
). Je otzne, i (neskorie tak nazvan) rod Kamenick (ale aj Kemencsei,
Kemencei) mono spja u s koncom 12. storoia (1193), ke j ednoznan
najstar zachovan hodnovern daj je a z roku 1353(25). Nealeko leiace
Horovce pouvala ako predi kt t am sdliaca zemi anska rodi na doloen od 1460
pod pomenovani ami Horovick - Horoveck; ich predkovi a boli ako hostia, prijat
r. 1268 medzi j obaginov Treni anskeho hr adu a dostali maj etok od kra Bela
IV(26). Ako hostia sa na zem patri acom Treni anskemu hr adu usadili tesne pred
(20) Najm dedin richtri na ilinskom prve, napr. v Jesenici, elkovej Lehote, Hlinku.
(21)
Byta 1378-1978. Osveta (Martin) 1978, s. 47-48.
(22) MARSINA, R.: Samuel Timon a j eho predstavy o najstarch dejinch Slovkov. Hist. as. 28. 1980, s.
239.
(23) MARSINA, R.: Osdlenie Hornej Trenianskej pred tatrskym vpdom. Sb Fil. fak. Univ. Komenskho
XV. 1964, s. 56-57.
( 2 4 )
CDSI I, s. 95, v . 102++; MARSINA, R.: Trenianske listiny z roku 1193, 1229 a 1421 a otzka ich
pravosti. Hist. tdie III. Bratislava 1957, s. 275-286.
(25) FEKETE NAGY, A.: c. d., s. 272 273.
(26) FEKETE NAGY, A.: c. d., s. 264-265.
92
tatrskym vpdom aj najstar znmi predkovia rodu Zamarovsk zo
Zamarovi ec(
2 7
). Neboli zakladatemi dedi ny Zamarovce, pretoe t jestvovala
dokzatene u zaiatkom 13. stor.(28), teda niekoko desaro pred ich pr-
chodom; predi kt zaali pouva poda u jestvujcej dedi ny a neskr sa z neho
stalo priezvisko. Z okolnost ich pr chodu mono usudzova, e hostia (v t omt o
pr pade asi "achtickho" pvodu z cudziny) vstupuj ci do sluby uhorskho
kra dostali pozemkov majetok aj s (domcimi) umi (poddanmi), ktor ho
obrbali.
So achticmi pouvaj cimi predi kt "zo Sova" sa stretvame od 14. storoia.
Vychdzajc z u viacrz spom nanej listiny z r. 1193, ktorou Vraclav (z Dubnice
a Ostratc) dostal od kra Bela III. medzi i nm aj as Predmi era so Sovom (o
o sa podelil so svojm brat om Piskinom), by sa dalo predpoklada, e predi kt "zo
Sova) pouvala v 14. stor. vetva spom nanho rodu hradnch jobaginov. Tto
vetva v 13. stor. nepochybne jestvovala, no vieme, e vymrel a pred r. 1336, kedy
uhorsk kr Karol Rbert daroval Sov s Hradnou budat nskemu krovskmu
kastelnovi Eliovi, synovi Mata z Bobrovnka (na j uhozpad od Trenna).
Potomkovia tohoto Elia pouvali pot om predi kt "zo Sova", v druhej polovici
15. stor. pretvoren na priezvisko (Sovsk: Zwloczky, Swlosky, Swlowzky,
Zwloczky)(29). Aj tento rod vak vymrel v polovici 16. stor. a j eho majetky dostal
pot om rod Sirmay-Sirmiensis, ktor pot om pouval priezvisko "Szulyovszky-
Szirmiensis".
K pomer ne vekm zmenm dolo v Trenianskej upe po smrti Mata ka
Treni anskeho (1321), kedy ni ektorm j eho pr vrencom odal kr Karol Rbert
majetky. Aj v Koovciach (vtedy Mal a Vek Koovce) sa od r. 1321 stretvame
s novm vlastnkom, ktor zaal pouva predi kt "z Kooviec" a je pre ns
prvm znmym predkom rodu z Kooviec (neskr Kocsczi - Koovsk)(30), ktor
vymrel v 18. storo. Jeho majetky dostal rod Marczibnyi, ktor vak predikt
"z Kooviec" nepouval. Po vymret rodu Marczibnyi stala sa vlastnkom ma-
j etku v Koovciach u na prel ome 19./20. stor. vetva rodu Rakovsk z Turca, ktor
pouvala predi kt "z Kooviec".
Vemi starm rodom v Trenianskej upe s Klobuick so zkl adnm rodo-
vm maj etkom v Klobuiciach (pri Ilave). A. Fekete-Nagy poklad za ich prvch
znmych predkov Mikuda a Mika, ktor sa spom naj ako svedkovia pri majet-
kovom spore o Horovce v roku 1262(
31
). Sprvnejm sa vak zd predpoklada,
e, hoc aj poda mena neznmi predkovia rodu Klobuick, ili nepochybne
naj neskorie u na prel ome 12./13. stor., pretoe Klobuice s pod t mt o nzvom
doloen u roku 1229(
32
). Predikt "z Mednho" (de Medzne, Mezne) je doloen
od roku 1372; tento rod, ktor pouval pot om priezvisko Medansk
(Mednynszky)(
3 3
) sa udral a do najnovch ias. Azda u naj neskr od prvej
polovice 14. stor. mono predpoklada kont i nui t u rodu zemanov z Nededze, ktor
roku 1384 zskali majetok aj vo Vadiove(
34
). K vemi starm treni anskym
zemi anskym rodom patril rod z Ozoroviec, ktorho najstar znmy predok
Hotslav dostal tento majetok r. 1234(35). Neskr pouvali priezvisko Ozorovsk
(Ozerowzky), ale j edna vetva rodu u od konca 15. stor. pouvala priezvisko Otlik
( 2 7 )
C D S I II, s. 62. . 95.
( 2 8 )
CDSI I, s. 116, v . 148.
(29) FEKETE N A G Y , A.: c. d., s. 378-380.
(30) FEKETE N A G Y , A.: c. d., s. 281.
(31) FEKETE N A G Y , A.: c. d., s. 279-280.
( 3 2 )
C D S I I, s. 253, . 353.
(33) FEKETE N A G Y , A: c. d., s. 304-305.
(34) FEKETE N A G Y , A.: c. d., s. 313.
( 3 5 )
CDSI I, s. 283, . 396.
93
(Ottlyk)(
36
). Rod pouvajci predikt "z Rudiny" (medzi ilinou a Kys.
N. Mestom) je doloen od r. 1359(37); ako priezvisko neskr pouval Rudinsk,
in vetva ako priezvisko pouvala u v 15. stor. ikan. Starm bol v Tren-
ianskej upe aj zemiansky rod, pouvajci predikt "zo Zblatia". Koncom 15.
stor. vak tento rod, hoci sa delil na viacer vetvy, vymrel a jeho majetky ete
predtm zva kpou preli na trenianskeho meana a komorskho radnka
Salczera (sprvcu upnho sonho radu), pochdzajceho z Klue (Cluj), ktor
po presahovan sa do Zblatia zaal pouval priezvisko "Zablthy"(
38
).
Vo vpote achtickch rodov Trenianskej upy a stolice by bolo mono
pokraova. Usilovali sme sa spomen aspo niektor z najstarch a naj-
vznamnejch trenianskych achtickch rodov. S viacermi sme sa vedome
nezaoberali preto, e iste bude o nich re pri preberan rodov Nitrianskej upy-
stolice, kde boli ich hlavn sdla (Diviack, Moteick, Majtni (z Mojtna), Boni).
Napokon ete zverom je primeran zdrazni, e nemono plne vyluova, e
najstar poda mena znmi jobagini Trenianskeho hradu z roku 1193 Vraclav a
Piskina s pravdepodobne najstarmi znmymi predkami viacerch, potom
samostatnch trenianskych achtickch rodov, a to Sovskch, ktor vymreli
v prvej tretine 14. stor., Kamenickch, Dubnickch, Lieskovskch a Koeckch,
ako aj Ostratickch. Vetky tieto rody jestvovali v Trenianskej stolici aj
v novoveku, no i pri achticoch vlastniacich majetky v prslunch lokalitch
a pouvajcich poda nich predikty a potom priezvisk ilo po cel stroia
o skuton bezprostredn rodov pokrvn prbuznos, me vyvrti alebo
dokza a podrobn analytick genealogicko-historick vskum.
Resum
Die nicht vielen ltesten Urkunden aus der Wende des 12./13. Jahrhunderts
betreffen nur manche Teile des Trentschiner Komitats. Die Namen der ltesten
schriftlich aufbewahrten Bodenbesitzer, welche meistens Mitglieder Kleinadels
(der sog. Burgjobagionen) sind, haben meistens slavischen (slowakischen)
sprachlich Charakter, an zweiter Stelle sind die christlichen Namen, dann die
sprachlich nher nicht definierenden Namen es kommen keine magyarischen
Namen vor. Schon seit der Hlfte des 13. Jahrhunderts gibt es konkrete Angaben,
da auch Mitglieder mehrerer bedeutenden magyarischen Adelssippen, zum
Beispiel der berhmten Sippe Chak, Bodenbesitz im Trentschiner Komitat
bekan.
Whrend des 14.-15. Jahrhunderts Mitglieder mehrerer Burgjobagionssippen
greren Bodenbesitz (auch ganze Herrschaften) erworben haben und somit
Mitglieder des Mitteladels wurden. Die bekanntesten von Ihnen waren die
Herren von der Burg Vratec (Vrateck, aber auch Oroszlnki), ursprnglich
von Slopn, oder zeitweilige aus Hatn stammenden Herren der Burg und
Herrschaft Budatn (Hatansk) usw. In der zweiren Hlfte des 15. und in der
ersten Hlfte des 16. Jahrhundertes gehrte zu den bedeutendsten auch die aus
Podmann stammende Sippe Podmanick. Bei mehreren kleinadeligen Sippen
kann man die Abstammung bis ins 13. Jahrhundert verfolgen, zum Beispiel bei
den Sippen Hrabovsk aus Hrabov, Borick aus Borice, Klobuick aus
Klobuice, Zamarovsk (auch Zamarczy) aus Zamarovce usw. Es existieren aber
(36) FEKETE N A G Y , A.: c. d., s. 322.
(37) FEKETE N A G Y , A.: c. d., s. 352.
(38) FEKETE N A G Y , A.: c. d., s. 402-404.
94
auch solche gleich lautende adelige Sippen- oder Familiennamen, welche, was
die Blutverwandschaft in der Folge der Zeit betrifft ganz verschieden waren ( zm
Beispiel Sovsk).
95
NAJSTARIE RODY V BRATISLAVSKEJ UPE
Vincent Sedlk
Bratislavsk upa je z historickho hadiska zloit po mnohch strnkach. M
tri geografick celky, ktor sa od seba dos lili prve z geografickho hadiska,
o od zaiatku ovplyvovalo ich vvin, a ak to beri eme z hadiska vvinu
spolonosti, najsilnejiu pea na cel zemi e vtlaila skutonos, e vzni kom
Uhorskho ttu sa Bratislavsk upa odrazu ocitla v roli pohrani nho zemi a so
vetkm, o s t m sviselo. Na zemi e upy sa usadilo mnoho obyvatestva, ktor
bolo zviazan s vojenskou slubou, a vea obyvatestva, ktor bolo v slubch tejto
vojenskej zloky, i u hradnej alebo krovskej. Vtedy sa dalo hovori o rodovej
achte l en v malej mi ere, lebo pot t nen m vetkej pdy sa vl unm
zemepnom stal kr a t en prepusti l as pdy pr sl un kom staromaarskch
kmeov a as ci rkevnm i nti tci m alebo vysokm ci rkevnm hodnost rom,
j ednu t ret i nu pre upn sprvu ako errny majetok, nie ako osobn majetok
upana, a zvyn t ret i nu si ponechal pre seba. To bol vchodz bod, od ktorho sa
odvjal dal vvin spolonosti.
Nememe sa tu venova vpotu alebo predstaveni u vetkej achty v Bra-
tislavskej upe v celom stredoveku, pretoe by si to vyadovalo vea asu
a priestoru. Pri dr me sa doslova t my a budeme sa venova naj starm rodom,
resp. ich pos t upnmu tvoreni u sa pribline do konca 13. storoia.
Spom nan osobitn postavenie Bratislavskej upy zaprinilo, e vvoj zanal
s vm mnost vom obyvatestva niieho rangu, zaradenho medzi
krovskch dvornkov, pr padne j obaginov niieho rangu na krovskch
majetkoch, dalej hradanov a alieho obyvatestva niieho rangu v slubch
upy a napokon poddanch na cirkevnch a inch majetkoch.
Z cirkevnch vlastnkov z zemi a Slovenska najviacej majetkov mal a Bra-
tislavsk kapitul a /9/, bratislavsk klarisky /3/, nitriansky bi skup / 1/ , trnavsk
frantiknky /2/, Turiansky kltor / 1/ a Zoborsk kltor / 1/ . Z cirkevnch
vlastnkov z mi mo zemi a Slovenska najvm bol ostrihomsk arcibiskup /7/,
Pannonhal msk kltor /3/, starobud nske mn ky /3/, Pilisk kltor / 1/ ,
mn ky z Margi ti nho ostrova v Budapeti / 1/ a kltor Heiligenkreuz z Raks-
ka/3/.
Cirkevn zemepni z mi mo zemi a Slovenska spsobili velk zsah do
etni ckho zloenia obyvatestva na zem , na ktorom psobili, a t m aj do
zloenia achty i u na ich majetkoch alebo v bezprost rednom okol ich
psobenia. Ostri homsk arcibiskup mal majetky v Dobrohoti(1), v Mliene(
2
),
v Praanoch(
3
) a Podunaj sk Biskupice pravdepodobne od zaiatku existencie
arcibiskupstva(
4
). V severnej om psme to boli Vhovce a susedn Doln
Streda(
5
).
(1) Od roku 1292; Knauz F., Monument s ceclesiae Strigoniensis II. Strigonii 1882, s. 528, . 330; okr.
Dunajsk Streda.
(2) as sa ned presne zisti; Hodnovern miesto Bratislavskej kapituly, Lad. B, f. 1. num. 11; okr. Dunajsk
Streda.
(3) Dnen Vajnory v Bratislave; do roku 1297; Nagy E., Codex doploamticus patrius VII. Jaurini-
Budapestini 1890, s. 161-162, . 214.
(4) Psomne sa o tom dozvedme z dajov z roku 1262; Knauz MEZ I, s. 483, c. 624.
(5)
Okr. Galanta; Ostrihomsk prmask svetsk archv Lad. Q, f. 1, num. 13.
96
Mn ky z Margi ti nho ostrova mal i maj etky v zani knutej dedi ne Pet(6)
a zemi e j une a j uhozpadne od i hrca spolu s dne nm Opatovskm Sokol-
com(7). Pannonhal ms k kltor vlastnil od zaiatku velk maj etkov kompl ex
Diakovce(
8
) a Jnokov v Dunajskej Lunej(
9
). Pilisk kltor vlastnil aka-
ny(10). Napokon st arobud nske mn ky vlastnili velk sldkoviovsk kom-
plex(11), as dedi ny Boldog(
1 2
) a Krme(
1 3
). Z vypo tanch majetkov, resp.
sdlisk, ktor by sa mat eri l om 14. storoia ete rozmnoi l i , mono dobre vidie,
preo j e etnick charakter j unho Slovenska tak, ak je.
Etnick obraz Bratislavskej upy ovplyvnili aj sdlisk s nr odnm nzvom
"Maar", sdlisk s nzvami po ostatnch staromaarskch kmeoch a po
spr buznench kmeoch Peenehov, Sikulov a Plavcov. Nrodn nzov "Maar"
sa zachoval v nzvoch obc Mal a Velk Mager(14), alej v nzve "Marcha-
magyar"(
1 5
) a v nzve zani knutej lokality "Mogorsciget", ie Maarsk ostrov,
ktor nzov sa neskori e preni esol aj na nemeck nzov Petral ky(
1 6
).
Nzvy po ostatnch staromaarskch kmeoch s v Bratislavskej upe
pos kr omne. Doloen s v nzve iernej Vody(17), Ohradov(
1 8
), v zani knutej
lokalite Jen pri Diakovciach(19), v Mostovej(20) a v zani knut ch Nekyjach pri
Maj cichove(
2 1
). Bohatie s zast pen nzvy po spr buznench kmeoch Sikulov,
Peenehov a Plavcov. Na Sikulov sa zachoval dokl ad v dedi ne Sekule na
Zhor (
2 2
) a v zani knut om sdlisku Sikulov ni ekde medzi Smol eni cami
a Tr st nom(
2 3
) . Peenehovi a ako strna j ednot ka boli usaden v Bratislave -
Petralke, kde sa v naj starch pr ameoch uvdza vedia ostrova Maarov ostrov
Peenehov(
2 4
), a v Padni je dol oen Peeneh Pyr i mus (
2 5
) a takzvan synovia
Peenehov, ktor boli zaraden medzi krovskch tavern kov(
2 6
). K ni ekt ormu
z tchto dvoch etn k t reba priradi aj strne sdlisk Gaj ary(
2 7
) a Mal a Velk
(6) Zani knut v Padni na itnom ostrove v okr. Dunajsk Streda, pred rokom 1270; Maarsk krajinsk
archv, diplomatick oddel eni e (alej len DL) - 727.
(7) Tento komplex sa pvodne volal "Zolunta Zacalus"; DL 626.
(8) Marsina R., Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae I (=alej CDSI). Bratislava 1971, s. 48 okr.
Galanta.
(9) Erdlyi L., A Pannonhal mi Szent Benedek-rend trtnete II. Budapest 1903, s. 303, . 34; okr. Bratislava-
okolie.
(10) Bkefi R., A Pilisi aptsg trtnete. Pcs 1891, Faksimile v prlohe: okr. D. Streda.
(
1 1
) DL 8623; okr. Galanta.
(
1 2
) DL 8751; okr. Galanta.
(13) DL 3184; medzi iernou Vodou a Malm Dunaj om.
(14) Mal v Novom ivote v okr. D. Streda; Vek Mager, dnes Rastice v Zlatch Klasoch v okr. D. Streda.
(15) Medzi Rasticami v Zlatch Klasoch v okr. D. Streda a amor nom v okr. D Streda; nzov oznaoval
maarsk marku v zmysle marchi o - pohrani n zemi e.
(16) Engerau; Sedlk V., Podiel zemepi snho prostredia na vvoji osdlenia bvalej Bratislavskej upy.
Zbornk Slovenskho nrodnho mzea. Histria 16. ro. LXX, 1976, s. 277.
(17) Nyk; okr. Galanta.
(
1 8
) Krt; okr. D. Streda.
(
1 9
) Okr. Galanta.
(20) Krt; okr. Galanta.
(
2 1
) Okr. Trnava.
(22) Hodnovern miesto Bratislavskej Kapituly, Lad. 6, f. 14, num. 36.
(
2 3
) DL 312, 1242 3.
(24) Beseneusciget, dnen Peensk les; CDSI I, s. 224.
(
2 5
) Nagy I., Cod. dipl. p. III, s. 19-20, . 14.
(26) Fejr G., Codex diplomaticus Hungariae ecclesiasticus ac civilis IV, 3, s. 262.
(
2 7
) Geiur; DL 32704.
97
Levre(
2 8
). Spr buznenm kmeom boli aj Plavci z turkickho kmea Bielych
Kumnov, ktor sa usadili na Zhor o nieo neskr(
2 9
).
Z hadiska vskumu achty v sdliskch so staromaarskm nzvom "Maar"
a v sdliskch s nzvami po ostatnch staromaarskch kmeoch meme
pozorova vynranie sa zrodkov drobnej achty, i ke nie a tak masovo, ako by
sa dalo oakva vzhadom na ich pvod z vldnucej vrstvy. V sdliskch
s nzvami po spr buznench kmeoch Sikulov, Peenehov a Plavcov u vskyt
drobnej achty je podstatne men, resp. niekedy aj nulov. Dokonca sa zd, e
tieto kmene niektor sdlisk po ase vyprzdnili.
Obraz vvinu achty sa d najlepie sledova na vvine sdlisk. Na zem
Bratislavskej upy sa daj zrekontruova pvodn velk preduhorsk sdlitn
celky, z ktorch u niektorch by bolo mono hovori o ich vojenskom charaktere,
napr. velk stupavsk zemie, do ktorho pvodne patrilo vea okolitch dedn,
ktor sa pvodne volali stupavskmi, a niektor by bolo mono povaova za
majetky rodiacej sa staroslovenskej achty. K t omu bude treba ete robi
podrobnej vskum na celom pvodnom staroslovienskom historickom areli.
Staroslovensk osdlenie je doloen v prevnej vine sdlisk so slovensk-
mi nzvami i u apelatvneho charakteru alebo po osobnch mench slovensk-
ho pvodu. Najm v oblasti osobnch mi en sa rysuje vemi zaujmav vskum
a otvra sa velk priestor pre vniknutie do zhady, o sa stalo s pvodnm
staroslovenskm obyvatestvom na tomto zem. Z vvinu majetkoprvnych
pomerov a z toho, e prv delenie majetkov na zaiatku Uhorskho ttu sa dialo
tak, ako sme to naznaili na zaiatku, by sa musel o logicky uvaova, e
staroslovensk el ement sa dostal do plnej anonymi ty medzi najniie
poddansk vrstvy. Nzvy sdlisk hradanov, dvornkov a inch nich vrstiev
z osobnch mi en tch, ktor boli spomedzi nich vybran ako zodpovedn za
sdlisk, anonymi t u nepotvrdzuj . Potvrdzuj iba to, e tto as obyvatestva
podliehala donanmu systmu i so svojm nzvom, ktor u potom ako j edin
dokumentuj e etnick pvod obyvatestva toho ktorho sdliska.
Nie vetko staroslovensk obyvatestvo sa dostalo do najniieho stavu
a podliehalo donanmu procesu. Napr. Brestovany(
3 0
) boli do roku 1280
maj etkom Slovka Ivana (Sclaus). A po j eho smrti boli Brestovany darovan
mestu Trnava(
3 1
). V Padni mal Slovk Dominik (Dominicus Sclauus) dedi n
pevnos alebo veov dom (turris hereditaria), do ktorho zajal i nho achtica
avla a nechcel ho prepusti zo zajatia dovtedy, km nedal svojich dvoch synov za
rukoj emnkov a dovtedy, km listinou nedokzal oprvnenos prisvojova si
achtick slobody(
32
).
Uveden prklady nie s j edin. alie relikty starej doby by sa dali hada
v Pezinku a vo svtom Jure. Posesvna forma nzvu posva Pezinok pred vznik
Uhorskho ttu. Pred j eho darovan m roku 1208 sa vbec neuvdza, kto vlastnil
Pezinok, ani zo strany kra (hradania, dvornci, jobagini), ani i nho zemepna.
Svt Jur sa zase pred darovan m uvdza ako majetok bna epana syna Miku. A
po j eho smrti bez potomstva bol cel komplex (prdium), do ktorho patrilo
Bernolkovo, Ivnka pri Dunaji, Farn a Malinovo, darovan neskorm
(28) DL 6582.
(29) Sedlk V., Zaiatky nemeckho osdlenia Bratislavskho Zhoria. Historick asopis. 41.1993, . 3, s.
233-243
(
30
) Okr. Trnava.
(31) Archv mesta Trnavy, kr. 3, . 104.
(
32
) Fejr CDH VI, 1, s. 171-3.
98
svtoj urskm grfom(
3 3
). Tieto prklady uvdzame l en na ilustrciu. Materil
bude mon rozmnoi po dkl adnom pretudovan vetkch osobnch mi en.
Proces zmeny spoloenskho postavenia obyvatestva za prv tri storoia
Uhorskho ttu sa d vemi dobre ilustrova na vekom krai anskom sdlisku na
i t nom ostrove, ktor bolo j ednm z tch pvodnch staroslovenskch sdlisk aj
so sl ovenskm nzvom apel at vneho charakteru a j eho obyvatestvo vykazuje
pest r zmes ud ako po strnke spoloenskej, tak aj po strnke etnickej.
Geografia t ernu na vekom krai anskom sdlisku mal a velk vplyv na tvorbu
sdlisk od j ednokuri l nych a po sdlisk vieho rozsahu. Npadn s
j ednokuri l ne sdlisk, ktor poda vetkho vznikali oddeovanm sa, resp.
osamost at ovan m sa dospelch lenov rodi ny u v naj starom obdob. Tieto
kri e zostvaj pot om repektovan aj ke u dotyn nemusel by naive alebo
ke sa okolo ni ch vytvorilo vie sdlisko, dali nzov cel mu sdlisku. Veobecne
mono poveda, e okrem nzvov ded n z geografickej oblasti dvali nzvy
dedi nm potomkovi a silnch a veobecne repektovanch j edincov. Okrem tch,
o dali meno niektorej z ded n Kraany (Fintur, Kulchar, Etre, Amade, Guta,
Luk, Damaa, Remigius, Belud, Ladislav, Bartal, Voda, Konch, Mauricius, Pinke,
Ger), sa v naj starom obdob uvdzaj oddel en samostatn majetkov celky
Mort unua(
3 4
), Pouu a Tom a (
3 5
) , avla, Buzada a Gi rta(
3 6
), Barlea /Basilea/
syna Buzada s kri ou(
3 7
) a Elia a t ef ana(
3 8
) . Obzvl pozoruhodn je
objavenie sa mena Bot roku 1262(
39
) v Kostolnch Kraanoch v spore
s Remi gi om. Toto meno sa u viacej v stredoveku v svislosti s osobi tnm
maj etkovm celkom nespom na, ale zachovalo sa a do naj nov ch ias medzi
chot rnymi nzvami v Kostolnch Kraanoch(
4 0
).
Obyvatestvo Kraian patrilo rozlinm zemepnom, k rozl inm spolo-
enskm skupi nm, pr padne k rozlinm s t upom nobility. Najstaria p somn
sprva z roku 1215 hovor o hradanoch Bratislavskho hr adu v Moravskch
a Pinkovch Kraanoch. Boli vyat spod prvomoci hr adu a zo stavu hradanov
a poven medzi j obaginov ostri homskho arcibiskupa s platnosou aj na
pot omkov(
4 1
), neskorie roku 1291 medzi nobilitovanch j obaginov (predia-
listov) arci bi skupa(
4 2
). V Amadeovch Kraanoch spoiatku bvali j obagini
Bratislavskho hr adu(
4 3
) . Hradani a Bratislavskho hr adu bvali spoiatku aj
v dalch t roch nemenovanch dedi nch, ktor sa neskr stali sasou Kos-
tol nch Krai an(
4 4
).
Od tohoto asu sa nm zrove objavuj daje o pr sl un koch achtickch
rodov, zakladateoch j ednotlivch odleuj cich sa vetiev a z ni ch vzniklch
celch ded n. St upe nobilitcie nebol vade rovnak. Najvy st upe nobility
dosiahol (nemeck rod Et huruh) v Etreovch Kraanoch - potvrdeni e slobd
pvodnch a pravch j obaginov svtho kra(45). Z toho vyplva, e rod
(
3 3
) DL 5759.
(
3 4
) CDSI II, s. 95.
(
3 5
) CDSI II, s. 217.
(
3 6
) CDSI II, s. 292.
(37) Univerzitn kninica v Budapeti, Literae originales, num. 618.
(
3 8
) DL 1508; Nagy I., Codex diplomaticus patrius (oklevltr), Budapest 1879, s. 164 . 155.
(
3 9
) Univ. kni. Budape, num. 617.
(40) Pri Borskom chotri; Mapa 1 : 10000, . 45-31-04.
(
4 1
) CDSI I, s. 155, . 198.
(
4 2
) Knauz MES II, s. 298, . 295.
(
4 3
) CDSI I, s. 272.
(
4 4
) CDSI II, s. 66.
(
4 5
) CDSI II, s. 51.
99
Et hur uh bol v slubch prvho uhorskho kra tefana pri zakladan Uhorskho
ttu a z t oho ti tul u dostal vsady na tej istej rovni ako staromaarsk rodov
achta s prvom dedeni a bez obmedzeni a po akejkovek lnii. Na tej istej rovni
dostali vsady aj obyvatelia Kroviovch Kraian s t m rozdiel om, e sa
neodvodzovali od prvho uhorskho kra tefana, ale od ni ekt orho z j eho
nstupcov. Na takto vsady Kroviovch Kraian mus me usudzova z ich
nzvu "Kirlyfia", v kt orom sa ozva nie celkom ikovn upl at neni e l ati nskho
"filii j obagi onum sancti regis" v maarskom nzve.
Preklad do sloveniny na Kroviove Kraany vychdza z nesprvneho
prekl adu t rochu zj ednoduenho maarskho nzvu a z nesprvneho predpo-
kladu, e v maarskom nzve ilo o oznaenie poddanch syna uhorskho kra.
Nebolo by sprvne ani da sa pomli l ati nskm t er m nom "filii i obagi onum
sancti regis" a hovori o synoch j obaginov svtho kra. Na tento probl m
poukzali u D. Rapant (
4 6
) a V. Sedl k(
4 7
). Ete treba pri pomen, e v pra-
meoch sa nm nezachoval pri amy doklad, e by obyvatelia Kroviovch
Kraian boli ni ekedy oznaen s pom nanm l ati nskm t er m nom. Pravde-
podobne sa k t omu nevyskytol dvod alebo obyvatelia Krloviovch Kraian
mali spolon genealogick pvod s byvatemi Gutovch Kraian, neskorch
Kiarovch Kraian. Obyvatelia Gutovch Kraian mali tie od prvopoiatku
vsadu "synov j obaginov svtho kra"(
48
). o sa tka Gutovch Kraian, je to
prekvapuj ce, e mal i iba vsady synov j obaginov, ke vi eme, e sa j edn o pr-
slunkov rodu Gut-Keled, nemeckho pvodu, ktor sa uvdza medzi t mi
nemeckmi rodmi , ktor sa dali do sluieb prvho uhorskho kra tefana pri
zakladan Uhorskho ttu. Bolo by sa dalo oakva, e za tieto zsluhy dost an
najvyie vsady j obaginov svtho kra pri amo od kra tefana a ni e filiciu
tchto prv od ni ekt orho z j eho nstupcov. Vychdzajc z toho, e v dokument e
sa vyskytuj sam slovansk men nobilitovanch, mono usudzova, e filicia
prv sa rozrila na t zloku, ktor pvodne nebol a zahr nut do nobility, alebo
mohl a by poddanskou zlokou tejto nobility. Sved to aj o t om, e v radoch
uhorskej achty bola aj nezanedbaten as staroslovenskch zloiek. Z rodu
Gut-Keled pochdzal a aj Omodeovsk vetva, ktor patrila medzi nobilitu, ale
u nej sa tie neuvdzaj ani vsady j obaginov svtho kra, ani synov
j obaginov. Zverom sa iada kontatova, e nrodnost n pomery v krai anskom
(a ni el en v krai anskom) kompl exe sdlisk boli pestrejie ako by sa to na prv
pohad zdalo alebo ako by sa to oakvalo zo zau vanho predpoj atho
predpokl adu maarskosti i tnho ostrova.
S t er m nom nobiles sa stretvame vo viacerch sdliskch celej Bratislavskej
upy a ni e je ich mlo. Z pohadu materi l u 13. storoia ni e je mon o ni ch
hovori ako o rodoch, pretoe nevi eme pvod ich nobility a kam a siaha ich
genealgia a i ich vlastnctvo je dedi nho charakteru alebo l en doivotn.
Za skuton rody u do konca 13. storoia meme povaova svtojurskch
a pezi nskch grfov, ktor sa na zem Bratislavskej upy objavili zai atkom 13.
storoia(
4 9
) a u v pri ebehu 13. storoia sa uvdzaj ako zemepni vo vye 20-tich
sdliskch. Vyvinuli sa z Hunt-Poznanovskho rodu. alm rodom, ktor vlastnil
na zem Bratislavskej upy 8 majetkov, boli Lefantovsk(
50
). Za zmi enku stoj
(46) Rapant D., Drobn tdie k slovenskmu stredoveku III. Filii j obagionum (Deti bojarsk). Slovensk
archivistika IX, 1974, . 1, s. 61-74.
(47) Sedlk V., Nemaarsk vplyvy na zaiatku Uhorskho ttu. In: Slovensk ud po rozpade
Vekomoravskej re. Historick tdie XXVII/2. Bratislava 1984, s. 71.
(
4 8
) CDSI II, s. 354.
(
4 9
) Plaveck tvrtok dostali roku 1206 (DL 45) a Svt Jur roku 1209 (DL 57).
(50) Prv donciu dostali od kra Belu IV. Presnej daj ni e je znmy; DL 2100.
100
rod al amna zo zpadnho cpu itnho ostrova (9 majetkov) a rod avla (3
majetky).
Komplexn obraz o stave rodov v Bratislavskej upe do konca stredoveku si
vyiada nron sstreden vskum, pretoe achta v Bratislavskej upe mala
mi mori adny vzah k stredovekej listine, resp. do konca 13. storoia by sa dalo
hovori o dos vekom pohybe, trende drobenia achty a jej narastani a viac do
rky ne o vytvran poetnch silnch rodov. Pre Bratislavsk upu sa
zachovalo vye 15000 stredovekch listn. Spracovanos je asi naj menia zo
vetkch reginov na Slovensku. Bude zaujmav sledova, akm smerom sa
bude ubera t rend v alom stredoveku, i pozvonm ako doteraz alebo sa
presadia len urit rody a zvyok sa bude postupne do uritej miery
pauperizova.
Resum
In dem Pressburger Gau waren grosse Voraussetzungen fr die Entstehl ung
des Adels besonders aus den Reihen der Bevlkerung, die mit dem Heeresdienst
verbunden war. Es waren dort einesteils Jobagionen des heiligen Knigs, die
sogenannten Shne der Jobagionen des heiligen Knigs, anderteils die Ange-
hri gen der altungarischen Adelstmme und relativ viel von Heereselementen,
s t ammenden aus den verwandten St mme von Petschenegen, Sikulen und
Polovtzen. Gerade l etztgenannte Stmme erscheinen in diesem Bestandteil
berraschend nicht besonders viel.
Zwischen den Privilegierten war genug von Bevlkerung deutscher
St ammung, die in den Dienst des Knigs Stephan I. gekommen sind, und zu den
privilegierten Schichten gehrte auch nicht weni g von der ursprngl i chen
slowakischen Bevlkerung. Es knnen sogar die ursprngl i chen grossen
vorungari schen Siedlungskomplexen rekonstruiert werden.
Fr wahrhaftige St mme schon bis Ende des 13. Jahrhunderts knnen wir die
Grafen von Sankt Georgen und Psing halten, die auf dem Gebiet des
Pressburger Gaues anfangs des 13. Jahrhunderts erschienen sind und schon im
Verlauf des 13.. Jahrhunderts werden als Grundherren in mehr als zwanzig
Siedlungsanlagen angefhrt. Sie entwickelten sich aus dem St amm der Hunt-
Poznanen. Ein weiterer Stamm, der auf dem Gebiet des Gaues acht Gter besass,
waren die Adeligen von Lefantovce. Nennenswert ist der St amm von best i mmt en
Salomon aus dem westlichen Zipfel von Schttinsel (9 Gter) und der Stamm
von best i mmt en saul (3 Gter).
101
NAJSTARIE NITRIANSKE ACHTICK RODY
Jn Lukaka
O poiatkoch achtickch rodov na zem Nitrianskej upy mono hovori
u v 11. stor. Skor existencia achtickch majetkov v tejto oblasti svis pre-
dovetkm s vemoskm rodom Hont-Poznanovcov. Majetkov drba tohto naj-
vznamnejieho rodu m zrejme ete preduhorsk pvod a koncentrovala sa
v dvoch od seba vzdialench reginoch. Poznanov rod bol zko zviazan s Ni-
trianskom a Hontov zasa s pravobrenm Poiplm. Spomnan vemoi spolu so
svojimi druinami pomohli na poiatku vldy tefana I. /Svtho/ potlai
povstanie omoskho upana Kopa. tefan na tto pomoc nikdy nezabudol
a vojvodovia Poznana Hont sa teili jeho stlej priazni. On i dal uhorsk panov-
nci tedrmi donciami ete rozmnoili znan pozemkov vlastnctvo tohto
starobylho rodu(1).
Poznanova vetva rodu je od samho zaiatku zko zviazan s reginom Nitry.
Bliie genealogick daje o potomkoch Poznana ijcich v priebehu 11. stor.
nepoznme, ale nepochybne jeho potomkami boli komesi Kozma a Moj
/Moyses/ spomnan v zoborskej listine z roku 1113 ako "principes regni". Rov-
nak pvod mono predpoklada aj pri dlhoronch nitrianskych upanoch
Dedovia Kaovi /Deda et Cace/, synoch Bukvena(2). Jadro starch majetkov
nitrianskych Poznanovcov lealo v severnch oblastiach Nitrianskej upy /horn
Nitra, okolie Malej a Vekej Hradnej/, ktor v 10. stor. leali ete mi mo priamej
sfry vplyvu staromaarskho kmeovho zvzu. Poznanovskm majetkom bola
aj horn as Suchej doliny /iov a okolie/ a horn povodie rieky Radoinej
s centrom v Nitrianskej Blatnici, kde v 10. stor. stl vemosk dvorec s vlast-
nckym kostolom /rotundou sv. Juraja/(
3
). Donciami prvch uhorskch krov
zskal Poznanov rod rozsiahle majetky na j uhu Nitrianskej upy v priestore
medzi Komjaticami a Nitrianskym Hrdkom.
Konkrtnejie predstavy o rozraste a majetkovom postaven jednotlivch
vetiev rodu Hont-Poznanovcov nm umouj a daje listn z 13. stor. Z nich je
zrejm, e k rozdeleniu starho rodovho pozemkovho vlastnctva medzi jed-
notlivch lenov rodu dolo najneskr v prvej polovici 13. stor. V tomto obdob sa
definitvne kontituovali samostatn vetvy: forgovsk, iovsko-hradnianska,
svtojursko-pezinsk, seiansko-buianska a bansk.
Prvm znmym predkom forgovskej vetvy rodu bol komes Ivnka, ktor il
v prvej polovici 13. stor. O pozdvihnutie tejto vetvy rodu sa zaslil najm
Ivnkov syn Ondrej, ktor po neastnej bitke pri Slanej roku 1241 daroval
utekajcemu krovi Belovi IV. svojho koa a tm mu vlastne zachrnil ivot. Po
odchode Tatrov komes Ondrej postavil na vrchu Divn /dnen Gme/ hrad
a stal sa krovskm tavernkom. A do konca svojho ivota zhromaoval
a zaokrhoval svoje majetky a vytvoril z nich hradn panstvo Gme /Jelenec/. Z
jeho piatich synov /Jn, Ondrej, Tom, Ivnka a Mikul/ pokraoval v otcovch
lapajch najm Tom, ktor bol krovskm tavernkom a Nitrianskym
a hontianskym upanom. Najstar syn Jn sa dal na duchovn drhu a skonil
(1) Bliie k tomu por. tdiu autora: loha lachty slovanskho pvodu pri stabilizcii uhorskho
vasnofeudlneho ttu. In: Typologie ren feudlnch slovanskch sttu. stav eskoslovenskch
a svtovch djin SAV Praha 1987, s. 191-200.
(2) Marsina, R. /ed./: Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae I /alej iba CDSI/, Bratislava 1971, s. 63,
. 68 a s. 65, . 69.
(3) Vznamn slovansk nlezisk na Slovensku. Bratislava 1978, s. 143-144.
102
ako kalosk arcibiskup. Ondrejovi synovia sa na prel ome 13.a 14. stor. dostali do
konfliktu s Matom kom Trenianskym, ktor ich vyhnal z ich starch
majetkov a niektorch prslunkov rodu nechal dokonca fyzicky zlikvidova(
4
).
Spolonho predka s Ivnkom mali aj achtici z Novch Sadov /de Curth/.
Prvmi znmymi pr sl un kmi tejto vetvy boli Milvan, Tom a and. Ich
potomkovi a si roku 1264 rozdelili dovtedy spolone uvan majetky. Okrem
s del nho maj etku Novch Sadov im patrili dediny: Sila, Vapky, Suany,
Koplotovce /as/, eladice /as/, Chrenov /as/, Vajka nad itavou /as/
a zem itava(
5
). Pri porovnan tchto majetkov s lokalitami uvdzanmi v tes-
t ament e achtica Stojslava z roku 1185 /Koplotovce, Vajka, Sila, Nov Sady/ je
zrejm, e Stojslav a achtici z Novch Sadov pochdzali z toho istho rodu(
6
).
iovsko-hradnianskej vetve Hont-Poznanovcov patrili okrem prdi a na j uhu
Nitrianskej upy /Nitriansky Hrdok?/ svislejie majetkov celky v Suchej
doline /povodie rieky Livinej/ a v hradni anskom archidiakonte. Najvznam-
nej m predstaviteom tejto vetvy rodu bol Mikulov syn Beend, ktor dosiahol
hodnos bna. Spolu so spr buznenmi achticmi zo iova mu patrili ako
dedi n majetky: iov, Riadok, Libichava a Vek a Mal Hradn. V pri ebehu 13.
stor. k t mt o maj etkom pripojili Viov /dnes Trenianske Jastrabie/, Hoste,
Pochabany, Ruskovce, Kochn, as Ostratc a lokalitu "Delech". Okrem toho bn
Beend v obdob po tatrskom vpde zskal aj majetky v Trenianskej /Vapy pri
Pruskom a as dedi ny Rozvadze/ a Ostrihomskej upe /arkan/. Beendovi
potomkovi a /vnuk tefan zvan Pohan/ roku 1329 vymeni l svoje majetky
s krom Karolom Rbertom za majetky v Sedmohradsku(
7
). Ovea men mi
maj etkami disponovali achtici zo iova, ktormi okrem ich sdel nho majetku
patrili iba Mal Hoste, Viov a lokalita "Delech". Je prekvapuj ce, e prve z
tejto chudobnej vetvy Hont-Poznanovcov pochdzali patrni Zoborskho
kltora(8). V pri ebehu 14. a 15. stor. patrili achtici zo iova napri ek svojmu
ur odzenmu pvodu k drobnej achte.
Nesporne najvznamnejie postavenie spomedzi vetkch prslunkov rodu
Hont-Poznanovcov nadobudl i grfi zo Svtho Jura a Pezinka. V prvch troch
decnich 13. stor. sa prslunci tejto vetvy rodu striedali vo vznamnch
dvorskch hodnosti ach a donci ami zskali rozsiahle majetky, vinou v Bratis-
lavskej upe. V Nitrianskej im okrem podielu z Kozmovho prdi a /pri dnench
Novch Zmkoch/ patrili donci ami zskan majetky orok /1214/, Skalica
/1206/1217/ a Velk Kostolany /1208/1216/(
9
).
Najpoetnejm pr buzenstvom sa v druhej polovici 13. stor. vyznaovala
seiansko-buianska vetva Hont-Poznanovcov. Pvodnm s del nm maj etkom
rodu bol Sek /neskr Vek, Kostoln a Mlynsk/. Pri majetkovej debe z roku
1267 sa ako achtici uvajci spolon predi kt /de Zeg/ spom naj Ivanovi
synovia Beadik a Joachim, dalej Ibrahi movi synovia Poznan a Juraj, dalej Kolo-
manov syn Hejm /Cheem/ a Ivnkovi synovia Moa a Kernen pochdzajci od
j ednho predka /ex uno avo/. Od alieho spolonho predka pochdzali : ugov
syn Omodej , Omodejov syn Luk, Jnov syn Ladislav a Michalov syn Deda.
alieho predka mali Rubajov syn ama a Mojov syn Bodovk(
1 0
). Spom nanm
(4) Pri zkladnch genealogickch dajoch o Hont-Poznanovcoch v zsade vychdzanie z diela J.
Karcsonyiho: A Magyar nemzetsgek a XIV. szzad kzepig II, Budapest 1901, ss. 204-229.
(5) Maarsk krajinsk archv, zbierka stredovekch listn /alej MOL DL/ 68 085.
( 6 )
CDSI I, s. 92, . 97.
(7) Nagy, E. - Nagy. J.: Codex diplomaticus Hungaricus Andegavensis III, Budapest 1880, s. 396, . 348.
(8) Roku 1246 sa ako j eden z patrnov kltora uvdza Adrin zo iova, CDSI II, s. 161, . 231; roku 1270 je
to zasa Kozma zo iova, Biskupsk archv Nitra /alej iba BAN/ Cap. I, fasc. 1, nr. 4.
(9) CDSI I, s. 143, . 188, s. 174, . 221 a s. 117, . 149.
(10) Fejr, G.: Codex diplomaticus Hungariae ecclesiasticus ec civilis IV/3, Budae 1829, s. 401-402.
103
achticom okrem sdelnho majetku Seku patrili dediny: Kua, Nitr. Hrdok,
Bnov, Tlmae, Tovarnky, Sv. Jur, Sv. Kr, Hala a Andovce /vetko v okol
Novch Zmkov/ a na zklade majetkovej vmeny zskan urany. Okrem toho
donciami zskali prslunci tejto vetvy rodu aj Velk Krkany, Slov. Meder
/Palrikovo/, Lukovce a Diviacku Nov Ves. Vina Poznanovcov zo Seku
vymiera na prelome 13. a 14. stor. bez muskch potomkov. Iba Ibrahimovo
potomstvo reprezentovan Petrovmi synmi Jnom a Poznanom sa udralo aj
v tomto kritickom obdob. Vinu starch rodovch majetkov integroval Jnov
syn magister Michal ijci v druhej polovici 14. stor., ktor zastval aj vznamn
funkciu pri krovskom dvore /bol upanom krovskch dvornkov/. Sdlil na
opevnenom hrdku v uranoch. Kee zomrel bez muskch potomkov, hradn
panstvo urany zaujal kr igmund napriek tomu, e Michalovi synovci tefan,
Michal a Jn sa celkom oprvnene doadovali dedistva po svojom bohatom
strkovi(
11
). Svoje skromn pozemkov vlastnctvo si udrali aj synovia Bodovka
Peter a Mikul, ktor si zvolili za svoje sdlo Buany. Okrem toho im patrili
majetkov podiely v blzkych Zeleniciach, Bohuniciach a Nevidzany v Tekove.
V slubch Kontovch potomkov /Ujlakiovcov/ sa vyvihol Jurajov syn Osvald,
ktor zskal hodnos maovskho bna a roku 1452 mu Mikul Ujlaki daroval
hradn panstvo Korltka(
12
).
Z Hontovej l ni e Hont-Poznanovcov sa v Nitrianskej stolici uplatnili pre-
dovetkm prslunci banskej vetvy rodu, konkrtne Kazimrovi synovia
Pangrc, Ugrin, Peter, Lampert, Ladislav a tefan. V druhej polovici 13. stor. im
v Nitrianskej patrili 4 hradn panstv: Bojnice, Prievidza, achtice a Tematn.
Okolnosti zskania tchto rozsiahlych majetkov nie s znme. Roku 1273 Pangrc
a Peter ubrnili svoj hrad achtice pred tokom eskho kra Pemysla Otakara
II. Kazimrovi synovia sa v asoch vldy Ondreja III. spolili s kovcami
a vznamnou mierou sa podieali na rastcej feudlnej anarchii. Predmetom ich
tokov a drancovania sa stali predovetkm majetky cirkevnch intitci. Mat
k sa vak nakoniec nepekne zachoval aj ku svojim najblim spolonkom.
V prhodnej chvli ich zbavil vetkch starch majetkov. Roku 1299 prebehli
Ugrin, Peter, Lampert a Ladislav ku krovi Ondrejovi III., ktor im z vanosti
vrtil ich star dedin majetky - u spomnan panstv achtice, Pieany
/Tematn/, Bojnice, Prievidzu a Rajec(
13
). Mat k vak platnos tejto doncie
neuznal a ani po jeho smrti roku 1321 sa synom Ugrina a Lamperta nepodarilo
zska ni z tchto rozsiahlych rodovch majetkov.
Rod Bran-Lipovnckych
Vznamn postavenie v Nitrianskej upe mal aj doteraz mlo znmy rod
Bran-Lipovnckych(
14
). Najstarm sdelnm majetkom boli Bran leiaci na j uh
od Nitry. Sprvnos tohoto predpokladu potvrdzuje skutonos, e prve v Brani
mali majetkov podiely vetci prslunci iroko rozvetvenho rodu. V chotri
Brana sa podarilo identifikova zemepansk hrdok obvan v 12. a 13. stor.,
ktor slil ako najstarie sdlo rodu. Prvm znmym predstaviteom Bran-
Lipovnckych je Cherubnov syn Gothard, ktor vystupuje roku 1210 ako kr-
ovsk pristald(
15
). Roku 1234 sa spomna dal prslunk rodu - Malov syn
( 1 1 )
MOL DL 98 862.
( 1 2 )
MOL DL 104 994.
(
13
) Oklevltr a grf csald trtnethez I/1, Budapest 1919, s. 29-30.
(14) J. Karcsonyi c.d. II, s. 345-350 vedie tento rod pod nzvom Lipovnok, ale ide o zenie pvodne
starieho a vieho rodu.
(
15
) CDSI I, s. 130, . 164.
104
Mikul v spore o dedi nu Livin(
1 6
). V nasleduj com roku zasa tret znmy prs-
l un k tohto rodu Ea z Kruoviec(
17
). Pri t omt o rode je pozoruhodn, e iba na
j ednu z t akmer 20 dedn, ktor tento rod vlastnil, poznme donan listinu, o
sved o starobylosti majetkovej drby siahajcej hlboko do 12. stor. Pozoruhodn
je aj kompaktnos tchto majetkov, ktor tvorili tri od seba oddel en samostatn
celky. Najv z nich sa nachdzal severne od Topoian a tvorili ho dediny:
Kruovce, Horn a Doln Chlebany, Horn a Doln Bedzany, Rajany, Solianky,
Livin a Norovce a roku 1255 zskan Borany. al majetkov komplex tvorili
dedi ny v podhor Inovca. Boli to: Lipovnk, Blesovce, Vozokany, eptince, Nov
Ves /dnes Hjna Nov Ves/ a majetkov podiely v Luanoch a Krtovciach. Najviac
rozptlen majetky rodu Bran-Lipovnckych sa nachdzali na j uhu Nitrianskej
upy. Okrem Brana to boli zani knut Boany /Bosman, Bosnan/, Nyrhd
/dnes N. Zmky/, zem Scemej pri Toponkoch, majetkov celok v susedstve
Hornej Krovej a vinice v Pohrani ci ach(
1 8
).
V listinch z rokov 1247, 1272 a 1281 sa zachovalo mnostvo mi en achticov
pochdzaj cich z rodu Bran-Lipovnckych. Boli to: Sygarchovi synovia Erdeus
a tefan, Adov syn Dominik, Kozmov syn Peter, Jnov syn Ipolit, Tvrdovi synovia
Peter a Jakub, Radislavov syn Jn, Ipolitov syn Ipse, Dobeov syn Jn, Geroldovi
synovia Gerold a Renold, Vavrincov syn Vavrinec, Bodislavov syn Ondrej , dalej
Sykusdovi synovia Peter, Marek a B, Betlehemov syn Drag, Michalov syn
Ondrej , Dontovi synovia Blaej a Mric a Eov syn Mric. Ako jednotlivci sa ete
spom naj Sebastin, Paka a Belo.
V posl ednom decni u 13. stor. zaali prslunci rodu Bran-Lipovnckych
post upne predva svoje majetkov podiely v Brani Martinovi Bugrovi, taver-
nkovi Mata ka a vina z nich prela bva na svoje majetky v okol
Topoian(
19
). Sykusdovi synovia sa usadili vo Vozokanoch, Dontovi zasa
v Blesovciach a Lipovnku, Gerold a Renold v Kruovciach a Boranoch, Dragovi
synovia v Rajanoch, Kranovi potomkovia v Norovciach a Mikul zvan Plav
/Zeuke/ v eptinciach /Hjna Nov Ves/. Tu zaloili samostatn vetvy rodu, ktor
pretrvali a do konca stredoveku.
Ludanovci
Ludanovci patria k t m mlo achtickm rodom, pri ktorch ani maarsk
historiografia nepochybuj e o ich nemaarskom pvode. V kronike i mona z Kzy
sa o nich kontatuje, e pochdzaj z iech. V prostred samotnch Ludanovcov
sa ete v prvej polovici 14. stor. udriavala tradcia o ich domcom slovenskom
pvode. Poda nej sa pvodn majetky rodu nachdzali v Turci a odtia boli
daj ne predkovia Ludanovcov vyhnan bez akejkovek priny nst upcom Sv.
tefana Pet rom Orseolom, t.j. v polovici 11. stor. O ich nvrat do Uhorska sa
daj ne priinil a Ondrej II. po svojom nvrate z kriiackej vpravy do Svtej
Zeme /po r. 1218/. Vetky tieto daje sa spomnaj v listine Bela IV. z roku 1246,
ktor vak je nepochybne falzom(
2 0
). Niektor daje listiny vak odraj
historick skutonos a treba ich bra do vahy. Ludanovci skutone mali aj
majetky v Turci a as prslunkov rodu sa zrejme dlh as zdriavala v echch,
( 1 6 )
MOL DL 95 539.
( 1 7 )
CDSI II, s. 5, . 1.
(18) Vina listn tkajcich sa rodu Bran-Lipovnckych sa nachdza v Kapitulnom archve v Nitre vo
fascikli 44.
(19) Por. kandidtsku dizertciu autora: Vvin strednho a severnho Ponitria do zaiatku 16. stor. /rkp./
s. 65, pozn. 310.
( 2 0 )
CDSI II, s. 159, . 230.
105
o sa odrazilo aj na ich mench /Indrich, Vavrinec zvan ech at./. Majetkov
domna rodu najm v Nitrianskej upe sa budovala dlhodobo prinajmenej u od
polovice 12. stor. V prvej polovici 13. stor. Ludanovcov u nachdzame pevne
uchytench na Ponitr v priestore medzi Topoanmi a Nitrou a v najbliom
okol Trnavy. Od obdobia po tatrskom vpde sa v psomnch prameoch
prslunci rodu sstavne oznauj poda svojho najstarieho sdelnho majetku -
Ludanc /de Ludan, de genere Ludan/, ktor bol v polovici 13. stor. ich dedinm
majetkom prinajmenej u v tretej genercii. Aj v tomto prpade mali vetky
vznamnejie vetvy rodu majetkov podiely v tejto dedine. Rozdelenie rodovch
majetkov medzi jednotlivch dediov sa uskutonilo v asoch, ke sa tieto prvne
kony ete nespsomovali, t.j. zaiatkom 13. stor. O vznamnom postaven rodu
vo vasnostredovekom obdob sved aj existencia malho benediktnskeho
optstva v Ludaniciach, ktor slilo predovetkm ako pohrebn miesto pre
prslunkov rodu.
V druhej polovici 13. stor. bol u rod Ludanovcov rozdelen na 8 samostatnch
vetiev: ludanick, eladick, jankovsk, cabajsk, lefantovsk, kapinsk,
chrabransk a kovarsk. Vlastn ludanick vetvu reprezentovali v druhej polo-
vici 13. stor. Sebeslavovi synovia Vtko, Bohumr a Sebeslav. Bohumr, ktor bol
trenianskym upanom, zomrel v polovici 13. stor. bez dediov. V Ludaniciach sa
usadil komes Vtko, ktormu patrili aj blzke dediny Horn Obdokovce, Urmince
a Vek Dvorany a roku 1246 zskan Horn titre. S velkou pravdepodobnosou
boli jeho majetkom aj Vtkovce pri Kuzmiciach. Jeho potomkovia ete zaokrhlili
rodov majetky o Pust Obdokovce a majetkov podiely v Banke pri Pieanoch
a Chrenovej pri Nitre.
Pomerne rozsiahlymi majetkami disponovala eladick vetva Ludanovcov. Zo
starch rodovch majetkov jej pripadli dediny: Dvorany nad Nitrou, Mal
Ripany, Mal Zluie, Rozvadze /as/ v Trenianskej, zaniknut Ten pri
Ratnovciach, Chrenov /as/, eladice, Doln nad Vhom, majetok v Turci
a podiely v Banke a Ludaniciach. Tieto majetky dalej rozmnoovali Mikul a Jb,
synovia Zocha a ich potomkovia. Zdeden i nadobudnut majetky uvali
spolone a do roku 1274, ke dolo k majetkovej debe. Mikulovm synom
Folkuovi a jeho bratovi Zochovi pripadla as Ludanc, Dvorany nad Nitrou,
eladice a Rozvadze. Zvyn majetky zskal ich strko Jb a jeho synovia
Alexander, Belu, Mat a Mikul. Najvznamnej predstavite tejto vetvy
Folku kpami dalej rozmnooval svoje majetky a definitvne sa usadil v ela-
diciach.
Prvm znmym predstaviteom jankovskej vetvy rodu bol Sebeslav /brat
Vtka a Bohumra/. Spomna sa roku 1247 pri odchdzke chotra mesta Nitry ako
vlastnk asti Malch Krkn a Vekch Jankoviec. Sebeslav zskal prostred-
nctvom svojej eny majetkov podiely vo Velkch Ondrejovciach a dalch
dedinch v Tekove. Jeho syn Peter sa v poslednch dvoch decnich 13. stor.
vyznaoval ete vraznejou aktivitou pri rozirovan svojej majetkovej drby.
Zskal majetky v Lapi a roku 1280 mu Ladislav IV. udelil majetok Kendy
v susedstve Zbehov. Roku 1284 zskal dal krovsk majetok Malantu leiacu
medzi Pohranicami a Hrniarovcami. Pred rokom 1292 kpil od Hont-Pozna-
novcov zo Seku any nad itavou /Fedymes/ a tento majetok ete zvil kpou
dvojpoplunho majetku Aga v chotri dnenho Mojzesova. Peter Ludanick
vstpil do sluieb Mata ka a patril k jeho poprednm dvoranom. Na prelome
13. a 14. stor. vlastnil okrem sdelnho majetku V. Jankoviec aj any nad
itavou, Vek Ondrejovce, Mal Krkany, Kaany pri Urminciach a Lap. Poda
najstarieho Petrovho syna Sobou /Zobonya/ sa neskr prslunci tejto vetvy
106
zaali nazva Soboovci a ako j edi n z Ludanovcov si aj za Anjouovcov udrali
vznamnej i e postavenie.
Zakladateom cabajskej vetvy Ludanovcov bol Indri ch, ktor u pred rokom
1262 vlastnil as Cabaja. Okrem toho mu zo starch rodovch majetkov patrili
Vek Ripany, Dvorany /as/ a lokalita Horvatun /zani knut v chotri Vekho
Cetna/. Indri ch rozril svoju majetkov drbu o lokalitu okaje v susedstve
Hlohovca a roku 1262 zskal od kra hradsk Cabaj s rozlohou 6 poplu. Jeho
synovia Bohumi l , Tom a Indri ch si roku 1285 otcovsk majetky rozdelili.
Najv maj etok Cabaj pri padol Bohumil ovi a Indrichovi. Vek Ripany, okaje
a Horvatun zskal Tom Ludanick. Dedi nu Dvorany nechali do doivotnho
u vani a svojej matke. Cabajskovci sa v obdob Mata ka zmocnil i aj susednej
dedi ny por. Kr Karol Rbert vak ich nroky neuznal a r. 1326 por vrtil
Ni t ri anskemu biskupovi.
Najsilnejou a najmajetnejou vetvou Ludanickovcov boli achtici z Lefan-
toviec, ktor sa osamostatnili zrejme ete zaiatkom 13. stor.(
2 1
). Ich sdel nm
maj etkom sa stali Lefantovce. Vina ich starch dedi nch majetkov vak leala
v okol Trnavy. Boli to dediny: rovce, Biely Kostol, Parn, Fanal, Jarn,
Jablonec a Cfer /as/. Zvovanie majetkovej drby tejto vetvy Ludanickovcov
meme sledova u od 40. rokov 13. stor. Roku 1244 zskal komes Dezider /Der/
a j eho bratia, synovia Ondrej a z Lefantoviec za odobrat Parn hradsk majetok
Dubni cu /dnen Slovce/. Do roku 1272 zskali v okol Lefantoviec Bdice,
Podl uany pri Slovciach a zem Gereky leiacu severne od Lefantoviec.
V Bratislavskej upe tie pokraovali achtici z Lefantoviec v rozmnoovan
svojich majetkov. asto sa to dialo aj prostredn ctvom majetkovch vmen. Roku
1252 postpi l i krovi svoj majetok Dl h nad Vhom, za o zskali dva drobnej ie
majetky v susedstve Cfera - zani knut Preseany a Bar. Roku 1261 vymenili
zskan maj etok Dubni cu /Slovce/ za Fanal, ktor dovtedy patril Nitrianskej
kapitul e. Od roku 1266 do roku 1282 odkpil post upne Ondrej Lefantovsk od
Bukvena z rodu Hont-Poznanovcov cel Majcichov. K svojmu stari emu majetku
v rovciach /pov. Kostoln r/ pripojili achtici z Lefantoviec 4 meni e
majetkov celky, ktor zskali kpou od mi estnych hradnch j obaginov
a achticov zo Zavaru. Rovnakm spsobom rozrili svoju maj etkov drbu aj
v susedstve Parnej - kpami od trnavskho ri chtra a mi estnych zemanov.
achtici z Lefantoviec nestratili ani po smrt i Mata ka i aden zo svojich
majetkov. Karol Rbert ni el en potvrdil stariu maj etkov drbu Dezidera
Lefantovskho, ale za vern sluby mu udelil aj alie majetky.
Prvmi znmymi predstavitemi kovarskej vetvy Ludanovcov boli synovia
Jna komesi Gothard, Jn a aba. Dedine im patrili majetky v Kovarciach,
Nitrianskej Strede, Preseanoch a majetkov podiely v Dvoranoch a Rozvadziach
v Trenianskej . V rokoch 1272-1280 zskal Gothard Ludanick hradsk ermany
a Trepkovce pri Kovarciach. Gothardov brat Jn, ktor sdlil v Nitrianskej Strede
zskal roku 1278 blzke eadince. Kovarsk vetva Ludanovcov vak svoje majetky
oskoro stratila. Komes Gothard sa v dospel om veku stal mn chom a kee nemal
muskch potomkov, svoje majetky odkzal roku 1285 Eliovi z Diviak. abovi
synovia Mikul a Miko zskali na zklade majetkovej deby z roku 1280 dedi ny
Kovarce, Preseany a Rozvadze. Zo zachovanch pr ameov nevedno, i sa abovi
synovia vbec doili dospelosti. Zaiatkom 14. stor. boli majetky tejto vetvy
v rukch kra.
(21) Roku 1257 sa achtici z Lefantoviec uvdzaj ako pokrvn prbuzn Ludanovcov. CDSI II, s. 396, . 569.
Tto skutonos nezohadnil vo svojej monografii E. Fgedi: Az Elefnthyak. Budapest 1992.
107
Vcelku nepat rnmi maj etkami disponovala kapinsk vetva Ludanovcov. Jej
zakladateom bol Vavinec zvan ech, ktor u v polovici 13. stor. vlastnil Mal
Kapince. Jeho syn Vavrinec v pri ebehu 70. rokov 13. stor. postupne skpil
vinu drobnch majetkov hradnch jobaginov v Hornch ermanoch. Iba
z neskorch prameov je znme, e achticom z Kapiniec patrili aj majetkov
podiely v Kostolnch Meraiciach, Strednch Behynciach a Hornom epeni
v Bratislavskej upe.
Zakladateom chrabranskej vetvy Ludanovcov bol Beadik. Okrem vlastnho
sdelnho majetku tejto vetve rodu patrili majetkov podiely v Dlhej nad Vhom,
v Urminciach a Ludaniciach a majer Bratsk v chotri dnench Kolan. Zrejme
na zklade doncie zskali aj dedi nu Zelene v Bratislavskej upe(
2 2
) .
Diviakovci
Starm autochtnnym rodom boli aj Diviakovci, ktorm dedine patrili
majetky v okol strategicky vznamnho hradiska Vyehrad na rozhran Turca
a hornej Nitry, dalej horn povodie Nitrice a majetkov komplex v okol Motec.
Na zklade donci zrejme zskali alie majetky na strednom poni tr - Boany
a Krnu. Ich pvod je nejasn, ale zrejme ide o j ednu z vetiev rodu Hont-
Poznanovcov. Na tto skutonos by poukazovalo aj tesn susedstvo ich majetkov
na hornej Nitre a v hradni anskom archidiakonte s Hont-Poznanovcami. Je vemi
pravdepodobn, e pozemkov drba rodu rozdelen do 4 vch majetkovch
komplexov sa vytvorila na zklade majetkovej deby z pvodne vieho
majetkovho komplexu niekedy v druhej polovici 12. stor. a mala j edi nho spo-
lonho vlastnka. Bol n m Blaej z Diviak, ktor sa spom na v rokoch 1208 a 1210
ako majite prdia v Moteiciach. Od neho, pr padne od j eho bliie neznmeho
srodenca mono odvodi vetko poetn potomstvo Diviakovcov. V pri ebehu 13.
stor. sa sformovali tri hlavn vetvy rodu. V psomnch prameoch sa najskr
objavuje Mikova resp. moteick vetva, ktor v polovici 13. stor. reprezentovali
Mikovi synovia Blaej, Ratold, Bojan a Mikul. Roku 1246 si rozdelili otcovsk
majetky v Moteiciach, Krni, v Diviakoch a zem Buk. Z Mikovch 4 synov
zanechali po sebe musk potomstvo iba Ratold a Mikul. V pri ebehu 14. stor. sa
z ich dediov sformovali achtick rody Majtniovcov (z Mojtna), Moteickovcov,
Besnkovcov, Bakdyovcov a zemanov z Krne.
Od bliie neznmeho spolonho predka pochdzali bratia Budimr, Folkmar
a Akur. Okolo polovice 13. stor. si aj oni rozdelili otcovsk majetky na 3 rov-
nocenn diely. Kee vak Budimrovo manelstvo zostalo bezdetn, pripadli po
j eho smrti /pred rokom 1258/ j eho majetky Folkmarovm a Akurovm po-
tomkom. Iba majetkov podiel Budimra z prdia Vyehrad /neskorie Solka/
pripadol na zklade j eho testamentrnej dispozcie Turianskej prepozitre.
Akurovch 6 synov zostalo sdli na otcovskch majetkoch v dol Nitrice. Z ich
poetnho potomstva sa v pri ebehu 14. stor. sformovali achtick rody Novoves-
kovcov z Diviackej Novej Vsi, Rudanskovcov /Rudnay/ z Nitrianskeho Rudna,
ermanskovcov z ermian, Diviakovcov z Kostolnch Diviak, Drgoovcov zo
Somorovej Vsi, zemanov Jekovcov a Volkovcov z Jekovej Vsi nad Nitricou
a Turianskovcov z Turianok a Boanskovcov z Malch Boian.
Zakladatemi tretej samostatnej vetvy rodu boli Folkmarovi synovia Bn
a Kozma, ktor sa po roku 1258 usadili vo Velkch Boanoch. A do roku 1275
uvali otcovsk majetky spolone. V t om istom roku si vak rozdelili vetky
(22) Podrobnejie daje k Ludanovcom por. v tdii autora: Majetky a postavenie Ludanickovcov na
Slovensku do zaiatku 14. stor. Historick asopis 38, 1990, s. 3-14.
108
dedi ny v dol Nitrice i majetky nachdzajce sa pod Vyehradom. Iba Boany
zostali v spolonom uvan ich potomkov a do roku 1332. Najvznamnejmi
predstavitemi tejto vetvy rodu boli Bnovi synovia komesi Barlev, Budi m r
a Jaroslav, ktor sa v posl ednom decni u 13. stor. priinili o alie rozrenie
svojej majetkovej drby. Od kra Ondreja III. zskali Kltovu Nov Ves a od
achticov z Krsna kpili susedn Janovu Ves. Bratia Barlev a Jaroslav ako aj
ostatn Diviakovci sa stali st pencami Mata ka. Roku 1299 vak preli na
st ranu kra, ktor ich za tento in odmeni l vznamnmi hodnosami /Barlev bol
ist as vicepalatnom/. Mat k im za tento in as ich majetkov skonfikoval.
Dovtedy spolone uvan majetky si Bnovi potomkovia rozdelili roku 1316.
Barlev a synovia j eho brata Jaroslava zostali bva vo velkch Boanocha stali sa
zakladatemi rodu Boniovcov. Synovia Budi m ra sa usadili v Kltovej Novej Vsi
a kontituovali samostatn vetvu Novoveskch(
23
).
V Nitrianskej upe existovali v stredoveku aj alie achtick rody, ktor vak
nemaj tunaj, autochtnny pvod. Ilo o j ednotlivch prslunkov cudzch
rodov, ktor sa tu uchytili pomer ne neskoro, vinou okolo polovice 13. stor. Na
prvom mi este treba spomen treni ansku vetvu kovcov, ktor na Ponitr
zskala prv majetky v obdob po tatrskom vpde. V 80. rokoch 13. stor. u
vlastnili Topoany a vetky dedi ny na zpad od Topoian a k pohori u Inovec.
Koncom 13. stor. zskali aj Oponice, kde nechali postavi kamenn hrad. Majet-
kovmi vmenami /vemi asto i nsilm/ sa v krtkom ase zmocnili rozsiahlych
achtickch i krovskch majetkov a posledn predstavite tejto vetvy Mat
k Treniansky zaujal domi nant n postavenie v tejto oblasti(
2 4
).
Vznamn postavenie v Nitrianskej upe v druhej polovici 13. stor. zskala aj
hlohoveck vetva Abovcov. Abov syn Tom zskal roku 1247 Dvornky pri
Hlohovci. Jeho brat Aba zskal od Ladislava IV. roku 1275 aj samotn Hlohovec.
Roku 1297 hlohovsk Abovci vhodne vymenili svoj star majetok Sobotite za
majetky Abrahma ervenho Kaany, g /Sasinkovo/, Bojniky D, m
vlastne vytvorili hradn panstvo Hlohovec. Okrem toho im patrilo aj hradn
panstvo Dobr Voda. Hlohoveck vetva Abovcov vymrel a roku 1312 smrou Abu
Peknho v bitke pri Rozhanovciach(
2 5
).
V Nitrianskej upe u od 11. stor. existovala aj drobn achta /zemianstvo/
pochdzaj ce z hradnch jobaginov. Ilo o vemi poetn vrstvu tunajej
spolonosti, ktor zskala svoje vsadn postavenie za vojensk sluby pre
uhorskch krov. Pvodne ilo o hradanov usadench v starch krovskch
/hradskch/ dedi nch, ktor zskali prvo vlastni a dedi svoje usadlosti /nobi-
les uni us curie/. Na Ponitr mme tto vrstvu achty doloen v Sdku, Ja-
covciach, Malch Oponiciach, Praznovciach, Hornch ermanoch, ovci pri
Bojnej, Provciach pri Nitre, Malom Klasove, Malch Chyndiciach, Malch
Jankovciach, Riovciach, Malch Krkanoch, Ondrochove, Bereksegu /ule-
kove/, Somorovej Vsi /dnes Koniarovce/, udovtovej a dalch lokalitch. Na
Pova ilo predovetkm o jobaginov zani knutho krovskho hr adu Bana.
V 13. a 14. stor. drobn achtu j obaginskeho pvodu v tejto oblasti nachdzame
v Ratnovciach, Sokolovciach, Rakovciach, Borovciach, Orviti, Patovej, Dubo-
vanoch, Moovciach a zani knut om rngrade. Na Zhor tto skupi na drobnej
achty pl ne absentuje. Rozsah tohoto prspevku nm neumouj e bliie sa
(23) Lukaka, J.: Vvin osdlenia a majetkovch pomerov v oblasti hornej Nitrice do 16. stor. Horn Nitra 14,
1990, s. 82-105.
( 2 4 )
Karcsonyi, J.: c.d. I, s. 317-332.
(
25
) Hlohovec a j eho okolie. Bratislava 1968, s. 55.
109
zaobera spom nanmi drobnmi zemi anskymi rodmi , hoci v niektorch prpa-
doch sa nm zachovali zaujmav genealogick daje u z 13. stor.
Nitrianska upa bola v stredoveku typickou achtickou domnou.
Najvznamnejie postavenie tu nepochybne patrilo rozvetvenmu potomstvu
rodu Hont-Poznanovcov, dalej Ludanovcov, Bran-Lipovnckych a Diviakovcov.
Pvodne rozsiahle rodov majetky sa astmi debami medzi poetn potomstvo
znane rozdrobilo a vo vrchol nom stredoveku sa z tejto starej achty sformovala
typick st redn achta s men mi maj etkovmi podi el mi v niekokch dedi nch.
Etnicky bola tto achta prevane slovenskho pvodu, o sa odralo aj
v pouvan slovenskch nrodnch mi en a do 14. stor.
Resum
The study deals with t he basic genealogical data of t he oldest noble families in
t he area of Nitra county. The domi nant position in this region was hel d by t he
Hont-Poznan family, whi ch was gradually devidet into i ndepandent branches:
Forg' s iov-Hradnian, St. George-Pezinok, Sek-Buany's and Ba' s. Some
member s of this family occupied significant posts at t he royal court. Hont-
Poznan' s received many royal donati ons for thei r malitary service and enlarged
thei r property.
Ludan' s was anot her i mport ant noble family in Nitra county. Already in t he
second half of 13th century it split i nto 8 branches: family of Ludanice,
Chrabrany, eladice, Jankovce, Cabaj, Kapince, Kovarce and Lefantovce.
Members of Bran-Lipovnk family had thei r possession only in Nitra region.
Thei r oldest seat was Bran castle. In t he second half of 13th century member s of
this family have settled in Vozokany, Lipovnk, Blesovce, Kruovce and Norovce,
where t hey r emai ned till t he end of t he Middle Ages.
The old noble family of Diviak controlled strategically i mport ant castle of
Vyehrad. This family had also significant position in upper Nitra region. They
possessed t he area round t he river Nitrica. Descendents of this family-belonging
to mi ddl e and mi nor nobility - formed i mport ant part of noble admi ni st rat i on of
Nitra county.
Besides old noble families t here existed also lot of mi nor Nobility, whi ch has
gained thei r small properties for military service. There are evidencie of thei r
existence in about 30 localities.
110
POIATKY HONTIANSKEJ ACHTY
Jn Steinhbel
Najstarm achtickm rodom v Honte boli Hontovci (neskr Hont-
Poznanovci), ktorch poiatky psomn pramene zaznamenvaj u koncom 10.
storoia. Hned po prevzat vldy svtm tefanom roku 997 prekvapilo ho
povstanie veden omoskm vojvodom Kopom (Koppny). Na tefanovu
stranu sa vtedy postavili aj Hont a Poznan, ktor mali majetky na Slovensku.
S vojenskmi silami, ktor tto tefanovi vern zhromadili na slovenskom
zem, nadobudol kniea tefan prevahu a roku 998 povstanie potlail'
1
).
Vojensk moc, ktor spomnan vojvodovia ("duces") v krtkom ase dokzali
zhromadi, sved, e zastvali upansk hodnosti. Vojvoda Hont ("Cuntio,
Chuncio, Hont"), ktor sa stal zakladateom vznamnho hontianskeho
achtickho rodu, me by povaovan za prvho znmeho hontianskeho
upana'
2
). Druh znmy hontiansky upan German je menovan v zozname
svedkov v zvere listiny ostrihomskho arcibiskupa z roku 1156 ("Germanus
CHontiensis comes")(
3
).
K vojenskm hodnostrom podriadenm hontianskemu upanovi patrili roku
1256 Boleslav a Benedikt. Boli velitemi vojenskej posdky hontianskeho hradu:
"Bolezlaus, maior exercitus Hontensis castri nostri"(
4
), "Benedikto, maiore
exercitus castri superius memorati"(
5
). Dvaja hontianski stotnci Drako a Alexej
boli aj pozemkovmi vlastnkmi a zo svojho majetku v Peeniciach obdarovali
roku 1135 kltor v Bzovku(
6
).
Poiatky najstarch hontianskych achtickch rodov (okrem spomnanch
Hont-Poznanovcov) nachdzame v 13. storo. Ich predkovia boli poven krom
do achtickho stavu najm za vojensk zsluhy. Listiny z rokov 1256, 1279,
1281, 1300 a 1327(
7
) vydal kr pre hontianskych jobagionov ("iobagiones castri
Hontensis") usadench v Plovciach. Roku 1281 udelil kr Ladislav IV.
achtick titul lmoovi a Fabinovi, synom Guzovm, za zsluhy na vojenskch
vpravch a najm za statonos vo vojne s eskm krom. Vo vojne s rakskym
vojvodom Albertom sa vyznamenal Jb, syn Ivanku, a preto kr Ondrej III. jeho a
spolu s nm ostatnch prslunkov jeho rodiny povil roku 1300 do achtickho
stavu. Dve listiny z roku 1327 hovoria o poven bratov Juraja, Pasku, tefana a
Mikula.
Premenu Hontianskeho komittu na achtick stolicu mme doloen u
koncom 13. storoia. Prvm dokladom achtickej samosprvy v Honte je sprva o
(1) Hodl, J.: Pvod, sdlo a hodnos predkov rodu Hunt-Pzmany. Historick zbornk 4, 1946.
(2) Vojvoda Hont je spom nan v troch listinch: v donanej listine tefana I. pre kltor v Panonhal me
z roku 1002, ktor oznauje tefanovch troch vernch "Poznano, Cuntio, Orzio" ako "duces". V
listine tefana I. pre kltor v Bakonybli z roku 1037 s v datovacej formulke rovnak men "Vrzio,
Chunci o, Thomoyno comitibus". Vek asov rozdiel vak spochybuj e ich totonos /Vrzio-Orzio,
Chuncio-Cuntio/ ale pri amo ju nevyluuje. Listina Blu II. z roku 1135 potvrdzuje donciu komesa
Lamperta z rodu Hontovcov pre kltor v Bzovku. Listina spom na aj majetok darovan tefanom I.
Hontovi /"Hunt"/ a j eho synovi Binovi. CDSI I, ed. R. Marsina, s. 47, 50, 71.
(
3
) CDSI I, ed. R. Marsina, s. 79.
(
4
) A Palsthyak I, ed. Palsthy p., Budapest 1890, s. 3.
(5) Di pl omatari um Hontense I, ed. F. Kubinyi, s. 1-2.
(6) "Centuri ou qui dam nomi ne Drask in Sceleus vi neam et t erram ad quattuor boves dedit sancto
Stephano. Item Alexius centuri o in eodem loco vi neam et t erram di mi di i aratri dedit ecclesiae." CDSI
I, ed. R. Marsina, s. 72
(7) A Palsthyak I, ed. Palsthy P., s. 3-4, 9-12, 12-13, 30-31, 53-56, 85-94.
111
tyroch honti anskych slnych v dvoch listinch z roku 1290. Kr Ladislav IV. a
krajinsk sudca Juraj Baum vyslali komesa Toma, zstupcu ostrihomskej
kapituly, aby spolu so 4 sl nymi Hontianskej a Novohradskej stolice ("idem
comes Thomas unacum horni ne quatuor i udi cum nobi l i um de comi tatus Hont h
et Neogradiensi consti tutorum") uviedli Demetra Dobaka do vlastnctva ded n
Drge ("Dragul") a Ladzany ("Legen")(
8
). tyroch slnych ako predstaviteov
stolinej samosprvy mme t eda v Honte a v susednom Novohrade doloench
u rok pred vydan m zkonnho lnku 16 z roku 1291 nariaujceho, aby upan
sdil len spolu so slnymi(
9
).
Predstavitemi achtickej samosprvy boli podupani , slni a prsan.
Prvm podupanom hont i anskeho pvodu bol Anton z Krtu, spom nan
v rokoch 1358, 1361 a 1365(
10
). Vetci j eho nstupcovia pochdzali z radov
honti anskej achty. Honti anskymi achticmi boli aj vetci honti anski slni.
Prvm p somne dol oenm je komes Gervaz. Roku 1308 Egid, prepot konventu
v ahch, vyslal na prkaz palatna Mateja svojho loveka spolu s Gervaziom,
sl nym Hontianskej stolice ("cum comite Geruasio, uno scilicet ex quat uor
iudicibus Hontensis comitatus"), ktor pot om odobrali Mikulovi, synovi Fabina
z Hbechu ("Hebech") zem Sdovce ("Zuud"), ktor neoprvnene zabral
Mikulovi a Mutovi, synom magistra Uza ("Vz")(
11
).
Vol enmi l enmi sdnej stolice z radov honti anskej achty boli aj dvansti
prsan. Prv sprvu o 12 prsanch Hontianskej stolice obsahuje listina vydan
na achtickej kongregcii roku 1342. Generl na kongregcia honti anskej achty
pod veden m upana Moronuka mal a rozhodn o vine Michala, syna
Hypolitovho z Drenc ("Dersene"), podozrivho z krdee kon krovnej.
Rieenie odovzdali dvansti m pr sanm ("presentibus duodeci m iuratis"), ktor
potvrdili j eho nevi nu(
1 2
). Listina palatna Mikula z roku 1358 obsahuj e pl n
zoznam lenov Hontianskej a Novohradskej sdnej stolice, ktor sa pod
pal at novm menom zastnili generlnej kongregcie achty oboch stolc,
medzi ni mi aj men 12 prsanch Hontianskej stolice: magi ster Vesszs, Peter
syn Bedov z Garonu, Michal z Krkn, Mikul syn tefana z Demand c, Mikul
syn Mikula z an, Mikul syn Toma zo ttar, Juraj syn Petra z Byterovej,
Mikul syn Bohua z Odian, Mikul syn Martina z Badanu, Mikul syn Pavla
z Krkn, Pazman syn Ladislava z Malej alomije a Jakub zo Sucha(
1 3
).
l enom sdnej stolice bol aj stolin notr. Jn Litert bol not rom
hont i anskeho upana. Jeho meno poznme z listiny s bliie neurenm
dat ovan m roku 1353-1363(
14
). Magister Pavol Litert z Kolrov spsomoval
sdne rozhodnut i a achtickej kongregcie zvolanej pal at nom tefanom roku
1388(
15
).
(8) Codex diplomaticus Arpadianus continuatis IX, ed. G. Wenzel, s. 553, 572-573.
(9) Koi, J.: Prehad vvoja upnej sprvy na Slovensku do roku 1945, SAP 8, 1958, s. 37.
(10) A Palsthyak I, ed. Palsthy P., s. 116 Dl. 58557. Dl. 87402. Dipl. Hont. I, ed. Kubinyi F., s. 207.
(
1 1
) RDSI I, ed. V. Sedlk, s. 584-585.
(
1 2
) Dipl. Hont. I, ed. Kubinyi F., s. 131.
(13) "item magister Vezzeus et Petrus filius Bede de Garon, Michael de Keresken, Nicolaus filius
Stephani de Demyen, alter Nicolaus filius Nicolai de Fedemes, Nicolaus filius Thome de Chatar,
Georgius filius Petri de Byter, Nicolaus filius Bogus de Osdyan, Nicolaus filius Martini de Beda,
Nicolaus filius Pauli de Keresken, Pazmanus filius Ladislai de Kischalemaya et Iaco de Zuha, iurati
comitatus Huntensis." A Palsthyak I, ed. Palsthy P., s. 116. Dipl. Hont. I, ed. Kubinyi F., s. 207.
Magister Vesszs bol synom Imrichovch z rodu Ttts. Bakcs I.: Hont vrmegye Mohcs eltt,
Budapest 1981, s. 427.
(14) V ase jej vydania bol uz neboh. Zanechal po sebe vdovu Sbu: "nobilis domi na /Sebe/ relicta
Johannis Litterati, quondam notari comitis Huntensis, filia Miko de Kezeu".d Dipl. Hont. I, ed.
Kubinyi F., s. 227.
(15) "magister Paulus Litteratus de Kouar" Dipl. Hont. I, ed. Kubinyi F., s. 315-316.
112
K naj bohatm honti anskym achtickm rodom patrili Hont-Poznanovci
(Hontpzmny), Dobkovci (Dobk), Litavsk (Litavaiak), emberovsk (Zsember
nemzetsg), imonovci (Simonyiak). V Honte mali rozsiahlejie majetky aj
achtick rody, ktor z Hontu nepochdzali : Balaovci (Balassa), kovci {Csk
nemzetsg), Mikovsk (Miskolc nemzetsg). Ostatn achtick rody boli len
drobnmi vlastnkmi, astokrt len majitemi j ednej dedi ny alebo len asti
dediny.
Resum
The Honts (later called Hont-Poznan) were t he oldest noble family in t he Hont
county. The first member of this family, known by t he name Hont, served king
Stephan I. in t he late 10th century. Together wi th t he Dobaks, Litavsk, emberk
and imonovsk families t he Honts were among the richest noble families in that
county. The Balaa, k, Mikovsk noble families who did not originate from the
Hont county, also had large properties there.
113
NAJSTARIE RODY VO ZVOLENSKEJ STOLICI
Mria urkov
Na zem Zvolenskej stolice sa podobne ako aj v okolitch oblastiach
kontituoval a prevan as achty v krovskch slubch. V najstarch fzach
vvinu achty, v naom pr pade pri bl i ne do konca 13. storoia, nebol a rozhodu-
j ca maj etkov drba, ale postavenie j ednotlivch pr sl un kov vsadnch vrstiev
v sl uobnost nom systme krovskej moci.
Vo vasnom stredoveku tvorilo zemi e neskorej Zvolenskej stolice j adro
rozsiahl eho krovskho maj etku, znmeho v pr ameoch ako zvolensk komi tt
alebo pr di um (comitatus de Zolio, pr aedi um de Zolum)(1). Na krovskom hr ade
vo Zvolene sa asto zdriavali panovn ci s celm dvorom a konali sa tu velkolep
krovsk poovaky a rybaky. Na rozahlom zva zal esnenom zem v povod
Hrona a j eho prtokov existovali poetn krovsk osady hjnikov a rybrov.
Z tchto ud sa mnoh upl atnil i a zskali zsluhy v slubch kra(
2
). Krovsk
sluobnci povyovan za svoje vern sluby predstavitemi strednej moci
a odmeovan pozemkovmi maj etkami boli zkl adom tvoriacej sa privilegovanej
vrstvy spolonosti - achty.
Podrobnej ie doteraz neosvetl en j e otzka, ak postavenie mal i prslunci
tejto vsadnej vrstvy a v akej mi ere sa im podarilo udra si svoje postavenie aj
v neskorom obdob. V tejto svislosti je pot rebn zdrazni fakt, e vytvranie
vsadnej vrstvy vo Zvol enskom komi tte na nie rodovom (vemoskom), ale
sl uobnost nom zklade, dvalo monos aj pr sl un kom drobnch (mench)
rodov zaradi sa medzi vsadn vrstvy spolonosti. Do tejto skupi ny patri a aj
predkovi a znmych achtickch rodov Radvanskch, Miinskch a Ostrolckych.
Z rozboru zachovanch hodnovernch pr ameov vyplva, e existencia drob-
nej sluobnej achty na zem neskorej Zvolenskej stolice je doloen z ias
Ondrej a II. (1205-1235), pri om jej poiatky pravdepodobne siahaj u do
obdobi a konca 12. storoia. Z listiny Belu IV. z roku 1250 toti vi eme, e ist
Radun so synmi Tomom, Madom a Tobiom vlastnili zem krovskch
servientov - rybrov za vldy Ondrej a II(3). Ilo o zemi e dnenho Hronseku
a Vlkanovej. Belo IV. im potvrdil ich vlastncke prva. Radun toti krovi
preukzal cenn sluby, ke ho sprevdzal do pr morskch oblast na teku
pred Tatrmi .
In pr kl ad povenia do achtickho stavu mme doloen v Badne. Aj
Bad n bol osadou krovskch servientov, strcov lesov. Z listiny zvol enskho
upana Demet era z roku 1295 sa dozvedme, e kr Ondrej III. za zsluhy
povil medzi synov j obagionov (filii i obbagi onum) Abrahmovho syna Mikula
z Badna(4). Zrove mu daroval zem v Badne, ktor uval u j eho otec
a pr buzn B (Baach). Ilo teda o star rod uvajci maj etok v tejto oblasti u
dl h roky.
(1) Marsina, R.: Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae /alej CDSI/ I., Bratislava 1971, s. 280, . 392.
(2) Menclov, D.: Hrad Zvolen, Bratislava 1954, s. 14-15.
(
3
) CDSI II. s. 242-243, . 349. Staria literatra uvdza Radunov pvod z V. Krta v Novohrade. Zolnay, L.:
A Madchok sei s a Krtsiek, Turul 1936, s. 19-29; Tene: A Zlyomvrmegyei Zolnai-csald, Turul,
1938, s. 26-32. K otzke pvodu Raduna najnovie porovnaj: Varsik, B.: Otzky vzniku a vvinu
slovenskho zemianstva, Bratislava 1988, s. 157.
(4) Magyar Orszgos Levltr- Diplomatikai Levltr /alej MOL DL/ 105 271. Fotozbierka v Historickom
stave SAV, Bratislava.
114
Po Radunovi dostala nzov lokalita Radva, ktor sa stala centrl nym
maj etkom rodu Radvanskch. V okol Radvane sa iba post upne, ni e j ednorzovo,
formovala maj etkov dava Radvanskch. Prslunci rodu rozirovali svoj
maj etok dr obnmi akvizciami, najastejie dar om a kpou. Ilo prevane o ma-
j etkov celky s rozlohou 1-2 popluia. Tento proces zaal prebieha pribline
v druhej polovici 13. storoia a odrazil sa i v p somnch prameoch.
V donanej listine Belu IV. z roku 1263 sa spom naj synovia Zuechka
(Zuechk, Zuechl) Peter a Geched, ktor od kra dostali pre seba a svojich
potomkov dve popl uia zeme, vylenench z zemi a obvanho krovskmi
rybrmi , v dedi ne Radva (villa Raduana)(
5
). V podstate ilo o zemi e v Mala-
chovskej doline.
Najstar znmy len rodu Radvanskch, od ktorho poznme pri amych
pokrvnch pr buznch sa spom na koncom 13. storoia Jurk. Jeho syn Dionz
zskal v Radvani alie majetky, naj m donciou Ladislava IV. z r. 1287 za
zsluhy v bojoch proti eskmu krovi Pemyslovi Otakarovi II.(6). Okrem
maj etku v Radvani mu kr daroval l ku pri Hrone pod Urp nom, vyl enen
z zemi a krovskch rybrov. V metcii sa spom na, e v Radvani mal maj etok aj
ist Chegned (Chegnedov dom). Tento Chegned j e toton s u s pom nanm
Gechedom, synom Zuechkovm, pri om nemono ani vyli pr buzensk vzah
s Jurkovm synom Dionzom.
V potvrden doncie Ondrej om III. z 1291 Dionz so svojimi synmi Tomom
a Mi kul om rozrili radvask zemi e (terra Radvana) o aliu polovicu ako aj
o aliu as zemi a krovskch rybrov. V t om ase maj etok Radvanskch
susedil s maj etkom Saulovch synov (obec Ili, dnes sas Banskej Bystrice),
dalej s krovskmi poddanmi z Kremniky a od zemi a mesta Bansk Bystrica
delila Radva cesta do Turca a potok tiavnika(7).
Zaiatkom 14. storoia, presnejie v roku 1323, zskal Tom, syn Dionza
kpou maj etok komesa Hencmanna, ktor predt m patril Cekedovmu (Geche-
dovmu) synovi(8). Nzov maj etku sa v listine neuvdza, ale je mon, e ilo
o zemi e neskorej obce Podlavice, ktor sa v rokoch 1368 a 1404 spom na ako
radvansk majetok(
9
). Okrem Radvane a Podlavc vlastnili Radvansk v 15. storo
aj obec Malachov, ktor sa v pr ameoch uvdza ako ich maj etok v roku 1472(
1
).
Rod Radvanskch patril v naj starom obdob (13.-15 storoie) medzi achtu,
ktorej j ednotliv prslunci nedosi ahl i vznamnej i e postavenie v krajine i u
v sprvnych alebo inch funkcich a hodnosti ach. Najstar lenovia slili
v krovskom vojsku a vyznamenal i sa v rozlinch bojoch ako napr kl ad u
s pom nan Dionz. V roku 1287 sa uvdza len rodu Janus s predi kt om
"z Radvane" (de Rodoan), ktorho Ladislav IV. zbavil povi nnosti vykonva
sluobnos na konkr t nom mieste, medzi krovskmi rybrmi , pri om sa
zdrazuj e j eho sl obodn postavenie (libere conditionis)(11). V listine z roku 1291
sa Dionz oznaoval ako komes. Jeho syn Tom sa v roku 1325 uvdzal
ako "nobilis"(
1 2
). V roku 1314 sa Tom spom na ako kastel n upi anskeho
( 5 )
MOL DL 84 671.
( 6 )
MOL DL 84 696.
(7) Matulay, C: Mesto Bansk Bystrica. Katalg administratvnych a sdnych psomnost L, Bratislava
1980, s. 19, . 16.
(8) Sedlk, V.: Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae /alej RDSI/ II., Bratislava, Veda 1987,
s. 491, . 1137.
( 9 )
MOL DL 84 699, 84 706.
( 1 0 )
MOL DL 84 725.
( 1 1 )
MOL DL 84 675.
(12) Monument e ecclesiae Strigoniensis III. L.C. Dedek /ed./, Strigonii 1924, s. 65, . 109.
115
hradu(
1 3
). Od zaiatku 14. storoia sa jednotliv lenovia rodu sstavne ozna-
uj poda centrl neho majetku v Radvani (de Rodona, de Radvan). Medzi
najvznamnejch lenov patril v druhej polovici 15. a zaiatkom 16. storoia
Juraj z Radvane, ktor sa v roku 1500 spom na ako podupan Zvolenskej sto-
lice(
14
).
Rod Miinskch dostal meno (predikt) poda obce Miin leiacej j uho-
vchodne od Banskej Bystrice. Prvm znmym prsl unkom rodu bol Miko, syn
Raduna. Ondrej III. mu v roku 1296 za vojensk zsluhy daroval pribline dnen
zemi e Hornej Miinej, Dolnej Miinej a Mle(
15
). Okrem toho Miko u od roku
1281 s brat om Benediktom a komesom Filipom, synom Toma vlastnil zem
Iztubna (?) a Vek Lku pri Hrone(
1 6
). Za pomoci komesa Filipa, s ktorm bol
Miko v pr buzenskom vzahu a ktor bol i krovskm lovekom (homo regius),
zskal Miko od kra Ondreja III. ete alie dve neobvan zeme a to Ostr Lku
(Hosteryte) leiacu v oblasti Miinej a zem medzi potokmi Jasenica a Lukavica(
17
).
Bolo l en pri rodzen, e komes Filip a j eho potomstvo si nrokovalo as z tchto
zem . V roku 1312 Mikov syn Jn, v mene svojom, svojho otca a bratov viedol
spor proti Filipovm synom Tomovi a Petrovi o iastku zeme Ostr Lka
a Poniky. Medzi oboma st ranami dolo k pokonani u v t om zmysle, e polovicu
spornch zem mali dosta synovia Filipa a polovicu synovia Mika(18).
V pri ebehu 14. a 15. storoia Horn Miin, Doln Miin a Mla patrili rodu
Miinskch, s vni mkou asti Mle, ktor sa v 14. storo vylenila a patrila
upi anskemu panstvu. V roku 1424 sa Horn Miin uvdza ako prslunos
Vgaskho panstva, priom urit as zemia, pravdepodobne Doln Miin
zostala aj naalej v rukch miinskch zemepnov(
1 9
). V roku 1424 sa toti
v prameoch spom na spor Jna z Miinej proti vdove po Mikulovi z Miinej
a jej synom o as zeme Zar leiacej v oblasti Miinej, ktor kedysi patrila
tefanovi Litertovi z Miinej(
20
).
lenovia rodu Miinskch v obdob stredoveku patrili medzi achtu, ktor
nedosiahla vznamnej ie postavenie, ani nenadobudl a rozsiahlejie majetky.
V roku 1309 sa komes Miko a j eho synovia Jn, Martin a Desk uvdzaj ako
"nobiles de Zolio"(
21
). Jeho vnuk Miko II. sa v roku 1350 uvdzal s predi ktom
"z Miinej" (de Michina), z ktorho sa v 16. storo vyvinulo rodov priezvisko
Miinsk(
2 2
). U v druhej polovici 15. storoia lenovia rodu zastvali funkcie
v stolinej sprve. V roku 1492 sa spom na Ladislav z Miinej ako podupan
Zvolenskej stolice(
23
).
Pvod rodu Ostrolckych siaha do druhej polovice 13. storoia. Roku 1289
daroval Ladislav IV. svojmu sluobnkovi (istrioni suo) paliarovi Zimanovi
(Zyman) u existujcu dedi nu Ostr Lka (possessio Oztroluka) leiacu j une od
Bude(
2 4
). Vacovsk bi skup Tom mu ju sce vzal, ale po j eho smrti ju kr op
vrtil Zimanovi. V roku 1346 sa j eho syn Jn uvdza v prameoch s predi ktom "z
( 1 3 )
RDSI I, s. 469, . 1165.
( 1 4 )
MOL DL 20 997.
( 1 5 )
Matulay, C: c.d. s. 20. . 18.
(16) Fejr, G.: Codex diplomaticus Hungariae ecclesiasticus ac civilis /alej CDH/, Budae 1829-1844,
V. 3. s. 112.
( 1 7 )
CDH VI. 2. s. 33.
( 1 8 )
RDSI I. s. 421, . 979.
(19) Wenzel, G.: Okmnyi adalk. Borbla s Erzsbet Magyar kirlynk birtokrl. In: Magyar trtnelmi
tr, XII, 1863, s. 275.
( 2 0 )
MOL DL 63 935.
( 2 1 )
RDSI I. s. 295, . 662.
( 2 2 )
MOL DL 84 692.
(
2 3 )
MOL DL 63 356, 63 357.
(24) Magyar Orszgos Levltr - A Diplomatikai Fnykpgyjtemny /alej MOL DF/ 254 170.
116
Ostrej Lky" (de Astroloka)(
25
). K vznamnej m l enom rodu patril Demeter
z Ostrej Lky, ktor sa v listine z roku 1473 spom na ako "nobilis vir"(
2 6
). V roku
1494 zastval Demeter funkciu podupana Zvolenskej stolice(
27
).
Okrem u spom nanch rodov boli vo Zvolenskej stolici alie achtick rody,
ktorch pvod siaha do stredoveku, ktor mali men (predikty) poda lokalt,
kde mali centrl ne majetky, a ktor sa zachovali na zem Zvolenskej stolice bez
prerueni a konti nui ty a do 16. storoia, pr padne i dlhie. S to: Zolnajovci,
Dbravick a Lukavick.
Najstar prslunci rodu Zolnajovcov sa spomnaj zaiatkom 14. storoia.
V roku 1311 s p somne doloen ako majitelia Zolnej Bichor a Zubrata, synovia
Tobia zo Zvolena, ktor bol synom u spom nanho Raduna(
2 8
). Zd sa, e
Bichor a Zubrata zomreli bez muskch potomkov, pretoe v rokoch 1336-1337 sa
stal majiteom Zolnej ich bratranec Tom zo Zolnej (de Zolna), syn Benedikta,
syna Mada(29). Kee okolit zemi anske rody Miinskch a Lukavickch brnili
aliemu reni u zolnajovskch majetkov, meme predpoklada, e Tomovi
potomkovi a post upne schudobneli. V roku 1424 sa Zoln spom na ako sas
Vgaskho panstva. V polovici 15. storoia sa v prameoch stretvame s menom
Jn Zolnaj-Stek (Steck), ktor bol familirom rodu Jutovcov, majiteov Vgaa.
V dsledku rodi nnch vzahov s rodi nou Steck pochdzajcej z Kremnice znovu
nadobudl i Zolnajovci vznamnej ie postavenie. Okolo roku 1460 dostal Jn
Zolnaj-Steck do daru od Jodoka Juta dedi nu Sebedn a kri u s ml ynom
v Zolnej(30). Znmy je aj dal len rodu Peter Zolnaj Litert, ktor bol
zvolenskm kastel nom (1494-1509)*
31
).
Rod Lukavickch, zd sa mal spolon pvod s Madovcami, ktor mali
majetky v okol erna. V roku 1300 sa spom na Pavol, syn Mada ako servient
zvolenskho upana Demetera. Za vojensk sluby zskal od Ondrej a III. zem
er n(
3 2
). Jeho synovia Mikul, Pavol a Leuku spolu so svojimi synovcami
v roku 1351 zskali alie majetky na okol erna a usadlos v Hrochoti, Sebedn
a Lukavicu(
3 3
). Lukavica sa uvdza v listine ako "Leukocha" a nie je vylen, e
nzov pochdza od spomenut ho Leukua. i Leuku bol predkom rodu sa
bezpene ned dokza. V 15. storo sa lenovia rodu uvdzali s prdi ktom
"z Lukavice". V roku 1442 bol Domi ni k z Lukavice (de Lwkawicza) zstupcom
krlovny Albety pri tatcii do drby Zolnej(
34
). V zpise kongreganho proto-
kolu Zvolenskej upy v roku 1507 sa spom na Mikul z Lukavice (Nicolaus de
Lwkawicza)(
35
).
Rod Dbravickch dostal meno (predikt) poda obce Dbravica leiacej j une
od Ponk. V roku 1333 sa spomnaj majitelia Dbravice (possessio Dubrauicha)
ist Vavrinec, syn Pavla so svojimi brat mi Mikulom, Jnom a Pavlom*
3 6
). Pred
turi anskym konvent om protestovali proti nsi l nmu zabratiu polovice ich
maj etku Tomom, synom Filipa a Jakubom om (dictus Soos), ktorm patrilo
zemi e obce Poniky. O tom, i spom nan Vavrinec, syn Pavla bol najstar len
( 2 5 )
MOL DF 254 168.
( 2 6 )
MOL DF 254 197.
( 2 7 )
MOL DL 63 389.
( 2 8 )
RDSI I. . 903, s. 388.
(29) Zolnay, L.: A Zlyomvrmegyei ... c.d. s. 27.
(30)
MOL DL 105 273.
(31) Zolnay, L.: A Zlyomvrmegyei... c.d. s. 28.
(
32
) MOL DL 105 265.
( 3 3 )
MOL DL 63 910.
( 3 4 )
MOL DF 286 139.
(35) Matulay, C: Kongregan protokol Zvolenskej upy. Edcia stredovekej asti 1506-1526. Diplomov pr-
ca v kninici Filozofickej fakulty UK Bratislava, fol. 2., pag. 4. s. 114.
(36) Maarsk akadmia vied - rukopisn oddelenie . 88.
117
rodu Dbravickch, nemono s uritosou tvrdi. V roku 1424 sa Dbravica
spom na ako prslunos upianskeho panstva. A koncom 15. storoia sa
prslunci rodu uvdzali s prdi kt om "z Dbravice" (de Dobrowycha). V roku
1494 sa spom na Juraj z Dbravice ako krovsk lovek (homo regius) pri tatcii
do drby Zolnej (
3 7
). Zaiatkom 16. storoia Mikul z Dbravice zastval funkciu
podupana Zvolenskej stolice.
V naj starom obdob mme zachovan krovsk doncie z zemi a Zvolenskej
stolice pre ud, ktor sce dostali majetok dedine, ale od ktorch dalch
pot omkov nepoznme. Je mon, e tto zomreli bez muskch potomkov,
pr padne zahynul i v bojoch v krovskch slubch. V roku 1256 sa spom na
strca krovskch lesov Budislav, kt ormu kr Belo IV. daroval za vern sluby
zem v Plieovciach(38). O osude j eho potomkov (prbuznch) ni bliie nevi eme.
Osobitne sa treba zmieni o magistrovi Donovi, zvolenskom upanovi a j eho
pr buznch. Don, hoci bol j eden z vznamnch vemoov Uhorska v 14. storo
a spom na sa v mnohch listinch, ani j eden pr ame ho nezarauje do zvzku
ni ektorho rodu (generatio, genus). Historick bdani e dokzalo, e magi ster
Don spolu so svojim strkom Demet erom, synom Mikula, bol pr edkom
neskori eho rodu Balaa, teda skutone nebol l enom ani j ednho starodvnym
pvodom znmeho rodu(39). Najstar znmy len sa spom na Syk, otec prvho
zvolenskho upana Detrika. Je t akmer ist, e Syk a j eho potomkovi a boli
domceho pvodu, pravdepodobne z okolia Zvolena. Dalo by sa oakva, e Don
a j eho pr buzn vzhadom na svoje postavenie boli najvmi zemepnmi
v skmanej oblasti. Z p somnch pr ameov sa vak ned zisti, resp. rozli, i
im z krovskho domi ni a a sprvcovskej funkcie na om nieo patrilo alebo ich
treba chpa len ako sprvcov krovskho maj etku a prjmov. Na t ent o probl m
bude treba zamera osobi tn pozornos pri alom hi stori ckom vskume.
V 15. storo sa stretvame na zem Zvolenskej stolice so achtou cudzi eho
pvodu. V dsl edku mocensko-politickch zpasov o uhorsk t rn v 40.-50. ro-
koch 15. storoia sa cel panstv dovtedy v krovskch rukch dostvali do
zvislosti od svojich novch zemepnov. Tak to bolo i v pr pade Vgaskho
panstva, ktor v roku 1441 dala krovn Albeta do uvania u s pom nanmu
Jodokovi Jutovi(
4 0
). Jut bol kapi t nom v Jiskrovom vojsku a pochdzal z Kusso-
wa v Pomoransku (Posko). Spoiatku stl na strane krlovny Albety a jej syna
Ladislava. Neskr sa pri dal na st ranu Jna Huadyho, ktor mu panstvo Vga
ni el en ponechal , ale ho i prijal medzi uhorsk achtu. Odvtedy zaal Jut a j eho
potomkovi a pouva pr di kt " z Vgaa" (de Wegles)(
41
).
Zverom povauj eme za pot rebn strune poukza na etnicitu rodov ijcich
v stredoveku na zem Zvolenskej stolice. Ich hl b m t di om sa ukazuj e, e
u pr sl un kov j ednotlivch rodov ete koncom 13. a zaiatkom 14. storoia sa
vyskytuj osobn men slovanskho (slovenskho) pvodu ako Radun, Jurk,
Zi man, Bichor (Bycov), Zubrata (Zubreta), Budislav a alie. V pri ebehu 14.
storoia, tak ako aj v inch oblastiach, aj vo Zvolenskej stolici prevldol zvyk
pou vani a kresanskch mi en. Na zklade donanch listn, ktor poukazuj na
skutonos, e obdarovan udia pochdzali z mi est neho obyvatestva a rozborom
osobnch mi en, meme kontatova, e achtick rody vo Zvolenskej stolici od
svojho vzni ku v 13. storo slovenskho pvodu.
( 3 7 )
MOL DL 63 388.
(
38
) CDSI II. s. 373. . 538.
(
3 9
) Zolnay, L.: Donch mester s a Balassk sei, Turul, 1937, s. 22-39.
(40)
MOL DL 63 236.
( 4 1 )
MOL DL 63 348, 63 388.
118
Resum
From t he wri tten document s is evident that the nobility in Zvolen county
were established in t he late of t he 12th and first half of 13th centuries. In this
peri od was not decisive large of property but position individual member of
family in servants system of t he royal power. In t he year 1250 some Radun
possessed originaly a small property whi ch was situated in Hronsek by t he river
Hron. Radun like servicemen King Belo IV. in t he critical years 1241 and 1242
hel ped King to escape befor Tatar troops. Belo IV. confirmationed Raduns
property. After name Radun was called place Radva /today in territory Bansk
Bystrica/ whi ch was t he centre of property Radvansky family. These i nheri ted
and received property gradually were enlarged by royal donations. In t he 15th
century Radvanskys possessed except Radva villages Podlavice and Malachov
alsou.
In t he middleages lived in Zvolen county others families who were calle after
place where had thei r centre of property. There were Miinsk, Ostrolcky,
Zolnaj, Dbravick and Lukavick. The oldest wri tten note about t he existence of
t he families are from 13th and 14th centuries.
In t he mi ddl e of t he 15th century arrived in this area Jodok Just a nobl emen of
Polish origin in Jiskra troops. He was given large property Vga estate from
Queen Elizabeth.
The nobility in Zvolen county belonged to t he lower nobility of Hungary.
Some member s of t he families in early middleages period served in t he
Hungari an troops and took part in larger military expeditions. In t he second half
13th century Dionyz from Radva fought in the royal troops against Czeh King
Pemysl Otakar II. In t he 15th century some member s of families Radvansk,
Miinsk, Ostrolcky were in various posts and funktions in Zvolen county.
119
ACHTICK RODY V MALOHONTE
Leon Sokolovsk
Mal ohont patril v rmci zemnosprvneho lenenia uhorskho feudl neho
ttu medzi naj meni e celky(1). Napriek t omu nachdzame v svislosti s n m a
neoakvane vea mi en achtickch rodov. Ide tu j ednak o - tak povediac - achtu
domcu, t eda t, ktor mal a v Mal ohonte svoje pvodn sdla, ale aj o tak, ktor
tu mal a "len" majetkov prva. O j ednej i druhej existuje pomer ne slun
genealogick l i teratra pochdzajca z bdateskej innosti hl avne maarskch
autorov. Okrem znmych celouhorskch syntz od Ivna Nagya, Blu Kempel ena
a dalch je k dispozcii predovetkm dvojzvzkov prca Mihlya Forgona
o achtickch rodi nch Gemersko - mal ohontskej stolice(
2
). alie viac-menej
podrobn informcie sa daj njs aj u Ladislava Bartolomeidesa, v tzv. milnio-
vch monografich Gemersko - mal ohontskej a Hontianskej stolice a inde(3).
Situcia nie je zl, ani z hadiska vskytu originlnych historickch prameov.
Popri vlastnch rodovch archvoch s vyuiten aj pr sl un asti fondov
Mal ohontskho ditriktu a Gemersko - mal ohontskej stolice, uloench v tt-
nom obl astnom archve Bansk Bystrica(
4
). Tieto dokument y sa vak vzahuj
spravidla l en k 17. a 19. storoiu.
Napri ek op sanmu stavu l iteratry a pr amennho materi l u mono poveda,
e genealogick vskum mal ohontskej achty sa zatia zdaleka neskonil.
Naopak. Existuje ete vea faktografickch medzi er, ktor akaj na dopl neni e. Na
mnoh otzky modernej vedy i v svislosti s novmi pohadmi na genealgiu
a jej pokrauj ce metodologick rozpracovanie sa bude da odpoveda iba po
absolvovan alieho vskumu archvnych dokument ov a na nadvzujcej rev-
zii doterajch poznatkov.
Za j eden z prvch pr pravnch krokov v t omt o smere by sa dal azda povaova
nasleduj ci predben prehad feudlnych vlastnkov v Mal ohonte od vasnho
stredoveku do roku 1803, ie do j eho konenho spojenia s Gemerom. Nejde
teda o genealogick tdi u v uom zmysle slova. Spracovali sme ho ako j ednu
z kapitol dejn Mal ohontu pre pl novan vlastivedn monografi u GEMER -
MALOHONT.
Na zklade znmych mi estnych nzvov, archeologickch, historickch a dal-
ch svislost sa d predpoklada, e zemepansk vlastnctvo v Mal ohonte m
preduhorsk korene. Prv feudl noprvne vzahy na naom zem sa zaali
presadzova asi od poiatku 9. storoia, v rmci nastupuj ceho feudalizanho
procesu slovanskej (slovenskej) spolonosti v ni t ri anskom a neskr vekomorav-
(1) Pvodne (s vni mkou niekokch obdob doasnej separcie a trvania jozefnskej sprvnej reformy
1785-1790) bol Malohont relatvne samostatnm ditriktom Hontianskej stolice. Od zaiatku roka 1803 sa
stal j ednm z okresov tzv. zkonne spojenej stolice Gemer a Malohont.
(2) NAGY,I.:Magyarorszg csaldai czmerekkel s nemzkrendi tblakkal I-XIII. Pest 1857-1867.
KEMPELEN,B.:Magyar nemes csaldok I-XI. Budapest 1911-1932. FORGON,M.:Gmr-Kishont vrmegye
nemes csaldai III. Kolozsvrt 1909.
(3) BARTHOLOMAEIDES, L.:Inclyti superioris Ungariae comitatus Gmriensis notitia historico -
geographico - statistica. Leutschoviae 1806-1808. GMR - Kis Hont vrmegye. Magyarorszg vrmegyei
s vrosai. Budapest b.r.v. HONT vrmegye. Magyarorszg vrmegyei s vrosai. Budapest b.r.v.
(4) MATULAY.C. a kol.: ttny archv v Banskej Bystrici. Sprievodca po archvnych fondoch I. Bratislava,
Slovensk archvna sprva 1962, s.77-80 a 89-90. Do vahy prichdzaj najm tzv. Nobilitaria (1610-1786
1804 1847). Najkompletnej prehad prslunch rodovch archvov poskytuje KOSRY,D.:Bevezets
Magyarorszg trtnetnek forrsaiba s irodalmba I. Budapest, Tanknyvkiad 1970.
120
skom t t nom tvare. U v t omt o obdob sa upevnili natoko, e sa vo svojej
podstate udral i aj po zniku Vekej Moravy, poas 10. storoia. Najstarie
p somn zmi enky o nich sa zachovali z 13. storoia. Vtedy bol Malohont,
s vni mkou niekokch okrajovch dedn, rozdelen na dva vek majetkov
diely. Cel Suansk dolina od Dolnch Zahori an a Odian, cez Suany, Jelenie,
Hrniarske Zaluany, Matinec, zani knut osady Turia Lipa a Kvetn Lky a po
Vek Such, Vkovo a Selce, ako aj prav strana Rimavskej doliny od Sobtky
cez Kaany, Vek Teriakovce, Vrbovce, Hrachovo, Dobrou, Kocihu a po
Rimavsk Zaluany a zani knut dedi nu Vek Potok , patrili do feudlneho
vlastnctva rodu Hont - Poznan. Pvod tohto starho vemoskho rodu, prslu-
nci ktorho zohrali dleit rolu pri zakladan uhorskho ttu, sa celkom
oprvnene kladie do velkomoravskho obdobia(
5
). Na uvedenom Hont - Pozna-
novskom maj etku je vak pozoruhodn skutonos, e hoci tvoril pomer ne velk,
uzemne j ednotn a uzavret cel ok, v 13. storo u nepatri l len j ednmu
pnovi. Fakticky bol rozdelen na viacero ast. Vetky bez vni mky vak vlastnili
pr buzn hont - poznanovsk achtick rodiny, ktor vznikli z tohoto rodu(
6
).
Okolo roku 1246 s spomedzi tunajch feudlnych majiteov poda mena znmi
napr kl ad bratia Lampert a Hont(
7
).
Nka sa tu preto vysvetlenie, poda ktorho by sme mohl i v spom nanom
maj etkovom koplexe hada j eden z ostatkov vekho preduhorskho panstva
rodu Hont - Poznan. Pravdepodobnos tejto hypotzy nie je neopodstatnen.
Podporuj e ju i znmy politicko - sprvny vvoj Malohontu. Prve na j eho zklade
mono predpoklada, e dvno pred 13. storom bola nielen Suansk, ale aj cel
Rimavsk dolina, vrtane jej avobrenej asti, od Rimavskej Soboty a po jej
hornat koniny na severe vo vlastnctve rodu Hont - Poznan. K rozdeleniu tohto
pvodne j ednot nho feudlneho panstva na spom nan diely mohl o djs teda a
po j eho zalenen do Uhorskho krovstva.
V tejto svislosti je zrejm, e ak by sa dokzala hypotza o pvodnom hont -
poznanovskom vlastnctve celho mal ohontskho zemia, pot om by aj sluob-
ncke osady Teriakovce, Kaany, erenany a Psiarany musel i by v ase svojho
vzni ku sasou starej, preduhorskej sstavy knieacch dvorcov. Potvrdi, alebo
vyvrti takto monos bud mc azda len irie koncipovan archeologick
a in vedeck vskumy.
Druhou monou hypotzou je variant berci do vahy iba vvoj v pod-
mi enkach uhorskho ttu. Na tomto zklade by sa dalo predpoklada, e cel
mal ohontsk oblas sa po jej ovldnut Arpdovcami stala najprv maj etkom kra.
Ten ju pot om niekedy v 12. alebo 13. storo rozdelil na dve asti. Jednu dal do
vlastnctva vemoom z rodu Hont - Poznan, dr uh kaloskmu arcibiskupovi.
V t omt o pr pade by sa vak logika politicko - sprvnej prslunosti Mal ohontu
k Hontu javila podstatne problematickejie. Ist je, e v 13. storo patrila u do
vl as t n ct va kaloskho arcibiskupa Rimavsk Sobota a alie dedi ny na avej
strane Rimavy od zani knut ho Trnovca, erenian, Ninej a Vynej Pokoradze,
cez Mel Teriakovce, Nin Sklnik a po Kraskovo. Od Rimavskej Bane nahor
vlastnil arcibiskup cel priestor po oboch stranch Rimavy a jej prtokov a po ich
pr amene. Z konkrtnych lokalt s tu na t en as pri amo doloiten Rimavica,
Kokava nad Rimavicou, Rimavsk Brezovo, Tisovec. Relatvne samostatnou
(5) HODL, J.:Pvod, sdla a hodnos predkov rodu Hunt - Pzmny. In: Historick sbornk Matice
slovenskej IV. Turiansky Sv. Martin 1946, s.136-164. (Vhrady s len k nekritickmu zveru!)
(
6
) DIPLOMATARIUM Hontense I. Editor: KUBNYI, F. Budapest 1888 (dalej iba: DH). GYRFFY,GY.:Az
rpd kori Magyarorszg trtneti fldrajza III. Budapest, Akadmiai kiad 1987, s.267-274.
FORGON, M.:c.d., I, s. 13.
(
7
) FORGON,M.:c.d., I, s.58-59.
121
zemnou sasou majetkov patriacich arcibiskupovi boli osady Mojn a Maja,
nleiace inak do Gemerskej stolice(
8
). Z neskorch majetkovo - prvnych
pomerov vak vyplva, e mu patrili tie ostatn lokality, ktor do zaiatku 14.
storoia existovali v rmci horevymedzenho zemia. Z nich menovite naprklad
Likier, Hna, Klenovec a alie.
Vznamn zmeny vo feudlnomajetkovej prslunosti malohontskch obc
a ich poddanskch obyvateov sa odohrali v pri ebehu 14. a 15. storoia. Ich
charakteristickou rtou bol postupn rozpad pvodnch vekomajetkov na viace-
ro strednch a malch feudlnych panstiev. V pr pade hont - poznanovskho
vlastnctva ilo hlavne o dsledok alieho pri rodzenho rozrastania sa rodu.
Nov rodiny, ktor sa z neho vyleovali, sa stvali zrodkami dalch relatvne
samostatnch rodov. Na zem Malohontu v prvej polovici 14. storoia bvali ich
prslunci v Oanoch, vo Vekej Suchej, v Hrachove, v Hrniarskych Zaluanoch
a mono aj inde. al hont - poznanovsk vlastnci majetkov v Malohonte sdlili
mi mo j eho zemia. Pvodne sa jednotliv rodiny oznaovali len pr domkami :
z Odian (Odiansky), zo Suchej (Suiansky), z Hrachova (Hrachovsk), zo
Zaluian (Zaluiansky) a podobne. Od 15. storoia sa pr domky nahrdzali
postupne novovytvorenmi pr menami , odvodenmi z mi en osb povaovanch
tradciou za predkov prslunch rodov. Tak naprklad achtici z Odian sa zaali
nazva poda istho Bohua (pvodne Bogu, z toho Bago a napokon Bako),
ktor il okolo roku 1348, Bakoovci (mad.: Bakos)(
9
). Podobne j edna z rodn
pnov Suianskych sa v druhej polovici 15. storoia volala Jk (t.j. Jakub). Toto
osobn meno nosili v 13. a 14. storo viacer jej prslunci. Od zaiatku 16.
storoia sa napokon ustlilo priezvisko rodiny v podobe Jakfi (Jkffy)(
10
).
Rodu pnov Odianskych - Bakoovcov patrili v 14. a 17. storo okrem ich
sdelnej dediny, kde mali postaven hrad, aj Suany, Vek Teriakovce a do prvej
polovice 15. storoia tie Kaany(
11
). Po posl ednom muskom potomkovi rodu
Gabrielovi Bakoovi, ktor zomrel roku 1666, prelo odianske panstvo v druhej
polovici 17. a poas 18. storoia enskou lniou do vlastnctva rod n Marii, Gci,
Krupinsk (Korponaj), Svtojnsky (Sentivni), Barkci, Okoliniansky (Okoli-
ni) a Luensk. Koncom 18. storoia sa v Oanoch usadil Frantiek Luensk,
zakladate odianskej vetvy tohto rodu(
1 2
). T sa tu potom udrala a do zaiatku
20. storoia.
Hrachovsk feudlne sdlo rodu Hont - Poznan obvali v prvej polovici 14.
storoia prslunci rodovej vetvy nazvanej poda j ednho z ich predkov Kvr
(t.j. Tun). Pouvali striedavo pr domok z Hrachova (Hrachovsk) alebo poda
ich druhho, borodskho sdla z Velezdu (Velezdsk)(
13
). Kvrovci sa v druhej
polovici 14. storoia dostali do dediskho maj etkovoprvneho sporu s rodinou
pnov Suianskych (neskorch Jakfiovcov), ktorm sa podarilo dokza, e maj
s ni mi spolonho predka. Bol n m Jakub I. (mad. Jk). Na tomto zklade dolo
potom roku 1379 k s dnemu rozdeleniu ich feudlneho panstva v Borodskej
a Hontianskej stolici. V Malohonte si pri tejto prleitosti podelili na dve rovnak
(8) SOKOLOVSK,L.:Kokava (a in malohontsk obce) v stredovekch prameoch. Obzor Gemera XIII/4,
1982, s. 252-253.
(
9
) FORGON, M.: c.d., I, s.59. GMR - Kis Hont vrmegye, c.d., s.635.
(10) FORGON, M.:c.d., I, s.321.
(
1 1
) GYRFFY,GY.:c.d., III, s.267. MAGYAR orszgos levltr Budapest (dalej iba:MOL), E 158 (Consriptiones
portarum), Comitatus Hontensis, Tomus (alej iba:Tom.) XVIII, s.603-604.
(
12
) FORGON, M.:c.d., I, s. 60; II, s.99.
(13) FORGON, M.:c.d., I, s.320.
122
iastky Vrbovce, Hrachovo, Kocihu, Rimavsk Zaluany, Vek Potok, Dobrou,
Vek Such a Mati nec(
1 4
).
Jakfiovci z Vekej Suchej ovldli v 15. storo vinu z tchto ded n pl ne, ba
k svoj mu panst vu pripojili ete aj Hrni arske Zaluany, Pondel ok a Rimavsk
Lehot u(
1 5
). Cent rom ich mal ohontskch maj etkov sa od konca 14. storoia stalo
Hrachovo, kde si na mi este starieho hr dku vybudovali hrad, respektve
opevnen katie(
16
). ili v om pot om a do vymreti a rodu v prvej polovici 17.
storoia. Kvrovcom ostali nakoni ec z pvodnho mal ohont skho feudl neho
panstva iba Vrbovce. Vlastnili ich do druhej polovice 17. storoi a(
1 7
).
V j ednej asti Vekej Suchej sa asi v 15. storo uchytila alia rodi na hont -
poznanovskho pvodu. Je znma pod menom Jnoky, ktor si odvodzovala od
svojho stari eho sdla, abovskej dedi ny Jank (mad. Jnok)(
1 8
). V druhej polovici
16. storoia vlastnili u Jnokyovci alie feudlno - maj etkov iastky vo Vkove
a Hrni arskych Zal uanoch(
1 9
). Popredn postavenie medzi mal ohont skou
achtou zskali zaiatkom 17. storoia, ke sa Gapar Jnoky oenil s Katarnou,
posl ednou pr sl un kou a dedi kou rodu Jakfiovcov. Jej prost redn ct vom dostali
jakfiovsk panstvo. No u Gaparove deti si ho rozdelili na dve asti. Jedna sa
formou vena dostala v prvej polovici 17. storoia do rk Parlagyovcov. Na
zklade dedinej postupnosti sa v 18. storo z nej vylenili iastky pre achtick
rodi ny Bornemi sa, Kende, Gg, Pelargius a Pi. Druh polovica pvodnho
j akfiovskho maj etku sa a do zaiatku 18. storoia dedil a po muskej lnii
v j nokyovskom rode. Smrou posl ednho Jnokyho - Ladislava prela do
vlastnctva rodu Okolinianskych, z kt orho pochdzal a j eho manel ka Anna(
2 0
).
Za Okolinianskych a ich nsl ednho pr buzenstva sa napokon v 18. a 19. storo
pl ne rozdrobi l a na mnoho maj etkovch podielov.
V prvej polovici 14. storoia sa dostal do feudl neho vlastnctva vekej asti
mal ohont skho zemi a Tom z rodu Kai, zakladate vemoskho rodu
Seianskych zo Seian (Szcsny v Maarsku). Kaiovci mal i u predt m star
rodov majetky nedal eko od Mal ohontu, v oblasti novohradskch hradov Fiako-
vo a omoka. S t out o skutonosou zrej me svisel zuj em Toma o gemersk
hr adn panstvo Hajnka, ktor lealo v bezprost rednom susedstve fiakovskho
a omoskho panstva. Hrad Hajnka dostal roku 1320 donci ou od Karola
Rberta po t om, ako ho kr odobral spojencovi Mata ka Treni anskeho
Alexandrovi, synovi Vlka z rodu Hont - Poznan(
2 1
). Sasne pri padl i Tomovi,
ktor mal vtedy hodnos tavern ka krovnej, aj vetky ostatn Alexandrove ma-
j etky patri ace k hradu. Medzi ni mi i mal ohontsk dedi ny Doln Zahorany, Jele-
ni e, as Seliec a Sobtka(
2 2
). To bol poiatok vye storonej zemepanskej vldy
Seianskych v Mal ohonte. K jej podst at nmu roz reni u dolo o trns rokov
pozdejie.
V dsl edku slabch vnosov z mi estnych zlatch ban a celkovej neefektivnosti
zapr i nenej vekou vzdialenosou od svojho sdla strcal kalosk arcibiskup od
(
1 4
) DH, . 163, s.280-285.
(
1 5
) MOL, E 158, Tom.XVII, s.531-532, 921-926.
(
1 6
) DH, .163, S.283.
(
1 7
) MOL, E 158, Tom.XVII, s.149, 179, 238, 272, 298, 925.
(
1 8
) MOL, E 158, Tom.XVII, s.181, 273. VARSIK,B.:Osdlenie Koickej kotliny II., Bratislava, Veda 1973, s.116-
123.
(
1 9
) MOL, E 158, Tom. XVII, s.922-926.
(20) FORGON, M.:c.d., I, s.525.
(21) GYRFFY,GY.:Az rpd-kori Magyarorszg trtneti fldrajza II. Budapest, Akdmiai kiad 1987, s.480-
481.
(22) GYRFFY,GY.:c.d., II, s.508; III, s.267.
123
zaiatku 14. storoia zujem o majetky na Rimave. Tto situciu vyuil Tom,
ktor sa medzitm stal sedmohradskm vojvodom a jeho synovia Michal
a Mikul. Za dediny pri Rimave ponkli arcibiskupovi svoje majetky v Bskej
a Sriemskej stolici. Arcibiskup ponuku prijal a tak dolo roku 1334 so shlasom
kra k vmene. K prvm majetkom v Malohonte pripojili Seianskovci takmto
spsobom Rimavsk Sobotu a severne od nej cel avobren Rimavsk dolinu
a po Rimavsk Bau. Od Rimavskej Bane nahor im patrilo cel rimavsk
zemie. Na j uhu zskali zrove Mojn a Maju, leiace v Gemerskej stolici(23).
Strediskom novoutvorenho seniovskho panstva v Malohonte sa stala Rimav-
sk Sobota. V zujme jej rozvoja i celho panstva vyiadal a dostal Tom
Seiansky pre u od Karola Rberta v rokoch 1334 a 1335 udelenie mestskch
vsad poda vzoru krovskho mesta Budna(
24
).
Po vojvodovi Tomovi zdedil uveden malohontsk majetok v pvodnom
rozsahu jeho syn Mikul, zvan Ka. K prvmu deleniu seianskho panstva
dolo pravdepodobne koncom 14. storoia a to medzi troma synmi Mikula
Ku. V tomto obdob sa v oblasti zemepanskch prv na dlho spojili osudy
viny ich malohontskch dedn s osudmi hradov Hajnka a omoka, ku
ktorm zaali patri z hadiska skromnej zemepanskej (patrimonilnej) sprvy.
Hrad Hajnka a v rmci jeho panstva aj malohontsk dediny, alebo asti
dedn erenany, Nin Pokoradz, Vyn Pokoradz, Rimavsk Baa, Rimavica,
Rimavsk Brezovo, Likier, Hna, Klenovec, Tisovec, Doln Zahorany, Jelenie,
Selce a pravdepodobne tie majetkov podiely v dalch dedinch sa stali v ds-
ledku dediskej deby medzi Seianskovcami roku 1411 vlastnctvom Kovho
syna imona. Ale roku 1424 cel tento majetok zhabala imonovmu synovi
Mikulovi algaimu krovn Barbora pre poruenie vernosti. Z krovskej
drby sa roku 1435 dostal do zlohu pohrnikovi tefanovi Brezovickmu
z Brezovice a roku 1438 Pavlovskovcom (Palciovcom)(
25
). Pavlovskovci, poch-
dzajci z Pavloviec v Uskej stolici, si udrali podstatn as hajnskeho panstva
a do 40-tych rokov 16. storoia.
K hradu omoka, ktor dostal vojvoda Tom roku 1341 od Karola Rberta,
patrila od zaiatku 15. storoia druh as seianskch majetkov v Malohonte.
Menovite to bolo mesteko Rimavsk Sobota a dediny, alebo asti dedn Nin
a Vyn Sklnik, Rimavsk Baa, Kraskovo, Kokava nad Rimavicou, Haava,
Rimavsk Pla a Tisovec(26). Toto panstvo ostalo a do polovice 15. storoia
zachovan ako jeden celok v rukch Seianskych. Posledn musk potomok
rodu Ladislav ho odkzal svojim dcram Hedvige a Anne. Ich prostrednctvom
prelo ako veno v rokoch 1456 - 1461 do vlastnctva Luenskovcov (Loonciovcov)
z Luenca a Orsgovcov z Gutu (Rumunsko)(
27
).
Veobecn proces drobenia feudlnych majetkov a s nm spojen rast potu
zemepnov ete viacej zosilnel od 16. storoia. Najvm pnom v Malohonte sa
stal roku 1595 palatn igmund Forg. Po manelke Anne, ktor bola dcrou
poslednho muskho potomka Luenskovcov tefana, zdedil vinu ich
vlastnckych prv v Rimavskej Sobote, Ninom a Vynom Sklniku, Rimavskej
(23) CODEX di pl omat i cus Hungar i cus Andegavensi s III. Editor:NAGY,I. Budapest 1883, s.79-82. MOL,
Di pl omat i kai l evl tr (alej iba: DL) 2835. CODEX di pl omat i cus Hungari ae ecclesiasticus ac civilis VIII, 3.
Budae 1832, s. 741-743; VIII, 5. Budae 1835, s. 216-219. Porovnaj k t omu tie SOKOLOVSK, L.:c.d., s.252-
253.
(24) TTNY okresn arch v Ri mavsk Sobota (dalej iba:OKA-RS), MRS, L1.
(25) ENGEL, P.:Kirlyi hat al om s ari sztokrci a vi szonya a Zsi gmond-korban (1387-1437). Budapest,
Akadmi ai ki ad 1977, s.93. GMR - Kis-Hont vrmegye, s.d., s.467.
(26) MOL, P 287 (Forgch csald), 14 cs., fasc. K, no. 1. SOKOLOVSK,L.:c.d., s. 250-251.
(27) MOL, DL, 59469, 59489, 59506.
124
Bani, Kraskove, Kokave nad Rimavicou, Rimavskej Ple a v Tisovci(
28
). Forgovci
si pot om tieto majetky udrali v podstate a do 19. storoia. Skorie opustili iba
as Tisovca a Rimavsk Plu, ktor roku 1726 prenechal i vmenou za in
majetky banskobystrickej komore, teda erru a Rimavsk Sobotu, ktor sa roku
1747 vykpila od nich z poddanstva(
2 9
).
Orsgovsk podiel z bvalch seianskovskch majetkov bol pvodne
pribline rovnako velk a nachdzal sa v tch istch dedinch, vrtane meste-
iek Rimavskej Soboty a Tisovca, ako luenskovsk. Po smrti posl ednho Orsga
Kritofa ho roku 1570 dostal j eho za Frantiek Trk z Enyi ngu (Maarsko)(
30
).
V rukch Trkovcov a ich potomkov sa vak v 17. a 18. storo t ent o majetkov
kompl ex pl ne rozloil. Premeni l sa na mnostvo mal ch feudl noprvnych po-
dielov, ktor vznikali v dsledku neprebernej spleti dediskch nrokov medzi
pr buznmi achticmi, ale aj zo strany veriteov, zlonch majiteov a podob-
ne. Spomedzi tchto novch mal ohontskch zemepnov mono menovi te uvies
aspo riovcov, Hallerovcov, Rvajovcov, Husrovcov, Berniovcov a mnohch
dalch. K ni m patrili aj Seianski z Rimavskej Sei, ktor zaiatkom 17. storoia
ovldli polovicu Rimavskej Soboty(31). Po nich dostali t t o maj etkov as (asi
podobne ako ostatn seianskovsk panstvo v susednom Gemeri) donciou
niekedy ku koncu 17. storoia Kohriovci. Z kohriovskho poddanstva sa
mesteko vyplatilo post upne v 90-tych rokoch 18. storoia(
32
).
V 16. storo sa op zaali hba aj feudlno - vlastncke pomery na
haj nskom panstve. Okolo roku 1542 ovldol majetky prsl un k t omut o
panst vu v mal ohontskch mestekch a dedi nch Matej Bao(
33
). No sasne
v dsledku zmtkov, ktor nastali v krajine poas dvojvldia a po smrti kra
Jna Zposkho, si nroky na ne robili tie al feudli. Roku 1549 ich zaujal
Eustach Feledi(34). Prvne nroky na ne zskal vak a roku 1552, ke ich so
shl asom kra Ferdi nanda I. odkpil od Ladislava Parlagiho. Tak sa na dalch
tyridsa rokov stali Felediovci zemepnmi v Dolnch Zahoranoch, Jelen,
Selciach, v Ninej a Vynej Pokoradzi, v erenanoch, Hornch Zahoranoch,
v polovici Rimavskej Bane, Rimavskom Brezove, Likieri, Klenovci, Hnti
a v polovici Tisovca'
35
). Roku 1592 ich napokon spolu s dalmi maj etkami
v okolitch stoliciach dali do zlohu svojim pr buznm Lorntfiovcom(
3 6
). O dva
roky pozdejie, ke Felediovci a Lorntfiovci spolone prehral i dl hodob spor
o hodejovsk panstvo, boli nt en kvli hrade sdnych vdavkov prepusti
svoje feudlne prva v Klenovci, Hnti a Tisovci do vlastnctva Kubnskym(
3 7
).
Rod Kubnskovcov sa ako zemepansk vrchnos na majetkoch v tchto troch
mal ohontskch lokalitch, ktor sa stali napokon aj sdlami niektorch
kubnskovskch rodn, usadil roku 1594. Ako tak tu zotrval pot om a do konca
(
2 8
) MOL, P 287, 36 cs., fasc. V, no.348. Urbre feudlnych panstiev na Slovensku I. Editori:MARSlNA,R.
KUK, M. Bratislava, Vydavatelstvo Slovenskej akadmie vied 1959, s.548-554.
(29) SOKOLOVSK, L.:Mestsk erb a postavenie Tisovca poas feudalizmu. ln:Vvoj sprvy miest na
Slovensku. Zbornk zostavil:MARSINA,R. Martin, Osveta 1984, s.270-271. GMR - Kis-Hont vrmegye.
c.d., s. 109.
(30) MOL, 519 (Orczy csald), 6 cs., no.95, fol.217.
(31) Tom Siansky je ako zemepn Rimavskej Soboty doloen v portlnom spise z roku 1610. MOL, E
158,Tom.XVllI, s.605.
(32) GMR - Kis-Hont vrmegye. c.d., s.109.
(
3 3
) MOL, E 158,Tom.XVII,s.43-50.
(
3 4
) MOL, E 158, Tom.XVII, s.149 a 531.
(35) MOL, E 158, Tom.XVII, s.270-274, 279-300. FORGON, M.:c.d., I, s.229.
(36) FORGON, M.:c.d., I, s.229; II, s.85.
(37) FORGON, M.:c.d., II, s.51.
125
feudalizmu(
3 8
). Ostatn majetkov iastky hajnskeho panstva v Malohonte sa
v 17. a 18. storo rozdrobili medzi felediovskmi a lorntfiovskmi dedimi na
mnostvo dielov a dielikov.
Okrem prirodzenho rozpadu dvoch velkch majetkovch celkov v Malo-
honte, ktor bol dsledkom dediskho delenia medzi potomkami Hont - Pozna-
novcov a Seianskovcov v 14. a 18. storo, vylenilo sa z nich sasne aj
niekoko novch, relatvne mench panstiev. Na zklade krovskej doncie
Vladislava II. preli naprklad koncom 15. storoia Mal Teriakovce a Sobtka do
vlastnctva achticov Ptnickovcov z Ptnika (Putnok v Maarsku). Ich posled-
nm pnom z tohto rodu bol Juraj, ktor zomrel v polovici 16. storoia(
39
). Od
j eho vdovy prevzal obe dediny roku 1554 i gmund Balaa, ktor ete predtm
vlastnil majetkov podiel vo Vekej Suchej(
40
). V dsledku nslednej tureckej
okupcie vak vea itkov z nich u nemal (
4 1
). Koncom 16. storoia zskali Mal
Teriakovce, spustnut Sobtku a niekoko alch majetkovch iastok v okoli-
tch lokalitch Orlajovci. T si toto panstvo udrali a do prel omu 17. a 18. sto-
roia. Po vymret rodu sa ho ujali erniovci a dal orlajovsk dedii(
42
).
Podobne vznikol nov samostatn majetok v Pondelku. Po vymret Galam-
boovcov, ktor vlastnili j eho as v 17. storo ako veno od Jnokiovcov, pripadla
tto korune. Roku 1727 ju kr udelil donciou Michalovi Rtovi(
43
). Rtovci
ostali potom pondelskmi zemepnmi a do prvej polovice 19. storoia. Takchto
malch feudlnych panstiev sa v Malohonte vytvorilo viac. Ich poet vzrstol
najm v 17. a 18. storo.
V niekokch malohontskch dedinch si od vasnho stredoveku udrali
postavenie feudlnych pnov miestni drobn achtici. Roku 1324 sa naprklad
spomna Mikul, syn "Poka" (presnejie Pka, t.j. Pavka) z Kurinca(
44
). Zeme-
pansk rodina Kurinskch (Korynczy) vlastnila tto dedi nu a do jej pl nho
znienia a vyudnenia na konci 16. storoia'
4 3
' .
Prvm znmym vlastnkom dediny Rimava bol zasa Tom "Tuk" (ie Tyk,
t.j. Kura), ktor il v druhej polovici 15. storoia(
46
). Jeho synovia a dal
potomkovia premenovali tto dedi nu v 14. storo po om na Tomaov. Rodina
achticov Tomaovskch tu mala svoje majetky aj poas 16. a 17. storoia. Vtedy
im patrila aj osada Prboj pri Rimavskch Zaluanoch(
47
). Obe lokality si
postupne rozdelili ich dedii Horvtovci - Mladoeviovci, Kazajovci, Ragaiovci
a dal. Roku 1677 predali Ragaiovci as Tomaovej nedaleko leiacemu
mesteku Rimavskej Sobote(
48
).
Dedina ukva, leiaca na j uhozpadnom okraji Malohontu, patrila v 13. storo
k fiakovskmu hradnmu panstvu. V prvej polovici 14. storoia boli jej pnmi
synovia Leonarda z novohradskch Velkch Draviec. Tto vtedy ovldali aj
susedn Aptik, ktor - ako sa zd - pvodne patril rimavskojanovskmu
(38) Kubniovci tu ostali samozrejme aj po roku 1848. Ich potomkovia ij dodnes naprklad v Tisovci,
Kokave nad Rimavicou a inde.
(39) MOL, E 158,Tom.XVII,s.l77, 180,297,299,369.
(40) MOL, E 158, Tom.XVII, s.181, 244, 273.
(41) MOL, E 158, Tom.XVII, s.557-559.
(42) GMR - Kis-Hont vrmegye. c.d., s.76 a 653. FORGON,M.:c.d., II, s.161.
(43) FORGON, M.:c.d., II, s.222-223.
(44) GYRFFY,GY.:c.d., III, s.268.
(45) MOL, E 158, Tom.XVII, s.181; XVIII, s.462.
(46) GYRFFY,GY.:c.d., III, s.271.
(47) OKA-RS, MRS, jednoduch odpis listiny zo 17. storoia, bez signatry. MOL, E 158, Tom.XVII,s.532
a 149.
(48) OKA-RS, MRS, kr.6, s.56 a 62.
126
benedi kt nskemu optstvu(
4 9
). Rodina zemanov Draveckch (Darci) drala obe
dedi ny nepretri te a do polovice 17. storoia. Potom dostala Aptik, u len ako
majer, zemi anska rodi na Batikovcov. Roku 1667 predal Imri ch Batk j eho j ednu
polovicu rimavskosobotskm ri cht rom(
5 0
). Aj spust nut ukvu si v 17. storo
podelili viacer feudlni pni.
Prvm pnom Psiaran bol asi panovnk. No najneskr v 13. storo sa stali
s kr omnm maj etkom nejakej achtickej rodiny. Krtko pred ich znienm
a pl nm zni kom v polovici 16. storoia patrili zemanovi Jnovi Slimu
(Zewlewssy)(
51
). Chotr Psiaran sa potom rozdelil medzi feudlnych vlastnkov
okolitch dedn.
Pvodnmi majitemi Zacharoviec boli prslunci vemoskho rodu Balo-
govcov. Dostali ich zrej me od kra spolu s ostatnmi maj etkami v povod rieky
Blh niekedy koncom 12. storoi a'
5 2
). V 14. storo si Zacharovce a pravdepodobne
u i Horn Zahorany rozdelili medzi sebou rodiny pnov Seianskovcov
a Drienanskch (Derenniovcov), ktor vznikli z tohto rodu(
5 3
). Neskr v oboch
dedi nch zskali prevahu Drienanskovci. V polovici 16. storoia sa tto gemersk
feudli na urit as stali podi el nymi (zlonmi?) zemepnmi aj v dalch
mal ohontskch dedi nch a to v Malch Teriakovciach, Vekch Teriakovciach
a v Kraskove'
5 4
).
V dsledku naznaenho procesu rozpadu pvodne j ednotnch majetkovch
celkov rstol od storoia k storoiu poet novch feudlnych panstiev. Rovnako sa
rozirovali rady strednej ale naj m drobnej malohontskej achty. Zaiatkom 17.
storoia neexistovala u v Malohonte prakticky iadna dedina, ktor by ako celok
bola vlastnctvom iba j edi nho zemepna(55). Okrem toho okolo stovky
zemi anskych rod n ilo v Rimavskej Sobote. Pri tom pozemkov vlastnctvo
viny z nich nepresahovalo majetok bench meanov. Vaka stavovskm
privilgim mali vak tto achtici rozlin hospodrske vhody. Vrobno -
obchodn podni kani e drobnej achty postaven na t omt o zklade sa v 17. a 18.
storo stalo pr i nou vnych konkurennch rozporov medzi ou a ostatnm
neachtickm obyvatestvom mesta.
Z predchdzaj ceho rozboru vidno, e kompl exn sledovanie vvoja feudlno
- vlastnckych vzahov na pozad genealgie umouj e pochopi mnoh, inak
nezodpovedaten otzky. Na druhej strane je takto pr st up vznamne
obohacujci i pre samot n genealgiu. Ba na zklade konkrtnych sksenost sa
nazdvame, e by ho bolo mon akceptova aj ako j ednu z dopluj cich
bdateskch met d tejto pomocnej vedy historickej. V pr pade Mal ohontu sme
vaka jej upl at neni u mohl i nartn zkl adn mnoi nu tunajch achtickch
rodov a rodn, vrtane ich poiatkov a mnohorakch genealogickch svislost.
Vytvorili sme tak (dfame) vhodn bzu pre dal, t mt o smerom veden
vskum.
(49) GYRFFY, GY.:c.d., II, s.482 a 524.
(50) SOKA RS, MRS, kr.6, .62.
(51) MOL, E 158, Tom.XVII, s.532.
(52) O pvode a vvoji rodu Balogovcov pozri SOKOLOVSK, L.:Erb Rimavskej Sei. In:Vlastivedn tdie
Gemera 8. Zbornk zostavil: BOLFK,J. Martin, Osveta 1990, s. 15-17.
(53) OKA-RS, RS, novvek odpis listiny z roku 1368, bez signatry.
(54) MOL, E 158, Tom.XVII, s.531-532.
(55) MOL, E 158, Tom.XVIII, s.602-604.
127
Resum
Malohont in terms of territorial - administrative classification of feudal
hungari an state pertained to t he smallest parts of t he state. Apart from some
exceptional periods t he region has been developed as relative i ndependent
district of Hont County up to 1805 year when it had been affilied to t he Gemer
County by law. Unexpectedly in spite of this fact there is found a lot of names of
nobility connected with Malohont. Partly autochtonous nobility i.e. t he nobility
by origin in Malohont; partly t he nobility with "the only" property rights is
concerned.
It is supposed under some indications t he beginnings of feudal properity
relations and existence of nobility as well are of pre hungari an roots going down
to t he 9th - 10th century in this territory. Probably the first owners of Malohont
for thi s once of its predomi nant part were t he members of t he magnate' s Family
of Hont - Poznan. Step by step such significant noble families as t he Bako of
Oany, t he Jakfi of Vek Such, t he Jnoki of Hrachovo and others originated
from this family.
In t he first half of t he 14th century Tom of t he Family of Kai, founder of
t he magnate' s Family of Seiansky of Seany (Szcsny in Hungary) became t he
feudal owner of t he big part of t he territory of Malohont. In t he half of t he 15th
century t hrough t he daughters of his last male descendant Ladislav t he property
of t he Seni in Malohont passed into t he Luensk of Luenec and t he Orsg of
Gut (Romania). From t he end of t he 15th century they were followed duri ng t he
process of continued disintegration of originally homogeneous property of
Seiansky's by t he Trks of Eni ng (Enyning in Hungary), t he Forgs of Gme
and many others.
As far as t he rest of t he significant families who found t he position and left
t he distinct traces behi nd in t he history of Malohont are concerned t he Feledis,
t he Lorntfis, t he Kubnis, t he Rts and t he Luenskies must be menti oned.
Local origin is attributed to t he gentry (untitled nobility) - t he families of
Kurinec and Tomaov, etc.
The devel opment of feudal property relations against t he genealogy has been
followed in this paper. Owing to this fact several unanswerabl e questions could
be understood. On t he other hand genealogy is also assumed to be enriched
trough t he approach described. Even according to t he author' s experience this
approach could be acceptable in terms of one of t he compl ementary research
met hods of this auxiliary historical sciens.
128
OBSAH
PREDHOVOR
JOZEF NOVK 3
GENEALGIA AKO HISTORICK VEDA
JOZEF NOVK 5
GENEALOGICK METDY VSKUMU NAJSTARCH RODOV
ROMAN ZELENAY 14
VVIN POMENVANIA OSB NA SLOVENSKU
MILAN MAJTN 28
TRUKTRA ACHTY NA SLOVENSKU V 9.-13. STORO
RICHARD MARSINA 35
ANONYMOVO DIELO AKO GENEALOGICK PRAME
VICENT MCSKA 44
PANOVNCKA DYNASTIA V 10.-11. STORO
LADISLAV VRTE 54
NAJSTARIA ARISK A USK ACHTA
FERDINAND ULIN 65
NAJSTARIA ACHTA NA SPII
IVAN CHALUPECK 77
NAJSTARIA TURIANSKA, LIPTOVSK A ORAVSK ACHTA
JN BEKO 81
RODY TRENIANSKEJ UPY (STOLICE)
RICHARD MARSINA 88
NAJSTARIE RODY V BRATISLAVSKEJ UPE
VINCENT SEDLK 96
NAJSTARIE NITRIANSKE ACHTICK RODY
JN LUKAKA 104
POIATKY HONTIANSKEJ ACHTY
JN STEINHBEL 111
NAJSTARIE RODY VO ZVOLENSKEJ STOLICI
MRIA URKOV 114
ACHTICK RODY V MALOHONTE
LEON SOKOLOVSK 120
Nkl ad 750ks
Tla IBI PRINT, sadzba SEMANK, grafick pr ava SIGNUM