Univerzita Pavla Jozefa afrika v Koiciach

Prrodovedeck fakulta
stav informatiky
Projekt ZPT
Bitka o Stalingrad
Koice 2008 Juraj ebej


Obsah
Obsah.......................................................................................................................................... 2
1. Situcia na zaiatku roku 1942............................................................................................. 3
1.1. Krym............................................................................................................................... 3
1.2. Boje o prstupy k Stalingradu......................................................................................... 3
2. Bitka o mesto........................................................................................................................ 7
3. Protitok ervenej armdy................................................................................................. 11
3.1. Predpoklady a prpravy na protitok............................................................................ 11
3.2. Sovietsky protitok v Stalingrade ................................................................................ 11
3.3. Protitok - opercia Urn ............................................................................................. 12
3.4. Opercia Wintergewitter .............................................................................................. 13
3.5. Likvidcia obkenia - opercia Kaco...................................................................... 15
4. Vsledok bitky ................................................................................................................... 17
5. Pouit literatra ................................................................................................................ 19
Situcia na zaiatku roku 1942
3
1. Situcia na zaiatku roku 1942
V novembri a decembri 1941 sovietske vojsk zastavili nemeck tok na Moskvu, a
nsledne protiofenzvou printili Wehrmacht po prv krt prejs do obrany. Na jar 1942 sa
vak Hitlerove armdy z akch bojov vzchopili skr ako ich nepriate a utedrili vekoryso
nasadzovanm sovietskym jednotkm ak straty. Nemeck velenie upustilo od plnu toi
na Moskvu, okolo ktorej sa kvli hroziacemu nebezpeenstvu naalej sstredilo poetn
sovietske vojsko, ale dospelo k rozhodnutiu vyradi ZSSR postupne. Pln nasledujceho
aenia pvodne spracovanho F. Halderom, Hitler upravil a vydal 5. aprla 1942 v smernici
. 41. Cieom nemeckej ofenzvy mali by oblasti okolo rieky Volgy, rodn oblasti medzi
Doncom a Kubom, ako aj strategicky dleit ropn oblasti na Kaukaze. Prienikom ku
Kaspickmu moru mal by Sovietsky zvz pozbaven svojich najvznamnejch losk ropy a
rovnako aj spojeneckch dodvok z Irnu. Sovietske hlavn velenie vak neodhadlo tieto
zmery nepriatea a na strednom seku frontu sa naalej pripravovalo na obranu Moskvy. Na
juhu aj severe vak plnovalo na jar uskutoni rad tonch opercii. Na severe sa v marci
1942 zaali krvav boje v oblasti Volochova, kde sa pokala prerazi Vlasovova 2. dern
armda. Na Ukrajine sa naproti tomu sovietske velenie 12. mja poksilo o tok pri
Charkove.
porn boje sa odohrvali na celom fronte june od mesta Oriol. Na Ukrajine bojujce
vojsk pod velenm marala Timoenka postupovali na Charkov v dvoch prdoch: junm
smerom z oblasti Iziumu a Barvenkova a severnm smerom z oblasti Volanska, priom voli
priamo do nemeckej pasce. Nemci v priebehu piatich dn podnikli sriu protitokov a
Timoenkovo vojsko rozdrvili. Z obkenia sa zachrnilo iba 27 000 sovietskych vojakov,
250 000 ich zahynulo alebo bolo zajatch.
1.1. Krym
Na konci roka 1941 Nemci prenikli na Krym a odrezali v prstave Sevastopo sovietsku
Prmorsk armdu.
Bliie informcie v hlavnom lnku: Bitka o Sevastopo (1942)
tok na opevnenie tohto mesta bol poveren vies Erich von Manstein. Prv toky
vojsk Osi sa obrancom darilo odra, ale ke v mji 1942 stroskotala sovietska obojiveln
opercia vo vchodnej asti Krymu na polostrove Ker, ktor viedol Lev Mechlis, erven
armda prila o alch 176 000 vojakov. Nemeck a rumunsk vojsk nsledne odrezali
prstav od pomoci z mora, ke zablokovali Severn ztoku a zskali pln nadvldu vo
vzduchu. Sovietska obrana opierajca sa o pomoc nmornho delostrelectva a silnch opevnen
vak bola vemi odhodlan. Poas horav bol zpach nespoetnho mnostva
nepochovanch mtvol tak vek, e posledn obrancovia mesta bojovali s nasadenmi
plynovmi maskami. Nemci napokon s pomocou akho obliehacieho delostrelectva dobyli
mesto 1. jla 1942, po celkovo 250 doch obliehania. V troskch Sevastopoa nemeck
vojsk nali 26 000 ranench sovietskych vojakov, ktorch u nemal kto evakuova. Zbytky
sovietskych vojsk sa ete 2 tdne zfalo brnili na myse Chersones. Vina z obrancov
mesta nakoniec v akch bojoch padla. Likvidcia sovietskych vojsk uvonila poetn
nemeck sily a zlikvidovala hrozbu, ktor predstavoval ervenou armdou dran Sevastopo
v nemeckom tyle.
1.2. Boje o prstupy k Stalingradu
Pd Sevastopoa bol prakticky zaiatkom nemeckej letnej ofenzvy. Spolu s nemeckmi
jednotkami postupovali taktie vojsk jeho spojncov: Rumunska, Maarska, Talianska a v
Situcia na zaiatku roku 1942
4
menej miere Slovenska a Chorvtska. I ke ilo o erstv a pomerne dobre vybaven tvary,
ich bojov hodnota bola dos sporn. Nemci mohli v junom smere sstredi 2., 6., 11. a 17.
pon armdu, 1. a 4. tankov armdu, 2. maarsk a taliansku 8. armdu. Neskr, po pde
Sevastopoa, k nim pribudla 3. a 4 rumunsk armda. 6. armda bola najsilnejia nemeck
armda, ak kedy na vchodnom fronte nasadili. Skladala sa z 5 zborov, z ktorch jeden bol
tankov. Celkovo mala 14 divzi (11 pechotnch, 1 motorizovan a 1 tankov). Tieto vojsk
viedli bojov opercie proti Brjanskmu a Juhozpadnmu frontu obidvom ako
poznaenm predolmi nespenmi bojmi.
4. jla sa nemeck jednotky zmocnili mosta cez Don pri Voronei a 6. jla 1942 (poda
inch 7. jla) vojsk 2. maarskej a nemeckej 4. tankovej armdy prenikli do zpadnej asti
mesta, kde sa rozptali vye tda trvajce poulin boje so sovietskou 40. armdou.
17. jla padol do nemeckch rk Voroilovgrad (dnes Lugansk), m bolo zaven
obsadzovanie priemyselne dleitej oblasti Donbasu. Potom Nemci uskutonili sstreden
tok na Rostov nad Donom. erven armda mesto nehjila dostatonmi silami a tak bolo
do rna 25. jla 1942 v nemeckch rukch. (Poda inch 28. jla 1942). Pri prieniku do
oblasti Rostova sa vyznamenali aj vojaci slovenskej Rchlej divzie, boja o samotn mesto sa
vak tto jednotka nezastnila. Strata Rostova nad Donom a najm mostov june od mesta
bola pre Sovietov vemi skuujca, hlavne po tom o prenikli na verejnos informcie o
zlyhan a neposlunosti sovietskych dstojnkov, ktor mesto brnili. stupom z oblasti sa
vak pred obkenm zachrnilo mnostvo ivej sily a techniky. Pre Hitlera mal Rostov
vek vznam, tto vznamn kriovatka leiaca v najvchodnejom cpe Azovskho mora
bola vstupnou brnou k rieke Kub a na Kaukaz.
23. jla vydal Hitler smernicu . 49, ktorou sa vzdal plnu postupnho dobvania juhu
ZSSR, ponajc Stalingradom. Zamal zatoi sasne v dvoch smeroch: na Kaukaz aj na
Stalingrad. Od tohto zmeru ho nedokzali odhovori ani vlastn generli, ktor upozorovali,
e sily Wehrmachtu nie s v takom stave aby mohli udrie na oba ciele v rovnakom ase. 13.
jla bolo velenie Skupiny armd Juh rozdelen na Skupinu armd A, pod vedenm Wilhelma
Lista a velitestvo Skupiny armd B, pod vedenm Maximiliana von Weichsa. Skupina armd
A mala postupova smerom na Kaukaz, zatia o lohou Skupiny armd B, malo by
prekroenie Volgy a prpadn dosiahnutie Kaspickho mora.
Stalingrad sa stal cieom 4. tankovej armdy generlplukovnka Hermanna Hotha a 6.
armdy pod velenm generla Friedricha Paulusa podporovanej XIV. tankovm zborom
generla von Weiterscheima. Nemeck velenie vak podcenilo obranu mesta a 4. tankov
armdu Hitler onedlho presmeroval na Kaukaz na pomoc 1. tankovej armde. Premekal tak
prleitos doby mesto z chodu ete v auguste.
12. jla sovietske velenie vytvorilo nov Stalingratsk front, ktor mal vyplni medzeru
vzniknut nemeckm prielomom. Velenm obrannch operci pred Stalingradom bol
poveren generl A.I. Jeriomenko a V.N. Gorodov. Vrchnm veliteom celho junho
bojiska bol Semjon Timoenko, na oblas bojov zvl dohliadal nelnk generlneho tbu
Georgij ukov. Do zaiatku augusta sa Stalingradsk front roztiahol do rky vye 800 km a
prestval by schopn koordinova svoju innos. Sovietske velenie preto rozhodlo 13.
augusta Stalingradsk front rozdeli na dva nov samostatn fronty. Nov Stalingradsk front
pod vedenm generlporuka Gorodova, ktor tvoril najm bval prv krdlo svojho
predchodcu sa skladal z 63., 21., 62. a 4. tankovej armdy a 28. tankovho zboru.
Juhovchodn front tvoriaci bval av krdlo Stalingradskho frontu tvorila 64., 57. a 51.
armda a 13. tankov zbor. Frontu velil generlplukovnk Jeriomenko.
Pre oblas Stalingradu mal najv vznam postup Nemcov od Donca k Donu a alej k
rieke Volge. Kee sa pevnina za Rostovom smerom na juhovchod roziruje, boli Nemci na
rozrenom fronte schopn rchlo postupova na juh a zpad. Pri postupe vak XIV.
tankovmu zboru doli v oblasti Millerova pohonn hmoty a nemeck postup tak stratil
Situcia na zaiatku roku 1942
5
dynamiku. Timoenko tento fakt rchlo vyuil a vo vekom oblku rieky Don zpadne od
Stalingradu vybudoval hlbie lenen obranu. Od konca jla sa o ohyb rieky Don, cez ktor
sa k Stalingradu prebojovvala nemeck 6. armda rozptali ak boje. Sovietskej 62.
armde generlporuka Lopatina a 64. armde generla ujkova zanalo v dsledku
nemeckch obchvatov hrozi obkenie. Aby zastavili prenikanie vojsk 6. armdy cez rieku
Don Sovieti podnikli rad protitokov jednotkami zoslabenej 1. a 4. tankovej armdy, ktor
mali dovedna len okolo 240 tankov. Tieto toky nakoniec Nemci odrazili, 24. jla Nemci
dosiahli Kala ale neboli u schopn prekroi rieku a z chodu vpadn do tyla ustupujcim
sovietskym vojskm. Ich spechy boli najvie na pravom krdle 64. armdy, kde obsadili
Nine irsk a 3. augusta obsadili Kotenikovo, m bezprostredn ohrozili Stalingrad.
Sovietske velenie v tejto situcii nariadilo svojim jednotkm vyhba sa obkeniu a vies
stupov boje, priom predpokladalo vytvorenie obrany v oblasti Kaukazu a Volgy. Situcia
zanala s pohadu Sovietskeho zvzu koncom jla a zaiatkom augusta 1942 vemi vna.
Sovieti boli nten stiahnu zbytok svojich vojsk z Donskho ohybu. Predmestia Volskej
metropoly dosiahli nemeck jednotky po dvoch tdoch akch bojov 18. augusta.
Na Kaukaze postupovali Nemci rchlejie. 11. augusta sa boje rozrili na zpad od
naftovho mesta Majkop a ku Krasnodaru; prenikali tie horami na ceste k iernomorskmu
pobreiu. Vo svojom junom vpade sa 21. augusta 1942 dostali a po kpen mest
Piatigorsk, Jesentuki a Kislovodsk na pt kaukazskch hr. oskoro po tom, 25. augusta
1942, vztili vlajku s hkovm krom na vrchole Elbrus. Juhovchodnm smerom sa
prebjali k naftovm poliam pri mestch Groznyj a Baku, ktor mali pre Sovietsky zvz
ivotne dleit vznam. 7. septembra padol do nemeckch rk Novorossijsk a front sa
posunul a za Nalik a Alagir.
Obyvatelia kaukazskch republk sa k prichdzajcim nemeckm vojskm nezachovali
jednotne. Zatia o sa v horch eenska postavilo mnoho rodov na stranu Nemcov a
otvorene im pomhalo, v susednom Severnom Osetsku sa do boja proti okupantom zapojili aj
spontnne vznikajce jednotky kozkov a partiznov, ktor nemalou mierou prispeli k
udraniu Vladikavkazu - hlavnho mesta oblasti. eencov neskr za dajn spoluprcu s
Nemcami Stalin kruto potrestal a presdlil prakticky cel nrod na Sibr.
Pokraujce nespechy Hitlerovych vojsk na Kaukaze mali viacero prin a pomerne
vek dosah na dianie v Stalingrade. Prvou prinou nemeckho nespechu bol silnejci
odpor sovietskeho Transkaukazskho frontu, ktor zahatal nemeckm jednotkm cestu cez
horsk priesmyky a doliny, m zabrnil Nemcom dosiahnu ich cieov lniu Batumi - Baku.
Druhou prinou nemeckch nespechov boli Hitlerove rozporupln rozkazy a nerozhodnos,
ktor zaprinili vyerpanie zsob paliva 4. tankovej armdy, pri zbytonch presunoch po
juhoruskch stepiach medzi Kaukazom a Stalingradom. Ke nakoniec Nemci dorazili k
Volge a zaali obkuova Stalingrad, nemali u dos sl na to, aby prekroili Volgu a
obrancov v meste odrezali od pomoci z vonka. Chybou bola aj Hitlerova snaha doby
Stalingrad z propagandistickch a ideologickch dvodov za kad cenu, aj ke sa neskr
vyjadroval, e preho bol Stalingrad mesto ako ktorkovek in. Tvrd poulin boje, ktor sa
oskoro rozhoreli neboli na jeho dobytie nevyhnutne potrebn, ak by sa ho Hitler rozhodol
obki tokom cez Volgu june a severne od mesta.
Zvzu sovietskych socialistickch republk hrozilo nebezpeenstvo, e strat svoje
hlavn loisk ropy ako aj monos zskava pomoc od Spojencov cez Irn, priom by boli
navye jeho vojsk v oblasti roztrhnut. Medzi civilnm obyvatestvom aj vojakmi vldlo
vek znepokojenie, mnoh sa ptali, dokedy ete me armda ustupova. Sm Stalin vydal
28. jla 1942 rozkaz . 227, v ktorom sa okrem inho hovorilo ... je as presta ustupova.
Ani krok sp!. Tento rozkaz, ktor nasledoval po nespechoch ervenej armdy pri
Rostove, mal za nsledok vytvorenie trestnch oddielov znmych ako trafbaty, z vojakov a
poddstojnkov, ktor sa previnili alebo boli obvinen zo zbabelosti alebo nespoahlivosti a
Situcia na zaiatku roku 1942
6
uzverovch jednotiek NKVD, ktor mali striea kadho, kto utek z boja i ustupuje bez
rozkazu. 22. augusta bol takto v oblasti Stalingradu vytvoren prv trestn oddiel.
9. oktbra 1942 sa erven armda dokala dlho oakvanej reformy, vo forme
nedelitenej veliteskej prvomoci, ktor zruila funkciu politickch komisrov v armde.
Tak bola odstrnen prekonan dvojit velitesk prvomoc, komisri sa stali zstupcami
velitea pre politick otzky. Bol to taktie dstojncky post, ale spravidla niej hodnosti a
predovetkm mal na starosti politick vchovu, propagandu, socilnu starostlivos a
podobne. Dleitou novinkou bolo, e nemohol zasahova do rozhodnut velitea a najmenej
zo vetkho do jeho rozhodnut operanho rzu.
Po dvoch tdoch postupu na Kaukaz bola nemeck 4. tankov armda znova
presmerovan na Stalingrad, priom mala postupova pozd elezninej trate z Kotenikova.
9. augusta vak Hotha 160 km pred mestom zastavil nedostatok zsob a silnejci odpor
sovietskej 57. armdy.
23. augusta 1942 sa XIV. tankov zbor 6. armdy prebil cez Don a severne od
Stalingradu v oblasti Paino - Veraij - Peskovatka prenikol pozciami sovietskej 4.
tankovej a 62. armdy. Okolo 17. hodiny veer dosiahli Nemci v blzkost dedn Latokina,
Akatovka a Rynok predmestia Stalingradu, len 2 - 3 km od traktorovho zvodu. Na
oslabenom seku smerom na Stalingradsk traktorov zvod, kadia postupovala nemeck
16. tankov divzia, boli Sovieti nten zauja obranu provizrnymi silami. Bol to hlavne
1077. protilietadlov delostreleck pluk, ktor bol zloen prevane z mladch ien
dobrovoniek tovrne erven barikdy, ale aj oddiel frekventantov vojenskch uil a 10.
streleck divzia NKVD. Protilietadlov pluk, ktorho kanny mohli vies inn pabu po
nemeckch tankoch vak nemal zatia iadne sksenosti s bojom proti pozemnm cieom.
Jednotka vak dostala rozkaz dra svoje pozcie za kad cenu. Na bliace sa tanky spustili
batrie siln pabu a odrazil niekoko tokov, aj ke tonkom nespsobili nijak vne
straty. Obsluhy jednotlivch batrii vak za svoje odhodlanie neustpi zaplatili krut da.
Nemeck tanky nakoniec postaveniami 1077. pluku prenikli, predtm vak boli nten
likvidova postavenia protilietadlovch kannov jedno po druhom. Ich obsluhy viedli pabu
po nemeckch obrnencoch a dokm nebolo aj posledn z ich 37 postaven znien. Do
veera predvoj 6. armdy dosiahol prav breh Volgy a oddelili tak 62. armdu od vojsk na jej
pravom krdle.
23. augusta sa okolo 16. hodiny zaal siln nlet na Stalingrad, ktor pokraoval a do
polnoci. Celkovo sa nletov zastnilo asi 600 lietadiel, prilo pri tom o ivot najmenej 40
000 civilistov. Po nlete sa z rozbombardovanch rezervorov na brehoch Volgy rozliala
horiaca nafta aj po rieke.
Bitka o mesto
7
2. Bitka o mesto
24. augusta zatoili nemeck ton skupiny na severn priemyseln znu mesta ale
boli nespen. 25. augusta 1942 vydal Hitler rozkaz doby Stalingrad priamym tokom. Pred
tokom na samotn mesto protestovali proti jeho rozkazu viacer dstojnci. Hitler 10.
septembra odvolal velitea Skupiny armd A na Kaukaze Lista a tieto vojsk a do 21.
novembra riadil sm. Paulus a velite Skupiny armd B von Weichs u v septembri
poukazovali na roztiahnut av krdlo svojich vojsk, na ich nmietky vak Hitler reagoval iba
prsubmi a vierou v skor porku nepriatea. Aj Franz Halder upozoroval na vnos
oslabenia avho krdla, ale 24. septembra bol odvolan.
Zatia o Hitler odvolval schopnch veliteov a riadil opercie iastone sm, Stalin v
dsledku zhorujcej sa situcie na bojisku vymenoval 27. augusta 1942 za zstupcu
vrchnho velitea ozbrojench sl zvl zodpovednho za obranu Stalingradu
generlplukovnka Georija ukova. ukov sa spolu s ostatnmi generlmi vrchnho velenia
rozhodol pta vojskami v meste o najviac sl a zatia rozvja prpravy pre spen
protitok, ktorho cieom by bolo obki nepriatesk vojsk bojujce v meste.
62. a 64. armda, ustupujce z ohybu Don, neboli dlhodobo schopn zabrni
Paulusovi, aby zskal kontrolu nad zemm medzi Donom a Volgou. as Paulusovch vojsk
sa od 23. augusta pokala z chodu prenikn do mesta, ale vinu zloh museli Nemci
nasadi severne od mesta, kde ich ptali sovietske protitoky. Tie Sovietom umonili
zabezpei obranu ohrozenho severnho Stalingradu. Z juhozpadu toiaca Hothova 4.
tankov armda sa po poiatonch nespechoch na juhu pri vinch okolo Krasnoarmejsku
a Beketovky znovu sformovala a udrela na Abganerovo. Tento ah printil Sovietov
vyprzdni ohrozen lniu obrany a stiahnu sa bliie k mestu. 2. septembra sa tak Hoth
spojil s Paulusom. 12. septembra zostala sovietska 64. armda izolovan na zpadnom brehu
Volgy severne od Stalingradu a 62. bola v podobnej situcii v Stalingrade a jeho
predmestiach. Toho istho da bol vymenovan za velitea 62. armdy generl ujkov. Ten
onedlho na to odpovedal svojim nadriadenm na otzku, ako chpe svoju lohu, e mesto
bu udr, alebo tam zahynie.
13. septembra 1942 zaal nemeck tok na samotn Stalingrad, jeho iastkovm cieom
bolo dobytie Mamajovej mohyly, centrlnej asti Stalingradu a prielom k Volge. Nemci
najprv spene prenikli predmestiami, no ich jednotky sa v poulinch bojoch rchlo
vyerpvali. Aby mohol Paulus sstredi o najviac nemeckch jednotiek k toku na mesto,
dostal k dispozci 3. a 4. rumunsk armdu, ktor mali prevzia a kry as roztiahnutho
pravho krdla jeho armdy.
Nemci sa rozhodli prerazi do centra mesta a rozdeli ho na polovicu. Obaja velitelia
pridelench tankovch zborov protestovali proti nevhodnej forme ich nasadenia v meste, a tak
ich Paulus odvolal. Velitea XIV. zboru von Wietersheima nahradil Hube.
Sovietske armdy sa pod nemeckm tlakom dostali do akej situcie, obe sa drali iba
s vekm vyptm. Bojovalo sa u 720 metrov od veliteskho stanovia 62. armdy na
Mamajovej mohyle. Kee boli Sovieti odkzan hlavne na telefonick spojenie po drte,
bolo velitestvo poas neustleho bombardovania kopca bez spojenia. ujkov teda prikzal
premiestni velitestvo do abiny v st rieky Carice do Volgy. Postavenia na strmch
zpadnch brehoch rieky boli dobre chrnen pred akm ostreovanm a na niektorch
sekoch sa stali poslednm toiskom sovietskych vojsk. Ich vznam zvyoval aj fakt, e tam
stili irok kanalizan potrubia z tovrn. Tie bolo mon vyui ako sklady i provizrne
obvzisk, ale aj pre vstup do rozvetvenej kanalizanej siete, ktorou sa dalo dosta za
nemeck lnie. ujkov na odrazenie nemeckho toku 14. septembra pouil vetky dostupn
zlohy, ktor mal na zpadnom brehu k dispozcii. Obzvl dleit bola obrana hlavnho
Bitka o mesto
8
prstaviska, pretoe v priebehu noci mali prs posily. Provizrne zloen tankov brigda
brniaca prstup k prstavisku v priebehu noci prila o vetkch 19 tankov a prakticky cel
vykrvcala, Nemcom sa vak k prstavisku dosta nepodarilo. V kritick noc zo 14. na 15.
septembra prila cez Volgu na pomoc obliehanmu mestu 13. gardov streleck divzia
generla Rodimceva. Nemci podnikli rno 15. septembra na nerozvinut gardov jednotky
sstreden tok a nsledne sa rozptali zriv boje. Hlavn eleznin stanica zmenila v
priebehu nasledujcich bojov toho da majitea 4 krt. U 18. septembra z takmer desiatich
tisc vojakov 13. gardovej divzie zostalo bojaschopnch iba niekoko stoviek.
Na zaiatku bojov sovietska strana ozbrojila a nasadila do boja aj poetn oddiely
udovej domobrany vytvoren z robotnkov, ktor prili o prcu, kee tovrne boli znien.
Napriek tomu, e ich bojov hodnota sa nemohla porovnva s ostrieanou 6. armdou,
jednotky robotnkov podporovali erven armdu, i u ako pechota alebo ako posdky
tankov, ktor sami vyrobili. Jednotky robotnkov, ktor zva ani nedostali vojensk
uniformy, v poulinch bojoch celkom vykrvcali. Celkovo po boku ervenej armdy
bojovalo asi 70 000 Stalingradanov. alch 10 000 obyvateov sa podiealo na stavbe
obrannch lni okolo mesta.
U po niekokch doch bojov sa zaali ulice mesta meni na nepriechodn rozvaliny.
Ako rstli hromady trosiek v uliciach, zniovala sa monos nasadenia tankov, o vrazne
uahovalo obrancom mesta situciu. Nemeck vojsk vyuvali svoju nadvldu vo vzduchu a
denne ako bombardovali Stalingrad. Osvedili sa im strmhlav bombardry Ju-87 Stuka,
ktor boli schopn presne zasahova 500 kg bombami jednotliv domy a ohnisk odporu.
Vzhadom na to, e obidve bojujce strany v poulinch bojoch boli nesmierne blzko seba,
nemohli by bombardry nikdy nasaden na likvidciu prvej lnie obrany bez toho, aby
nehrozilo, e zasiahnu aj vlastn jednotky.
Kee si erven armda na tomto seku frontu nebola dlho schopn vydoby vzdun
prevahu, ivotne dleitmi sa stali pre mesto delostreleck batrie, ktor leali na
vchodnom brehu Volgy. Bez tejto podpory by ako skan jednotky v Stalingrade neboli
schopn vzdorova niekokonsobnej nemeckej presile. Ukzalo sa tie, e v mestskch
bojoch s celkom dostaujce nevek, avak dobre organizovan oddiely. 22. septembra sa
po niekoko dn trvajcich bojoch nemeckm dernm oddielom 29. motorizovanej, 94.
pechotnej a 14. tankovej divzie podarilo zlomi odpor 92. nmornej streleckej brigdy, ktor
brnila Stalingradsk obiln silo. Tto obrovsk betnov stavba cel as odolvala
delostreleckmu ostreovaniu i leteckmu bombardovaniu. Sovietski vojaci odolvali
nepriateovi v bojoch mua proti muovi len s bodkmi. Posledn preiv sa vzdali a po tom
o im dolo strelivo, potraviny a mui boli u niekoko dn suovan smdom . Velite
poslednej sovietskej vzdorujcej guometnej aty v budove, Andrej Choziainov tvrdil, e
vojaci oboch strn sa pri tchto bojoch asto priblili natoko, e neraz bolo mon cti a
pou nepriateov dych.
Sovieti v noci na 22. septembra prepravili do mesta prv z plukov 284. streleckej
divzie, ktor nsledne nasadili v oblasti Mamjovej mohyly. Vetky dodvky pre 62. armdu
v Stalingrade museli prechdza cez rieku Volgu, ktor bola pri Stalingrade pribline 1,5 km
irok. Denne ju neustle letecky bombardovali a ostreovali delostrelectvom. V noci Nemci
pouvali hlavne mnomety, neraz u dobre zastriean na jendotliv prepravisk. Vojskm
Osi bvalej Skupiny armd Juh prdili zsoby zkym koridorom a boli zvisl na jedinom
elezninom moste cez Dneper, ktor sa Nemcom dostal do rk pri Dnepropetrovsku. In
komunikcie sa Nemcom ani ich spojencom do konca bitky nepodarilo sprevdzkova.
Jednalo sa najm o prepravu cez most pri meste Zaporoie, i o prepravu cez Kersk inu.
Nemeckm jednotkm sa z 21. na 22. septembra podarilo sstredenmi tokmi rozdeli
62. armdu na dve asti a na seku 13. gardovej streleckej divzie sa prebi k hlavnmu
prstavu v meste. Nemci zlikvidovali alebo vytlaili sovietske vojsk z centra mesta a
Bitka o mesto
9
definitvne obsadili hlavn eleznin stanicu aj obchodn dom. Niektor obken
sovietske jednotky bojovali do poslednho mua s obrovskm odhodlanm. Preto Nemcom
trvalo ete cel tri dni, km v centre mesta zlikvidovali vetky ohnisk odporu. Nsledne
namierili svoje hlavn dery na severne poloen priemyseln oblas.
V noci 23. septembra dostalo tvorlenn drustvo sovietskych peiakov pod vedenm
seranta Jakova Pavlova za lohu preskma dom odbornkov na Nmesti 9. janura. as
budovy brnilo nemeck guometn drustvo, ktor zlikvidovali, nsledne dom samostatne
drali vye tda. Aj ke neskr prili sovietske posily, boli ho aj naalej nten dra v
obken nemeckou pechotou, a do 25. novembra, kedy sa im znovu podarilo nadviaza
styk s vlastnmi jednotkami. Budova neskr pomenovan Pavlovov dom zostala naalej v ich
rukch a do likvidcie Nemcov v meste.
Boje v meste boli vemi krut. Vina nemeckch tokov sa rozpadla na krvav
potky mench jednotiek, pri ktorch dochdzalo k boju z blzka. Sovietska obrana sa
zadriavala o kad dom. Nezriedka drala kad poschodie domu in bojujca strana. Po
tom o sa v dsledku akch bojov a bombardovania zmenili ulice mesta na rozvaliny bol
pohyb po povrchu ete nronej. Boje sa preniesli do podzemia, pivnc a kanlov. Na to, aby
jedna zo strn postpila, bolo potrebn intenzvne bombardovanie, delostreleck prprava, no
aj tak sa mlokedy tonk posunul o viac ako 200 metrov.
Sovietski vojaci oskoro zistili, e v mestskch bojoch s omnoho innejie dern
jednotky zloen z malho potu vojakov, ktor sa navzjom kryli pomocou samopalov a
grantov. Vyuvali kanalizan sie a asto zastavovali nemeck toky tak, e sa vynorili v
tyle postupujceho nepriatea, odkia spustili pabu a nsledne sa nepozorovane stiahli. V
bojoch o jednotliv domy bolo ak zisti, kde presne je lnia dotyku oboch vojsk. zemie
nikoho medzi znepriatelenmi stranami sa zredukovalo natoko, e nebolo mon bez
vlastnch strt bombardova nepriatesk prv lniu obrany. Toto zemie nikoho nebolo
vie ako vzdialenos, na ktor sa dal vrhn grant. Nemci oskoro vymysleli pre krvav
boje v meste priliehav pomenovanie Rattenkrieg, o by sa dalo doslovne preloi ako
krysia vojna. V tejto situcii tie obidve bojujce strany nasadili jednotky ostreovaov.
Najznmejm sa poas bojov stal Vasilij Grigorievi Zajcev, ktor od 10. novembra do 17.
decembra 1942, kedy bol zranen, zlikvidoval 225 nemeckch vojakov, z toho 11
ostreovaov.
27. septembra 1942 zaali Nemci nletom stoviek strmhlavch bombardrov prv vek
ofenzvu proti priemyselnej tvrti. Nasledovala delostreleck prprava a nemeck postup cez
mnov polia a pabu odhodlanch obrancov. Za cenu vysokch strt na oboch stranch
Nemci postpili o 1800 a 2700 metrov a erven armda stratila vrchol Mamajovej mohyly.
Nemeck tok do veera ochabol, ale obrancovia mesta boli vo vemi zlej situcii. ujkov
iadal o posily, ktor nakoniec prili vo forme dvoch erstvch streleckch plukov, a tie boli
okamite nasaden do bojov. Nasledujci de, 28. septembra, nemeck vojsk obnovili
ofenzvnu innos a obzvl bombardovanie mesta. Pri nletoch sa potopili 5 zo 6
nkladnch lod, ktor zaisovali prepravu medzi oboma brehmi Volgy pri Stalingrade.
29. septembra sa dali Nemci do likvidcie nevekho vbeku frontu na severovchode
Stalingradu, ktor siahal k dedine Orlovka. Po 2 doch bojov boli sovietske vojsk vo
vbeku obken. Obrancovia Orlovky bojovali do poslednho nboja, poslednch 120
muov schopnch chdze sa po tdni bojov prebilo z obkenia do Stalingradu.
O niekoko dn neskr, 1. oktbra sa cez Volgu preplavila 39. gardov streleck divzia,
ktorej velil S.S. Guriev. Neskr brnila zvod erven oktber, ktor sa Nemci neustle
pokali doby. O dva dni neskr prila ako posila 37. gardov divzia V.G. oludeva. 2.
oktbra pri jednom z nletov na ujkovovo velitestvo Nemci zasiahli vek podzemn
ndre na ropu, ktor horela v okol velitestva niekoko nasledujcich dn. A do 14.
oktbra, kedy sa zaal doposia najsilnej tok na Traktorov zvod a na zvod Barikdy,
Bitka o mesto
10
prebiehali boje menej intenzity. Vinu toku vedenho piatimi nemeckmi divziami
vrtane 14. tankovej a 305. a 389. pechotnej, znali sovietske jednotky 112., 95., 308. a 37.
gardovej streleckej divzie, ktor boli oslaben z predolch bojov. Hbka Sovietmi
ovldanho zemia v meste v tej dobe siahala najviac 3 km od rieky. Toho da Nemci
prekonali pri toku a 2 000 metrov. Na seku asi 5 km nasadili 3 peie a 2 tankov divzie.
Luftwaffe na mesto zatoila 2570 krt, sovietske letectvo vak nemohlo zasiahnu, pretoe
brnilo pred nemeckmi tokmi vlastn letisk. Prach z trosiek sa rozvril natoko, e
viditenos bola za jasnho da sotva 90 metrov. V celom meste sa odohrvali urputn boje.
Doobeda Nemci prekonali sovietsku obranu a boj sa rozdelil na menie, avak nemenej
brutlne potky okolo jednotlivch ohnsk odporu. Aj ke do veera okolo Traktorovho
zvodu lealo 3 000 mtvych nemeckch vojakov, zvod nakoniec podahol presile a v
rukch obrancov zostala len jeho severn as. tok pokraoval aj nasledujci de. Zvyky
sovietskych vojsk sa tvrdoijne brnili na ostatkoch stalingradskho predmostia, ktor bolo u
sotva 1000 metrov irok a teraz ete aj rozdelen na dve asti. Menia severn as bola na
sever od Traktorovho zvodu, via jun as, kde sa nachdzalo i velitestvo 62. armdy,
pri Mamajovej mohyle a Tovrenskej tvrti. 37. gardov, 308. a 193. streleck divzia mali u
iba niekoko stoviek bojaschopnch muov. V tchto doch prila 62. armda aj o zbytok
svojich tankov, ktor patrili k 84. tankovej brigde. Vzhadom na povahu ternu jednotka
dostala za lohu zakopa po vee svojich poslednch 10 tankov v parku Skupturnyj, kde
niekoko dn odolvali tokom nemeckch obrnencov. Osud sovietskych tankov speatili a
siln nlety Luftwaffe 17. oktbra.
V noci z 15. na 16. oktbra prili na prav breh rieky do Stalingradu alie sovietske
posily. Kvli vemi akm bojom musel vak ujkov u o 4 dni nasadi to posledn, o mal
k dispozcii na zpadnom brehu: do boja li vojaci tylovch tvarov, spojri, vojensk krajri
aj zsobovai. Na dostrel nemeckch guometov sa ocitlo aj posledn Sovietmi dran
stalingradsk prepravisko cez Volgu. Boje vrcholili. 27. oktbra do Stalingradu dorazili
erstv sovietske posily. Nemci medzitm zasadili al siln der na zvod erven oktber
a dobyli jeho severozpadn as. Prve tam sa rozptal jeden z najach bojov.
Do 30. oktbra sa vak boje utili a aj ke sa sovietski peiaci drali v Stalingrade u
iba na malom ksku zemia, Nemci neboli stle schopn ovldnu cel mesto. To, o vak v
tej dobe ovldali ujkovovi vojaci, bol vlastne len 8 km ps zrcann, ktor sa tiahol pozd
Volgy.
11. novembra 1942 podnikli nacistick jednotky posledn zfal pokus o vyistenie
Stalingradu. Ani tok 6 nasadench divzi vak nebol schopn znii nehlbok sovietsku
obranu. Nemcom sa ale podarilo rozdeli oblasti ovldan 62. armdou na menie celky.
Situcia bola vna pre obidve strany. Nemeck vojsk zatia neboli schopn obsadi cel
mesto ani prea eleznin spojenie, ktor sa vinulo v smere zo severu na juh pozd
vchodnho brehu Volgy. Sovieti sa v meste drali len vypatm poslednch sl. Vojaci
obidvoch bojujcich strn boli vystaven akmu bombardovaniu a elostreleckmu
ostreovaniu, ostreovaom, nedostatku proviantu a odhodlanmu nepriateovi, ktor nemal v
boji iadne zutovanie.
Boje naalej pokraovali. Nadchdzajca zima saila ivot Nemcom i sovietskemu
obyvatestvu. 20. novembra 1942 bola Volga tak ako predol dni nesplavn. Jej povrch
pokrvali pohybujce sa adov kryhy, ktor brnili v preprave cez rieku. Nebolo mon
dova zsoby, ani evakuova ranench. Mal as ranench evakuovali na lietadlch U-2.
Obrancovia mesta u nemuseli aka iadne podstatn posily. V okolitej stepi sa zaala
sovietska protiofenzva. Volga toho roku zamrzla 16. decembra a a vtedy mohli jednotliv
vojaci priva na malch saniach strelivo a ostatn zsoby.
Protitok ervenej armdy
11
3. Protitok ervenej armdy
3.1. Predpoklady a prpravy na protitok
Zatia o na jese roku 1942 vypukli v Stalingrade a jeho okol zriv boje, vypracovali
sovietski velitelia operciu, ktorej cieom malo by obkenie a znienie jednotiek nemeckej
6. ponej a 4. tankovej armdy, viazanch v poulinch bojoch. Front nemeckho postupu k
Volge sa ahal na vzdialenos takmer 800 km. Nedostatok divzi Wehrmachtu dontil
nacistick velenie k tomu, aby museli krdla svojho postupu kry talianskou, rumunskou a
maarskou armdou. Tieto jednotky mali omnoho menie sksenosti v bojoch ako aj slab
vcvik a horie vybavenie ako nemeck vojsk. To vytvorilo priazniv podmienky pre
sovietske tankov prieniky, ktor by obkili nepriatea v Stalingrade a jeho okol. Sovietski
velitelia sa chystali porazi Wehrmacht pomocou stratgie, ktor bola vyuvan ako jeden z
pilierov nemeckej vojnovej koly. Obkuovacie opercie veden tankovmi jednotkami boli
prznan prve pre nemeck taktiku bleskovej vojny.
3.2. Sovietsky protitok v Stalingrade
Operciu vypracoval kolektv sovietskeho generlneho tbu (za koordinciu
zodpovedal Alexandr Vasilievskij a Georgij ukov, Nikolaj Voronov mal na starosti
spoluprcu delostrelectva) za asistencie veliteov frontov: Jeriomenka, Vatutina a
Rokossovskho. Mali ju previes vojsk Juhozpadnho, Donskho a Stalingradskho frontu.
V predveer protitoku bolo ich sasou 71 streleckch divzi, 15 streleckch brigd, 3
motostreleck brigdy, 8 jazdeckch divzi, 3 jazdeck zbory, 4 tankov zbory, 14 tankovch
brigd a 4 tankov pluky. Podporu zo vzduchu malo zabezpeova 1300 a 1800 lietadiel. Tri
sovietske fronty mali spolu asi milin muov, asi 900 v tej dobe kvalitnch tankov a 13 000
diel. Naproti tomu vojsk nacistickho Nemecka a jeho spojencov mali asi 800 000 muov,
pribline 700 tankov, 10 000 diel a pribline rovnak poet lietadiel ako ich protivnk. Tie
vak so zhorujcim sa poasm prestvali hra dleit lohu. V smere hlavnho deru bola
sovietska prevaha viac ne dvojnsobn. Dleitmi aspektami bolo aj to, e nemeck velenie
malo o nadchdzajcom protitoku iba hmlist predstavy. Oakvali sa iba loklne
protitoky. Nemeck hlavn velenie napriek varovaniam miestnych veliteov, ktor
pozorovali hromadenie sovietskych sl, predpokladalo, e erven armda nebude schopn po
akch letnch bojoch op nasadi dostatok vycviench jednotiek.
Najaia loha pre sovietske tylo bolo prepravi obrovsk mnostvo vojska a bojovej
techniky na juh, na Stalingradsk front. Bolo potrebn poui ako zbombardovan
eleznin tra na vchod od Volgy a doslova pod nosom Nemcov sa musela organizova
preprava cez rieku na pontnoch a kompch. Na rozdiel od krajiny na sever od Donu, ktor
bola trocha zalesnen, pust stepi na juh od Stalingradu mimoriadne saovali maskovanie.
Nemeck najvyie velenie napriek tomu nemalo ete stle ani poatia o zvanosti
nadchdzajceho toku, kee predpokladalo, e sa Sovieti nachdzaj na prahu plnho
vyerpania. T pritom len od 1. do 19. novembra presunuli cez Volgu do prvch lni 160 000
vojakov, 430 tankov, 600 diel, 14 000 automobilov a okolo 7000 ton vojenskho materilu.
Pln potal s tm, e sa tankov zbory, toiace z juhu a severu, mali spoji pri meste
Kala na Done. Jazdectvo, ktor bolo svojim spsobom sovietskou protivhou nemeckej
motorizovanej pechoty, malo prenikn o najhlbie, aby vytvorilo o najhlbie euste
obkenia, o najalej od polapench armd, aby ich nemohol zachrni ani protider z
vonka. Nakoniec mali streleck divzie vytvori vntorn front v kotle aby sa Nemci nemohli
prebi z mesta sp.
Protitok ervenej armdy
12
3.3. Protitok - opercia Urn
19. novembra 1942 o 6:30 rno zaali 80 mintovou delostreleckou priehradnou pabou
protitok vojsk Juhozpadnho frontu pod velenm generla Vatutina. Za tri dni postpilo
jeho vojsko vye 100 km, ke na hlavu porazilo rumunsk 3. armdu ako aj nemeck
jednotky, ktor boli vyslan na pomoc Rumunom. Juhozpadn front zskal asi 30 000
zajatcov. V noci z 22. na 23. novembra vaka odvnemu toku tankovho oddielu G.N.
Filippova obsadil sovietske jednotky neporuen most cez Don a ete v noci prenikli do
Kalaa. Nasledujceho da sa stretli jednotky 5. tankovej armdy s Jeriomenkovmi silami
Stalingradskho frontu, ktor postupovali z juhu a nepriate im kldol podstatne men odpor.
Jeriomenkove vojsk zaali svoj postup o de neskr ako Vatutinove, 20. novembra 1942.
Vojsk Donskho frontu pod Rokossovskho vedenm postupovali od 19. novembra na juh a
prebili sa k jednmu z predmost dranmu sovietskymi vojakmi v Stalingrade. V
Stalingradskom kotle sa nachdzalo okolo 330 000 nemeckch a rumunskch vojakov, spolu
pribline 20 armdnych divzi. Erich von Manstein vak vo svojich pamtiach toto slo
spochybuje, odvoduje to celkom rozumne tm, e tieto divzie boli v boji opotrebovan, a
preto nemohli ma pln stavy. 18. decembra 1942 sa v kotli poda nemeckch sprv
nachdzalo 230 300 vojakov Osi, z toho bolo 217 300 Nemcov a 13 000 Rumunov. Okrem
toho bolo v kotli prtomnch 19 300 sovietskych zajatcov a prebehlkov.
Stretnutie frontov pri Kalai nevyzeralo celkom tak ako ukazuj dokumentrne, i
historick filmy. Vojaci obidvoch sovietskych frontov si sprvu neuvedomili, e sa u medzi
nimi nenachdza iadny nepriate a pokraovali vo vzjomnom ostreovan a do
poobedajch hodn. Cel stretnutie neprebehlo v prli povznesenej atmosfre za typickho
Hur!. Takto opsal tieto momenty jeden z obyajnch peiakov 1034. streleckho pluku M.
Abdulin: Nakoniec sa toho popoludnia jednotky Juhozpadnho frontu, bojujce v naom
sektore spojili s tmi, ktor postupovali z juhu. V zpale boja pri tom sa u medzi nami
nenachdzali iadni Nemci sme pokraovali v pabe proti vlastnm uom! ak
delostreleck paba ns drala v achu na zemi. Potom sme uvideli, ako sa na ns enie
obrovsk mnostvo vojakov. Ke prili bliie, boli sme dos zmten, vbec toti nevypadali
ako Nemci Nakoniec niekomu dolo, e sme boli napadnut vlastnmi jednotkami a streba
konene utchla. A prve to bol koniec tejto bitky. Potom sme v plnom tichu vyli z krytov,
aby sme ich privtali. Bolo pou iba vzganie snehu pod nohami. Bratia! Kamarti! Ako sa
to mohlo sta? Strieali sme po vlastnch uoch! Objmali sme sa. A taktie sme plakali,
pretoe na obidvoch stranch boli mtvi a ranen, a kad si to dval za vinu. Neskr, ke
sme mtvych a ranench odviezli z bojiska, bli sme sa navzjom si pozrie do o.
Obkenie Nemcov v Stalingrade bolo zaven za tyri a pol da od zaiatku
opercie. Kee kliete obkenia boli na najslabch miestach irok len 30 a 80 km, boli
urchlene opevovan. Sovietske velenie bu nemalo presn predstavu, alebo zmerne
neinformovalo svojich vojakov o sile nemeckho uskupenia, a tak sa vina z nich
domnievala, e obkili asi iba 80 000 Nemcov. Hlavn velenie malo objektvne dvody sa
obva, e sa obken 6. pon armda a asti 4. tankovej armdy poksia prebi z
obkenia sp. No nevyskytli sa nijak znmky takchto pokusov a je paradoxn, e poas
sovietskeho prielomu k Donu mnoh Nemci utekali do bezpeia v Stalingrade. Bol to prve
Paulusov obrovsk spech, e vbec dokzal zorganizova obranu a z nepoetnch zloh
vytvori krytie vlastnmu tyla, ktor bolo ohrozen sovietskym prielomom. Zatia Nemci
rchlo sformovali Skupinu armd Don. Jej lohou bolo zastavi sovietsky postup do Donbasu
a prea obkenie okolo Stalingradu. Za jej velitea menovali ponho marala Mansteina.
Koncom novembra Nemci podnikli prv pokusy o prebitie sa k obkenm vojskm v
Stalingrade, ale nepodarilo sa im to. Zatia len zbierali sily. 1. decembra vydal von Manstein
rozkaz na uskutonenie opercie Wintergewitter, ktorej cieom bolo znovunadviazanie styku
s 6. armdou. Plnoval pri tom udrie na Kotenikovo, kde boli sovietske sily relatvne
Protitok ervenej armdy
13
najslabie. Sstredenie jeho vojsk vak neprebiehalo dostatone rchlo, a tak mohol zatoi
a o dva tdne.
3. decembra 1942 schvlil sovietsky hlavn stan ambicizny Pln Saturn, ktor mal za
cie najskr zlikvidova nemeck sily v stalingradskej pasci, potom doby oblas vntri
donskho ohybu vrtane Rostova a odreza nemeck skupinu armd A na Kaukaze. V
dsledku silnej nemeckej obrany, ktor sa iastone opierala o starie sovietske opevnenia z
leta, vak nepostupovali poda plnov. Sovieti sa snaili udrie na stred kotla a rozdeli
nemeck vojsk napoly. Najviac sa pritom obvali toho, e by mohli obken stalingradsk
sily vyrazi do protitoku. Hitler najprv uvaoval o tom e nemeck vojsk z mesta stiahne,
o by nebol tesne po ich obken 20. novembra vek problm. Avak po prhovore
Gringa, ktor tvrdil, e jeho Luftwaffe me dodva obkenm vojskm denne 500 ton
zsob, o by malo postaova na udranie obkench vojsk, Hitler prikzal Paulusovi dra
doterajie pozcie. Pln znel pomerne relne, Nemci v niekokch predchdzajcich bojoch
na vchodnom fronte boli schopn takto zsobova svoje obken jednotky. Avak tento
krt museli pota s vm objemom zsob i zlm poasm. Vedenm 4. vzdunej armdy,
ktor mala zabezpeova zsobovanie, bol poveren Wolfram von Richthofen. Skutonos
vak bola tak, e v priemere sa denne podarilo dopravi iba asi iba 50 - 100 ton zsob. Z
pohadu obliehanch vojsk bolo poburujce, e nemal as zsob bol celkom nepotrebn
alebo nepouiten materil ako vianon stromeky, i mnostv topnok na prav nohu.
oskoro vak do popredia vystpili aj alie problmy. Nemci zaali prichdza o vek
mnostv dopravnch strojov Ju 53/3m, ktor, kee boli pomal a neobratn, sa stvali
ahkou korisou protilietadlovej obrany a sovietskych sthaov. Nemenm problmom bolo,
e erven armda zaala obsadzova vhodn letisk, i u vo vntri kotla, ale aj na zpad od
neho.
3.4. Opercia Wintergewitter
12. decembra 1942 Mansteinov ton zvzok, ktorho hlavn silu tvoril LVII. tankov
zbor 4. tankovej armdy Hermanna Hotha, vyrazil z elezninho uzla v Kotenikove pozd
trate na severovchod k cieu, ktor sa nachdzal 100 km pred nm v snehom zaviatej
rovinatej stepi. Najsilnejou dernou silou 4. tankovej armdy bola 6. tankov divzia Erharda
Raussa a 23. tankov divzia Nikolausa von Vormanna. Ich lohou bolo prebi sa k Paulusovi,
privies zsoby a udriava koridor medzi Stalingradom a zbytkom nemeckch vojsk na
Kubni a Kaukaze. K tmto jednotkm sa neskr pridala i 17. tankov divzia a samostatn
pluk tankov Tiger. Popri tom malo ton zoskupenie k dispozci alie 4 pechotn divzie a
2 rumunsk jazdeck divzie, as tchto jednotiek bola poznamenan predolmi bojmi, no
Nemci mali aj tak v seku svojho postupu vrazn prevahu v tankoch.
Generlplukovnk Jeriomenko ete pred 12. decembrom oznmil svojim nadriadenm,
e existuje vek nebezpeenstvo, e skupina Hoth (ako Sovieti nazvali 4. tankov armdu)
prenikne pozciami 51. armdy a udrie do tyla 57. armdy, ktor uzatvrala juhozpadn okraj
stalingradskho kotla. alej zdraznil, e v prpade, ak Paulus zato z kotla na juhozpad,
bude ak zabrni jeho niku z obkenia. sek frontu, ktor elil von Mansteinovmu
toku, v tej dobe brnili jednotky 51. armdy zloenej z troch streleckch divzi (302., 126. a
91.), 76. opevnenho priestoru, 4. jazdeckho zboru a 13. a 254. tankovej brigdy a
niekokch mench jednotiek. Najm streleck jednotky boli vrazne oslaben predolmi
bojmi. U 15. decembra von Mansteinove jednotky prekroili rieku Aksaj a postupovali alej
do silnejej sovietskej obrany. Hrozilo, e nemeck vojsk prerazia nie prli siln obkenie
a znovu nadviau styk so 6. armdou. T vak stle vykvala vo svojich postaveniach.
Velenie sovietskej armdy okamite odloilo hlavn cie opercie Saturn a rozhodlo sa
zakroi proti nebezpenmu nemeckmu vpadu, ktor ich spoiatku zaskoil. Pokraovali
preto v tokoch na Hollidtovu armdnu skupinu na avom krdle von Mansteinovych vojsk,
Protitok ervenej armdy
14
ktor drali stredn tok rieky ir. Medzitm si musel Jeriomenko poradi, sm narchlo
zorganizoval protitok v okol Verchne Kumskho, kde na seku pravho krdla skupiny
armd Don Nemcov zastavil. Neskr Jeriomenko dostal k dispozcii aj 13. mechanizovan
zbor, ktor bol stiahnut z toku proti obkenm vojskm v Stalingrade a nsledne bol
nasaden proti 6., 17. a 23. tankovej divzii. 19. decembra Nemci zatoili znovu a Sovietov
za akch bojov postupne vytlaili k rieke Mykova.
Hlavn stan proti postupujcej nemeckej skupine vojsk, ktor na zaiatku toku
disponovala asi 250 tankami, vyslal ako najviu posilu 2. gardov armdu pod velenm
generlplukovnka Malinovskho. Tto jednotka bola pvodne uren ako dleit sila pre
likvidciu kotla, Rokossovskho Donsk front bez nej nemohol pokraova v sstredench
tokoch na Paulusovu 6. armdu. 2. gardov armda pozostvajca z 1. a 13. gardovho
streleckho zboru a neskr i 7. tankovho zboru, sa vak nemohla rozvin skr ako 17.
decembra. Gardov armda zaala obsadzova obrann pozcie severne od Mykovej z chodu
a prvch 5 dn sa spolu s vyerpanmi jednotkami, ktorm prila na pomoc, brnila
nemeckm vojskm bez podpory vlastnch tankov. O vyptosti situcie vypoved aj fakt, e
Stalin nariadil nasadenie poslednch zloh, ke proti elu toku Hothovch jednotiek nasadil
235. tankov brigdu a 87. streleck divziu. Dni medzi 19. a 23. decembrom boli pre
sovietske jednotky najkritickejie. Jednotky bojujce v nedostatone pripravenej obrane bez
podpory tankov utrpeli ak straty, ale nepriatea zastavili. Nemcom nepomohlo ani to, e
nasadili svoje nov tanky typu Tiger.
Predvoj Mansteinovch vojsk sa zastavil asi 40 - 48 km juhozpadne od Stalingradu. V
meste u bolo pou dunenie diel. Zatia o prebiehali severne od Mykovej ak boje, vydal
Manstein na vlastn zodpovednos Paulusovi rozkaz aby sa prebil so svojimi silami z
obkenia na tomto najslabom mieste. To, i by tak zachrnil aspo as 6. armdy pred
znienm, je dodnes predmetom sporu mnohch odbornkov. Bez prkazu samotnho Hitlera
vak Paulus nebol ochotn jedna. Vek lohu zohralo i to, e nelnk tbu 6. armdy
Arthur Schmidt povaoval nik 6. armdy z obkenia za nemon v dsledku nzkeho stavu
zsob. Tanky, ktor mala armda k dispozcii mali palivo iba asi na 20 - 30 km, o na
prerazenie sovietskej obrany nepostaovalo. Poda niektorch nzorov von Manstein
neinformoval Paulusa o celkovom stave na fronte a drazne mu nevysvetlil, e stup je
jedinou monou alternatvou, ako sa vyhn znieniu v hbke sovietskeho obkenia.
Manstein napr. nikdy neletel do kotla ani nevyslal zodpovednho stynho dstojnka s
podrobnejmi plnmi stupu. Bola tak premrhan jedin via prleitos, kedy sa mohli
nemeck vojsk prebi z obkenia. Mansteinove vojsk bojujce severne od rieky
Mykova, boli nakoniec z oblasti vytlaen sstredenmi tokmi tankovch jednotiek 2.
gardovej armdy. Museli ustpi i zo samotnho Kotenikova, odkia zanali svoj postup na
sever. Po odrazen svojho toku sa Manstein sstredil na udranie oblasti Rostova, kam zaal
svoju skupinu armd za systematickho tlaku sovietskych vojsk sahova. Zatia o sa
Skupina armd A zaala sahova z Kaukazu na Tamansk polostrov a Krym. Hitler dfal, e
toto predmostie neskr posli ako vchodisko pre prpadn neskorie toky na juh ZSSR.
Kritick situciu nemeckch vojsk v oblasti ete skomplikoval kolaps talianskej 8.
armdy medzi 16. a 20. decembrom severne od Stalingradu v seku Skupiny armd B. Sovieti
taliansku armdu napadli vojskami 1. a 3. gardovej armdy Juhozpadnho frontu a 6. armdy
Voroneskho frontu a dostali sa tak do tyla nemeckej Hollidtovej armdnej skupiny, ktorej
XXXXVIII. tankov zbor mal tvori hlavn silu toku na prstenec obkenia zo
severozpadu. Do Vianoc prili Nemci v dsledku tohto prielomu o strategick letisk
Morozovsk a Tacinskaja, take dopravn lietadl museli lieta po dlhch trasch a minuli tak
viac paliva, priom odviezli menej materilu. Hitler aj naalej odmietal da prkaz na nik 6.
armdy, priom to argumentoval potrebou, aby o najdlhie viazala sovietske sily.
Protitok ervenej armdy
15
3.5. Likvidcia obkenia - opercia Kaco
Pre 6. armdu, odsden na zhubu sa zaala posledn, tragick fza bitky. Tiesnen na
nevekom a ete aj stle sa zmenujcom priestore bola v smrtenom objat sovietskych
armd. Chbalo jej vhodn zimn obleenie, zmenovali sa jej zsoby ivotnch potrieb,
pretoe kadodenn prsun leteckm mostom, ktor sbil Gring, nestail. Hoci sa
Paulusova armda rchlo rozpadvala, vojaci naalej odhodlane pokraovali v bezndejnom
boji. Potrebn prsun 500 ton zsob denne sa Nemcom podarilo zaisti iba dva krt. Zima a
zl poasie sa stali smrtene nebezpen. Nmraza a neist poasie boli prinou mnohch
leteckch nehd. Celkovo Luftwaffe stratila pri zsobovan Stalingradu v dsledku zlho
poasia a innosti nepriatea asi 550 lietadiel. Bola to pribline tretina celkovo nasadench
dopravnch lietadiel. Koncom decembra vyslal Paulus k Hitlerovi osobnho posla, aby mu
podal sprvu o zfalej situcii 6. armdy z prvej ruky. Hitler vak bol sm bezradn a
Paulusovi znovu odkzal, aby vydral.
Prv janurov tde sa vojsk Donskho frontu pod Rokossovskho a Voronovovm
velenm pripravovali na stepiach medzi Donom a Volgou na definitvnu likvidciu
obkenia. 1. janura 1943 bol Donsk front posilenen 62., 64. a 57. armdou
Stalingradskho frontu, take pod Rokossovskho velenie boli sstreden prakticky vetky
jednotky, ktor tvorili vntorn stranu sluky obkenia. Kee Sovieti vedeli, e Nemci
maj v stalingradskej obrui ete vea vzbroje, ktor im spsob nemal straty, rozhodli sa
poksi vyjednva. 8. janura 1943 generlporuk Konstantin Rokossovskij poksil
prostrednctvom parlamentrov odovzda Paulusovi ultimtum. Sovieti pri tom ponkli 6.
armde soldne podmienky, ako stravu, okamit lekrske oetrenie, i bezpen nvrat po
vojne domov (o nebolo ani zaleka nerelne splni.) Parlamentrov vak nemeck
jednotky odohnali strebou. O de neskr sa pokus zopakoval na inom seku frontu. Nemeck
dstojnci prijali parlamentrov, ale Paulus odmietol prevzia podmienky kapitulcie, ktor
poznal z rozhlasovho vysielania a neshlasil s nimi. Hitlerova odpove na Paulusovu
iados kapitulova, m by sa predilo zbytonm stratm na ivotoch, bola nemilosrdn:
Kapitulcia neprichdza do vahy, 6. armda si mus splni svoje historick poslanie v
Stalingrade, aj keby mala prs o poslednho mua Nasledujceho da 10. janura 1943 sa
zaal zveren sstreden tok sovietskych vojsk na nemeck kotol. Opercia dostala kryc
nzov Kaco (sluka). Sovietski velitelia nenechali ni na nhodu a sstredili vek sily
pechoty a delostrelectva. Nemci v obken, ako aj t, ktor z juhu ZSSR v tej dobe
ustupovali, chpali, e m dlhie sa 6. armda udr, tm vie ance maj na vybudovanie
obrany na skrtenom fronte v oblasti Rostova-na-Donu. Sovietsky tok pomaly zmenoval
nevek zemie nemeckho kotla a zbavoval Nemcov dleitch zsobovacch zkladn a
letsk. Na letisku v Pitomniku postupujce sovietske jednotky nali tisce mrzncich
nemeckch ranench, ktorm u nemohli pomc. Do ich rk sa tie dostalo viac ne 10 000
nkladnch automobilov, ktor boli veda letiska vzorne zoraden. O niekoko dn padla aj
posledn nemeck zsobovacia zklada a provizrne letisko v Gumraku. Strata letsk
spsobila, e nebolo mon pravidelne evakuova ranench. U 24. decembra ich takmer 20
000 lealo v improvizovanch, asto nevykurovanch lazaretoch pri vonkajej teplote -30C.
Necel dva tdne po zaiatku sovietskych tokov odmietol Paulus alie ultimtum s
poiadavkou kapitulcie, v tej dobe vak bol odpor 6. armdy u celkom mrny a iba zvyoval
utrpenie tch, ktor zostali v obken.
24. janura nemeck najvyie velenie vydalo rozkaz, poda ktorho boli vymenovan
velitelia jednotlivch sekov obrany obkenia. Severnmu seku velil Karl Strecker,
strednmu Walter Heitz a junmu Friedrich Paulus. V tejto dobe sa u mnoh demoralizovan
jednotlivci, aj cel jednotky vzdvali do sovietskych rk. 26. janura 1943 sa sovietske vojsk
21. armdy prebojovali zo zpadu do samotnho Stalingradu a stretli sa tam s jednotkami 62.
armdy. V ruinch mesta sa snaili zachrni zvyky 6. armdy, ktor vak Sovieti tmto
Protitok ervenej armdy
16
tokom rozdelili na dve enklvy. Ete p dn sa zvyky Nemcov v meste zfalo brnili. 31.
janura Sovieti vyptrali, e sa Paulusov tb skrva v budove Stalingradskho obchodnho
domu Univermag a obkili ho. Ete toho istho da prejednali sovietski dstojnci s
dstojnkmi tbu 6. armdy kapitulciu. Vzdalo sa 15 nemeckch generlov. Sm Paulus bol
niekoko dn predtm poven do hodnosti generla ponho marala, Hitler oakval, e sa
preto nevzd, ale spcha samovradu.
Po tom o sa vzdal aj Paulusov tb, zaali Nemci po celom meste hromadne sklada
zbrane. Ete dva dni kldli v severnej asti mesta v ruinch traktorovho zvodu zriv odpor
zvyky XI. zboru generla Karla Streckera. Sovieti pouili delostrelectvo a toili na zvyky
nemeckch jednotiek, ktor sa odmietali vzda. A o dva dni rno o 8:40 2. februra 1943 sa
napokon vzdala aj tto skupina, po tom o jej vojakom dola muncia. Predtm vak poslali
poslednou vysielakou Hitlerovi sprvu, e splnili svoju povinnos. Medzi nimi bolo 8
generlov, niektor z nich obzvl fanatick nacisti. Niektor roztrsen nemeck jednotky
kldli odpor, alebo sa pokali prebi k vlastnm jednotkm, ktor ustpili aleko na zpad,
a do marca.
Vsledok bitky
17

4. Vsledok bitky
Odhady hovoria, e od zaiatku letnej ofenzvy prili vojsk Osi v junej asti ZSSR o
pribline 850 000 vojakov. V samotnom Stalingradskom kotli padlo do zajatia 91 000
nemeckch vojakov a dstojnkov, ktor sa vzdali v poslednch doch, k tomu je ete nutn
pripota 16 800 alch, ktorch zajali Sovieti medzi 10. a 29. janurom. Vea z nich bolo
podvyivench a celkovo v zlom zdravotnom stave, oskoro medzi nimi vypukla epidmia
kvrnitho tfu. V priebehu roka polovica z nich zomrela. Nsledn dlhoron pobyt v zajat
trvajci do roku 1953 znamenal, e domov sa vrtila iba nepatrn as, asi iba 5 000 a 6 000
z nich. Nemci dokladuj, e zo Stalingradskho kotla sa podarilo po zemi unikn iba
jedinmu vojakovi.
Obidve bojujce strany poas bojov vybiovali svojich vojakov k nadudskm
vkonom. Vojaci ervenej armdy, ktor boli odrezan v znienom Stalingrade, bojovali proti
silnmu a poetnmu nepriateovi s nevdanm odhodlanm. Ich straty boli vemi ak,
vina z erstvch jednotiek nasadench do bojov od septembra do novembra 1942 stratila v
priebehu prvch 3 dn bojov v meste 90 % svojho poetnho stavu, napriek tomu zostala
vina tchto vojakov disciplinovan a bojovala alej navzdory monosti ustpi alebo sa
vzda. U 22. decembra 1942 vydalo sovietske velenie vnos o zriaden medaile Za obranu
Stalingradu.
erven armda utrpela pribline rovnak straty ako jej protivnk, jej vojsk vak v
tomto obdob preli kvalitatvnym prelomom. erven armda sa stala prinajmenom
rovnocennm sperom nemeckho Wehrmachtu. Sksenosti nadobudol hlavne dstojncky
zbor, takisto mnoh nadan velitelia, ktor sa vyznamenali v bojoch a boli poven.
Obyajnch vojakov vak do Berlna akala ete dlh cesta, t preilo iba mlo z nich. Vpred
ich vak hnala nov ndej, e porazia a vyen nacistov zo svojej ako skanej krajiny.
Nemci sa od bitky pri Stalingrade stretali menej asto s tm, e by sovietske jednotky strcali
hlavu a bezradne ustupovali.
Nacistick Nemecko bolo touto porkou nten roku 1943 prejs do stavu totlnej
vojny. Hitler 13. janura vyhlsil totlnu mobilizciu a prechod priemyslu na vojnov vrobu.
Zaalo mobilizova vinu muskej populcie do armdy. Boje na vchode likvidovali cel
divzie Wehrmachtu a Waffen-SS, ktor hlavne v postalingradskom obdob zaali doplca na
to, e prili o svoje najlepie velitesk a poddstojncke kdre. Do vojnovho stavu sa
aktivizoval aj priemysel, ktor dovtedy pracoval ako v ase mieru. Nemeck vojsk zaali na
vchodnom fronte praktizova taktiku splenej zeme, t bola len alm nezmyselnm
nienm a krviprelievanm v tejto krutej vojne. Vrazne zakolsala aj morlka nemeckej
armdy a obyvatestva. V sovietskom zajat sa zo zajatch nemeckch dstojnkov
sformovala protifaistick organizcia znma ako Liga nemeckch dstojnkov veden
generlom delostrelectva von Seydlitzom. Jej lenovia sa neskr pripojili k nemeckmu
protifaistickmu Vboru pre slobodn Nemecko.
Vetky bleskov vazstv na vchodnom fronte sa stali minulosou. Diletantsk
rozhodnutia Hitlera vysilili nemeck brann moc ete prv, ne mohli Spojenci proti nemu
nasadi vetky svoje sily. Za takto nerozvnos Nemecko v nasledujcom obdob tvrdo
zaplatilo.
Jednm z vedajch vsledkov bitky o Stalingrad bolo i to, e Sovieti dobyli
Demiansk vbeok severne od Smolenska. Na severe sa prejavil spech pri preran
leningradskej blokdy, ke oslobodili lisseburg. Zrove s tokom na krdla 6. armdy
(opercia Urn), sovietske velenie pripravilo takmer rovnako vek ofenzvu v oblasti Reva
(opercia Mars, tie znma ako druh Rev-syevsk ofenzva). Bojovm opercim velil
Vsledok bitky
18
Georgij ukov. Ofenzva, ktor sce nemeck vojsk v Revskom vbeku priviedla na pokraj
kolapsu vak bola po niekokch tdoch kvli akm stratm zastaven.
Vojsk postupujce na juhu ZSSR vo februri oslobodili Charkov, boli vak vemi
roztiahnut a vyerpan Mansteinovou dobre organizovanou obranou. tok II. tankovho
zboru SS na svoje severn krdlo nevydrali a Nemci im Charkov vyrvali z rk a na niekoko
mesiacov znovu obsadili. Sovieti stratili asi 48 000 padlch a 180 000 ranench. Tak sa
nakoniec vyerpala a zastavila stalingradsk ofenzva a vytvorili sa predpoklady pre nov
meranie si vzjomnch sl v Kurskom vbeku.
Mesto Stalingrad bolo z vekej asti zrovnan so zemou a po skonen bojov muselo
by prakticky postaven odznovu. Po skonen bitky zostalo v meste len 398 000 m obytnej
plochy, o bolo asi len 11 % stavu spred 23. augusta 1942. Vina, a 278 000 m tejto
plochy sa nachdzala v Kirovskom obvode, ktorho sa boje dotkli relatvne najmenej.
Splench alebo zniench bolo 41 985 domov, 244 kl a klok, 15 nemocnc a 14 divadiel
i kinosl. Bolo zniench 309 vch aj mench priemyselnch podnikov. Len v
eleziarskom zvode erven oktber bola znien vrobn plocha o vmere 170 000 m, na
ktorej sa nachdzalo mnostvo zariaden vrtane 15 vysokch pec a 14 vrobnch liniek. V
Stalingradskom traktorovom zvode, ktor pred vojnou produkoval tisce traktorov a tankov
rone, bolo zniench 850 000 m vrobnej plochy. Vroba tankov sa vak rozbehla u
niekoko mesiacov po osloboden run prevdzkovch budov 31. mja 1943. Vemi ako
pokoden bol energetick systm a ininierske a rozvodn siete. ak kody zaznamenala
aj cestn a eleznin doprava, bolo zniench 152 parnch lokomotv a okolo 600 000
vagnov. Celkov materilne straty boli odhadovan na 9 milird rubov. Prakticky vetky
stromy v okol 100 km od mesta boli vyrban alebo znien.
Pouit literatra


5. Pouit literatra
1. John Macdonald: Vek bitky druhej svetovej vojny ISBN 80-7145-185-1. Bratislava,
Slovart 1995, s. 98
2. Paul Carell: Stalingrad: Slva a pd 6. armdy. Praha, Nae Vojsko 1994, s. 14
3. Erickson, John and Ljubica: Hitler versus Stalin/The Eastern Front in Photographs ISBN
1-84222-242-2. Londn, Carlton Books 2001, s. 90
4. Glantz, David, 2001. The Soviet-German War 1941-1945: Myths and Realities: A Survey
Essay. Clemson, South Carolina, 35 - 36 s.
5. Paul Carell: Stalingrad: Slva a pd 6. armdy. Praha, Nae Vojsko 1994, s. 45
6. Paul Carell: Stalingrad: Slva a pd 6. armdy. Praha, Nae Vojsko 1994, s. 83
7. Richard Natkiel, Robin L. Sommer, S.L. Mayer: Atlas of World War II ISBN 0-7607-
2043-6. New York, Barnes & Noble Books 2000, s. 150
8. Rozkaz NKO ZSSR z 28. jla 1942 . 227 Wikisource
9. A.M. Vasilevskij, K.K. Rokossovskij, G.K. ukov, N.N. Voronov. A.I. Rodimcev, V.I.
ujkov, V.G. Zajcev, I.I. udnikov, A.I. Jeriomenko, A. Werth, W. Adam, F. Paulus, L.
Steidle, J. Weider: Stalingrad / Spomienky astnkov bitky na Volge. Bratislava,
Nakladatestvo Pravda 1983, s. 32
10. Paul Carell: Stalingrad: Slva a pd 6. armdy. Praha, Nae Vojsko 1994, s. 87
11. Correlli Bernett: Hitlerovi generlov. Brno, Jota 1997, s. 399-400
12. Paul Carell: Stalingrad: Slva a pd 6. armdy. Praha, Nae Vojsko 1994, s. 88
13. Vasilij Ivanovi ujkov: Od Stalingradu po Berln. Bratislava, Nakladatestvo Pravda
1988, s. 82-106
14. Vasilij Ivanovi ujkov: Od Stalingradu po Berln. Bratislava, Nakladatestvo Pravda
1988, s. 136 - 138
15. Fyziklne pochody spsobuj, e rieky na severnej pologuli maj vyie zpadn brehy,
lebo voda m tendenciu sa viac zarezva do prava, tento jav zohral lohu aj v alch
bitkch vojny, najm pri prekraovan Dnepra a Rna
16. Vasilij Ivanovi ujkov: Od Stalingradu po Berln. Bratislava, Nakladatestvo Pravda
1988, s. 143
17. Encyklopedick stav SAV: Encyklopdia Slovenska I. zvzok. Bratislava, Veda 1977, s.
583
18. Paul Carell: Stalingrad: Slva a pd 6. armdy. Praha, Nae Vojsko 1994, s. 101
19. Vasilij Ivanovi ujkov: Od Stalingradu po Berln. Bratislava, Nakladatestvo Pravda
1988, s. 149
20. Erich von Manstein: Ztracen vtezstv svazek II ISBN 80-7217-443-6. Brno, Jota 2006,
s. 36
21. Vasilij Ivanovi ujkov: Od Stalingradu po Berln. Bratislava, Nakladatestvo Pravda
1988, s. 165
22. Paul Carell: Operace Barbarossa. Plze, Mustang 1996, s. 503
23. Mansur Abdulin: Krvav cesta od Stalingradu / Zpov prostho vojka ISBN 80-7217-
356-1. Brno, Jota 2005, s. 40 - 41
24. Erich von Manstein: Ztracen vtezstv svazek II ISBN 80-7217-443-6. Brno, Jota 2006,
s. 71
25. Erich von Manstein: Ztracen vtezstv svazek II ISBN 80-7217-443-6. Brno, Jota 2006,
s. ?
26. A.M. Vasilevskij, K.K. Rokossovskij, G.K. ukov, N.N. Voronov. A.I. Rodimcev, V.I.
ujkov, V.G. Zajcev, I.I. udnikov, A.I. Jeriomenko, A. Werth, W. Adam, F. Paulus, L.
Pouit literatra

Steidle, J. Weider: Stalingrad / Spomienky astnkov bitky na Volge. Bratislava,
Nakladatestvo Pravda 1983, s. 432-433
27. A.M. Vasilevskij, K.K. Rokossovskij, G.K. ukov, N.N. Voronov. A.I. Rodimcev, V.I.
ujkov, V.G. Zajcev, I.I. udnikov, A.I. Jeriomenko, A. Werth, W. Adam, F. Paulus, L.
Steidle, J. Weider: Stalingrad / Spomienky astnkov bitky na Volge. Bratislava,
Nakladatestvo Pravda 1983, s. 119
28. Alexander Werth - Od paktu po Stalingrad / Rusko vo vojne 1941 - 1945 I./
Vydavatestvo politickej literatry, Bratislava 1968, s. 410 - 600
29. Antony Beevor - Stalingrad: Osudov stetnut 1942-1943, Beta-Dobrovsk, 2003 ISBN
80-7306-064-7 (jedno z klasickch diel o bitke)