Vojenska Osveta

2010
VOJENSK OSVETA
Spoloenskovedn seminre
2. as
ISBN 978-80-970322-2-7
Spsob pouvania ttnej vlajky

Pri medzinrodnch podujatiach sa pri neprnom pote vlajok ttna vlajka umiestuje uprostred, pri prnom pote na avej strane z elnho pohadu v prostrednej dvojici.
SR
SR
Pri vznamnch udalostiach sa vdy pouva ttna vlajka; popri nej sa pouva ttna vlajka inho ttu vtedy, ak je prtomn oficilna delegcia tohto ttu. V takomto prpade sa pouva ttna vlajka na estnejom mieste, vavo z elnho pohadu.
ttne symboly Slovenskej republiky
SR
Vlajka Eurpskej nie sa pouva vdy len v prtomnosti ttnej vlajky SR, priom sa ttna vlajka SR umiestuje na estnejie miesto.
SR
Pri sasnom vzten vlajky SR, vlajky inho ttu a vlajky E sa ttna vlajka SR umiestuje v strede, vavo od nej vlajka inho ttu avpravo vlajka E.
ttna vlajka
V prpade sasnho vztenia vlajky SR, vlajok dvoch inch ttov a vlajky E, sa ttna vlajka SR vztyuje z elnho pohadu vavo v strednej dvojici, vpravo od nej ttna vlajka prvho inho ttu, vavo od nej sa vztyuje vlajka druhho inho ttu (poda abecednho poradia) a na pravom krajnom stoiari vlajka E.
in tt
SR
ttny znak
Nad Tatrou sa blska, hromy divo bij. Zastavme ich bratia, vedsa ony stratia, Slovci oij. To Slovensko nae posialtvrdo spalo. Ale blesky hromu vzbudzuj ho k tomu, aby sa prebralo.
SR
V prpade sasnho vztenia vlajky SR, vlajok troch inch ttov a vlajky E, sa ttna vlajka SR vztyuje v strede, vavo od nej z elnho pohadu vlajka prvho inho ttu, vpravo od nej vlajka druhho inho ttu, na krajn av stoiar sa vzti vlajka tretieho inho ttu (poda abecednho poradia) a na pravom krajnom stoiari z elnho pohadu sa vzti vlajka E.
C
Zdroj:
SR
Odporanie Ministerstva vntra Slovenskej republiky . SVS 204-2004/00329 z 19. aprla 2004 na pouvanie vlajky Eurpskej nie pre ttne orgny a zemn samosprvu, nimi zriaden prvnick osoby a verejnoprvne intitcie v Slovenskej republike.
ttna pea
ttna hymna
Zkon . 63/1993 Zb. o ttnych symboloch Slovenskej republiky a ich pouvan v znen neskorch predpisov
Vojensk OSVETA
Spoloenskovedn seminre
Vydavate: Personlny rad OS SR Liptovsk Mikul Oddelenie metodiky vchovy a kultry Zarevca 2, 034 01 Ruomberok Redakn prava: Ing. Iveta ATLOCHOV tel.: 0960 428166 e-mail: iveta.catlochova@mil.sk Ing. Zdenko ZAKO tel.: 0960 428163 e-mail: zdenko.zatko@mil.sk Grafick prava: Ing. Zdenko ZAKO tel.: 0960 428163 e-mail: zdenko.zatko@mil.sk 2. strana oblky: Foto: Ing. Zdenko ZAKO ttne symboly Slovenskej republiky 3. strana oblky: Pripravil: Ing. Iveta ATLOCHOV Spsob pouvania ttnej vlajky Tla: 5. kartoreprodukn zklada Nemov Rok vydania: 2010 Nepredajn
2010
2. as
Obsah:
vodn slovo Ing. Frantiek MATY, PhD. .............................................. 2 1. Prvo ozbrojenho konfliktu a jeho uplatovanie vo vojenskch opercich RSDr. ubomr ECH, CSc. ................................................... 3 2. Stratgia rodovej rovnosti PhDr. Mria MARTINSK .................................................... 26 3. Etika vojenskho profesionla, morlka a mravnos. Etick kdex profesionlneho vojaka doc. Dr. Bohumr HULAN, CSc. ......................................... 50 4. Disciplinrne priestupky, priestupky a trestn iny Mgr. Vladimr FERENCKO JUDr. Jaroslav HABNEK ....... 82
Generlny tb Ozbrojench sl SR,

tb pre podporu operci, 2010 ISBN 978-80-970322-2-7
Publikcia je uren pre vntorn potrebu Ozbrojench sl Slovenskej republiky na zabezpeenie spoloenskovednch seminrov profesionlnych vojakov a vybranch skupn zamestnancov Ozbrojench sl SR. Prspevky vyjadruj nzory autorov a nemusia by toton so stanoviskom vydavatea a redakcie. Texty lnkov preli jazykovou pravou. Bezplatn rozirovanie do tvarov a zariaden ozbrojench sl zabezpeuje vydavate.
VOJENSK OSVETA 2/2010
POZNMKY
VODN SLOVO
Ing. Frantiek MATY, PhD. Spoloenskovedn seminr profesionlnych vojakov, ako jeden z hlavnch prostriedkov rozvjania a formovania poznatkov, nzorov apostojov vjednotlivch oblastiach vchovnho procesu sa tematicky aj dtumovo prehupol do svojej druhej asti. Tomu odpoved aj publikcia Vojensk osveta 2/2010, ktor prve tate. Snahou redaknho tmu je trvalo zlepova podmienky pre vlastn realizciu spoloenskovednch seminrov a maximlne pomc ich vedcim. K tomu sme pripravili niekoko noviniek, s cieom skvalitni vlastn proces prpravy, realizcie, ale aj vlastnho tdia jednotlivch tematk. Cel publikcia je dostupn na strnkach personlneho radu www.personal. mil.sk, kde je mon jej prehliadanie, stiahnutie avytlaenie. Vkadom tematickom celku s vzverenej asti uveden otzky do diskusie, ktor nie s direktvou, ale je mon ich vyuitie vseminrnej besede. Sasou kadej tmy je aj alia odporan literatra, uveden vzverenej asti, ktor riei problematiku zinch uhlov pohadu aroziruje monosti prpravy vedcim, ako aj monosti samostatnho tdia astnkmi spoloenskovednho seminra. Pre kad tematick celok je spracovan jednoduch test, ktor je mon stiahnu zinternetovej strnky P aoveri zvldnutie jednotlivch tm astnkmi seminra. Tento test op nie je direktvny, je to mon metda pre oivenie, ale aj zistenie stavu pochopenia problematiky. Spsob konkrtnej prpravy, realizcie, ako aj hodnotenia ponechvame na vedcich seminra. Ku kadmu tematickmu celku sme pripravili prezentciu v PowerPointe. Je prstupn na vyie uvedenej internetovej strnke. Uveden prezentcie s zkladnm nvodom pre jednotliv tematiky. Z metodickho hadiska je nutn zdrazni, e je nevyhnutn ich pretudovanie vedcim seminra, doplnenie akoordinovanie svlastnm prednanm textom. Zobsahovho hadiska je tematika plnovan nasledovne: - september - Prvo ozbrojenho konfliktu a jeho uplatovanie vo vojenskch opercich, 3 hod. prednka, 1 hod. seminrna beseda, - oktber - Stratgia rodovej rovnosti, 3 hod. prednka, 1 hod. seminrna beseda, - november -Etika vojenskho profesionla, morlka a mravnos. Etick kdex profesionlneho vojaka, 2 hod. prednka, 2 hod. seminrna beseda, - december - Disciplinrne priestupky, priestupky a trestn iny, 2 hod. prednka, 2 hod. seminrna beseda, Naim cieom je trval skvalitovanie procesu spoloenskovednch seminrov. Sme presveden, e vyie uveden odborn ametodick podklady prispej kich spenej realizcii aprines nov impulzy pre ich vedcich ajastnkov.
PRVO OZBROJENHO KONFLIKTU A JEHO UPLATOVANIE VO VOJENSKCH OPERCICH

RSDr. ubomr ech, CSc.
Motto : udsk ivot je nenahraditenou hodnotou od okamihu, ke sa objavil na zemi. udskos me by znakom naej civilizcie, vstupujcej do tretieho tiscroia. Knaplneniu tohto poslania musme prispie vetci. Frderic de Mulinen
POZNMKY
VOD Problematika prva ozbrojench konfliktov (tie nazvanho vojnov prvo i medzinrodn humanitrne prvo) bola tmou spoloenskovednej prpravy profesionlnych vojakov azamestnancov Ozbrojench sl SR vposlednch rokoch viackrt. Odborn publikcie odbornkov a zamestnancov bvalho Kultrneho a metodickho centra OS SR vTrenne ponkli kvalifikovan informcie vtejto oblasti medzinrodnho verejnho prva. Preto snaha ooriginalitu anov pohady zo strany autora je do istej miery limitovan. Cieom tohto lnku je poda ucelen informciu ktme zpohadu vysokokolskho uitea alektora prednajceho predmetn problematiku vtvaroch OS SR. Autorovou ambciou je povzbudi zujem itateov ohlbie tdium tejto problematiky, nepochybne patriacej kvedomostnej vbave kadho profesionlneho vojaka (zamestnanca OS). O to viac to plat pre tch, ktor plnia lohy vopercich medzinrodnho krzovho manamentu. lnok sa nechce vyhba pokusom odpoveda aj na otzky typu: - preo sa venova tdiu prva ozbrojench konfliktov, ke v praxi nie s zsady humanitrneho prva vdy repektovan a ich poruovanie zostva nepotrestan, - ako je prvo ozbrojench konfliktov aplikovaten na nov konflikty, - o hovor prvo ozbrojench konfliktov na terorizmus. Nie vetky poloen otzky mu by bezozvyku zodpovedan. Prvo ozbrojenho konfliktu sa vyvja tak, ako sa vyvja situcia vozbrojench stretnutiach udskho rodu. Ten sa poas svojej existencie sprval pokojne amierovo len nieo vye 300 rokov. Ozbrojen konflikty sa nedarilo obmedzova. Vetky snahy postavi ozbrojen konflikt mimo zkon avyhlsi ich za amorlne zlyhali. Pouitie vojenskej sily pri rieen sporov malo vminulosti zelen. Mnostvo prkladov zdvnejch dejn udstva, ale aj z ias nedvno minulch, dokazuje, e je vemi dleit, komu s zbrane zveren aako aproti komu s pouit. Veda patrinej odbornej, fyzickej apsychickej pripravenosti by vojak (zamestnanec OS) mal ma aj kredit mravn. Kzskaniu takhoto komplexnho portflia nevyhnutne patr aj orientcia vprve ozbrojench konfliktov. 3

POZNMKY
1 PRVOPOIATKY PRVA OZBROJENCH KONFLIKTOV U starovek civilizcie ako na, India a Egypt prichdzali so snahou upravi vzjomn vzahy inou cestou ako vojnou. Objavili sa aj prv pokusy ozmiernenie utrpenia obet vojnovch konfliktov. Napr. u v2. st. pred n. l. sa objavili vIndii tzv. zkony Manu. Napriek ich prevaujcemu nboenskmu rozmeru vo vzahu kvedeniu vojny mali siln humnny rozmer. Zakazovali zabja azraova zajatcov, ranench bojovnkov, ako aj neozbrojen osoby. Zakazovali pouitie jedovatch alebo ozubench pov. Treba vak poveda, e tieto prejavy udskosti boli skr vnimkou. Vo vine prpadov po ozbrojenom konflikte nasledovala krutos vnajhorej podobe zranen boli zabit, civiln osoby povraden (v lepom prpade predan do otroctva), kultrne a hmotn statky porazench skonfikovan.1 A do konca 19. storoia neexistovala pozitvna prvna forma, ktor by pouitie ozbrojenej sily zakazovala alebo obmedzovala. Vo vzahoch medzi ttmi platilo prvo silnejieho.2 Nastupujca priemyseln revolcia atechnick pokrok sou spjan na jednej strane priniesli uom nepochybne pozitva. Na strane druhej sa zmeny premietli do kvantitatvneho akvalitatvneho charakteru armd. Modernejie armdy sa najm vEurpe stretvali vstle vch vojnovch konfliktoch stragickmi nsledkami pre obrovsk mnostvo ud. Pomyselnm medznkom pre zlepenie situcie zranench v boji sa stalo vojnov stretnutie medzi rakskymi afranczskymi vojakmi pri talianskom Solferine (1859). Po ukonen vojnovej bitky prechdzal okolo vajiarsky obchodnk adiplomat Henry Dunant, ktor cestoval na stretnutie sfranczskym cisrom Napoleonom III. Vidiac bezvchodiskov situciu atragdiu tiscok zranench, zorganizoval vich prospech spolu sobyvatemi najblich dedn najnutnejiu prv pomoc. Tto udalos H. Dunantom natoko otriasla, e napsal otejto udalosti knihu Spomienky na Solferino, kde navrhol zriadenie dobrovonch zdravotnch zborov, ktor by mali vboji neutrlny tatt amohli pomc zranenm vojakom. So svojimi priatemi Gustvom Moynierom, gen. Giullaume Henry Dufourom, Dr. Louisom Apiom a Dr. Giullaumom Maunoirom zaloil 17. 2. 1863 Medzinrodn vbor pre pomoc zranenm.3 Aby dal vznikajcim zdravotnckym spolonostiam spolon prvnu legitimitu, za podpory vajiarskej vldy bola do enevy za asti 12 ttov orok neskr (1864) zvolan medzinrodn konferencia apodpsan zmluva potvrdzujca zkladn zsady zsadu zaobchdzania so zranenmi vojakmi azsadu neutrality vojenskch zdravotnckych sluieb. Tak bol poloen zklad kaliemu rozvoju prva ozbrojeHistorick pramene uvdzaj, e v tomto smere si viedli mimoriadne kruto Asrania. 2 Presne vzmysle Machiavelliho (bol najv teoretik ttu vobdob renesancie ajeden znajkontroverznejch politickch mysliteov vdejinch) zsady, e politika nie je viazan zkonmi morlky. 3 V roku 1875 dochdza ku zmene nzvu na Medzinrodn vbor ervenho kra.
1

nch konfliktov aprce intitcie, ktor dnes poznme pod nzvom Medzinrodn vbor ervenho kra (angl. skratka IRC). Intitucionalizcia novch aktivt bola spojen aj so vznikom tzv. Lieberovho kdexu vaprli 1863. Bol to prv pokus kodifikova existujce zkony aobyaje vojny, ktor sa tu vytvorili ako historick dedistvo udskho rodu. Bolo by chybou domnieva sa, e ist zsady vedenia vojny tu neexistovali ete pred prijatm prvho enevskho dohovoru vroku 1864. V Lieberovom kdexe ilo opravidl sliace krozleniu rznych typov nepriateov, pravidl urujce obmedzenia, tkajce sa osb, asu, miesta aspsobu vedenia vojny, pravidl urujce okolnosti, formality azmocnenia kzahjeniu aukoneniu vojny apravidl postavenia vojny mimo zkon. Star nboensk texty, ako napr. Mahabharata, Biblia aj Korn, obsahuj pravidl vyadujce repekt voi protivnkovi4. Preto dohovor z roku 1864 bol iba potvrdenm starch obyajov vojny, ochraujcich ranench atch, ktor sa onich staraj. Lieberov kdex nemal charakter zmluvy (na rozdiel od prvho enevskho dohovoru) abol uren pre vojakov vamerickej vojne Severu proti Juhu.5 2 VZAHY ASVISLOSTI VPOJMOVOM APARTE Bliie zoznmenie sa sprvom ozbrojench konfliktov predpoklad, e budeme sprvne vnma miesto a lohu prva nrodov.6 Povedan sasnou prvnou terminolgiou je prvo nrodov synonymom pre pojmy medzinrodn prvo verejn alebo len medzinrodn prvo. Medzinrodn prvo predstavuje sbor prvnych pravidiel urujcich vzjomn vzahy medzi ttmi avzahy ttov voi inm lenom medzinrodnho spoloenstva. Vytvra sa dohoda dvoch lebo viacerch ttov bu vo forme medzinrodnch zmlv alebo obyajov . Medzinrodn prvo nie je prvom nadttnym, ale medzittnym, ktor samotn tty nielen samy vytvraj, ale aj chrnia proti porueniu. Pokia to je potrebn, uplatuj donucovacie opatrenia individulne, kolektvne alebo vrmci medzinrodnej organizcie. Osobitosou medzinrodnho prva je, e do vzjomnch vzahov vstupuj najm suvernne tty iba na zklade vlastnho rozhodnutia as si vzjomne rovn. Osobitos plat aj pre intitt vyntenia prva. Na rozdiel od prva vntrottneho, nem medzinrodne prvny poriadok nejak stredn donucovac mechanizmus. Preto aj donucovacie opatrenia nadobdaj in povahu ako vprve vntrottnom.
POZNMKY
Tzv. Viquayet text napsan koncom 13. storoia na vrchole arabskej nadvldy nad panielskom ponkol skuton zkonnk vedenia vojny. 5 Kolektv autorov: Mezinrodn humanitrn prvo. Odpovdi na Vae otzky. Mezinrodn vbor ervenho ke. esk erven k. Praha 2009. s. 9. 6 Otcom prva nrodov bol nizozemsk prvnik adiplomat Grotius. Pod vplyvom reformcie, rozdeujcej eurpskych kresanov, dospel knzoru, e vtedy platn prvo u nie je vyjadrenm boej spravodlivosti, ale vsledkom udskho rcia. e u nepredchdza inu, ale zneho vyplva. Potreboval njs jednotiaci princp medzinrodnch vzahov. Naiel ho vprve nrodov.
4

POZNMKY
Obr. 1 a2 Medzinrodne prvo verejn svislosti Obrzky 1 a 2 graficky zobrazuj zkladn svislosti medzi medzinrodnm prvom verejnm, medzinrodnm humanitrnym prvom, prvom ozbrojenho konfliktu ajeho regulciou. Zobrzku je zrejm, e Medzinrodn humanitrne prvo, prvo ozbrojench konfliktov avojnov prvo s synonym. Vina medzinrodnch organizci, akademickch pracovsk attov skr pouva termn medzinrodn humanitrne prvo. Pojem vojnov prvo aprvo ozbrojenho konfliktu zvykn pouva ozbrojen sily. 6

Prvo ozbrojenho konfliktu ako sas medzinrodnho verejnho prva tvor shrn noriem, ktor s obsiahnut vmedzinrodnch zmluvch, dohovoroch, pravidlch, predpisoch avmedzinrodnom zvykovom prve platnch pre as nepriatestva vkadom ozbrojenom konflikte. Termn prvo ozbrojenho konfliktu (Law of Armed Conflict) je povan aj voficilnej terminolgii NATO. Voficilnom dokumente Eurpskej nie opodpore dodriavania medzinrodnho humanitrneho prva sa uvdza, e prvo ozbrojench konfliktov ... m za cie zmierni inky ozbrojench konfliktov prostrednctvom ochrany tch, ktor sa nezastuj, alebo sa u prestali zastova konfliktu aprostrednctvom prvnej pravy prostriedkov ametd vedenia vojny.7
POZNMKY
Obr. 3 Svislosti vzniku prva ozbrojenho konfliktu U zo samej paragrafovej dikcie citovanej eurpskej smernice je zrejm, e ide odvojjedin innos, ktor sa usiluje oochranu aktrov ozbrojenho konfliktu. Tto dvojjedinos sa prejavuje aj historickm vvojom prva ozbrojench konfliktov, ktor sa postupne kreovalo ako : - enevsk prvo ie vlastn humanitrne prvo, uren na ochranu prslunkov ozbrojench sl, ktor sa priamo nezastuj alebo sa u nezastuj boja a osb, ktor sa aktvne nepodieaj na nepriateskch akcich, najm civilistov.
7
Aktualizovan usmernenie Eurpskej nie o podpore dodriavania medzinrodnho humanitrneho prva . 2009/C 303/06. In: radn vestnk Eurpskej nie z 15.12.2009. C 303/12.

POZNMKY
- Haagsk prvo ie samotn vojnov prvo, stanovujce prva apovinnosti strn vkonflikte pri vykonvan vojenskch operci aobmedzujce prostriedky psobenia kd nepriateovi. enevsk humanitrne prvo nastpilo svoju cestu na u spomnanej konferencii vroku 1864, kedy bol podpsan enevsk dohovor ozlepen osudu ranench vponch armdach. Historicky zaha dohovory zrokov 1864, 1906 a1929, ktor boli neskr nahraden tyrmi enevskmi dohovormi zroku 1949 adoplnen dvomi enevskmi Dodatkovmi protokolmi zroku 1977. Haagske vojnov prvo rmcuj najm mierov konferencie zrokov 1899 a1907. Prv haagska mierov konferencia zroku 1899 sa za asti 26 ttov venovala trom zkladnm oblastiam : - obmedzeniu zbrojenia, - otzkam vojnovho prva, - mierovmu rieeniu medzinrodnch sporov. Druh haagska konferencia zroku 1907 rieila : - otzky medzinrodnho sdnictva, - pravidl pozemnej vojny, - otzky nmornej vojny. alie dohovory zasiahli do haagskeho prva vdsledku hrz atragdi Prvej svetovej vojny. Napr. v roku 1925 bol ako reakcia na pouitie chemickch zbran vprvom celosvetovom konflikte podpsan enevsk protokol ozkaze pouvania za vojny dusivch, otravnch ainch plynov aozkaze bakteriologickch spsobov vedenia vojny. Vroku 1923 boli zmluvne upraven pravidl vzdunho boja. Najm Prv svetov vojna avvoj v20. a30. rokoch minulho storoia prakticky ukzali, e ozbrojen konflikty avojny meme sce vdobrej vli postavi mimo zkon, ale vkonenom dsledku sa to nedar. Typickm prkladom bola innos Spolonosti nrodov predchodkyne OSN. Jednou znajznmejch mierovch iniciatv medzivojnovho obdobia bol tzv. Briand Kellogov pakt 8 zroku 1928. Napriek tomu, e sa kmylienke odsdenia vojny azrieknutia sa jej ako nstroja nrodnej politiky pripojilo 62 ttov, jej utopick charakter potvrdil relny vvoj medzinrodnho spoloenstva. Dleitm odkazom (pouenm) z tejto etapy vvoja prva ozbrojenho konfliktu je mylienka, e napriek svojej nedokonalosti m zmysel usilova sa o jeho napanie.9 Pokia nie je mon vo vzahoch medzi ttmi vojny plne vyli, potom je potrebn na zklade spolone dohodnutch noriem o najviac zmierni jej
Briand Kellogov pakt (podpsan 27.8.1928). Vyzval vetky tty, aby sa zriekli vojny ako prostriedku ttnej politiky a rieili vetky spory mierovou cestou. Mal vak vemi mal praktick vznam, pretoe pre prpad jeho poruenia neboli stanoven iadne sankcie. 9 Mencer, G. : Nov medzinrodn humanitrne prvo (vybran problmy). 1. vyd. Academia. Praha 1983.
8

nsledky, predovetkm utrpenie ud, i u pjde okombatantov alebo nekombatantov. lenenie prva ozbrojench konfliktov poda predchdzajcich odsekov vak nie je mon chpa absoltne. Cieom niektorch ustanoven haagskeho prva je chrni obete konfliktov. Niektor princpy enevskho prva sa naopak usiluj oobmedzenie innost, ktor mu strany konfliktu vykonva vpriebehu nepriateskch akci. Dodatkov protokoly zroku 1977 obe oblasti prepojili arozdiel medzi nimi je iba historickho adidaktickho charakteru. 3 DETERMINANTY KONFLIKTOV CHARAKTERU SASNHO PRVA OZBROJENCH
POZNMKY
Sedemns rokov po snahe zakza ton vojnu ako prostriedok rieenia sporov medzi ttmi nepouiten udstvo bilancovalo straty prve skonenej Druhej svetovej vojny. Mylienka parskeho paktu zroku 1928 nala svoje vyjadrenie vCharte OSN. Vl. 2 ods. 4 Charty sa lensk tty zaviazali, e sa vo svojich stykoch vyhn nielen pouitiu sily, ale aj hrozby silou. Prvo ttov na ton vojnu zaniklo.10 tty s oprvnen poui vojensk silu proti druhmu ttu len vtroch prpadoch : - ak sa zastuj ozbrojenej akcie proti tonkovi na zklade rozhodnutia Rady bezpenosti OSN poda kapitoly VII. Charty OSN, - ak sa zastuj ozbrojenej akcie proti tonkovi vrmci regionlnej organizcie, ktor je ktomu Radou bezpenosti zmocnen, - ak si tt uplatuje vkon prva na vlastn alebo kolektvnu sebaobranu proti ozbrojenmu toku inho ttu poda l. 51 Charty OSN. Vvoj vnasledujcej 50 ronej etape studenej vojny abipolrneho rozdelenia sveta priniesol viac ako 200 ozbrojench konfliktov sobrovskmi udskmi11 a materilnymi stratami. Potvrdenm faktu, e prvo ozbrojenho konfliktu takmer vdy riei problmy neskoro a takmer vdy zaostva ojednu vojnu, bolo aj prijatie tyroch enevskch dohovorov zroku 1949. Vznamnm spsobom rozvinuli problematiku prva ozbrojench konfliktov a v ich duchu sa niesli aj vetky ostatn dohovory a zmluvy v tejto oblasti medzinrodnho verejnho prva. Prv enevsk dohovor ozlepen osudu ranench achorch prslunkov OS vpoli je obsahovo toton sdruhm enevskm dohovorom ozlepen osudu ranench astroskotancov OS na mori. pecifik aodlinosti vyplvaj zodlinosti prostredia vedenia vojny. Zkladn obsahov zameranie dohovoru je mon pecifikova poda jeho obsahu.
A do roku 1974 trvalo medzinrodnmu spoloenstvu, ne sa dokzalo dohodn na defincii agresie. Agresiou je pouitie ozbrojench sl ttom alebo skupinou ttov proti zvrchovanosti, zemnej nedotknutenosti alebo politickej nezvislosti ttu, z asovho hadiska sa za zrejm dkaz povauje prv pouitie ozbrojenej sily v rozpore sChartou. 11 200 vojen akonfliktov; 7,2 milina mtvych vojakov a 40 mil. civilistov.
10

POZNMKY
Prv kapitola spresuje, e enevsk dohovor ozlepen osudu ranench achorch prslunkov OS vpoli sa vzahuje na vetky prpady vyhlsenia vojny alebo akhokovek inho ozbrojenho konfliktu, ktor vznikol medzi dvomi alebo viacermi zmluvnmi stranami. Plat to aj pre prpady okupcie. l. 3 dohovoru je spolon pre vetky tyri dohovory. Tka sa ozbrojenho konfliktu, ktor nem medzinrodn charakter. Vtomto prpade dohovor neriei problmy obet konfliktu, resp. riei ich vemi veobecne adostaton ochranu obetiam vntornch konfliktov neposkytuje.12 Treba vak poveda, e na rokovanie diplomatickej konferencie bol predloen nvrh, aby vetky tyri enevsk dohovory boli pouiten aj na ozbrojen konflikty, ktor nemaj medzinrodn charakter. Diplomatickou konferenciou vak bol odmietnut. Druh kapitola hovor oranench achorch. Zdraznen je najm zkaz ich diskrimincie na zklade pohlavia, rasy, nboenstva alebo politickho presvedenia. Zakazuje sa toi na ich ivot, mui ich, kona na nich biologick pokusy. Osobitn pozornos m by venovan enm. Velitelia s povinn po boji vykona opatrenia kvyhadaniu azberu ranench, chorch amtvych. Ranen achor vzajat nepriatea s sasne pod ochranou ustanoven tretieho enevskho protokolu ozaobchdzan svojnovmi zajatcami z12.8.1949. Tretia kapitola poskytuje prvnu ochranu zdravotnckym tvarom astavom.13 Chrni aj zdravotncky personl a vojenskch duchovnch. Zadran zdravotnci aduchovn, ktor sa staraj o ranench achorch, maj prva vojnovch zajatcov, nesm vak by za nich povaovan. Personl, objekty amateril zdravotnej sluby mus ma oznaenie14. Mimoriadne dleit je lnok 59 kapitoly III., kde tento dohovor nahrdza predchdzajce prvne akty zrokov 1864, 1906 a1929. Tret enevsk dohovor ozaobchdzan svojnovmi zajatcami je mimoriadne dleitm medzinrodnm prvnym dokumentom. Jeho neznalos anerepektovanie jeho obsahu aj v sasnej praxi ozbrojench konfliktov spsobuje vne problmy vnami sledovanej oblasti prva ozbrojench konfliktov. Vtomto lnku upozornm iba na niektor aspekty. Zvanos arozsiahlos tejto tmy si poda nzoru autora vyaduje samostatn tmu spoloenskovednej prpravy v OS. Najm v spojen s problematikou psychologickho zvldnutia situcie v prpade zajatia aako ho prei.
Bolo odstrnen a vroku 1977 vI. Dodatkovom protokole. Tento ochrann tatt strcaj vprpade, ke okrem svojej zdravotnej praxe vykonvaj aj innos pokodzujcu nepriatea. 14 Veda znaku ervenho kra, ervenho polmesiaca aervenho krytlu sa vminulosti objavoval znak ervenho leva aslnka na bielom poli. Ilo opecifiku bvalej Perzie. Po nstupe dynastie Pahlav do ela ttu prilo od roku 1936 aj nov oznaenie ttu - Irn. Nov mocensk truktry prestali uplatova poiadavku znaku ervenho leva aslnka pre svoje zdravotncke zloky. Doposia nebola jeho platnos zruen.
12 13
10

Poda vyie uvedenho dohovoru je vl. 4 stanoven, e vojnovmi zajatcami s: - prslunci ozbrojench sl niektorej zo strn vkonflikte (vrtane prslunkov milci alebo dobrovonckych zborov, tvoriacich sas tchto OS), - prslunci inch milci adobrovonckych zborov vrtane lenov organizovanch hnut odporu pokia spaj tieto podmienky: a) maj vele osobu zodpovedn za podriadench, b) maj pevn rozoznvac znak, viditen na diaku, c) otvorene nosia zbrane, d) pri svojich konoch repektuj zkony avojnov obyaje. - prslunci pravidelnch vojenskch jednotiek tej vldy alebo moci, ktor mocnos zadrujca zajatcov neuznva, - osoby sprevdzajce OS (napr. civiln lenovia posdok vojenskch lietadiel, vojnov dopisovatelia ...), - lenovia lodnch posdok obchodnch plavidiel aposdky civilnho letectva strn v konflikte, ktor nemaj vhody priaznivejieho zaobchdzania poda inch ustanoven medzinrodnho prva, - obyvatelia neokupovanho zemia, ktor sa pri prechode nepriatea zvlastnho popudu chopia zbrane, aby bojovali proti prenikajcemu vojsku bez toho, e by mali as ustanovi sa do pravidelnch vojenskch jednotiek ak otvorene nosia zbrane aak zachovvaj vojnov zkony aobyaje. Vemi dleitm ustanovenm tohto dohovoru je l. 5. Ten stanovuje, e pri pochybnostiach oprslunosti osb , ktor sa dopustili vojnovho inu adostali sa do rk nepriatea, k niektorej zkategri vymenovanch vlnku 4, bud tieto osoby pova ochranu tohto Dohovoru, pokia ich postavenie nebude uren prslunm sdom. Vl. 12 je zdraznen moment zodpovednosti mocnosti, vktorej moci zajatci s. Ato bez ohadu na prpadn individulnu zodpovednos. Zalch lnkov dohovoru si pozornos zasli l. 17, ktor stanovuje, e kad vojnov zajatec je pri vsluchu povinn uvies len svoje priezvisko, meno, hodnos, dtum narodenia amatrin slo (alebo tomu zodpovedajci daj). Celm dohovorom sa prelna stredn zsada sprvania sa kzajatcom - za vetkch okolnost sa vyaduje udskos. Zakazuje sa telesn mrzaenie avyuvanie zajatcov klekrskym i vedeckm elom. Zajatci by mali by chrnen pred nsilm, urkami, nedstojnm sprvanm, odvetnmi akciami azvedavosou zvonkajieho prostredia.15
15
POZNMKY
Vtomto zmysle bolo napr. vemi kontroverzn sprvanie sa znepriatelench strn poas toku USA a spojencov na Irak vroku 2003. Samotn elektronick mdi tomu vzujme predaja vojny vpriamom prenose vznamne napomhali. Etick rozmer prva ozbrojenho konfliktu tak bol vystaven akm skkam.
11

POZNMKY
tvrt enevsk dohovor oochrane civilnch osb poas vojny nechrni osoby chrnen poda predchdzajcich troch dohovorov. Chrnenmi osobami je teda civiln obyvatestvo nachdzajce sa na zem znepriatelench strn. Tto nekombatanti maj prvo za kadch okolnost na repektovanie osobnosti, cti a rodinnch prv bez diskrimincie sohadom na rasu, farbu pleti, pohlavie, jazyk, nboensk, politick alebo in presvedenie, nrodnos alebo socilny pvod alebo majetkov pomery. Celkom logicky sa predpoklad, e vojna by mala by veden proti ozbrojenm silm anie proti civilnm osobm. V svislosti s poruovanm prva ozbrojenho konfliktu sa vyskytuj prpady pouitia tzv. ivch ttov ozbrojenmi silami. Poda lnku 28 dohovoru je takto konanie jednoznane zakzan. alie lnky zakazuj plienenie, hromadn tresty civilom auplatovanie inch represli proti nim. Je zakzan bra rukojemnkov. itatelia sa pri tdiu problematiky prva ozbrojenho konfliktu mu stretn s nzvom Miniatrny dohovor. Je to vlastne neoficilne oznaenie pre spolon lnok 3 vetkch tyroch enevskch dohovorov zroku 1949. Zavzuje kad zo zmluvnch strn v konflikte riadi sa akmsi minimlnym tandardom udskosti, napriek tomu, e hromadn nsilie (rozumej vntorn nsilnosti) nedosahuje intenzitu ozbrojenho konfliktu. Nielen ivoty s pod ochrannou prva ozbrojench konfliktov. Na ochranu materilnych kultrnych statkov ahodnt pamt Haagsky dohovor na ochranu kultrnych pamiatok poas ozbrojenho konfliktu zroku 1954. Vysok zmluvn strany sa poda dohovoru zavzuj repektova kultrne statky na vlastnom zem, ako aj na zem ostatnch zmluvnch strn. Potvrdzuj, e nedovolia, aby sa tieto statky pouili na ely, ktor by ich poas ozbrojenho konfliktu vystavili znieniu alebo pokodeniu. Vnimku z takto vymedzenho zvzku umouje zsada vojenskej nevyhnutnosti. Z pohadu niektorch poslednch ozbrojench konfliktov vo svete je alarmujce ustanovenie l. 4 odseku 3, kde sa zmluvn strany zavzuj ktomu, e zabrnia rozkrdaniu a lpeniu kultrnych statkov avandalizmu voi nim.16 Ako u bolo zdraznen, studen vojna sa prejavovala vemi horco. Prostrednctvom loklnych konfliktov aboja za nrodn oslobodenie sa u vpriebehu 50. a60. rokov minulho storoia zaali prejavova nedostatky enevskch dohovorov zroku 1949. Ilo najm o: - otzky nedostatonej ochrany civilnho obyvatestva, - otzky nedostatonej ochrany obet vntornch konfliktov. Poznanie opotrebe rozvjania prva ozbrojench konfliktov nabralo na intenzite koncom 60. rokov avyvrcholilo na diplomatickej konferencii 1974 1977 veneve. Vjni 1977 boli prijat po zloitom vyjednvan dva dodatkov protokoly kenevskm dohovorom zroku 1949.
Tento Haagsk dohovor oochrane kultrnych hodnt bol neskr doplnen Haagskm protokolom II. zroku 1999. Vpodmienkach Slovenskej republiky venuj tejto problematike pozornos Smernice MO SR . 3/2006 oochrane kultrnych hodnt vprpade ozbrojench konfliktov.
16
12

- Dodatkov protokol kenevskm dohovorom zr. 1949 tkajci sa ochrany obet medzinrodnho ozbrojenho konfliktu (Protokol I.), - Dodatkov protokol kenevskm dohovorom z. r. 1949 tkajci sa ochrany obet ozbrojenho konfliktu, ktor nemaj medzinrodn charakter (Protokol II.) Protokol I. vl. 1 ods. 4 roziruje svoju psobnos na ozbrojen konflikty, vktorch nrody bojuj za svoje nrodn oslobodenie, proti kolonializmu a rasizmu, vsnahe uplatni svoje prvo na sebaurenie. Vsledn text prejednvanho protokolu bol silne poznamenan bipolrnym rozdelenm sveta. Najviac diskutovanou otzkou bolo uznanie vntornch konfliktov na rove medzinrodn a otzka prvneho tattu partiznov. Poda l. 43 Protokolu I. sa partiznom dostalo rovnakho postavenia ako inm kombatantom. Dodatkov Protokol I. zroku 1977 alej upravuje postavenie vyzvedaov aoldnierov. V prpade vyzvedaa, ktor je pristihnut na nepriateskom zem vuniforme ozbrojench sl, sa potvrdzuje jeho prvna ochrana. To u neplat pre oldnierov17, ktor zpohadu prva ozbrojench konfliktov nemaj prvo na tatt kombatanta alebo vojnovho zajatca. alej sa tento Protokol I. zaober dleitm aspektom ochrany civilnho obyvatestva. Podstata celej problematiky je postaven na princpe rozliovania medzi kombatantmi acivilmi. Historick korene tohto princpu njdeme vPetrohradskej deklarcii aHaagskom dohovore ozkonoch aobyajoch vojny. Do praxe Protokol I. pretla zkaz. tzv. slepch zbran (tj. zbran, ktor nerozliuj, vprpade ich bojovho pouitia, medzi civilnmi avojenskmi ciemi). Zakazuje sa takisto pouitm bojovho prostriedku nii ivotn prostredie, toi na nebrnen miesta arozirova konflikt do demilitarizovanch zn. Na pomoc civilnmu obyvatestvu by mala aktvne prispieva aj zloka civilnej obrany. Najm vzmysle humanitrnej pomoci, pomhajcej civilom vkomplikovanch situcich ozbrojenho konfliktu prei. Druh dodatkov protokol (Protokol II.) kenevskm dohovorom zroku 1949 priniesol prvkrt vhistrii ochranu obet ozbrojench konfliktov vntornho charakteru. Prakticky to znamen, e aj obete obianskych vojen s chrnen podobne ako obete medzinrodnch konfliktov. Bola tak naplnen poiadavka, ktor vzila z povojnovho vvoja, aby sa rozril pomerne strun spolon lnok 3 enevskch dohovorov zroku 1949 oochrane obet vntornch konfliktov. enevsk dohovory platia pre vetky ozbrojen konflikty medzi zmluvnmi ttmi apre prpady okupcie. Pre Protokol I. plat to ist, naviac stavia na rovnak
oldnier - prslunk platenej, najatej armdy, nmezdn vojak; zapredanec. In: http://slovnikcudzichslov.eu/slovo/%C5%BEoldnier.
17
POZNMKY
13

POZNMKY
rove medzinrodn ozbrojen konflikty anrodne oslobodeneck boje. Protokol II. obsahuje vetky ostatn vntorn konflikty18, ktor nie je mon zaradi pod Protokol I. aprebiehaj formou obianskej vojny. Ako znepriatelen strany stoja proti sebe vojsko prslunej vldnej exekutvy aorganizovan hnutie odporu. tyri enevsk dohovory zroku 1949 obsahuj celkovo 450 lnkov. Spolu so 150 lnkami Dodatkovch protokolov z roku 1977 tvoria tzv. Chartu humanity as hlavnm nstrojom prva ozbrojench konfliktov. Najdleitejie anajvznamnejie znich s zaraden vnasledovnej kapitole. 4 ZKLADN PRVNE NSTROJE MEDZINRODNHO PRVA A IN RELEVANTN PRVNE NSTROJE 19 HUMANITRNHO
- IV. Haagsky dohovor o dodriavan zkonov a obyajov vojny z roku 1907, - Prloha k dohovoru: Ustanovenia o dodriavan zkonov a obyajov vojny, - Protokol o zkaze pouva vo vojne dusiv, otravn a podobn plyny alebo bakteriologick prostriedky z roku 1925, - I. enevsk dohovor o zlepen osudu ranench a chorch prslunkov ozbrojench sl v poli z roku 1949, - II. enevsk dohovor o zlepen osudu ranench, chorch a stroskotancov ozbrojench sl na mori z roku 1949, - III. enevsk dohovor o zaobchdzan s vojnovmi zajatcami z roku 1949, - IV. enevsk dohovor o ochrane civilnch osb poas vojny z roku 1949, - I. enevsk dodatkov protokol k enevskm dohovorom z 12. augusta 1949 o ochrane obet medzinrodnch ozbrojench konfliktov z roku 1977, - II. enevsk dodatkov protokol k enevskm dohovorom z 12. augusta 1949 o ochrane obet ozbrojench konfliktov nemajcich medzinrodn charakter z roku 1977, - Haagsky dohovor na ochranu kultrnych statkov poas ozbrojenho konfliktu z roku 1954, - Ustanovenia na vykonanie Dohovoru na ochranu kultrnych statkov poas ozbrojenho konfliktu, - Prv Haagsky protokol na ochranu kultrnych statkov poas ozbrojenho konfliktu z roku 1954, - Druh Haagsky protokol o ochrane kultrnych statkov poas ozbrojenho konfliktu z roku 1999, - Dohovor o zkaze vvoja, vroby a hromadenia zsob bakteriologickch (biologickch) a toxnovch zbran a oich nien z roku 1972, - Dohovor OSN o zkazoch alebo obmedzeniach pouitia uritch konvennch zbran, ktor mu by povaovan za nadmerne zraujce alebo majce nerozliujce inky z roku 1980,
Aktualizovan usmernenie Eurpskej nie o podpore dodriavania medzinrodnho humanitrneho prva . 2009/C 303/06. In: radn vestnk Eurpskej nie z15.12.2009. Prloha. C 303/16 C 303/17.
19
14

- I. Protokol o nezistitench lomkoch z roku 1980, - II. Protokol o zkazoch alebo obmedzeniach pouitia mn, nstranch systmov a inch zariaden z roku 1980, - Zmenen a doplnen II. Protokol o zkazoch alebo obmedzeniach pouitia mn, nstranch systmov ainch zariaden z roku 1996, - III. Protokol o zkaze alebo obmedzen pouitia zpalnch zbran z roku 1980, - IV. Protokol o oslepujcich laserovch zbraniach z roku 1995, - V. Protokol o vbunch pozostatkoch vojny z roku 2003, - Dohovor o zkaze vvoja, vroby, hromadenia a pouitia chemickch zbran a o znien ich zsob z roku 1993, - Dohovor o veobecnom a plnom zkaze vroby, pouitia, skladovania a transferu protipechotnch mn a oich znien z roku 1997 SK C 303/16 radn vestnk Eurpskej nie 15.12.2009, - tatt Medzinrodnho tribunlu pre trestn sthanie osb zodpovednch za zvan poruenie medzinrodnho humanitrneho prva spchan na zem bvalej Juhoslvie od roku 1991 z roku 1993, - tatt Medzinrodnho trestnho tribunlu pre trestn sthanie osb zodpovednch za genocdu a in zvan poruenie medzinrodnho humanitrneho prva spchan na zem Rwandy a pre trestn sthanie rwandskch obanov zodpovednch za genocdu a in zvan poruenie spchan na zem susediacich ttov medzi 1. janurom 1994 a 31. decembrom 1994 z roku 1994, - Rmsky tatt Medzinrodnho trestnho sdu z roku 1998, - Dodatkov protokol z roku 2005 k enevskm dohovorom z 12. augusta 1949 tkajci sa prijatia dodatkovho rozoznvacieho znaku (protokol III.), - Dohovor o kazetovej muncii z roku 2008 SK 15.12.2009 radn vestnk Eurpskej nie C 303/17. Jednou z vznamnch udalost v problematike prva ozbrojench konfliktov v celom povojnovom vvoji bolo ustanovenie Medzinrodnho trestnho sdu vroku 1998. Mylienka medzinrodnho trestnho sdnictva sprvomocou sthania genocdy, zloinov proti udskosti, vojnovch zloinov azloinov agresie, nie je nov. OSN prispela kvypracovaniu celho radu dohovorov, ktor vpovojnovom obdob posvali pomyseln latku prva ozbrojench konfliktov hore. Ilo najm o: - Dohovor oprevencii apostihu zloinu genocdy zroku 1948, - Dohovor oneplatnosti tatutrnych obmedzen vprpade vojnovch zloinov azloinov proti udskosti zroku 1968, - Dohovor ozkaze aobmedzen pouvania niektorch nehumnnych konvennch zbran extrmne kodiacich udskmu zdraviu alebo nemajcich rozliovaciu schopnos zroku 1980 (vrtane jeho tyroch protokolov), - Zsady medzinrodnej spoluprce pri odhaovan, zadriavan, vydvan a sthan osb zodpovednch za vojnov zloiny a zloiny proti udskosti zroku 1973.
POZNMKY
15

POZNMKY
Rada bezpenosti OSN ustanovila taktie dva Medzinrodn trestn tribunly (pre bval Juhoslviu aRwandu). A vroku 1992 Valn zhromadenie OSN poverilo Medzinrodn prvnu komisiu prpravou tattu Medzinrodnho trestnho sdu. Ten bol prijat 17.7.1998 na konferencii, konanej vjni ajli 1998 vRme. Sd me vyetrova jedincov zodpovednch za najzvanejie zloiny medzinrodnho vznamu vrtane genocdy, zloinov proti udskosti a vojnovch zloinov. Prednostn sdna prvomoc naalej zostva v rukch ttnych sdov jednotlivch krajn. Za tzv. Rmsky tatt Medzinrodnho trestnho sdu hlasovalo 120 delegtov konferencie, 21 sa zdralo a7 ttov bolo proti (Irn, Irak, Lbya, na, Sudn, Izrael aUSA). tatt predvda tri spsoby zaatia konania pred Medzinrodnm trestnm sdom. Subjektmi, ktor s za uritch podmienok oprvnen iniciova konanie, s ktorkovek zmluvn strana tattu, Bezpenostn rada OSN konajca na zklade kapitoly VII. Charty OSN alebo prokurtor Medzinrodnho trestnho sdu z vlastnej iniciatvy. Sd sdli v Haagu a jeho tatt nadobudol platnos 1.7. 2002 (po tom, o ho podpsalo najmenej 60 ttov). Slovensk republika je zmluvnou stranou tattu odo da nadobudnutia jeho platnosti. Ratifikciou Dohody o vsadch a imunitch Medzinrodnho trestnho sdu v roku 2004 sa dostala do prvej desiatky krajn, ktor tto, pre innos Medzinrodnho trestnho sdu dleit, dohodu ratifikovali. 5 HLAVN PRAVIDL AZSADY PRVA OZBROJENCH KONFLIKTOV Dodriava pravidl prva ozbrojench konfliktov znamen: - povinnos rozliova medzi civilnm obyvatestvom akombatantmi scieom uetri civiln obyvatestvo aciviln majetok. tok me by veden iba proti vojenskm cieom, - repektova ivot, fyzick amorlnu integritu uosb, ktor sa nezastuj priamo nepriateskch akci. Chrni tieto osoby azaobchdza snimi udsky, - nezabja alebo nezraova protivnka, ktor sa vzdva alebo sa neme zastova boja, - nemonos neobmedzenho prva voli spsoby aprostriedky vedenia vojny prslunkmi ozbrojench sl astranami vkonflikte, - zkaz pouvania tch spsobov aprostriedkov boja, ktor by spsobovali zbyton straty alebo utrpenie, - povinnos zberu ranench bez rozdielu strn konfliktu a starostlivos onich, - povinnos uetri pred znienm alebo pokodenm zdravotncke zariadenia, transporty avybavenia, - repektova nedotknutenos zdravotnckeho personlu, - repektova medzinrodne uznvan symboly zdravotnckych zariaden, - ma repekt kivotu, dstojnosti, osobnm prvam, politickmu anboen-
16

skmu presvedeniu zajatcov, chrni ich pred nsilnm sprvanm aodvetou. Da im prvo na kontakt srodinou aposkytnutie pomoci zvonka, - zabezpei procesn zruky pri posudzovan zodpovednosti za sprvanie sa poas ozbrojenho konfliktu, - nedopusti fyzick aduevn tranie, in krut alebo poniujce zaobchdzanie atrestanie. Tieto pravidl, premietajce sa do paragrafovho znenia spomnanej Charty humanity, tvorili prvnici afilozofi virom historickom vvoji. Vznamne do procesu formulcie pravidiel prva ozbrojenho konfliktu zasiahol napr. v18. storo Jean Jaeques Rousseau, ke vyslovil tto mylienku: Vojna nie je viadnom prpade vzah loveka kloveku, ale vzah medzi ttmi, vktorom s jednotlivci nepriatemi iba nhodou; nie ako udia, ani ako obania, ale ako vojaci ... Nakoko je cieom vojny znii tt nepriatea, je legitmne zabja jeho obrancov, pokia maj v rukch zbrane; akonhle ich odloia avzdaj sa, prestvaj by nepriatemi as benmi umi aje neleglne vzia im ivot.20 Pre vetky sporn prpady, ke nie je zrejm, ako riei prpady nepokryt zmluvne prvom ozbrojenho konfliktu, nm vzniknut situciu pome riei tzv. Martenzova klauzula: ...civili akombatanti zostvaj pod ochranou avldou zsad medzinrodnho prva odvodench od zavedench obyajov, zsad udskosti apoiadaviek verejnej morlky. Toto ustanovenie pna Fjodora Martense zroku 1899 je aj sasou l. I. ods. 2 Dodatkovho protokolu I. zroku 1977. Vyie uveden riadky s prkladom uplatovania zsad udskosti vprve ozbrojench konfliktov. alou vznamnou zsadou je zsada vojenskej elnosti, ale najm zsada rozliovania a zkazu zbytonho utrpenia. Preto jedinm legitmnym cieom, oktor by sa tty mali usilova, je oslabenie vojenskch sl protivnka (mui aeny vzbrani). Akkovek pouitie zbrane, ktor iba zvyuje utrpenie vyradench vojakov zboja aspsobuje ich smr, je povaovan za neprijaten. Uveden skutonosti sa premietli do obsahu l. 48 Dodatkovho protokolu I. al. 13 Dodatkovho protokolu II. zroku 1977: ...strany konfliktu bud vdy robi rozdiel medzi civilnm obyvatestvom akombatantmi amedzi objektmi civilnho charakteru avojenskmi objektmi avslade stm poved svoje opercie iba proti vojenskm objektom.21 Pre prpady, kedy prvo a zkazy nemu plati absoltne, nastupuje zsada proporcionality, ktor sa usiluje oist zladenos protichodnch zujmov vojenskej nevyhnutnosti,elnosti audskosti. V svislosti s dodriavanm zsad prva ozbrojenho konfliktu je asto vysloven otzka, preo sa jedna, ale asto aj obe strany konfliktu dopaj poruen
Kolektv autorov: Mezinrodn humanitrn prvo. Odpovdi na Vae otzky. Mezinrodn vbor ervenho ke. esk erven k. Praha 2009. s. 7. 21 Krlik, J: enevsk dohovory a Dodatkov protokoly. Slovensk erven kr. Bratislava 2002. s. 243.
20
POZNMKY
17

POZNMKY
pri ich repektovan. Vprvom rade to je neznalos prva. Prpadov tdiu by sme vemi asto mohli aplikova napr. na situciu vAfganistane na juhu ajuhovchode krajiny. Vinov ttotvorn etnikum tejto asti krajiny tvoria Patuni,22 ktor prednostne uznvaj (viac ako islamsk prvo ara) adtov zkonnk Patunwl. Ten je vmnohom pecifick, o zpohadu prva ozbrojench konfliktov na vlastnej koi poctili najm britsk asovietski vojaci. Z ozbrojench konfliktov vminulosti poznali, o to je ustupova vojensky zkrajiny, kde napriek uzatvorenmu prmeriu miestne ozbrojen kmeov truktry napdaj odchdzajce jednotky.23 Obyvatelia hlbokch doln Hinduka poriadne nepoznaj (veakrt ani neuznvaj) ttnu moc, ktor je pre vinu z nich vemi aleko. Kee nepoznaj ttne zkonodarstvo, je otzne, i im nieo hovor prvo ozbrojenho konfliktu. Druhm relevantnm momentom, ktor brni dslednmu presadzovaniu prva ozbrojenho konfliktu je skutonos, e tento typ prva nem efektvny centralizovan systm implementcie asankci. Jednm zdvodov je sasn podoba medzinrodnho spoloenstva aperipetie okolo medzinrodnho trestnho tribunlu. Implementciu prva ozbrojench konfliktov mu strany konfliktu prakticky napa tromi typmi opatren: 1. Preventvnymi opatreniami, ktor vychdzaj zpovinnosti ttov dodriava prvo. 2. Kontrolnmi opatreniami umoujcimi sledova dodriavanie prva vpriebehu celho konfliktu. 3. Represvnymi opatreniami vychdzajcimi zpovinnosti strn konfliktu predchdza aukonova akkovek poruenie prva. Preventvne opatrenia sa napaj renm (osvetou) prva ozbrojench konfliktov, prpravou kvalifikovanho personlu vozbrojench silch, prijmanm kvalitnch prvnych noriem aprekladmi zmluvnch textov. Kontrola dodriavania prva ozbrojench konfliktov je realizovan innosou ochrannch mocnost aorgnmi MVK. Represia zaha najm tieto opatrenia: - sthanie vojnovch zloinov24 nrodnmi sdmi, - trestn adisciplinrnu zodpovednos nadriadench apovinnos vojenskch veliteov odhaova apostihova poruenie prva ozbrojenho konfliktu, - vzjomn prvnu spoluprcu ttov vtrestnch otzkach.
Tvoria asi 45-50% obyvatestva 30 mil. Afganistanu. Prv britsko afgansk vojna (1838 - 1842) skonila pre Britov katastroflne. Ztridsatiscovho expedinho zboru sa poksilo vrti 16 000 vojakov. Preil jedin mu plukovn lekr William Brydon. 24 Za vojnov zloiny s veobecne povaovan vne poruenia prva ozbrojenho konfliktu (tj. vne poruenia zkonov aobyajov vojny), i u ide okonflikty medzinrodn alebo vntrottne. Bliie vi: Mrz, S., Poredo, F., Vransk, P.: Medzinrodn verejn prvo. Univerzita Komenskho vBratislave. Prvnick fakulta. Bratislava 2005. s. 375-376.
22 23
18

Medzi alie opatrenia implementanho charakteru patr povinnos ttu votzkach vlastnho dozoru nad implementciou ainterpretciou prvnych ustanoven. Vek lohu tu nepochybne zohrva aj tlak verejnej mienky amdi. Najm otvoren archly svet elektronickch mdi je dnes fenomnom, ktor sa priam ponka na ich dslednejie uplatovanie. Otzka znie, i poruovanie prva ozbrojench konfliktov nam protivnkom (niekedy bohuia aj spojencom), je tm pravm dvodom, aby sme sa aj my sprvali rovnako askzli na jeho rove. Na tto otzku si mus odpoveda kad vojak azamestnanec ozbrojench sl sm. Avak splnm vedomm svojej sluobnej audskej zodpovednosti. Najm vposlednch konfliktoch, vktorch Slovensko participuje ako spojenec vrmci NATO, rezonuj otzky spojen so tvrtm enevskm dohovorom ozajatcoch. Okrem situcie, e vojak mus ovlda nstroje sprvania sa kzajatcom, me sa aj on sm dosta do situcie, kedy je on sm zajatcom. o robi, ako prei, o je dleit pre zvldnutie tejto situcie to s len niektor zotzok, ktor zohaduj dokumenty anormy NATO: - AJP-2.5 Zajat osoby, ukoristen materil adokumenty, - STANAG 2074 Ncvik zaobchdzania svojnovmi zajatcami na cvieniach NATO aliann norma venujca ncviku monej situcie zajatia vojaka pozornos zpohadu dvoch sborov pravidiel: a) pravidiel tkajcich sa ncviku zaobchdzania svojnovmi zajatcami pri ncviku boja opreitie ako sasti vojenskch cvien, b) pravidiel tkajcich sa fzy vyetrovania avsluchu pri ncviku boja opreitie ako sasti vojenskch cvien. 6 UPLATOVANIE PRVA OZBROJENCH NASADEN KONFLIKTOV V OPERANOM
POZNMKY
Zodpovednos velitea za prpravu v oblasti prva ozbrojench konfliktov je dan: - aliannou normou STANAG 2449 TRAINING IN THE LAW OF ARMED CONFLICT, - Smernicou MO SR . 119/2008 oprprave voblasti prva ozbrojench konfliktov. Za prpravu personlu ozbrojench sl je zodpovedn velite. Ten uruje rozsah a prpravu poda prslunho pracovnho zaradenia a pracovnej innosti svojich podriadench. Kad zodpovedn velite vie, e predpokladom spenho operanho nasadenia je dobre zvldnut prpravn obdobie. Mal by teda u pred samotnou vojenskou operciou prema otom, ako minimalizova straty na ivotoch amajetku ud. Mal by tomu prispsobi aj vber zbran aspsoby vedenia bojovej innosti. Me ktomu vyui rzne opatrenia na oklamanie druhej strany konfliktu. 19

POZNMKY
M vak zakzan: - zneuva medzinrodne uznvan rozpoznvacie znaky a signly vrtane vlajky parlamentra, - predstiera, e sa vzdva alebo predstiera zranenia, - pouva uniformu nepriatea alebo inho ttu, - poui civilov alebo ud vobytnch znach ako iv ochrann tt pre ochranu vlastnch jednotiek. Prpady osobitnej ochrany sa ruia, pokia s protivnkom napr. kultrne pamiatky vyuvan pre vojensk ely, alebo inak zskali charakter vojenskho ciea. Za takejto situcie by na nich mohol by veden tok len stm, e: - otoku rozhodne prslun velite (intitt osobitnej ochrany me zrui iba velite zvzku avy velite). Vprpade nich veliteov toto prvo maj iba ak ide onevyhnutn vojensk opatrenie, - tok je jedin monos ako ukoni ich pouvanie na vojensk ely, - vberom prostriedkov aspsobov toku umonme preds pokodeniu kultrnych hodnt 25. i u bude ma operan nasadenie ton, obrann alebo in charakter, vdy mus velite zvaova: - preventvne opatrenia na zklade objektvnych spravodajskch informci, - primeran vobu prostriedkov pre splnenie operanej lohy, - poskytnutie poslednej ance formou varovania civilnho obyvatestva, - faktor rizika pri blzkosti civilnho objektu a z toho vyplvajcich opatren vrtane objektu osobitne chrnenho, - vber obrannho postavenia, - primeranos dislokcie zdravotnch jednotiek za elom ich bezpenosti. Vpriestore vedenia vojenskej opercie sa bud pohybova: - kombatanti prslunci organizovanch ozbrojench sl, skupn a jednotiek strany v ozbrojenom konflikte. Kombatanti s uren na bojov lohy, maj prvo zastni sa nepriateskch akci. Vzahuj sa na ne ustanovenia vojnovho prva. Vprpade zajatia maj prvo na status vojnovho zajatca. Kombatanti s povinn dodriava normy medzinrodnho prva aplikovatenho vozbrojench konfliktoch. Od nekombatantov sa odliuj uniformou (prp. inm spolonm znakom). Kombatantmi nie s prslunci zdravotnho a duchovnho personlu. - nekombatanti osoby, ktor obsluhuj alebo sprevdzaj prslunkov ozbrojench sl, priom sa vojenskch operci nezastuj (zdravotncky personl, vojnov korepondenti, duchovn a pod.). Zbra, ktor nosia, mu poui iba na svoju obranu, - civiln osoby osoby, ktor nepatria kozbrojenm silm, napr. aj novinri, ktor nie s vojnovmi korepondentmi,
25
l. 4 Smernice MO SR . 3/2006 oochrane kultrnych hodnt vprpade ozbrojenho konfliktu.
20

- chrnen osoby osoby zranen achor bez ohadu na prslunos kstranm konfliktu, stroskotanci, vojnov zajatci aciviln osoby, - osobitne chrnen osoby zdravotncky aduchovn personl, tehotn eny aeny smalmi demi. Pri plnovan, ale aj priamo vbojovom nasaden, mus velite zvaova aj tatt osobitne chrnench objektov. Mal by predovetkm vedie, ktor ztejto kategrie objektov sa nachdzaj vpriestore jeho operanho nasadenia:26 - zdravotncke zariadenia, kde sa nesm sstreova kombatanti azbrane, - objekty vznamnej kultrnej hodnoty kninice, kultrne pamiatky, kostoly, chrmy, meity, pamtnky, galrie, vzdelvacie avedeck intitcie, - objekty civilnej obrany, - objekty obsahujce nebezpen sily (jadrov elektrrne, vodn priehrady, sklady chemickch ltok, chemick tovrne), - objekty nevyhnutn pre preitie civilnho obyvatestva (sklady potravn, zdroje azsoby pitnej vody), - tbory vojnovch zajatcov ainternan tbory. Vetky obmedzenia maj oporu vsystme haagskeho aenevskho prva. Tie, ktor vyplvaj pre veliteov na pouitie zbran abojov techniky, zakazuj: - pouitie nbojov do hmotnosti 400 g atzv. striel dum-dum, - pouitie protipechotnch mn ainch nstranch vbunch systmov, - zkaz pouitia zbran zraujcich repinami, ktor je ako zisti benmi diagnostickmi prstrojmi, - zkaz pouitia chemickch, zpalnch abakteriologickch zbran, - zkaz pouitia zbran, ktorch pouitie spsobuje vne ekologick ohrozenie, - zkaz pouitia laserovch zbran kontruovanch za elom pokodenia zraku protivnka. Zrovne enevskho prva ajeho humanitrnej povahy vyplvaj obmedzenia vspsoboch pokodenia nepriatea:27 - nesmie by zabit alebo zranen protivnk, ktor sa vzdal, - s neprpustn vyhlsenia otom, e vboji, ktor bude nasledova, sa nebud bra zajatci, - nepripa sa zkern zabitie, zranenie alebo zajatie, zneuitie uniforiem, vlajky parlamentra i postavenia chrnench osb, - nesm by zneuit znaky ervenho kra, ervenho polmesiaca, ervenho leva a slnka aervenho krytlu, ako aj inch medzinrodne uznvanch znakov asignlov, - nesm sa zneuva znaky, insgnie auniformy neutrlnych ttov, OSN attov, ktor nie s stranami konfliktu.
26 27
POZNMKY
Vprlohe 1 tohto lnku je uveden osobitn znaenie, napomhajce kich ochrane. Livinka, V., Sama, O., vantner,P.: Prvo ozbrojenho konfliktu strun prehad pre veliteov. Kultrne ametodick centrum OS SR. Trenn 2008. s. 30.
21

POZNMKY
Kombincia haagskeho aenevskho prva prina zakzan spsoby vedenia nepriateskch akci proti objektom: - nie je prpustn tok na mobiln sanitn zariadenia atvary, nemocnin zariadenia, nechrnen ademilitarizovan zny, - zakazuje sa nienie priestorov, objektov azsob na preitie civilnho obyvatestva, - za iadnych okolnost nie je dovolen plieni aprivlastova si, i nii cudz majetok (s vnimkou nevyhnutnosti vojenskho opatrenia), - zakazuje sa toi na nechrnen mest, dediny, obydlia astavby, je neprpustn nienie kultrnych hodnt, nepovouje sa pouva zbrane, ktor by mohli zdlhodobho hadiska spsobova vne pokodenie ivotnho prostredia. 7 ZVER Vea itateov tchto riadkov si polo otzku zmyslu prva ozbrojench konfliktov v podmienkach novho milnia. Najm preto, e jeho prvch desa rokov nebolo vdy ukkou toho, ako sa to m robi (napr. tragdie vbvalej Juhoslvii a Rwande). Ak zoberieme ako pouenie vrok americkho ernoskho aktivistu Martina Luthera Kinga zo 60. rokov minulho storoia, potom mliaca vina by mala prehovori, aby krutos kriiacej meniny nezskala prevahu. Vplnej miere to plat aj pre prvo ozbrojenho konfliktu vpodmienkach rchlo sa meniaceho aoraz viac globalizovanho sveta. Kontraproduktvne sa me prejavi narastajca necta niektorch vyspelch ttov kOSN, platnm normm medzinrodnho prva, ba dokonca kporuovaniu niektorch enevskch dohovorov vpriebehu intervenci apreventvnych vojenskch opatren. Vznikaj nov konflikty spjan najm sproblmami nevldnutia, zrtenia vldnych truktr avzniku anarchie. Stle astejie registrujeme konflikty charakteristick silm uritej ozbrojenej skupiny, ktor spja spolon identita zaloen na nboenstve i nrodnosti. Vemi asto sa prejavuj formou etnickch istiek vtej najbrutlnejej podobe. Vtedy najviac trpiace civiln obyvatestvo je chrnen na zklade u spomnanho spolonho lnku . 3 enevskch dohovorov. Uplatnenie prva ozbrojench konfliktov vprpadoch oslabenia ttnych truktr tak dokonca nadobda ete v vznam. Ato napriek celmu radu prekok vpodobe nedisciplinovanosti prslunkov strn v konflikte a vyzbrojovanm civilnho obyvatestva. To spsobuje stieranie rozdielu medzi kombatantmi a nekombatantmi azmenuje sa priestor pre uplatnenie prva ozbrojench konfliktov. Prvo ozbrojench konfliktov sa dnes plne aplikuje aj vmisich jednotiek OSN vrmci operci na udranie alebo vyntenie mieru. Poda bulletinu generlneho tajomnka OSN z 6.8.1999 Dodriavanie medzinrodnho humanitrneho prva silami OSN, mus by silami OSN dodriavan minimlny tandard, pokia sily OSN vystupuj vlohe kombatantov vopercich na vyntenie mieru alebo vrmci se-
22

baobrany pri nasadeniach vopercich na udranie mieru.28 Aplikovatenos uplatovania prva ozbrojench konfliktov na teroristick toky, ktor s kovou bezpenostnou hrozbou pre mnoh krajiny dnenho sveta, je obmedzen monosou jeho pouitia vase mieru. Podstatnm, rozhodujcim momentom prva ozbrojench konfliktov je otzka rozliovania medzi civilistami akombatantmi azkaz nerozliujcich tokov. Prvo ozbrojench konfliktov zakazuje kad nsilie zameran proti civilom, zakazuje aj iny, ktor mu by vpraxi reflektovan ako teroristick: - toky na civilistov aciviln objekty, - nerozliujce toky, - toky na miesta bohosluieb, - toky na zariadenia obsahujce nebezpen sily, - branie rukojemnkov, - zabitie osb nepodieajcich alebo u sa nepodieajcich na nepriatestve. Prvo ozbrojench konfliktov stha atrest poruenie vyie uvedench zkazov am mechanizmy pre implementciu zvzkov. Prvo ozbrojenho konfliktu mono niekedy na sasnka psob zastaralo. Iste nie je dokonal, ale, bohuia, iadne in alepie udstvo nem. Mali by sme preto aj to niekedy nedokonal prvo ozbrojenho konfliktu repektova a rozvja to dobr, o v om je. Mali by sme by na tej strane, ktor podpor jeho vyntitenos abude pripomna jeho poslanie ochraova obete konfliktov aobmedzova akontrolova spsoby a prostriedky vedenia boja anepriatestva. ZOZNAM BIBLIOGRAFICKCH ODKAZOV
BAJGAR J. akol.: Haagsk mluvy vsystmu mezinrodnho humanitrnho prva I. dl. Praha : Sprva socilnho zen FMO, 1992. 143 s. FOWLER, W.: Jak pet vzajet ana tku : Pruka specilnch jednotek. Praha : Nae vojsko 2008. 192 s. ISBN 978-80206-0990-8. GASSER, H. a kol.: Civiln obrana a mezinrodn humanitrn prvo. Praha : Magnet Press. 1993. 296 s. ISBN 80-85469. GEISBACHEROV, D. (ed.).: Vedenie ozbrojenho konfliktu. Bratislava : Ministerstvo obrany SR, 2004. ISBN 80-88842-67-0. GEISBACHEROV, D. (ed.).: Vojensk humanitn prvo. Bratislava : Ministerstvo obrany SR, 1998. 152 s. ISBN 80-88842-18-2. KRLIK , J.: enevsk dohovory a dodatkov protokoly. Bratislava : vaha, 2002. ISBN 8085690-19-5. LIVINKA, V. - SAMA, O. - VANTNER, P.: Prvo ozbrojenho konfliktu : Strun prehad pre veliteov. Trenn : Kultrne a metodick centrum ozbrojench sl SR, 2008. ISBN 978-80969458-6-3.
28
POZNMKY
Kolektv autorov: Mezinrodn humanitrn prvo. Odpovdi na Vae otzky. Mezinrodn vbor ervenho ke. esk erven k. Praha 2009. s. 38.
23

POZNMKY
Mezinrodn humanitrn prvo Odpovdi na vae otzky. Praha : esk erven k, 2009. ISBN 978-80-87036-37-2. MRZ, S. - POREDO, F. - VRANSK, P.: Medzinrodn verejn prvo. Bratislava : Univerzita Komenskho, Prvnick fakulta, 2005. 379 s. MULINEN, de F.: Pruka mezinrodnho humanitrnho prva pro ozbrojen sly. Praha : Magnet Press, 1991. 232 s. Terorizmus amedzinrodn prvo. Zbornk prspevkov zmedzinrodnej vedeckej konferencie Bratislava 23. a24. 11. 2006. Bratislava : Bratislavsk vysok kola prva, 2007. ISBN 978-80969320-2-3. radn vestnk Eurpskej nie z15. 12. 2009. Aktualizovan usmernenie Eurpskej nie opodpore dodriavania medzinrodnho humanitrneho prva. 2009/C 303/06. Zajatie azajatec : Diel 1 : Veobecn as. Liptovsk Mikul : Vojensk akadmia, 2002.
Vojensk normy apredpisy

AJP 2.5 (A). Zajat osoby, ukoristen materil a dokumenty. Ratifikan nvrh november 2005. FM - 27-10. The Law of Land Warfare. 1976. Smernice Ministerstva obrany Slovenskej republiky . 119/2008 oprprave voblasti prva ozbrojenho konfliktu. iastka 115, ronk 2008. Bratislava : MO SR, 2008. Smernice MO SR . 3/2006 oochrane kultrnych hodnt vprpade ozbrojenho konfliktu. STANAG 2074 TOP (Edition 7) Treatment of Exercise Prisoners of War During NATO Exercises. STANAG 2449 LO (Edition 1) Training in The Law of Armed Conflict. Marec 2004.
Internetov strnky
<www.mezinarodni2.juristic.cz> <www.mpv.juristic.cz> <www.zdravotnickepravo.cz> <www.icrc.org> <www.cervenykriz.eu>
alia odporan literatra AZUD, J.: Zklady medzinrodnho prva. Bansk Bystrica : FPVaMV UMB, 2001
FUSCH, J.: Mezinrodn humanitrn prvo. Praha : Ministerstvo obrany R, 2007. 230 s. ISBN 978-80-7278-424-0. KLUKA, J.: Medzinrodn prvo verejn (veobecn as). Bratislava : Iura Edition, 2004. 296 s. ISBN 978-80-8078-219-1. ONDEJ, J.: Prvn reimy mezinrodnch prostor. Plze : Vydavatelstv anakladatelstv Ale eek, 2004. 264 s. ISBN 80-86473-69-4. TURMA, O. akol.: Mezinrodn humanitrn prvo. Praha : C. H. Beck, 2010. 560 s. ISBN 97880-7400185-7.
24

Tmy na vedenie zverenej diskusie

1. Histria prva ozbrojench konfliktov (vznik, vvoj, zkladn ciele). 2. enevsk aHaagske prvo zklad prva ozbrojench konfliktov. 3. enevsk dohovory zroku 1949 aDodatkov protokoly zroku 1977 ako zklad sasnho prva ozbrojench konfliktov. 4. Najdleitejie zsady apravidl prva ozbrojench konfliktov. 5. Uplatovanie prva ozbrojench konfliktov v operanom nasaden ozbrojench sl.
POZNMKY
25
POZNMKY
STRATGIA RODOVEJ ROVNOSTI

PhDr. Mria Martinsk VOD Sasn socilna a ekonomick situcia na Slovensku, procesy demokratizcie ahumanizcie, ale aj zvyujce sa percento ien disponujcich vym vzdelanm ako vminulosti, otvra enm nov prleitosti akmi s monos apircie, karirneho postupu azskanie pozci a moci, ktor boli vminulost vhradnou domnou muov. Pozitvne aspekty, ktor to so sebou prina, s: dva pravideln zdroje financi do rodinnho rozpotu, dvojkarirov sebarealizcia a zvyujca sa autonmia partnerov. Negatvami je dvojit zaaenie ien, znenie prodnosti, krza rodiny, stpajce odlenie partnerov a rozvodovos, zneistenie muov v role otca i ako ekonomickho zabezpeovatea rodiny. S vak manelsk pry, a nie s vnimkou, ktor doku bez problmov zladi nron povolanie a rodiovsk rolu. Ivo Mon, esk sociolg, uvdza: ... rieenm je aksi perfektn logistika- tak organizcia ivota rodiny, aby sa chod domcnosti avkon profesie navzjom nevyluovali1. Je potrebn zdrazni, e pre pochopenie vznamu rodovej rovnosti je dleit otvorenie novho socilneho dialgu o prvach a povinnostiach muov a ien, individulna i intitucionlna podpora smerujca kich rovnocennej asti vo vetkch spoloenskch oblastiach, vrodine i zamestnan. Tma rovnosti prleitost pre muov aeny zaala rezonova vnaej spolonosti v svislosti so vstupom Slovenska do E. Pre nov lensk tty, Slovensko nevynmajc, znamen vstup do euroatlantickch truktr nevyhnutnos zaobera sa implementciou rovnosti prleitost. Defincia vypracovan Radou Eurpy (1998) zohaduje komplexnos amnohorozmernos pojmu rovnosti prleitost. Uplatovanie rodovho hadiska znamen vpraxi reorganizciu, zlepenie, rozvoj avyhodnocovanie spoloenskch procesov takm spsobom, ktor vleuje rodov rovnos do vetkch opatren na vetkch rovniach apozcich. Osvojenie si princpu rovnosti prleitost v organizcich je demontrovanm modernho azodpovednho postupu voi spolonosti arodine. 1 VZNAM RIEENIA OTZOK RODOVEJ ROVNOSTI V sasnej spolonosti sa ako stle naliehavej ukazuje problm finannej udratenosti socilnych systmov, ktor garantuje socilne obianstvo aurit ivotn rove vetkm obanom. Jednm zdleitch prvkov tohto problmu je otzka balansovania rodinnho ivota apracovnej kariry, vktorej kov lohu hr postavenie ien amuov vmodernej spolonosti, vrodine, ale tie na trhu prce. Viacer sasn vskumy zoblasti manamentu azhadiska rozdielov enskch amuskch karir astratgi vsasnosti potvrdzuj, e vsocilnej kontrukcii manamentu s manarske kompetencie spt skvalitami spjanmi smumi. Zapojenie ien do pracovnho trhu je vak dleit zviacerch dvodov.
1
MON ,I.: Rodina aspolenost. Praha : SLON, 2006.s.185. ISBN 80-86429-58-X.
26

Prvm je snaha oemancipciu ien, ktor zasahuje ido sfry trhu prce, tak vznamnej pre identitu jedinca vmodernej spolonosti. eny tak roziruj svoju obiansku apolitick nezvislos onezvislos ekonomick aoemancipciu na trhu prce. Druhm dvodom je skutonos, e rodiny s dvoma prjmami vykazuj ovea viu socilnu istotu a menie riziko chudoby asocilnej deprivcie. Tretm dvodom je finann udratenos socilnych systmov. eny s toti rovnako ako mui prirodzenm rezervorom pracovnej sily, ktor me by aktivovan vsvislosti sprocesom starnutia populcie anepriaznivo sa vyvjajceho pomeru ekonomicky aktvneho obyvatestva a osb v postproduktvnom veku. Zapojenm ien do pracovnho trhu sa tie zvi ich zainteresovanos na platbch aprspevkoch do systmu socilnych opatren azni sa tlak na ttny rozpoet. Nezanedbatenou skutonosou svisiacou s udratenosou socilneho ttu je tie problm nzkej prodnosti, ktor vedie knarueniu demografickej rovnovhy, kstarnutiu populcie. To predstavuje finann hrozbu pre existujce systmy dchodkovho a zdravotnho zabezpeenia. as muov a ien na trhu prce umouje realizciu rovnakch prv apovinnost nielen voblasti politickej, ale tie vo sfre trhu asocilneho zabezpeenia, nemala by vak obmedzova reprodukn preferencie obyvateov avyvolva stav, ke udia pod tlakom systmu limituj alebo minimalizuj poet det vrodinch. Za takmer idelny stav teda treba povaova situciu, ktor umouje harmonizciu pracovnej kariry arodinnho ivota muov aj ien. Rodov rovnos m progresvny vznam pre demokratick asocilne spravodliv spolonos. Rodov rovnos m udsko-prvnu dimenziu aztohto dvodu je nevyhnutn pre individulnu sebarealizciu kadho jednotlivca - mua i eny. Dosiahnutie rodovej rovnosti a pln vyuitie udskho potencilu bez obmedzen rodovmi rolami je kom k medzinrodnej, eurpskej, nrodnej aregionlnej hospodrskej a socilnej prosperite. Sved otom dlhodob snaha aktrov aaktrok vsil presadi problematiku rodovej rovnosti nielen ako teoreticko-politick koncept (potvrden historickm emancipanm silm opresadenie zujmov ien zakotvench v legislatve), ale aj ako spoloensk koncept zdrazujci uznanie rovnosti ien amuov. Zsada rovnakho zaobchdzania spova vzkaze diskrimincie zdvodu pohlavia, nboenskho vyznania alebo viery, rasy, prslunosti k nrodnosti alebo etnickej skupine, zdravotnho postihnutia, veku, sexulnej orientcie, manelskho stavu arodinnho stavu, farby pleti, jazyka, politickho alebo inho zmania, nrodnho alebo socilneho pvodu, majetku, rodu alebo inho postavenia.2 Bez spolonej angaovanosti muov aien vsnahe dosiahnu rodov rovnos sa uve2
POZNMKY
Princp rovnosti azkaz diskrimincie na Slovensku 2008.
27

POZNMKY
den silie ukzalo na zklade historickch sksenost ako neefektvne a nepochopen.3 Kzmenm spoloenskho prostredia priraujeme napr. diverzifikciu pracovnej sily - rznorodos zamestnancov je prnosom, je nutn skoni spredsudkami adiskriminciou; zvyujcu sa mieru autonmie jednotlivca a zrove zniujcu sa mieru autority, vzrast regionlna i celospoloensk konkurencia. Dochdza k organizanm zmenm, pracuje sa v tmoch, organizcia sa mus prispsobova meniacim sa podmienkam pouva sa pojem tzv. uiaca sa organizcia. Vyaduje sa zmena vsprvan sa zamestnancov, zvyovanie miery informovanosti, dochdza kzmenm technolgi atradinch organizanch truktr a princpov. Aj ztchto dvodov sa spoloensk procesy, ktorch elom acieom je posilnenie rovnosti ien amuov stvaj novou dynamikou pre 21. storoie, ktor si vyaduje nov typ strategickho materilu zohadujceho aktulne spoloensk procesy zhadiska odstraovania rznych foriem diskrimincie a rodovej nerovnosti, ich dsledky avplyv na rodov rovnos. Pre vkon akhokovek zamestnania, postavenia i funkcie by mali by rozhodujce predovetkm osobn schopnosti, sksenosti, predpoklady avzdelanie zamestnancov bez ohadu na pohlavie, rodov predsudky a rodov stereotypizciu. Genderov (rodov) rozdiely vemi vrazne ovplyvuj aj socilne roly, ktor hraj mui aeny vkonflikte apostkonfliktnej rekontrukcii krajiny - od roly obete, bojovnka, bojovnky i meditora, meditorky pri oficilnych jednaniach omierovch dohodch a po roly pri rekontrukcii obianskej spolonosti azkladnej infratruktry. Globalizcia, postmodernizmus a nov bezpenostn ohrozenia v multikultrnom prostred prinaj potrebu zmeny tradinho ponmania roly mua a eny a zdrazuj potrebu akceptcie flexibility typicky muskho a typicky enskho sprvania vprospech rovnocennej asti a plnho zapojenia sa do vetkchaktivt na udranie a podporu mieru a bezpenosti. 2 ROZHODUJCE DOKUMENTY Nrodn stratgia rodovej rovnosti (alej len Stratgia) je dokument, ktor na najveobecnejej rovni definuje rovnos ien amuov ako prierezov, horizontlnu a veobecn spoloensko-politick prioritu. Stratgia predstavuje typ materilu, ktor doteraz absentoval z hadiska veobecnho uchopenia problematiky rodovej rovnosti apredstavuje zkladn vchodisko pre rozhodovanie na vetkch rovniach. Stratgia neformuluje parcilne rieenia, ale zkladn okruhy a zmery na dosiahnutie rovnosti ien amuov. Pracuje spojmami, definciami a predpokladmi, ktor a na rovni aknch plnov navrhn konkrtne realizan opatrenia. Stratgia nie je z tchto dvodov aknm plnom. Stratgia neformuluje a nepopisuje konkrtne plnovan kroky, opatrenia a zodpovednos. Stratgia predstavuje naplnenie zvzkov vldy Slovenskej republiky, ktor sa v Programovom vyhlsen na obdobie rokov 2006 2010 zaviazala, e pri presadzovan svojej politiky bude podporova rovno3
Stratgia rodovej rovnosti 2013.
28

prvnos ien a muov ako dleit faktor rozvoja demokracie a realizcie udskch prv tak, aby sa naplnili zvzky vyplvajce z Lisabonskej stratgie, ako aj z medzinrodnch zmlv. Pre vvoj uvedenej problematiky vSlovenskej republike sa stali rozhodujcimi dokumenty OSN a to najm : Dohovor o odstrnen vetkch foriem diskrimincie ien (CEDAW, 1979), ktor v lnku 1 vymedzuje diskriminciu ien ako akkovek rozliovanie, vylenie alebo obmedzenie na zklade pohlavia, ktorho dsledkom alebo cieom je narui alebo zrui uznanie, povanie vnosti alebo uplatnenie sa ien, bez ohadu na ich rodinn stav, na zklade rovnosti muov a ien, udskch prv a zkladnch slobd v politickej, hospodrskej, socilnej, kultrnej, obianskej alebo inej oblasti. Dohovor oodstrnen vetkch foriem diskrimincie ien bol publikovan vZbierke zkonov pod . 62/1987 Zb.4 Slovensk republika je vdsledku sukcesie zmluvnou stranou dohovoru od 1. janura 1993. Jeho prvna sila bola umocnen Opnm protokolom k Dohovoru o odstrnen vetkch foriem diskrimincie ien, ktor bol prijat 6. oktbra 1999. Opn protokol nadobudol pre Slovensk republiku platnos 17. februra 2001 a vyiel vZbierke zkonov pod slom 343/20015. Umonil podvanie individulnych sanost vprpadoch diskrimincie ien. Vslade s lnkom 7 odsekom 5 stavy SR m opn protokol prednos pred slovenskmi zkonmi. Rovnos ien a muov je jednou zo zkladnch zsad prva Eurpskej nie, ateda aj Slovenskej republiky. Je zakotven vkonkrtnych lnkoch Zmluvy ozaloen Eurpskeho Spoloenstva. Amsterdamsk zmluva posilnila kompetencie Eurpskeho Spoloenstva tkajce sa rovnosti medzi mumi a enami a zaviedla cie eliminova nerovnosti vo vetkch oblastiach obianskeho ivota a podporova rovnos medzi mumi a enami. - vlnku 2 sa uvdza, e lohou Spoloenstva je podporova rovnos medzi mumi aenami, - vlnku 3 sa uvdza, e vo vetkch aktivitch sa Spoloenstvo zameriava na zamedzenie nerovnosti apodporu rovnosti medzi mumi a enami, - vzmysle lnku 13 me spoloenstvo prija opatrenia na boj proti diskrimincii, zaloenej na pohlav, - lnok 137 hovor o rovnosti medzi mumi a enami na trhu prce aorovnakom zaobchdzan, - v lnku 141 je zakotven zsada rovnakho zaobchdzania s mumi a enami v otzkach zamestnania apovolania.
4 5
POZNMKY
Dohovor oodstrnen vetkch foriem diskrimincie ien, Zbierka zkonov . 62/1987 Zb.
Opn protokol k Dohovoru oodstrnen vetkch foriem diskrimincie ien, Zbierka zkonov . 341/2001 Z. z.
29

POZNMKY Pre uveden oblas bol vypracovan komplexn sbor prvnych predpisov o rovnakom zaobchdzan s mumi a enami. Aktulne lohy problematiky rovnosti ien amuov vyplvaj z Plnu uplatovania rovnosti ien amuov (2006 - 2010)6. Eurpska komisia stanovila es prioritnch oblast tvoriacich vykonvac rmec na podporu rovnosti ien a muov do roku 2010: - odstrnenie rodovch stereotypov, - zosladenie skromnho apracovnho ivota, - rovnak ekonomick nezvislos pre eny amuov, - rovnocenn zastpenie vrozhodovacom procese, - odstrnenie vetkch foriem nsilia zaloenho na rodovej prslunosti, - podporovanie rovnosti ien a muov vo vonkajej arozvojovej politike. Na odstraovanie nerovnost a podporu rodovej rovnosti vo vyie uvedench oblastiach sa vmedzinrodnom kontexte vypracoval dulny prstup, ktor predstavuje na jednej strane konkrtne politiky osobitne zameran na npravu situci spsobench nerovnosami medzi mumi a enami ana druhej strane gender mainstreaming (uplatovanie rodovho hadiska). Gender mainstreaming (uplatovanie rodovho hadiska) predstavuje integrovan, prvne zvzn prstup E krodovej rovnosti. Gender mainstreaming je prvne zvznou poiadavkou, vyplvajcouz lnku 29 smernice Eurpskeho parlamentu aRady 2006/54/ES o vykonvan zsady rovnosti prleitost a rovnakho zaobchdzania s mumi a enami vo veciach zamestnanosti a povolania. Integrovan prstup k rodovej rovnosti mainstreamuje (uplatuje rodov hadisko ) rodov rovnos do centra vetkch innost od definovania politk, vskumu, obhajoby prv a dialgu, prvnych predpisov, prideovania zdrojov a vykonvania a sledovania asovho plnu programov a nvrhov. Obidva postupy sa navzjom dopluj. Spolonou je snaha o dosiahnutie ciea, ktorm je rodov rovnos. Stratgia je prezentciou verejnho zujmu apolitickej vle uplatova gender mainstreaming vo verejnch politikch na vetkch rovniach avo vetkch tdich ich realizcie. Uplatovanie rodovho hadiska bude vyadova procedurlne zmeny pri tvorbe arealizcii politk, nov organizan kultru aspoluprcu aktrov na vetkch rovniach. Bez prslunej spoloenskej podpory by vak politiky rodovej rovnosti mohli vysti iba do vzniku nefunknho byrokratickho mechanizmu. Nerovnak zaobchdzanie nielene naruuje jednu zo zkladnch zsad Eurpskej nie, ale je aj obmedzujcim faktorom pre hospodrsky rast, prosperitu a trvalo udraten ekonomick, spoloensk a environmentlny vvoj.7 Cieom Stratgie je zaleni rodov hadisko do tvorby arealizcie politk na vetkch rovniach astupoch riadenia.
Oznmenie Komisie Rade, Eurpskemu Parlamentu, Eurpskemu Hospodrskemu Socilnemu Vboru a Vboru Reginov Pln uplatovania rovnosti ien a muovKOM (2006) 92. 7 Stratgia rodovej rovnosti 2013.
6
30

POZNMKY 3 VYMEDZENIE ZKLADNCH POJMOV Politiky voblasti rovnosti ien amuov (Equal Policies between Women and Men) s zadefinovan ako postupy vyplvajce zo stratgi, aknch plnov az fungovania intitucionlnych mechanizmov, ktor maj prinies relne dopady vkonkrtnej politike ekonomickho ivota, rodinnho aosobnho ivota, verejnho apolitickho ivota. Rovnos prleitost ien amuov (Equal Opportunities of Women and Men) je zadefinovan ako sas koncepcie rovnosti, ktor presadzuje, aby eny amui mali rovnak vchodiskov podmienky pre as na ivote spolonosti v ekonomickej, politickej a socilnej oblasti. Rovnos prleitost neznamen rovnak podmienky ien a muov, pretoe s ohadom na vek, pohlavie, zdravotn postihnutie, vzdelanie, rodinn povinnosti a alie faktory treba vytvra rzne podmienky na zabezpeenie rovnakch prleitost a ich vyuvania. Pohlavie (Sex) je biologick charakteristika loveka ako mua aeny identifikovaten na zklade pohlavnch orgnov, chromozmovej a hormonlnej vbavy a druhotnch pohlavnch znakov. Rod (Gender) je zadefinovan ako socilne utvran kategria, ktor vznik v kontexte uritej socilnej, kultrnej a ekonomickej truktry. Odovzdva sa a reprodukuje sa procesom socilneho uenia. Vymedzuje odlin postavenie ien a muov v socilnych a mocenskch vzahoch, ktor nie s dsledkom biologickch, fyziologickoanatomickch odlinost. Rod je socilnou kontrukciou, ku ktorej sa viau pripisovan alebo oakvan socilne roly, sprvanie, ale aj predsudky, stereotypy, hodnotenia a sebahodnotenia, predstavy o tom, o je a o nie je pre enu alebo mua sprvne avhodn 8 . Rod sa formuje na zklade vchovy, vzdelania, pod vplyvom prostredia, oakvan, jazyka, vlastnch rozhodnut at. 9 Antropolgovia ahistorici dvno dokzali, e vo viacerch kultrach je socilny obsah rol eny amua variabiln alebo dokonca opan ako vnaich podmienkach; eny tvrdo pracuj, maj rozhodujci mocensk a ekonomick vplyv, a mui sa staraj odeti, krlia, s pasvni vrozhodovan, podriaden. Odlenie pojmov pohlavie (sex) a rod (gender) zohralo vek vznam v chpan a poznvan rodovo pecifickho rozmeru rznych oblast ivota. Pohlavie nie je nerozlune spt s rodom. Rod sa ako nauen a kultrne akceptovan spsob sprvania, vystupovania a vbec vetkch prejavov ien a muov historicky men a m rzne prejavy tak v rmci jednotlivch kultr, ako aj medzi kultrami. Je to spoloensky utvran kategria, ktor vznik v kontexte uritej spoloenskej, kultrnej
Pozri http://www.ruzovyamodrysvet.sk/sk/vrchne-menu/slovnicek-pojmov. PIETRUCHOV, O. akol. : Rodov rovnos vorganizcii strun sprievodkya. Bratislava : Okat. s. 7.
8 9
31

POZNMKY
a ekonomickej truktry. Predsudok (Prejudice) z latinskho praejudicium pred-usudzovanie, je definovan ako antipatia alebo zaujatos, ktor vychdza zchybnej anadmernej kategorilnej generalizcie (zoveobecnenia). Antipatia me by namieren proti skupine ako celku alebo proti jedincovi, ktor do danej skupiny patr. Predsudok vznik na zklade opakovanej sksenosti. Stereotyp (Stereotype) z latinskho stereotypia opakovanie toho istho, je kategorilnym zoveobecnenm, priktorom nevieme skutone zisti, oo sa opiera. Stereotypom chba opora vo faktoch. Funkciou stereotypu je, e m ospravedlni a obhajova nejak sprvanie alebo postoj. Stereotyp je fixn idea anstroj na triedenie avber.10 Stereotyp je negatvny, ak napomha triedi avybera len negatvne vlastnosti, priom nsledne tento negatvny vber alebo antipatiu obhajuje. Stereotyp ztchto dvodov nie je predsudok, ale nstroj racionalizcie dajne stlych hodnt, myslenia akonania. Pozitvny autostereotyp = sme lep ako in, negatvny autostereotyp = sme hor ako in. Jedno pohlavie je silnejie, in krajie, mdrejie... jedno je slab, druh sa hod len na ak prcu... Rodov stereotyp (Gender Stereotype) je zadefinovan ako predstava odajne typicky muskch aenskch vlastnostiach aodajnch typickch rolch apozcich muov aien vspolonosti. Rodov stereotypy s zjednoduen, nerealistick obrazy muskosti a enskosti, idealizovan vzory aoakvania, ktor ns sprevdzaj vo vetkch oblastiach ivota.11 Hoci s socilnym produktom, asto ich mylne povaujeme za prirodzen i prirodzene dan. Vo svojich dsledkoch pokodzuj dievat a chlapcov, eny a muov, pretoe im brnia v rozvoji vlastnej individuality. Tieto stereotypy s sasou irieho systmu rodovch predstv, ktor ovplyvuj spsob, akm s obe pohlavia vnman. Tento systm predstv sa udruje najm prostrednctvom socilnych oakvan. Dievat by nemali chodi na karate, chlapci by nemali nosi ruov farbu, dievat sa maj ui hlavne vari, chlapci sa maj venova technike, nie estetike amde. Predstavy o sprvnej enskosti a sprvnej muskosti zahaj aj spsob vnmania a hodnotenia tch, ktor a ktor tento vzorec naraj. Zrove ovplyvuj aj vnmanie seba samho ako mua a seba samej ako eny. Vo veobecnosti s eny ete stle pod vplyvom rodovch stereotypov povaovan za menej priebojn, psychicky labilnejie, svou socilnou citlivosou averblnou schopnosou, s menej schopn vies druhch a s menej rozhodn aobjektvne ako mui. Hodnotami ien s tradine rodina, deti, zdravie, starostlivos a opatera. Naopak, mui s z biologickho hadiska vybaven vou fyzickou silou, agresivitou, zrakovo-priestorovou schopnosou alogickm myslenm, o ich preduruje na riadiace funkcie, avak niou emocionalitou a vyou citlivosou voi bolesti. Hodnotami muov s tradine: pozcia, sila, moc, peniaze a karira. U len na zklade vyie spomnanch zauvanch vlastnost muov aien je zrejm, preo sa stle mnostvo ud nevie zmieri spredstavou zdravotnho brata, kvetinra, kadernka, uitea na prvom stupni zkladnej koly, i policajtky, profesionlnej
10 11
ALLPORT, G. W.: Opovaze pedsudk. Praha : Prostor 2004, s. 216. BOS, MINAROVICOV: Rodovo-citliv vchova, Esfem, www.esfem.sk.
32

vojaky i manarky. Ke mu vzdravotnctve - tak lekr, ke uite - tak matematiky alebo odbornch predmetov, ke ena vsilovch rezortoch, tak vpodpornch aadministratvnych funkcich. Rodov stereotypizcia (Gender Stereotypization) je zadefinovan ako nstroj na obhajovanie predstavy otom, ak by mali by typick musk aensk vlastnosti a roly apozcie muov aien vspolonosti. Namiesto pojmu rodov stereotyp je presnejie pouva pojem rodov stereotypizcia, pretoe presnejie vyjadruje procesulnu strnku stereotypov.12 Fakt, i sa niekto narodil ako dieva alebo chlapec, ovplyvuje prstup rodiov aokolia knemu. O.Pietruchov uvdza vo svojej publikcii zaujmav pokus, ke bola sledovan reakcia matiek na esmesan diea obleen v ruovom, ktor sa vyjadrovali odieati ako o milom, chutnom, pvabnom. In skupina ien to ist diea ale obleen vmodrom popisovala ako siln, aktvne, ivotaschopn. Oakvania avyjadrenia sa viazali na prisudzovan pohlavie dieaa, nie na skuton. Naprklad predsudok chlapci nepla a dievat sa nebij, v dospelosti vedie pri odchlke k pochybnostiam ovlastnej normlnosti, identifikcii spohlavm, neistote vsprvan a konan. Tradin deba rol (Traditional Roles Division) oznauje oakvan sprvanie a prijatie sprvania a innost, ktor svisia so socilnou pozciou, tak ako sa vyvinuli v ase v danej kultre; napr. tradin obraz pretrvvajci v slovenskej spolonosti je, e eny sa staraj o domcnos a deti a mui o finann zabezpeenie. Akkovek odklon, napr. v podobe eny = bezdetnej manarky, vojaky i policajtky alebo mua na materskej dovolenke, je odsudzovan, nlepkovan, nenormlny. V dsledku biologizujcich tendenci sa deba prce medzi pohlaviami vnma ako osi prirodzen; odlin socilne lohy muov a ien, ale aj ich odlin socilny status s dajne podmienen prrodou, hlavne vyou fyzickou silou mua a schopnosou eny rodi prve schopnos rodi deti je tm biologickm faktorom, s ktorm sa najastejie spja, vysvetuje i ospravedluje niie socilne postavenie ien (napr. vo sfre platenej prce)13. Tradin deba rol vrodine vyjadruje, e stereotypy kadodennosti sa vslovenskch domcnostiach pribliuj tradinmu rozdeleniu na musk aensk prce. Sasn deba rol vrodine vmi vyhovuje muom ako enm. Predstavy muov oidelnom rozloen viny bench domcich prc s vemi blzke relnej debe innost medzi mumi aenami: muom vyhovuje, e ich vprevanej miere vykonvaj ich partnerky. Svoje vie zapojenie by si mui vedeli predstavi iba pri kontro...odstrnenie predsudkov azvykov avetkch inch praktk zaloench na mylienke podriadenosti alebo nadradenosti niektorho zpohlav alebo na stereotypnch rolch pre muov aeny ... the elimination of prejudices and customary and all other practises which are based on the idea of the inferiority or the superiority of either of the sexes or on stereotyped roles for men and women In: Dohovor oodstrnen vetkch foriem diskrimincie ien, Zbierka zkonov . 62/1987 Zb., lnok 5. 13 FARKAOV E. - KICZKOV, Z. - SZAPUOV, M.: Rodovo - diferencovan pohad na loveka/spolonos : Rozlenie pohlavia arodu. Bratislava, 2006, s.1.
12
POZNMKY
33

POZNMKY
le kolskch loh det apri voden det do koly i materskej koly. eny s vmi zstankyami partnerskho rozloenia povinnost vdomcnosti ako mui. Naopak, muom viac vyhovuje tradin model, kde aisko zodpovednosti le na pleciach ien. Preferencia partnerskho modelu sa zvyuje srastcim vzdelanm muov. Posilnenie partnerskho modelu pritom predpoklad naruenie hlboko zakorenench avchovou odovzdvanch stereotypov roly mua aeny. Voblasti vchovy det, ako uvdza Z. Btorov, sa vina respondentov hlsi knzoru, e pri starostlivosti odeti by sa ena mala strieda smuom. astejie sa za debu rol prihovraj eny svysokokolskm vzdelanm apochdzajce zrodn sdobrm vzdelanostnm zzemm. Aj medzi mumi kpartnerskej zodpovednosti za vchovu det viac inklinuj vzdelanej mui at, ktorch rodiia mali vyie vzdelanie. astejie s to prslunci mladch vekovch kategri. Tradin deba rol v pracovnej oblasti poukazuje narodov asymetriu alebo rodov vychlenie, tzn. preferovanie uritch povolan apozci mumi aenami. Horizontlna (sektorov) rodov segregcia (vyleovanie) sa prejavuje koncentrciou muov aien vuritch povolaniach. eny pracuj najm vodvetviach, ktor vykazuj niiu priemern mzdu: v obchode, kolstve, zdravotnctve, socilnej starostlivosti, mui v oblastiach spojench s ekonomikou, politikou, ozbrojenmi zlokami. Vertiklna rodov segregcia spova v koncentrcii muov a ien na uritch pozcich v rmci jednej organizcie alebo intitcie. Na manarskych pozcich sa vyskytuj eny minimlne, s im prisudzovan niie pozcie. Toto usporiadanie je dsledkom preferencie muskch hodnt anoriem, usporiadanm pracovnho asu avkonovmi charakteristikami ako s agresivita, priebojnos, saivos, racionalita a uprednostovanie prce pred skromm a starostlivosou o rodinu. Aj ambicizne eny naraj na tzv. sklenen strop (na vyiu pozciu u dovidia, maj splnen vetky predpoklady = vzdelanostn, sksenostn, hodnostn apod..., ale eny na tejto pozcii s vnimkou plukovnka, ministerka, rektorka vysokej koly...), i psobia vpozcii tokena, pracovnka, na ktorho sa kladie zven pozornos, nroky, hadaj azdrazuj sa nedostatky ako potvrdenie stereotypu nehodenia sa na urit pozcie, pretoe svojou inakosou naruuj zauvan obraz, napr. homognny = musk vojenskej organizcie. Mono kontatova snahu oprekonanie tzv. horizontlnej, ale zatia nie vertiklnej rodovej segregcie v organizcich. Nerovn postavenie rodov sa prejavuje nielen v niom finannom ohodnoten ien (veobecne sa uvdza, e priemern ena zarob 75 % muskho platu, vysokokolsky vzdelan ena len 65 %), ale aj v ich nedostatonom zastpen vo verejnch a vych pozcich, i u v manamente alebo politike organizcie, alej v mench anciach na zamestnanie a na intern povenie alebo kolenie. Pritom eny u cel desaroia disponuj rovnako kvalitnm vzdelanm ako mui. eny poukazuj na jednoznane musk definciu organizcie pracovnho asu, na nemonos rovnovhy medzi profesionlnou arodinnou realizciou, na prijatie pra-
34

vidiel gender kontraktu = eny prevezm tradine musk pracovn pozcie aas bez modifikcie. Myln predstava rovnosti sa prejavuje tak, e enm je umonen pracova rovnako dlho ako muom bez toho, e sa berie do vahy ich tzv. druh zaaenie - prca pre rodinu. Na ench popri prci na pln vzok spova aj starostlivos o domcnos, deti alebo inch rodinnch prslunkov, o logicky spsobuje zdvojen stresov npor. V lenskch ttoch Eurpskej nie je pomoc muov pri zabezpeen chodu domcnosti ete stle minimlna (eny 63 %, mui 12 % - daj Eurpskej nadcie pre zlepenie ivotnch a pracovnch podmienok). Ak chce ena dosiahnu spech na pozcich, kde absoltne prevldaj mui, mus koprova musk karirnu drhu, tzn. rodina nesmie nijak intervenova do vkonu jej profesie. Mui zamestnvatelia vnmaj tento stav ako samozrejm, prirodzen, ale mu manel sa na to dva inak. Znevhodnen sa ctia vmnohch oblastiach aj mui, ktor prebrali as roly povaovanej tradine za ensk, ako je naprklad rieenie rodinnch zleitost, starostlivos o deti, chorch astarch rodiov arodinnch prslunkov, pretoe naraj na prekky, ke im zamestnvate neumouje naprklad flexibiln pracovn dobu, skrten pracovn vzok alebo prcu doma. Po rozvode s deti len vo vemi zriedkavch prpadoch prideovan do osobnej starostlivosti otcovi, o je tie dsledok stereotypnho predsudku oniej schopnosti mua zabezpei opateru dieaa. Na muov je vyvjan tlak vkonovej spolonosti, s ohrozen stresom, workoholizmom, stereotypnm tlakom absoltnej zodpovednosti za finann zabezpeenie rodiny. Muov ovlda strach znespechu, e zlyhaj ako manelia, otcovia, zamestnanci, eny naopak strach zspechu, nemaj dostatok sksenost smocou, astokrt sa vyhbaj karirnemu postupu. Nastavenie rodovch (genderovch) rol v spolonosti je pokladan za hlavn rove urujcu ivotn podmienky amonosti, ktor s prinou nerovnost vpostaven muov aien. Rodov rovnos (Gender Equality) je zadefinovan ako spravodliv zaobchdzanie so enami a mumi, o me znamena tak rovnak zaobchdzanie, ako aj zaobchdzanie, ktor je rozdielne, ale je ekvivalentn z hadiska prv, vhod, povinnost a monost. Vetky udsk bytosti maj prvo slobodne rozvja svoje schopnosti a vybera si z monost bez obmedzen rodovmi rolami. Rozdielne sprvanie, apircie a potreby ien a muov sa uznvaj, hodnotia, ber do vahy a podporuj rovnako.14 Naplnenm zsady rovnakho zaobchdzania je nielen formlne rovnak zaobchdzanie, ale aj tak, ktor je svojm obsahom rozdielne, ale vkonenom dsledku je naplnenm zsady rovnakho zaobchdzania. Vzjomne zamenitenm pojmom je rovnos ien amuov (Equality between Women and Men), zadefinovan ako spoloensko-politick kontext, ktor m prinies relne dopady vkonkrtnej politike ekonomickho, rodinnho aosobnho ivota, verejnho apolitickho ivota a vo vskume, vzdelvan,kolstve avoblasti zdravotnctva. Prvo na rovnos ien
14 http://slovnik.aspekt.sk/default.aspx?smi=1&ami=1&vid=175.
POZNMKY
35

POZNMKY
amuov je jednm zo zkladnch prvnych postultov, jednm zkovch subjektvnych prv, ateda aj zkladnou hodnotou demokracie. Dosiahnutie tohto prva mus by nielen formlne prvne zakotven (v zmysle potreby naplnenia rovnosti de iure), ale aj efektvne uplatovan vo vetkch oblastiach ivota spolonosti (t.j. tak, aby bola naplnen rovnos de facto). Je potrebn prijma nov postupy a uskutoova trukturlne zmeny tak, aby sa dosiahla rovnos ien amuov. Uplatovanie rodovho hadiska (Gender Mainstreaming) je pre potreby Stratgie rodovej rovnosti definovan ako prstup, ktor umouje zaleova rovnos ien amuov do procesov prpravy, zavdzania amonitorovania vetkch politk na vetkch rovniach. Je to jeden z prstupov, na zklade ktorho sa dimenzia rovnosti ien a muov zaha ako integrlna sas do konkrtnej politiky ekonomickho ivota, rodinnho aosobnho ivota, verejnho apolitickho ivota a vo vskume, vzdelvan,kolstve, zdravotnctve at. Je to prstup krovnosti ien amuov, ktor predpoklad implementciu, monitorovanie a hodnotenie rovnosti ien a muov v politickej, ekonomickej,socilnej aalch sfrach. Gender mainstreaming je nstroj, prostrednctvom ktorho je do kadej verejnej innosti automaticky projektovan azaleovan poiadavka vytvra azachovva rovnos ien amuov scieom dosiahnu pln realizovanie rodovej rovnosti. Gender mainstreaming je prvne zvznou poiadavkou sekundrneho prva Eurpskej nie. Prostrednctvom Stratgie rodovej rovnosti bud vytvoren podmienky pre uznanie verejnho zujmu na dosiahnutie rovnosti ien amuov ajeho realizciu aktrmi aaktrkami verejnch politk vSlovenskej republike. Tm sa bud napa medzinrodn a nadnrodn zvzky Slovenskej republiky voblasti rovnosti ien amuov. Stratgia je nstroj na dosiahnutie rodovej rovnosti. Uplatovanie princpu rodovej rovnosti patr medzi zkladn piliere antidiskriminanej politiky. lohou Stratgie je nielen elimincia prejavov diskrimincie, ale aj podpora a vytvranie optimlnych podmienokk dosiahnutiu rovnosti ien amuov, vychdzajc zdefincie Rady Eurpy rovnos ien a muov znamen rovnak zviditenenie, rovnak prvomoc a rovnak as muov i ien vo vetkch oblastiach verejnho a skromnho ivota.15 4 PRINCPY RODOVEJ ROVNOSTI Stratgia identifikuje nov smery vvoja rodovej rovnosti vpodmienkach Slovenskej republiky a poukazuje na dleitos tvorby novch rmcovch truktr a kultrnych vzorcov integrujcich rovnos ien amuov do ivota spolonosti bez rodovch predsudkov aobmedzen rodovmi rolami. Zmerom Stratgie je zdrazni princp rovnosti ien amuov ajeho uplatovanie vspoloenskej a individulnej rovine ako truktrotvorn charakteristiku organizci,intitci aspolonosti ako celku.
15
Rada Eurpy (Council of Europe), Gender Mainstreaming : Conceptual Framework, Metodology and Presentation of Good Practicies, Strasbourg, 1998.
36

Je nutn vychdza znasledujcich princpov: 1. Uplatovanie rodovej rovnosti azabezpeenie dstojnosti ien amuov je vchodiskom rozvoja demokratickej spolonosti. 2. Dosiahnutie rovnosti ien amuov je prioritou procesov ekonomickej asocilnej kohzie. 3. Rodov stereotypizcia m negatvny vplyv nielen na eny, ale aj na muov. 4. Nerovnovna distribcia zdrojov aznej vyplvajca nerovnos ien a muov je neakceptovaten. 5. Podmienkou uplatovania rovnosti ien amuov je reciprocita a rovnovha prv apovinnost pre eny amuov. 6. Podpora rovnosti ien a muov bez finannch, technickch amaterilnych zdrojov arodovho rozpotovania neme by efektvna. 7. Rodov diskrimincie je neakceptovaten. 8. Uplatovanie rodovej rovnosti nestavia eny amuov proti sebe. Integrovan prstup na horizontlnej aj vertiklnej rovni krovnosti ien amuov je vzujme tak muov, ako aj ien. Pre naplnenie cieov Stratgie bud dleit aj vsledky koordincie horizontlnej priority rovnos prleitost vrmci programovho obdobia 2007 2013. Posdenie vplyvu projektu na naplnenie horizontlnej priority rovnos prleitost je povinn pre vetkch iadateov zo trukturlnych fondov aKohzneho fondu. 5 ZDVODNENIE PREDLOENIA STRATGIE RODOVEJ ROVNOSTI Nadvzujc na uveden vvoj problematiky rovnosti ien amuov a nutnos plnenia zvzkov Slovenskej republiky zmedzinrodnch zmlv a lenstva vE, ako aj na skutonos, e sasn vldne dokumenty vtejto oblasti u nie s v sasnosti aktulne adostaton, vznikla potreba formulova modern stratgiu rodovej rovnosti a zadefinova jej oblasti, ciele a princpy v podmienkach Slovenskej republiky na roky 2009 - 2013. Vdoterajom vvoji problematiky absentovalo systematick uplatovanie gender mainstreamingu. Integrcia gender mainstreamingu vo verejnch politikch spresahom na akn plny bude nasledovn: 1. Diagnostikova a identifikova nerovnos, pecifick situcie arozdielne potreby ien amuov vkadej oblasti prostrednctvom diferencovanej analzy, tatistk, tdi, hodnoten aauditov existujcej legislatvy. 2. Informova aktrov,nabda ich kinnosti avytvra partnerstv pre lepie spoznanie problematiky rovnosti ien amuov aefektvnejiu koordinciu innosti aktrov aaktrok, ako aj pouvanie rodovo citlivho jazyka (orgnov verejnej moci, volench predstaviteov, socilnych partnerov, zstupcov tretieho sektora anajm mimovldnych organizci).
POZNMKY
37

POZNMKY
3. Zakomponova konkrtne aktivity svisiace sposilovanm rodovej rovnosti do jednotlivch politk, programov aaknch plnov, doplnen okvantifikovan ukazovatele dosiahnutia vytench cieov. Ide oidentifikciu oblast spotencilom pre rozvoj rodovej rovnosti, ato vo vetkch verejnch iskromnch politikch. Nsledne je nutn vyui metdu zmluvnch vzahov, ako naprklad podpis rmcovch zmlv sronm vyhodnocovanm dosiahnutho plnenia i vypracvanie kvantifikovanch rozvojovch cieov at. 4. Systematicky vyhodnocova politiky na zklade meratench ukazovateov. Vzhadom na to, e vvoj problematiky rovnosti ien amuov vSlovenskej republike neustle prechdza novmi fzami, monosami, vzvami a problmami, je nevyhnutn o najlepie nastavi politiku vldy Slovenskej republiky uplatnenm gender mainstreamingu. Aby dolo k rieeniu nasledujcich problmov, je nevyhnutn dsledne aplikova gender mainstreaming najm na nasledujce problmy: rodov mzdov rozdiely; segregcia ien amuov vrmci sektorov,odvetv apovolan; disparitn zastpenie ien amuov vrozhodovan; zosladenie osobnho, rodinnho a pracovnho ivota; rodov diskrimincia na trhu prce; nedostaton zohadovanie pracovnch drh aplnenia rodiovskch povinnost arodinnch zodpovednost vo vzahu k alm lenom alenkm rodiny; problmy vyplvajce zaplikanej praxe socilneho zabezpeenia; nsilie pchan na ench; nedostaton intitucionlne zabezpeenie rodovej rovnosti na miestnej aregionlnej rovni; viacnsobn diskrimincia ien amuov; migrcia aazyl; zdravie vrtane sexulneho areproduknho asluby na podporu zdravia; rodov stereotypizcia; rodov diskrimincia vo vzdelvan; rodov diskrimincia voblasti rodinnho aobianskeho prva. Relnym vsledkom uplatnenia Stratgie je zvyovanie rovnosti, slobody, dstojnosti aosobnej integrity, zniovanie chudoby amarginalizcie ien, o bude ma priamy dopad na zvenie kvality ivota spolonosti. Tto skutonos povaujeme aj za konen kritrium spenej realizcie Stratgie vSlovenskej republike. 6 CIELE STRATGIE RODOVEJ ROVNOSTI Zkladn cie Zkladnm cieom stratgie je vytvori prostredie,inn mechanizmy, nstroje ametdy implementovania rodovej rovnosti do vetkch oblast spoloenskho ivota. Zkladn cie sa d dosiahnu prostrednctvom: - intitucionlneho zabezpeenia implementcie medzinrodnej, eurpskej a nrodnej politiky rodovej rovnosti, jej koordinciou a monitorovanm vo vetkch oblastiach zujmu, vytvorenia systmu analytickch, monitorovacch a kontrolnch mechanizmov systematickho zisovania innosti a efektivity prostrednctvom aknch plnov v navrhovanch okruhoch opatren,
38

- prijatia opatren legislatvneho, ako inelegislatvneho charakteru na dosahovanie pokroku voblasti rodovej rovnosti, - zvyovania informovanosti a povedomia o problematike rodovej rovnosti medzi laickou iodbornou verejnosou, - odstrnenia rodovej stereotypizcie a dosiahnutia spravodlivch rodovch pomerov, - zapojenia vetkch zainteresovanch subjektov vrtane obianskej spolonosti do vetkch procesov svisiacich sprijmanm, realizciou amonitorovanm nstrojov apostupov vytvranch za elom presadzovania rodovej rovnosti. Operan ciele Stratgia m zmer prostrednctvom operanch cieov injektova16 rovnos ien a muov do systmu spoloenskch vzahov v pecifickch oblastiach tak, aby sa predovetkm rozruovali umel kauzlne rmce tzv. rodovej stereotypizcie a posilovala sa osobnostn integrita, dstojnos ien amuov, efektvnos, spravodlivos ademokracia (atributvna) spoloenskho systmu nasledovne: 1. Dosiahnu vyven postavenie azastpenie ien amuov vrozhodovacch amocenskch pozcich. 2. Identifikova rodov stereotypizciu (umel, stereotypn kauzlne rmce), oslabova ju a vyhba sa jej avytvra nestereotypn systmy vzahov vrtane kultry a povedomia repektujceho rovnos ien a muov a dosiahnu vsystmoch vchovy a vzdelvania pln akceptciu rovnosti ien amuov. 3. Zohadova rovnos ien a muov ako truktrotvorn zloku vytvrania afungovania systmov vzahov a vytvrania demokratickej spolonosti. 4. Vytvra podporn mechanizmy pre plnohodnotn as ien a muov v hospodrskom, ekonomickom a socilnom rozvoji a pre akkovek distribciu finannch, technickch amaterilnych, priestorovch a asovch zdrojov a sluieb. 5. Vybudova askvalitni intitucionlne mechanizmy sliace na presadzovanie aimplementciu rovnosti ien a muov na vetkch rovniach ttnej sprvy, samosprvy aostatnch organizci aintitci (infratruktra, sie, focal point.). 6. Zefektvni a skvalitni systm prevencie aelimincie diskrimincie a nsilia vo vetkch jeho formch. 7. Identifikova nerovnosti ien a muov prostrednctvom posilnenia vskumov atatistk lenench na zklade pohlavia. 8. Vytvori celospoloensk kontroln mechanizmy, monitoring a evaluciu uplatovania rovnosti ien amuov. Operan ciele sa bud realizova prostrednctvom aknch plnov jednotlivch rezortov aostatnch organizci aintitci tak, aby sa konkrtne a adekvtne aplikovali v identifikovanch oblastiach: oblas ekonomick, hospodrska,socil16
POZNMKY
Injektova vzmysle implementova, poui, realizova.
39

POZNMKY
na azdravotnctva; oblas rodiny; oblas verejnho apolitickho ivota,participcie areprezentcie; oblas vskumu, vzdelvania, kolstva, mdi akultry. 7 NSTROJE A METDY Pre realizciu Stratgie je dleit zavies adekvtne efektvne nstroje, metdy amechanizmy zodpovedajce jej cieom azmerom: - zefektvni legislatvu a alokova dostaton finann prostriedky ako nstroj realizcie Stratgie, - posilni intitucionlne mechanizmy ako zkladn apart implementcie na vetkch rovniach, - vytvori konkrtne akn plny ako zkladn metdu implementcie Stratgie. Akn plny bud obsahova kroky (opatrenia, odporania, lohy) na dosiahnutie cieov vrmci jednotlivch oblast zadefinovanch vStratgii, asov rmce amechanizmy merania spenosti jednotlivch krokov a postupov, - uplatova metdu gender mainstreamingu horizontlne vo vetkch oblastiach a na vetkch rovniach a prija doasn vyrovnvacie opatrenia.17 Pre realizciu zmerov Stratgie vpraxi je potrebn vytvori dlhodob finann mechanizmus tvoren zdrojmi zo ttneho rozpotu, z rozpotu samosprvnych krajov, miest aobc azo zdrojov Eurpskej nie. 8 RODOV ROVNOS VOTZKACH BEZPENOSTI AMIERU Socilna truktra viny spolonost, vktorch chba draz na rodov rovnos, vymedzuje enm tradin roly alebo niie spoloensk pozcie. Vojny a konflikty s, paradoxne, prostriedkom pre potvrdenie ich rovnosti. Poas dvoch svetovch vojen, ktor poznaili dejiny Eurpy, sa eny postavili na miesta muov vo vetkch truktrach spolonosti: na farmch, rovnako ako aj vtovrach, v riadiacich funkcich miestnej samosprvy, vpovolaniach, ktor boli asto nezluiten sfyzickmi danosami ien. Koniec vojny vdy eny navrtil nasp do privtnej sfry, do domcnost. padok postavenia ien po vojnch je historicky uznanm faktom. Spolonosti, ktor zaali bra do vahy otzky rodovej rovnosti, priniesli inovciu vrodovo-stereotypnej debe prce, atak okrem civilnch organizci aj mnoh armdy otvorili monosti sebarealizcie enm aboj za rovnos ich prv viedla a ktomu, e sa mu viac i menej aktvne zastova na ozbrojench konfliktoch. eny oraz astejie vstupuj do radov ozbrojench zloiek vrole bojovnok, vojaiek. Dokonca stpajci fenomn enskch teroristickch samovraednch atenttov upozoruje nielen na ich odvahu aodhodlanie, ale asto aj na vvoj spolonosti. Zfilozofickho hadiska tento jav upozoruje na tzv. paradox rovnosti. eny nemu by rovn muom vivote, ale mu im by rovn vmuenckej smrti, ktor vzbudzuje viu medilnu publicitu a spoloensk odozvu ako u muov a rodine prina vek ctu.
17
Stratgia rodovej rovnosti 2013.
40

Dsledky zvyujcej sa asti ien na vojenskej bojaschopnosti patria ku kovm otzkam a k vznamnm tmam rozpornch diskusi. Socilna identita ien ich zarauje skr medzi obete, ako medzi vykonvateov nsilia. Rastci podiel ien v armde determinuje vznik zvanch kultrnych neprjemnost. Ich angaovanos vzabjan sa dostva do konfliktu skovmi elementmi ich socilnej osobnosti, ich citlivosti ako osb nenejieho pohlavia asich pestnskou schopnosou. Dkazy tchto neprjemnost je mon njs vsprvach oznamovacch prostriedkov, tlaovch sprvach, vtrvalom zujme verejnosti ootzky sexuality na palubch lod, kritiky ien odchdzajcich do vojny zriekajc sa manelov adet, zujmu verejnosti oeny, ktor sa stali vojnovmi zajatcami, ale aj eny podieajce sa na vojnovch zloinoch. Mnoh ztchto nzorov adiskusi sa iba zriedka dotkaj problmu, ako s samotn mui ochotn bojova, zabja a umiera. Zd sa, e u muov ide o otzku, ktor je omnoho menej zleitosou ich vlastnej voby, ale stereotypu silnho mua, neohrozenho bojovnka. Na jednej strane, pokia sa ozbrojen sily snaia zskava skr technokratov ako bojovnkov, klad viac draz na intelektulne a vzdelanostn kvality kadetov. Na druhej strane, rozirovanie vojenskch rol ien je chpan ako nieo, o potencilne obmedzuje bojaschopnos. M. C. Devilbiss podva podrobn a optimistick prehad o pracovnej rutine v integrovanej jednotke. Popisuje, ako as ien prispieva k bojaschopnosti jednotky a usudzuje, e sdrnos jednotky je zaloen na pospolitch sksenostiach, spolone zdieanom riziku a vzjomnch sksenostiach s tvrdosou sluby a nie na odlinosti pohlav. Cieom reorganizanch procesov z rodovej perspektvy v profesionlnej armde nie je samoelne dosiahnu rodov paritu, ale vyui jedinen a siln spsob, akm mu eny prispie krieeniu problmov. Po skonen studenej vojny sa vznamnou sasou medzinrodnej politiky stalo budovanie mieru (peacebuilding). To sprevdza aj naruenie obrazu bojovnka, ktor tvor jadro tradinej armdnej kultry. Armdy stoja v medzinrodnom mierovom nasaden pred celkom inou lohou, centrom ich silia u nie s boj, vazstvo, ale prevencia konfliktov, ukonenie vojen a zachovanie mieru. Vojensk misiu 21. storoia mono zhrn do slov ochraova, pomha, zachraova. U netreba brni iba svoju vlas, ale urovnva konflikty v inch ttoch.18 Zstancom vytvorenia konceptu tzv. udskej bezpenosti a legislatvnu nevyhnutnos zaistenia bezpenosti jednotlivca presadzuje Organizcia spojench nrodov. udsk bezpenos ... mus poloi draz na loveka, nielen na tty anrody... Koncept bezpenosti sa mus zmeni - zvlunho konceptu bezpenosti nroda na koncept,
18
POZNMKY
www.genderandpeacekeeping.org.
41

POZNMKY
ktorho cieom bude bezpenos loveka. Mus sa zmeni zbezpenosti, ktor je mon dosiahnu len zbrojenm, na bezpenos, ktorou meme dosiahnu podporu rozvoja, zteritorilnej bezpenosti na istotu votzkach zaistenia potravn, zamestnania azdravho ivotnho prostredia. 19 Tieto ambcie sanevyluuj ani stypickmi enskmi vlastnosami starostlivosti, opatery a ochrany, ba prve naopak, prinaj ich rozrenie zrodiny vprospech celku avyaduj si musk aj ensk sksenosti, zrunosti a vzdelanie. as ien na mierovch procesoch je nezastupiten.20 Je to vzva na zapojenie ien do mierovch rokovan, kee ozbrojen konflikty maj na muov a eny rozdielny dopad a vplyv. Jednm z ukazovateov pohybu k postvojenskej spolonosti je rozirovanie civilnch princpov a obianskych prv vojenskho personlu. Z tohto pohadu je mon chpa rozrenie vojenskej roly ien ako prehlbovanie obianskych prv a ukazovate irieho historickho pohybu od spolonosti orientovanej na predpsan status ku spolonosti orientovanej na vkon. Princp ich rovnocennej asti a plnho zapojenia sa do vetkchaktivt na udranie a podporu mieru a bezpenosti v slade s rezolciou Bezpenostnej rady OSN . 1325 z roku 2000 sa nedodriava a rozhodnutia o prevencii a rieen konfliktu s asto prijman bez asti ien. 21 Cieom nie je nahrdza enami musk pozcie, koprova musk innosti ansledne poukazova na fyzick indispozcie i nedostatok sksenost, ale rozri monosti, vyui jedinen a siln spsob, akm sa mu eny amui inpirova, dopa a realizova v zaisten bezpenosti a mieru. ensk modr prilby, tzv. pozorovateky v oblasti udskch prv a alie eny psobiace na misich, ponkaj nov zrunosti a spsoby fungovania tejto neustle sa rozvjajcej oblasti udriavania mieru. asto doku rchlejie nadviaza kontakt scivilnm obyvatestvom azskava informcie, komunikova s miestnymi enami, doku vytvori pocit bezpeia pre deti, seniorov, obete nsilia, ivelnch katastrof. Tm, e s do ozbrojench zloiek zaraden eny - vojaky, policajtky, meditorky, lekrky a socilne pracovnky, je mon posilni bezpen prostredie pre obete, ale aj natartova procesy postkonfliktnej rekontrukcie nielen na oficilnych jednaniach omierovch dohodch, ale aj posilnenie ich pozcie pri rekontrukcii obianskej spolonosti azkladnej infratruktry. 9 RODOV ROVNOS VO VOJENSKEJ ORGANIZCII Vojensk organizcia (armda) predstavuje pecifick spsob zdruovania ud, naplujcich vo svojej innosti spoloensko-politick ciele. Tomu zodpoved aj
Human Development report 1993. In: WAISOV, .: een konflikt v mezinrodnch vztazch. s. 68. 20 KEYSER, V.: Sprva opostaven ien vozbrojench konfliktoch aich lohe pri rekontrukcii ademokratickom procese vkrajine po skonen ozbrojenho konfliktu z 3.5.2006. 21 Sprva ododriavan udskch prv vSlovenskej republike vroku 2007. Slovensk nrodn stredisko pre udsk prva. Bratislava, 2008. http: //www.snslp.sk.
19
42

usporiadanie ich vzahov a innost. Vyznauje sa uritmi osobitmi znakmi, na ktor nie je jednoznan nzor. I. A. Blha naprklad uvdza tieto: vysok stupe integrcie; automatizcia innosti; izolcia; estetick moment amravn hodnotenie.22 Nadvzujc na Maxa Webera, ktor vymedzil znaky byrokratickej organizcie, za ak mono vojensk organizciu (armdu, ozbrojen sily) povaova, mono za zkladn znaky vojenskej organizcie vymedzi: prsnu centralizciu, hierarchizciu a formalizciu vzahov a innost, reglementciu (podrobnm upravenm) konania a sprvania svojich prslunkov, prsne vymedzenie svojej kompetencie a vlastn prostriedky kontroly, osobitn hodnotov systm, relatvne samostatn a uzavret informan systm.23 Klasick prstupy zaoberajce sa problematikou modernch organizci zameriavali svoju pozornos predovetkm na formlnu strnku ich existencie afungovania. Vo svetle tchto teri sme sa na organizcie nauili pozera ako na hierarchicky usporiadan systmy, ktorch spech je dan predovetkm jasnmi, zrozumitenmi aveobecne zvznmi pravidlami usmerujcimi aregulujcimi vetky dleit organizan procesy. Pracovnci boli do tchto systmov zaraovan ako univerzlne vkonnostn jednotky, od ktorch sa oakvalo prijatie firemnho prostredia ajeho pravidiel. Ako protihodnota za oakvan sprvanie im mali by poskytnut rzne benefity amonos karirneho postupu. Modern organizcie ale nevznikli vprostred, ktor by sa vyznaovalo genderovou (rodovou) neutralitou. Vzhadom na skutonosti, e vmodernch organizcich a ich manamente tradine pracovali mui, je prirodzen, e oblas pracovnho aorganizanho ivota bola utvran vslade s hodnotami zodpovedajcimi muskmu modelu sprvania apracovnho asu. Takto organizcie nazvame genderovan24. Tieto organizcie maj vrazn tendenciu hodnoti vkon zamestnancov poda asu, ktor strvili vprci. 9. 1 Modern formy zamestnvania podporujce zosladenie pracovnho arodinnho ivota Modern genderovo integrovan organizcie aich kultra prce s zaloen na rodovej neutralite, na hodnotch, normch a metdach, ktor presadzuj princpy genderovej rovnosti do kadodennej praxe. Flexibilita vtejto oblasti me by pre zamestnvatea nstrojom retrukturalizcie organizcie na genderovo integrovan, podporujcu individualitu jednotlivcov i prorodinn politiku. Vsledkom je vyia humanizcia sveta prce, zvyovanie kvality ivota, vytvranie apodpora rovnch prleitost na trhu prce, monos prispsobenia pracovnej doby biorytmu loveka, znenie konfliktov astresovej zae na pracovisku alebo pri dochdzke do prce, zosladenie pracovnej aivotnej roly, skbenie pracovnho arodinnho ivota.
22 23 24
POZNMKY
BLHA, A. I., s. 348 350 . POLONSK, D. - MALTEK, V. - MATIS, J., s. 24. Kkov, A. - Pavelica, K., s. 38.
43

POZNMKY
V krajinch EU sa zavdzaj rzne metdy a formy prce posilujce tento trend, vozbrojench silch meme tie hovori oprieniku tzv. mkkch hodnt do vojenskej organizcie atie humanizcia prce, o virom zmysle znamen odstraovanie asovo, fyzicky i psychicky vyerpvajcich, nadmerne rizikovch, alebo zdraviu kodlivch pracovnch innost, zahrujce i prslun opatrenia.25 Filozofick a etick vchodisk vyvolvali vtejto svislosti u dvnejie poiadavky na skracovanie pracovnho asu, robotizciu a pod. Jednou zrozhodujcich oblast, vktorej me zamestnvate prispie kharmonizcii prce aosobnho arodinnho ivota zamestnancov, je oblas dohodovania foriem apodmienok prce aoblas organizcie pracovnho asu. Me sa to tka najm tchto pracovnch podmienok: - poet odpracovanch hodn za de, - zaiatok akoniec pracovnej doby, - rovnomern alebo variabiln rozvrhnutie prce. Flexibilita v tejto oblasti me by pre zamestnvatea nstrojom podnikovej prorodinnej politiky. M. ipikal uvdza niekoko pozitv, ktor flexibiln organizcia prce prina ako pre zamestnancov, tak ipre zamestnvateov. S to najm: - vyia humanizcia sveta prce, - zvyovanie kvality ivota, - vytvranie apodpora rovnch prleitost na trhu prce, - monos prispsobenia pracovnej doby biorytmu loveka, znenie konfliktov astresovej zae na pracovisku, i pri dochdzke do prce, - zosladenie pracovnej aivotnej roly, skbenie pracovnho arodinnho ivota.26 Flexibiln (prun) alebo individulna pracovn doba Najastejie pouvanou formou flexibility je individulna pracovn doba. Podstatu tvoria rozdielne rozvrhov reimy pracovnej doby. Zamestnanci odpracuj predpsan poet hodn, ktor me by stanoven na dennej, tdennej, mesanej alebo ronej bze. Dodruj individulne zvolen reim prce (zaiatok, koniec pracovnej doby, dka dennej atdennej pracovnej doby, rozvrhnutie pracovnch loh vpriebehu dohodnutho obdobia), vrmci ktorho predpsan poet hodn odpracuj. Pracovn doba (jej rozsah) je vsledkom dohody medzi zamestnancom azamestnvateom sohadom na vzjomn vhodnos. Zo strany zamestnvatea existuj rzne monosti, ako zamestnancom ponknu vzjomne vhodn pravu pracovnej doby:
HAMAJ, P.: Sociologick aspekty vojenskej prce aprofesie. L. Mikul : AOS, 2004. s. 63 - 65. ISBN 80-8040-252-3. 26 IPIKAL, M. akol.: Zoslaovanie pracovnho arodinnho ivota vkrajinch EU. B. Bystrica : REIC, 2007. s. 7. ISBN 978-80-8083-433-3.
25
44

Ron fond pracovnho asu zamestnanec odpracuje rovnak mnostvo hodn ako zamestnanec na pln vzok, ale doba jeho prce je zmenen tak, aby vyhovovala zamestnancovi izamestnvateovi. Pracovn doba sa pota na ronej bze namiesto klasickej tdennej. Hodiny pritom musia by odpracovan vrmci definovanej asovej peridy. Zhusten (stlaen) pracovn tde zamestnanec odpracuje nezmenen tdenn poet pracovnch hodn za krat poet pracovnch dn, denn pracovn doba vpracovnch doch tohto stlaenho pracovnho tda sa vdsledku toho adekvtne predluje. Individulne skrten pracovn doba zamestnanec m obvykle monos zredukova svoj pracovn as o5 a 10 % na urit dobu sprvom nvratu kplnej pracovnej dobe. Von as je mon zska skrtenm pracovnho da alebo tda, prpadne vrmci dlhieho asovho obdobia poas roka. Term-time working zamestnanec pracuje na pln vzok alebo iaston vzok vpriebehu roka, m neplaten vono, napr. poas kolskch przdnin. Alebo pracuje na pln i iaston vzok aodpracuje mimoriadne dni vterm-time, akumulovan odpracovan hodiny alebo dni si vyberie poas kolskch przdnin. Flexibiln pracovn doba zamestnanec pracuje na pln vzok, je mu vak umonen flexibiln pracovn doba na zklade zmeny zaiatku akonca pracovnho da. Pevne stanoven s len urit hodiny, kedy musia by vetci zamestnanci vprci, priom zaiatok akoniec pracovnej doby s prun. Obvykle existuje monos ods skr zprce anahradi si neodpracovan hodiny inokedy. Typick zaiatok pracovnej doby je medzi 8.00 a 9.30 h a koniec medzi 16.00 a17.30 h. Doba, poas ktorej musia by vetci zamestnanci vprci, je obvykle medzi 9.30 a12.00 amedzi 14.00 a16.00. Flexibiln pracovn doba umouje zamestnancom zladi pracovn amimopracovn povinnosti, prispsobi cestovanie do zamestnania, prchod aodchod do zamestnania prispsobi prevdzkovm hodinm intitci (obchody, sluby, zdravotncke zariadenia, koly, rady). Banka pracovnho asu zamestnanec m monos akumulcie a prenania nadpracovanch hodn (v prpade mimoriadnej anrazovej prce) aich nsledn erpanie vo forme pracovnho vona poda individulnej potreby (toto vono je zaplaten). Prca na iaston vzok Ide o tak formu pracovnej doby, kedy zamestnanec odpracuje krat vzok ako 40, resp. 37,5 hodiny tdenne, ale pracuje na v ako 50 % vzok. Prca me by rozloen vpriebehu tda rovnomerne alebo nerovnomerne.
POZNMKY
45

POZNMKY
Existuj rzne formy prce na iaston vzok. Pevne uren iaston pracovn vzok zamestnanec pracuje ni poet hodn za de alebo menej dn vtdni, eventulne pracuje cel tde, niektor tdne vroku vak vynechva. Individulne skrten pracovn doba zamestnanec me svoj pracovn as skrti na urit vymedzen dobu s monosou vrti sa k plnmu pracovnmu vzku. Dohoda opote odpracovanch hodn za rok zamestnanec m dopredu stanoven urit poet odpracovanch hodn za rok. Pracovn doba sa me meni vdsledku seznnych zmien alebo firemnch poiadaviek poas roka. Job sharing (delenie sa o pracovn miesto) - je to situcia, kedy existuje jedno pracovn miesto, jeden plat za vkon danej prce a jedny pracovn podmienky, o ktor sa delia obyajne dvaja alebo viacer udia pracujci na skrten pracovn dobu poda dohodnutho rozpisu. Zamestnanci pracuj bu na iaston vzok, alebo vyuvaj dovolenku za elom vzdelvania. Job splitting - ide opodobn pravu ako job sharing. Rozdiel spova vtom, e lohy, ktor s nplou plnho pracovnho vzku, s rozdelen medzi dvoch ud tak, e kad zodpoved iba za jemu pridelen lohy. Vniektorch prpadoch sa pracovn asy oboch pracovnkov prekrvaj. Teleprca: Nvrhy zlepujce spsob prce azohadujce rodinn prostredie zamestnanca nie s obmedzen len na pracovisko. Existuj aj modely, ktor zahaj prcu doma alebo ditann prcu. Teleprca je tak organizcia prce, pri ktorej zamestnanci pracuj vubovonom ase ana ubovonom mieste, ktor im umouje odvies pracovn lohu efektvne avkonne. Umouje teda zamestnancom pracova aj mimo kancelrie i pracovnho miesta. Ide opecilny druh prce doma. Zamestnanec niekoko hodn idn vtdni, niekedy dokonca aj poas celej pracovnej doby, pln svoje pracovn lohy doma i na inom mieste svyuitm informanch a komunikanch technolgi. Je len na dohode zamestnanca a zamestnvatea, koko pracovnho asu bude pracovnk vykonva v kancelrii a kokomimo nej. Vhodou teleprce pre zamestnanca je prun pracovn as, zamestnanec sm rozhoduje otom, kedy bude pracova. Odpad kadodenn dochdzanie do prce aasov straty. Zamestnanec si me lepie organizova pracovn askromn povinnosti, atm harmonizova svoj pracovn arodinn ivot. Projektov zamestnvanie: Ide ourit kombinciu medzi zmluvou na dobu urit, prunou pracovnou dobou aprpadne aj prcou doma. Zamestnanec je zamestnan na vypracovanie aukonenie uritho projektu. Vtomto projekte m definovan innosti alehoty na ich vykonanie. Pre zamestnanca je vhodou, e m jasne definovan pracovn npl ajej nemennos anem iadne in obmedzenia ako miesto vkonu prce apracovn doba.
46

Pokia sa zaoberme monosami flexibilnch foriem zamestnvania, musme kontatova, e je to nov trend, ktor sa presadzuje vemi pomaly a existuj aj mnoh nevhody a organizan obmedzenia. Medzi nevhody meme zaradi napr. to, e nie kad zamestnanec doke dobre organizova svoj as, stva sa workoholikom, in zas me systm zneuva. Obmedzujci me by cie a funkn npl tradinch organizci, medzi ktor patr aj armda a zmeny bud zvisie skr od ochoty upusti od zauvanch princpov avidenia prnosu a priechodnosti alternatvnych modelov pre zvenie efektivity avsledkov prce. 9. 2 Monosti uplatovania princpu rovnosti prleitost vpraxi vojenskej organizcie Existuj rzne, vzjomne prbuzn metdy uplatovania rodovho hadiska v organizcii: vzdelvanie, vypracovanie plnu rodovej rovnosti - vstupn anketa, analza prostredia, sprva o monostiach a barirach uplatovania princpu rodovej rovnosti, tatistiky poda pohlavia, vyhodnotenie genderovch dopadov, ale jednoduch ainn je Metda 3Z. Sli ksystematickmu zhromaovaniu faktov ainformci opostaven ien amuov vspolonosti i organizcii. Sklad sa ztroch zkladnch prvkov: 1. Zastpenia, cieom ktorho je zisti, koko muov aien sa vyskytuje (pracuje) vuritej oblasti ana akch pozcich. 2. Zdroje, tu je cieom zisti, ako s rozdelen zdroje organizcie - peniaze, priestor, rozvoj, technika aas - medzi muov aeny. 3. Zvery, ktorch cieom je zisti a popsa situcie a bariry, ktor s prinami problmov a zistench rodovch nerovnost, ktor by konkrtne mali vysti do nasledovnch postupnch zmien: - prija pozitvne kroky na zaistenie prslunho zastpenia ien v rmci svojich organizci azlepova as ien vprocese plnenia loh vozbrojench silch z hadiska kvantity - zvyovanie potu ien akvality - zvyovanie ich vplyvu vorganizanch truktrach ozbrojench sl SR, - dosiahnu stav, aby prslunci organizcie boli vnman hlavne ako jednotlivci s individulnymi schopnosami, a nie ako prslunci, prslunky uritho rodu; pracovn vkony hodnoti poda ich individuality, a nie ich posudzova poda rodovch stereotypov, - modernizova organizciu prce prostrednctvom zavedenia prunch pracovnch foriem a vyuvania sksenost z programov na podporu politiky rovnosti prleitost, - uskutoni zmeny vorganizanej kultre, vyvolan tlakom na realizciu princpu rovnosti prleitost, ktor sa odrazia vzmene klmy vorganizcii, ui sa pracova vzmieanch jednotkch, - pouva rodovo-citliv jazyk - v hovorovom aj psomnom prejave - oslovenie vdy vmuskom aj enskom rode: dstojnci a dstojnky, kadetka...kapitnka XY, nie lekr, kapitn Novkov, alebo obben chlapi, povajte...,
POZNMKY
47

POZNMKY
- zavies postupne vorganizcii tak personlnu politiku (nborov tandardy, intern vzostup, prstup k internmu koleniu a vzdelvaniu) a finann ocenenie, ktor by neboli ovplyvnen tradinm vnmanm rol ien amuov, ale by odstrnili tradin nedoceovanie prce ien, - zmapova otzky organizanej kultry, ako je pracovn doba, sluby pre rodiov, vzdelvanie, eny vo veden, spoloensk zodpovednos a akceptcia trendov pri nbore, udriavan, povyovan, sanostiach, disciplne, vzdelvan arozvoji, postupe arozvjan kariry; otvori v socilny dialg kpostaveniu ien varmde; doceni otcovsk arodinn povinnosti muov, - identifikova oblasti rizika ana zklade ich vyhodnotenia spracova nvrh vhodnch alch krokov (napr. identifikova prekky pracovnho, sluobnho postupu uien, zmapova karirne drhy na uahenie prstupu ien knetradinm a vym postom, hada monosti zoslaovania prce vzmieanch jednotkch a pod.), - vybudova odborn centr v rmci svojich organizci, ktor sa bud zaobera otzkami rodovej rovnosti aprleitosti anc, napr. vzahrani sa osvedila intitcia, tzv. lietajci experti, navtevujci jednotliv seky organizcie, ktor vykonvaj rodov analzu prostredia, seminre a rodov cvienia na odstrnenie rodovch stereotypov, - vytvori chbajce postupy vboji proti diskrimincii, haramentu, mentoringu, mobingu ainm socilnopatologickm prejavom v socilnych vzahoch, - dopracova chbajce vzdelvacie a komunikan programy na rozptlenie mtov arodovch stereotypov a najmzlepenie porozumenia a prijatia obsahu rovnosti prleitost vo vojenskej organizcii. 10 ZVER Humnne zvyovanie kvality ivota a rozirovanie prv muov a ien vkontexte spoloenskch zmien prina nov vzvy pre vskum zmeny postavenia ien amuov vprivtnej averejnej sfre. Kultivcia rodovej citlivosti aprincpy rodovej tolerancie s predpokladom monosti zvyovania bezpenosti azrove kvality ivota jednotlivca, rodiny a spolonosti. ZOZNAM BIBLIOGRAFICKCH ODKAZOV BTOROV, Z. akol.: Ona aon na Slovensku : ensk del oami verejnej mienky. Bratislava :
FOCUS, 1996, 180 s. ISBN 80-88717-11-6. ermkov, M.: Gender, spolenost, pracovn trh. In: Sociologick asopis, ro. 31, 1995, . 1, s. 7-25. Dohovor . 62/1987 Zb. oodstrnen vetkch foriem diskrimincie ien. In: Zbierka zkonov, 1987, iastka 13, s. 382. HAMAJ, P.: Sociologick aspekty vojenskej prce aprofesie. Liptovsk Mikul : Akadmia ozbrojench sl gen. M. R. tefnika, 2005. 102 s. ISBN 80-8040-252-3.
48

Horsk, S.: Eurpske spoleenstv a vyrovnvn prleitost mu a en. Brno : Gender centrum Fakulty socilnch studi Masarykovy univerzity, 2002, s.49-62. KEYSER, V.: Sprva opostaven ien vozbrojench konfliktoch aich lohe pri rekontrukcii ademokratickom procese vkrajine po skonen ozbrojenho konfliktu . A6-0159/2006. Eurpsky parlament : Vbor pre prva ien arodov rovnos, 2006. KRKOV, A. - PAVLICA, K.: Management genderovch vztah : Postaven en amu v organizaci. Praha : Management Press, 2004. 153 s. ISBN 80-7261-11-78. Nrodn stratgia rodovej rovnosti na roky 2009 - 2013. PIETRUCHOV, O. - MESOCHORITISOV, A.: Rodov rovnos vorganizcii : strun sprievodkya. Bratislava : Okat, 2007. POLONSK, D. - MATIS, J.: Rodina vojenskho profesionla. Liptovsk Mikul : Vojensk akadmia, 1997, 80 s. ISBN 80-8040-045-8. Sprva ododriavan udskch prv vSlovenskej republike vroku 2007. [online]. Bratislava : Slovensk nrodn stredisko pre udsk prva, 2008. Dostupn na internete: <http: //www. snslp.sk>. IPIKAL, M. akol.: Zoslaovanie pracovnho arodinnho ivota vkrajinch Eurpskej nie. Bansk Bystrica : REIC, 2007. ISBN 978-80-8083-433-3.
POZNMKY
alia odporan literatra

CHOVANEC, J. - ZACHOV, A.: stavn garancie zkladnch udskch a obianskych prv a slobd. 2. vyd. Bratislava : PROCOM, 2007. 173 s. ISBN 978-80-85717-10-7. KR, J.: udsk prva v Slovenskej republike. [Bratislava : Bonus Real], 2004. 266 s. ISBN 80969034-1-1. Smernica Rady E . 2000/43/ES z 29. jna 2000, ktor ustanovuje zsadu rovnakho zaobchdzania s osobami bez ohadu na ich rasov alebo etnick pvod.

1. Pojmy - tradin deba rol vrodine aprci, pohlavie, rod. 2. Rodov stereotypy amonosti ich prekonvania. 3. Vznam rodovej rovnosti zhadiska autonmie jednotlivca audranie socilneho systmu. 4. Zkladn dokumenty tkajce sa rodovej rovnosti. 5. Ciele a urenie dokumentu Stratgia rodovej rovnosti. 6. Zkladn princpy rodovej rovnosti. 7. Javy svisiace srodovou rovnosou votzkach bezpenosti amieru (paradox rovnosti, posun od vojenskej kpostvojenskej spolonosti, zlaovanie vojenskej prce muov aien vmierovom sil). 8. Teoretick monosti aplikcie rodovho prstupu vo vojenskej organizci.
49
POZNMKY
ETIKA VOJENSKHO PROFESIONLA, MORLKA A MRAVNOS. ETICK KDEX PROFESIONLNEHO VOJAKA

doc. Dr. Bohumr Hulan, CSc. VOD Sasn svet sa nachdza vzloitom obdob. Viacer krajiny prechdzaj procesmi transformcie, dlhiu dobu sa formuje nov kvalita vzjomnch vzahov medzi krajinami, menia sa hodnotov systmy vsvislosti so zsadnmi zmenami vich socilnom zloen aich vntropolitickej imedzinrodnej orientcii. Nov hodnoty si razia cestu do ivota s problmami, pretoe ich uvdzanie do praxe je sprevdzan akosami objektvneho i subjektvneho charakteru, recidvami z minulosti avplyvom psobenia novch hodnt, vyplvajcich predovetkm zprocesov globalizcie, kedy sa do podmienok mnohch krajn transformuj hodnoty, ktor nekoreponduj sich tradciami, ani sich kultrou avyvolvaj vich ivote problmy, prpadne a krzov stavy. Tieto tendencie sa vsasnosti odraj vo vntornom vvoji mnohch krajn, ale ovplyvuj aj vvoj medzinrodnch vzahov. Navye svetom prebehol proces, ktor nepoznali vetky krajiny hospodrska krza, ktor potom vyvolala problmy takmer vo vetkch oblastiach spoloenskho ivota aktor m dlhodob dsledky vo vine krajn vpodobe vysokej nezamestnanosti avdsledku toho aj vpoklese ivotnej rovne, o vyvolva prejavy nespokojnosti uobyvatestva, a to sa negatvne prejavuje vkvalite obianskeho ivota avzhorench vzahoch vntri jednotlivch krajn ivmedzinrodnom meradle. Mnoh krajiny sa pokaj eliminova tieto negatvne javy, apreto predovetkm demokratick a pluralistick spoloensk systmy hadaj mechanizmy, aby ich zo ivota spolonosti bu celkom odstrnili, alebo aby aspo iastone obmedzili ich psobnos, o vak nie je jednoduch, pretoe mnoh problmy sa formovali pomerne dlh obdobie as vspolonosti hlboko zakorenen. Preto neudo, e sa mnoh krajiny oraz viac obracaj k intittom morlky a etiky. Prve od tchto mechanizmov oakvaj npravu deformovanch vzahov a zmenu vmyslen akonan jednotlivcov. Neraz dokonca oakvaj a zzran premenu celej spolonosti, no neuvedomuj si, e zmena morlneho sprvania jednotlivcov je spt smnohmi almi oblasami, ako je vzdelanie, vchova, kvalita prvneho systmu, ekonomick situcia apolitick klma, ktor vznamnm spsobom prispievaj kformovaniu udskch charakterov, medziudskch vzahov formujcich iaducu rove spoloenskho ivota. Podmienkou je, e transforman procesy musia prebehn vo vetkch oblastiach spoloenskho ivota, vopanom prpade oakva spech nie je mon. Je logick, e spoloensk vzahy ovplyvuj aj rove ozbrojench zloiek, pretoe ich prslunci s, a to silnejie ako kedykovek v minulosti, prepojen na
50

ETIKA VOJENSKHO PROFESIONLA, MORLKA AMRAVNOS. ETICK KDEX PROFESIONLNEHO VOJAKA
civiln ivot, kee pomerne mlo znich vsasnosti povauje vojensk slubu za celoivotn povolanie, atak sa, skr alebo neskr, vrtia do obianskeho ivota, kde bud preva vetky problmy, ktor tento spsob ivota prina. Zo sksenost niektorch zahraninch ozbrojench sl vieme, e pre viacerch bvalch vojakov je adaptan proces na civiln ivot problematick anemlo znich sa nevie spene adaptova na jeho podmienky. Ako je to vlastne smorlkou a s etikou? Ak s ich monosti vivote spolonosti, ak je ich miesto a ak s ich lohy? Je to proces, ktor sa rovnako prejavuje vrmci celej spolonosti, alebo treba oakva pecifick prejavy prve vpodmienkach ozbrojench sl? Mu spa oakvania, ktor s do nich vkladan vsvislosti so zvenm kvality spoloenskho ivota, alebo je to iba chimra, alebo dokonca ideologick obrat? Vsasnosti skutone vystupuje do popredia cel rad takchto, ale aj inch otzok, na ktor treba da seriznu odpove, pretoe loha morlky vspolonosti avozbrojench silch zvl, si to naozaj zasli. 1 VZNAM A MIESTO MORLKY A ETIKY V MODERNCH OZBROJENCH SILCH Morlka je sprievodnm javom kadho spoloenskho systmu od jeho primitvnych aprehistorickch foriem a spravidla je definovan ako forma spoloenskho vedomia, ktorej funkciou je regulova sprvanie ud v jednotlivch oblastiach a obdobiach ich ivota. Je determinovan mnohmi faktormi (zkonmi, normami, princpmi a pod.), no treba pochopi, e vsledn morlne sprvanie sa indivdua je vsledkom jeho individulneho hodnotenia arozhodnutia, ktor je zvisl na jeho celkovej vyspelosti a svedom. Morlne sprvanie sa je teda do znanej miery vsledkom slobodnho rozhodnutia indivdua. Vslade stm je mon morlku charakterizova ako spoloensk jav, ako oblas udskej innosti vymedzenej protikladnosou dobra azla asnimi spojenmi normami sprvania sa loveka vspolonosti (Hulan, B. Wagnerov, S., 2007, s. 5). Ako vyspieva spolonos, narast aj vznam morlky, ktor postupne opa rove mtov azvykov a had oraz naliehavejie vedeck zdvodnenia svojich tvrden tak, ako je to ben vivote modernej spolonosti. A tak postupne vznik vedeck reflexia morlky, jej teria, v minulosti oznaovan ako praktick filozofia, vsasnosti definovan ako veda omravnosti - etika, ktor riei na teoretickej rovni pvod a podstatu morlneho vedomia a konania. Prve etick teria zdvoduje princpy a normy mravnho sprvania sa. Historicky etika vznik neskr ako morlka, pretoe podmienkou pre jej vznik je existencia teoretickho myslenia. Nemono oakva, e etick teria bude ucelenm nvodom na udsk sprvanie, no mono oakva, e vymedz urit hranice, vktorch sa lovek me pohybova bez obv, e me by spolonosou sankcionovan, e kon proti jej zujmom. Etika je veda omorlnej innosti, omorlnych vzahoch aomorlnom vedom (Hulan, B. Wagnerov, S., 2007, s.11).
POZNMKY
51

POZNMKY
Svvojom spolonosti vznam avplyv morlky a etiky na kvalitu jej ivota narast, o sa premieta vkonenom dsledku aj do procesu vstavby a fungovania takej pecifickej spoloenskej intitcie, akou bezpochyby ozbrojen zloky s. Spjanie vojenskho organizmu smorlkou nie je zleitos nov, ale m dlhodob historick korene u odias vzniku prvch ozbrojench zloiek. S ich vvojom vznam morlky stle narastal, postupne sa dokonca stal jednm zo zkladnch atribtov ich spenho psobenia. Sasn stav rozpracovania etickej terie ukazuje, e medzi najvznamnejie normy, ktormi sa udia riadia pri vkone svojho povolania, patria mravn zsady, a prve vo vojenskej praxi morlka stla a stoj vdy na elnch miestach kvalifikanch poiadaviek zvznch pre jej prslunkov. Na to, aby sa morlne zsady stali tandardnou sasou kvalifikcie vojenskho profesionla, existuje viacero ciest, no vsledok me by iba jeden, a preto je cel proces mimoriadne nron. Vopred treba zdrazni potrebu stava na vntornom stotonen sa prslunkov ozbrojench sl spoiadavkami profesie, na tvorivosti apozitvnych prstupoch kplneniu vojenskch povinnost a odmietnu aj vsasnosti neraz preceovan cestu mechanickho pripomnania azdrazovania povinnost, neraz a mentorovania, ktor sa ukazuje ako cesta mlo efektvna a nesprvna. Treba voli predovetkm tak formy, ktor podporia pochopenie a stotonenie sa s problmom, hadanie takch ciest a spsobov, ktor bud podporova skr zanietenos aentuziazmus, a nie ahostajnos, zatrpknutos a odpor. Obdobie po 2. svetovej vojne je charakteristick nstupom viacerch globlnych procesov, ktor psobia vo vetkch reginoch sveta a ktor znane dynamizuj aj vvoj vojenstva a stavaj ho neraz do pozcie rozhodujceho faktora rieiaceho vkonenom dsledku sporn otzky vrznych oblastiach sveta, predovetkm voblasti socilno - politickej. Tento dynamick vvoj sa zkonite odra aj vsystme prpravy vojenskch profesionlov, ktor musia by dokonale pripraven po vetkch strnkach odbornej, socilnej i morlnej. Tento vvoj si vynucuje aj skutonos, e vsasnosti sa zsadnm spsobom men aj nzor na poslanie armd, ktor by u nemali by budovan scieom vyhrva vojny, ale musia predovetkm prispieva ktomu, aby vojny, ako prostriedok rieenia spornch otzok, boli zo ivota ud odstrnen. Mnostvo reginov, ktor boli z tohto hadiska povaovan za rizikov, sa stalo bezpenmi, no stle vznikaj nov problmy, ktorch zdroje treba hada vneopodstatnench lderskch ambcich niektorch krajn alebo vnevyrieench vntropolitickch vzahoch vntri krajiny, prpadne vnenaplnench snahch osamostatnosti anezvislosti. Je vak nevyhnutn, aby sa tomuto poatiu prispsobilo aj myslenie ud, aby sa do tchto procesov intenzvne zapjali aj vzdelvacie intitcie vrtane vojenskch a aby zabezpeovali veobecne zdrazovan orientciu na humanizmus a jeho hodnoty, ktor by mali by zrukou dialgu a kompromisov pri rieen spornch
52

problmov medzi krajinami. Treba toti chpa, e takto problmy mu vznikn, pretoe nzorov pluralita azujmy ich mu vyvola. Pod pojmom humanizmus chpeme ven snahu loveka, praktick iteoretick, ovymanenie sa spod tlaku slepch sl prrody i spolonosti. Humanizmus, ako princp zdrazujci udskos loveka, ctu alsku knemu, prenik vetkmi vrstvami nho konania avkadej situcii musme postupova tak, aby sme napali svoju udsk dimenziu vo vzahu ksebe, ale rovnako ivo vzahu kinm. Tento aspekt udskho konania je veobecnm pravidlom konania loveka vkadej situcii (Hulan, B. - Wgnerov, S., 2007, s. 14). Treba vychdza ztoho, e u vojenskch vzdelvacch intitci pjde o prpravu odbornkov vo vemi pecifickej oblasti. Tto innos vak okrem odbornej zameranosti zdrazuje prve socilnu a etick dimenziu ich prpravy, a preto treba tto socilnu profesijn skupinu pripravi vemi zodpovedne po vetkch strnkach. Sasou ich prpravy mus by aj pestovanie schopnosti avle za vetkch okolnost dodriava normy vojnovho prva, ale aj zkladn udsk prva. pornos a vyptos vojenskej innosti, predovetkm bojovej, sauje vuritch situcich sebaovldanie loveka, jeho reakcie na vonkajie podnety a o to nronejia a zodpovednejia mus by jeho prprava na plnenie loh vnronch akomplikovanch podmienkach. Vojensk profesionl mus by teda pripraven na vysokej vojensko-odbornej rovni, ale zrove musme bra do vahy, e vina tchto ud vedie podriadench, za ktorch s zodpovedn, a preto sa ich dotkaj vetky ich sluobn iosobn problmy, no musia si by vedom aj osobnej zodpovednosti za ich ivoty, za mon preitie vpodmienkach ohrozenia ivota. Aj preto v sasnosti vystupuj oraz vraznejie do popredia lohy spojen so zodpovednosou vojenskch profesionlov za garanciu mierovho vvoja vo svete, predovetkm vohrozench arizikovch reginoch. Je vak do uritej miery prirodzen, amono to chpa aj ako ist preitokminulosti, ke sa aj sasn model ich prpravy orientuje skr na odborn pripravenos, zatia o profil absolventov vojenskch vzdelvacch intitci voblasti socilno-etickej m doteraz stle rezervy. Tento problm vak treba chpa komplexne. Systm prpravy vojenskch profesionlov vtejto oblasti nadvzuje na vzdelvanie na nich stupoch, ktor nie vdy plnia ciele, ktor od nich spolonos v tejto oblasti oakva. Zatia aj v ozbrojench zlokch m etick prprava skr formlny a informatvny charakter a nezabezpeuje komplexne, aby sa potrebn vedomosti stali trvalou sasou vedomostnho registra vojenskch profesionlov asasou ich praktickch schopnost. Preto treba mimoriadnu pozornos venova socilnemu a morlnemu rozmeru innosti vojenskho profesionla. Iba vzdelan a vestranne pripraven lovek me pochopi svoje okolie, poiadavky svojej profesijnej innosti, ale aj prva svojho protivnka, prinajmenom jeho prvo na ivot. Tieto schopnosti vak nezska iba vkole, ale proces ich zskavania sa mus sta sasou systmu jeho alej prpravy,
POZNMKY
53

POZNMKY
ke oceloivotnom vzdelvan vtejto oblasti mono hovori iba uobmedzenej asti vojenskch profesionlov. Ako najprijatenej prostriedok na zabezpeenie realizcie tchto cieov sa jav efektvne formulovan a premyslen systm mravnej vchovy tudentov vojenskch kl, ale i vojenskch profesionlov, nadvzujci na systm prosocilnej a etickej vchovy na nich stupoch vzdelvania azohadujci pecifik vojenskej profesie. Vsledky dosahovan voblasti prpravy vojenskch profesionlov s prirodzene podmienen radom faktorov a najm neodborn, neprofesionlny prstup ktejto pecifickej problematike me vyvola a neiaduce dsledky. Ak chceme vo vojenskom systme povznies etick vchovu na rove plnohodnotnho atribtu prpravy vojenskho profesionla, treba sa knej aj adekvtne sprva. Pochopi a akceptova, e zkladom realizcie tchto zmerov je jednota zitkovch akognitvnych innost, kde dominantn musia by vprvom rade vedomosti. Morlny vzah nie je danos. Je vemi dleit, aby lovek mal vyhranen vzah ksvojej profesii aaby chpal poiadavky, ktor s neraz za hranicami bench ivotnch sksenost. Aby sme boli schopn odovzda potrebn vedomosti, treba vyui irok klu prostriedkov, medzi ktor mono zaradi: - vber odborne pripravench uiteov alektorov ud, ktor okrem odbornej pripravenosti maj i potrebn udsk predpoklady a ktor s schopn ud presvedi azska, - vyuva sksench odbornkov z praxe a alch vznamnch ud. Treba zapoji aj tch, ktor s nositemi poadovanch kvalt, no odili mimo vojenskej sluby avsasnosti zastvaj vznamn miesta na inch sekoch spoloenskho ivota a povaj vspolonosti dveru. Takto stretnutia s prospen amaj mlad generciu m oslovi, - zapoji do tchto innost prslunkov duchovnch sluieb, ktor oslovuj pomerne irok okruh ud. Draz treba kls na prepjanie vojenskch, obianskych a nboenskch metd psobenia na ud, - voli tak formy a metdy komunikcie, ktor mu pozitvne ovplyvni presvedivos aaktulnos rieenej problematiky tak, e vojensk profesionli pochopia a vntorne sa stotonia spredkladanmi morlnymi poiadavkami na ich profesionlnu innos. Pojem vojensk etika sa vo vojenstve pouva pribline od polovice dvadsiateho storoia vzvislosti od toho, ako vivote udstva narastal vznam vedy atechniky, no aj vojenskej innosti a celho vojenstva na ivot a alie osudy celej civilizcie. Nielen politici, ale aj vojensk odbornci pochopili, e jednostrann preferovanie vojensko-odbornej strnky tohto pecifickho povolania jednoducho nesta, e ide o povolanie viacdimenzionlne, ktor okrem alch strnok zaha oraz draznejie aj veudsk, socilny a etick rozmer. Jednostrann orientcia na odborn pripravenos by toti mohla znamena vpodmienkach existencie jadrovho potencilu mimoriadne nebezpeenstvo, pretoe jednostranne pripraven odbornk bez so-
54

cilnej a morlnej zodpovednosti by nevhal plni lohy s pouitm tchto prostriedkov bez vitiek svedomia. Zlyhvanie udskho faktora vdsledku nezvldnutia krzovch situci, prpadne poruenia technologickch postupov vdsledku nedisciplinovanosti, bolo vminulosti, no je aj vsasnosti nebezpenou realitou. Druh svetov vojna, ale i po nej nasledujce loklne vojny preto zkonite podnietili zujem o morlnu strnku vojen, oich ciele, spsoby ich vedenia, ale aj o innos a postavenie loveka vtchto vojnch, konkrtne ojeho morlne postoje. V modernch podmienkach treba toti vidie priamu svislos medzi priebehom vojny a stupom vestrannej pripravenosti loveka. Prve v svislosti s vyuvanm vsledkov vedecko-technickej revolcie v podmienkach vojenstva sa zvila potreba zaobera sa dslednejie aj socilnymi a morlnymi svislosami innosti ozbrojench sl. Npl etickej terie zameranej na oblas vojenstva tvor skmanie vetkch vojenskch innost zhadiska mravnho, kde pod vojenskou innosou mono chpa pecificky acieavedome orientovan innos ozbrojench zloiek spolonosti i civilnho obyvatestva, zameran na zabezpeenie obrany krajiny v ase mieru i vojny. Sasn ozbrojen sily nie s toti, na rozdiel od minulosti, vo vine krajn budovan na masovom princpe, ich priestorov, no predovetkm bojov monosti s limitovan, apreto obrana vlasti v novch podmienkach neme by delegovan iba na pecilne pripravovan zbory, ale mus sa sta zleitosou celospoloenskou. Vsasnch podmienkach je dokonca budovan na koalinom princpe, kedy jednotliv tty sa podieaj na innosti ozbrojench sl prostrednctvom vyleovanch ekonomickch aodbornch potencilov ajkoordinciou bojovch akci. Vojensk prax stavia vojenskho profesionla takmer kad de do mnohch situci, ktor mono povaova za problmov, neraz a konfliktn a krzov. Aktvnymi aktrmi tchto situci s profesionlni vojaci, primerane aj obianski zamestnanci. Rieenie tchto situci spravidla a predovetkm zvis od celkovej rovne - odbornej, prvnej i mravnej - vojenskch profesionlov. Tieto kvality zrove mono povaova aj za zklad profesionality. Kad vojensk profesionl by toti vo svojej vbave mal ma schopnos rchlej orientcie v akejkovek situcii a schopnos rchlo a sprvne sa rozhodn vslade smravnmi princpmi. Poznatky etickej problematiky vpodmienkach vojenstva zatia nie s, ia, plne doceovan, vniektorch prpadoch, expresvne povedan, s chpan skr ako formlna zleitos. Tento stav m objektvne historick a spoloensk korene, ktor spovaj v jednoznanej orientcii na silu rozkazu. Ak vak konfrontujeme realitu vojenskho ivota sverejnou mienkou, predovetkm snzormi civilnej verejnosti, treba poveda, e na rozdiel odrznych vsledkov vskumov verejnej mienky s vo vntornom ivote armdneho systmu problmy, vyplvajce prve zpodcenenia morlnej dimenzie vojenskej sluby. Sasn vvoj naznauje, e spoloensk ivot sa odra v podmienkach vojenskho organizmu drazne v zmysle pozitvnom, no absorbuje aj rad negatvnych javov. Aj v sasnosti sa stretvame spodceovanm aprehliadanm nedostatkov vkonan ud, o vkonenom dsledku zniuje
POZNMKY
55

POZNMKY
efektivitu vojenskch innost. Treba vak zdrazni, e prve pre morlnu orientciu jednotlivcov, no i vojenstva ako spoloensky potrebnej a uznvanej innosti, vojensk povolanie bolo vdy vhistrii zaraovan medzi najuznvanejie a o to viac vystupuj tieto kvality do popredia prve vsasnosti, kedy je vojenstvo vrznych svislostiach spjan a so zachovanm alebonaopak s ohrozenm ivota na plante Zem. Profesijn morlne vedomie sa odra vterii vojenskej etiky, ktor pecifikuje poznatky veobecnej etickej terie so zreteom na funkcie, ktor vojenstvo pln vzujme spoloenskch cieov. Jej predmetom je: - morlny rozmer vojenskej innosti v zmysle pecifickej profesijnej innosti, - pecifick prejavy a funkcie morlky vprocese prpravy vojenskch profesionlov na plnenie loh obrany vlasti, ktor vsasnch podmienkach nadobda globlne rozmery, konkrtne aj rozmer mierotvornej lohy, - spsoby utvrania morlnych vzahov a morlneho vedomia prslunkov ozbrojench sl na individulnej aspoloenskej rovni ako zkladu ich efektvnej innosti, - tvorba obsahu morlnych kategri vpodmienkach ozbrojench sl a ich vznam pre morlnu prpravu prslunkov ozbrojench sl, - vytvorenie efektvneho systmu etickej prpravy prslunkov ozbrojench sl tak, aby sa morlny rozmer stal sasou ich profesionlnej pripravenosti (Etika vojenskho profesionla. 1992, s. 58). Vojensk etika je vymedzen ako teria morlnych zkladov vojenskej innosti vase mieru i vojny. Prostrednctvom vojenskej etiky mono ovplyvni proces formovania morlneho vedomia vojakov. Vojensk profesijn etiku zaraujeme medzi aplikovan etiky, nozrove je aj sasou profesijnch etickch nuk. Tieto nuky s pod pojmom profesijn etika spravidla chpan vdvoch vznamoch: 1. Ide o veobecn terie o pecifikch morlky toho, ktorho povolania, s to terie morlky aplikovan napodmienky konkrtnych profesi. Tak vznikaj profesijn etiky konkrtnych povolan. 2. Mu by ponman ako sbory konkrtnych noriem (kdexy) morlky, platn pre konkrtne profesie. Ide spravidla o systm pecifickch poiada viek morlky, vyplvajcich zo zvltnost jednotlivch profesi, ke sa zo haduj aj tradcie, poiadavky, sksenosti a pecifik jednotlivch profesi, ale inpravy vprpade poruenia platnch noriem. Filozofi u v staroveku definovali etiku ako praktick filozofiu. Prisudzovali jej vnimon praktick vznam vivote loveka, ktor sa transformuje hlavne do zsad aprincpov zsad profesijnej etiky, pretoe ako si predstavi vojenskho profesionla suritmi negatvnymi povahovmi rtami vykonva povolanie, ktor si vyaduje vlastnosti plne odlin, ktor zdrazuj zkladn kategrie vojenskej etiky, medzi ktormi dominantn postavenie zastvaj kategrie ako vojensk povinnos, vojensk es, spravodlivos, ale aj alie.
56

Vsasnej terii sa praktick vznam etickej vedy ajej postavenie vspoloenskom ivote zvyuje a alej naznauje, e ide o nron proces, ktor m pre loveka mimoriadny vznam, prejavujci sa vrealizcii celho radu konkrtnych funkci, medzi ktor mono zaradi predovetkm nasledujce: 1. Poznvacia funkcia zabezpeuje pre vojakov konkrtne poznatky o podstate avzname vojenskej profesie i ojej mravnej strnke a tieto poznatky aj zdvoduje. 2. Metodick funkcia odpora, ako zdokonali vlastn osobnos, ako vykonva funkciu zhadiska poiadaviek morlnych kritri, umouje vber vhodnch metd pri rieen morlnych problmov nahorizontlnej ivertiklnej rovni vrtane vzahu voi sebe sammu. 3. Normatvno-regulatvna funkcia do znanej miery uahuje profesionlnym vojakom, a to najm mladm, orientova sa v hlavnch morlnych poiadavkch tak na vkon ich povolania, ako aj na kvality osobnosti vojenskho profesionla. Tieto poiadavky bvaj formulovan vrznych pojmoch, normch, predpisoch a vyaduj kategorick plnenie. Treba krealizcii tejto funkcie pristupova premyslene, pretoe jej preceovanie me prers do mentorovania. 4. Hodnotov funkcia orientuje vojenskho profesionla predovetkm na humanistick a veudsk hodnoty, ktor ho mu v tomto duchu ovplyvni predovetkm pri rieen konfliktnch situci. 5. Socializan funkcia zdrazuje interakn charakter morlky a vhodne uplatovan vedie k utvraniu kooperatvneho mravnho vedomia. 6. Emotvna funkcia prispieva ku kultivcii mravnej a citovej strnky osobnosti vojenskho profesionla. Prispieva kvytvoreniu citovej harmnie sdruhmi umi akvytvoreniu pozitvneho vzahu kvojenskej slube. 7. Motivan funkcia vspojen sostatnmi funkciami prispieva kmotivcii vojenskho profesionla. Motivcia vak me by pozitvna, ale aj negatvna. Navye tto funkcia smeruje od tu ateraz k m by v budcnosti. 8. Osvetov funkcia prispieva ku kultivcii osobnosti zhadiska humanistickch hodnt aktvorivmu rieeniu vzahu dobra a zla. 9. Poznvacia funkcia zdrazuje kognitvny rozmer morlky aetiky. Morlka a etika nie s danosou, ale vsledkom uvedomelej innosti loveka. Poznanie je prirodzene podriaden hadaniu pravdy, ale njdenie sprvnej cesty, sprvneho konania. 10. Vchovn funkcia je vlastne funkciou, do ktorej vetky predchdzajce funkcie vystia. Tm, e loveka reguluje ausmeruje, vlastne ho vychovva apripravuje pre ivot vintencich kategri dobra azla (Vajda, J. 2004, s. 16 20). Treba zdrazni, e nejde o uzatvoren systm, naopak, je to systm otvoren, v ktorom niektor funkcie vznikaj, in zanikaj, men sa ich obsah poda charakteru podmienok, vktorch psobia. Prve podmienky do znanej miery ovplyvuj nielen obsah jednotlivch funkci, ale aj vber vhodnch hodnt, ktor s pre
POZNMKY
57

POZNMKY
morlne smerovanie mimoriadne dleit. Nie vetky hodnoty ovplyvuj morlne sprvanie sa iba pozitvne. o sa funkci vojenskej etiky aich obsahu tka, treba zdrazni aj kvalitu vojensko-technickej strnky vojenstva, ktor stle vraznejie ovplyvovala a ovplyvuje zameranie vojenstva, ale aj formovaniekvality udskho faktora, ke niektor odbornci technike dokonca pripisuj lohu najvznamnejiu, zatia o loveka neraz charakterizuj ako prvesok techniky. Podobnch pokusov bolo vminulosti u niekoko, no na nevyvenos systmu vdy doplatila kvalita celho vojenstva. Oblas funkci morlky m monos obohacova kad vojensk profesionl. Treba chpa, e vojensk profesijn etika je predovetkm praktickou disciplnou, ktor je aj vsledkom akonfrontciou zoveobecnench sksenost a skutonost vojenskho ivota a jeho konkrtnych innost. Morlka vsasnosti patr kmimoriadne sledovanm fenomnom. Spolonos na u obracia nielen pozornos, ale neraz aj posledn ndej. Ak vak porovnme vyjadrenie etickej terie omorlke, musme prizna, e nzor na definciu morlky nie je jedin, je ich viac a s aj znane rozdielne, lebo u filozofick vchodisk dvaj loveku monos vberu a vlastne zle iba na tom, ako je orientovan. Jedna zmnohch definci, ktor mono akceptova, charakterizuje morlku ako oblas udskej skutonosti vymedzen protikladnosou dobra azla asnimi spojenmi normami sprvania sa loveka v obklopujcom svete, vspolonosti vo vzahu kinm uom (Janotov, H. 2005, s. 13). Kontrolu nad dodriavanm morlnych noriem vykonva verejn mienka alebo svedomie osobnosti. Filozofick zklad morlky ju zsadne ovplyvuje aj v sasnch podmienkach. Existuj filozofick nzory, ktor podporuj aktvne prstupy loveka kivotu, no existuj aj tak, ktor loveka ntia kiracionlnemu prevaniu, ktor je situovan neraz na hranicu medzi ivotom asmrou askr inklinuj kabsoltnym rieeniam. Zmysel vidia prve vo vojnch ainnostiach, ktor loveka neobohacuj, ale mu skr komplikuj vberjeho ivotnch aktivt. Pod pojmom vojensk morlka rozumieme spravidla sbor spolonosou deklarovanch noriem, majcich pvod vspoloenskej morlke, ale funkne sa vzahujcich vyhranene na vojensk innos realizovan vo vojenskom prostred (Etika a armda, 1992, s. 61). Pretoe spolonos m zujem o svoju vntorn imedzinrodn bezpenos, o vysoko kvalifikovan innos svojich bezpenostno-brannch intitci, m zujem o ich vysok profesionlnu rove a o ich vysok stupe morlky. Preto tieto poiadavky deklaruje vo forme nronch noriem, majcich vyhranen prvny charakter, no tieto normy prezentuj isocilny amorlny rozmer. Slobodn postoj indivdua ktmto normm je teda znane limitovan, no je realizovaten. Mravnos vojenskho profesionla mono chpa ako mravnos obana vrovnoate, kde dominantnm nositeom hodnt vojenskej morlky je vojensk profesionl.
58

Ak je vzah medzi obianskou a vojenskou morlkou? Interpretcie s rzne, od ich stotonenia a po ich nezluitenos. Odpove, prirodzene, nie je jednoduch, no treba predovetkm skma, i problmy, ktor ozbrojen sily vtejto oblasti maj arieia, vyplvaj zpodstaty vojenskej morlky, z nedostatkov vyplvajcich zinnosti vojenskho mechanizmu alebo zcelkovej spoloenskej klmy. Prin je niekoko. i u je to stupe zvldnutia procesu humanizcie a demokratizcie vojenskej sluby, ktor je predmetom stlych diskusi, niekedy mlo opodstatnench a mlo kvalifikovanch. Za zmienku stoj aj otzka vberu adeptov na miesta vojenskch profesionlov. Ako vyplva zrznych analz, nejde iba o problm ozbrojench sl Slovenskej republiky, ale je to problm i alch ozbrojench zloiek, napr. Policajnho zboru SR. V popred stoj proces vberu vhodnch ud na toto povolanie, ktor je z hadiska socilnej zloitosti a mravnch poiadaviek jedno znajnronejch. Od vojenskho profesionla sa oakva rchla orientcia a rozhodnos vkadej situcii, racionlne rieenie spojen so socilnymi a morlnymi aspektmi. o vak, ke je do ozbrojench sl prijat lovek, ktorho charakterizuj skr opan kvality, prpadne dobrodrun povaha, teda vlastnosti, ktor by najm na veliteskch postoch nemali njs uplatnenie. Preto by sa iadalo, aby uchdzai o vojensk povolanie preli aj mravnm testom, ktor by aspo iastone odhalil ich skuton dlhodob morlnu orientciu. Kontatovanie zlyhania loveka v dsledku nevhodnch morlnych, vzahovch problmov i inch kvalt loveka prichdza spravidla neskoro. Spodobnmi poiadavkami sa u mono stretva astejie nielen usilovch rezortov, ale veobecne uzamestnancov verejnej sprvy, kde hroz nebezpeenstvo korupcie. V sasnom armdnom mechanizme reprezentuj vzah medzi obianskou a vojenskou morlkou dve zkladn skupiny vojensk profesionli, ktor tvoria dominantn skupinu aobianski zamestnanci. Kad ztchto skupn je nositeom uritch zhodnch znakov, ale aj znakov odlinch, vyplvajcich zrozdielneho vzahu kvojenskej slube, zpostavenia vo vojenskej hierarchii a nakoniec i zoznakov vonkajch. Neraz dochdza medzi tmito skupinami kproblmovm situcim, a ku konfliktom, ktor s vzhadom na uveden rozdiely prirodzen. Treba vak o nich vedie a treba im vedie aj predchdza, prpadne ich prejavy udriava v istch hraniciach. Dokonca im mono predchdza vymedzenm funknch npln jednotlivch funkci, kvalitnou personlnou prcou akontrolnou innosou. Kdominantnm rozdielom medzi uvedenmi skupinami patria: 1. Vekov rozdiely - svisia srozdielnymi prstupmi krieeniu ivotnch iprofesijnch situci. Vuritch svislostiach mono tvrdi, e kvalita vkonu vojenskej sluby sa spja aj svekom, aj ke to nemus by pravidlom. 2. Rozdiely vo vzahu k vojenskej slube - treba rozliova tch, ktor povauj vojensk povolanie za celoivotn, prpadne ho chc vykonva viu as svojho aktvneho veku atch, ktor prostrednctvom vstupu do ozbrojench sl chc riei svoju finann, prpadne socilnu situciu. pecifick je vzah
POZNMKY
59

POZNMKY
obianskych zamestnancov, ktor s zaraden vslade so Zkonnkom prce a ktor maj kvojenskm poiadavkm osobitn vzah. 3. Rovnoata je pre vojenskho profesionla vrazom prirodzenho pracovnho zaradenia, reprezentuje jeho konkrtne postavenie vo vojenskej hierarchii, zatia o pre niektorch obianskych zamestnancov me, naopak, predstavova prejav uniformity, ktor vbenom ivote odmietaj, ale me pre nich znamena a vraz odcudzenia, niekedy pocit straty identity. Navye rovnoata sa me unich spja snovmi povinnosami, s nevyhnutnosou podriadenia sa, no uniforma sa me niektorm spja stakmi povinnosami, sktormi sa nemusia stotoova anemusia ich poklada za veobecne potrebn. Treba prizna, e vsasnosti vea ud pozer na slubu vozbrojench silch skr ako na pracovn prleitos, ako na prejav vzahu kvlasti, alebo ako na estn povinnos. Ivtchto prstupoch treba vidie priestor pre etick vchovu. Zkladn princpy vojenskej profesijnej morlky vnaich ozbrojench silch s formulovan na zklade noriem spoloenskej morlky. Aj najreprezentatvnejie dokumenty vtejto oblasti musia vznika vprocese tvorivej aplikcie zsad spoloenskej (obianskej) morlky v podmienkach vojenskho prostredia. Tento proces je charakteristick istmi zsadami, ktor treba repektova, ak chceme zachova funknos armdy budovanej na humanistickch princpoch. Prv zsada zdrazuje ideu, e obsah noriem profesijnej morlky je urovan veobecnmi princpmi a normami spoloenskej morlky, ako aj progresvnymi tradciami konkrtnej profesie. Ozbrojen sily demokratickej spolonosti musia akceptova mravn zsady, no neme sa v nich prejavova pluralitn charakter spoloenskej morlky. Nie vetko, o akceptuje spolonos, je akceptovaten aj pre podmienky ozbrojench zloiek, o plat aj opane (vi zsady a rozdiely spoloenskej etikety aetikety vojenskho sprvania). Sasn profesijn vojensk etika by preto nemala mimoriadne zdrazova pecifickos vojenskho povolania na kor povolan obianskych. Vojensk povolanie je vyvolan spoloenskou potrebou a nie je samoeln. M prechodn charakter aje vyvolan predovetkm potrebami bezpenosti krajiny, vsasnosti dokonca riei mierov otzky na rizikovch zemiach, m pln mlo spomnan azdrazovan mierotvorn funkciu. Aj ke sa otejto funkcii hovor menej, stva sa oraz viac zmyslom udriavania ozbrojench sl, pretoe vznam ich vntornej funkcie stle kles apreberaj ju in organizcie, ako Policajn zbor, zchrann zbory, prpadne regionlne amiestne intitcie. Zmyslom innosti vojenskch profesionlov je prca pre ud avprospech ud, lebo lovek je hodnota nadraden vetkm alm hodnotm. Tto skutonos predstavuje druh zsadu.
60

Tretia zsada vojenskej profesijnej etiky vyplva z jej vntornho zamerania. Vetky normy vojenskho etickho kdexu toti smeruj kupevneniu dstojnosti osobnosti, kvysokej profesijnej cti, kupevneniu hrdosti na prslunos kprofesii a kvysokej rovni jej vkonu scieom, aby sa zachovali vetky hodnoty osobnosti vlastnej i druhch ud. Zloit problm vojenskej profesijnej morlky vyplva zprirodzenej konfliktnosti vojenskho prostredia, kde sa v jednej organizanej truktre stretva vea rznych individulnych osudov, ambci, charakterov, predstv, dispozci, ale i predsudkov. Vojensk profesionl psob spravidla v role vedceho pracovnka, ktor m vea zvzkov a riadiacich a disciplinrnych kompetenci. Podriaden vak nemusia ma rovnak vzah k vojenskej slube a k plneniu vojenskch povinnost, najm ak nepovauj vojensk povolanie za celoivotn. Pre prslunka ozbrojench sl SR je zkladnm mravnm zvzkom vojensk prsaha, ktor zdrazuje zkladn postulty vojenskej morlky: obiansku a vlasteneck povinnos, vernos vlasti, estnos, statonos, disciplinovanos, svedomitos a pripravenos na sebaobetovanie. Tieto hodnoty vyjadruj obianske kvality prslunkov ozbrojench sl, no zrove aj pecifikum vojenskho prostredia, pretoe viacer hodnoty s u prslunkov ozbrojench sl spjan s krajnm obetovanm vrtane obetovania ivota. Preto treba povaova za potrebn, aby si vojensk profesionli uvedomovali obsah vojenskej prsahy aaby na jej naplnenie boli priebene pripravovan. Ivtomto prpade je to vek priestor pre etick vchovu, ktor by mala by obsahovo, metodicky i personlne tak zabezpeen, aby bola schopn vrazne prispie krealizcii tchto loh. Ve problmy, sktormi sa stretvame i u pri plnen loh vmisich, ale aj uvojsk psobiacich vdomcich podmienkach, svedia otom, e nie vetci vojaci sa sprvaj vo vetkch situcich skutone profesionlne. Mravn zvzky vojenskej sluby s rozsiahle a mono z nich vyvodi alie mravn normy. Pre profesijn vojensk morlku s najvznamnejie hodnoty ako vojensk povinnos, vojensk es, prsne a spravodliv rozhodovanie a konanie, sebaovldanie, schopnos nronho sebahodnotenia a ztoho vyplvajca schopnos autoregulcie vlastnho sprvania, prkladnos pre svoje okolie, potreba celoivotnho kvalifikanho rastu, ale aj rad alch. S to nesmierne dleit hodnoty, sktormi treba nepretrite pracova. Na druhej strane sa nesm sta zdrojom sebauspokojenia aformalizmu. Jednm zo sprievodnch javov udskho ivota sa postupne, predovetkm vspojen spolitikou, stali vojny. Vojny vuritch fzach udskej existencie boli a mono ete dlho bud povaovan a za atribt udskho ivota a vniektorch prpadoch s dokonca prezentovan ako podmienka spoloenskho pokroku. Nemono sa divi, e aj vetickej literrnej produkcii s hodnoten a rozpornm spsobom. Skutonosou vak je, e vsocilnom, politickom i ideologickom aspekte je mravn
POZNMKY
61

POZNMKY
orientcia ud vo vojenskej a bojovej innosti neoddeliten od procesov prebiehajcich vspolonosti. Iba spsob realizcie jednotlivch zsad je vpodmienkach bojovej innosti pecifick. Termn vojensk morlka teda vyjadruje pecifick prejavy morlnych spoloenskch noriem vo vojenskom prostred. Vojensk morlka vyaduje dominanciu takch udskch vlastnost, ktor s nevyhnutn na vedenie vojenskej innosti. pecifikum vojenskej morlky vak nespova iba vpoiadavke na tieto osobitn vlastnosti, ale tie zdrazuje zvltny charakter ich formovania aich prejavy vo vojenskej praxi. Vojensk etick nzory s teda prepojen svojenskou vedou, osobitne suenm o stratgii a taktike a skmanie morlnej prpravy vojsk vychdza zpedagogickch a psychologickch discipln. Vojensk veda a vojensko-etick teria je vrazne historicky podmienen, a preto na jej zdokonaovan participuj aj historick vedy. Vojensk etika neriei problematiku obrany vlasti iba z pohadu vojenstva, ale aj z veudskch pozci. Obranu vlasti, a to najm vmodernch dejinch, u nemono povaova iba za lohu vojsk, ale ona m stle vraznej veudov charakter. Jednou zo zvltnost vojenskho mechanizmu je vysok stupe subordincie a koordincie vojenskch innost, poiadavka bezpodmienenho podriadenia sa reimu, normm a pravidlm vojenskho ivota a to a do takej miery, e vprpade potreby mus vojak pre splnenie bojovej lohy poloi aj vlastn ivot. Preto neudo, e veobecn etick kategrie sa vpodmienkach vojenskej etiky plne neuplatnia, ale sa vraznm spsobom transformuj do tohto prostredia. Nehovorme o dobre a blahu, ale tieto kategrie nachdzaj konkrtne prejavy v statonosti, hrdinstve a pod. o tvor sasn vojensk etick teriu? Jej truktra je kompatibiln sinmi vednmi odbormi, apreto treba zdrazni jej nasledujce sasti: 1. Histria vzniku a vvoja vojenskej etiky poda jednotlivch etp a obdob. Pre kad znich s charakteristick urit zkonitosti vyplvajce zo spsobu spoloenskho ivota, ktor sa premietaj do podmienok vojenstva anadobdaj podobu zamerania vojenskch aktivt spolonosti. Vtejto asti mono potvrdi podmienenos vsledkov vojenskej innosti socilno-politickm charakterom krajiny, vojensko-technickou rovou apripravenosou vojsk, ale aj zvislosou vsledkov od stupa morlky. 2. alia sas vojensko-etickej terie skma podstatu a truktru morlneho vedomia spolonosti a jeho transformciu do podmienok vojenstva. 3. Vo vojenskej etike je zodpovedajca pozornos venovan aj morlnym vzahom a morlnej praxi vozbrojench silch. Vnej je rieen pecifick strnka vzjomnch vzahov medzi vojenskmi profesionlmi navzjom, prpadne s obianskymi zamestnancami, zvltnosti realizcie morlnych princpov a noriem vo vojenskch podmienkach, v nadvznosti na alie spoloensk svislosti.
62

4. Vposlednom obdob sme svedkami pouvania netradinch foriem bojovej innosti, ktor sa prezentuj ako asymetrick spsoby aterorizmu, ktor sce nepredstavuje nov spsob boja, ale vsasnosti nadobda, predovetkm pre svoje spsoby prezentcie, a mimoriadnu pozornos. Preto mus etick teria venova mimoriadnu pozornos aj tmto novm fenomnom. Ak sledujeme silie zameran na posilnenie lohy morlky vivote ud, treba sa zamyslie, i sa tento proces bude dotka aj vojenstva ako celku, ozbrojench sl jednotlivch krajn, no predovetkm ns mus zaujma, ak bude mechanizmus tchto zsadnch zmien. Sasn vvoj ukazuje, e nielen spolonos, ale aj jej ozbrojen sily sa ocitli vkvalitatvne novch podmienkach. Spoloensk vzahy sa utvraj dynamicky a udia sa im musia postupne prispsobova. Neschopnos reagova rchlo a adekvtne vyvolva cel rad alch problmov, ktor sa tkaj aj ozbrojench sl spolonosti, najm ak si uvedomme, e sa zsadne men ich postavenie a loha vspolonosti a tm aj postavenie a socilne istoty vojenskho profesionla. A navye, slep morlka me ma pre ud katastroflne nsledky a me vysti a do demagogickch innost ud vrtane vojen. Vom spova podstata tchto zmien? oraz intenzvnejie vystupuje do popredia kategria vojenskho profesionla, o predstavuje celkom nov kvalitu vpodmienkach vojenskho mechanizmu. Nov spoloensk podmienky azmenen zahranino-politick orientcia prirodzene vyvolali aj nov truktru ozbrojench sl a spsob ich odbornej a psychologickej prpravy, o niektor jedinci zvldaj iba so znanmi problmami, a preto sme boli, predovetkm vprechodnom obdob, svedkami silnch odchodovch tendenci strednej a starej genercie vojenskch profesionlov. Zmenen spoloensk podmienky vyvolvaj teda nielen pozitvne, ale aj cel rad negatvnych prejavov, orientujcich sa do oblasti spoloenskho ivota, ktor sa transformuj do procesu prpravy vojenskch profesionlov, nehovoriac o tom, e maj negatvny vplyv aj na ich vzjomn vzahy. Tento vvoj postihuje aj vvoj hodnt, ktor s pre vkon sluby vojenskho profesionla potrebn. Aj ke vieme, e hodnotov systmy reaguj na spoloensk zmeny, e prve vo vojenstve ide ootvoren systmy, ktor podliehaj pomerne astm zmenm, mnoh sa nevedeli anevedia stmito zmenami vyrovna aneraz reaguj prve odchodom zo sluobnho pomeru. Treba vak vidie, e generan zmeny vyvolvaj alie problmy nielen vpripravenosti ozbrojench sl, ale aj voblasti morlky aetiky. Aj ke by sme mali predpoklada, e vzah k vlastnm ozbrojenm silm ako garantovi nrodnej bezpenosti bude ten najpozitvnej, niektor prehady naznauj, e vzah niektorch prslunkov ozbrojench sl vrtane vojenskch profesionlov je prinajmenom problematick, o sa prejavuje vniej kvalite vkonu sluby, vpovan alkoholu avdsledku toho aj pchan trestnej innosti. Znme s prpady ekonomickej trestnej innosti, ale aj straty ivotov vdsledku zlyhania pri plnen vojenskch povinnost. Samozrejme, e treba odsdi kad trestn in a priestupok, pretoe na nezodpovednos vdy mus niekto doplati, nehadiac na to, e vdy je koda asu, ktor
POZNMKY
63

POZNMKY
mus mlad lovek strvi vnpravnch, prpadne vzdravotnckych zariadeniach. Zklad je tu vak vo vine prpadov jeden - nedisciplinovanos anzka rove individulneho, neraz aj spoloenskho morlneho vedomia. Za najlepiu prevenciu proti trestnej innosti vo vojenskch podmienkach treba povaova vysok stupe organizcie ivota vslade svojenskmi poriadkami, kde je jednoducho vylen neiaduce innosti organizova. Nsledn tresty, nech u s akokovek prsne a vysok, s vdy iba dsledkom, ktor sa sce niekedy me sta vstrahou, ale nikdy nepsobia preventvne. Ozbrojen sily s vpodmienkach viny krajn budovan na zabezpeenie ich obrany pred prpadnm agresorom, no hlavn zmysel ich vstavby treba vidie vzabrnen nsiliu v problematickch reginoch sveta. Aj ke vojnu povaujeme za krajn spsob rieenia spornch otzok, vvoj vo svete ukazuje, e vojna sa me sta kdekovek a kedykovek realitou. Navye intitt vojny nadobda znova svoju opodstatnenos, take vojnu ako spoloensk jav zo ivota ud zatia vyli nemono. A ak u mu vojny vsasnosti vznika, ak sa ich prostrednctvom daj niektor problmy riei, treba dba, aby nevyboili zrmca uritch zsad ich vedenia apredovetkm, aby neprerstli prpustn rmec a nestali sa skutonou hrozbou aprostriedkom vydierania pre cel udstvo. To znamen, e sasn vojna, ak nem ohrozi existenciu ivota na Zemi, mus akceptova urit zsady: - mus vychdza znepopieratenho prva kadho loveka na ivot, - nesmie prekroi rmec akceptovanch prostriedkov vedenia vojny, o znamen, e ivo vojne mono zachova humnny rmec, ktor je vymedzen medzinrodnmi dohodami aprvnymi dokumentmi, - nesmie by brnen innej medzinrodnej kontrole, ktor sleduje dodriavanie tchto dokumentov, ale aj priebeh konfliktu. A tak sa dostvame kvznamnmu problmu, ktor sa mus sta neoddelitenou sasou vedomostnej vbavy kadho vojenskho profesionla. Mravn hodnotenie vojnovej innosti je predmetom a obsahom vojnovej etiky. Vzhadom na to, e lohou ozbrojench sl je zabezpeenie obrany, slobody, ttnej suverenity a celistvosti krajiny, musia by vdy pripraven tieto lohy realizova, aj ke ovojne vnaom regine mono uvaova viac-menej iba potencionlne. Vojensk profesionl sa vak aj vase mieru mus zaobera tdiom medzinrodnho vojnovho prva a znalos obsahu a zsad vojnovej etiky sa mus sta organickou sasou jeho odbornej prpravy na vkon povolania. Zuvedench prin treba povaova vojnov etiku za neoddeliten sas vojenskej profesijnej etiky, pretoe vojnov etika riei: - morlny rozmer vojen a vojnovch konfliktov zhadiska ich priebehu a dsledkov, - morlne hodnotenie prostriedkov vedenia bojovej innosti, - morlne zsady vedenia ozbrojenho zpasu, - morlny rozmer zaobchdzania sranenmi a usmrtenmi, - morlne vzahy kzajatm vojakom,
64

- morlne zsady vedenia bojovej innosti ozbrojenmi silami (armda, partizni, hnutia, gerily a pod.), - morlne postoje kzbehom, zradcom avyzvedaom zpohadu prva na ivot, - morlny vzah kcivilnmu obyvatestvu, materilnym a kultrnym hodnotm na zem protivnka (Etika aarmda, 1992, s. 58 59). Ide orozsiahlu, no predovetkm o vemi zloit problematiku najm preto, e deklarovan poiadavky nie s zatia prirodzenou vbavou vojenskch profesionlov, aje potrebn pomerne dlh obdobie na to, aby sa nauili poda tchto zsad sprva a nimi sa za vetkch okolnost aj riadi. Prostredm, kde mu vojensk profesionli tieto vedomosti a tieto nvyky zska, je vyuovac proces a nron praktick cvienia. Ak si nebud tieto innosti prakticky osvojova vrmci svojej profesionlnej praxe a vrmci periodickho zdokonaovania svojich kvalt vrmci zdokonaovacch a elovch kurzov, vojenskch a vojensko-metodickch cvien, ich schopnos realizova tieto zsady bude znane obmedzen. Proces osvojovania si tchto vlastnost je nronm a dlhotrvajcim procesom, ktor mus by zaraden do celoivotnho systmu prpravy vetkch vojenskch profesionlov. Navye, psychick vyptie vojakov vpriebehu vojnovch akci vdy me vyvola urit skrat, vdsledku ktorho me djs kporueniu tchto zsad. Existuj prklady zdruhej svetovej vojny, kedy u boli uzatvoren medzinrodn dohody ozachovan ivota atieto boli ivedome poruovan. Existuj prklady zvojen akonfliktov vedench vnedvnej minulosti, kedy bu omylom alebo myselne boli zabit iudia, ktor na veden vojny neboli zainteresovan. Zrieenej problematiky je zrejm, e poiadavky na rove morlky s vpodmienkach sasnch armd oraz vyie. Je tomu tak predovetkm preto, e vojensk innos bezprostredne svis srieenm vzahu ivota a smrti. Sasn doba a jej nron konkurenn prostredie sa snaia vyuva prve morlne kvality, aby lovek, takpovediac na zklade dobrovonosti, pracoval zodpovedne a kvalitne. Na naplnenie tchto cieov s pouvan rzne stimulan prostriedky, i u duchovn, alebo materilne, no nie s neznme aniprostriedky dontenia. 2 PRKLADY PROFESIONLNEJ ETIKY VOZBROJENCH SILCH NATO Vsasnej etickej terii registrujeme od konca 20. storoia veobecn vvojov trend, vrazn orientciu naloveka. lovek oraz vyhranenejie vystupuje ako cie silia tchto tendenci, ktor maj veobecn charakter, mimoriadny pokrok vak registrujeme predovetkm voblasti profesijnej etiky. Plat to i vo vojenskej oblasti, v ktorej je podporovan orientcia na posilnenie morlky ako vznamnho faktora ovplyvujceho efektivitu vedenia bojovej innosti. Spjanm materilnych a morlnych stimulov sa vo vyspelch krajinch dar budova ozbrojen sily zaloen na vysokej rovni vojensko-technickej strnky vojenstva ana vysokch profesionlnych zkladoch prpravy udskho faktora.
POZNMKY
65

POZNMKY
Vojensk veda u dlhie cieavedome riei aspekty vznamu spojenia udskho a morlneho faktora pre vsledky bojovch aktivt. Vteoretickch vojenskch prcach mono registrova zmeny v prisudzovan lohy loveka vo vojenskch innostiach, ktor sa koncentruj predovetkm do vzahu lovek - vojensk technika. Aj ke vminulosti bol rieen tento vzah predovetkm na zklade innosti vojenskej techniky, o ju posvalo do dominantnho postavenia voi loveku, vposlednom ase, naopak, dochdza k zvrazovaniu lohy loveka. lovek s jeho tvorivmi charakteristikami sa stva znovu rozhodujcim faktorom sasnho boja, o zvrazuje predovetkm povinnos teoretickho frontu vymedzi konkrtne udsk kvality sdrazom na odborn, socilny amorlny rozmer. Vojensk situcia sasnho sveta je komplikovan okrem inho aj vtom, e na politick scnu vstupuj ao ldersk pozciu sa uchdzaj aj menej vyspel krajiny vyznvajce predovetkm totalitn hodnoty, ktor tieto zujmy spjaj svlastnctvom jadrovho potencilu, ktor by pre realizciu svojich mocenskch cieov nevhali aj poui. Proti tmto cieom stoja krajiny demokratickho sveta, ktorch lohou nie je iba zabrni tomuto vvoju, ale prve ony nes morlnu zodpovednos za mierov vvoj vo svete a za preitie udstva. Tieto ciele je mon zabezpei iba pod podmienkou spojenia vysokho stupa bojovej pripravenosti koalinch vojsk sich morlnym faktorom. Ide oskutonos vytvori tak podmienky, pod ktormi by mohli by dosiahnut vojensk a politick ciele vprpade rozptania veobecnej vojny. Koalin vojna by kldla mimoriadne nroky nielen na strategick, operan a taktick pripravenos vojsk, ale od samho zaiatku by mala vyhranen politick, socilne a psychologick dimenzie a o vsledku ozbrojenho zpasu by skonenou platnosou rozhodovali faktory morlno-politickho a psychologickho charakteru, ktorm vak mus by venovan potrebn pozornos u vase mieru. Mimoriadny draz mus by poloen na problm vzahu loveka avojenskej, najm bojovej techniky. Predovetkm v prelomovch, revolunch obdobiach, spjanch so zavdzanm novch zbran azbraovch systmov, boli tendencie zniova lohu loveka vo vzahu lovek vojensk technika. Spravidla vdy, ke sa objav zbra novej kvality, vznik domnienka, e lovek prestal by hlavnm komponentom tohto vzahu, e je iba prveskom techniky. Zhistrie vojenstva s znme oba prstupy preceujce lohu loveka vboji alebo jeho lohu plne podceujce. Kad doba vak bola schopn objektvne zhodnoti lohu oboch faktorov a dokzala, e vkonenom dsledku iba lovek, vojak, vdy bol aje tou silou, ktor rozhoduje o vsledku vojen. To plat ivsasnosti aje povinnosou zodpovednch, abytomuto faktu prispsobili podmienky vchovy a vcviku vo vetkch druhoch prprav. Zvojensko-politickch dokumentov NATO a zdokumentov jednotlivch lenskch krajn je zrejm, e orientcia na loveka bude ma stle vraznej charakter, bude ma viac stpencov a bude aj vbudcnosti vyvolvan predovetkm: - stavom vvoja medzinrodnch vzahov, kedy narast vznam vojenskho profesionla garantujceho mierov vvoj vrizikovch priestoroch, ztoho
66

vyplva aj nov rola vojenskch profesionlov, zatia mlo prezentovan, ato loha mierotvorcov, - narastajcou zloitosou bojovej techniky, ktorej exploatcia bude kls oraz vyie poiadavky na loveka, - narastajcimi poiadavkami na riadiace schopnosti vojenskho profesionla vprocese realizcie vojenskch aktivt vrtane bojovch, - narastajcou nronosou na intelektulnu vyspelos loveka, na jeho fyzick zdatnos a psychick odolnos. Vychdzajc z narastajceho vznamu morlneho faktora vinnosti ozbrojench sl, predstavitelia jednotlivch lenskch krajn NATO prikladaj mimoriadny vznam jeho formovaniu sdrazom na morlno-psychologick prpravu vojsk, na posilnenie fyzickej a psychickej odolnosti vojenskch profesionlov a schopnosti zachovva si potrebn morlno-bojov vlastnosti aj v zloitch situcich. Metdy, prostriedky a formy realizcie tchto loh s znane variabiln a mnohostrann. Zuvedench skutonost vyplva, e poiadavky na morlku v NATO iv jeho jednotlivch subsystmoch maj narastajcu tendenciu. Na lohu morlky s vpodmienkach NATO podobn nzory, existuj vak rozdiely vyplvajce ztradci i zrozdielnych realizanch podmienok, o treba repektova abra do vahy pri plnovan spolonch akci. V predstavch americkch vojenskch odbornkov, ale aj filozofov a sociolgov u dvnejie rezonuje predstava o kvalitch vojenskho profesionla, ktorho charakterizuj ako vojaka, ktor vystupuje nielen ako velite, ale tie ako diplomat, technokrat, administrtor a riadiaca osobnos. Touto charakteristikou dali zrove najavo svoje predstavy o spsobe prpravy tchto odbornkov, nie iba jednostranne zameranch vojakov, ale irokospektrlne pripravenho odbornka manarskeho typu, ktor bude vrmci vkonu svojej aktvnej sluby schopn zastva rozlin funkcie. Vtomto duchu aj organizuj spsob prpravy vojenskch pecialistov. Sluba americkch vojakov je vsasnej dobe ponman nielen ako zamestnanie, ale aj ako poslanie, ktor si svojm zvltnym charakterom vyaduje aj pecifick myslenie a sprvanie. Nepopiera sa prvo osobnosti, no na druhej strane sa rozliuj hranice sprvania loveka vrmci vlastnch zujmov a zujmov a prospechu vetkch ud. Zsadn diskusiu vyvolalo prehlsenie Nrodnej konferencie katolckych biskupov kotzke vzahu jadrovej vojny a mieru a prve tto diskusia sa povauje za duchovn zklad obrodenia vojenskej etiky. Zprehlsenia vyplynulo, e existencia a hrozba pouitia jadrovch zbran vyvolva nov vahy o monostiach preitia a vrazne ovplyvuje proces vytvrania novch stupnc hodnt. Ztchto diskusi vyplynul zven vznam nboenstva ako podpory spoloenskho systmu a morlky. Ide o vzjomn prepojenie medzi svedomm, mocou a udskmi hodnotami
POZNMKY
67

POZNMKY
a tto vzba je povaovan za urujcu pre systm hodnt a etickch noriem, ktormi by sa mala riadi sasn americk armda. vahy o hodnotch maj vdy konkrtny, historick a neraz aj vemi subjektvny charakter. Podobn to bolo a je aj vpodmienkach americkej armdy, pretoe vdy existuje rozdiel medzi mravnm idelom a realitou. Aj preto prevlda presvedenie, e nie je vhodn spja vkon povolania skvalitami loveka. Charakter sa toti utvra vpriebehu ivota a zamestnanie je iba jeho fragmentom. To iba zdrazuje predchdzajce tvrdenie, e pokia chc ma ozbrojen sily dokonalch vojakov, musia hada predovetkm charakternch ud, ochotnch plni vetky poiadavky zvolenho povolania. Prve vo vojenskom povolan neraz lovek mus riei dilemu medzi poiadavkami povolania a osobnmi postojmi. Preto niektor americk autori nevyluuj, e vojensk etika sa me dosta do rozporu so zsadami obianskej etiky, prpadne sjej vymi princpmi. Najm vinnosti vojenskho profesionla toti me nasta situcia, kedy sa princpy profesijnej morlky mu dosta do rozporu s vymi princpmi. Vtedy sa lovek rozhodne spravidla pre akceptciu tchto vych princpov, kde rozhodujce je svedomie kadho loveka. U vosemdesiatych rokoch americk vojensk odbornci definovali tyri zkladn hodnoty voblasti vojenskej profesijnej etiky: vernos armde, vernos jednotke, osobn zodpovednos a empatia. Tieto hodnoty by sa mali zaklada na profesionlnych vojenskch kvalitch na vernosti, spsobilosti, primnosti a odvahe. Vsledkom vzjomnho psobenia uvedench hodnt a vlastnost by malo by etick sprvanie a celkov innos vojaka. Uveden kvality vojenskho profesionla nemusia by sasou jeho celoivotnch hodnt a on ich nemus vuritch situcich repektova, aj ke vyie etick hodnoty by mali ovplyvova sprvanie vojenskho profesionla aj ako loveka. Ve ak prestane existova intitcia, ktorej normy lovek akceptuje, stle ete me zosta vern veudskm etickm normm. Ztohto hadiska sa zd, akoby niektor normy vojenskej profesijnej etiky boli samoeln, nelogicky odtrhnut od vych, spoloenskch etickch noriem. Neudo, e vea ud, ktor opustia vojensk slubu, si nevie njs uplatnenie vcivilnom ivote. Oni jednoducho nepoznaj zsady obianskeho ivota a ak by boli zrovnoprvnen prva obana aj vojaka, mohla by by spochybnen aj poslunos vojakov, teda disciplna, ktor je stle prvm atribtom vstavby americkej armdy. Preto sa viacer stvaj problmovmi obanmi ahadaj uplatnenie vaktivitch aj za hranicami zkona. Americk armda od konca vojny vo Vietname pociovala ist dlh vernosti vym etickm hodnotm. Preto boli vypracovan pravidl, ktor akceptuj nielen vernos vym etickm cieom, ale aj zachovanie dstojnosti loveka. Patria sem tak zsady, ktor zdrazuj skutonosti, e: 1. Vojaci s udia, ktorch povinnosti s determinovan predovetkm ich svedomm.
68

2. Skuton vojensk profesionl mus zauja etick postoje voi celmu udstvu a nie iba kjeho asti. Ztoho vyplva aj nami spomnan dvojit loha sasnho vojenskho profesionla obrancu vlasti a mierotvorcu. Ztoho prirodzene vyplvaj aj lohy pre vykonvanie konkrtnej funkcie veliteskej, ktor mu prikazuje usilova sa o znenie miery nsilia, nienia, utrpenia a strt na ivotoch vojakov i civilnho obyvatestva. 3. Nikdy nemono ospravedlni zniovanie dstojnosti jednotlivca. Ak vojensk profesionl nie je schopn akceptova etick normy a hodnoty, nemal by velitesk funkciu zastva. 4. Aj ke vojak mus plni rozkazy nadriadenho, nemus plni tak, ktor s vrozpore setickmi normami. Za najvyiu etick normu treba povaova vlastn svedomie (Etika aarmda, 1992, s. 77 80). V ozbrojench silch SR sa morlno-psychologick prprava ako samostatn uebn disciplna nevyleuje, ale realizuje sa vpriebehu vcviku a kadodennej innosti vojsk. Jej aisko spova hlavne v procese realizcie programov bojovej prpravy. Rieenie tchto loh sa odvja od vzahu vojenskch profesionlov kplneniu sluobnch povinnost, od ich morlneho stavu, ktorho potrebn rove zabezpeuje systm vntornho vedenia. Zvltna pozornos je venovan medziudskm vzahom, ktor sa buduj na zklade prekonvania akost atrap a vprocese vzjomnej podpory. Jednoducho povedan, lovek bez podpory ostatnch nem vboji ancu na preitie. Dstojnci Bundeswehru nemaj by iba nadriadenmi, ale musia by schopn podriadenm pomha riei aj mnoh osobn problmy. Tu nadvzuj na pozitvne nrodn vlastnosti, medzi ktor patr zmysel pre organizovanos, presnos, poriadkumilovnos, zmysel pre povinnos, no upozoruj na niektor negatvne vlastnosti, ako je nezdrav sebavedomie, zl vzahy spodriadenmi, zbyton pedantstvo, technokratizmus. Formovanm potrebnch mravnch hodnt a dotvranm mravnch postojov vojakov Bundeswehru sa zaober Stredisko vntornho vedenia. Otzky morlneho stavu armdy s rieen vo vetkch vyspelch armdach sveta. Treba prizna, e prstupy s ovplyvovan najm politickmi a ideologickmi tendenciami jednotlivch krajn, no cie je jeden pripravi poslunho prslunka ozbrojench sl, ktor bude bez vhania plni lohy spojen svntornou i vonkajou bezpenosou krajiny (Etika aarmda, 1992, s. 84). Aj vo Franczsku sa kladie mimoriadny draz na formovanie brannho vedomia u predvojenskej populcie, ale aj vetkho obyvatestva, o sa prirodzene odra vmravnch hodnotch vojakov. Mimoriadne zodpovedne sa pristupuje predovetkm k formovaniu kolektvnej zodpovednosti. Preto s vojakom zadvan najm tak lohy, ktor jednotlivec neme splni bez pomoci druhch vojakov.
POZNMKY
69

POZNMKY
U stleho stavu franczskej armdy sa zdrazuje profesionlna rove jednotlivcov, potreba znalosti podriadench a prkladnos v oblastiach, ktor mu vrazne ovplyvni kvality jednotiek, teda prkladnos vosobnom ivote, presnos, morlna a intelektulna estnos . Takmer vo vetkch armdach sa vchova a vcvik vojakov uskutouj na princpoch vojenskej histrie a pokrokovch tradci. V niektorch armda participuj na prprave vojsk vojensk duchovn (Taliansko), ktor maj uloen povinnos kontrolova morlny stav vojsk. Osobitn je charakter tejto oblasti vruskej armde, ktor sa nachdza vobdob zsadnej transformcie, kedy sa asto stretva star snovm. Aj ke je pojem vojensk etika presne vymedzen ako sbor mravnch hodnt prvne zakotvench vprsahe, poriadkoch a inch zkonodarnch a normatvnych dokumentoch, ktor upravuj ivot a innos ozbrojench sl, mme monos sa presvieda, e skutonos je in a aj ke sa zvrazuje vznam vojenskej etiky, in faktory tento vznam eliminuj. Vpoiadavkch na vojakov zpovolania je namiesto pojmu profesionlna etika skr zauvan pojem kultra dstojnka, ktor m ist tradcie a zaha tak kvality, ktor charakterizuj dostatone profesionlnu innos. Zvltne miesto je prisudzovan humanitnej orientcii vojenskch profesionlov, o sa odra aj vo vojenskom kolstve, ktor sleduje lniu humanizcie vzdelania a prekonvanie technokratickch tendenci vprprave vojakov zpovolania. Zdokonaovanie a zvyovanie profesionlnej kultry dstojnkov je povaovan za hlavn cestu k aktivizcii udskho initea a kupevneniu bojovej sily armdy (Etika aarmda, 1992, s. 82). Vo Vekej Britnii oakvaj, e ich armda bude kedykovek pripraven splni rznorod misie na podporu vldnej politiky. Tak schopnos prirodzene vyaduje dobr organizciu, vcvik, vzbroj, vybavenie a vedenie. Predovetkm to vak vyaduje vojakov svysokm stupom osobnho a kolektvneho nasadenia, sebaobetovania a vzjomnej dvery. 3 K MORLNEMU PROFILU PRSLUNKA OZBROJENCH SL SR Kad cieavedom udsk innos m minimlne dva rozmery. Prvm je rozmer formlny, vyplvajci zpracovnho zaradenia, determinovan mnostvom povinnost, nariaden, technologickch postupov, ktor je lovek povinn spravi, ak chce by za odveden prcu odmenen. Tto rovina je pre loveka dleit, pretoe na jej zklade lovek me reprodukova pracovn schopnosti ame zabezpei prosperitu vlastnho ivota iivota svojej rodiny. Aj ke tento rozmer tvor hlavn npl udskej innosti a lovek je na om do znanej miery zvisl, niekedy vyvolva neiaduce dsledky, ktor spovaj predovetkm vtom, e prca loveka ne-
70

napa, lovek strca motivciu a me sa pracovnmu procesu iastone alebo plne odcudzi. Aj ke prca tvor vznamn sas jeho ivota, je na nej on a jeho rodina zvisl, neuspokojuje ho. Vpodmienkach ozbrojench sl je takchto innost vea, pretoe je potrebn, aby boli vykonvan automaticky a reflexvne. Preto stle opakovanie nevyluuje ujednotlivcov itakto situcie. Druhm rozmerom udskej innosti je jej profesionlny rozmer, pocit hrdosti nad monosou realizova profesionlne schopnosti a dosiahnu veobecn uznanie. Pozitvny prstup kvkonu povolania pomha prekona niektor negatvne faktory prvho rozmeru anahrdza ich pocit profesijnej hrdosti apocit zdobre vykonanej prce. Oznaenie profesionl si zasli predovetkm ten, kto sa dkladne vyzn vo svojom odbore, m konkrtne pracovn zaradenie vdsledku svojej pecializcie, vktorej je odbornkom. Za profesionlne sprvanie povaujeme prezentciu konkrtnej profesie apozcie smerom navonok, ktor je zko spojen svykonvanou pracovnou rolou. Napanie jednotlivch rozmerov si vyaduje osobitn prstupy. Niektor udia volia skutone profesionlny prstup zaloen na odbornosti, zodpovednosti amravnosti, s vak aj udia, ktor vedia omorlke zanietene hovori, no vpraktickom ivote uprednostuj odlin hodnoty, o im neraz prina aj ivotn spechy, ktor vak bvaj skr relatvne a doasn a nemu loveku prina dlhodob rados aastie. Aj podobn prstupy sa stvaj niekedy sasou kvality ivota, prejavuj sa vkorupcii, nedslednosti, povrchnosti a v alch negatvnych prejavoch v ivote spolonosti vrtane jej ozbrojench sl. Bolo by priazniv pre spolonos, keby zodpovedn pracovnci podobn nevry vo vkone vlastnej funkcie ani vo svojom okol nepripustili. To vak je mon iba vtedy, ak sa zsady morlky aetiky stan sasou ivotnho tlu nielen tch, ktor riadia, ale aj riadench. Navye tieto zsady musia by nielen zakotven vzkonoch aprincpoch, ale musia sa sta aj neoddelitenou sasou politickho systmu krajiny amravnou vbavou kadho jednotlivca. Prve takto pohntky sa stali zdrojom pre vznik a psobenie zsad profesijnej morlky a ktor boli postupne rozpracovan do teoretickej podoby, ktorou je profesijn etika. Vpredchdzajcom texte u bolo zdraznen miesto a vznam profesijnej etiky vo vkone povolania. Skutonosou je, e profesijn kdexy, ktor s koncentrovanm vyjadrenm profesijnej etiky vo vzahu ku konkrtnemu odboru, s vznamnm podnetom pre konanie ud, ktor maj zujem o to, aby boli uznvanou autoritou v danom odbore. Na druhej strane sme vak svedkami toho, e vnovch spoloenskch podmienkach mnohm uom vbec nevad nezamestnanos, mono dokonca poveda, e strata prce je to posledn, o im vad. Sme svedkami existencie mnohch kdexov, ktor boli tvoren v rozlinch spoloenskch podmienkach a v rznych historickch horizontoch. Mnoh boli
POZNMKY
71

POZNMKY
nadasov a nie je dvod ich zsadne meni ani v sasnch podmienkach, in, ktor inklinovali kuritm formm politickej moci, nemali spravidla dlh ivotnos. Veobecne vak mono poveda, e pokusy o vypracovanie takchto dokumentov boli aktulne predovetkm u exponovanch povolan, ktor boli zko spt so spoloenskmi pohybmi a vojenstvo medzi takto druhy povolan vdy patrilo. Sved o tom jeho miesto vhistorickom rebrku najvznamnejch udskch innost, kde tak vznamom, ako aj poiadavkami na mieru morlnej zodpovednosti, vdy zastvalo jedno zpoprednch miest. Etickmi kdexmi disponuj rzne odbory, draz je kladen predovetkm na pracovisk aintitcie, ktor s vo vzahu sobanmi, najm na pracoviskch socilneho charakteru. Je pravda, e sa mono stretn srozdielnymi poatiami tchto dokumentov. S etick kdexy, ktor s vypracovan rmcovo aponechvaj pracovnkovi priestor pre osobn iniciatvu, aj ke existuje urit riziko na jeho zneuitie. Existuj vak etick kdexy striktne vypracovan, ktor jednoznane vymedzuj, ktor innosti vrtane asovho vymedzenia m lovek urobi. o si treba predstavi pod etickm kdexom? Je to normatvny systm vyznaujci sa vntornou koordinovanosou aspravidla aj presnou truktrou. Upravuje vzjomn prva apovinnosti odbornka aklienta, vzahy ktretm osobm, kspolonosti, jej orgnom aintitcim. Bva formulovan tak, aby slil ako inpiratvny sprievodca pre prslunkov profesie a zrove aj ako zklad pre prpadn disciplinrne konanie. Jeho formy definuj sprvanie, ktor m verejnos prvo oakva od odbornkov aj od zamestnancov vrtane profesijnho vzahu voi ivotnmu prostrediu. Etick kdexy klasifikujeme do troch typov: prvm typom je apiratvny kdex, ktor zdrazuje idely, ktor by mali by vpraxi sledovan aktor by mali by nplou udskej innosti. Druhm typom je vchovn kdex, ktorm rozumieme presne uren ustanovenia sobsiahlym komentrom ainterpretciou, ie zdrazuje lohu etickho kdexu vprofesionlnej praxi. Tretm typom je regulan kdex, zahajci sbor detailnch pravidiel riadenia profesijnho sprvania asliaci aj ako zklad pre rieenie sanost. Bez ohadu na jednotliv typy etickch kdexov je podstatn, aby tento dokument nebol dokumentom alibistickm azbytonm, ale aby zamestnancov skutone zavzoval ku kvalitnmu plneniu loh vprospech klientov avtomto prpade ispolonosti. Vznam vojenstva prirodzene narstol vase, kedy sa me sta prostriedkom preruenia udskej existencie. Nielene narstol vznam celho vojenstva, ale aj vznam kadho vojenskho profesionla, lebo aj ke m sasn vojenstvo kolektvny charakter, individulne kompetencie kadho profesionlneho vojaka s mimoriadne vysok, predovetkm vtch prpadoch, kedy s tto schopn ovplyvova vvoj strategickej situcie. Preto aj narast osobn zodpovednos jednotlivcov, a preto hovorme o dvojjedinej role vojenskho profesionla ako vojaka a ako mierotvorcu. Prve pre svoju vnimonos, ako aj pre svoj vznam je potrebn, aby bol vypracovan takto kdex, pretoe vpovolan vojenskho profesionla by mali
72

by spojen obe roviny - vysok stupe profesionality a hrdos na vkon tohto povolania. A kee m dnes vojenstvo skutone globlny vplyv, mono povaova za relne, e by mal by vypracovan veobecn kdex sprvania sa vojaka, zktorho by mali vychdza jednotliv nrodn verzie. Ve loklnych konfliktov je stle vea asprvanie sa prslunkov ozbrojench sl niektorch krajn nie je dstojn, pretoe nerepektuje ani zkladn udsk prva. Pri vypracovan Kdexu profesionlneho vojaka je prirodzene nevyhnutn repektova niektor zsady: - globlny charakter vojenstva a jeho lohy a monosti vsasnej dobe, - povolanie vojenskho profesionla ako vojaka a mierotvorcu, - bezprostredn spojenie povolania vojenskho profesionla s nrodnmi a ttnymi zujmami, - vysok poiadavky na fyzick a duchovn kvality vojenskho profesionla. Samotn kdex by ztechnickho hadiska nemal by prli irok, mal by vstrunej podobe obsahova zsady innosti profesionlnych vojakov, no mus vychdza zcelej zloitosti, ale aj rozpornosti tohto povolania. Mon rmcov obsah Kdexu vojenskho profesionla ozbrojench sl SR. 1. Veobecn udsk kvality Tento bod by mal obsahova kvality charakterizujce sasn humanistick zsady. Z obsahovho hadiska by mal zaha kvality ako humanizmus, prvo loveka na slobodu a jej formy, solidarita sinmi umi, lska kvlasti, vzah kprrode a kivotnmu prostrediu, mierov rieenie spornch problmov kdekovek na Zemi, prvo na informcie, ako zkladu na kvalifikovan rozhodovanie a i. 2. Osobn kvality vojenskho profesionla Vtomto bode by mali by definovan osobn kvality vojenskho profesionla. Tie by sa mali alej leni na kvality pracovn, medzi ktor patr vzah kprci a kpovolaniu, rozvoj vzahov kdruhm vojenskm profesionlom, schopnos udriava tvoriv prostredie, vzah kdisciplne, zodpovednos, kreativita, asertivita, vzah kvzdelvaniu a i. Sasou tejto asti s aj kvality vov, medzi ktor je potrebn zarta cieavedomos, trpezlivos, rozvnos vjednan, psychick odolnos, skromnos, zdranlivos a i. Vznamn skupinu kvalt tvoria kvality socilne a morlne, medzi ktor treba zaradi zodpovednos, estnos, statonos, solidaritu, prosocilnos, zmysel pre spravodlivos, zmysel pre povinnos a i.
POZNMKY
73

POZNMKY
Je potrebn si vimn, e cel rad kategri m zpohadu profesionlnej etiky vznam veobecn, udsk, ale i obsah pecifick. Je dleit, aby nedochdzalo kzmene a skresovaniu tohto vznamu, pretoe prve pecifick obsah tchto kategri zdrazuje ich vojensko-profesionlnu determinciu. Morlny kdex je vemi dleitm dokumentom, ktor me vznamne prispie kpozitvnej motivcii prslunkov ozbrojench sl na kvalitn plnenie loh obrany. Nejde o to, aby narastalo ich sebavedomie na zklade pocitu vnimonho postavenia vspolonosti, ale predovetkm na zklade porovnatenosti ich vsledkov sostatnmi armdami a ozbrojenmi zlokami. A tto porovnatenos mono dosiahnu iba vtedy, ak si bud kls prinajmenom porovnaten ciele. 4 ZVER Zloitos sasnho obdobia prikazuje vyui vetky monosti na to, aby sa svet stal bezpenejm domovom pre vetkch ud. Je to mimoriadne zloit loha, pretoe sasn svet je rozdelen kvli mnohm problmom, zktorch niektor mu vysti do situci, ktor mu ohrozi cel populciu. Vtejto situcii vystupuje do popredia veobecn loha ozbrojench sl ako garantov bezpenosti a mierovho vvoja. To prirodzene vyvolva cel rad loh, ktor je pred tieto intitcie stavan. Neme by garantom mierovho vvoja ten, ktorho charakterizuje agresivita vkonan a vystupovan a nevzdelanos. Preto je lohou kadej krajiny, aby budovala svoje nrodn ozbrojen sily vduchu humanistickch tradci a s ohadom na poiadavku zachova zdrav plantu aj pre budcnos. Ztohto dvodu me by realizcia tchto loh zveren iba uom vzdelanm, uom bez predsudkov, jednoducho povedan, vojenskm profesionlom v kadom ohade. Humanistick tradcie naej krajiny pre to vytvraj vetky predpoklady a bolo by neodpustitenou chybou nerozvja kontinuitu v tchto pokrokovch tradcich. Treba si vak uvedomi, e morlka je zloit proces zaloen na sume poznatkov, a preto treba nastoli vozbrojench silch SR tak podmienky, ktor vyvolaj naozaj profesionlny zujem o tto oblas a etick vedomosti sa stan neoddelitenou sasou kvalt vojenskch profesionlov.
74

ETick kdex profesionlneho vojaka zo 4. aprla 2007

Poda 117 ods. 7 zkona . 346/2005 Z. z. o ttnej slube profesionlnych vojakov ozbrojench sl Slovenskej republiky a o zmene a doplnen niektorch zkonov sa uruje: l. 1 Zkladn ustanovenia (1) Etick kdex profesionlneho vojaka (alej len etick kdex) upravuje zsady a pravidl sprvania sa a konania profesionlneho vojaka; tieto zsady a pravidl predstavuj uznvan vojensk hodnoty, kultru a tradcie. (2) Zsady a pravidl sprvania sa a konania vychdzaj z tradci spolonosti a ozbrojench sl Slovenskej republiky (alej len ozbrojen sily); s v nich zoveobecnen poiadavky na profesionlneho vojaka vyplvajce z postavenia ozbrojench sl v spolonosti pri plnen loh obrany Slovenskej republiky, jej zvrchovanosti, zemnej celistvosti, zujmov, hodnt demokracie a slobody. (3) Etick kdex predstavuje sbor zvznch poiadaviek na sprvanie sa a konanie profesionlneho vojaka pri vykonvan ttnej sluby a mimo ttnej sluby. Na etick kdex sa prihliada pri posudzovan morlnych predpokladov uchdzaov o prijatie do ttnej sluby profesionlneho vojaka. (4) Etick kdex je normatvne kritrium na posdenie sprvania sa a konania profesionlneho vojaka v obianskom ivote pri ohrozovan alebo pokodzovan vnosti ozbrojench sl v spolonosti. (5) Etick kdex je aj sbor noriem a nvodov na vytvranie profesionlneho prostredia v hodnostnch zboroch ozbrojench sl. l. 2 Mravn poiadavky na profesionlneho vojaka (1) Na profesionlneho vojaka s kladen tieto mravn poiadavky: a) vernos Slovenskej republike, b) estnos, c) statonos, d) disciplinovanos, 1 e) hrdos na prslunos k ozbrojenm silm, f ) tmov zodpovednos, g) obetavos.
1
POZNMKY
3 ods. 1 zkona . 321/2002 Z. z. o ozbrojench silch Slovenskej republiky v znen neskorch predpisov.
75

POZNMKY
(2) Vernos Slovenskej republike znamen ctu k jej stavnmu zriadeniu a jeho dsledn repektovanie. Prejavom vernosti Slovenskej republike je zodpovedn plnenie zverench loh a povinnost pri vkone ttnej sluby profesionlneho vojaka poda potrieb ozbrojench sl na jej zem alebo v zahrani. (3) estnos je zkladom budovania prirodzenho repektu, vzjomnej dvery a skutonho bojovho priatestva. Prejavuje sa spjanm primnosti a taktnosti, nronosti a spravodlivosti, sladu slov a inov. (4) Statonos znamen osobn odvahu profesionlneho vojaka prekonva prekky a nevzdva sa pri plnen nronch loh. V bojovej innosti sa statonos prejavuje pripravenosou a odhodlanm splni uren lohy aj s nasadenm vlastnho ivota a zdravia.
(5) Disciplinovanos znamen repektovanie zkonov Slovenskej republiky, predpisov upravujcich vkon ttnej sluby profesionlneho vojaka a ochotu podriadi sa vedcemu sluobnho radu2 alebo veliteovi3 (alej len velite) ako nadriadenej autorite. Disciplinovanos sa prejavuje dodriavanm zkonov Slovenskej republiky, vasnm a presnm plnenm vojenskch rozkazov, nariaden a dodriavanm urenho vojenskho reimu. (6) Hrdos na prslunos k ozbrojenm silm znamen pevn spolupatrinos profesionlneho vojaka k ozbrojenm silm, k jednotke, tvaru, zvzku, radu alebo zariadeniu ozbrojench sl (alej len tvar) a k hodnostnmu zboru. Prejavom hrdosti na slubu v ozbrojench silch je poznanie a rozvjanie pozitvnych tradci tvaru, hodnostnho zboru a vzorn reprezentcia ozbrojench sl na verejnosti na zem Slovenskej republiky a v zahrani. (7) Tmov zodpovednos znamen aktvny a svedomit prstup profesionlneho vojaka k plneniu povinnost v tvare pre splnenie loh celku. Prejavom tmovej zodpovednosti je podpora velitea, dslednos a uvedomovanie si nsledkov sprvania sa a konania profesionlneho vojaka pre splnenie loh celku. (8) Obetavos znamen schopnos a ochotu splni lohy aj na kor zujmov a potrieb profesionlneho vojaka bez ohadu na silie potrebn na ich splnenie. Prejavuje sa ochotou prekonva prekky pri vkone ttnej sluby pre splnenie loh celku.
6 zkona . 346/2005 Z. z. o ttnej slube profesionlnych vojakov ozbrojench sl Slovenskej republiky a o zmene a doplnen niektorch zkonov. 3 7 zkona . 346/2005 Z. z.
2
76

l. 3 tandardy sprvania sa a konania (1) tandardy sprvania sa a konania s ustlen pravidl sprvania sa a konania profesionlneho vojaka v obianskom aj profesionlnom ivote v situcich, ktor s vznamn na utvranie a rozvoj poadovanch vzahov v tvare a na utvranie nzorov verejnosti na ozbrojen sily. (2) Zkladnm tandardom sprvania sa a konania je dodriavanie zkonov a mravnch poiadaviek. Profesionlny vojak vdy a za kadch okolnost repektuje stavu Slovenskej republiky, stavn zkony, zkony, ostatn veobecne zvzn prvne predpisy a sluobn predpisy. l. 4 (1) Profesionlny vojak pri vykonvan ttnej sluby nepripa diskriminciu na zklade vojenskej hodnosti, pohlavia, sexulnej orientcie, fyzickej dispozcie, majetkovch pomerov, politickch a nboenskch nzorov, rasovch, nrodnostnch, socilnych alebo inch rozdielov.4 (2) Profesionlny vojak dodriava veobecne uznvan pravidl slunosti, zdvorilosti, taktnosti a osobnho vzhadu a zdriava sa pri vkone ttnej sluby aj mimo nej akhokovek sprvania, ktor by mohlo narui jej vnos a dobr meno ozbrojench sl. (3) Profesionlny vojak sa vyhba konaniu, ktor vedie ku konfliktu zujmov ttnej sluby s osobnmi zujmami, so zujmami blzkych osb alebo inch osb. Na akkovek skuton konflikt zujmov je povinn bezodkladne upozorni velitea. (4) Profesionlny vojak nepova alkohol ani in omamn alebo psychotropn ltky na pracovisku alebo mimo neho pri plnen sluobnch povinnost, pred prchodom do sluby a v ase vkonu sluby a uprednostuje zdrav ivotn tl. Vo vonom ase nepova omamn alebo psychotropn ltky a vyhba sa nadmernmu povaniu alkoholu. (5) Profesionlny vojak sa star o svoj odborn rast a fyzick kondciu a roziruje si kultrny a spoloensk rozhad. (6) Profesionlny vojak db o svoju dveryhodnos pri sprve svojho majetku a majetku svojej rodiny aj tm, e nevstupuje do prvnych vzahov, ktor by mohli narui jeho vnos a dstojnos, a zodpovedne si pln svoje zvzky. Upevuje spoloensk kredit profesionlneho vojaka ako zodpovednho obana. (7) Profesionlny vojak sa vyhba kompromitujcim miestam a osobm.
4
POZNMKY
3 ods. 1 zkona . 346/2005 Z. z.
77

POZNMKY
l. 5 tandardy sprvania a konania pri vkone funkcie (1) Profesionlny vojak aktvne a iniciatvne pln povinnosti, ktor mu vyplvaj z funkcie; pomha veliteovi pri udriavan morlky a disciplny. (2) Profesionlny vojak podporuje utvranie pozitvnych a korektnch vzahov, ako s podmienky sdrnosti a bojaschopnosti tvaru; voi ostatnm profesionlnym vojakom a zamestnancom v ozbrojench silch zachovva nleit ctu a sprva sa k nim kolegilne. (3) Velite pozitvne a iniciatvne ovplyvuje vzahy a kvalitu ivota podriadench a riei ich oprvnen poiadavky a zujmy. K podriadenm profesionlnym vojakom, zamestnancom v ttnej slube a zamestnancom pri vkone prce vo verejnom zujme sa sprva estne a repektuje ich osobn dstojnos; vyaduje od nich dodriavanie etickho kdexu alebo Etickho kdexu ttneho zamestnanca5 alebo povinnost zamestnanca pri vkone prce vo verejnom zujme.6 (4) Velite nevyaduje od podriadench plnenie loh, ktor s v rozpore s stavou Slovenskej republiky, stavnmi zkonmi, zkonmi, ostatnmi veobecne zvznmi prvnymi predpismi a sluobnmi predpismi. (5) Profesionlny vojak, ktor sa domnieva, e sa od neho vyaduje, aby konal nesprvnym alebo neetickm spsobom, ktor me ma za nsledok zl hospodrenie alebo je inak nezluiten s etickm kdexom, oznmi tto skutonos veliteovi. (6) Profesionlny vojak upozorn velitea na poruenie veobecne zvznch prvnych predpisov, sluobnch predpisov alebo etickho kdexu inm profesionlnym vojakom bez zbytonho odkladu po tom, ako sa o poruen dozvie. (7) Profesionlny vojak udriava majetok ttu v riadnom stave a chrni ho pred znienm, pokodenm, stratou, zneuitm alebo zmenenm. Zveren prostriedky vyuva o najefektvnejie v slade s elom, na ktor boli uren, a nezneuva ich na osobn prospech. (8) Profesionlny vojak nesmie vyuva svoje postavenie na zskanie vhod pre seba alebo inho, nesmie pripusti, aby sa v svislosti s vkonom ttnej sluby dostal do postavenia, v ktorom by bol zaviazan odplati preukzan slubu alebo akkovek in ponknut vhodu, ani vyuva i poskytova informcie, ktor zskal v svislosti s postavenm i funkciou na ely, ktor nesvisia so ttnou slubou profesionlneho vojaka.
53 ods. 3 zkona . 312/2001 Z. z. o ttnej slube a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov. 6 8 zkona . 552/2003 Z. z. o vkone prce vo verejnom zujme v znen neskorch predpisov.
5
78

(9) Profesionlny vojak pri oficilnom reprezentovan Slovenskej republiky a pri sluobnch cestch v zahrani dodriava veobecn zsady slunosti a vojenskej zdvorilosti, repektuje zkony a miestne zvyklosti krajiny pobytu. (10) Sprvanie a konanie profesionlneho vojaka pri plnen loh v rmci vyslania ozbrojench sl mimo zemia Slovenskej republiky mus by v slade s mandtom prslunej misie alebo opercie, v slade s pravidlami nasadenia a kdexmi sprvania. Profesionlny vojak repektuje miestne obyvatestvo, jeho zvyky, tradcie a nboensk zvyklosti. l. 6 Osobitosti sprvania a konania v bojovej innosti (1) Profesionlny vojak dveruje veliteovi, repektuje ho, pln vojensk rozkazy a upevuje bojov priatestvo vetkch prslunkov tvaru zaloen na vzjomnej cte, dvere a pomoci. (2) Profesionlny vojak prejavuje v bojovej innosti rozhodnos a dveru vo vlastn schopnosti. lohy pln presne, bezodkladne a iniciatvne; v krzovch situcich sa rozhoduje samostatne a flexibilne. (3) Profesionlny vojak v bojovej innosti pohotovo reaguje na vzniknut situciu, odvne a odhodlane prekonva vetky nstrahy a prekky; jeho sprvanie a konanie mus by v slade s medzinrodnm humanitnm a vojnovm prvom.7 l. 7 Uplatovanie etickho kdexu (1) Velite oboznmi podriadench profesionlnych vojakov s etickm kdexom. (2) Velite vytvra podriadenm profesionlnym vojakom primeran podmienky na uplatovanie etickho kdexu. (3) Profesionlny vojak m prvo upozorova inch profesionlnych vojakov na poruovanie etickho kdexu.
POZNMKY
Naprklad vyhlka ministra zahraninch vec . 65/1954 Zb. o enevskch dohovoroch zo da 12. augusta 1949 na ochranu obet vojny v znen oznmenia Ministerstva zahraninch vec Slovenskej republiky . 44/2001 Z. z., oznmenie Federlneho ministerstva zahraninch vec . 168/1991 Zb. o viazanosti eskej a Slovenskej Federatvnej Republiky Dodatkovmi protokolmi I a II k enevskm dohovorom z 12. augusta 1949 o ochrane obet medzinrodnch ozbrojench konfliktov a konfliktov nemajcich medzinrodn charakter, prijatch v eneve 8. jna 1977.
7
79

POZNMKY
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKCH ODKAZOV BRIKA, F.: Problm loveka ahumanizmu vpolitickej filozofii. Bratislava : IRIS, 2000. ISBN 8088778-97-2. CLAUSEWITZ, C.: O vlce. Praha : Nae vojsko, 1956. Etika a armda. Praha : Magnet Press, 1992. ISBN 80-85469-20-0. FAZEKA, .: Ako i : Kresansk etika ivotnch hodnt a udskch spoloenstiev. Bratislava : ECM, 1994. 102 s. ISBN 80-85733-23-4. FOBEL, P.: Aplikovan etika : Teoretick vchodisk a sasn trendy. Martin : HONNER 2002. 124 s. ISBN 80-968399-5-0. GROMYKO, A. - LOMEJKO, V.: Nov mylen vjadernm vku. Praha : Nae Vojsko, 1985. HULAN, B.: Mono riei sasn globlne procesy? Liptovsk Mikul : Vojensk akadmia, 1998. ISBN 80-8040-075-X. HULAN, B.: Nov podnety skmania vzahu lovek technika. Liptovsk Mikul : Vojensk akadmia, 2002. ISBN 80-8040-185-3. HULAN, B. - KOROKOV, Z.: Strun prehad vvoja avznam humanizmu pre kvalitu ivota loveka. Liptovsk Mikul : Akadmia ozbrojench sl gen. M. R. tefnika, 2005. ISBN 808040-280-9. HULAN, B. - KOROKOV, Z.: Niektor problmy etiky v innosti ozbrojench sl. Liptovsk Mikul : Akadmia ozbrojench sl gen. M. R. tefnika, 2007. ISBN 978-80-8040-315-7. HULAN, B. - WAGNEROV, S.: vod do etiky. ilina : ilinsk univerzita, 2007. ISBN 978-808070-723-1. JANOTOV, H. akol.: Profesijn etika. Praha : Eurolex Bohemia, 2005. ISBN 80-86861-43-0. KUDLIKA, J. - HULAN, B.: Vybran problmy etiky. Liptovsk Mikul : Vojensk akadmia, 1998. ISBN 80-8040-063-6. KUDLIKA, J. - HULAN, B. - VERHA, S.: Vybran problmy socilnej etiky. Liptovsk Mikul : Vojensk akadmia, 2002. ISBN 80-8040-169-1. OBORN, J. Etika vojenskho profesionla. In: Etika a armda. Praha : Magnet Press, 1992, s. 56 73. OLIVAR, R.: Etick vchova. Bratislava : Orbis Pictus Istropolitana, 1992. O vchove kobianstvu zrznych strn. In: CIVITAS, 1995, .3, s. 15. Socilna a etick zodpovednos vedy. In: Zbornk VA, 1993, . 3. Liptovsk Mikul : Vojensk akadmia. THOMPSON, M.: Pehled etiky. Praha : Portl, 2004. 168 s. ISBN 80-7178-806-6. VAJDA, J.: vod do etiky. Nitra : Enigma, 2004. ISBN 80-89132-12-X Vojensk profesionl a problmy profesionalizace armd. Praha : VSV, 1990.
80

alia odporan literatra BURE, R.: Zklady etiky. 1. vyd. Praha: S&M, 1991. 31 s. ISBN 80-900096-5-4.
HREHOV, H.: Etika socilne vzahy spolonos. Bratislava : Veda, 2005. 337 s. ISBN 80224-0849-2. HART, H.: Prvo, sloboda, morlka. Bratislava : Kalligram, 2003. 112 s. ISBN 80-7149-596-4. HREHOV, H.: Problmy morlneho rozhodovania. In: RAN, 2005, ro. 8, . 1, s. 115-127. ISSN 1335-3543. SINGER, P.: Spisy oetickom it. Bratislava : Spolok slovenskch spisovateov, 2009. 351 s. ISBN 978-80-8061-3.
POZNMKY

1. Morlka aetika (podmienky vzniku morlky aetiky, vzah etiky aspoloenskch vied, etika ahumanizmus). 3. truktra morlky aetiky (truktra morlky, funkcie morlky, hodnotov charakter morlky aetiky, zkladn kategrie etiky). 3. Vojensk morlka aetika (defincie zkladnch pojmov, charakteristika rozdielov, vojensk morlka aetika, vojnov morlka aetika, sasti vojenskej etiky, zvltnosti kategri vojenskej avojnovej etiky). 4. Vznam etickho kdexu vojenskho profesionla (veobecne o kdexoch, typy etickch kdexov, vznam Etickho kdexu vojenskho profesionla, zkladn sasti kdexu, nedostatky vprocese realizcie kdexu). 5. Morlka v armdach NATO (zvltnosti vvinu morlky v podmienkach armd NATO, vznam orientcie na morlku audsk faktor).
81
POZNMKY
Disciplinrne priestupky, priestupky atrestn iny

Mgr. Vladimr Ferencko, JUDr. Jaroslav Habnek VOD Predmetom tohto lnku nie je hodnoti, prpadne posudzova elnos alebo prospenos jednotlivch ustanoven zkonov, naopak, cieom tohto lnku je pokia mono o najefektvnejie vysvetli, e profesionlny vojak svojm konanm, ktor si bu urit skutonos vbec neuvedomuje alebo m o danej skutonosti in predstavu, me zaloi okrem disciplinrnej zodpovednosti aj t trestn. Zrove uveden lnok je priblenm uvedenej problematiky do ivota profesionlnych vojakov, ktorej cieom je zvenie vedomost z danej oblasti a elimincia potu priestupkov atrestnch inov pchanch profesionlnymi vojakmi. Rozhodnutie popsa disciplinrne priestupky, priestupky a trestn iny profesionlnych vojakov nie je podvedom, ale vyplva zo sasnej potreby bliie informova profesionlnych vojakov oich zodpovednosti za svoje konanie avprpade poruenia ustanoven zkonov aj o ich monom postihu. Zkon . 346/2005 Z. z. o ttnej slube profesionlnych vojakov ozbrojench sl Slovenskej republiky a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov (alej len zkon . 346/2005 Z. z.) rozliuje klasick disciplinrny priestupok spchan v svislosti s vkonom ttnej sluby, za ktor mono uloi disciplinrne opatrenie v rozsahu a za podmienok ustanovench zkonon . 346/2005 Z. z a priestupok poda osobitnch predpisov, za ktor mono uloi sankcie a ochrann opatrenia v rozsahu a za podmienok poda osobitnch predpisov. Tmto predpisom je zkon . 372/1990 Zb. o priestupkoch v znen neskorch predpisov. Trestn iny profesionlnych vojakov sme rozoberali vsvislosti s XI hlavou Osobitnej asti zkona . 300/2005 Z. z. (Trestn zkon), teda s trestnmi inmi vojenskmi, ktor s spchan priamo svislosti svkonom ttnej sluby. Spchanie akhokovek trestnho inu profesionlnym vojakom mimo asu vkonu ttnej sluby zaklad trestn zodpovednos ako nsledok poruenia trestnoprvnych noriem poda jednotlivch hlv Trestnho zkona. Vojensk disciplinrna prvomoc uruje pravidl ukladania disciplinrnych opatren za disciplinrne previnenie, ktorho sa profesionlny vojak me dopusti len v svislosti s vkonom ttnej sluby. Poda 10 zkona . 372/1990 Zb. o priestupkoch v znen neskorch predpisov sa konanie, ktor m znaky priestupku, prejedn poda osobitnch predpisov, ak sa takhoto konania dopustili osoby podliehajce vojenskej disciplinrnej prvomoci, teda aj mimo asu vkonu ttnej sluby a tmto osobitnm predpisom pre profesionlnych vojakov je zkon . 346/2005 Z. z. Zkladnmi princpmi tchto konan je objektvne zistenie skutonho stavu, monos profesionlnych vojakov vyjadri sa kveci adodranie
82

procesnch leht. Spchanie trestnho inu profesionlnym vojakom je rieen orgnmi innmi vtrestnom konan. 1 DISCIPLINRNE PRIESTUPKY 1. 1 Sluobn disciplna Zkladn legislatvny rmec upravujci disciplinrne priestupky profesionlnych vojakov tvoria ustanovenia iestej hlavy zkona . 346/2005 Z. z. snzvom Sluobn disciplna. Jednou zo zkladnch zsad upravujcich urit druh konania, ktor je mon charakterizova ako konanie protiprvne, je urenie presnch pravidiel sprvania sa subjektov podliehajcich psobnosti legislatvnych noriem tak, aby subjekt vedel, ktor normy alebo predpisy je povinn dodriava aak druh sankcie alebo opatrenia ho postihne, ak povinnosti jemu uloen poru. V prvom rade s profesionlni vojaci ozbrojench sl Slovenskej republiky povinn dodriava sluobn disciplnu, ktor je definovan ako obligatrna povinnos dodriava stavu Slovenskej republiky, stavn zkony, zkony, alie veobecne zvzn prvne predpisy, vojensk prsahu, Etick kdex profesionlneho vojaka, sluobn predpisy, vojensk rozkazy, nariadenia, prkazy a pokyny vedcich sluobnch radov a veliteov. V prpade vojenskch rozkazov, ktor meme rozdeli na psomn alebo stne, musia by splnen dve kumulatvne podmienky pri ich vydvan. Musia by vydan na zklade platnch prvnych predpisov alen vsvislosti svkonom ttnej sluby. Zkon . 346/2005 Z. z. neumouje profesionlnemu vojakovi brni sa proti vydanmu vojenskmu rozkazu podanm riadneho opravnho prostriedku, mimoriadneho opravnho prostriedku alebo podanm alobnho nvrhu na sd, nakoko sa predpoklad, e velite vydvajci vojensk rozkaz ho vydva len vslade sstavou, stavnmi zkonmi, zkonmi aostatnmi veobecne zvznmi prvnymi predpismi, ako aj internmi vykonvacmi prvnymi predpismi. V druhom rade s profesionlni vojaci ozbrojench sl Slovenskej republiky povinn dodriava povinnosti pecifikovan v 119 zkona . 346/2005 Z. z. ako zkladn povinnosti profesionlneho vojaka, ktor v konenom dsledku tvoria zklad defincie disciplinrneho previnenia. Za najastejie poruovan povinnosti s povaovan naprklad: nevykonvanie ttnej sluby riadne a vas v medziach urench oprvnen, nedodriavanie predpisov o bezpenosti a ochrane zdravia pri vkone ttnej sluby, nedodriavanie urenho tdennho sluobnho asu, poruovanie povinnosti mlanlivosti o skutonostiach, oktorch sa profesionlny vojak dozvedel v svislosti s vykonvanm ttnej sluby a ktor v zujme ozbrojench sl nemono oznamova inm osobm, a to aj po skonen
POZNMKY
83

POZNMKY
sluobnho pomeru, dodriavanie lieebnho reimu nariadenho oetrujcim lekrom a v neposlednom rade aj neudriavanie si fyzickej zdatnosti a podobne. Rozhodujcou skutonosou v rmci zkladnch povinnost profesionlneho vojaka je to, e vprpade ich neplnenia me by tto skutonos dvodom na jeho prepustenie zo sluobnho pomeru. 1. 2 Disciplinrne previnenie Disciplinrnym previnenm je teda zavinen poruenie alebo nesplnenie povinnost profesionlneho vojaka, pokia nie je trestnm inom alebo priestupkom; zavinenm poruenm alebo nesplnenm povinnosti sa rozumie myseln alebo nedbalostn konanie profesionlneho vojaka. Zkon . 346/2005 Z. z., na rozdiel od predchdzajcej prvnej pravy, nedefinuje presne pojem disciplinrny priestupok, ba dokonca ho nahrdza pojmom disciplinrne previnenie, avak v rovnakom prvnom vzname pokia nie je trestnm inom alebo priestupkom poda osobitnch predpisov, za ktor mono uloi disciplinrne opatrenie. Disciplinrne opatrenia, ukladan vedcim sluobnho radu alebo veliteom, delme na: a) psomn pokarhanie, b) znenie sluobnho platu a o 15 % najdlhie na tri mesiace zposlednho priznanho sluobnho platu. V prpade, ak profesionlny vojak spchal menej zvan disciplinrne previnenie, vedci sluobnho radu alebo velite me poda povahy tohto konania a s prihliadnutm na okolnosti, za ktorch bolo toto konanie spchan, na jeho nsledky, na mieru zavinenia, ako aj na doteraj postoj profesionlneho vojaka k plneniu sluobnch povinnost, prerokova toto disciplinrne previnenie s profesionlnym vojakom bez uloenia disciplinrneho opatrenia. O prerokovan disciplinrneho previnenia profesionlneho vojaka vyhotov vedci sluobnho radu alebo velite psomn zznam. Uloenie disciplinrneho opatrenia nie je prekkou na vykonanie personlneho opatrenia, ktorm je prepustenie profesionlneho vojaka zo sluobnho pomeru a to za ten ist skutok, za ktor bolo disciplinrne opatrenie uloen, podmienkou vak je, e po uloen disciplinrneho opatrenia boli vo veci zisten, resp. vyli najavo, tak nov skutonosti v tom istom skutku, ktor tvoria skutkov podstatu dvodu na prepustenie profesionlneho vojaka zo sluobnho pomeru. 1. 3 Procesn pravidl pre rozhodovanie odisciplinrnych opatreniach Zkon . 346/2005 Z. z. presne vymedzuje procesn pravidl pred uloenm disciplinrneho opatrenia, pri rozhodovan oich ukladan, uruje procesn lehoty a monosti zahladenia uloench opatren. Jednou zobligatrnych procesnch povinnost pred uloenm disciplinrneho opatrenia je, e vdy mus by objektvne zisten skuton stav veci, o v praxi
84

znamen, e profesionlnemu vojakovi mus by dan monos vyjadri sa kveci, mus mu by umonen navrhova dkazy asamozrejme aj prvo obhajova sa. Ovyjadren profesionlneho vojaka k disciplinrnemu previneniu sa vyhotovuje psomn zznam. Zkon vtomto prpade neuruje iadnu procesn lehotu adva na zvenie vedcemu sluobnho radu alebo veliteovi, ak asov priestor d profesionlnemu vojakovi na vyjadrenie sa kveci. Pri rozhodovan ouloen disciplinrneho opatrenia vedci sluobnho radu alebo velite prihliada na povahu protiprvneho konania, na okolnosti, za ktorch bolo spchan, jeho nsledky, mieru zavinenia a na doteraj postoj profesionlneho vojaka k plneniu sluobnch povinnost. Zkon . 346/2005 Z. z. uruje dva druhy procesnch leht. Subjektvna 30- dov lehota zana plyn odo da, ke sa vedci sluobnho radu alebo velite o spchan disciplinrneho previnenia dozvedeli, objektvna - jednoron lehota zana plyn odo da spchania disciplinrneho previnenia. Vnimku zaatia plynutia subjektvnej lehoty vrmci disciplinrneho konania tvor prpad, ke konanie profesionlneho vojaka, v ktorom mono vidie naplnenie skutkovej podstaty disciplinrneho previnenia, bolo predmetom preetrovania inho orgnu. Vtakomto prpade je zaiatok plynutia subjektvnej lehoty uren na de, kedy sa oprvnen vedci sluobnho radu alebo oprvnen velite dozvedel o vsledku tohto preetrovania. aliu vnimku plynutia subjektvnej lehoty tvor prpad, ak sa profesionlny vojak dopustil disciplinrneho previnenia mimo zemia Slovenskej republiky. Vtedy lehota 30 dn na uloenie disciplinrneho opatrenia zana plyn odo da nasledujceho po dni nvratu profesionlneho vojaka na zemie Slovenskej republiky, ak sa vedci sluobnho radu alebo velite o tomto konan dozvedeli v ase, ke sa profesionlny vojak zdriaval v cudzine. Uloenie disciplinrneho opatrenia za disciplinrne previnenie profesionlnemu vojakovi sa vykonva formou disciplinrneho rozkazu, proti ktormu je prpustn odvolanie (rozklad), ktor je mon poda do smich dn odo da doruenia disciplinrneho rozkazu. 1. 4 Zahladenie disciplinrneho opatrenia K zahladeniu uloenho disciplinrneho opatrenia me djs dvoma spsobmi: a) uplynutm jednoronej lehoty od prvoplatnosti rozhodnutia o uloen disciplinrneho opatrenia, b) vydanm disciplinrneho rozkazu o zahladen disciplinrneho opatrenia profesionlnemu vojakovi aj pred uplynutm jednoronej lehoty od prvoplatnosti rozhodnutia o uloen disciplinrneho opatrenia a to
POZNMKY
85

POZNMKY
v prpade, ak profesionlny vojak svojm vkonom ttnej sluby dokzal oprvnenos jeho zahladenia. Vsledkom zahladenia uloenho disciplinrneho opatrenia je stav, ke sa profesionlny vojak posudzuje, akoby mu disciplinrne opatrenie nebolo uloen. Vydanie disciplinrneho rozkazu o zahladen disciplinrneho opatrenia spad vlune do disciplinrnej prvomoci vedceho sluobnho radu alebo velitea, ktor o disciplinrnom opatren rozhodol. Disciplinrny rozkaz o zahladen disciplinrneho opatrenia je jednou z foriem disciplinrnej odmeny upravenej v 134 zkona .346/2005 Z. z. Disciplinrne opatrenia, ktor boli zahladen, sa neuvdzaj v sluobnom hodnoten ani v posudku o sluobnej innosti. 2 PRIESTUPKY Priestupok je zavinen konanie, ktor poruuje alebo ohrozuje zujem spolonosti aje za priestupok vslovne oznaen vzkone opriestupkoch alebo vinom zkone, ak nejde oin sprvny delikt alebo otrestn in.1 Zkladn prvnu pravu tvor zkon . 372/1990 Zb. o priestupkoch v znen neskorch predpisov (alej len zkon opriestupkoch), aj ke skutkov podstaty niektorch inch priestupkov s obsiahnut aj vinch zkonoch. Pojem priestupok meme pozitvne vymedzi priamo z jeho defincie, ktor vyplva z 2 ods. 1 zkona opriestupkoch ato tak, e priestupok je zavinen konanie, ktor poruuje alebo ohrozuje zujem spolonosti a je v zkone ako priestupok vlune oznaen. Negatvnym vymedzenm pojmu priestupok je jeho odlenie od inch sprvnych deliktov alebo trestnch inov. Tmto vymedzenm sa vyluuje sbenos priestupku atrestnho inu (napr. pchate postihnut za ublenie na zdrav poda 155 ods. 1 Trestnho zkona neme by postihnut poda 49 ods. 2 zkona opriestupkoch za priestupok proti obianskemu spolunavaniu, spchan smyslom ubli na zdrav). Protiprvnos konania pchatea zaklad skutkov podstatu priestupku a znamen jeho nedovolenos alebo zkaz vyplvajci zo zkona. Okolnosami vyluujcimi protiprvnos s nutn obrana, krajn ndza apri poruen povinnosti uloenej prvnickej osobe, konanie na prkaz. K tomu, aby ilo o priestupok, musia by sasne splnen jeho formlne amaterilne znaky. Klasickm formlnym znakom je napr. vek pchatea askutkov podstata priestupku amaterilny znak sa vyznauje konanm alebo opomenutm takho konania, ktor poruuje alebo ohrozuje zujem spolonosti.
1
KULTTY, P. akol.: Sprvne prvo hmotn : Veobecn as. Bratislava : Vydavatestvo UK, 2005. s. 153.
86

Pchateom priestupku me by len fyzick osoba. Zodpovednos za priestupok sa posudzuje a sankcia uklad zsadne poda toho zkona, ktor bol inn v ase spchania priestupku. Poda neskorch zkonov sa zodpovednos posudzuje a sankcia uklad iba vtedy, ak je to pre pchatea priaznivejie. Ak sa za spchan priestupok uklad ochrann opatrenie, na rozdiel od sankcie, vdy sa oom rozhoduje poda zkona innho vase rozhodovania oom. Ak pchate spcha viac priestupkov atieto s vetky prerokovvan vjednom konan, ulo sa mu sankcia za najprsnejie postihnuten priestupok. 2. 1 Skutkov podstata priestupku atrestnho inu Aby sme mohli hovori opriestupku alebo o trestnom ine, musia spa vetky znaky skutkovej podstaty. Ak by trestn in nespal o i len jeden znak, vtedy nepjde otrestn in, ale len o priestupok aak by priestupok tie nespal o ilen jeden znak, nepjde ani opriestupok. Kad skutkov podstata priestupku (aj trestnho inu) je charakterizovan tmito znakmi: 1. Objekt skutkovej podstaty - s nm spoloensk vzahy, ktor s chrnen zkonom. V Trestnom zkone s to spravidla nzvy jednotlivch hlv osobitnej asti zkona avzkone opriestupkoch s to nzvy jednotlivch paragrafov 2. Objektvna strnka skutkovej podstaty - vyjadruje vonkajiu charakteristku priestupku alebo trestnho inu. Je vyjadren: a) konanm je chpan ako prejav vle vrelnom svete,m dve zloky, a to fyzick (samotn konanie alebo zdranie sa konania) a psychick (va), b) nsledkom je chpan ako poruenie alebo ohrozenie zujmu chrnenho spolonosou, c) prinnm vzahom medzi nimi (nexus causalis) - je chpan ako vlune tak konanie, bez ktorho by nsledok nikdy nenastal. 3. Subjekt skutkovej podstaty - je fyzick osoba (pchate) v ase spchania priestupku alebo trestnho inu pretn adosiahla zkonom stanoven vek. Trestn zkon ani zkon opriestupkoch pretnos priamo nevymedzuje, avak je vymedzen negatvne ako nepretnos. Poda zkona je nevyhnutn, aby bol pchate nepretn prve vase spchania inu, avak zodpovednosti sa nezbav ten, kto sa do stavu nepretnosti priviedol sm poitm alkoholu alebo uitm inej nvykovej ltky. Zkonom stanoven vek pchatea je podmienkou pre jeho delikventsk spsobilos. Delikventsk spsobilos osoby sa poda 22 Trestnho zkona viae na 14. rok veku (s vnimkou trestnho inu sexulneho zneuvania poda 201 Trestnho zkona, kde nie je trestne zodpovedn ten, kto vase spchania inu nedovil 15. rok svojho veku). Poda 5 zkona opriestupkoch sa delikventsk spsobilos viae uvetkch priestupkov na 15. rok veku.
POZNMKY
87

POZNMKY
4. Subjektvna strnka skutkovej podstaty - je vntornou strnkou priestupku alebo trestnho inu, ktorho najvznamnejm znakom je zavinenie. Zavinenm rozumieme vntorn psychick vzah pchatea zameran na poruenie alebo ohrozenie spoloenskch zujmov vyvolanch protiprvnym konanm uvedenm vzkone. Zavinenie je zaloen na dvoch zlokch, ato intelektulnej avovej. Druhy zavinenia a) mysel - Priamy (dolus directus) - pchate vedel a chcel spsobom uvedenm vzkone porui alebo ohrozi zujem chrnen zkonom. - Nepriamy (dolus eventualis) - pchate vedel, e svojm konanm me porui alebo ohrozi zujem chrnen zkonom a pre prpad, e ho spsob, bol stm uzrozumen. b) Nedbanlivos - Vedom (culpa lata) - pchate vedel, e me spsobom uvedenm v zkone porui alebo ohrozi zujem chrnen zkonom a bez primeranch dvodov sa spoliehal, e tak poruenie alebo ohrozenie nespsob. - Nevedom (culpa levis) - pchate nevedel, e svojm konanm me tak poruenie alebo ohrozenie spsobi, hoci otom, vzhadom na okolnosti asvoje osobn pomery, vedie mal amohol. 2. 2 Sankcie aochrann opatrenia Sankcie s prvnym nsledkom priestupku, ktor smeruj k tomu, aby v budcnosti k protiprvnemu konaniu nedochdzalo, aby sa takto konanie neopakovalo. Sankcie aochrann opatrenia uklad sprvny orgn. Vpodmienkach Ozbrojench sl Slovenskej republiky je to poda 127 ods. 2 zkona . 346/2005 Z. z. prslun vedci sluobnho radu. Priestupok mono prerokova auloi za sankn opatrenie najneskr do dvoch rokov odo da spchania priestupku. Vnimku z princpu nulla poena sine lege (nie je trestu bez zkona) me prslun vedci sluobnho radu uplatni, ak je presveden, e knprave pchatea priestupku posta samotn prerokovanie priestupku (v takom prpade sa v rozhodnut o priestupku vyslov len vina pchatea), alebo ak rozhodne o odpusten alebo znen prvoplatne uloenej sankcie zkazu innosti (toto je vylen pri ostatnch druhoch sankci). Znik monosti postihu za priestupok uplynie po dvoch rokoch od jeho spchania. Zkon opriestupkoch v 11 ods. 1 uvdza tieto sankcie: - pokarhanie, - pokutu, - zkaz innosti - len ak to pripa zkon opriestupkoch alen na as stanoven vzkone opriestupkoch (najdlhie na 5 rokov),
88

- prepadnutie veci - ak vec patr pchateovi priestupku a bola pouit na spchanie priestupku alebo bola na to uren, ak bola priestupkom zskan alebo nadobudnut za vec zskan priestupkom. Sankciu je mon uklada aj spolu sinou sankciou svnimkou pokarhania, ktor nemono uloi spolu spokutou. Ochrann opatrenia poda 16 zkona opriestupkoch s: a) obmedzujce opatrenia - mono ich uloi len spolu so sankciou a najdlhie na 1 rok, kontrolu nad ich dodriavanm vykonva ten, kto takto opatrenie uloil, b) zhabanie veci: - ak vec patr pchateovi, ale nie je mon ho stha (malolet, nepretn), - ak vec nepatr pchateovi, ale vyaduje to bezpenos osb alebo majetku, alebo in verejn zujem; ozhaban veci sa mus rozhodn do dvoch rokov od spchania priestupku. 2. 3 Konanie o priestupkoch Priestupky sa prerokovvaj zsadne z radnej povinnosti, ak nejde o priestupky prerokovvan na nvrh postihnutej osoby. Na prerokovanie je uren miestne prslun sprvny orgn, v ktorho zemnom obvode bol priestupok spchan. Objasovanie priestupkov vykonvaj sprvne orgny, ktorm prislcha prerokova zisten priestupky, ak priestupok a jeho pchatea zistili v rozsahu svojej psob nosti, alebo ak im priestupok a jeho pchatea oznmil in orgn, ktor nie je oprvnen priestupok prerokova. Objasovanie priestupku sa skon spravidla do jednho mesiaca odo da, ke sa sprvny orgn alebo orgn oprvnen objasova priestupky o priestupku dozvedel. O priestupkoch vykon sprvny orgn v prvom stupni stne pojednvanie obligatrne. Na pojednvanie pozve sprvny orgn obvinenho, svedkov, ktorch takto oznail sm obvinen, prpadne alie osoby, ktor mu prispie kobjasneniu skutonho stavu veci. Vneprtomnosti obvinenho mono priestupok prerokova len vtedy, ke sa odmietne zastni na stnom pojednvan, hoci bol riadne predvolan, alebo sa nedostav bez nleitho ospravedlnenia, alebo bez dleitho dvodu. Obvinenmu z priestupku mus by dan monos vyjadri sa ku vetkm skutonostiam, ktor sa mu klad za vinu akdkazom onich, uplatova skutonosti adkazy na svoju obhajobu, podva nvrhy aopravn prostriedky.
POZNMKY
89

POZNMKY
Ak sprvny orgn konanie nezastavil poda 76 zkona opriestupkoch (napr. ak sprvny orgn zist, e skutok, o ktorom sa kon, sa nestal, alebo nie je priestupkom, i skutok nespchal obvinen z priestupku, alebo spchanie skutku, o ktorom sa kon, nebolo obvinenmu z priestupku preukzan), po potrebnom dokazovan vyd v priestupkovom konan rozhodnutie. Blokov konanie je skrten druh priestupkovho konania, v ktorom za priestupok mono uloi pokutu do vky 33 vprpade, ak je spoahlivo zisten priestupok, nesta dohovranie aobvinen zpriestupku je ochotn pokutu zaplati. Proti uloeniu pokuty vblokovom konan sa nemono odvola. Blokov pokuty s oprvnen uklada avybera sprvne orgny, vktorch psobnosti je prerokvanie priestupkov, osoby nimi poveren aalej orgny ustanoven priestupkovm alebo inm zkonom. Prkazov konanie je skrten druh priestupkovho konania a je mon ho uskutoni vtedy, ke je nepochybne preukzan, e obvinen z priestupku sa priestupku dopustil avec nebola vybaven vblokovom konan. Sprvny orgn me bez alieho konania vyda rozkaz ouloen sankcie za priestupok (pokutu do vky 250 ). Rozkaz sa oznamuje vdy psomne. Obvinen me proti rozkazu poda do 15 dn odo da doruenia odpor sprvnemu orgnu, ktor rozkaz vydal. Vasnm podanm odporu sa rozkaz zru a sprvny orgn pokrauje v priestupkovom konan. 3 TRESTN INY VOJENSK Ozbrojen sily s poda zkona . 321/2002 Z. z. oozbrojench silch Slovenskej republiky vznen neskorch predpisov vytvoren na zachovanie mieru abezpenosti Slovenskej republiky ana plnenie zvzkov vyplvajcich zmedzinrodnch zmlv, ktormi je Slovensk republika viazan. Ozbrojen sily s zaloen na vojenskej disciplne, vzahmi medzi nadriadenmi a podriadenmi a na zodpovednosti pri plnen ich loh. Poruenie vojenskch povinnost, okrem disciplinrnej zodpovednosti, me zaloi aj trestn zodpovednos. Zvan poruenie povinnost vojakov vyplvajcich im zo veobecne zvznch prvnych predpisov sa postihuje poda ustanoven XI. hlavy osobitnej asti Trestnho zkona. Spoloenskm zujmom, ktor chrnia ustanovenia tejto hlavy Trestnho zkona, je riadne fungovanie Ozbrojench sl Slovenskej republiky. Poruenie tohto zujmu spova napr. vkonan, ktorm sa poruuj vzahy medzi vojakmi rovnakej hodnosti a vzahy medzi nadriadenmi apodriadenmi, rovnako vkonan, ktorm sa poruuj povinnosti vdozornej alebo strnej slube atie vkonan, ktor poruuje osobn slobodu alebo dstojnos jednotlivch vojakov apod.
90

Kto sa na ely trestnho zkona rozumie pod pojmom vojak, upravuje 128 ods. 3 Trestnho zkona. Poda psm. a) uvedenho paragrafu je to osoba, ktor vykonva vojensk slubu. Poda stavnho zkona . 227/2002 Z. z. o bezpenosti ttu v ase vojny, vojnovho stavu, vnimonho stavu a ndzovho stavu vykonvaj vojensk slubu profesionlni vojaci vttnej slube alebo vojaci v zlohe povolan na vkon mimoriadnej sluby za krzovej situcie. 3. 1 Trestn iny proti vojenskej podriadenosti a vojenskej cti 3. 1. 1 Neuposlchnutie rozkazu Uveden trestn in upravuje 393 a 394 Trestnho zkona. Konanie pchatea poda 393 Trestnho zkona mus by myseln aspova bu vodopren (aj konkludentnom) alebo vnevykonan rozkazu. Odoprenie vykona rozkaz je vedome prejaven mysel rozkaz nevykona. Nezle na tom, i pchate nakoniec rozkaz vykon a rovnako nie je rozhodujce ani to, e pchate rozkaz vskutonosti nechcel vykona, in sa povauje za dokonan uskutonenm takhoto prejavu. Za nevykonanie rozkazu sa povauje aj iaston, nepln, predasn alebo oneskoren splnenie rozkazu, m sa nespln loha dan vrozkaze, atm sa zmar samotn el rozkazu, o vo svojom dsledku spsob celkov nesplnenie rozkazu. Naplni znaky trestnho inu poda 394 Trestnho zkona me pchate iba nedbanlivm konanm a mus djs skutone kzmareniu alebo nesplneniu dleitej lohy. Ak sa nesplnia podmienky uveden vods. 1 tohto ustanovenia, nejde otrestn in, ale ide opriestupok (napr. poda 124 zkona . 346/2005 Z. z. ottnej slube profesionlnych vojakov ozbrojench sl Slovenskej republiky aozmene adoplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov (alej len zkon)). Dleitos sluobnej lohy sa vdy posudzuje ad hoc, priom mus s otak lohu, ktor je vznamn. Za kvalifikovan skutkov podstatu tchto trestnch inov a za okolnosti podmieujce pouitie vyej trestnej sadzby sa povauje skutonos, ak pchate spcha tieto iny so skupinou vojakov (najmenej stroma, priom nie je rozhodujce, i sa na neuposlchnut vopred dohodli), so zbraou (v technickom slova zmysle), za okolnost, e by tm mohol zmari alebo podstatne sai splnenie dleitej sluobnej lohy, alebo ak dan iny spcha ako prslunk ozbrojench sl vyslanch mimo zemia Slovenskej republiky2, alebo nimi spsob ak ujmu na zdrav, alebo smr, alebo nimi spsob ohrozenie bojovej pohotovosti tvaru, alebo in obzvl zvan nsledok. Neoznmenie aneprekazenie spchania tohto trestnho inu za krzovej situcie je tie trestn.
2
POZNMKY
Pozri 66 zkona . 346/2005 Z. z. ottnej slube profesionlnych vojakov ozbrojench sl Slovenskej republiky aozmene adoplnen niektorch zkonov vznen neskorch predpisov.
91

POZNMKY
Pchateom tohto trestnho inu me by len vojak, in osoby mu by astnkmi na trestnom ine. Rozkaz3 nesmie by vydan v rozpore so veobecne zvznmi platnmi prvnymi predpismi. Rozkaz mus smerova k plneniu loh ozbrojench sl alebo stmito lohami svisie, prpadne by vo vzahu kpovinnostiam, ktor vyplvaj zo sluobnch predpisov (R12/1985). Ak sa profesionlny vojak domnieva, e rozkaz, nariadenie alebo pokyn jeho nadriadenho, ktor m vykona, je vrozpore so sluobnmi predpismi, je poda 117 zkona povinn na to nadriadenho upozorni. Ak nadriaden aj po tomto upozornen trv na jeho splnen, mus ho profesionlnemu vojakovi psomne potvrdi aprofesionlny vojak je potom takto vydan rozkaz, nariadenie alebo pokyn povinn splni. To vak neplat, ak by profesionlny vojak jeho splnenm spchal trestn in, vtedy je profesionlny vojak povinn takto rozkaz, nariadenie alebo pokyn odoprie vykona. Tto skutonos mus potom bezodkladne oznmi najbliiemu nadriadenmu toho nadriadenho, ktor takto rozkaz, nariadenie alebo pokyn vydal. 3. 1. 2 Sprotivenie alebo dontenie porui vojensk povinnos Uveden trestn in upravuje 395 Trestnho zkona. Podstata tohto trestnho inu spova v konan, kedy pchate kladie odpor vojakovi pri plnen vojenskch povinnost alebokedy pchate donti vojaka, aby takto povinnos poruil. Pre naplnenie znakov tohto trestnho inu sa vyaduje myseln konanie. Kladenie odporu je konkrtne konanie, ktor smeruje ktomu, aby vojak, ktor si pln vojensk povinnosti, ich nemohol splni. Zkladnm motvom je odpor ako prejav pchatea odmietnu podrobi sa zsahom vojaka, ktor si pln vojensk povinnosti. Kls odpor mono aktvnym alebo pasvnym konanm. Aktvny odpor je spravidla pouitie fyzickej sily. Za pasvny odpor sa povauje neochota poslchnu rozkaz, zdrhanie sa alebo urliv sprvanie. Sprotivenm nie je ani slovn prejav neshlasu (R12/1985). Tento skutok je dokonan u tm, e pchate kladie odpor, priom nie je rozhodujce, i dolo kznemoneniu splnenia povinnosti. Dontenie me spova vo fyzickom nsil alebo aj v hrozbe bezprostrednho nsilia, ktorou chce pchate zastrai vojaka, aby ho proti jeho vli dontil porui vojensk povinnos. Nejde odontenie, ak pchate pouil napr. skok, vyhovranie sa alebo platok. Dontenie je dokonan a vtedy, ke skutone djde kporueniu povinnosti vojakom, pretoe ho ktomu pchate dontil. Osobitne uloenmi vojenskmi povinnosami nie s akkovek povinnosti,
3
Pozri 117 zkona . 346/2005 Z. z. al. 12 predpisu Zkl-3 Vntorn poriadok Armdy Slovenskej republiky.
92

ale len tie, ktor vojak pln na zklade rozkazu alebo smernc upravujcich vkon sluby.Pchateom tohto trestnho inu me by len vojak, in osoby mu by astnkmi na trestnom ine. Za kvalifikovan skutkov podstatu tohto trestnho inu a za okolnosti podmieujce pouitie vyej trestnej sadzby sa povauje, ak pchate spcha tento in so skupinou vojakov, so zbraou, ako prslunk ozbrojench sl vyslanch mimo zemia Slovenskej republiky, alebo nm spsob ak ujmu na zdrav, alebo in obzvl zvan nsledok, alebo smr, alebo ho spcha za krzovej situcie. 3. 1. 3 Urka medzi vojakmi Uveden trestn in upravuje 396 a 398 Trestnho zkona. Pre naplnenie znakov tohto trestnho inu sa vyaduje myseln konanie. Poda 396 Trestnho zkona sa tohto trestnho inu dopust ten, kto inho vojaka hrubo uraz, ak nejde o prsnej trestn in. Hrubou urkou je tok, ktor objektvne ohrozuje vnos, dobr meno aes urazenho vojaka, najm vsvislosti sjeho funkciou alebo hodnosou. Nesta iba ben urka menej intenzity4, ktor nie je spsobil ohrozi es avnos napadnutho, aj ke on to tak pociuje. Pchateom tohto trestnho inu me by len vojak, priom nie je rozhodujce, i medzi pchateom aurazenm je vzah nadriadenosti a podriadenosti atie ani to, i je pchate alebo urazen vsluobnej rovnoate, posta, ak pchate vie, e urazen je vojak. Pchateom tohto trestnho inu me by aj vojak po skonen sluobnho pomeru, ak je v sluobnej rovnoate. Taktie sa nevyaduje, aby bol urazen bezprostredne pri uran prtomn, sta, ak sa ourke dozvie. Poda 397 Trestnho zkona sa tohto trestnho inu dopust ten, kto nsilm alebo hrozbou bezprostrednho nsilia uraz vojaka nadriadenho, alebo hodnosou vyieho, alebo podriadenho, alebo hodnosou niieho a poda 398 Trestnho zkona sa tohto trestnho inu dopust ten, kto nsilm alebo hrozbou bezprostrednho nsilia uraz vojaka rovnakej hodnosti. Urka mus by uskutonen nsilm alebo hrozbou bezprostrednho nsilia. Nsilm sa rozumie fyzick tok na telesn integritu osoby. Za nsilie sa vak nepovauje tak kon, ktor vne neohrozuje telesn bezpenos napadnutho (napr. strkanie, ahanie za odev, zhodenie iapky apod.). Takto konanie sa vak me povaova za urku poda 396 Trestnho zkona. Hrozbou bezprostrednho nsilia treba rozumie tak konanie, ktor priamo abezprostredne smeruje voi napadnutmu, po ktorom m napadnut obavu, e pchate hrozbu aj bezprostredne vykon, priom nie je rozhodujce, i pchate m vskutonosti mysel tto hrozbu vykona. Trestn in sa povauje za dokonan u samotnm uskutonenm hrozby.
4
POZNMKY
napr.: ben hanobiaci posunok, gesto alebo nemiestny art.
93

POZNMKY
Za kvalifikovan skutkov podstatu tohto trestnho inu a za okolnosti podmieujce pouitie vyej trestnej sadzby sa povauje poda 396 Trestnho zkona, ak pchate spcha tento in v krzovej situcii. Za kvalifikovan skutkov podstatu tohto trestnho inu a za okolnosti podmieujce pouitie vyej trestnej sadzby sa povauje poda 397 a 398 Trestnho zkona, ak pchate spcha tento in, ke on sm alebo urazen vykonva slubu, ak spcha tento in proti vojenskej stri alebo vojenskej polcii, so zbraou, najmenej s dvoma osobami alebo ako prslunk ozbrojench sl vyslanch mimo zemia Slovenskej republiky, alebo nm spsob ak ujmu na zdrav, alebo smr, alebo ho spcha v krzovej situcii. 3. 1. 4 Nsilie voi nadriadenmu Tento trestn in upravuje 399 Trestnho zkona. Pre naplnenie znakov tohto trestnho inu sa vyaduje myseln konanie. Toto konanie spova v pouit nsilia, hrozby bezprostrednho nsilia alebo hrozby inej akej ujmy voi nadriadenmu v mysle psobi na vkon jeho vojenskch povinnost, alebo pre vkon jeho vojenskch povinnost. mysel psobi na vkon vojenskch povinnost spova v tom, e pchate sa sna ovplyvni velitesk rozhodnutie nadriadenho atm mu vnti svoju vu, aby nadriaden rozhodol vrozpore so svojm pvodnm rozhodnutm. Toto konanie smeruje ktomu, aby nadriaden lohu splnil nedostatone alebo ju nesplnil vbec, prpadne aby nadriaden konal vrozpore svojenskmi predpismi. Psobi pre vkon vojenskch povinnost znamen pomsti sa nadriadenmu za u vykonan opatrenie, aby tm bola nadriadenmu spsoben koda. Nsilie m charakter pomsty alebo odvety. Nsilm me by tok proti osobe nadriadenho alebo jeho veci (motorovmu vozidlu), alebo aj proti jeho rodinnm prslunkom, ak je to vsvislosti svkonom jeho funkcie. Nie je rozhodujce, aby dolo k ubleniu na zdrav nadriadenho. Nsiln a urliv konanie, ktor m povahu odvety voi nadriadenmu, napa znaky trestnho inu nsilia voi nadriadenmu, anie trestnho inu urky medzi vojakmi (R 44/1982). Pchateom tohto trestnho inu me by len vojak, ktor je vo vzahu kpokodenmu podriaden. Za kvalifikovan skutkov podstatu tohto trestnho inu a za okolnosti podmieujce pouitie vyej trestnej sadzby sa povauje poda 399 Trestnho zkona, ak pchate spcha tento in so zbraou, najmenej s dvoma osobami alebo ako prslunk ozbrojench sl vyslanch mimo zemia Slovenskej republiky, alebo nm spsob ak ujmu na zdrav, alebo smr, alebo ho spcha v krzovej situcii.
94

3. 1. 5 Poruovanie prv a chrnench zujmov vojakov Uveden trestn in upravuje 400 Trestnho zkona. Pre naplnenie znakov tohto trestnho inu sa vyaduje myseln konanie. Konanie pchatea spova v tom, e pchate inho vojaka nti do neoprvnench osobnch sluieb alebo ho obmedzuje v prvach, alebo svojvone sauje vkon jeho sluby. Nti vojaka kneoprvnenm osobnm slubm je urit forma vydierania, ide tu oprpady tzv. ikanovania. Nti inho je mysel pchatea vnucova svoju vu inm, aby tto nieo konali, strpeli alebo opomenuli. Tento mysel mono vykona nsilm, vyhrkami, vyuitm ntlaku alebo tiesne, alebo inho konania spsobilho obmedzi slobodn vu ntenho. Nie je rozhodujce, aby pokoden skutone vykonal to, komu bol nten. Postauje, e pchate nti pokodenho kosobnm sluhm (napr. istenie odevu aobuvi), obmedzuje ho v prvach (napr. vyuvanie osobnho vona poda vlastnho predsavzatia) alebo mu sauje vkon sluby (lohy, ktor s nad rmec sluobnch povinnost, napr. upratovanie miestnosti, ktor je ist). Pchateom tohto trestnho inu me by aj nevojak. Za kvalifikovan skutkov podstatu tohto trestnho inu a za okolnosti podmieujce pouitie vyej trestnej sadzby sa povauje poda 400 Trestnho zkona, ak pchate spcha tento in nsilm alebo hrozbou nsilia, alebo hrozbou inej akej ujmy, najmenej s dvoma osobami, alebo ako prslunk ozbrojench sl vyslanch mimo zemia Slovenskej republiky, alebo nm spsob ak ujmu na zdrav, alebo smr, alebo ho spcha v krzovej situcii. 3. 2 Trestn iny proti povinnosti kona vojensk slubu 3. 2. 1 Vyhbanie sa sluobnmu konu alebo vkonu vojenskej sluby Trestn in vyhbanie sa sluobnmu konu alebo vkonu vojenskej sluby upravuje 401 a 404 Trestnho zkona. Pre prv dve ustanovenia je charakteristick va pchatea vyhn sa plneniu sluobnch konov avojenskej slube pouitm rznych skokov. Pre alie dve je charakteristick faktick vyhnutie sa plneniu sluobnch konov avojenskej slube spsoben poitm alkoholu alebo inej nvykovej ltky. Poda 401 Trestnho zkona sa tohto trestnho inu dopust ten, kto sa v mysle vyhn sa plneniu sluobnho konu pokod na zdrav, predstiera chorobu, faluje listinu, zneuije nvykov ltku alebo pouije in skok. Sluobnm konom sa rozumie konkrtna loha, ktor m vojak splni na zklade rozkazu
POZNMKY
95

POZNMKY
velitea alebo vojenskch predpisov (napr. zastni sa strelieb, rzne cvienia). Pokodenie na zdrav spova vmyselnom konan pchatea scieom spsobi si pokodenie zdravia (prechodn alebo trval), prpadne zhori si zdravotn stav, aby sa tak vyhol plneniu sluobnho konu. Predstieranie choroby je konanie pchatea, ktor predstiera urit chorobu (simulovanie) alebo zveliuje u existujci zdravotn problm, ktor znemouje vkon sluobnch povinnost. Falovanie listiny je vyhotovenie novej listiny (nemus by radn) alebo pozmenenie obsahu u existujcej listiny, ktor m napomc pchateovi vyhn sa plneniu sluobnho konu (napr. doklad oprceneschopnosti). Nvykovou ltkou sa rozumie alkohol, omamn ltky a ostatn ltky spsobil nepriaznivo ovplyvni psychiku loveka alebo jeho rozpoznvacie aovldacie schopnosti. Podmienkou je, aby sa pchate vdsledku poitia takejto nvykovej ltky vyhol plneniu sluobnho konu. Inm skokom sa rozumie najm podvodn konanie pchatea (napr. zavdzajcim telefontom pchatea veliteovi, ktorm ho uvedie do omylu - pchate sa nemohol dostavi do zamestnania hromadnm dopravnm prostriedkom, pretoe nebol vprevdzke pre poruchu). Povinnm znakom je pchateov mysel vyhn sa plneniu sluobnho konu, avak toto konanie nesmeruje kvyhnutiu sa vkonu vojenskej povinnosti alebo sluby ako celku. Nie je rozhodujce, i sa pchateovi podarilo vyhn sa plneniu sluobnho konu, trestn in je dokonan u uskutonenm niektorho zuvedench konan (R 43/1962). Poda 402 Trestnho zkona sa tohto trestnho inu dopust vojak rovnako ako v 401 Trestnho zkona, avak smyslom vyhn sa vkonu vojenskej sluby alebo plneniu vojenskch povinnost. Vojensk sluba je shrn povinnost, ktor je vojak povinn vykonva vzkonom stanovenej dobe. Povinnm znakom je pchateov mysel vyhn sa vkonu vojenskej sluby ako celku. Vojensk povinnosti s pravidl na vkon vojenskej sluby, vyplvajce z funknho zaradenia vojaka azuritho druhu sluby, v ktorej je vojak zaraden (mysel pchatea je vyhn sa vcviku, opravm techniky, prprave do sluby, ako aj samotnmu vkonu dozornej sluby). Odopieranie kona vojensk slubu alebo plni vojensk povinnosti je forma konania, ktorou pchate d jasne a zretene najavo, e nechce vykonva vojensk slubu alebo vyhlsi, e nechce vykonva niektor povinnosti (napr. cviky so zbraou). Vyhlsenie me pchate urobi akmkovek relevantnm spsobom. Nie je podstatn, zakho dvodu pchate odopiera vykona vojensk slubu. Poda 403 Trestnho zkona sa tohto trestnho inu dopust ten, kto si v sluobnej dobe poitm alkoholu alebo poitm inch nvykovch ltok spsob stav, ktor ho rob na plnenie sluobnch povinnost plne alebo iastone nespsobilm, hoci u bol za obdobn in v predchdzajcich dvanstich mesiacoch najmenej dvakrt postihnut. Sluobnou dobou sa poda 88 anasl. zkona rozumie sluobn as. Sluobn povinnosti s v tomto prpade chpan vo veobecnosti, nejde o konkrtnu slubu. plne nespsobil na plnenie sluobnch povinnost
96

je stav, kedy pchate neme vykonva iadne sluobn povinnosti (napr. stav opilosti alebo pod vplyvom nvykovej ltky). iastone nespsobil na plnenie sluobnch povinnost je stav, kedy pchate neme vykonva urit sluobn povinnosti (napr. v dsledku poitia alkoholu riadi sluobn motorov vozidlo). Postihnutm za obdobn in sa rozumie napr. uloenie disciplinrneho opatrenia za vkon sluobnch povinnost pod vplyvom alkoholu. To neplat, ak uloen disciplinrne opatrenie bolo zahladen. Poda 404 Trestnho zkona sa tohto trestnho inu dopust ten, kto sa za krzovej situcie urob, o aj z nedbanlivosti, nespsobilm vykonva slubu tm, e poije alkohol alebo in nvykov ltku. Vtomto ustanoven ide ovkon konkrtnej sluby (napr. dozornej alebo strnej). Pchateom tohto trestnho inu me by len vojak. Pre naplnenie znakov tohto trestnho inu poda 401 a 403 sa vyaduje myseln konanie a pre trestn in poda 404 alternatvne myseln alebo nedbanliv konanie. Za kvalifikovan skutkov podstatu tohto trestnho inu a za okolnosti podmieujce pouitie vyej trestnej sadzby sa povauje poda 401 a 402 Trestnho zkona, ak pchate spcha tento in ako prslunk ozbrojench sl vyslanch mimo zemia Slovenskej republiky alebo ho spcha v krzovej situcii. 3. 2. 2 Dezercia Trestn in dezercie upravuje 405 a 406 Trestnho zkona. Dezerciou sa rozumie svojvon opustenie tvaru, jednotky alebo inho prikzanho miesta scieom dlhodobo sa vyhn plneniu vojenskej sluby. mysel vyhn sa vojenskej slube ete neznamen, e pchate sa chce vyhba vojenskej slube natrvalo.5 Poda 137 ods. 1 Trestnho zkona sa svojvone vzauje ten, kto: a) sa vzdiali bez dovolenia od svojho tvaru alebo z miesta sluobnho pridelenia, b) sa neprihlsi vo svojom tvare alebo v mieste sluobnho pridelenia, hoci tam bol odoslan, alebo hoci uplynul as jeho odvodnenej neprtomnosti, najm pri ustanoven, preloen, sluobnej ceste alebo dovolenke, c) bol odlen za bojovch akci od svojho tvaru a nepripojil sa po zniku priny odlenia k svojmu alebo inmu vojenskmu tvaru, d) sa neprihlsil v niektorom vojenskom tvare po nvrate alebo po osloboden z nepriateskho zajatia.
5
POZNMKY
IVOR, J. akol.: Trestn prvo hmotn : Osobitn as 2, Bratislava : Iura Edition, 2006, s. 521.
97

POZNMKY
Konanie pchatea poda 405 Trestnho zkona mus by myseln aspova bu v svojvonom vzaovan sa dlhodobo alebo vo svojvonom vzaovan sa na dobu dlhiu ako 30 dn. Svojvonho vzaovania sa mono dopusti konanm (napr. tekom) alebo nekonanm (napr. nedostavenm sa k tvaru z dovolenky). Pod pojmom dlhodobo sa rozumie natrvalo alebo po dobu vopred nevymedzen (napr. do doby, pokia bude pchate zadran). in je dokonan okamihom svojvonho vzdialenia sa. Pri svojvonom vzaovan sa na dobu dlhiu ako 30 dn sa predpoklad, e pchate nem mysel vzaova sa dlhodobo. Tto lehota sa zana rta okamihom opustenia tvaru alebo odkedy sa mal vojak vrti napr. zdovolenky. Na dokonanie tohto inu postauje skutonos, e vzdialenie sa trvalo dlhie ako 30 dn. Konanie pchatea poda 406 Trestnho zkona mus by myseln aspova v svojvonom vzaovan sa na as dlh ako 48 hodn alebo vzaovan sa sstavne, v svojvonom vzaovan sa na as dlh ako 6 dn, v svojvonom vzaovan sa na as dlh ako 24 hodn za krzovej situcie, alebo v svojvonom vzaovan sa knepriateovi. Poda 137 ods. 2 Trestnho zkona sa sstavne svojvone vzauje ten, kto sa svojvone vzdiali na dobu, hoci kratiu ako tyridsaosem hodn, najmenej trikrt, ak medzi prvm a tretm svojvonm vzdialenm sa neuplynula doba viac ako tri mesiace. Pri svojvonom vzaovan sa k nepriateovi nie je rozhodujca dka doby vzdialenia, in je dokonan okamihom, ke sa pchate zane vzaova smyslom dosta sa knepriateovi. Pchateom tohto trestnho inu me by len vojak, in osoby mu by astnkmi na trestnom ine. Za kvalifikovan skutkov podstatu tohto trestnho inu a za okolnosti podmieujce pouitie vyej trestnej sadzby sa povauje poda 405 Trestnho zkona, ak pchate spcha tento in ako prslunk ozbrojench sl vyslanch mimo zemia Slovenskej republiky alebo ho spcha v krzovej situcii. 3. 3 Trestn iny proti povinnostiam strnej a dozornej sluby Trestn iny poruovania povinnost strnej sluby upravuje 407 Trestnho zkona, poruovania povinnost dozornej sluby upravuje 408 Trestnho zkona aporuovania povinnost pri obrane vzdunho priestoru upravuje 409 Trestnho zkona. Pre naplnenie znakov trestnho inu poda 407 Trestnho zkona je mon aj nedbanliv konanie atoto konanie pchatea spova vtom, e v strnej alebo inej obdobnej slube poru predpisy, alebo pravidl tejto sluby, alebo osobitn nariadenia poda nich vydan. Podstatnm znakom strnej sluby je ochrana vojenskch objektov. Strnou slubou je sluba, ktor je definovan predpismi platnmi vozbrojench silch. In obdobn sluba je sluba, ktor svojm vznamom
98

aelom je rovnocenn so strnou slubou, ale svojm charakterom nie je toton so strnou slubou aaby mohla by povaovan za obdobn strnej slube, mus by vyzbrojen zbraami (napr. eskortn sluba). VOzbrojench silch SR sa za takto predpis, ktor upravuje strnu a in obdobn slubu povauje Zkl-3 Vntorn poriadok Ozbrojench sl Slovenskej republiky. Pravidl s vydvan prslunmi velitemi na zklade predpisov aupravuj povinnosti strnej sluby (napr. smernice pre vkon strnej sluby). Osobitn nariadenia upresuj rozhodnutia veliteov na vkon strnej alebo inej obdobnej sluby. Obzvl hrub poruenie svojej povinnosti je konanie, ktor sa vymyk zmedz bench pokleskov (napr. ak strny opust svoje stanovite, aby sa oberstvil apospal si). Obzvl dleit ttny alebo vojensk vznam maj objekty, ktor s uren rozhodnutm Bezpenostnej rady SR (napr. priehrady, jadrov elektrrne). Za kvalifikovan skutkov podstatu tohto trestnho inu a za okolnosti podmieujce pouitie vyej trestnej sadzby sa povauje poda 407 Trestnho zkona, ak pchate spcha tento in poas vkonu strnej sluby alebo inej obdobnej sluby, ktor m obzvl dleit ttny alebo vojensk vznam, obzvl hrubm poruenm svojej povinnosti, za krzovej situcie, alebo ako prslunk ozbrojench sl vyslanch mimo zemia Slovenskej republiky. Pre naplnenie znakov trestnho inu poda 408 Trestnho zkona je mon aj nedbanliv konanie atoto konanie pchatea spova vtom, e v dozornej alebo inej obdobnej slube zvanm spsobom poru predpisy alebo pravidl tejto sluby alebo v tom, e v dozornej alebo inej obdobnej slube nedostatonm plnenm svojich povinnost umon vyadovanie osobnch sluh, obmedzovanie prv alebo svojvon saovanie vkonu sluby jednho vojaka voi druhmu v obvode psobnosti takej sluby. Dozorn a in obdobn sluby s uveden v predpise Zkl-3 Vntorn poriadok Ozbrojench sl Slovenskej republiky. Zvan spsob je tak poruenie, ktor konkrtne ohrozuje el dozornej sluby (napr. spnok v slube). Pre trestn zodpovednos nie je rozhodujce, i k porueniu dolo konanm pchatea alebo jeho nekonanm. Nedostaton plnenie povinnost me by napr. nezasiahnutie voi pchateom, nenahlsenie pchatea trestnho inu a pod. Obzvl zvan nsledok mus nasta, ak nepostauje samotn hrozba nsledku (napr. pokodenie techniky, za ktor dozorn zodpovedal). Za kvalifikovan skutkov podstatu tohto trestnho inu a za okolnosti podmieujce pouitie vyej trestnej sadzby sa povauje poda 408 Trestnho zkona, ak pchate spcha tento in a spsob tmto inom obzvl zvan nsledok, ktormu bol povinn zabrni, alebo ako prslunk ozbrojench sl vyslanch mimo zemia Slovenskej republiky, alebo v krzovej situcii. Pre naplnenie znakov trestnho inu poda 409 Trestnho zkona je mon aj nedbanliv konanie atoto konanie pchatea spova vtom, e pchate poru predpisy alebo pravidl sluby na rdiotechnickch hlskach, v pohotovostnch
POZNMKY
99

POZNMKY
jednotkch alebo inch zariadeniach urench na zaistenie bezpenosti vzdunho priestoru. Sluba pri obrane vzdunho priestoru je sluba, ktor je svojou povahou a vznamom plnenm bojovej lohy. Rdiotechnick hlska je uren na vasn zistenie, identifikovanie a sledovanie lietajceho objektu v naom priestore. Pohotovostn jednotka je jednotka uren do tvarovej zmeny. In zariadenia uren na zaistenie bezpenosti vzdunho priestoru s napr. rdiolokan alebo rdiotechnick zariadenia. Za kvalifikovan skutkov podstatu tohto trestnho inu a za okolnosti podmieujce pouitie vyej trestnej sadzby sa povauje poda 409 Trestnho zkona, ak pchate spcha tento in a spsob tmto inom obzvl zvan nsledok, alebo v krzovej situcii. Pchateom tchto trestnch inov me by len vojak, ktor in spcha poas tchto sluieb. 3. 4 Trestn iny ohrozujce bojaschopnos 3. 4. 1 Ohrozovanie morlneho stavu jednotky Uveden trestn in upravuje 410 Trestnho zkona. Konanie pchatea poda 410 Trestnho zkona mus by myseln aspova vtom, e pchate popudzuje vojakov proti vojenskej slube alebo proti nadriadenmu, alebo inak sstavne rozvracia disciplnu. Popudzovanie je aktvne, myseln psobenie na psychiku vojakov, ktorho cieom je vyvola negatvne nzory proti vojenskej slube, disciplne alebo nadriadenmu takm spsobom, ktor me vyvola pokles alebo rozpad morlneho stavu jednotky (napr. vzva, aby vojaci chodili neustrojen). Sstavn rozvracanie disciplny je tak konanie, ktorm pchate svojm myselnm astlym hrubo nedisciplinovanm sprvanm negatvne psob na inch vojakov, im ohrozuje morlny stav celej jednotky (napr. ast opjanie sa anavdzanie aj inch vojakov na takto konanie). Pchateom tohto trestnho inu me by ktorkovek vojak. Za kvalifikovan skutkov podstatu tohto trestnho inu a za okolnosti podmieujce pouitie vyej trestnej sadzby sa povauje poda 410 Trestnho zkona, ak pchate spcha tento in v krzovej situcii. 3. 4. 2 Poruovanie sluobnch povinnost Trestn in poruovania sluobnch povinnost upravuje 411 Trestnho zkona. Konanm pchatea poda 411 ods. 1 Trestnho zkona je mon chpa aj nedbanliv konanie a toto konanie pchatea spova vtom, e na kodu sasti
100

ozbrojench sl alebo ozbrojenho zboru neplnenm uloench sluobnch povinnost alebo ich poruenm podstatne zni pouitenos vzbroje, vstroja, inch vec alebo finannch prostriedkov. Uloenmi sluobnmi povinnosami sa rozumej povinnosti, ktor je vojak povinn plni na zklade zkona, predpisu, nariadenia a pod. (napr. uskladova a evidova materil a nevydva ho nepovolanm osobm). Za podstatn znenie pouitenosti prostriedkov sa povauje strata funknosti, na ktor boli tieto prostriedky pvodne uren. Ide o trestn in, pri ktorom mus nasta aspo mal koda (koda prevyujca sumu 266 eur). Pchateom tohto trestnho inu me by len vojak, ktormu prvne predpisy ohmotnej zodpovednosti ukladaj povinnos stara sa ozveren prostriedky. Konanie pchatea poda 411 ods. 2 Trestnho zkona mus by myseln aspova vtom, e pchate bez oprvnenia pouije vecn prostriedok malej hodnoty alebo finann prostriedky malej hodnoty na el, na ktor nie je uren, alebo na tak pouitie d shlas, alebo zneuije, alebo umon zneuitie podriadench na mimosluobn kony. Prostriedok malej hodnoty je prostriedok prevyujci sumu 266 eur, ale neprevyujci sumu 2660 eur. Zneuitm prostriedkov treba rozumie ich pouitie bez oprvnenia alebo shlasu nadriadenho oprvnenho o tom rozhodova na in ely ne vojensk. Mimosluobn kon je kon, ktor nesvis svkonom vojenskej sluby. Pchateom tohto trestnho inu me by len vojak. Za kvalifikovan skutkov podstatu tohto trestnho inu a za okolnosti podmieujce pouitie vyej trestnej sadzby sa povauje poda 411 Trestnho zkona, ak pchate spcha tento in a zadovi si tm sebe alebo inmu znan prospech, alebo tmto inom spsob znenie bojaschopnosti, znan kodu, alebo in obzvl zvan nsledok v krzovej situcii. 3. 4. 3 Zbabelos pred nepriateom Trestn in zbabelosti pred nepriateom upravuje 412 Trestnho zkona. Konanie pchatea poda 412 Trestnho zkona mus by myseln aspova v tom, e pchate sa za bojovej situcie zo zbabelosti alebo rezigncie vzd do zajatia. Bojovou situciou rozumieme stav, vktorom sa vojensk jednotka nachdza bezprostredne pred stretnutm snepriateom. Me vznikn aj vase mieru, ke sa naprklad zasahuje voi teroristom. Zbabelos znamen strach z nepriatea alebo nedostatok odvahy kls odpor. Rezignciou je stav uritej bezndejnosti, bezvchodiskovosti uritej bojovej situcie, odovzdanosti, i zmierenia sa sokolnosami. Vzdanie sa do zajatia je situcia, kedy pchate prestane kls odpor azlo zbrane, aj ke je ete in monos odvrti nebezpen situciu. Vzdanie sa na zklade dontenia nepriateom silou nie je trestn. Pchateom tohto trestnho inu je iba vojak, astnkom me by ktokovek, nemus s o vojaka. Neprekazenie a neoznmenie tohto trestnho inu je tie trestn.
POZNMKY
101

POZNMKY
3. 4. 4 Nesplnenie bojovej lohy Trestn in nesplnenia bojovej lohy upravuje 413 Trestnho zkona. Konanie pchatea poda 413 Trestnho zkona mus by myseln aspova vtom, e pchate sa za bojovej situcie bez dovolenia vzdiali alebo sa za bojovej situcie vyhba povinnosti splni bojov lohu, alebo odoprie poui zbra.Vzdialenie sa bez dovolenia znamen svojvon vzdialenie sa vojaka za bojovej situcie na in miesto, ne bolo veliteom uren na plnenie bojovej lohy. Doba vzdialenia sa aani motv pchatea nie s rozhodujce. Vyhbanie sa povinnosti spova vpriamom odmietnut splni lohu anezle na tom, i pchate kon otvorene alebo pouije na to naprklad les, alebo in skok. Bojovou lohou vojaka je konkrtne uren povinnos svisiaca sbojom, ktor je vojak povinn splni. Odoprenie poui zbra je mon konkludentne alebo vslovne aznamen poruenie zkladnej povinnosti vojaka bojova vetkmi prostriedkami proti nepriateovi. Pchateom tohto trestnho inu me by len vojak, ktor bol nasaden do bojovej akcie. Neprekazenie aneoznmenie tohto trestnho inu je tie trestn. 3. 4. 5 Opustenie bojovch prostriedkov a vydanie bojovch prostriedkov nepriateovi Trestn in opustenia bojovch prostriedkov upravuje 414 Trestnho zkona avydania bojovch prostriedkov nepriateovi upravuje 415 Trestnho zkona. Konanie pchatea poda 414 Trestnho zkona mus by myseln aspova v tom, e pchate v bojovej situcii odhod, opust alebo urob nepouitenou zbra alebo in vojnov materil. Odhodenm zbrane sa vojak stva iastone alebo celkovo nespsobilm k plneniu bojovej povinnosti. Opustenm zbrane sa rozumie naprklad zbavenie sa akej bojovej techniky jej ponechanm bez obsluhy. Urobenm zbrane neupotrebitenou je odatie niektorej asti zbrane, ktor ju tm rob neupotrebitenou. Pod inm vojnovm materilom rozumieme naprklad motorov vozidl. Pchateom tohto trestnho inu me by len vojak, ktor bol nasaden do bojovej akcie. Za kvalifikovan skutkov podstatu tohto trestnho inu aza okolnosti podmieujce pouitie vyej trestnej sadzby sa povauje poda 414 Trestnho zkona, ak pchate spcha tento in a spsob tm obzvl zvan nsledok. Konanm pchatea poda 415 Trestnho zkona je mon chpa aj nedbanliv konanie atoto konanie pchatea spova vtom, e pchate - velite, ktor bez toho, e by to bolo vyvolan bojovou situciou, nepriateovi vyd, o aj z nedbanlivosti, vojensk sily alebo mu ponech opevnenia, bojov techniku, alebo in bojov prostriedky. Vydanie nemus by faktick, posta, ak materil bude ponechan v takom stave a na takom mieste, e sa ho nepriate me zmocni a poui ho. Neprekazenie aneoznmenie tohto trestnho inu je tie trestn.
102

4 ZVER Spoloenskm zujmom chrnenm zkonmi je v prpade Ozbrojench sl Slovenskej republiky ich riadne fungovanie, pretoe obrana zemia Slovenskej republiky, jej obyvatestva astavnho zriadenia je ich najvznamnejou funkciou. udstvo odnepamti napreduje za pohodlm asvojm cieom. Niektor jedinci sa svojm konanm snaia dosiahnu toto pohodlie a svoj ivotn cie spoloensky neprijatenmi prostriedkami. V uritch prpadoch je toto konanie v rozpore so veobecne zvznmi platnmi prvnymi predpismi atakto konanie oznaujeme ako protiprvne. V tchto prpadoch potom nastupuje prvna zodpovednos za protiprvne konanie, tzv. delikventsk spsobilos, teda spsobilos naplni svojm konanm vetky znaky skutkovej podstaty pri priestupkoch atrestnch inoch apri disciplinrnych priestupkoch porui zkladn povinnos profesionlneho vojaka ustanoven v 119 zkona . 346/2005 Z. z. Sankcia za spchan priestupok (aj disciplinrny) alebo trestn in je prostriedok ochrany spolonosti a jej elom je zabrni pchateovi v alom protiprvnom konan, a tm predchdza pchaniu alch disciplinrnych priestupkov, priestupkov atrestnch inov. Exkurz do problematiky disciplinrnych priestupkov, priestupkov a trestnch inov profesionlnych vojakov, ktor sme vm ponkli, nie je vyerpvajci. Orke danej problematiky svedia ivznamn osobnosti zoblasti trestnho asprvneho prva, ktor vlastnm spsobom ponmaj dan tmu.
POZNMKY
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKCH ODKAZOV BAL, P.: Trestn prvo hmotn : veobecn a osobitn as. Bratislava : Veda, 2005. 444
s. ISBN 80-224-0876-X. IVOR, J. a kol.: Trestn prvo hmotn : Osobitn as 2. Bratislava : Iura Edition, 2006. 608 s. ISBN 80-8078-099-4. KULTTY, P. a kol.: Sprvne prvo hmotn : Veobecn as. Bratislava : Vydavatestvo UK, 2005. 221 s. ISBN-80-7160-205-1. Zkon . 346/2005 Z. z. o ttnej slube profesionlnych vojakov ozbrojench sl Slovenskej republiky aozmene adoplnen niektorch zkonov vznen neskorch predpisov. Zkon . 372/1990 Zb. opriestupkoch vznen neskorch predpisov. Vojensk predpis Zkl3 Vntorn poriadok Armdy Slovenskej republiky. 2001.
103

POZNMKY
alia odporan literatra BAL, P.: Zklady trestnho prva. Bratislava : Eurounion, 2006. 444 s. ISBN 80-88984-90-4.
IVOR, J. a kol.: Trestn prvo hmotn : 1. a 2. zvzok. Bratislava : Iura Edition, 2010. 1157 s. ISBN 978-80-8078-308-2. IVOR, J. akol.: Trestn prvo procesn. Bratislava : Iura Edition, 2010. 1049 s. ISBN 978-808078-309-9.
Tmy na vedenie zverenej diskusie 1. Disciplinrne previnenia a ich sankcionovanie. 2. Sluobn disciplna a disciplinrne previnenia. 3. Rozdiely medzi priestupkami a trestnmi inmi. 4. Prva profesionlneho vojaka poas priestupkovho konania.
104

Vojenska Osveta

Uploaded by

Document Information

Original Title

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

Vojenska Osveta

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

2010

Spsob pouvania ttnej vlajky

ttne symboly Slovenskej republiky

Generlny tb Ozbrojench sl SR,

VOJENSK OSVETA 2/2010

VOJENSK OSVETA 2/2010

PRVO OZBROJENHO KONFLIKTU A JEHO UPLATOVANIE VO VOJENSKCH OPERCICH

VOJENSK OSVETA 2/2010

VOJENSK OSVETA 2/2010

VOJENSK OSVETA 2/2010

VOJENSK OSVETA 2/2010

VOJENSK OSVETA 2/2010

VOJENSK OSVETA 2/2010

VOJENSK OSVETA 2/2010

VOJENSK OSVETA 2/2010

VOJENSK OSVETA 2/2010

VOJENSK OSVETA 2/2010

VOJENSK OSVETA 2/2010

VOJENSK OSVETA 2/2010

VOJENSK OSVETA 2/2010

VOJENSK OSVETA 2/2010

VOJENSK OSVETA 2/2010

VOJENSK OSVETA 2/2010

VOJENSK OSVETA 2/2010

l. 4 Smernice MO SR . 3/2006 oochrane kultrnych hodnt vprpade ozbrojenho konfliktu.

VOJENSK OSVETA 2/2010

VOJENSK OSVETA 2/2010

VOJENSK OSVETA 2/2010

VOJENSK OSVETA 2/2010

Vojensk normy apredpisy

VOJENSK OSVETA 2/2010

Tmy na vedenie zverenej diskusie

VOJENSK OSVETA 2/2010

STRATGIA RODOVEJ ROVNOSTI

MON ,I.: Rodina aspolenost. Praha : SLON, 2006.s.185. ISBN 80-86429-58-X.

VOJENSK OSVETA 2/2010

Princp rovnosti azkaz diskrimincie na Slovensku 2008.

VOJENSK OSVETA 2/2010

Stratgia rodovej rovnosti 2013.

VOJENSK OSVETA 2/2010

VOJENSK OSVETA 2/2010

VOJENSK OSVETA 2/2010

VOJENSK OSVETA 2/2010

VOJENSK OSVETA 2/2010

VOJENSK OSVETA 2/2010

VOJENSK OSVETA 2/2010

VOJENSK OSVETA 2/2010

VOJENSK OSVETA 2/2010

VOJENSK OSVETA 2/2010

VOJENSK OSVETA 2/2010

Injektova vzmysle implementova, poui, realizova.

VOJENSK OSVETA 2/2010

Stratgia rodovej rovnosti 2013.

VOJENSK OSVETA 2/2010

VOJENSK OSVETA 2/2010

VOJENSK OSVETA 2/2010

VOJENSK OSVETA 2/2010

VOJENSK OSVETA 2/2010

VOJENSK OSVETA 2/2010

VOJENSK OSVETA 2/2010

VOJENSK OSVETA 2/2010

VOJENSK OSVETA 2/2010

alia odporan literatra