Humenn a Horn Zempln z historickho pohadu

Oblas severovchodnho Slovenska, kam patr aj regin Humennho a jeho okolia je z vej asti hornatou oblasou pokrytou lesmi. I napriek tomu m aj tto oblas bohat histriu. Najstarie osdlenie dokladaj archeologick nlezy z ertinho, Humennho a Brekova u v starej dobe kamennej. Medzi najznmejie preskman lokality a nlezy patria naprklad (1,2) skupiny mohl z neskorej doby kamennej z Brestova, Dlh nad Cirochou, depot (3) bronzovch predmetov z neskorej doby bronzovej njden v Humennom a (4) Ruskej Volovej alebo poklad striebornch (5) keltsko-dckych minc, napodobenn tetradrachiem Filipa Macednskeho z Ptiieho, ktor zaraujeme do polovice 2. storoia pred Kristom. Poklad minc z Kalinova doklad osdlenie v mladej dobe rmskej, okolo roku 211 po Kristovi. Aj v samotnom Humennom dokladaj archeologick nlezy u uveden etapy pravekho a vasno historickho osdlenia. V dobe sahovania nrodov sa objavuj nznaky osdlenia z prelomu 5. a 6. storoia, priom sa na nae zemie postupne dostvaj slovansk kmene. O intenzvnosti slovanskho osdlenia hlavne v 8. 10. storo svedia nlezy z Hana nad Cirochou, Humennho, ale hlavne (6) z Brekova, kde na mieste neskorieho stredovekho hradu stlo slovansk hradisko u v 9 a 10. storo. Slovansk obyvatestvo si na naom zem zachovalo svoje zvyky ete na prelome 10. a 11. storoia, o doklad pohrebisko (7) mohylnk z Topoovky. Najstaria psomn zmienka z zemia hornho Zemplna sa viae k roku 1268, ke uhorsk kr Blo IV. daroval zem za zsekmi nazvan Hoziumezew Walenovi, synovi Razlauva. Prvm znmym zemepnom vlastniacim Humenn a nealek hrady Jasenov a Brekov bol Peter Petnyi, ktor vak v roku 1317 priiel o vinu svojich majetkov po porke vojsk nespokojnch vemoov pod Bakovskm hradom. Na scnu prichdzaj Drugetovci, ktor sa stali na zklade (8) darovacej listiny v roku 1317 majitemi Humennho a alch rozahlch zem na vchode a severe Slovenska. S ich menom je spojen histria reginu a jeho postupn osdovanie na viac ako 300 rokov. Humenn sa stva centrom panstva. U v 14. storo bolo tridstiatkovcm mestom s prvom vybera mto, v rokoch 1470 a 1484 je uvdzan v psomnch prameoch ako oppidum. V roku 1491 malo mesteko svoj magistrt a (9) pea s kolopisom Sigillum civitatis Homonna. V roku 1638 zskalo mesteko od kra Ferdinanda III. privilgiu kona trhy, ako vsledok rozvoja remeselnej vroby. Prv cech, krajrsky, vznikol v roku 1603 a postupne vznikali alie a na prelome rokov 1796/1797 ilo a pracovalo v meste 148 remeselnkov. Vznamnou udalosou v dejinch mesta bolo zaloenie a (10) existencia kolgia. Jeho zakladajca listina je z 23. novembra 1613 a so shlasom panovnka bola podpsan grfom Jurajom III. Drugethom. Vyuovalo sa na om s prestvkami do roku 1643, potom kolu preniesli do Uhorodu. Na tomto jezuitskom kolgiu tudovali chlapci zo Sedmohradska, Sikulska, Dalmcie, Chorvtska. Prvm rektorom sa stal Alexander Dobokay. Po vymret Drugethovcov po mei v roku 1684 s s dejinami panstva Humenn alebo jeho asti spojen rody Zichy, Althan, Csky a Van der Nath a od roku 1812 s Andrssyovcami. To s vak u dejiny nedvne a ani as nm nedovol sa nimi dnes bliie zaobera. Najstar doklad o Snine je v darovacej listine Karola Rberta z Anjou z roku 1317, v ktorej daruje majetky Patra Petenyiho Filipovi Drugethovi. V listinch zo 14. a 17. storoia je uvdzan ako Zynna a nepretrite patrila v tomto obdob Drugethovcom. Psomn sprvy o kostole v Snine sa zachovali a zo 17. storoia, pravdepodobne tam vak stl u v 14. storo. V tom istom ase sa tam udomcnilo i konanie trhu a na prelome 14. a 15. storoia sa tam prisahovalo a udomcnilo valasko-rusnske obyvatestvo. Poda urbra z roku 1623 patrili Drugetovcom dva vodn mlyny a v roku 1657 majer a rybnky. Po Drugetovcoch sa majitemi mesteka stvaj Zichyovci a Van der Nathovci, okolo roku 1876 Filip Eugen, arcikniea sasko-cobursk. Od roku 1809 sa v Snine usadila rodina Rollovcov a zana sa psa histria hmrov, ktor sa vznamne zapsala do dejn mesta. Medzilaborce vzhadom na ich polohu a vvoj najbliieho osdlenia zaloil s najvou pravdepodobnosou olts s usadlkmi poda valaskho prva v 15., prpadne zaiatkom 16. storoia. Najstar doklad, v ktorom sa uvdzaj Medzilaborce je z roku 1523. V lite iada kasteln hradu iava mesto Bardejov o poskytnutie punho prachu, pretoe Frantiek Drugeth s poskm vojskom pritiahol do Medzilaboriec. dolm Laborca viedla krajinsk cesta, ktor cez Lupkovsk priesmyk pokraovala do Halie. Pri Medzilaborciach prechdzala brodom cez Laborec a Drugethovci tam v 17. stor. zaloili mtnicu a prcestn hostinec. Neskormi majitemi boli Cskyovci. Aj v rmci turistickho ruchu m n regin o ponknu. Ak zostaneme v Medzilaborciach urite si

nenechajte ujs nvtevu (12) Mzea modernho umenia Andyho Warholu a nvtevu (13) pravoslvneho chrmu. Dominantou Humenn je renesann katie (14) v centre mesta, dnes sdlo Vihorlatskho mzea. Pravdepodobne u v 12. a 13. storo stla na jeho mieste stredovek pevnos, tzv. vodn hrad. Jedinou pamiatkou pripomnajcou stredovek pevnos dodnes je padac most zachovan v strede hlavnho, junho krdla. Jeho majitemi a stavitemi boli Pethenyiovci. V roku 1317 sa stva majiteom Humennho Filip Drugeth. Darovacia listina sa zachovala iba v prepise v rozsudkovej listine palatna Mikula z Gary z roku 1376. Prv psomn sprva o hrade castrum /hrad/ sa vzahuje na rok 1449 a pobyt bratrckych vojsk v Humennom. Zvrat v dejinch katiea nastva v ase povstania Gabriela Bethlena, ktor v roku 1619 dobyl mesteko a zemianska kria, hrad do zkladov vyhorela. Na jej mieste si nechali Drugethovci postavi vek, reprezentan renesann katie s strednm dvorom. Na przem a poschod mal otvoren arkdy. Mohutn (15) tvorcov vee v nroiach zaruovali bezpenos. V strede hlavnho, junho prieelia stla mohutn vea s padacm mostom ponad vodn priekopu a hlavnou brnou. Stavba mala strechu ukonen atikou. Vstavbu dokumentuje dev inventrnych zoznamov z rokov 1641 1661. Za staviteov povaujeme Juraja III. Drugetha a jeho syna Jna IX. V obdob rokov 1715 1729 prebehlo niekoko vch i mench oprv, inicitormi ktorch boli jednotliv majitelia. Do tohto obdobia spad zamurovanie renesannch arkd a stavba balknu na junej strane ndvoria prstupnho iba z centrlnych miestnost poschodia, ako aj nahradenie asti plochej strechy ukonenej atikou kopulovitou strechou. Jednotn vzhad dostala budova v roku 1787, ke tefan (16) Csky prestaval cel zpadn stranu katiea. V druhej polovici 18. storoia bol upraven aj interir stavby. Na przem v asti junho a zpadnho krdla vznikli priestory vyzdoben nstennmi iluzvnymi mabami oznaovan ako salla terena, nsky saln, miestnos Mrie Terzie, numizmatick kabinet. Inicitorom vzniku malieb bol u spomnan tefan Csky majci (17) zke kontakty s vznamnmi predstavitemi politickho i spoloenskho diania vo svojej dobe a na svojich majetkoch viedol nkladn a run ivot a tomu musela zodpoveda aj vzdoba a vybavenie. Maby predstavuj spojenie (18) neskorokokovho maliarskho prejavu s formovmi intenciami klasicizmu. Autorom vmaby bol Martin Johann Schmidt. 19. storoie a nov majitelia plne zmenili (19) charakter stavby. Andrssyovci dali katie prestava, priom sa celkom stratil domci charakter stavby a nahradila ho pseudoforma franczskych barokovch katieov. Cel budova dostala jednotn manzardov strechu, ktor bola nad rizalitmi rieen na sp sob skosench stanovch striech. Sasne upravili aj interir. V strede centrlnych miestnost junho krdla umiestnen kninica dostala celodreven obloenie s kazetovm stropom, alie miestnosti junho krdla a reprezentan schodite dostali bohat tukovanie stropov a vstavali do nich mohutn krby.6 Alexander Andrssy, posledn z majiteov katiea, dal smerom k mestu vybudova franczsky park a smerom na vchod anglick park s rybnkom, ktor mal poda dobovch prameov rozlohu 6.000 uhorskch jutr. Vstup do katiea a parku dal vyzdobi plastikami leva a levice. Na podstavcoch pred katieom ich dopaj erby, vavo rodu Andrssy a vpravo tylizovan mestsk. V roku 1947 pri vekom poiari zhorela (20) pvodn indov strecha katiea. Budova bola provizrne zastreen. A v roku 1958 bola schvlen investin loha na rekontrukciu katiea. Rekontrukcia zaala v roku 1963 prieskumom a rekontrukciou krovu a v roku 1964 pokraovala s vntornmi prcami. Kolaudcia stavebnch a remeselnckych prc sa konala v roku 1971 a preinvestovanch bolo 7 998 640,Ks. I ke neboli zrekontruovan vetky pvodn prvky, rekontrukcia zachovala podobu katiea z ias andrssyovskej prestavby. Dnes je katie sdlom Vihorlatskho mzea v Humennom, ktor vzniklo v roku 1960 a v jeho priestoroch si nvtevnci mu prezrie (21) umelecko-historick a (22, 23) prrodovedn expozciu, stle vstavy Dejiny Humennho a (24)Z histrie Rmov na Slovensku, ako aj prleitostn vstavy vtvarnho zamerania (25) v Galrii Oresta Dubaya. Sasou mzea je aj expozcia (26, 27, 28) udovej architektry a bvania v susedstve katiea. Bliie informcie njdete na naej webovej strnke www.muzeumhumenne.sk. O dnenom (29) farskom, rmsko-katolckom kostole s kltorom sa hovor hlavne v spojitosti s humenskm kolgiom. Stavitemi oboch, vzjomne prepojench budov boli frantikni, ktor prili do Humennho na podnet Drugethovcov v priebehu 14. storoia. Kostol v roku 1529 vyhorel a bol opraven. V roku 1642 k nemu pristavali jun kaplnku, ale u v roku 1676 op vyhorel. Opravili ho vak a koncom 1. tretiny 18. storoia. V roku 1765 zaklenuli lo a postavili organov chr. V roku 1911 vymenili pvodn trojlstkov a plamienkov kruby gotickch okien za vern kpie a upravili tt vstupnho prieelia na spsob ttov zo 14. storoia.

Samotn kostol je jednoloov gotick stavba s polygonlne ukonenou svtyou presbytriom a zachovan architektonick prvky ju datuj do 15. storoia. Neskorogotick sieov klenba na vyliabkovanch thlych rebrch, pri stynch bodoch opatrench drobnmi kruhovmi svornkami. K severnej strane lode je pristavan vea, k junej kaplnka. V lodi s barokov krov klenby na nstennch pilieroch a klenba kaplnky je dokladom barokovej pseudogotickej klenby so tukovmi rebrami. Vntorn zariadenie v pseudogotickom preveden je z prelomu 19. a 20. storoia. Vitre okien s dielom akad. maliara Mikula Klimka. Severn stena kostola a trojkrdlov stavba kltora vytvraj stredn dvor - rajsk zhradu. Dvojpodlan budova zachovva vo svojom pdoryse a interiroch starie architektonick prvky zo 17. a 18. storoia. V miestnostiach sa nachdzaj hrebienkov krov klenby. Ako kostol, tak aj kltor v roku 1529 plne vyhorel a opravili ho a po prchode jezuitov zaiatkom 17. storoia. Dobudovan bol v roku 1651, ke ho op vrtili frantiknom. Po znien vojskami Imricha Thklyho /1676/ akal a do roku 1720 na obnovu. Jednu z poslednch vekch prav budovy datuje kamenn ostenie vstupnho portlu v zpadnej stene kltora s letopotom 1847. Po poiari v roku 1778, pri ktorom zhorel pvodn farsk kostol na nmest a po zruen kltora v roku 1786 /v rmci reforiem Jozefa II./ sa kltorn kostol stal farskm. Zaujmavosou umiestnenou v kltore je obraz Panny Mrie, patrnky Uhorska v gloriole hviezd a plameov, datovan rokom 1660. Pvodne bol drugethovskou zstavou, neskr bol zarmovan a slil ako oltrny obraz v zmockej kaplnke.

grcko-katolckeho kostola z roku 1767 bola obnoven v roku 1875 a po 2. svetovej vojne. Neoklasicistick kostol na Kalvrii z roku 1891 prestavuje jednoloov priestor s presbytriom
a predstavanou veou. V neogotickom slohu bol v 90 -tych rokoch minulho storoia postaven

Na zem mesta sa nachdzaj ete tri alie sakrlne pamiatky. Barokovo -klasicistick stavba (30)

evanjelick /augsburskho vyznania/ kostol, jednopriestorov historizujca stavba s polygonlnym

uzverom a predstavanou veou. Medzi pamiatky dokumentujce nedvnu histriu mesta patria dva vojensk cintorny. Cintorn vojakov padlch v 1. svetovej vojne zrekontruovan koncom 90 -tych rokov minulho storoia a cintorn padlch prslunkov Sovietskej armdy, na ktorom sa nachdzaj hroby 174 vojakov a dstojnkov, ktor padli v roku 1944. Nealeko Humenn sa nachdazaj zrcaniny dvoch hradov, ktor zohrali vznamn lohu v histrii reginu, i ke kad z nich svojim spsobom.

Brekov - stoj asi 7 km JZ od mesta Humenn (31) na vpencovom brale nad obcou rovnakho mena. Svoju dleit strategick lohu plnil od konca 13. storoia. V psomnch prameoch sa prvkrt spomna v roku 1307 ako "castrum Barko" . Od roku 1317 s majitemi Drugethovci, ktor ho vlastnili s prestvkami a do roku 1644. Vtedy ho obsadil Juraj I. Rkoczi a dal ho zbra. Ako opevnenie prestal hrad jestvova, hoci niektor priestory boli obvan ete do roku 1698. Hrad mal pvodne dve ndvoria, na hornom boli budovy a elipsovit vea na druhom stla vstupn brna. Z hradu (32) pochdza vznamn kolekcia renesannch kachlc. Jasenov je situovan 4,5 km june (33) od Humennho nad obec rovnakho mena. stoja ruiny hradu. Poiatky jeho vstavby s nejasn. V psomnch prameoch sa prvkrt uvdza v roku 1328 ako "castrum Jezenew" spolu s osadou rovnakho mena. Hrad nikdy nemal vek strategick vznam i napriek dobrmu opevneniu a vhodnej polohe. V roku 1644 ho dobili a zniili vojsk Juraja I. Rkocziho. Okrem Drugethovcov (34) boli almi majitemi hradu Barkcziovci, Tade z Jasenova, Szirmayovci, grf Van der Nth a Andrssyovci. Na podnet Gejzu Andrssyho bolo na zaiatku 20. storoia niekoko objektov zastreench a zakonzervovan hradobn mry a upraven (35) vstupn as. pln dokonenie tchto prc znemonila prv svetov vojna.. Hrad sa preslvil falovateskou dielou, ktor razila falon (36, 37) posk groe a zlat florny s menom udovta II. a Ferdinanda I. zo zliatiny striebra a mosadze v polovici 16. storoia.
Okrem uvedench pamiatok, ktor me turista navtvi njdeme v regine ete zaujmav monastir (38) v Krsnom brode, klasicistick katie v Snine, katie (39) v Kamenici nad Cirochou, dnes depozit Vihorlatskho mzea. Vznamn skupinu pamiatok tvoria dreven kostolky z 18. storoia . Maj vek technick a umeleck hodnotu. Ich nevyhnutnou sasou je ikonostas. Njdeme ich v (40) Humennom /skanzen/, kde bol premiestnen kostolk (41) z Novej Sedlice, (42) v Topoli, (43) Ruskom Potoku, (44) Uliskom Krivom, Hrabovej, (45) Jalovej a (46) Kalnej Roztoke. Dr. Ivana Strakoov