K problematike vvojovej logiky slovenskej opernej

tvorby dvadsiateho storoia

Miloslav Blahynka

Faktory ovplyvujce zkladn uhol poh#adu a celkov rieenie
otzky o vvojovej logike slovenskej opernej tvorby dvadsiateho
storo&ia maj predovetkm estetick a socilny charakter.
Otzka tkajca sa tlovych, tektonickch a mylienkovch
(predovetkm etickch a filozofickch) tendenci, ktor s pre
slovensk opern tvorbu dvadsiateho storo&ia przna&n, svisia
s monos(ami opernch autorov tvori( v slobode a v jej
bytostnom zmysle uplatni( v opernch dielach literrne
vchodisk a kompozi&n postupy, ktor s s ou vo vntornom
slade. Tto monos( nebola ve vetkch desa(roa&iach 20.
storo&ia samozrejmos(ou. Balansovanie medzi socilnym
determinizmom doby a monos(ami uplatnenia &isto estetickej
imagincie je charakteristick takmer pre cel dejiny
slovenskej opernej tvorby.
Mnoina diel, ozna&ovanch ako slovensk opern tvorba, sa
za&na Bellovm Kov&om Wielandom, komponovanm v 80. rokoch
19. storo&ia na originlny Wagnerov text. Jeho symbolizmus,
vyrastajci z wagnerovskch konvenci sa aktualizoval ako obraz
o budcom vzkriesen slovenskho nroda, obraz, s ktorm sa v
slovenskej opernej tvorbe stretneme takmer v kadom z )alch
desa(ro&. Kov& Wieland kotv v romantisme a nrodnom ptose
19. storo&ia, po vzniku opernho sboru Slovenskho nrodnho
divadla sa jeho dvomi uvedeniami v 20. a 40. rokoch poksila
opern dramaturgia, aby zohrval rolu slovenskej nrodnej
opery. Tvoriv poetika, s ktorou sa Bella chcel presadi( na
niektorom z nemeckch javsk, vak ostro kontrastovala s
estetickou sksenos(ou a vkusom publika aj s komer&nejie
orientovanou dramaturgiou vtedajieho Slovenskho nrodnho
divadla.
Po opernch pokusoch v 20., 30. a &iasto&ne 40. rokoch
skladate#ov Figua-Bystrho, Jan&kova ka Fraa Dostalka,
Jozefa Rosinskho, Ladislava Holoubka, z dnenho hlediska bez
2
vraznejej osobitosti, dospela slovensk opern tvorba na
konci 40. rokov ku klasickmu a exemplrnemu dielu - Suchoovej
Krtave. U prv reakcie na toto dielo pripomnaj Bellovho
Kov&a Wielanda. Nie kvli tlovm svislostiam, ale z
h#adiska napojenia Suchoovej koncepcie opernho diela na
eurpske trendy. Malo podobn charakter ako interval medzi
Bellovm opernm dielom a novoromantickmi, hlavne
wagnerovskmi predobrazmi. Medzi Krtavou a Kov&om Wielandom
sa vytvra prvn pilier kontinuity v slovenskej opernej tvorbe.
Tka sa to estetickej hodnoty oboch diel, ale aj schopnosti
opery prekro&i( nrodn ohrani&enie a smerova( k
univerzlnejm duchovnm iniciatvam, ktor tak v prpade
Bellu ako aj Suchoa boli v slade so sdobmi eurpskymi
trendami, umeleckmi smermi a tektonickmi i trukturlnymi
rieeniami koncepcie opernho diela. Suchoovm opernm dielom,
ktor po Krtave (1949) pokra&ovalo Svtoplukom (1960), sa
nap*a idea nrodnej opery. Sucho ju nerealizuje prostriedkami
opernej koncepcie 19. storo&ia, hoci naprklad vo Svtoplukovi
sa &iasto&ne inpiroval koncepciou ve#kho opernho tableau z
franczskej anebo ruskej opery 19. storo&ia, ale s pochopenm
najrznejch aspektov modernizmu. Sucho si z nich vyber a
konkrtne stvrujce princpy autokriticky selektuje.
Intenzvnejie ne korepondenciu s modernmi operami
medzivojnovho obdobia vytvra svoju polemiku s typmi opernho
a &inohernho divadla od verizmu a po brechtovsk a
existencilne divadlo a to na poli viac-menej tradi&nho
opernho nmetu z dedinskho prostredia o lske a iarlivosti.
Sucho sa z h#adiska spojenia extrmnych umeleckch svislost
neboj s( konzekventne do dsledkov. Tm jeho opera dostva
neoveristick &i neojan&kovsk rozmer. Len (ako by sme v
slovenskej opernej tvorbe h#adali in dielo, ktor bolo
vystaven tak silnmu politickmu ikanovaniu, pokusom o
usmerovanie. Niektor kritici, &o po roku 1948 rchlo za&ali
uplatova( danovovsk kritri dokonca volali po verejnej
diskuzii, na zklade ktorej by mal autor tvar i ideov vyznenie
svojej opery revidova(.
3
S nutnos(ou balansova( medzi doktrinrskou estetikou a
snahou aspo prostrednctvom symbolu, alegrie a metafory
vyjadri( svedectvo o rozporuplnosti s&asnej doby se stretli
vetci slovensk opern skladatelia, ktor tvorili v 50.
rokoch. Prejavilo sa to v tvorbe zeitstcku, akm bol
naprklad Cikkerov Juro Jnok, opera, ktor mohla by(
pochopen ako vraz tby po slobode v atmosfre politickch
perzekci, ale aj ako pritakanie doktrne socialistickho
rovnostrstva. Ale aj v tvorbe velkch diel, akm bol Suchoov
Svtopluk, opera komponovan v padestch letech, ktorej spsob
rieenia svru medzi pohanstvom a ranm kres(anstvom
(vyznievajci jednozna&ne v prospech etickch princpov
kres(anstva) bol nepochybne nastavenm krivm zrkadlom ateizmu
moci i kritikou narastajcej medzinrodnej i vntornej
spolo&enskej izolcie ,esko-Slovenska, ktor mala svoje
dsledky i v oblasti umeleckej tvorby. Nieko#km skladate#om sa
podarilo tieto obmedzenia prekro&i(.
Charakteristick je z tohto h#adiska predovetkm opern
tvorba Jna Cikkera. Po folklrne a angaovane koncipovanch
pokusoch o novodob #udov operu (Juro Jnok a Beg Bajazid)
se od es(desiatych rokov za&al orientova( na ve#k zjavy
svetovej literatry, prinajce sugestvne existencilne a
humanisticky laden tmy.
Z Dickensovej novely Viano&n koleda (Christmas Carol) a
Tolstho romnu Vzkriesenie si vybral a akcentoval tie polohy,
ktor nejsilnejie korepondovali s odrazom ivotnch pocitov a
problmov s&asnho &loveka; v )alej opernej tvorbe
mylienkovo vyjadril sklamanie z revolcie, roz&arovanie z
budovania socializmu, kritiku vystenia &esko-slovenskho
obrodnho procesu a skepsu v pozitvne vystenie vz(ahu medzi
masami a silnou politickou osobnos(ou, avak na zklade vysoko
umeleckej metafory. Cikker si uvedomil, e umenie neme by(
degradovan na fait social, naopak, jeho posolstvo smerujce k
spole&nosti, jeho spole&ensk pravdivos( sk*bil s vysokmi
estetickmi kvalitami, s jeho vntornm posolstvom, vntoznou
pravdivos(ou. Tka sa to opier Hra o lske a smrti, Coriolanus
4
a Rozsudok, v nich skladate# uplatnil originlnu
expresionistick vrazov i tektonick koncepciu.
Z h#adiska vvojovho zmyslu a vvojovej logiky m
interval medzi Suchoovou a Cikkerovou opernou tvorbou
kontrapunktick charakter. Od diel akcentujcich nrodn
osobitos( a sp*ajcich pecilne funkcie v ivote nroda
Cikker smeruje k estetickmu a socilnemu univerzalizmu a k
humanizmu. Interval medzi nimi sa &iasto&ne podob intervalu
medzi Smetanovou a Dvo.kovou opernou tvorbou v &eskej kultre,
&o nepriamo sved& o tom, e slovensk opern tvorba
dvadsiateho storo&ia plnila okrem inch aj funkcie, ktor v
inch kultrach hrala opera v predchdzajcom storo&.
Zloitejie vz(ahy nastali medzi generaciou
reprezentovanou Suchoom a Cikkerom a mladmi skladate#mi.
tlov metamorfzy, h#adanie novho zmyslu a vvinov logika
sa odohrvali &asto pod#a zkonov akcie a reakcie v
avantgardnom umeleckom ovzdu. Na )aliu tvorbu negatvne
psobili znen monosti inscenova( operu dvadsiateho
storo&ia, hlavne po roku 1989. Pre tvorbu tak zanikol ve#mi
dleit stimul.
Z opernch diel komponovanch po Suchoovi a Cikkerovi
dominuje tvorba Juraja Benea, skladate#a, ktor predovetkm v
opere Hostina (1984) jedine&ne sk*bil polohy obracajce sa k
vlastnmu nrodu s univerzlnou kres(anskou transcendenciou a
etikou a zrove se vyrovnal s tvarom a truktrou opernho
diela vychdzejceho z princpov antiiluzvneho divadla,
eliminujceho psychologick kresbu postv. V Hostine Bene
oivil niektor princpy opery 17. a 18. storo&ia, hlavn0 opery
seria, avak pretavil ich imaginciou skladate#a tvoriaceho po
Webernovi a Stravinskom. Z h#adiska vvinovej logiky prina
Bene svojbytn a originlnu reakciu na cel predchdzajci
vvoj slovenskej opernej tvorby, avak z h#adiska veobecnho
vztahu medzi ou a podnetmi z eurpskej opernej tvorby,
reprezentuje pokra&ovanie tendencie reagova( na najnovie
trendy, ktor sa najvraznejie prejavili v diele Bellu,
Suchoa a Cikkera.
5
Otzka zmyslu a vvinovej logiky v svislosti so
slovenskou opernou tvorbou poslednch 110 rokov sa tka
predovetkm problmov modelov nrodnej opery a ich konkrtnych
rieen, metamorfz, inovci. Z h#adiska tlu ani idey
nemono hovori( o jednotnej vvojovej logike reprezentujcej
jedin koncepciu, z h#adiska sociologickho sa ako Ariadnina
ni( vinie dejinami slovenskej opernej tvorby snaha vytvori(
nrodn model opery, ktor by bol v estetickom slade s
aktulnym eurpskym vvinom. V tom sleduje, akoby v adornovskom
duchu a v novch svislostiach, star estetick kategriu
vzneenho.