ZBORNIKY SLOVENSKYCH MUZEI A HISTORIOGRAFIA Vztah historlografie a muzsjne) préce ma nie- koTko rovin: na jedne} strane zahffia funkcle his- torlografie v préci mizea, na druhej strane ma- zeum, predovsetkym Jeho spolotenskovedné zlodke, je neoddelitelnou siéastou Komplexu historickych vied a to tlez vo viacergch vyznamoch: ako vedec- kovfskumné pracovisko, ako premenné zakladfia 1 ako sprostredkovatel poznatkov a néstro) zospo- logenstenia v¥sledkov historicke; vedy. Struktdra tYchto vztehov s@ historicky mentla, rovnako { vfznam jednotlivgch je} zloziek. ak ches: me pri v¥skume vatshu mizea a historiogratie po- krotit od doterajSich dost pauSsinych, viec-men: hypotetickjch a intuitivnych stdoy & overenim poznatkom ako zékladne teoretickgch, ale ej prake tlckjch 24verov, musime aspoh v podobe vhodne volenfch sond tleto vetahy hlbSte analyzovat. Jednou 2 tak¥chto sond je aj rozbor publikatne} einnost! mizel. Pretoze i tajto téme sa v siCasnos. tL spracovévajd SirSie Konclpované bibliograticks prehlady, zvolilt sme st z publiketne} tinnost! ma- zel tba jeden, tasovo 1 vecne vymedzeny visek: historicki Gast periodicky vydavenych zborn{kov za poslednjch 25 rokov. Skimang sibor zahffia 20 titulov! a 192 jednot lvjch Gisel zhornfkov; z nich sme vydleniit 1190 prispevkov historického charakteru. Pri posuazove- nf materidlov v tejto analyze treba mat stéle na pamail, 22 aj ked ide iste 0 volkd Cest z celkove} publikatnej Cinnosti mézef a muzejnch pracovni- ov, predsa je to tba Uiastkovy pobfed a iba teké motu byt a) zAvery. Prvg zaver, ktorf sa pondkol elte pred hlb- 3im tozborom zhromazdeného materiélu, je 1 impo: nujict ob jem historicke) produkeie, ktord mu- zejné zdorniky sprostredkovavajd: 1130 sidis, clan: kov, prehfadnjch materialov, metodologickych I Gisto materidlovyeh prispevkov — to Je produk- cla, svojim objemom porovnetelna s 12—15 kom- pletngm! roénikmi spolotenskovedaych Casop!sov SAV, napr. Historického Gasopisu, spolu s jeno Te cenznou a spravodaiskou tastov. Uz toto tisto kvantitativne vyhodnotenie ukazuje, ze sa fung nim a postavenim muzejajch zbornikov v sistave slovenske} historickej vedy treba vazne zaoberat. Druhfm zaverom, zrejmim hned od za Giatku préc na analjze, jo specificky charakter “=muzejne} historiografie na rozdiel od historiogra: fie ,akademicke)" resp. .Skoiske\*. Vé%nym problé- mom bola totl2 u2 selekcla materidlov zo zborafkov, ich kevalifikovania ako ,historiekjeh". Poveha muzejne) préce, zberatelské, v¥stevné | popu: larizatnd Cinnost vedie niekedy, nevyhnutne k ta- 18 Eubomir LIPTAK, Slovenské nérodné mzeum, Bratislava ke} volbe t6m a k pouzivanlu tekych véskumnych pristupox, Ktoré so ne hranici historfogratie, na rodopisu, tumolecke] & literérne} historie. Preto aj zaradenie niektorfch prispevkov do sdboru mozno celkom iste povazovat za Ciastotne subjektfvne, pratoze sme muselt Casto od pripadu k pripadu zvatovat mleru poudivanfch metéd, pripadne a} povahu @ vyutitefnost témy a prispevku pre his- torleké poznante. Isté problémy boli napr. aj s nu mlamatikou, kde sme sice vynechall popisy néle- zov a pod, bez Sir8ich zAverov, ale zaradilt sme do siboru historické spracovanta vjvoja jednotlivych mincovni a pod. Velm! neisté hranice si v oblasti nistoricke} ercheolégte, | tu sa ukazuje, akg Je to pojem neurtitY a zrejme mimo interna archeologic- ‘ka oblast ej nefunktny. Tleto ,latkosti" so zameranim niektorjch pris- pevkov ireba povatovat za pozitivum zbornfkov, pretofe naznatujd, Ze s spaté s mnohostrennymi muzejnfm! Cinnostam!, Toto pozitivum Je v8ak vel- i oslabené niektorgmi charakteristikem! pramen- ne} z8kladne, o tom bude ret neskdr. ‘Takisto ze pozitivum treba oznatit problémy s chronologickim zaradenim vyselektovangch ma- teridlov do Siroko koncipovanjch tasovych vse kov: feudalizmus — kapitalizmus — socielizmus (F — K — 5}. Mnohé prispovky v zborntkoch pre kratuji jednu alebo 1 dve chronologické hrantce, 0 je pri dzke} Spectalizécl!, priznatne} pre sloven- ski historiofragiu ‘ste pozoruhodny jav. Do jed- notlivyeh abdebi sme prispevky zaredovali podta tematického, resp. materidlového taziske, niekedy a} podta kvality spracovanla Jednotiivgeh tastt. Je 10 isto dal8t subjektivisticks prvok, vnésang do ana- lgzy, ale dall sme mu vedomo prednost pred ne- vyhnutnasfou vytvorit miesto troch a2 Sest skupin [F, FK, PKS, K, KS, 8) s nebezpetenstvom velkych, skreslent, pretoze v Cast! prispevkov tvor! chrono: logick9 ,pravis" resp. dvodné Cast rozmerml, kva- tou a Casto aj pine infm motodologick#m prt stupom Iba akgsi dodatok bez podstatného vplyvu ne informatnd hodnotu celica. ‘Ai sme hovorili o néznekoch ,multldisctplingr- neho* pristupu vo viacerfch prispevkoch, treba po- vedat, ze si to visledky bédania jednotltvcov, na- priklad Skolenych nérodopiscov, spracovavajacich historické témy, historikov umenta, muzojnou in nostou ndtenych spracovavat pomerne rozsiable historické podklady e prehlady, alebo si to regio ndine aakolvené préce na hranici medzi literarnow vedou a bistériou a podobne. NenaSii sme vSak ant joden 2avaany pripad worive} spoluprace viacerych Specialistoy na jednom prispevku, hoct mtzeum,ako institcla, kde pracuja bok po boku priam po rakomto pristupe vold. ‘Ako uz na zatiatku prace na analyze sme mohli konStatovat ako prvé definitivne poznatky pozoru- hodni kvantitu prispavkor, ich pomerne ¥iroky historick# z4ber a v¥skyt muitidise!plingrnyeh pri- ‘stupav elebo aspon ich prvky, dal8ie zavery umoz- fiuja rozbor 1130 zhromaadenych prispevkov na zéklade troch stanovenjch kritérit a ich vz4jom- ne} kombindcie. ‘Ako sme uz spomenuli, prispevky sine chronolo- glcky roztlenili do troch skupin — feudalizmus, Kapitalizmus a socializmus (F, K, S). Medaniky sme prevaali 2 marxistick¥ch syntetickjch prac, teda roky 1648—48 a 1944—45, DalSim kritériom je charaktoristika prispevkoy, ktord sme si pomocne oznaéili ako ,muzealitu” pri- spevkov. Tu sme s2 museli vyrovnat so steronovou otazkou, Co je viastne ,muzejné téma". Vychédzali sme z Jediného mozného kritéria, z funkcie mazea, 20 sdhrnu a iste} hierarchie muzejngch Ginnostl. Teds zo zbierkoworne} cinnosti 1 spraco- vanla a vedeckého vyutivania zblerok, dale) 20 skutoénosti, 2e mtizeum je tradiéne aj vjznamngm centrom regiondine} préce s Koordinatnym! a pub- likanymi povinnostami a napokon 2} z toho, Ze pracovnik v mfzeu 1 mizoum samo je koniec kon- cov suidastou dane} vedne] discipliny, v naom pri pade historiogrefie. Podla tychto kritérit sme roz- Geli prispevky do 5 skupin: 1. Prispevky, nepisané prevazne na muzejnych me- terléloch, spracovavajice muzejné predmety, fondy, ale aj spomienky, fonozéznamy a pod, 2. Prispevky, tlastotne poutivajice muzeiny ma: terlél ako jeden z viacerfch pramefov (napr. aj ilustrdcie, ak si oznadené ako zbierkové predmety resp. sdast dokumentécle mazea) 3, Prispevky, Kioré mé%u sid2i( ako podkladové materiély pre zbierkowornd tinnost (sdpisy, prehlady, popisy vjrobagch postupov a pod.) pripadne pre identifikéciu zblerkovych pred- metov. 4, Prispeviey s regionéinou tematikou, u Spectalt- zovangch mOzel s tematlkou ich Specializécie {SNP, banictvo, lesnfctvo, potnahospodarstvo, kiipetntetvo a pod.) 5. Iné témy, s Ginnosfou mazea bezprostredne ne- stvislace, vSeobecne historického charakierv. V tabulkgeh se toto rozdelenie oznaéuje dfslam! 1-5 a da sa samozrejme kombinovat s chronolo- sick Ulenenim (F — K — 8) Podfa obsahu, tematicke) néplne prispevkov sme vytvorili dalé{ch 5 skupin: v tabulkéch oznacengch ako H, P, R, Ka M: H. Dejiny hospadarstva a materiéine] kultary P. Politické dejiny — spolu s dojinem! vojenstva R, Dejiny robotnfckeho hnutla 2 KSC K. Dejiny kultdry, vedy M, Metodalogia muzejna} préce a dejiny, mizet Aj toto rozdelenie sa da kombinovet s predehadza- sim! dvome. Ak prvé rozdelenie, podfe ,muzeall- ty* ukazuje najmé to, ako sa publikatnd Ginnost ¥ zbornfkoch orfentuje na jednotlivé muzejné tin- nosti (zbierat, spracovévat, zverejfiovat ...), zatial dalile dve delenia, chronologické a tematické si 19 indikétorom zapojenia zbornikov do diania celej slovenske} historlografie, ako sledujé je) hierar- chiu Slob, priority a taziska ‘Aké Je rozdelenfe prispavkov podfa ich ,muzea- ty"? (VSetky tebulky sd v %). Tabulka &. 1. 1. Prispevky na muzejnom materisll = — 62 2, Prispevky s pouzitim muzejného meterialu 45 3, Podilady pre précu so zbierkam! = — 51 4. Regionélne prace a Spectaltzované Btddte 7555 5. Ine = 387 Z tabulky wyplyva, Ze 91.4% prispevkov nejakjm spsobom sdvis{ s nlektorou zo zékladnych moznos- 1f miizea, Je to iste pozitivny poznatok, mene} uspo- ojujdet Je v8ak BUSI pobled a rozbor, a to ako z bladiska jednotlivgch polotiek, tak aj v jednotli- veh tituloch zbornficov. V troch tituloch zbornfkov niet ant jediného pri- spovieu, ktorj by spristupfioval zblerkové fondy vlastného miizea alebo ich aspol vyuzival ako je- den z pramehov v historickfch prispevkoch. Naj- vy88 podiel takjchto prispevkov (skupina 1 a 2) je v Zbornfku Mizea SNP — 35%) a v Zbornfica SNM — Hist6rle — 34,5 %, oproti priemeru u vSet- kjch zbornikov 10,7 44. Prekvapujtico nizky Je po- lel takfehto prispevkov v zbornikoch $pecializo- vanych mizei s vgnimkou spomineného zbornika Mzea SNP. Zs vSetky ostainé Specializované mt- ze je to tba 7,7 %, teda o 3% mene] ako je prie- mer ze vSetky zboraiky a samozrejme efte mene} ako je priemer zbornfkov regiondlnych mize. Ak uvéiime, 2e $pectalizované mized maja velmi boheté zbierkové fondy, treba sa ich slabjm od- razom v publikovangch prfspevkoch zaoberat pod- robnejéie, Pritom {de o zborntky, ktoré vychddzaja pomerne previdelne a publikovalt vetké mnozstvo historickych prispevkov (iba v troch zbornfkoch 2811). Prispevky si vaéSinou napisané na bohatom archivnom materiali a prevatne sd aj na dobre} odborne} arovni. Tieto zborniky sa aj najviac re- cenzovall v infch odborngch periodikéch a maja pevnd a uznavané miesto v slovenske} nistorio- graft. Na vysvetlente, preto sa v t¥chto 2bomnfkoch, al obrace}a chrbtom k vlastnym zbierkovgm fon- dom, ponika sa viacero pridin. Po prvé, Je to po- merne vysoky podlel externych prispievatelov, pre ktergeh si tleto zbormnfky Jedinou prilezitostou publikovat dcko Specializovene zamerané prisp ky. Bo druhé, je to tak obrovskch, relativne dob- re usporiadangeh a pristupagch archivnych fondov k dojinem dantetva, lesnfcwve, polaohospodarstva, ktoré ete dlho bud dostatotnou bézou pre mnoz- stvo fundovangeh Stadif ¢ zatlataja tak do poze~ dia potrebs siahnut aj po mene} Konventnom a metodologicky ¢a28ie zvlddnutelnom muzejnom ma- terlant Je zaujimavé, Ze podiel Stddst s regionélnou te- matikou je skoro rovnaky s podielom 8pecializo- vangch Stidif v Spectalizovanfch mizeéch. Men8i podiel prispevkov, opterajicich sa 0 zblerkovy fond u Specailzovangch mize je vyvézeng vySsim po-¥y, 5 (,1né"} v zbornikoch regionél: ié tu prevazne o prispevky k réznym jubileam, ktoré sd v8ak asi dost Casto propagan: disticky mélo ‘tinné, pretoZe zborniky vychadzaja niekedy aj s 2—3 rotnim oneskorenim, Ako vyzeré (v%) zamerante prispevkov podta ich chronologického @lenenia? Tabulka &. 2 Obdobie feudalizmu (F) 40 Obdobie kapitalizmu (K) 43,5 Ondobte soctalizmu (5) 105 Aj ked neméme poruke rovnocenny porovnavact material, mo2no hypoteticky vyslovit nézor, Ze p0- diel prispevkov z obdobia feudalizmu pravdepodod- ne © nleto prevySuje priemer slovenske} historio- grafie ako celku. NaS prehlad sice noumozhuje za- chytit dynamika jednotlivgch poloziek, avSak orfen- tatng prebled poslednych rotnikov zbornikov uke- zuje, 2e sa o mleto zvySuje podiel posiedného ob- dobia {8}, 60 je v zhode s celkovym trendom slo- venske} historiogratte. Ako si jednotlivé skupiny (podte ,muzeality* 1-5} roztienené chronologicky? (v %} Tabutka & 3. E K g 1 443486 7a 2 314 688 ° Bede 43,1 68 eee ai 17 5 205 Na vietkych 46 435 108 Vidime, 2e v chronologickom zatlenent najuasie si spojené so zbierkovsm fondom prispevky z ob- dobia Kapitalizmu @ feudelizmu, najmene} obdodie socializmu. V tomto obdobt nie je pozoruhodny tba velmi nizky podiel na zverejfovani fondov (7.19%), ale aj nizky, podtel takych prispevkov, ktoré by sa ali povazovet za bezprostrednti pripravu zbierko tvornej tinnosti (skupina 3 — 6,9 90). Je to ruko- lapng odraz skutotnostl, 2e diskusie o dokumenté- cil siasnost! neprimerane dlho ostavalt v sfére privelmi abstraktnfch a psoudoteoretickyeh pri- spevkov [t. j, vyvodzovania ,teoretickych" zéverov z infch vSeobecngch ‘veh a nie z analfzy realnych vysledkov a skutotnosti) Velmt podobné 24very ném umotni ej obratend tebufka, v Ktore} zistuleme, akf podiel na prispev- koch v urtengeh chronologickich obdobiach maja jednotlivé skupiny podla ,muzeality* (v %) I tu vidime, Ze prispevky s pouzitim muzejného materiélu se s@stredujé do prvych dvoch obdobt (F @ K), pritom za obdoble kapltalizmu prevazuje skupina 2 (7,1 %]. Je to dané vyu2ivanim obrazo- veho materidiu a spomienok z dejin robotnickeho nutla @ odboja. Za obdobie socializmu je jeho po- diel vy88{ ba u skupiny 5 (,Iné*) — 18,6 %%, pri 8.7% za vietky skupiny, Aj Z tabulky & 3 vidno, Ze na telto skupine (,in6") sa obdoble ,S* podie- Ta 22,4%, teda viac ako dvojnésobok podielu ob- dobla na’ vSetkych prispevkoch (10,5 %). Nizky podiel obdobia socializmu na proych sku- pindch je v absoldtnych Colach ete vraznejsi, ak St uvedomime nfzky podiel skupiny ,S* na. véet kych prispevkoch (10,5 9). Vzhfadom na to, 26 zbierkovs fond obdobia socializmu sa e8te len bu- Guje, neprimerane nizky aj podiel (3,5 %) skupt- ny 3, ako sme to ut uviedli vyssie, ‘Ak motno 2 takéhoto relative obmedzeného ma- teridlu vyvodzovat dalekosiahlojsie zavery, vidno zretelne, 2e najtesnejie je so Specifikow muze}ne} préce spojené obdoble feudalizmu, Prvé tri skupiny dohromady svojimi 14,7 % vierkych prispavkov za odéobie feudallamu st sice o nleéo pod percentu- 4Inym podielom prvjch troch skupin 2a vSetky ob- dobla (15,8 %}, ale zato skupina regiondlnych Specializovangch St0dit svojimt 01,5% Je 0 6% nad podiciom za vietky prispevky (75,5 %). Je tu aj najmene} prispevkov 2 rubriky iné* (3,8 46). Obdobie kapttalizmu jo (tebulka 4) 0 41% nad priemerom v prvyeh troch skupindch, ma ni28t po- diel skupiny 4a 0 nleto wy38i (11.4 %) podiel sku- piny 5. Zo véetkfch prispevkow tejto skupiny (,iné*) tworla prispevky 2 obdobla kapitalizma 57,1 % (tabuTka 6. 3), 60 Js, ako sme u2 spomenult, zapritinené predovsetkjm znainjm mno%stvom jubilejageh prispevkcor. V obdobi socializmu, ako sme u2 naznatilt hore, si prvé tri skupiny 7,6 % (tabutka 4) hiboko pod priemerom 15,8 %; pod priemerom je aj skupina 4 2 provySuje ho tba skupina 5. Daliie zévery, ném tumotaf tematické rozdolenie prispevkov (v $6): Tebutka &. 5; Dejiny hospodarstva a materiélne} kultary (38 Politické definy a dejiny vojenstva (P) 21,3 Dejiny robotnickeho hnutla a KS@ (R) 12,7 Dejiny kultiry a vedy (kK) 192, Metodologia a dejiny mize mm) 29 Prispevky z jednotlivych chronologickych obdobt (F, K, S} sa tomaticky (H, P, R, K, M) rozdelené taicto (v %): Tabula 4 ee Det tokens eae sl eee Rees E 6 31 58 815 38 = Sa ae ee Oe K 89 71 51 695 114 K 343 158 252 203 43 8 42 —~ 34 737 186 s 33.8 288 161 135 7.6 Na vietkych 82 45 51 755 87 Zoveetkfch 436 213 127 192 28 20Prispevky, t7kajace se jednotlivyen tém, sd chro- nologicky, rozdlenené takto (v 9 ‘Vaburka 6.7 F q 578 P 535 R 07 K 485 M 8 Zo wetkyeh 6 Vetah jednotlivgeh skupin podta muzeality (1-5) a tematickych okruhov [H—M) vyjadruje tebulka (w %): ‘Tabutka &. 8. RK M 86 Md 228 24 98 34 19 34 25 195 06 153193 10.2 wy 192 28 Zo vetkych 43,8 Podiel jednotlivfch skupin (1-5) na tematickych okruboch (HM) v 90: Tabula &. 9, Ae eS Ae H Aer saa gs 47 Pe 46 62 08 29 R 42099 14 108 K eo 23 5 38 M ace CWeen 30,3 Zo veetkjch «82 «45S 87 Celkové roztlenente tematickych prispevikov uka- zuje (tab. &. 5) primerané zastapenie materiélne} zékladne spolotnost! 43,8 9. Sturtinu prispevkov, 24% tworia dejiny politického vivoje (skupina P + R), dejiny kultary tvorla 19,2 99. Zdanlivo niz- ke percento metodologickfch prispevkov — 2.9 iste zapri¢iuje aj Konkurencia bulletinu Mazeum, ktory organizuje a averejfuje prispevky tonto che rakteru, |Ak sa pozrieme na chronologické zatlenenie jed- notlivyeh tematickyeh skupin (tabutka 0. 6 a 7) vidime, Ze 55% prispevkov z obdobia feudalizmu sa tka dejin hospodérstva; zo vietkych prispev- kov o dejinéch hospodastva Je az 57% z obdobie feudalizmu. V obdob{ kapitalizmu si soclalizmu je podiel hospadarskych defin n128i, ako je ich podiel na celkove} sume prispevkov. V obdobi Kapitalizmu sa tazisko presive do po- Utlekgch dejin, skupiny P + R tu tvorie 41% pris- pevkov, pricom prevazulti piispevky 2 dejin robot- nfckeho hnutia a KSC. Zaulimavé je, 2e podiel prispevkov z dejin kulttiry v obdobi feudalizmu a kapitalizmu je skoro rovnaky — 19,4 % a 203 %. Rozdelenie prispevkov 2 obdobla soclalizmu sa nam zdé byt mene} priaznivé. Predovietkym sa nam 204 prinizky podiel prispevkov, zaoberajGcich se rozvojom materiine} zékladne soclalisticke} spo- lobnost! — tha 33,8 9. Ako je to v skutotnosti, nim cite vyraznejtie ukazuje tabulka €. 7. Z nej vyply- va, 26 20 vSetk¥ch prispevkov, zaoberajdcich sa dejinami nospodarstva, ibe 8 % pripadé na obdo- ble socializmu, Ak uvazime spolotenské dosledky a doseh takfch procesov, ako bole socialistické Industrlalizécia, prestavba polnohospodarstva, in- fraStruktéry, rozmach urbanizécio a pod., tfchto 8% Je iste mélo. Neznamena to, Ze by sa mali iné chronologické dseky obmedzovat, ale treba vaCSiu aktivitu aj v tomto obdobt. Inak by bol obraz mate- ridlne} zakledne spolotnosti, 2 tym aj je) celéno historického vyvoja zdeformovany. ZvgSeny podiel posledne) skupiny — metodolo- gickfch préc (M) v obdobi kapltallzmu Je podmle- eng predovietkjm prispevkam! k dejinam mizei, ktoré prakticky pred rokom 1848 na Slovensku ne- Jestvovalt. ‘Ak by sme si vytvarill pre nézornost akst ide ainu schému slovenskych dejin, tak ako sa nasto- Tuje v syntetickych précach alebo napr. v mate- ridioch zjazdov Slovenske} historicke} spolotnosti ‘@ porovnall ju s naBim! tabulkemi, vyjde nam, 2e fast najblizsie je k tomuto programovému vzoru muzejné historiogratia obdobla feudalizmu; o nie- 0 mene] obdoble Kapltalizmu a najmenej obdobia socializmu. Tieto zévery by si pravda vyzadovali fa} dalSie 2dovodnenie podrobnefsie sondy ich easto v trocha inom svetle skutotne aj ukazujt. ‘Tak pri uspokojujdcom podiele dejin kultary, zistu- jeme, Ze 341% vSetkyen tychto prispevkov bolo luverejneniich v troch 2bornikoch Specializovangch mize! (polnohospodarskeho, banského, lesniciva a polovnictva} a 2e celkovo wysoky potet prispevkov 2 kulttiry, Je blavne v¥sledok rozvoja za posied- né desatrodia dejin vedy. Posledné dve tabufky, 8 a 9 némm ukazuja kombi- nécla ,muzeality* prispevkov (1-8) a tematickgch okruhov (H—M). Relatiene najviec je priamo na muzejnom materlélt spracovanjch prispevkov 20 skupiny M — 228% oproti 2,8 % podiela na vBet- kjch — si to prevaane dejiny jednotlivich maz Podla ofakévania v skupinéch 1—3 prevadujd pris- povky 2 dojin hospodarstva materiéine) Kultary, Tieto tabulky ném vSek dokladajd, Ze 90 zveresno- anim muzejnych fondov, predmetoy atd. je to edte horSie, ako ukazovall predchédzajice porovnéva- nia. Ak je priemer prve} skupiny 6,2 % (podiel na vietkyen prispevkoch), tak pri hospodarskych de- findch jo to tba 4,4 %, polltickgch rejinach 4,6 %, dejindch robtaickeho hnutia 42% a tba dejinach kultary 69%. Podiel zvySuje préve relativne silnd skupina M— dejiny mizef, kde naozaj ub niet vhnutla a must sa siehnut po vlestnjch fondoch a archive. Napadne vysoké je Sislo 705 % (tabulka 8), kto- v6 ukezujt, ak? podiel v prispevkoch, ktoré mora bexprostredne sid2it pre zber a spracovanie muzo)- njch predmetov, pats! tematicky do okruhu hospo- arskyeh dejin. AvSek 341% 2 tychto prispevkov pripada ne jediny zbornik Agrikultdiru. Zaujimava je vyrovnanost podielov jednozlivjch tematickveh oksuhov (H, 2, R a K} v skupine 4 (tebulka 9). Rogionélne a $pecializované préce tu tvoria 79,2 percenta, 755%, 75.9% a 77 9b. Vfrazne a jed-noznatne adorazfujd tle zévery, Ktoré umo2iuja nade tabulky: 1. Zboraiky slovenskych mizel, tak ako sa stor- movall v poslednom Stvrtstorotf, sa predovietkym nastrojom publikovania prispevkov vSeobecného historického charakteru, 2 to bud z problemetiky zberného regiénu alebo zo vSeobecne} historicke! problematiky Specializécle mazea. tba v mente} miere odrézajd jestvovante velkjch zbierkovych fondov v depozitéroch mtizet ako historického pra- mea a to prvotného, tak al ako dopink k infm prametiom (archivy, lteratdra) 2, Zhorntky v chronologickom zaélenent prispev- kov i v tematickjch okruhoch (H—M), pokiat ide © starSle obdobia pomerne verne odra2aja celkovd siav a Usilie slovenske} historiografie, kore8pon- uj s je} snahami, Na druhej strane treba pove- dat, 2e Uisilie 0 vedecks spracovanie obdobia socia- lizmu podehytili zborniky a ich redaicte s onesko- renfm a nie v2dy dost preukézatetne, najmi bez vjraznejSe} orlentacle na spracovanle materiéine} zikladne socialisticke| spolotnosti, teda téme, ku Ktore} ma vA¢Sina mdzel zameranim najbltzite. AJ na zaver treba zd0raznit to, Co ne zadiatiu, 2e prispevky v zhornfkoch sd tba tastou publike’- ne] produkcle mézei a samozrejme ete mentou Cas(ou zverejfovania vfsledkov Cinnosti mize! — v ne} mé zékladnd dioku predovéetkim expozitng fa vistaund Cinnost. Statistické sondy majil tez sa- my 0 sebe iba obmedzent vypovednd hodnotu. Pre- to mono rovnako dolezité, ako vys8ie sformulo- vané zavery si otézniky, ktoré vyvstall pri zhro- matdovant, triedenf a Stdd!u material pre rozbor. Na vaeSinu sa nedd Jednoznatne odpovedat, ale nomo2no ich ani zamlcat. ‘Ak sme na zatietku konStetovall velky potet a objem prispevkov v muzejnfch zborntkoch, nemo2- no nepovedat aj to, Ze této impozantné produkcia vo velke} miere stéle ostéva akoby na okraji cel- Kového dlania slovonske} historlogratie, Zborntky sa malo recenzuja, nenajvy8 sa anotujt, prispevky sa mélo citujd a vyu2ivala v ingch stddlach, v mo- nogtafidch; prientk ich vfsledkov do syntéz @ uteb- nic Jo pravdepodobne dost malf. Pritom, po si- hrnnom, vo vaeSine pripadov opdtovnom pretitani enalyzovanfch prispevsov (po prvom Citen{ uz pri ich vyldenf) mo2no vyslovit sice subjektivny sttd, ale oprety 0 objektivne Stadium: a pri iste ;pes- trej* kvalite tfchto prispevkav je Ich nedostatot- né vyuaivanie nepochybne v neprospech cele} slo- venskey historiogratie. Akg je d6vod ich nedostatosného vyuatvania, ,20- spolotenstovania” v celosiovenskom, nielen v re giondinom rémet? Jednym 2 ddvodov je iste aj nedostatotnost bib- Mografick$ch slutied, presnejBie, nizka droven vyudivania jestvujicich. Istd dlohu ta hré al zi pristupnost zbornfkov, ktoré nie st na votnom kniz~ nom trhu @ pod. Domnievame sa v8ak, 20 zékled- nou priGinou je Struktdre e obsah zbornikov, pris- pevkov, skutotnost, Ze nie sd viec ako doterez Spectfick$m, nenabraditelngm, naozaj ,muzejaym* prispevkom do pokladnice slovenske} historicice} vedy. Je v nich Casto privela dzko polatfch tém, privela prlamotiarych a zjednodufujdcich ,aplika. 22 cif" celoslovenskch tém na regionélnu tematiku, ktora sa chape ako tlustracia a nle korektivum véeobecne vysiovovanych té& a hypotéz, tba mélo- kedy st prispevky v¥chodiskom K viastngm zave- rom. V tom sd v iste} vphode zborniky Specielizo- vangch milzet, pracujace systémom historicke) mo- zaiky, 80 must v dlhodobom trende pre prislusni Specializované oblast historiografie prinlest pozt- time vysledky. V regiondinych zbornfkoch Je sk0r vfnimkou ta- ky postup, aky sa dé sledovat napr. v rotnfkoch zhornika Horné Nitra, kde sa systematicky spra- covava vjrobné zailadiia regiénu, historicky vjvo} Jednotlivgch lokalit atd. Zborniky, tak ako sa vyvinull a pracuja v st tasnostt, pinta poslanie v rozvojt poznania regio. nu a v sstavnom spracovavant Specializovaney ob- lastt Tudskej Zinnosti (banfetva, potnohospodarstva @ pod.). Ak v8ak maja prehovorit plnjm hlasom v cele} slovenske} historiograflt, tak to pravdepo- dobne budd vediet robit iba ako naozal muzej- 16 zborniky. Teda, ak bud prezentovat viac prac, vyudivajdcich zbierkovg fond, sl@ziecich Jeho roz- vou @ spracovantu, a to v take} kvantite @ kvalite, Ze budd vediet prelomit doterajsiu skoro dpind Ta: hostajnost k tomuto okruhu pramefiov zo strany ne- muzejnjch historikov. Dalej, ak sa aj na regiondlny materiél, na témy, zo Spocializacie mizel Duda ve- diet pozriet zo zornéno uhla mizea, ako nenahra- aitetného centra dokumentécie a spracovavania problémov rozvoja materiélne} kultdry, spésobu Zivota pod. A nepokon, ak vyu2ifd viac ako doteraz svoje vyhody integrovaného pracoviska obsadeného odbornikmi viacerfch spolotenskovednvch i priro- dovednych profesif na nejaké nové, inSpirativne pokusy @ zmocnente sa historickej reality. Vidime, 2e tleto névrhy, smerujice k zvySeniu véhy muzejnych zbornikov v cele} slovenske} his- torlografil, nte sv rozpore so z4kladngmt Uinnos- tami mizea, naopek, smeruja k posilneniu a skva- Htnenlu prdve ich najz4idadnej8ich Gloh tesne spa- ‘¥ch so zbierkovym fondom. Prebojovet muzejny materiél ako prameti a mu- zejnf pohlad na historicka skutotnost do historic: ke] vedy je nielen v moznostiach historikov v ma- zeach, le aj ich zékladnou povinnostou voti his toriografti ako celku. Nik inf to za nich urobit neméze. Reelizovat tito tlohu nemozno ani pro- klamaclami, ani teoretickfmi diskusiam!, ale tba pisanim kvalitngch a pritadlivych prispevkov vgraznou protildciou zborntkav, vydévanych ma- zeami. Tak, aby bolo na prvj poblad zrejmé, 22 vychédzaja’ v mizeéch a nie iba pri mézedch, Pornamky » Histo a Carpatica 1 ~ 13; Nové Obrory 1 — 23; Hornd Nice 1 8; Zborntk Mazea SNP 1 — 7; Vias- tivedag zborntie Zilinského kraja (od rot. 4); Viasti- vedng zborntk Povatis 1/— 14; Xmentianum'1 — 4; Zoornik Slovenského néroaného mizca — Historie i "2h; Stredne Slovensko 1'— 2; Zapadné Slovensko i= & Spis 1 — 4; Zoom Zahorsuéno mazea 1 — 3; ‘Teendin 1 — 4; Zbornik Oravskeho mizea 1 —~ 2; Lip tov l — 5; Bratislava 1 — 8; Agrik Zhorntk Slovenského banskdho mozea 1 — 10; Zbor: hiky Balneologick@ho mazea PieStany (3 tituly) — 9 robntkov; Zbornil préc Lesnickeho, drevarskeRo a po- Tovnfekeho mizea 1 — 11; Zborni TANAPu 1 — 18.