Srupie Kruh komplexity K nedoZitej osemdesiatke TadedSa Salvu (1937 - 1995) Lubomir Chalupka Pri priebeznom stretavani sa s dielami slovenského skladatela Tadedsa Salvu od éias ukonéenia jeho kompoziénych Studi a Uspechu jeho absolventského opusu Koncert pre klarinet, recitdtora, styri ludské hlasy a bicie ndstroje (1965) na medzinarodnej skla- datelskej stitazi v Moskve v roku 1967' aZ po vystigny nekrolég z pera Romana Bergera* a ndsledné prispevky na Salvovskych seminaroch, konanych od roku 2001 v skladate- fovej rodnej dedine Lucky pri Ruzomberku, sa opakovane zdéraziovala individudlna a svojrazna vyrazova energia prystiaca z jeho hudby. Ked'vezmeme do ruky publikaciu 100 slovenskych skladatelov, pri charakteristike osobnosti Tadedga Salvu si autorka hesla © om neodpustila zdéraznit, Ze v jeho dielach sa prejavuje ,[..] origindlnost syntézy najarchaickejsich modelov slovenského hudobného folkléru s najavantgardnejsimi kom- poziénymi technolégiami” — uz uzitie dvoch predpén ,naj" v jednej vete upozoriiuje na Cosi vynimoéné. Salva bol skutoéne skladatefom mimoriadnej expresivity, napatia a kontrasty poéutelné v jeho hudobnej gestike sti jedineéné, resp. poddiarkujuice substantiva spojené s ,originalnostou” spomenutou v hesle. V nasledujticich riadkoch motivovanych nedozitou osemdesiatkou skladatela sa chceme pokisit aj s rizikom zopakovania niektorych vymedzeni expresivity, vyslovenych na uplynulych seminaroch v Luzkach; resp. publikovanych vo vybranych ,salvovskych” textach,! 0 systematické postihnutie tejto kluzovej kategérie Salvovho naturelu Vinekrolégu z pera Romana Bergera® sa kontatoval doslova archetypalny rozmer Salvovej kompoziénej poetiky, kreovanej spontannostou a oslobodenim sa od kon- venénych kompoziéno-technickych postupov. Pri kontaktoch s fou bolo citit znaénui davku,,prirodnosti, nefalovanosti prejavu, priameho citového, z vntitornej predsta- vivosti iz vonkajsich podnetov plynuceho vzrugenia. Berger upozornil pri zamysleni sa nad tvorivym odkazom svojho kolegu, Ze velkost' dloveka merand cez jeho aktivitu sa prejavuje nielen v konkrétnych éinnostiach, ale aj v nazerani, schopnosti postihnut svet a utvarat si k nemu osobny vztah. Je zrejme, Ze k poznavaniu podstaty Salvovho tvorivého odkazu, viazaného na v ivode spominant origindlnost expresivity, sa m6- 207Srupie h podnetov s ich pretavenim do vnuitorného emocionalneho a zazitkového sveta skladatela. Systematicky pohlad na rozmer a dimenzie Salvovej tvorivosti ako komplexu uskutoénime prostrednictvom nazorného zobrazenia - v podobe kruhového modelu, zdruzujticeho prostrednictvom 12 pismen zoradenych na obvode kruhu jednak jej zdroje, ako aj aplikaéné okruhy, do ktorych sa premieta. Obr. 1: Kruh komplexity tvorivého odkazu Tadedsa Salvu Ked sa zadivame na kruhové zoradenie konkrétnych pismen, zaujme nas ustrednd pozicia pismena ,E” v elipse ~ znaci,,expresivitu’, indukovanu hudbou Tadeaéa Salvu. Do tohto centra sa zbieha 6 S{pok od jednotlivych inspiraénych Zriediel rozmiestnenych vhornej polrovine kruhu. Ide 0 Zriedla, ktoré ovplyviiovali expresivnu povahu Salvovho umeleckého i ludského rastu a dozrievania. Nasledne sa pri ich pismenovych symbo- loch kratko zastavime, postupujuic v smere pohybu hodinovych ruciciek. Zatneme pri pismene,,2” viavo hore.,2" je iniciélkou slova, Zivot’, v nasom pripade Zivota skladatela Tadedéa Salvu, popretkavaného réznymi zazitkami, zamermi, prekaz- kami, vitazstvami a sklamaniami, Uspechmi i prejavmi zavisti, radostou i smutkom, nepochopenim i uznanim, presne tak, ako mu ich Zivot vymeriaval v plynuti éasu. Do konkrétnej hudobnej ilustracie tejto inspirovanosti patri napriklad Autoportrét pre mieSany zbor (1986), akési svedectvo autorovho vnutra. Mimochodom, takychto skladieb je v jeho katalégu viac - spomerime okrem Koncertu pre klarinet napriklad klavirne varidcie TA-DE-US-SA-AL-LA-AV-VA (1992). Skladatelova sestra v jednom zo svojich prispevkov oznatila zivotné osudy svojho brata za akusi,krizovui cestu”” - bez ndroku na tipinost by sme mohli vyélenit na tejto ceste 9,3taci, zastaveni: O viacerych znich sa mézeme doéitat v autentickom svedectve - v Kronike, ktoru si Salva zaéal pisat, bliziac sa k svojej patdesiatke. Mimochodom ~ ked'je reé o tejto Kronike, je to v slovenskom skladatelskom prostredi jav ojedinely. tba v pripade Eugena Suchojia sa po jeho smrti objavil dennik, kde si skladatel Kruitriavy zapisoval niekedy systematicky, niekde s prestavkami najdélezitejsie udalosti nielen zo svojho Zivota, ale aj tvorivého vnutra. Kedze tento dokument vysiel knizne vdaka starostlivosti jeho najblizsich,? 208LUBOMIR CHALUPKA naskyt4 sa moznost pripravit analogicky na vydanie aj slovné svedectvo TadedSovo ~ akysi vnditorny seizmograf jeho citlivej a vnimavej duSe. Analégia je napokon dana aj tym, Ze tak Such, ako aj Salva svoje zépisky nedokonéili a stistreduj sa najma na mladicke, teda z psychologického hladiska rozhodujtice roky svojho umeleckého dozrievania. Ak sa vratime k uvedenym deviatim ,3taciam’, kaZdé z nich ma svoju hudobnu,,dokumentaciu” 1. Detstvo, mladost. Etapa, rozhodujuica pre Tadedéa Salvu, organistu v dedinskom rimskokatolickom kostole, zverenca klaviristu Viliama Kostku (pésobiaceho v kupelnej kapele v Luékach), neskér studenta hry na klaviri, akordedne, violonéele na Zilinskom Konzervatériu. Vtedy vznikali Salvove prvé kompoziéné pokusy vyrastajuice nie natolko zo zvlddnutia remesla, ale z instinktivnej muzikality. Ako sa ich autor vyslovil:,Dékladne as velkou vervou som sa pustil na pole neorané a ako budiici skladatel pocas mojich studif v Skole rozsiroval som si obzor aj individudinym stddiom:"° Tazba osvojit si poznatky najmé z hudby 20. storoéia, ktoré sa v Ziline velmi nepestovala, viedla mladého Salvu do Bratislavy, na stikromné lekcie najprv u Jana Zimmera, neskér u Petra Kolmana a llju Zeljenku, ako aj u Ivana Hrugovského. V tomto éase vznikli jednak skladby pre klavir (Sonatina, 1958; Varidcie, 1959), ktoré adept kompoziénej profesie predlozil na prijimacie ski3ky na Vysokti Skolu muizickych umeni, ale jeho vtedaji tvorivy katalég bol bohatéi. 2. Netispech Sttidia kompozicie na VSMU. K tejto pomeme kratkej a najtrpkejgej epizéde v Salvovom Zivote sa viazu najsugestivnejgie formulacie v jeho Kronike, zodpo- vedajtice urovni tzv. primarej dezintegracie.”' Skladatel spomina, ako jeho spontanna chut komponovat narazila uz na zaciatku (skolsky rok 1958/1959) na prisne hrany didaktickej stistavy pedagoga Alexandra Moyzesa. Ten nekompromisne odmietal vietky samostatné kompozitné skice svojho studenta a nutil ho vytvarat iba prosté etudy podla vlastnych udanych noriem, tak ako ich prisne plnenie vyzadoval od svo- jich zverencov, Studujuicich pred Salvom i po hom." Tento systém zivelnému Salvovi nevyhovoval a jeho Zivelnost bola v rozpore s normami Skoly — ,obludy’"* €o viedlo kvylideniu mladého roddka z Liptova zo Studia. Tuto nesporne deprimujticu okolnost na za¢iatku Zivotného rozhodnutia byt skladatelom dokumentuju klavirne cykly Sedem kresieb (1959) a Impresie (1960). 3. Hladanie opory u renomovanych osobnosti. Katalyzatorom precitnuti zo skla- mania sa stali povzbudzujuce odpovede na listy, ktoré Salva adresoval poprednym skladatelskym osobnostiam — Igorovi Stravinskému do USA, Bohuslavovi Martind do Svajciarska, Paulovi Hindemithovi do Nemecka a Witoldovi Lutostawskému do Polska ak listom prilozil partituru svojho Sldcikového kvarteta ¢. 1s prosbou 0 jej posuidenie. Bol to akt ojedinely nielen v kontexte skladatelskej society na Slovensku. VSetci oslove- ni sa pozitivne vyjadrili o jeho talente a povzbudili ho ku komponovaniu. Lutostawski ho navySe pozval na medzindrodny hudobny festival VarSavska jesefi, a to bol zlomovy moment v Salvovom Zivote. 4, Stadium v Polsku. Ako sa v Kronike mozno dotitat, Lutostawski odporucil mladé- mu Salvovi, ,hladnému” po kompoziénom vzdelani, aby sa zapisal na studium v Polsku, v sidle najbliz3om k jeho rodisku, a tym bola Vysoka hudobna skola v Katowiciach. Tam zaéal od roku 1961 mlady Slovak Studovat v triede Bolestawa Szabelského (1896 - 1979), skladatela, ktory uz pomerne v zrelom veku zanechal svoj tradicionalisticky styl neofolkloristického typu a pod vplyvom festivalu Varsavské jesen presedial na obdiv 209