Odraz myšlienok Jozefa Kresánka v súčasnej muzikológii a estetike

Slávka Kopčáková

Abstract: In this paper musicological, pedagogical and artistic dimensions of Jozef Kresánek
(1913-1986), a founder of Slovak musicology and one of the most important figures of Slo-
vak music culture, are analysed. In terms of a threefold unity of composer, scientist and tea-
cher we try to outline his exceptional contribution to creation of Slovak music culture and to
development of systematic and historical components of musicology. We exemplify his au-
thentic ideas and thoughts on the aesthetics of music field, and we also emphasize his initiati-
ve and his active cooperation in the formation of aesthetic education as a field of study and as
a school subject at the turn of the 1960s and 1970s in Slovakia. Since Kresánek’s theoretical
work and ideas are still up to date and challenging, we examine their transformation and re-
flection in the current musical aesthetic thinking in Slovakia and the Czech Republic and pro-
vide examples of several theoretical scientific works and professional books published in the
last decade.

Osobnosť Jozefa Kresánka - vklad do hudobnej kultúry

V roku 2011 si pripomíname 25. výročie úmrtia významného slovenského muzikológa
a hudobného skladateľa Jozefa Kresánka, jedného z budovateľov našej novodobej hudobnej
kultúry a zakladateľa slovenskej hudobnej vedy. Kresánek bol vedcom s enormne širokým
záberom (hudobná fenomenológia, sociológia, etnomuzikológia, historiografia a historická
interpretácia modernej slovenskej hudby) a v polovici 20. storočia sa stal vedúcou osobnos-
ťou slovenskej muzikológie.
Po gymnaziálnych štúdiách na Slovensku študoval kompozíciu na pražskom Štátnom
konzervatóriu u R. Karla (1932-37) a na majstrovskej škole V. Nováka (1937-39). Súbežne
študoval hudobnú vedu u Z. Nejedlého, J. Huttera , O. Zicha a estetiku u J. Mukařovského na
Karlovej univerzite. V rokoch 1939-40 pôsobil ako učiteľ v Prešove, v rokoch 1940-43 ako
odborný pracovník v Matici slovenskej v Martine. (36, 158). Po roku 1945 sa stal zaklada-
teľom súčasnej slovenskej muzikologickej školy, najprv v hudobnovednom seminári Sloven-
skej univerzity a neskôr na Katedre hudobnej vedy UK v Bratislave (od r. 1953 docent, 1963
profesor, po r. 1981 externe), kde zotrval až do roku 1986. V rokoch 1956-64 bol riaditeľom
Ústavu hudobnej vedy SAV.
 Slávka Kopčáková Odraz myšlienok Jozefa Kresánka
v súčasnej muzikológii a estetike

V roku 1932, keď zmaturoval v Trenčíne, zapísal sa na štúdium kompozície v Prahe,

teda na rozdiel od svojich skladateľských vrstovníkov, predstaviteľov slovenskej hudobnej
moderny1, obišiel bratislavské hudobné centrum. Tým že v 30. rokoch študoval a bol sklada-
teľsky činný v Prahe, na Slovensku predtým nebol známy a do kultúrneho povedomia sa
u nás sa dostal až v priebehu 40. rokov ako veľmi talentovaný skladateľ s osobitým
kompozičným štýlom. Medzi jeho najvýznamnejšie skladby sa radí Sláčikové kvarteto
(1935), Klavírna suita (1936) a Klavírne trio (1939). „Jeho skladby sú zakotvené v ľudovom
hudobnom myslení tak hlboko, že jeho nápady dýchajú ľudovým koloritom“, charakterizuje
jeho tvorbu L. Burlas (5, 160)
Vo svojej skladateľskej tvorbe bol výrazne ovplyvnený slovenským folklórom.
S týmto materiálom narábal analyticky (podobne ako B. Bartók), dotkol sa polytonality,
kombinoval kvintakordálnu harmóniu (typickú pre slovenskú ľudovú pieseň) s kvartovou či
sekundovou harmóniou, zároveň však s obľubou (podľa vzoru V. Nováka) nadväzoval na
dikciu lyrických a rapsodických slovenských ľudových piesní. „V jeho skladbách sa často
prejavuje sklon k intelektuálne hravej drobnokresbe a v jeho zrelej tvorbe prevláda apolónska
miernosť a subtílnosť výrazu“. (36, 159). Podľa Adamčiaka „Kresánek ovláda hudobný vý-
raz – baladický šerosvit i úsmevný kolorit sviežich akvarelových farieb – vyrastajú u neho
z variantnosti tematiky“ (1, 20).
Jozef Kresánek komponoval v nasledujúcich desaťročiach sporadicky z dôvodu svoj-
ho primárne vedeckého a pedagogického pôsobenia, dá sa povedať, že sa v prospech vedec-
kej práce zriekol sľubnej skladateľskej kariéry. Skladateľský odkaz obsahuje okolo 41 opu-
sov, z čoho ťažisko tvoria rovnomerne zastúpené diela pre sólový nástroj alebo ľudský hlas,
komorné diela a orchestrálne diela, zborové skladby. Jediná opera Kremnické zlato (1945)
a hudba pre film Na Roháčoch (1957) sú skôr ojedinelými príspevkami. Pomerne skromná
diskografia (6 hudobných diel) zo 60. a 70. rokov 20. storočia nasvedčuje o skutočnosti, že
Jozef Kresánek je doposiaľ nedocenený skladateľ, ktorého by sme na našich koncertných
pódiách očakávali márne. Jedným z problémov slovenskej hudobnej kultúry súčasnosti, na
ktorý poukazujú mnohí odborníci ale aj hudobní interpreti, sú noty. Myslíme tým, že mnohí
starší slovenskí skladatelia doposiaľ neúspešne čakajú na vydanie svojich diel, pretože len

1
Slovenská hudobná moderna je pojem prenesený zo slovenskej literatúry. Prináša ho L. Burlas vo svojej práci
Slovenská hudobná moderna (1983). pozri bližšie literatúra (5). Pojem označuje tvorbu od konca 20. rokov
a v priebehu v 30. rokov 20. storočia. Základná idea tvorcov ako Alexander Moyzes, Eugen Suchoň, Ján Cikker
a mnohých ďalších bola otvárať okná do sveta, teda nadviazať na európske dobové kompozičné prúdy, pričom
neustále rezonovala myšlienka rešpektovať národnú špecifiku umeleckého prejavu. Ide o syntézu domácich
zdrojov s prvkami postimpresionistickej a ranoexpresionistickej hudby, s nezastupiteľnou prítomnosťou modál-
neho myslenia, ktorého zdrojom je slovenská ľudová pieseň.
 Slávka Kopčáková Odraz myšlienok Jozefa Kresánka
v súčasnej muzikológii a estetike

notové edície im môžu otvoriť bránu na koncertné pódiá a prezentovať ich aj v širšom európ-
skom kultúrnom kontexte. O nahrávkach na nosičoch ani nehovoriac. Na pultoch predajní by
sme len darmo hľadali nahrávky diel Jozefa Kresánka, ale žiaľ aj jeho omnoho produktívnej-
ších generačných druhov. Toto je dlh, ktorý slovenská hudobná kultúra a veda potrebujú spla-
tiť zakladateľským osobnostiam.

Zakladateľ slovenskej hudobnej vedy

Jozef Kresánek hneď po návrate z pražských štúdií na Slovensko začal presadzovať
potrebu výskumu dejín slovenskej hudobnej kultúry vrátane folklórnych prejavov. V 40. ro-
koch bola hudobná veda u nás ešte iba v plienkach, z hľadiska inštitucionálnej bázy
i personálnej základne. Systematická práca začala v 50. rokoch, keď vznikol Ústav hudobnej
vedy SAV a v ňom sa zamestnali prví absolventi hudobnej vedy FF UK v Bratislave, na-
príklad Ladislav Burlas, Ivan Hrušovský a pod.
Kresánkova muzikologická koncepcia sa formovala pod vplyvom najvýznamnejších
osobností českého estetického myslenia. Pod vplyvom Otakara Zicha subsumoval Kresánek
hudobno-folkloristický aspekt do konceptu hudobnej vedy, Zich bol jeho inšpiráciou aj
v oblasti estetiky hudby, hlavne z hľadiska prepojenia teoreticko-estetickho aspektu
s umeleckým cítením (6, 5). Pre zrod Kresánkovej etnomuzikologickej orientácie i pre zrod
koncepcie hudobného myslenia mal veľký význam Josef Hutter. Prof. Zdeněk Nejedlý zasa
inšpiroval jeho cibrenie zmyslu pre hudbu ako sociálneho fenoménu, čoho výsledkom bola
známa a vysoko cenená, aj keď dnes už prekonaná Kresánkova práca Sociálna funkcia hudby
(1961). Príchodom Kresánka na Slovensko a na Univerzitu Komenského sa stala hudobná
historiografia jednou z ústredných disciplín našej muzikológie. Prvá syntetická práca kolektí-
vu autorov Dejiny slovenskej hudby (1957) znamenala aj prvý komplexnejší a pramenným
bádaním podložený parciálny príspevok k poznaniu hudby druhej polovice 19. storočia práve
z pera Jozefa Kresánka. K dôležitým vedeckým prácam z obdobia 50. rokov sa radí Slovenská
ľudová pieseň zo stanoviska hudobného (1951) ako kvalitatívny skok v etnomuzikologickej
spisbe a významný počin v oblasti skúmania našej ľudovej hudobnej tradície.
Na tomto mieste nie je celkom možné vymenovať všetky teoretické príspevky Jozefa
Kresánka, ktorými prispel k hudobnoteoretickému mysleniu aj k riešeniu problémov praxe.
Nemožno však v žiadnom prípade obísť trilógiu Základy hudobného myslenia (1977), Tonali-
ta (1982) a Tektonika (1994), kde vysvetlil základy ním novo chápanej muzikologickej
kategórie „hudobné myslenie“, ako „priesečníka hudobnoteoretických poznatkov
s psychologickou, sociologickou, etnografickou a historickou dimenziou existencie hudby.
 Slávka Kopčáková Odraz myšlienok Jozefa Kresánka
v súčasnej muzikológii a estetike

Táto komplexnosť zaručila priblíženie sa k podstatným vlastnostiam hudby.“ (6, 7).

V sonoristike, dynamizme a tvarovosti spoznal základné kategórie, ktoré sa uplatňujú
v procese historického vývoja hudby.
Termín hudobné myslenie prevzal Kresánek zo Zichových prác z prvých dvoch de-
saťročí 20. storočia. Prepájaním psychológie a estetiky došiel Otakach Zich k poznaniu, že
hudobný zážitok nemá len senzualistickú povahu, ale nadväzuje naňho bezprostredne estetic-
ká kvalita, ktorá v sebe zahŕňa aj kongnitívny aspekt a dotýka s myslenia. (10, 11). Kresánek
sústredil svoju pozornosť na vymedzenie princípov a noriem hudobného myslenia. Induktív-
nym prístupom zreteľne oddelil obe kategórie, pričom dynamiku ich vzájomných vzťahov
odvodil od historických vývojových procesov, teda všetky poznatky o tvare, štruktúre hu-
dobného diela vždy zasadzoval do historického, teritoriálneho a sociálno-psychologického
kontextu, pri sústavnej evidencii funkčnosti estetického pôsobenia. Centrálnou úlohou muzi-
kológie bolo podľa Kresánka postaviť hudobné myslenie ako model pre nastolenie vedeckej
hudobnej teórie integrujúcej poznatky jednotlivých disciplín do komplexného poznávania
a chápania hudobného diela.
Pri vymedzení integrovaného hudobného myslenia neobišiel ani kategóriu emocionali-
ty, bez ktorej nemožno skúmať hudobné myslenie. Sústredil sa na vymedzenie citu a vášne v
hudbe, ako vhodných kritérií pre skúmanie vývoja hudobného myslenia.2

Jozef Kresánek a estetická výchova

Profesorovi Kresánkovi neboli ľahostajné ani otázky vzťahov umeleckej tvorby, vý-
konného interpretačného umenia a apercepcie hudby, s jej vyústením do recepčných návykov
mladej generácie. Poukazoval na nedostatky hudobnej a estetickej výchovy, zaoberal sa otáz-
kami formovania umeleckého vkusu a výchovy mladej generácie ku kultúrnemu povedomiu.
Vo svojej štúdii Estetická výchova nie je luxus (1983) požaduje zaradenie hudobnej výchovy
do komplexu estetickej výchovy, aby takto získala „rovnako dôležité postavenie ako ostatné
výchovy k umeniu“. (24, 14). „Rozlišuje výchovu hudobnosti, ktorá je viac predmetom záuj-
mu hudobnej psychológie, od výchovy umeleckého vkusu, ktorý sa formuje vývojom a je viac
záležitosťou hudobnej pedagogiky, systému školstva a výchovnej funkcie masovokomunikač-
ných prostriedkov, hudobných inštitúcií a pod.“ (30, 47). S tým súvisí hudobné kultúrne po-
vedomie, ktoré predstavuje dôležitý integračný moment všetkých umeleckých odvetví. Kre-

2
Štartovaciu pozíciu k budúcim teoretickým rezultátom si Kresánek pripravil prácami: Cit a vášeň (1964), pozri
literatúra 18, Cit a symbol (1969), pozri literatúra 19.
 Slávka Kopčáková Odraz myšlienok Jozefa Kresánka
v súčasnej muzikológii a estetike

sánek (24, 14) mieni: „Bez tejto integrácie by hrozilo rozpadnutie sa kultúrnej oblasti na
literárnu, výtvarnú, hudobnú a ďalšie oblasti, lebo podľa rôznych vrodených dispozícií
a ďalšieho vzdelávania sa takto predurčeným smerom nastoľujú všetky predpoklady na po-
dobný rozpad.“3
Vo viacerých svojich štúdiách a článkoch Jozef Kresánek poukazoval na naliehavosť
potreby hudobnej výchovy na základných a stredných školách, ale i na potrebu mimoškolskej
hudobnej výchovy a pod.4, zaoberal sa aj otázkami výchovných koncertov. Koncom 60. ro-
kov 20. storočia si spoločenská a výchovná prax vyžiadala, aby sa estetická výchova stala
samostatným študijným odborom na FF UK v Bratislave. Kresánek sa podieľal aj na príprave
a výučbe študentov odboru estetická výchova a pripravoval ich do praxe, pre mnohých z nich
boli jeho prednášky a semináre skutočným zážitkom.
Profesor Kresánek v tíme, ktorý inicioval a viedol prof. Bakoš, na požiadanie vypra-
coval náplň učebných osnov, pomáhal s organizáciou štúdia, dokonca sám pomáhal uvádzať
estetickú výchovu do života tým, že niekoľko rokov predmet estetická výchova sám vyučo-
val na gymnáziu. V roku 1971 spolu s autorským kolektívom napísal učebnicu Estetická vý-
chova (Umenie v priereze dejín) pre prvý ročník gymnázií, v roku 1973 vypracoval metodic-
ké listy k súboru gramoplatní určených pre tento predmet. (29, 21). Publikoval množstvo
článkov, ktoré otvárali cestu esteticko-výchovnému mysleniu u nás5 V popredí jeho záujmu
bolo presadzovať špecifickosť a nezastupiteľnú úlohu hudobnej výchovy v estetickej výcho-
ve. Správne postrehol, že estetická výchova sa nesmie stať kultúrnou históriou, čiže náuko-
vým predmetom, ale kultúrnohistorické poznatky majú byť iba podkladom k lepšiemu pocho-
peniu a interpretácii umeleckých diel. Poukazoval na potrebu a dôležitosť estetického zážitku
ako základu budovania estetického vzťahu človeka ku skutočnosti. Chápal, že „esteticky vní-
mať, chápať a hodnotiť sa naučíme len cez estetické zážitky, pôžitok, estetické precítenie, po-
chopenie a hodnotenie“. (7, 24). Mnohé svoje myšlienky prinášal priamo medzi tvorcov, hu-
dobných skladateľov, ktorých chcel zapojiť do spolupráce v estetickej a hudobnej výchove.
Uvedomoval si dôležitosť a potrebnosť estetickej výchovy, s plným nasadením jej pomáhal
do života. Aj z tohto hľadiska sú mnohé jeho myšlienky a teoretické príspevky veľmi podnet-
né a aktuálne.

3
Príspevok bol pôvodne prednesený na pôde Zväzu slovenských skladateľov a jeho podstatná časť s podtitulom
Predpoklady harmonicky rozvinutej osobnosti bola uverejnená práve v tomto novinovom článku.
4
Uvedieme výberom aspoň dve Kresánkove práce: Niekoľko poznámok k mimoškolskej hudobnej výchove
(1958), pozri literatúra (15); knižná publikácia Úvahy o hudbe (1956). pozri literatúra (14), a mnohé ďalšie
v odborných časopisoch i tlači.
5
Zásadný význam má jeho práca Cieľ estetickej výchovy (1970), pozri literatúra (20).
 Slávka Kopčáková Odraz myšlienok Jozefa Kresánka
v súčasnej muzikológii a estetike

Odraz myšlienok Jozefa Kresánka v súčasnej muzikológii a estetike

Jozef Kresánek predstavuje jednu z najvýznamnejších a súčasne najkomplexnejších
osobností našej hudobnej vedy, syntetika, ktorý sa zaoberal problematikou systematiky, histo-
riografie, etnomuzikológie, psychológie, estetiky a sociológie. Všímal si vzťahy teórie
a hudobnokompozičnej praxe, poukazoval na ich nefunkčné spojenia, podobne kriticky avšak
s jasnou víziou cesty k zlepšeniam si všímal oblasť hudobnej a estetickej výchovy. Teoretic-
ko-estetický aspekt sa uňho vzácne prepájal s umeleckým cítením vďaka spojeniu muzikolo-
gického a skladateľského vzdelania i životných aktivít v oboch oblastiach.
V 40. rokoch 20. storočia sa začali črtať prvé príznaky oživenia autonómnej
slovenskej hudobnej estetiky, a to nástupom dvoch originálnych osobností Jozefa Kresánka
a Ota Ferenczyho. Kresánkovi sa podarilo uskutočniť svojráznu syntézu hudobno-estetického
myslenia v Čechách (O. Zich a J. Mukařovský) so špecifickými východiskami slovenského
prostredia. Poznajúc Mukařovského riešenie vzťahu estetickej a komunikatívnej funkcie hud-
by na základe štúdia ľudového umenia, nastáva uňho metodologický posun v chápaní podsta-
ty ľudovej piesne. Dokonca korigoval niektoré Mukařovského názory o estetických normách
umenia národa. (8, 145-147). Medzi prvé hudobnoestetické štúdie na Slovensku v 40. rokoch
patrí práca „Mikuláš Moyzes – mysliteľ“ (1942), kde sa estetická problematika začína per-
traktovať v súvislosti so súčasnou hudobnou tvorbou. Bádateľský inštinkt v rámci pracovných
a priateľských kontaktov s Mikulášom Moyzesom počas ročného pobytu v Prešove ho privie-
dol k uvedomeniu si nebývalej šírky a kvality uvažovania o hudbe u tejto zakladateľskej
osobnosti slovenskej hudby. V rozsiahlej štúdii zaradil M. Moyzesa k mysliteľom typu pred-
staviteľa filozoficko-estetického intuitivizmu Benedetta Croceho.6 Dôležitým medzníkom
v estetickom myslení je štúdia Pohľad na „výraz“ v novšej hudobnej estetike (1947), kde sa
v duchu Croceho Kresánek na výraz začína dívať ako na korelát intuície. Pojem výraz sa mu
zároveň stáva odrazovým mostíkom k rozvíjaniu filozoficko-estetických otázok podstaty hu-
dobného fenoménu, ale aj termínov ako fantázia a hudobné myslenie. (13, 84-96). Výraz je
výsledkom vzájomného zápasu hudobnej fantázie a hudobného myslenia. Štúdia obsahuje
„zárodky humanistickej koncepcie hudobnej vedy, skúmajúcej hudbu vždy len vo vzťahu
k človeku.“ (8, 149)
Výsledkom mnohoročného bádania a transformáciou najnovších vedeckých poznatkov
do podoby vysokoškolského učebného textu bola práca Úvod do systematiky hudobnej vedy

6
Tejto zaujímavej problematike sa na základe bohatého pramenného výskumu venuje F. Matúš vo svojich štúdi-
ách: Boj Mikuláša Moyzesa o miesto v slovenskej hudbe (2003), pozri literatúra (31), a tiež Mikuláš Moyzes
a Jozef Kresánek (2004), pozri literatúra (32).
 Slávka Kopčáková Odraz myšlienok Jozefa Kresánka
v súčasnej muzikológii a estetike

(1980). Jednou z kapitol učebnice bola rozsiahla stať venovaná hudobnej estetike.7 Vymedzil
tu svoje chápanie pojmu hudobná estetika, označil a opísal vývojom dané estetické kategórie
v priebehu vývoja hudby. Do života uviedol svoje poňatie pojmov umelecký zážitok, ho-
meostáza, citovo-výrazová oblasť hudby, zvukový ideál doby, dynamizmus v hudbe, séman-
tický ráz intonácie, princípy analógie a asociácie v hudbe atď. Podľa neho výskum vzťahu
hudby ku skutočnosti sa uberá troma cestami: hudba ako napodobenie prírody, hudba ako
predobraz poriadku a hudba ako odraz spoločenského bytia. Do tohto rámca zasadil všetky
známe koncepcie európskeho hudobnoestetického myslenia.
Posledným významným teoretickým príspevkom je posthumne vydané dielo Hudba
a človek (2000).8 V tejto rozsiahlej monografickej štúdii preniká autor k postate hudby, danej
jej obsahovosťou, prostredníctvom umeleckého zážitku, a to na základe vzťahu troch zložiek:
umeleckého diela ako syntagmy akustickej povahy, výberových stvárňovacích princípov roz-
hodujúcich pri výstavbe umeleckého diela a umeleckého zážitku ako prejavu ľudskej psychi-
ky. V historickej časti práce dominuje prehľad o vývoji náhľadov na problém obsahu a formy
v hudbe. Tento brilantný príklad syntézy a integrácie poznatkov do uceleného pohľadu na
danú disciplínu je zároveň dôležitou hudobnoestetickou rukoväťou. Táto posledná Kresánko-
va práca volá po humanizácii hudobnej vedy a jej návrate k hudobnému dielu, autorskému
subjektu a ku poslucháčovi.
Pre súčasné hudobnoestetické a hudobnosociologické myslenie slovenskej a českej
proveniencie sú teoretické práce Jozefa Kresánka stále aktuálne. Na tomto mieste uvedieme
iba niekoľko z veľkého množstva v posledných desaťročiach vychádzajúcich vedeckých
a odborných prác, kde sa autori pri hľadaní vlastných metodologických východísk pre zadefi-
novanie určitých pojmov, kategórií a javov, resp. pri klasifikáciách kategórii danej vednej
oblasti obracajú ku Kresánkovým prácam. Miloš Schnierer (35, 88-137) v práci Spoločenské
funkce hudby (1995) vo svojej klasifikácii obsahu sociálnych funkcií hudby vychádza okrem
iných autorov (napr. J. Fukač) aj zo známej práce J. Kresánka Sociálna funkcia hudby. Novšia
práca Radoslava Podperu Quo vadis musica? (2005), prepájajúca sociologické
a hudobnoestetické bádanie súčasného recepčného prístupu k hudbe, podobne pri vymenovaní
a pokuse o novú klasifikáciu sociálnych funkcií hudby vzhľadom na premeny hudobného
vkusu v konzumnej spoločnosti sa síce opiera o ťažiskovú taxonómiu J. Fukača a I. Poledňá-

7
V práci Úvod do systematiky hudobnej vedy (1980), pozri literatúra (25), ide konkrétne o kapitolu Hudobná
estetika na 150-215.
8
Práca vyšla pod tým istým názvom v roku 1992 v obnovenom časopise Slovenská hudba, pozri literatúra (26).
 Slávka Kopčáková Odraz myšlienok Jozefa Kresánka
v súčasnej muzikológii a estetike

ka, ale rezonuje v nej aj kresánkovský model ako štartovacia pozíciu pre mnohé podobné prá-
ce v druhej polovici 20. storočia. (33, 9)
Hrčková (9, 20-24) vo svojej práci Dejiny hudby VI. 2. diel (2006) hovorí s súvislosti
s jej teóriou o „dvoch hudbách“9 aj o dvoch rozličných podobách hudobného myslenia
v prácach J. Kresánka (Základy hudobného myslenia, 1977) a Hansa H. Eggebrechta (Hudob-
né myslenie, 1977). Kresánkovi išlo o „hudobné myslenie“ ako samostatnú integrálnu muzi-
kologickú disciplínu, podobnú hudobnej logike, kde hrala významnú úlohu homeostáza, ako
pojem usporiadanosti celku (organizmu alebo systému v teórii informácie) majúceho schop-
nosť dosahovať neustálu rovnováhu striedaním napätia a uvoľňovania, tzv. dynamickým po-
rušovaním. Kresánek, podobne ako fenomenálny Konstantin Floros (Hudba ako posolstvo,
1989) kládol neustále dôraz na ľudský činiteľ, autora.
Posledná práca nedávno zosnulého Ivana Poledňáka Hudba jako problém estetiky
(2006) vo svojich statiach o hudobnom myslení a emóciách, o probléme obsahovosti hudby
a hudobnej formy (34, 171-206), neopomína pri teoretickej verifikácii ani na Kresánkov mo-
del hudobného myslenia a na pojem homeostázy, položený v jeho ťažiskovej práci.
Významná slovenská estetička hudby Renáta Beličová obohatila hudobnoestetické myslenie
a myslenie o hudbe knižnou trilógiou Recepčná hudobná estetika (2002-2006). Vo viacerých
svojich teoretických vývodoch a pojmových inováciách sa opiera o kresánkovský model
estetických kategórií v hudbe. Z mnohých aspoň jeden príklad: pri typológii zvukového
ideálu hovorí autorka o kultúre rudimentárneho zvuku, zvukovom hedonizme a výrazovom
zvukovom ideáli (4, 32-39), ktoré zreteľne korešpondujú z Kresánkovými historickým
vývojom podmienenými kategóriami dobré (resp. užitočné), krásne a výrazové (25, 150-
158), ktoré autor neskôr transformuje na triádu etické, estetické a noetické (t. j. oznamovacia
a zobrazovacia funkcia hudby).
Výpočet v poslednom desaťročí vychádzajúci teoretických, dizertačných, graduač-
ných, pedagogických prác či učebných textov, ktoré sa odvolávajú na Kresánkove myšlienky
je naozaj veľmi rozsiahly. Spomeňme aspoň úplne čerstvý vysokoškolský učebný text z pera
autorky štúdie Interpretácia hudobného a výtvarného diela (2011), kde sa pri pedagogickej
interpretácii vedeckých poznatkov v otázkach obsahu a formy, hudobného významu, výrazu,
umeleckého zážitku, zvukového objektu, zvukového ideálu a socio-kultúrneho kontextu in-
terpretácie a hodnotenia hudby, autorka opiera aj o Kresánkove ťažiskové práce. (12, 90-128)

9
V dôsledku vzájomnej izolácie Východu a Západu v druhej polovici 20. storočia došlo podľa Hrčkovej ku
vzniku „dvoch hudieb“. Autorka ide ešte ďalej, keď hovorí o „dvoch hudobných mysleniach“, dávajúc do proti-
kladu metodologické prístupy vo východnej a západnej hudobnej historiografii v podobe koncepcií hudobného
myslenia Jozefa Kresánka a Hansa H. Eggebrechta.
 Slávka Kopčáková Odraz myšlienok Jozefa Kresánka
v súčasnej muzikológii a estetike

Uplynulo už štvrťstoročie od úmrtia tejto významnej osobnosti, skromnej, pracovitej,

umne sa vyhýbajúcej vo svojich teoretických formuláciách ideologickému balastu. To, že
jeho myšlienky sú doposiaľ aktuálne a po jeho teoretických prácach ako inšpirácii doposiaľ
siahajú muzikológovia, estetici, pedagógovia atď., dokladuje hĺbku a nesmiernu šírku jeho
vedeckého záberu a rozhľadu, vedeckú presnosť a kritickosť s akou do svojich prác pretrans-
formoval poznatky dobového estetického myslenia tak, aby nestratili svoju platnosť ani po
desaťročiach. Neoceniteľnú prácu, ktorú vykonal prof. Kresánek pre teóriu a prax estetického
a esteticko-výchovného myslenia poznajú najväčšmi jeho vrstovníci a žiaci. Výročie jeho
úmrtia je však vhodnou pripomienkou, aby si tento prínos uvedomila a zaregistrovala aj
súčasná a nastupujúca generácia muzikológov, estetikov a pedagógov. A to nielen z akéhosi
sentimentálneho dôvodu, ale predovšetkým z objektívneho dôvodu stále trvajúcej platnosti
jeho originálnych teoretických postrehov a tiež jeho odkazu ako umelca, ktorému nebola ľa-
hostajná estetická výchova ako prostriedok humanizácie výchovy nasledujúcich generácií.10

Zoznam bibliografických odkazov:

1. ADAMČIAK, Milan. 1986. Jozef Kresánek ako skladateľ. In Muzikologické bilancie
’86, výber referátov z muzikologického sympózia Syntetizujúce a diferencujúce
tendencie v slovenskej muzikológii. Bratislava : Zväz slovenských skladateľov, 1986.
19-20.
2. BELIČOVÁ, Renáta. 2002. Recepčná hudobná estetika. Introdukcia. Nitra : Ústav
literárnej a umeleckej komunikácie Filozofická fakulta UKF v Nitre, 2002. 162 ISBN
80-8050-549-7.
3. BELIČOVÁ, Renáta. 2003. Recepčná hudobná estetika. Teória. Nitra : Ústav literárnej a
umeleckej komunikácie Filozofická fakulta UKF v Nitre, 2003. 131 ISBN 80-8050-592-
6.
4. BELIČOVÁ, Renáta. 2006. Recepčná hudobná estetika. K pojmosloviu. Nitra : Ústav
literárnej a umeleckej komunikácie Filozofická fakulta UKF v Nitre, 2006. 99 ISBN 80-
8094-070-3.
5. BURLAS, Ladislav. 1983. Slovenská hudobná moderna. Bratislava : OPUS, 1983. 200
6. BURLAS, Ladislav. 1986. K sedemdesiatinám Jozefa Kresánka. In Muzikologické
bilancie ’86, výber referátov z muzikologického sympózia Syntetizujúce a diferencujúce

10
Táto štúdia je súčasťou riešenia a výstupom projektu KEGA 272-031PU-4/2010.
 Slávka Kopčáková Odraz myšlienok Jozefa Kresánka
v súčasnej muzikológii a estetike

tendencie v slovenskej muzikológii. Bratislava: Zväz slovenských skladateľov, 1986. 5-

7.
7. FISCHEROVÁ, Anna. 1986. Príspevok Jozefa Kresánka k teórii a praxi estetickej
výchovy. In Muzikologické bilancie ’86, výber referátov z muzikologického sympózia
Syntetizujúce a diferencujúce tendencie v slovenskej muzikológii. Bratislava : Zväz slov-
enských skladateľov, 1986. 24-26.
8. HRČKOVÁ, Naďa. 1996. Tradícia, modernosť a slovenská hudobná kultúra. Bratislava :
Litera 1996. 254 ISBN 80-967118-1-4.
9. HRČKOVÁ, Naďa. 2006. Dejiny hudby VI. Hudba 20. storočia (2). Bratislava : IKAR,
2006. 543 ISBN 80-551-1356-4.
10. CHALUPKA, Ľubomír. 1986. Ku koncepcii hudobného myslenia v muzikologickom
diele Jozefa Kresánka. In Muzikologické bilancie ’86, výber referátov z muzikologického
sympózia Syntetizujúce a diferencujúce tendencie v slovenskej muzikológii. Bratislava :
Zväz slovenských skladateľov, 1986. 8-13.
11. Kol. 1957. Dejiny slovenskej hudby. Bratislava: ÚHV SAV, 1957. 540
12. KOPČÁKOVÁ, Slávka – DYTRTOVÁ, Kateřina. 2011. Interpretácia hudobného a výt-
varného diela. Prešov : Filozofická fakulta PU v Prešove, 2011. 197 + CD ROM. 978-
80-555-0397-4.
13. KRESÁNEK, Jozef. 1947. Pohľad na „výraz“ v novšej hudobnej estetike. In Filozofický
zborník Matice slovenskej. Martin : MS, 1947. č. 2, 84-96.
14. KRESÁNEK, Jozef. 1956. Úvahy o hudbe. Praha: Panton, 1956, 72-86.
15. KRESÁNEK, Jozef. 1958. Niekoľko poznámok k mimoškolskej hudobnej výchove. In
Slovenská hudba. 1958, roč. II, č. 7-8, 293-301.
16. KRESÁNEK, Jozef. 1961. Sociálna funkcia hudby. Bratislava : Vydavateľstvo SAV,
1961. 162
17. KRESÁNEK, Jozef. 1962. Homeostáza. In Slovenská hudba. 1962, roč. VI., č. 9, 259.
18. KRESÁNEK, Jozef. 1964. Cit a vášeň. In Slovenská hudba. 1964, roč. VIII., č. 4, 104-
108.
19. KRESÁNEK, Jozef. 1969. Cit a symbol. In Slovenská hudba. 1969, roč. XIII., č. 3, 97-
109.
20. KRESÁNEK, Jozef. 1970. Cieľ estetickej výchovy. In Hudobná výchova 69. Ročenka
Československej spoločnosti pre hudobnú výchovu 1969. Ed. Ladislav Leng. Bratislava :
Č spoločnosť pre hudobnú výchovu, 1970. 77-100.
21. KRESÁNEK, Jozef. 1977. Základy hudobného myslenia. Bratislava : OPUS, 1977. 349
 Slávka Kopčáková Odraz myšlienok Jozefa Kresánka
v súčasnej muzikológii a estetike

22. KRESÁNEK, Jozef. 1982. Tonalita. Bratislava : OPUS, 1982. 408

23. KRESÁNEK, Jozef. 1994. Tektonika. Bratislava : Asco, 1994. 575 ISBN 80-901416-7-
6.
24. KRESÁNEK, Jozef. 1983. Estetická výchova nie je luxu In Nové slovo. 1983, 28. apríl.
č. 17, 14.
25. KRESÁNEK, Jozef. 1980. Úvod do systematiky hudobnej vedy. Bratislava : SPN, 1980.
263
26. KRESÁNEK, Jozef. 1992. Hudba a človek. Hudobné myslenie - sociálna funkcia hudby
- hudobná psychológia. ISSN 1335-2458.1992, roč. XVIII., č. 3, 342-395.
27. KRESÁNEK, Jozef. 1997. Slovenská ľudová pieseň zo stanoviska hudobného. Bratislava
: národné hudobné centrum, 1997. 296 ISBN 80-88880-14-9.
28. KRESÁNEK, Jozef. 2000. Hudba a človek. Hudobné myslenie, Sociálna funkcia hudby.
Hudobná psychológia. Bratislava : Hudobné centrum, 2000. 94 ISBN 80-88884-18-7
29. LIPTÁK, Teodor. 1986. Jozef Kresánek a jeho význam pre rozvoj hudobnej pedagogiky.
In Muzikologické bilancie ’86, výber referátov z muzikologického sympózia Synteti-
zujúce a diferencujúce tendencie v slovenskej muzikológii. Bratislava : Zväz slovenských
skladateľov, 1986. 21-23.
30. MARTINÁKOVÁ, Zuzana. 1986. Vklad Jozefa Kresánka do súčasnej hudobnej kultúry.
In Muzikologické bilancie ’86, výber referátov z muzikologického sympózia Synteti-
zujúce a diferencujúce tendencie v slovenskej muzikológii. Bratislava : Zväz slovenských
skladateľov, 1986. 46-48.
31. MATÚŠ, František. 2003. Boj Mikuláša Moyzesa o miesto v slovenskej hudbe. In Sú-
zvuk 1. Prešov : Prešovský hudobný spolok Súzvuk, 2003. ISBN 80-968949-2-7, 53-91.
32. MATÚŠ, František. 2004. Mikuláš Moyzes a Jozef Kresánek. In Súzvuk 2. Prešov :
Prešovský hudobný spolok Súzvuk, 2004. ISBN 80-89188-04-4, 69-94.
33. PODPERA, Rastislav. 2006. Quo vadis musica. Premeny sociálnych funkcií hudby. Bra-
tislava : VEDA, vydavateľstvo SAV, 2006. 175 ISBN80-224-0901-4.
34. POLEDŇÁK, Ivan. 2006. Hudba jako problém estetiky. Praha : Karolinum a Univerzita
Karlova, 2006. 287 ISBN 80-246-1215-1.
35. SCHNIERER Miloš. 1995. Spoločenské funkce hudby. České Budějovice : Pedagogická
fakulta Jihočeské univerzity, 1995. 145 ISBN 80-7040-123-0.
36. ZVARA, Vladimír. 1998. Jozef Kresánek. In 100 slovenských skladateľov. Ed Marián
Jurík, Peter Zagar. Bratislava : Národné hudobné centrum, 1998. ISBN 80-967799-6-6,
158-162.